2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2013, Časová línia, Fotografické, Piešťanské reportáže, Reportáže

Park Foto Piešťany

Hits: 7365

Park Foto 2013ten­to rok nám nava­ri­li guľáš pria­mo v par­ku hostia


Park Pho­to 2013 – this year, guests cooked gou­lash for us right in the park.


Park Foto 2011


Park Foto 2009 – najp­rí­jem­nej­šie stret­nu­tie ama­tér­skych foto­gra­fov na Slovensku

V tre­tiu sep­tem­bro­vú sobo­tu sa konal už 4. roč­ník výsta­vy foto­gra­fií v ple­né­ri, kto­rú orga­ni­zu­je Pieš­ťan­ský foto­k­lub v mest­skom par­ku. Park Foto bolo minu­lý rok oce­ne­né pri­má­to­rom mes­ta Pieš­ťa­ny – Kul­túr­ny počin roku 2008, ako význam­ná a už tra­dič­ná akcia, kto­rá úspeš­ne zvi­di­teľ­ňu­je Pieš­ťa­ny. Vysta­vo­va­lo 68 auto­rov, na kto­rých bolo zve­da­vých pri­bliž­ne 1500 náv­štev­ní­kov, kto­rí hod­no­ti­li foto­gra­fie pri­pnu­tím štip­ca. V kate­gó­rii do 18 rokov zví­ťa­zi­li dve mla­dé dámy: Anna Kop­po­no­vá a Simo­na Han­ko­vá z Pieš­ťan. Medzi dospe­lý­mi bolo také­to pora­die: 1. Roman Tiben­ský z Pieš­ťan, 2. Daniel Bašo z Galan­ty, 3. Milan Maro­nek z Trna­vy. Ten­to rok Pieš­ťan­ský foto­k­lub zavie­dol okrem tra­dič­né­ho hod­no­te­nia jed­not­li­vých foto­gra­fií štip­ca­mi aj hod­no­te­nie poro­tou, kto­rú tvo­ri­li čle­no­via Aso­ciá­cie pro­fe­si­onál­nych foto­gra­fov SR. Peter Bagi oce­nil Annu Kop­po­no­vú z Pieš­ťan, Ivan Čani­ga Mag­du Vrá­be­lo­vu z Galan­ty, Mar­tin Vrab­ko Máriu­sa Sor­de­la z Nových Zám­kov a Anna Stru­há­ro­vá Roma­na Buč­ka z Pieš­ťan. Všet­ci tra­ja spo­loč­ne oce­ni­li za foto­gra­fiu Kolo­toč” Noru Luka­čo­vi­čo­vú z Pieš­ťan. Park Foto sa doč­kal úspeš­né­ho pokra­čo­va­nia, všet­ko sa dia­lo v prí­jem­nej atmo­sfé­re, pria­lo ten­to­krát aj poča­sie. Vyhod­no­te­nie pre­beh­lo v pek­nom a dôs­toj­nom pro­stre­dí neďa­le­ké­ho Kur­sa­lo­nu, po kto­rom nasle­do­va­lo pose­de­nie. To, že do chrum­ka­va upe­če­né pra­siat­ko na záver puto­va­lo do úst vysta­vo­va­te­ľov, bolo vyni­ka­jú­cou bod­kou za skve­lou sobotou. 

V roku 2009 som sa na Park Foto pri­pra­vil ove­ľa lep­šie ako rok pred­tým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Priš­lo nás auto­rov dva krát toľ­ko, čo je pozi­tí­vum. Park Foto bolo pre mňa kraj­šie aj pre­to, že už som tu mal zná­mych iných auto­rov. Več­ná ško­da, že v tom istom ter­mí­ne pre­bie­hal v Bra­ti­sla­ve Foto­ma­ra­tón. Pri­pra­vil som si dve série foto­gra­fií. Zís­kal som dojem, že kra­jin­ky sa veľ­mi páči­li vlast­ne všet­kým. Séria rýb bola pre mno­hých nepri­ja­teľ­ná, iným sa páči­la. Zrej­me zavá­ži­lo, že na mno­hých pôso­bi­li asi stu­de­no, pred­po­kla­dám že aj pred­sta­va čoho­si z vody mno­hých odra­di­la. Bol to môj pokus, kto­rý nebu­dem zrej­me opa­ko­vať. Zo svo­ji­mi foto­gra­fia­mi som však bol spo­koj­ný. Z vysta­ve­ných foto­gra­fií sa mi veľ­mi páčil Bec­kov od Richar­da Hes­ka a vôbec naj­viac a suve­rén­ne, foto­gra­fie Ras­ťa Čam­ba­la. Je to tro­chu zvlášt­ne, pre­to­že do 19.9.2009 sa mi tvor­ba Ras­ťa Čam­ba­la skôr nepá­či­la. Našiel som si v nej len zopár foto­gra­fií, kto­ré sa mi páči­li. Tre­ba samoz­rej­me pri­znať, že som videl dovte­dy mož­no 2030 snímkov.

Jeden veľ­mi nega­tív­ny pod­net ale mám. Kopec ľudí pre­chá­dza­lo oko­lo foto­gra­fií leda­bo­lo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, kto­rí si pros­te na to nevyh­ra­di­li čas. Čo mi však udie­ra­lo do očí bolo, že málo ľudí si číta­lo náz­vy foto­gra­fií, a už vôbec nebo­li na tie­to náz­vy adek­vát­ne reak­cie. Mrzí ma veľ­mi, že už sko­ro ani deti sa neve­dia poriad­ne pre­ja­viť. Zare­gis­tro­val som asi šty­ri adek­vát­ne reak­cie na pre­čí­ta­ný názov sním­ku. Samoz­rej­me nestál som celý čas pri svo­jich fot­kách. Medzi nimi bola aj nega­tív­na reak­cia. Teší ma urči­te viac nega­tív­na reak­cia ako žiad­na reak­cia. Nará­žam pre­dov­šet­kým na náz­vy rýb, pre­to­že je to pred­sa iná abs­trak­cia ako pri kra­jin­kách – veď posúď­te sami pod­ľa fotiek dole. Veľa som o tom pre­mýš­ľal. Vši­mol som si, že náv­štev­ní­ci, kto­rí pri­chá­dza­li z kve­ti­no­vé­ho sprie­vo­du – inej akcie, sa pre­ja­vo­va­li ove­ľa viac. Asi ich rozp­rú­dil tanec, mož­no spev, ale­go­ric­ké vozy, kve­ti­ny, mažoretky.


