2008, 2009, 2013, Časová línia, Fotografické reportáže, Piešťanské reportáže, Reportáže

Park Foto Piešťany

Hits: 6871

Park Foto 2013 – tento rok nám navarili guľáš priamo v parku hostia


Park Foto 2011


Park Foto 2009 – najpríjemnejšie stretnutie amatérskych fotografov na Slovensku

V tretiu septembrovú sobotu sa konal už 4. ročník výstavy fotografií v plenéri, ktorú organizuje Piešťanský fotoklub v mestskom parku. Park Foto bolo minulý rok ocenené primátorom mesta Piešťany – Kultúrny počin roku 2008, ako významná a už tradičná akcia, ktorá úspešne zviditeľňuje Piešťany. Vystavovalo 68 autorov, na ktorých bolo zvedavých približne 1500 návštevníkov, ktorí hodnotili fotografie pripnutím štipca. V kategórii do 18 rokov zvíťazili dve mladé dámy: Anna Kopponová a Simona Hanková z Piešťan. Medzi dospelými bolo takéto poradie: 1. Roman Tibenský z Piešťan, 2. Daniel Bašo z Galanty, 3. Milan Maronek z Trnavy. Tento rok Piešťanský fotoklub zaviedol okrem tradičného hodnotenia jednotlivých fotografií štipcami aj hodnotenie porotou, ktorú tvorili členovia Asociácie profesionálnych fotografov SR. Peter Bagi ocenil Annu Kopponovú z Piešťan, Ivan Čaniga Magdu Vrábelovu z Galanty, Martin Vrabko Máriusa Sordela z Nových Zámkov a Anna Struhárová Romana Bučka z Piešťan. Všetci traja spoločne ocenili za fotografiu „Kolotoč“ Noru Lukačovičovú z Piešťan. Park Foto sa dočkal úspešného pokračovania, všetko sa dialo v príjemnej atmosfére, prialo tentokrát aj počasie. Vyhodnotenie prebehlo v peknom a dôstojnom prostredí neďalekého Kursalonu, po ktorom nasledovalo posedenie. To, že do chrumkava upečené prasiatko na záver putovalo do úst vystavovateľov, bolo vynikajúcou bodkou za skvelou sobotou. 

V roku 2009 som sa na Park Foto pripravil oveľa lepšie ako rok predtým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Prišlo nás autorov dva krát toľko, čo je pozitívum. Park Foto bolo pre mňa krajšie aj preto, že už som tu mal známych iných autorov. Večná škoda, že v tom istom termíne prebiehal v Bratislave Fotomaratón. Pripravil som si dve série fotografií. Získal som dojem, že krajinky sa veľmi páčili vlastne všetkým. Séria rýb bola pre mnohých neprijateľná, iným sa páčila. Zrejme zavážilo, že na mnohých pôsobili asi studeno, predpokladám že aj predstava čohosi z vody mnohých odradila. Bol to môj pokus, ktorý nebudem zrejme opakovať. Zo svojimi fotografiami som však bol spokojný. Z vystavených fotografií sa mi veľmi páčil Beckov od Richarda Heska a vôbec najviac a suverénne, fotografie Rasťa Čambala. Je to trochu zvláštne, pretože do 19.9.2009 sa mi tvorba Rasťa Čambala skôr nepáčila. Našiel som si v nej len zopár fotografií, ktoré sa mi páčili. Treba samozrejme priznať, že som videl dovtedy možno 20 – 30 snímkov.

Jeden veľmi negatívny podnet ale mám. Kopec ľudí prechádzalo okolo fotografií ledabolo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, ktorí si proste na to nevyhradili čas. Čo mi však udieralo do očí bolo, že málo ľudí si čítalo názvy fotografií, a už vôbec neboli na tieto názvy adekvátne reakcie. Mrzí ma veľmi, že už skoro ani deti sa nevedia poriadne prejaviť. Zaregistroval som asi štyri adekvátne reakcie na prečítaný názov snímku. Samozrejme nestál som celý čas pri svojich fotkách. Medzi nimi bola aj negatívna reakcia. Teší ma určite viac negatívna reakcia ako žiadna reakcia. Narážam predovšetkým na názvy rýb, pretože je to predsa iná abstrakcia ako pri krajinkách – veď posúďte sami podľa fotiek dole. Veľa som o tom premýšľal. Všimol som si, že návštevníci, ktorí prichádzali z kvetinového sprievodu – inej akcie, sa prejavovali oveľa viac. Asi ich rozprúdil tanec, možno spev, alegorické vozy, kvetiny, mažoretky.


