Krajina, Slovensko, Spiš, Fotografie

Spišská Magura

Hits: 2664

Spišská Magura je flyšové pohorie na severnom Slovensku. Najvyšším vrchom pohoria ja Repisko – 1259 metrov nad morom. V časti Osturnianska brázda a na priľahlých svahoch sa zachovali viaceré zosuvného charakteru. Na styku pohoria s kotlinami vyvierajú minerálne  (wikipedia.sk). Spišská Magura má viac ako 30 kilometrov dlhý hrebeň. V minulosti to bola drevorubačská a pastierska (pieniny.sk).

Spišská Magura je pohorie na severe Slovenska a juhu Poľska. Pohorie leží v Spišskej a Malopolskej oblasti a tvorí súčasť Západných Karpát. Spišská Magura sa rozprestiera v blízkosti historického regiónu Spiš. Časť pohoria ležiaca na slovenskej strane je súčasťou Národného parku , ktorý ponúka nádherné na okolité regióny a .


Spišská Magura is a flysch mountain range in northern Slovakia. The highest peak in the range is Repisko, standing at 1259 meters above sea level. In the Osturnianska brázda section and on the adjacent slopes, several ponds of landslide origin have been preserved. Mineral springs emerge at the junction of the mountain range with the basins (wikipedia.sk). Spišská Magura has a ridge that is more than 30 kilometers long. In the past, it was a landscape used for logging and pastoral activities (pieniny.sk).

Spišská Magura is a mountain range in northern Slovakia and southern Poland. The range is located in the and Malopolska regions and is part of the Western Carpathians. Spišská Magura stretches near the historic region of Spiš. The part of the range situated on the Slovak side is a part of the Pieniny National Park, which offers beautiful views of the surrounding regions and the Tatras.


Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Spiš, Polia, Fotografie

Hodkovce – krajina pod Spišským hradom

Hits: 2982

Hodkovce sa nachádzajú pod Spišským hradom. Z inej strany ako Spišské Podhradie. Na návštevu Spišského hradu sú pre blízkosť vhodnejšie. Sú miestnou časťou Žehry (). Nachádza sa tu kaštieľ grófa Csákyho (terraincognita.sk). Hodkovce sa spomínajú už v roku 1293. Nachádza sa tu čákiovský kaštieľ zo 17. storočia s francúzskym parkom, rodinným cintorínom Čákiovcov a hospodárskymi objektmi. Roku 1780 bol prebudovaný. V roku 1780 Emanuel Csáky objekt prestaval a založil pri ňom aj rozsiahly park. V súčasnosti kaštieľ slúži ako zariadenie sociálnych služieb a nie je bežne prístupný verejnosti (obeczehra.sk). Park je prístupný verejnosti. Súčasťou parku je aj ovocný sad. Ide o park so zachovanými pamiatkovými hodnotami – chodníkmi, vodným systémom s jazierkami, drobnou parkovou architektúrou (naspark.sk). Nachádza sa tu aj aleja, ktorá patrí medzi najstaršie a najzachovalejšie na Slovensku. Tvorí ju 62 stromov starých až 230 rokov s priemernou výškou 20 metrov. rastú tu lipy, javory a borovice. Časťou aleje prechádza náučný chodník Sivá Brada – Spišský hrad – Dreveník (Milan Barlog).


Hodkovce is located beneath Castle, but from a different side than Spišské Podhradie. Due to their proximity, they are a more convenient starting point for visiting Spiš Castle. Hodkovce is a local part of the village Žehra (Peter Kaclík). The manor house of Count Csáky is located here (terraincognita.sk). Hodkovce was first mentioned in 1293. The manor house, dating back to the 17th century, features a French park, the Csáky family cemetery, and various outbuildings. It was rebuilt in 1780 by Emanuel Csáky, who also established a large park around it. Today, the manor serves as a social services facility and is not generally open to the public (obeczehra.sk). However, the park is accessible to visitors and includes an orchard. The park retains its historical features, including pathways, a water system with ponds, and small park structures (naspark.sk). There is also an avenue of trees, one of the oldest and best-preserved in Slovakia. It consists of 62 trees, some as old as 230 years, with an average height of 20 meters. The trees include linden, maple, and pine. A nature trail, Sivá Brada – Spiš Castle – Dreveník, passes through part of the avenue (Milan Barlog).



Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Spiš, Fotografie, Spišské obce

Spišský Hrhov

Hits: 2984

Územie dnešnej obec bolo osídľované v neolite, 450 pred n.l.. sa tu usádzali od obdobia Veľkej Moravy (9 – 10. storočie). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243. Usadil sa tu významný spišský kolonizačný rod, ktorý neskôr dostal šľachtické rodové meno podľa názvu Gergew, alebo de Gyrgow. V čase nemeckej kolonizácie sa za potokom Lodzina usadili Sasi a vytvorili novú dedinu – Nemecký Hrhov. V roku 1280 sa Slováci a Sasi spájajú do jednej . Rod de Gyrgow sa pomaďarčil na Gyorgy, obec im patrila až do roku 1885, kedy všetok ich majetok kúpil uhorský šľachtic Vidor Csáky. Hrhov bol ich až do novembra 1944. Na prelome storočí pozvali Csákyovci poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve a iných remeslách (spisskyhrhov.sk).

Od čias Veľkej Moravy je pre oblasť Spiša typické pestovanie a spracovanie ľanu, v čom vynikali obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova. Od pomenovania remeselníkov s ľanom, ktorých volali gargovia pochádzajú aj najstaršie pomenovania obce – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia vynikali aj zhotovovaním predmetov na spracovanie ľanu, akými boli barda, bidla, ostatné časti krosien: cepi, cerľice – trlice na ručné trepanie, cjefki na navíjanie priadze, vretená, snovadliny, haspľe – motovidlá, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – motacie zariadenia, piesty, rafi – na odstraňovanie semien z ľanu, česáky, grample – na mykanie ľanu. Rozvinuté bolo aj košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, drevorubačstvo, mlynárstvo, výroba zvoncov, výroba predmetov pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo, tkáčstvo, tehliarstvo, šindliarstvo, výroba sviečok, výšivkárstvo, čipkárstvo, výroba šperkov, hudobných nástrojov, hračiek. V súčasnosti dochádza k renesancii ľudovej umeleckej výroby, na čo má Spišský Hrhov výborné predpoklady (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov je obec nachádzajúca sa na východe Slovenska v okrese Spišská Nová Ves. Patrí do Prešovského kraja a leží v blízkosti pohoria Levočské vrchy. Medzi významné patrí aj kostol svätého Michala Archaniela. Neďaleko je Zároveň Slovenský raj.


The territory of the present-day village was settled in the Neolithic period around 450 BC. Slavs began to inhabit the area during the Great Moravian period (9th – 10th century). The first written mention of the village dates back to the year 1243. A significant colonization family settled here, later acquiring a noble family name based on the village’s name – Gergew or de Gyrgow. During the time of German colonization, Saxons settled across the Lodzina stream, forming a new village – German Hrhov. In 1280, Slovaks and Saxons merged into a single village. The de Gyrgow family Hungarianized their name to Gyorgy, and they owned the village until 1885 when all their property was bought by the Hungarian noble Vidor Csáky. Hrhov was under their ownership until November 1944. At the turn of the century, the Csáky family invited agricultural experts from Saxony, who brought modern technologies in cattle farming, horticulture, vegetable farming, and other crafts (spisskyhrhov.sk).

Since the times of Great Moravia, the Spiš region has been characterized by the cultivation and processing of flax, in which the inhabitants of settlements in the present-day Spišský Hrhov excelled. The oldest names of the village, such as Gargow, Gurgow, Gurhew, originated from the naming of flax craftsmen called gargovia. Gargovia excelled in the production of tools for flax processing, such as barda, bidla, other parts of looms: cepi, cerľice – reels for hand spinning, cjefki for winding yarn, vretená, snovadliny, haspľe – winding devices, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – winding devices, piesty, rafi – for removing seeds from flax, česáky, grample – for combing flax. Basketry, blacksmithing, tanning, logging, milling, bell making, production of items for food, clothing, construction, weaving, brick making, shingle making, candle making, embroidery, lace making, jewelry making, musical instruments, and toy making were also well-developed. Currently, there is a renaissance in folk artistic production, for which Spišský Hrhov has excellent conditions (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov is a village located in the eastern part of Slovakia, in the Spišská Nová Ves district. It belongs to the Prešov Region and is situated near the Levočské vrchy mountains. Among the significant buildings is the Church of St. Michael the Archangel. Nearby is also the Slovak Paradise.