Park Pho­to 2009 – the most enjo­y­ab­le mee­ting of ama­te­ur pho­tog­rap­hers in Slovakia.

On the third Satur­day of Sep­tem­ber, the 4th edi­ti­on of the open-​air pho­to exhi­bi­ti­on took pla­ce, orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Pho­to Club in the muni­ci­pal park. Park Pho­to was awar­ded the Cul­tu­ral Act of the Year 2008 by the may­or of Pieš­ťa­ny, recog­ni­zing it as a sig­ni­fi­cant and tra­di­ti­onal event that suc­cess­ful­ly high­lights the city. The exhi­bi­ti­on fea­tu­red 68 aut­hors, att­rac­ting app­ro­xi­ma­te­ly 1500 visi­tors who eva­lu­ated the pho­tos by atta­ching clot­hes­pins. In the under 18 cate­go­ry, two young ladies, Anna Kop­po­no­vá and Simo­na Han­ko­vá from Pieš­ťa­ny, emer­ged vic­to­ri­ous. Among adults, the ran­kings were as fol­lo­ws: 1. Roman Tiben­ský from Pieš­ťa­ny, 2. Daniel Bašo from Galan­ta, 3. Milan Maro­nek from Trna­va. This year, the Pieš­ťa­ny Pho­to Club intro­du­ced, in addi­ti­on to the tra­di­ti­onal eva­lu­ati­on using clot­hes­pins, jury eva­lu­ati­on com­po­sed of mem­bers of the Asso­cia­ti­on of Pro­fes­si­onal Pho­tog­rap­hers of the Slo­vak Repub­lic. Peter Bagi awar­ded Anna Kop­po­no­vá from Pieš­ťa­ny, Ivan Čani­ga awar­ded Mag­da Vrá­be­lo­vá from Galan­ta, Mar­tin Vrab­ko awar­ded Márius Sor­del from Nové Zám­ky, and Anna Stru­há­ro­vá awar­ded Roman Buček from Pieš­ťa­ny. All three toget­her awar­ded Nora Luka­čo­vi­čo­vá from Pieš­ťa­ny for the pho­tog­raph Merry-​Go-​Round.” Park Pho­to saw a suc­cess­ful con­ti­nu­ati­on, eve­ryt­hing hap­pe­ned in a ple­a­sant atmo­sp­he­re, and the weat­her was favo­rab­le. The eva­lu­ati­on took pla­ce in the beau­ti­ful and dig­ni­fied set­ting of the near­by Kur­sa­lon, fol­lo­wed by socia­li­zing. The fact that a crispy-​roasted pig­let was enjo­y­ed by the exhi­bi­tors at the end was an excel­lent conc­lu­si­on to a gre­at Saturday.

In 2009, I pre­pa­red for Park Pho­to much bet­ter than the pre­vi­ous year. It was also becau­se I knew what to expect. Twi­ce as many aut­hors came as posi­ti­ve. Park Pho­to was more beau­ti­ful for me also becau­se I alre­a­dy knew other aut­hors here. It’s a pity that the Pho­to Marat­hon took pla­ce in Bra­ti­sla­va at the same time. I pre­pa­red two series of pho­tos. I got the impres­si­on that lands­ca­pes were liked by almost eve­ry­o­ne. The series of fish was unac­cep­tab­le for many but liked by others. Pro­bab­ly the fact that many found them some­what cold, I assu­me that the idea of somet­hing from the water dis­cou­ra­ged many. It was my attempt, which I pro­bab­ly won’t repe­at. Howe­ver, I was satis­fied with my pho­tos. Among the exhi­bi­ted pho­tos, I real­ly liked Bec­kov by Richard Hes­ko, and by far the most, the pho­tos by Ras­ťo Čam­bal. It’s a bit stran­ge becau­se until Sep­tem­ber 19, 2009, I did­n’t real­ly like Ras­ťo Čam­ba­l’s work. I found only a few pho­tos that I liked. Of cour­se, it must be admit­ted that I had pro­bab­ly seen only 20 – 30 pic­tu­res until then.

Howe­ver, I have one very nega­ti­ve aspect. A lot of peop­le wal­ked past the pho­tos care­less­ly. I belie­ve that many of them sim­ply did­n’t take the time for it. What struck me, howe­ver, was that few peop­le read the names of the pho­tos, and the reac­ti­ons to the­se names were not ade­qu­ate at all. I’m very sor­ry that almost even chil­dren can’t express them­sel­ves pro­per­ly. I regis­te­red about four ade­qu­ate reac­ti­ons to the read name of the shot. Of cour­se, I was­n’t stan­ding by my pho­tos all the time. Among them was also a nega­ti­ve reac­ti­on. I am defi­ni­te­ly more ple­a­sed with a nega­ti­ve reac­ti­on than no reac­ti­on at all. I am refer­ring pri­ma­ri­ly to the names of the fish becau­se it is a dif­fe­rent abs­trac­ti­on than with lands­ca­pes – jud­ge for your­self accor­ding to the pho­tos below. I thought a lot about it. I noti­ced that visi­tors who came from the flo­wer para­de – anot­her event, expres­sed them­sel­ves much more. Per­haps they were stir­red up by dan­ce, per­haps sin­ging, alle­go­ri­cal flo­ats, flo­wers, majorettes.