Rok 2008

20.9.2008 sa v príjemnom prostredí pod pagaštanmi mestského parku uskutočnila už po tretí rok výstava Park Foto. Organizátor podujatia ho nazval Park Foto Piešťany 2008, festival  kreatívnej fotografie – výstava fotografií v plenéri. Počasie pravdepodobne „objednal“ a veľmi dobre zaplatil niekto tajomný, ale určite mocný, pretože pršalo asi všade na celom Slovensku, ale v parku v Piešťanoch nie. V tento chladný sobotný deň padli na mňa len tri kvapky. Objektívne treba uznať, že miestami trošku mrholilo, ale keďže sme nad sebou mali veľké pagaštany konské a iné stromy takmer v zápoji, tak naše fotky aj my sme zostali suchí. Organizátor myslel aj na naše nižšie pudy, pripravil čaj aj rum. Miešanie bolo dovolené v akomkoľvek pomere :-). Rum bol len jeden, aj to len litrový ;-). Ak náhodou závidíte, tak nie je veľmi čo, pretože teplota vzduchu, vlhkosť a rýchlosť vetra priam nútili trochu rozšíriť cievy. 20.9 bol aj dátumom slávnostného ukončenia kúpeľnej sezóny. Cez mesto šiel sprievod, kvetinové korzo, načančané boli alegorické vozy. Zhruba okolo 15:30 okolo nás prešli uzimené mažoretky v krátky sukničkách, ktoré mali skôr utekať, ako len pomaly chodiť :-(.

Na výstave fotografií sa zúčastnilo 38 tvorcov. Napriek nepríjemnému počasiu si fotografie prezrelo možno 700-900 ľudí. Pre mňa samotného malo veľký význam, že som sa prezentoval doma (mimochodom po prvý krát) pred ľuďmi, ako aj pred fotografmi. Na ľudí moje fotky spravili podľa slov, ktoré som mal možnosť počuť, dojem. Vzhľadom na to, že na viacerých snímkach som mal Piešťany, tak veľa ľudí skúmalo, čo je to na fotografiách. Niektoré zábery som fotil na miestach, na ktoré sa bežne človek bez snahy nedostane, takže pôsobili trochu exoticky. Bolo pre mňa zvláštne zistiť, že ľuďom často chýba geometrická a priestorová predstavivosť. Iný je pohľad na územie z lietadla, na mape a iný je pohľad človeka a trošku iný je pohľad fotografa. Asi to bude znieť trochu čudne, ale návštevníkov prekvapovalo to, čo poznajú. Uhol pohľadu bol pre nich nepoznaný, pravdaže nie pre všetkých.

Tešilo ma aj iné hodnotenie, ktoré sa párkrát opakovalo a síce že moje fotografie „boli ako živé„. Pre spresnenie – fotografie, ktoré som mal na tejto výstave nepovažujem za úžasné a motívy na nich už vôbec nepovažujem za nejaké umelecky veľmi hodnotné alebo originálne. Jednu jedinú fotku z nich považujem za fotkovatejšiu 🙂 a tej som napokon dal aj svoje štipce. Hodnotenie prebiehalo pomocou štipcov – orazených kolkov na bielizeň. Najprv hodnotili návštevníci podujatia, potom hodnotili samotní vystavujúci pomocou kolkov, ktoré sami inkasovali. Nebudem ďakovať za prejavenú priazeň, veď nejde o čosi za odmenu, ani o prácu naviac, ale poviem, že ma tá priazeň teší a budem sa aj naďalej snažiť fotiť lepšie a lepšie. Ďakujem ale organizátorom za možnosť sa prezentovať a stráviť príjemne a užitočne čas.

Po skončení výstavy nám Dušan Beláň (dufi) predstavil photobox.sk a fotografie zo súťaže, ktorú spáchal na začiatku júla práve photobox.sk. Fotografie boli až do 19.9 na Pribinovej 115 vďaka vtedajšiemu EVEREST FOTO, neskôr boli v Piešťanoch v Kursalone. Potom nasledovalo vyhlásenie víťazov v príjemnom prostredí plnom fotiek. Po vyhodnotení som sa ja viac spoznal s vystavujúcimi, najmä s členmi fotoklubu z Piešťan. Pripili sme si na Dušanove zdravie (vraj sme nemuseli – zrejme je ako repa 😉 ) a potom sme sa pustili do pečeného prasiatka. Rozprávalo sa ešte dlho, ja sám som pobudol asi do 20:30, čiže snáď dve hodiny. Prebrali sme mierne aj organizátorské a ľudské problémy a keďže sa sám podieľam na akvaristickom „hnutí“ v podobnej polohe, tak sme skonštatovali, že je to rovnaké a sranda to určite nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstavnom priestore, tak som postretal kopu známych a reč bola samozrejme aj o fotografiách. Predovšetkým na konci mi pomáhal kamarát Leo, ktorý sa neskôr ocitol aj na vyhodnotení. Videl atmosféru, ktorá tam vládla a sám sa vyjadril prekvapene. Nečakal, že tento sychravý deň napokon vypáli tak pekne.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Ostatné, Rodina

Príspevok môjho otca Františka Kaclíka

Hits: 4995

Narodil som sa v roku 1937 na Horehroní v obci Filipovo v prekrásnom, avšak chudobnom kraji. V tomto predvojnovom čase sme mali veľmi jednoduchú domácu stravu, niečo také ako citrusové plody, dnes také bežné som nepoznal. Tesne po vojne ako 10 ročný som prekonal reumatickú horúčku, ktorej následkami trpím dodnes. Už počas mladosti sa prejavovala nedomykavosť chlopne, často som mal chrípku, bol som často hospitalizovaný.