Rok 2008

20.9.2008 sa v prí­jem­nom pro­stre­dí pod pagaš­tan­mi mest­ské­ho par­ku usku­toč­ni­la už po tre­tí rok výsta­va Park Foto. Orga­ni­zá­tor podu­ja­tia ho nazval Park Foto Pieš­ťa­ny 2008, fes­ti­val kre­a­tív­nej foto­gra­fie – výsta­va foto­gra­fií v ple­né­ri. Poča­sie prav­de­po­dob­ne objed­nal” a veľ­mi dob­re zapla­til nie­kto tajom­ný, ale urči­te moc­ný, pre­to­že prša­lo asi vša­de na celom Slo­ven­sku, ale v par­ku v Pieš­ťa­noch nie. V ten­to chlad­ný sobot­ný deň pad­li na mňa len tri kvap­ky. Objek­tív­ne tre­ba uznať, že mies­ta­mi troš­ku mrho­li­lo, ale keď­že sme nad sebou mali veľ­ké pagaš­ta­ny kon­ské a iné stro­my tak­mer v zápo­ji, tak naše fot­ky aj my sme zosta­li suchí. Orga­ni­zá­tor mys­lel aj na naše niž­šie pudy, pri­pra­vil čaj aj rum. Mie­ša­nie bolo dovo­le­né v akom­koľ­vek pome­re :-). Rum bol len jeden, aj to len lit­ro­vý ;-). Ak náho­dou závi­dí­te, tak nie je veľ­mi čo, pre­to­že tep­lo­ta vzdu­chu, vlh­kosť a rých­losť vet­ra priam núti­li tro­chu roz­ší­riť cie­vy. 20.9 bol aj dátu­mom sláv­nost­né­ho ukon­če­nia kúpeľ­nej sezó­ny. Cez mes­to šiel sprie­vod, kve­ti­no­vé kor­zo, načan­ča­né boli ale­go­ric­ké vozy. Zhru­ba oko­lo 15:30 oko­lo nás pre­šli uzi­me­né mažo­ret­ky v krát­ky suk­nič­kách, kto­ré mali skôr ute­kať, ako len poma­ly chodiť :-(.

Na výsta­ve foto­gra­fií sa zúčast­ni­lo 38 tvor­cov. Napriek neprí­jem­né­mu poča­siu si foto­gra­fie pre­zre­lo mož­no 700 – 900 ľudí. Pre mňa samot­né­ho malo veľ­ký význam, že som sa pre­zen­to­val doma (mimo­cho­dom po prvý krát) pred ľuď­mi, ako aj pred foto­graf­mi. Na ľudí moje fot­ky spra­vi­li pod­ľa slov, kto­ré som mal mož­nosť počuť, dojem. Vzhľa­dom na to, že na via­ce­rých sním­kach som mal Pieš­ťa­ny, tak veľa ľudí skú­ma­lo, čo je to na foto­gra­fiách. Nie­kto­ré zábe­ry som fotil na mies­tach, na kto­ré sa bež­ne člo­vek bez sna­hy nedos­ta­ne, tak­že pôso­bi­li tro­chu exo­tic­ky. Bolo pre mňa zvlášt­ne zis­tiť, že ľuďom čas­to chý­ba geomet­ric­ká a pries­to­ro­vá pred­sta­vi­vosť. Iný je pohľad na úze­mie z lie­tad­la, na mape a iný je pohľad člo­ve­ka a troš­ku iný je pohľad foto­gra­fa. Asi to bude znieť tro­chu čud­ne, ale náv­štev­ní­kov prek­va­po­va­lo to, čo pozna­jú. Uhol pohľa­du bol pre nich nepoz­na­ný, prav­da­že nie pre všetkých.

Teši­lo ma aj iné hod­no­te­nie, kto­ré sa pár­krát opa­ko­va­lo a síce že moje foto­gra­fie boli ako živé”. Pre spres­ne­nie – foto­gra­fie, kto­ré som mal na tej­to výsta­ve nepo­va­žu­jem za úžas­né a motí­vy na nich už vôbec nepo­va­žu­jem za neja­ké ume­lec­ky veľ­mi hod­not­né ale­bo ori­gi­nál­ne. Jed­nu jedi­nú fot­ku z nich pova­žu­jem za fot­ko­va­tej­šiu 🙂 a tej som napo­kon dal aj svo­je štip­ce. Hod­no­te­nie pre­bie­ha­lo pomo­cou štip­cov – ora­ze­ných kol­kov na bie­li­zeň. Najprv hod­no­ti­li náv­štev­ní­ci podu­ja­tia, potom hod­no­ti­li samot­ní vysta­vu­jú­ci pomo­cou kol­kov, kto­ré sami inka­so­va­li. Nebu­dem ďako­vať za pre­ja­ve­nú pria­zeň, veď nej­de o čosi za odme­nu, ani o prá­cu naviac, ale poviem, že ma tá pria­zeň teší a budem sa aj naďa­lej sna­žiť fotiť lep­šie a lep­šie. Ďaku­jem ale orga­ni­zá­to­rom za mož­nosť sa pre­zen­to­vať a strá­viť prí­jem­ne a uži­toč­ne čas.

Po skon­če­ní výsta­vy nám Dušan Beláň (dufi) pred­sta­vil pho​to​box​.sk a foto­gra­fie zo súťa­že, kto­rú spá­chal na začiat­ku júla prá­ve pho​to​box​.sk. Foto­gra­fie boli až do 19.9 na Pri­bi­no­vej 115 vďa­ka vte­daj­šie­mu EVEREST FOTO, neskôr boli v Pieš­ťa­nochKur­sa­lo­ne. Potom nasle­do­va­lo vyhlá­se­nie víťa­zov v prí­jem­nom pro­stre­dí plnom fotiek. Po vyhod­no­te­ní som sa ja viac spoz­nal s vysta­vu­jú­ci­mi, naj­mä s člen­mi foto­k­lu­bu z Pieš­ťan. Pri­pi­li sme si na Duša­no­ve zdra­vie (vraj sme nemu­se­li – zrej­me je ako repa 😉 ) a potom sme sa pus­ti­li do peče­né­ho pra­siat­ka. Roz­prá­va­lo sa ešte dlho, ja sám som pobu­dol asi do 20:30, čiže snáď dve hodi­ny. Pre­bra­li sme mier­ne aj orga­ni­zá­tor­ské a ľud­ské prob­lé­my a keď­že sa sám podie­ľam na akva­ris­tic­kom hnu­tí” v podob­nej polo­he, tak sme skon­šta­to­va­li, že je to rov­na­ké a sran­da to urči­te nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstav­nom pries­to­re, tak som postre­tal kopu zná­mych a reč bola samoz­rej­me aj o foto­gra­fiách. Pre­dov­šet­kým na kon­ci mi pomá­hal kama­rát Leo, kto­rý sa neskôr oci­tol aj na vyhod­no­te­ní. Videl atmo­sfé­ru, kto­rá tam vlád­la a sám sa vyjad­ril prek­va­pe­ne. Neča­kal, že ten­to sych­ra­vý deň napo­kon vypá­li tak pekne.


Year 2008

On Sep­tem­ber 20, 2008, in the ple­a­sant sur­roun­dings under the chest­nuts of the muni­ci­pal park, the third edi­ti­on of the Park Pho­to exhi­bi­ti­on took pla­ce. The event orga­ni­zer named it Park Pho­to Pieš­ťa­ny 2008, a fes­ti­val of cre­a­ti­ve pho­tog­rap­hy – an open-​air pho­to exhi­bi­ti­on. Some­one mys­te­ri­ous, but cer­tain­ly power­ful, pro­bab­ly orde­red” the weat­her, and some­one paid for it very well becau­se it was rai­ning almost eve­ry­whe­re in Slo­va­kia, but not in the park in Pieš­ťa­ny. On this chil­ly Satur­day, only three drops fell on me. Objec­ti­ve­ly, it must be ack­no­wled­ged that it drizz­led a bit in some pla­ces, but sin­ce we had lar­ge hor­se chest­nut and other tre­es almost as an umbrel­la abo­ve us, our pho­tos and we remai­ned dry. The orga­ni­zer also thought of our lower ins­tincts, pre­pa­red tea and rum. Mixing was allo­wed in any ratio :-). The­re was only one liter of rum, though ;-). If you hap­pen to envy, the­re­’s not much to envy becau­se the air tem­pe­ra­tu­re, humi­di­ty, and wind spe­ed almost for­ced us to expand our veins a bit. Sep­tem­ber 20 also mar­ked the cere­mo­nial end of the bat­hing sea­son. A pro­ces­si­on, a flo­ral para­de, alle­go­ri­cal flo­ats, pas­sed through the city. Around 3:30 pm, fro­zen majo­ret­tes in short skirts pas­sed by us, who see­med to be run­ning rat­her than walking :-(.

38 cre­a­tors par­ti­ci­pa­ted in the pho­to exhi­bi­ti­on. Des­pi­te the unp­le­a­sant weat­her, may­be 700 – 900 peop­le vie­wed the pho­tos. It was sig­ni­fi­cant for me per­so­nal­ly that I pre­sen­ted myself at home (by the way, for the first time) in front of peop­le as well as pho­tog­rap­hers. Accor­ding to the words I heard, my pho­tos made an impres­si­on on peop­le. Sin­ce I had Pieš­ťa­ny in seve­ral shots, many peop­le exa­mi­ned what was in the pho­tos. I took some shots in pla­ces that a per­son would­n’t nor­mal­ly reach wit­hout effort, so they looked a bit exo­tic. It was stran­ge for me to find out that peop­le often lack geomet­ric and spa­tial ima­gi­na­ti­on. The view of the area from an airp­la­ne, on a map, is dif­fe­rent from a per­so­n’s view, and a pho­tog­rap­he­r’s view is a bit dif­fe­rent. It might sound a bit stran­ge, but visi­tors were sur­pri­sed by what they knew. The angle of view was unkno­wn to them, of cour­se, not to everyone.

I was also ple­a­sed with anot­her assess­ment that repe­a­ted a few times, name­ly that my pho­tos were like ali­ve.” To cla­ri­fy, I do not con­si­der the pho­tos I had at this exhi­bi­ti­on as ama­zing, and the motifs on them are not con­si­de­red artis­ti­cal­ly very valu­ab­le or ori­gi­nal at all. I con­si­der one sin­gle pho­to from them as more pho­tog­rap­hab­le 🙂 and I final­ly gave my clot­hes­pins to it. The eva­lu­ati­on took pla­ce using clot­hes­pins – pegs atta­ched to clot­hes­li­nes. First, visi­tors to the event eva­lu­ated, then the exhi­bi­tors them­sel­ves eva­lu­ated using clot­hes­pins they col­lec­ted. I won’t thank for the favor sho­wn becau­se it’s not about somet­hing for a reward or extra work, but I’ll say that I’m hap­py about the favor, and I’ll con­ti­nue to try to take bet­ter and bet­ter pho­tos. But I thank the orga­ni­zers for the oppor­tu­ni­ty to pre­sent myself and spend time ple­a­san­tly and usefully.