V roku 1960 som sa oženil do Piešťan, spolu s manželkou vychoval štyri zdravé deti. Bol som zamestnaný u Štátnych lesov v Piešťanoch, predtým v Hronci. Do roku 1981 som sa tešil priemernému zdraviu, kedy zaklopal na dvere prvý krát vážny problém. Počas operácie srdca my vymenili aortálnu chlopňu. Odvtedy som na invalidnom dôchodku. Snažím sa dodržiavať životosprávu, správne brať lieky, úplne som prestal fajčiť (nikdy som nefajčil viac ako 5 cigariet denne), neprepínam sa. Vo „forme“ ma udržiava aj rodinné zázemie, najmä manželka. Vďaka tomu som od prvej operácie v roku 1981 prežil. Naučil som sa doma všetko urobiť, opraviť, napokon času som mal na rozdávanie. Snažím sa na konfliktné situácie zabudnúť.

V roku 1997 sa vyskytol ďalší vážny problém – edém pľúc, následkom čoho bola o rok neskôr druhá operácia srdca, pridala sa k tomu aj endokarditída zápal osrdcovnicového svalu. Počas operácie mi boli vymenené obe chlopne. Takmer pol roka trvalo než som sa natrvalo vrátil domov.

Zažil som veľké psychické zaťaženie, najmä po prvej operáciu. Vysporiadanie bolo mojím veľkým víťazstvom. Dokázala to pevná vôľa aj zázraky. Viem, že je problém ak aktívne žijúci človek zrazu nemôže chodiť do práce, ani sa inak podobne realizovať. Ak si k tomu prirátame nalomené zdravie, nielen fyzické, ale aj psychické, človek sa stáva sám sebe a okoliu príťažou, často je podráždený.

Dúfam, že ešte nejaký čas pobudnem na svete, nahováram si, že aj môj starý otec bol silný a zdravý, keď sa dožil 94 rokov, a že sa toho dočkám aj ja.


Otec zomrel v roku 2020

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Naša rodina, Rodina

Najbližšia rodina

Hits: 6137

Najbližšia rodina

MenoPriezviskoRodenáNarodený/ZomrelPosledné známe miesto pobytuMiesto narodenia
FrantišekKaclík 1937/2020PiešťanyFilipovo
EvaKaclíkováOndrášiková1941PiešťanyPiešťany
FrantišekKaclík 1961PiešťanyPiešťany
PavolKaclík 1963PezinokPiešťany
EvaBarekováKaclíková1964HlohovecPiešťany
PeterKaclík 1974BratislavaPiešťany
RomanaKaclíková 1986PrahaHradec Králové
IvanaKaclíková 1989/2021BratislavaPiešťany
LenkaKaclíková 1986PezinokNové Zámky
MartinaKaclíková 1990NitraNové Zámky
BarbaraBareková 1993HlohovecPiešťany
MartinBarek 1972HlohovecPiešťany
ZuzanaKaclíkováJuhászová1961PezinokNové Zámky

Use Facebook to Comment on this Post

Zábava

Zábava

Hits: 9983

Óda na tatarskú omáčku – autor je gurmánsky a hudobný fajnšmeker

Akokoľvek chrabrý v myslení a zásadový v postojoch, na túto aktuálnu otázku ohľadom stravovacích zvyklostí som už dávno zmenil názor, hoc nepriznáva sa mi k tomu práve bez rozpakov. Dnes ako aj po minulé dni ostatných týždňov zástavám presvedčenie presne opačné k mojim onekdajším vyhláseniam tebou prezentovaných, ktoré boli beztak spôsobené iba krátkodobým poblúznením vyvolaným umnými manipulátormi, ktorých radšej nebudem menovať. Keby si bola bývala mala lepšie preštudované fórum, nemohlo by ti uniknúť množstvo mojich blahorečení a chválospevov, ktorými neustále vzdávam úctu božstvu tatárskej omáčky. Spomedzi všetkých pokrmov, ktoré by si vedela menovať, hoc by to boli vyberané jedlá najrozmanitejších kuchýň sveta, pripravované tými najzručnejšími kuchármi, neexistuje jediná špecialita zasluhujúca väčšiu pietu, úctu a rešpekt ako práve Tatárska omáčka. Jediné sústo vybičuje všetkých tvojich päť zmyslov až do krajnosti. Okrem toho je konzumácia tatárskej omáčky spojená aj s niečím transcendentálnym porovnateľným azda k extáze svätej Terézie. Ostatné jedlá sú v porovnaní s ňou ešte menej ako tiene v jaskyni. Preto moje vysoké nároky na vzhľad, chuť a arómu ideálnej gurmánskej lahôdky našli svoju reálnu podobizeň v spomínanom božstve.