After the exhi­bi­ti­on, Dušan Beláň (dufi) intro­du­ced us to pho​to​box​.sk and the pho­tos from the com­pe­ti­ti­on he had com­mit­ted in ear­ly July on pho​to​box​.sk itself. The pho­tos were on Pri­bi­no­va 115 thanks to the then EVEREST FOTO until Sep­tem­ber 19, later in Pieš­ťa­ny at Kur­sa­lon. Then the announ­ce­ment of the win­ners fol­lo­wed in a ple­a­sant envi­ron­ment full of pho­tos. After the eva­lu­ati­on, I got to know the exhi­bi­tors more, espe­cial­ly the mem­bers of the pho­to club from Pieš­ťa­ny. We toas­ted to Duša­n’s health (appa­ren­tly, we did­n’t have to – pre­su­mab­ly, he’s as fit as a fidd­le 😉 ), and then we tack­led the roas­ted pig­let. We tal­ked for a long time, I myself sta­y­ed until about 8:30 pm, so per­haps two hours. We also dis­cus­sed orga­ni­za­ti­onal and human prob­lems mild­ly, and sin­ce I myself am invol­ved in the aqu­arium move­ment” in a simi­lar posi­ti­on, we noted that it’s the same, and it’s cer­tain­ly not fun.

During the who­le day, as I was in the exhi­bi­ti­on spa­ce, I met a lot of acqu­ain­tan­ces, and the con­ver­sa­ti­on was, of cour­se, about pho­tog­raphs. Espe­cial­ly at the end, my friend Leo hel­ped me, who later found him­self at the eva­lu­ati­on as well. He saw the atmo­sp­he­re that pre­vai­led the­re and expres­sed him­self sur­pri­sed. He did­n’t expect that this chil­ly day would turn out so nice­ly in the end.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Iné, Rodina

Príspevok môjho otca Františka Kaclíka

Hits: 5199

Naro­dil som sa v roku 1937 na Horeh­ro­ní v obci Fili­po­vo v pre­krás­nom, avšak chu­dob­nom kra­ji. V tom­to pre­d­voj­no­vom čase sme mali veľ­mi jed­no­du­chú domá­cu stra­vu, nie­čo také ako cit­ru­so­vé plo­dy, dnes také bež­né som nepoz­nal. Tes­ne po voj­ne ako 10 roč­ný som pre­ko­nal reuma­tic­kú horúč­ku, kto­rej násled­ka­mi trpím dodnes. Už počas mla­dos­ti sa pre­ja­vo­va­la nedo­my­ka­vosť chlop­ne, čas­to som mal chríp­ku, bol som čas­to hospitalizovaný.

V roku 1960 som sa ože­nil do Pieš­ťan, spo­lu s man­žel­kou vycho­val šty­ri zdra­vé deti. Bol som zamest­na­ný u Štát­nych lesov v Pieš­ťa­noch, pred­tým v Hron­ci. Do roku 1981 som sa tešil prie­mer­né­mu zdra­viu, kedy zaklo­pal na dve­re prvý krát váž­ny prob­lém. Počas ope­rá­cie srd­ca my vyme­ni­li aor­tál­nu chlop­ňu. Odvte­dy som na inva­lid­nom dôchod­ku. Sna­žím sa dodr­žia­vať živo­tosprá­vu, správ­ne brať lie­ky, úpl­ne som pre­stal faj­čiť (nikdy som nefaj­čil viac ako 5 ciga­riet den­ne), nepre­pí­nam sa. Vo for­me” ma udr­žia­va aj rodin­né záze­mie, naj­mä man­žel­ka. Vďa­ka tomu som od prvej ope­rá­cie v roku 1981 pre­žil. Naučil som sa doma všet­ko uro­biť, opra­viť, napo­kon času som mal na roz­dá­va­nie. Sna­žím sa na kon­flikt­né situ­ácie zabudnúť.

V roku 1997 sa vysky­tol ďal­ší váž­ny prob­lém – edém pľúc, násled­kom čoho bola o rok neskôr dru­há ope­rá­cia srd­ca, pri­da­la sa k tomu aj endo­kar­di­tí­da zápal osrd­cov­ni­co­vé­ho sva­lu. Počas ope­rá­cie mi boli vyme­ne­né obe chlop­ne. Tak­mer pol roka trva­lo než som sa natrva­lo vrá­til domov.

Zažil som veľ­ké psy­chic­ké zaťa­že­nie, naj­mä po prvej ope­rá­ciu. Vyspo­ria­da­nie bolo mojím veľ­kým víťazs­tvom. Doká­za­la to pev­ná vôľa aj zázra­ky. Viem, že je prob­lém ak aktív­ne žijú­ci člo­vek zra­zu nemô­že cho­diť do prá­ce, ani sa inak podob­ne rea­li­zo­vať. Ak si k tomu pri­rá­ta­me nalo­me­né zdra­vie, nie­len fyzic­ké, ale aj psy­chic­ké, člo­vek sa stá­va sám sebe a oko­liu prí­ťa­žou, čas­to je podráž­de­ný.

Dúfam, že ešte neja­ký čas pobud­nem na sve­te, naho­vá­ram si, že aj môj sta­rý otec bol sil­ný a zdra­vý, keď sa dožil 94 rokov, a že sa toho doč­kám aj ja.


Otec zomrel v roku 2020

Odka­zy


I was born in 1937 in Horeh­ro­nie, in the vil­la­ge of Fili­po­vo, in a beau­ti­ful yet impo­ve­ris­hed regi­on. During the pre-​war peri­od, we had very sim­ple home-​cooked meals, somet­hing like cit­rus fru­its, which are so com­mon today but were unkno­wn to me then. Short­ly after the war, at the age of 10, I over­ca­me rhe­uma­tic fever, the con­se­qu­en­ces of which I still suf­fer from today. Even during my youth, a val­ve insuf­fi­cien­cy mani­fes­ted, and I often had the flu, lea­ding to fre­qu­ent hospitalizations.

In 1960, I mar­ried in Pieš­ťa­ny, and toget­her with my wife, we rai­sed four healt­hy chil­dren. I wor­ked for the Sta­te Forests in Pieš­ťa­ny, pre­vi­ous­ly in Hro­nec. Until 1981, I enjo­y­ed ave­ra­ge health when a seri­ous issue knoc­ked on my door for the first time. During heart sur­ge­ry, they repla­ced my aor­tic val­ve. Sin­ce then, I’ve been on disa­bi­li­ty reti­re­ment. I stri­ve to main­tain a healt­hy lifes­ty­le, take medi­ca­ti­ons as pre­sc­ri­bed, quit smo­king com­ple­te­ly (I never smo­ked more than five ciga­ret­tes a day), and I avo­id unne­ces­sa­ry stress. My fami­ly, espe­cial­ly my wife, helps keep me in good spi­rits. Thanks to them, I’ve sur­vi­ved sin­ce my first sur­ge­ry in 1981. I’ve lear­ned to do eve­ryt­hing at home, fix things, and even­tu­al­ly had plen­ty of time to spa­re. I try to for­get about con­fron­ta­ti­onal situations.

In 1997, anot­her seri­ous issue aro­se – pul­mo­na­ry ede­ma, lea­ding to a second heart sur­ge­ry a year later, accom­pa­nied by endo­car­di­tis – inflam­ma­ti­on of the heart musc­le. Both val­ves were repla­ced during the ope­ra­ti­on. It took almost six months befo­re I per­ma­nen­tly retur­ned home.

I expe­rien­ced sig­ni­fi­cant men­tal strain, espe­cial­ly after the first sur­ge­ry. Coping was a gre­at vic­to­ry, achie­ved through strong will and mirac­les. It’s a chal­len­ge when an acti­ve­ly living per­son sud­den­ly can’t go to work or enga­ge in other acti­vi­ties. When you add bro­ken health, both phy­si­cal and men­tal, a per­son beco­mes a bur­den to them­sel­ves and the­ir sur­roun­dings, often fee­ling irritable.

I hope to remain in this world for some time, con­vin­cing myself that my old fat­her was strong and healt­hy, rea­ching the age of 94, and I hope to achie­ve the same.

My fat­her pas­sed away in 2020.

Use Facebook to Comment on this Post

Naša rodina, Rodina

Najbližšia rodina

Hits: 6400

Najb­liž­šia rodi­na / Clo­sest family

MenoPriez­vis­koRode­náNarodený/​ZomrelPosled­né zná­me mies­to pobytuMies­to narodenia
Fran­ti­šekKac­lík1937 – 2021Pieš­ťa­nyFili­po­vo
EvaKac­lí­ko­váOndrá­ši­ko­vá1941Pieš­ťa­nyPieš­ťa­ny
Fran­ti­šekKac­lík1961Pieš­ťa­nyPieš­ťa­ny
PavolKac­lík1963Pezi­nokPieš­ťa­ny
EvaBare­ko­váKac­lí­ko­vá1964Hlo­ho­vecPieš­ťa­ny
PeterKac­lík1974Bra­ti­sla­vaPieš­ťa­ny
Roma­naKac­lí­ko­vá1986Pra­haHra­dec Králové
Iva­naKac­lí­ko­vá19892021Bra­ti­sla­vaPieš­ťa­ny
Len­kaKac­lí­ko­vá1986Pezi­nokNové Zám­ky
Mar­ti­naKac­lí­ko­vá1990Nit­raNové Zám­ky
Bar­ba­raBare­ko­vá1993Hlo­ho­vecPieš­ťa­ny

Use Facebook to Comment on this Post

Zábava

Zábava

Hits: 10192

Óda na tatar­skú omáč­ku – autor je gur­mán­sky a hudob­ný fajnšmeker

Ako­koľ­vek chrab­rý v mys­le­ní a zása­do­vý v posto­joch, na túto aktu­ál­nu otáz­ku ohľa­dom stra­vo­va­cích zvyk­los­tí som už dáv­no zme­nil názor, hoc nepriz­ná­va sa mi k tomu prá­ve bez roz­pa­kov. Dnes ako aj po minu­lé dni ostat­ných týž­dňov zásta­vám pre­sved­če­nie pres­ne opač­né k mojim onek­daj­ším vyhlá­se­niam tebou pre­zen­to­va­ných, kto­ré boli bez­tak spô­so­be­né iba krát­ko­do­bým poblúz­ne­ním vyvo­la­ným umný­mi mani­pu­lá­tor­mi, kto­rých rad­šej nebu­dem meno­vať. Keby si bola býva­la mala lep­šie pre­štu­do­va­né fórum, nemoh­lo by ti unik­núť množ­stvo mojich bla­ho­re­če­ní a chvá­lo­spe­vov, kto­rý­mi neus­tá­le vzdá­vam úctu bož­stvu tatár­skej omáč­ky. Spo­me­dzi všet­kých pokr­mov, kto­ré by si vede­la meno­vať, hoc by to boli vybe­ra­né jed­lá naj­roz­ma­ni­tej­ších kuchýň sve­ta, pri­pra­vo­va­né tými najz­ruč­nej­ší­mi kuchár­mi, neexis­tu­je jedi­ná špe­cia­li­ta zaslu­hu­jú­ca väč­šiu pie­tu, úctu a rešpekt ako prá­ve Tatár­ska omáč­ka. Jedi­né sústo vybi­ču­je všet­kých tvo­jich päť zmys­lov až do kraj­nos­ti. Okrem toho je kon­zu­má­cia tatár­skej omáč­ky spo­je­ná aj s nie­čím trans­cen­den­tál­nym porov­na­teľ­ným azda k extá­ze svä­tej Teré­zie. Ostat­né jed­lá sú v porov­na­ní s ňou ešte menej ako tie­ne v jas­ky­ni. Pre­to moje vyso­ké náro­ky na vzhľad, chuť a aró­mu ide­ál­nej gur­mán­skej lahôd­ky našli svo­ju reál­nu podo­bi­zeň v spo­mí­na­nom božstve.