Používané výrazy a ich vysvetlenie

  • šlafrok – ženské šaty
  • šávolka – bavlnený doplnok cez hlavu, plecia, niekedy až do pásu
  • šifonier – skriňa na šaty
  • švankéz – tlačenka
  • štoklík – stolička na sedenie
  • šmalec – vytopená slanina, masť
  • špierdlik – rozšľahané kyslé mlieko
  • šoutíz – človek, ktorý plánuje odber syra, žinčice, oštiepku zo salaša pre domácnosť podľa počtu oviec
  • šopa – miestnosť pre uskladnenie sena pod strechou hospodárskej budovy
  • špajza – komora
  • špitál – nemocnica
  • štreka – cesta pre vlaky
  • škridla – pokrievka na hrnce a podobné predmety
  • šporhelt, šporák – piecka na drevo, varenie
  • šmykňa – kováčska dielňa
  • šmirgeľ – brúsny papier
  • škarnicľa – papierový sáčok, v ktorom je zvyčajne cukor, múka
  • špunt – zátka do fľaše
  • špak – ohorok cigarety
  • penzel – štetka na natieranie
  • šperhák – kľúč na otváranie dverí
  • štricák – pekný mládenec
  • štriknadle – uštrikovaný sveter
  • špajgľa – vec, ktorou sa uzatvára jaternica na koncoch
  • šlipňa – podval pod koľajnice
  • šíf-karta – cestovný lístok na loď
  • špekulant – podnikateľ, ktorý okráda ľudí
  • šáfel – nádoba na vodu
  • šurc – tenšia reťaz
  • šmrnc – niečo pekné čo pristane
  • šnúra – motúz, špagát
  • lagvica – drevená okrúhla nádoba na prevoz žinčice zo salaša
  • fišprét – doska na vaľkanie cesta
  • kopštán – smrekové drevo 2.5 metra dlhé, 30 cm hrubé, ktoré sa používa ako koly do plotu
  • hámrik – malé kladivo
  • šochtár – nádoba na dojenie
  • holeník – pasák oviec, ktorý spáva pod holým nebom popri košiari, ovce stráži
  • valach – pasák oviec, ovce dojí, pomáha bačovi napr. pri výrobe syra
  • bača – hlavný člen salaša, ovce nepasie, spáva v kolibe, kde stále horí oheň
  • záčinok – priestor na uskladnenie slamy na podstieľku
  • pavúz – drevená žrď na zaistenie sena na rebrináku, ktorá má zamedziť stratám sena
  • prť – cestička, po ktorej chodia ovce

MUDr. František Kaclík a „ľud“ – Príhody z ambulancie

Posudzovanie vzdelania:
„Aké máte vzdelanie?“
„Všeobecné, teda no nyšt…“
U babky na návšteve:
„Čo ste taká chudá?“
„Masso mi vanne…“
Strata prehľadu pri užívaní množstva liekov:
Mám z tých liekov úplný Babylon,
musím sa naučiť receptovať…“
Dedko s demenciou:
„Ako sa voláte?“
„Já nevím.“
„Koľko máte rokov?“
„Já se temu nevenujem…“
Bolesti kolena:
„Mna ci Vám tak bolí koleno…“
Problémy s močením:
„Pán doktor, ja stále štím, aj v noci, aj cez deň, jak taká stará myš…“
Žiadosť na predpis lieku pre matku na ženské problémy:
„Dajte mi pre babu Kolor gel na škatulu…“
Zlé trávenie:
„Pán doktor, keď si grgnem, tak ide ako zo žumpy…“
Predpis na liek Accupro:
„Predpíšte mi ten, čo sa volá Kuprikol…“
Predpis Nitrazepanu:
„Tohto mi dajte 2-krát, lebo to je na spanie a spávať chodím každú noc, pravdaže…“
Predpis na Cinnarizine:
„Predpíšte mi Cicirizín…
Predpis na Quamatel:
„Predpíšte mi Guatemal…“
Predpis Rohypnolu:
„Pán doktor, predpíšte mi ten Rehopnol…“
Predpis na Monopril:
„Predpíšte mi Montriol…“

Use Facebook to Comment on this Post