Ode to Tatar Sau­ce – the aut­hor is a gour­met and a musi­cal epicure

Howe­ver bold in thin­king and prin­cip­led in atti­tu­des, on this cur­rent ques­ti­on of eating habits, I chan­ged my opi­ni­on long ago, though I do not rea­di­ly admit it wit­hout hesi­ta­ti­on. Today, as in the past days of recent weeks, I hold a belief exact­ly oppo­si­te to my for­mer dec­la­ra­ti­ons pre­sen­ted by you, which were cau­sed any­way only by a short-​lived deli­rium indu­ced by cle­ver mani­pu­la­tors, whom I’d rat­her not name. If you had had bet­ter stu­died the forum, you could not have mis­sed many of my prai­ses and hymns, with which I cons­tan­tly pay homa­ge to the dei­ty of Tatar sau­ce. Among all the dis­hes you could name, even if they were selec­ted from the most diver­se cuisi­nes of the world, pre­pa­red by the most skill­ful chefs, the­re is not a sin­gle spe­cial­ty deser­ving more pie­ty, res­pect, and reve­ren­ce than Tatar sau­ce. A sin­gle bite sti­mu­la­tes all your five sen­ses to the extre­me. More­over, the con­sump­ti­on of Tatar sau­ce is also asso­cia­ted with somet­hing trans­cen­den­tal com­pa­rab­le per­haps to the ecs­ta­sy of Saint Tere­sa. Other foods are, in com­pa­ri­son with it, less than sha­do­ws in a cave. The­re­fo­re, my high demands on the appe­a­ran­ce, tas­te, and aro­ma of the ide­al gour­met deli­ca­cy found the­ir real coun­ter­part in the men­ti­oned deity.


Pou­ží­va­né výra­zy a ich vysvetlenie

  • šlaf­rok – žen­ské šaty
  • šávol­ka – bavl­ne­ný dopl­nok cez hla­vu, ple­cia, nie­ke­dy až do pásu
  • šifo­nier – skri­ňa na šaty
  • švan­kéz – tlačenka
  • štok­lík – sto­lič­ka na sedenie
  • šma­lec – vyto­pe­ná sla­ni­na, masť
  • špierd­lik – roz­šľa­ha­né kys­lé mlieko
  • šou­tíz – člo­vek, kto­rý plá­nu­je odber syra, žin­či­ce, oštiepku zo sala­ša pre domác­nosť pod­ľa počtu oviec
  • šopa – miest­nosť pre usklad­ne­nie sena pod stre­chou hos­po­dár­skej budovy
  • špaj­za – komora
  • špi­tál – nemocnica
  • štre­ka – ces­ta pre vlaky
  • škrid­la – pokriev­ka na hrn­ce a podob­né predmety
  • špor­helt, špo­rák – piec­ka na dre­vo, varenie
  • šmyk­ňa – kováčs­ka dielňa
  • šmir­geľ – brús­ny papier
  • škar­nic­ľa – papie­ro­vý sáčok, v kto­rom je zvy­čaj­ne cukor, múka
  • špunt – zát­ka do fľaše
  • špak – oho­rok cigarety
  • pen­zel – štet­ka na natieranie
  • šper­hák – kľúč na otvá­ra­nie dverí
  • štri­cák – pek­ný mládenec
  • štrik­nad­le – uštri­ko­va­ný sveter
  • špajg­ľa – vec, kto­rou sa uzat­vá­ra jater­ni­ca na koncoch
  • šlip­ňa – pod­val pod koľajnice
  • šíf-​karta – ces­tov­ný lís­tok na loď
  • špe­ku­lant – pod­ni­ka­teľ, kto­rý okrá­da ľudí
  • šáfel – nádo­ba na vodu
  • šurc – ten­šia reťaz
  • šmrnc – nie­čo pek­né čo pristane
  • šnú­ra – motúz, špagát
  • lag­vi­ca – dre­ve­ná okrúh­la nádo­ba na pre­voz žin­či­ce zo salaša
  • fišp­rét – doska na vaľ­ka­nie cesta
  • kopš­tán – smre­ko­vé dre­vo 2.5 met­ra dlhé, 30 cm hru­bé, kto­ré sa pou­ží­va ako koly do plotu
  • hám­rik – malé kladivo
  • šoch­tár – nádo­ba na dojenie
  • hole­ník – pasák oviec, kto­rý spá­va pod holým nebom pop­ri košia­ri, ovce stráži
  • valach – pasák oviec, ovce dojí, pomá­ha bačo­vi napr. pri výro­be syra
  • bača – hlav­ný člen sala­ša, ovce nepa­sie, spá­va v koli­be, kde stá­le horí oheň
  • záči­nok – pries­tor na usklad­ne­nie sla­my na podstieľku
  • pavúz – dre­ve­ná žrď na zais­te­nie sena na reb­ri­ná­ku, kto­rá má zame­dziť stra­tám sena
  • prť – ces­tič­ka, po kto­rej cho­dia ovce

Used Expres­si­ons and The­ir Explanation

  • Šlaf­rok: Wome­n’s dress.
  • Šávol­ka: Cot­ton acces­so­ry over the head, shoul­ders, some­ti­mes to the waist.
  • Šifo­nier: Ward­ro­be for dresses.
  • Švan­kéz: Headcheese.
  • Štok­lík: Chair for sitting.
  • Šma­lec: Mel­ted bacon, lard.
  • Špierd­lik: Curd­led sour milk.
  • Šou­tíz: Per­son who plans to take che­e­se, whey, or bacon from a shep­her­d’s cot­ta­ge accor­ding to the num­ber of sheep.
  • Šopa: Room for sto­ring hay under the roof of a farm building.
  • Špaj­za: Pantry.
  • Špi­tál: Hospital.
  • Štre­ka: Railroad.
  • Škrid­la: Lid for pots and simi­lar items.
  • Špor­helt, špo­rák: Wood-​burning sto­ve, used for cooking.
  • Šmyk­ňa: Blacks­mit­h’s workshop.
  • Šmir­geľ: Sandpaper.
  • Škar­nic­ľa: Paper bag, usu­al­ly con­tai­ning sugar or flour.
  • Špunt: Cork for a bottle.
  • Špak: Ciga­ret­te butt.
  • Pen­zel: Paintbrush.
  • Šper­hák: Key for ope­ning doors.
  • Štri­cák: Hand­so­me young man.
  • Štrik­nad­le: Knit­ted sweater.
  • Špajg­ľa: Item used to clo­se the ends of sausage.
  • Šlip­ňa: Sup­port under rai­lway tracks.
  • Šíf-​karta: Boat ticket.
  • Špe­ku­lant: Entrep­re­ne­ur who che­ats people.
  • Šáfel: Water container.
  • Šurc: Thin­ner chain.
  • Šmrnc: Somet­hing nice that fits well.
  • Šnú­ra: Cord, string.
  • Lag­vi­ca: Wooden round con­tai­ner for tran­s­por­ting whey from a shep­her­d’s cottage.
  • Fišp­rét: Board for rol­ling out dough.
  • Kopš­tán: Spru­ce wood 2.5 meters long, 30 cm thick, used as sta­kes for fencing.
  • Hám­rik: Small hammer.
  • Šoch­tár: Con­tai­ner for milking.
  • Hole­ník: Shep­herd who sle­eps out­do­ors near a thic­ket, guar­ding the sheep.
  • Valach: Shep­herd who milks the she­ep, helps the shep­herd, for exam­ple, in che­e­se production.
  • Bača: Main mem­ber of a shep­her­d’s cot­ta­ge, not invol­ved in her­ding she­ep, sle­eps in a cabin whe­re a fire alwa­ys burns.
  • Záči­nok: Spa­ce for sto­ring straw for bedding.
  • Pavúz: Wooden pole for secu­ring hay on a dry­ing rack, pre­ven­ting hay loss.
  • Prť: Path along which she­ep walk.

MUDr. Fran­ti­šek Kac­lík a ľud” – Prí­ho­dy z ambulancie

Posu­dzo­va­nie vzdelania:
Aké máte vzdelanie?“
Vše­obec­né, teda no nyšt…“
U bab­ky na návšteve:
Čo ste taká chudá?“
Mas­so mi vanne…“
Stra­ta pre­hľa­du pri uží­va­ní množ­stva liekov:
Mám z tých lie­kov úpl­ný Babylon, 
musím sa naučiť receptovať…“
Ded­ko s demenciou:
Ako sa voláte?“
Já nevím.“
Koľ­ko máte rokov?“
Já se temu nevenujem…“
Boles­ti kolena:
Mna ci Vám tak bolí koleno…“
Prob­lé­my s močením:
Pán doktor, ja stá­le štím, aj v noci, aj cez deň, jak taká sta­rá myš…“
Žia­dosť na pred­pis lie­ku pre mat­ku na žen­ské problémy:
Daj­te mi pre babu Kolor gel na škatulu…“
Zlé trá­ve­nie:
Pán doktor, keď si grg­nem, tak ide ako zo žumpy…“
Pred­pis na liek Accupro:
Pred­píš­te mi ten, čo sa volá Kuprikol…“
Pred­pis Nitrazepanu:
Toh­to mi daj­te 2‑krát, lebo to je na spa­nie a spá­vať cho­dím kaž­dú noc, pravdaže…“
Pred­pis na Cinnarizine:
Pred­píš­te mi Cicirizín…
Pred­pis na Quamatel:
Pred­píš­te mi Guatemal…“
Pred­pis Rohypnolu:
Pán doktor, pred­píš­te mi ten Rehopnol…“
Pred­pis na Monopril:
Pred­píš­te mi Montriol…“

Dr. Fran­ti­šek Kac­lík and The Peop­le” – Adven­tu­res from the Clinic

  • Edu­ca­ti­on assess­ment: What is your edu­ca­ti­on?” Gene­ral, so basi­cal­ly none…”
  • At grand­ma­’s visit: Why are you so thin?” I just don’t have the appetite…”
  • Loss of over­view when taking mul­tip­le medi­ca­ti­ons: I have a com­ple­te Baby­lon from all tho­se medi­ca­ti­ons, I need to learn how to pre­sc­ri­be them…”
  • Grand­pa with demen­tia: Wha­t’s your name?” I don’t know.” How old are you?” I don’t pay atten­ti­on to that…”
  • Knee pain: Whet­her it hurts my knee or yours…”
  • Uri­na­ti­on prob­lems: Doc­tor, I’m alwa­ys dribb­ling, day and night, like an old mouse…”
  • Requ­est for a pre­sc­rip­ti­on for a medi­ca­ti­on for wome­n’s issu­es: Give me a pre­sc­rip­ti­on for Color glue for the old lady…”
  • Diges­ti­ve issu­es: Doc­tor, when I burp, it comes up like from a well…”
  • Pre­sc­rip­ti­on for the medi­ca­ti­on Accup­ro: Pre­sc­ri­be me the one cal­led Kuprikol…”
  • Pre­sc­rip­ti­on for Nit­ra­ze­pam: Give me this twi­ce, becau­se it’s for sle­e­ping, and I go to sle­ep eve­ry night, of course…”
  • Pre­sc­rip­ti­on for Cin­na­ri­zi­ne: Pre­sc­ri­be me Cicirizine…”
  • Pre­sc­rip­ti­on for Quama­tel: Pre­sc­ri­be me Guatemala…”
  • Pre­sc­rip­ti­on for Rohyp­nol: Doc­tor, pre­sc­ri­be me that Rehopnol…”
  • Pre­sc­rip­ti­on for Monop­ril: Pre­sc­ri­be me Montriol…” 

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Neživé, Umenie

Drevorezba Františka Kaclíka

Hits: 8889

Otco­va dre­vo­rez­ba – Fran­tiš­ka Kaclíka


Fat­he­r’s Wood­car­ving – Fran­ti­šek Kaclík

Use Facebook to Comment on this Post