Obszar dzisiejszej wsi był zasiedlany już w neolicie, około 450 lat przed naszą erą. Słowianie zaczęli się osiedlać tutaj od czasów Wielkiej Morawy (IX – X wiek). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1243. Osiedlili się tu znaczący spišski ród kolonizacyjny, który później przyjął szlacheckie nazwisko od nazwy wsi – Gergew lub de Gyrgow. W czasie niemieckiej kolonizacji, za potokiem Lodzina, osiedlili się Sasowie, zakładając nową wioskę – Niemiecki Hrhov. W 1280 roku Słowacy i Sasowie połączyli się w jedną wioskę. Rodzina de Gyrgow zmieniła swoje nazwisko na Gyorgy, a wieś była ich własnością aż do 1885 roku, kiedy całą ich posiadłość zakupił węgierski szlachcic Vidor Csáky. Hrhov był ich do listopada 1944 roku. Na przełomie wieku Csákyowie zaprosili specjalistów rolnictwa z Saksonii, którzy wprowadzili nowoczesne technologie w hodowli bydła, ogrodnictwie, warzywnictwie i innych rzemiosłach (spisskyhrhov.sk).

Od czasów Wielkiej Morawy, charakterystyczną cechą dla obszaru Spisza jest uprawa i przetwarzanie lnu, w czym wyróżniali się mieszkańcy osad na obszarze dzisiejszego Spišského Hrhova. Od nazwy rzemieślników pracujących z lnem, których nazywano gargovia, pochodzą najstarsze nazwy wsi – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia wyróżniali się również wytwarzaniem przedmiotów do przetwarzania lnu, takich jak sztyc, cep, pozostałe części krosna: cepi, cerľice – trlice do ręcznego przędzenia, cjefki do nawijania nici, wrzeciona, snovadliny, haspľe – motowidła, kołowrąbki, kúdele, tłuki, szmertki – urządzenia do nawijania lnu. Rozwinięte było również wikliniarstwo, kowalstwo, garbarstwo, wycinka drzewa, młynarstwo, produkcja dzwonów, produkcja przedmiotów do jedzenia, ubioru, budownictwo, tkactwo, ceglarstwo, dachówkarstwo, produkcja świec, haftowanie, koronkarstwo, produkcja biżuterii, instrumentów muzycznych, zabawek. Obecnie dochodzi do renesansu ludowego rzemiosła artystycznego, do czego Spišský Hrhov ma doskonałe warunki (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov to wieś położona na wschodzie Słowacji, w powiecie Spišská Nová Ves. Należy do kraju Preszowskiego i znajduje się w pobliżu gór Levočské vrchy. Wśród ważnych budowli jest Kościół św. Michała Archanioła. W pobliżu znajduje się także Słowacki Raj.


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Spiš, Fotografie, Spišské obce

Spišský Štvrtok

Hits: 3421

Spišský Štvrtok som navštívil pri svojom putovaní okolo Levoče.

Maďarský názov je Csütörtökhely, nemecký Donnersmarkt. Na niečo cez 14 km2 žije asi 2 500 obyvateľov. Leží na križovatke dávnych súčasných medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou. Na Levoču, Hrabušice a na Gemer.(wikipedia.sk). Leží v Hornádskej kotline v okrese Levoča. Je bránou do Slovenského rajaMyšia hôrka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazývajú ju aj Spišskými Mykénmi. Obec bola už od 10. storočia trhovou osadou a strediskom spišských kopijníkov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263 (spisskystvrtok.sk). Okolie obce bolo osídlené už v praveku. Našli sa tu po človekovi z mladšej doby bronzovej i železnej – halštatskej. Najväčší význam však má objav pravekého organizovaného mestečka v Myšej Hôrke, ktoré bolo opevnené najstarším murivom v strednej Európe a život v ňom pulzoval pred 3500 rokmi. V blízkosti boli aj centrá slovanského veľkomoravského . Akiste na mieste dnešnej obce bola stará trhová osada. V 11. storočí sa obce zmocnili Maďari, obec pomenovali podľa uhorského kráľa na Villa sancti Ladislai – Obec svätého Ladislava. Svätý Ladislav sa stal patrónom obce. Ďalšie názvy obce: Quintoforum, Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi, Osada sv. Ladislava, Santus Ladislaus, Štwartok, Forumquintum, Donnersmark, Quinto, Zenthlazlou, Chetherthekhel, Csutortokhrly, Donners Marckt, Donnersmarkt, Štwrtek, Štvrtek, Štwartek, Doners-Marck, Čtwrtek, Cžtevrtek, Csötörtökfalu, Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok. V obci je kostol svätého Ladislava s kaplnkou Zápoľských. Spočiatku, ešte pred nájazdami Tatárov bol drevený, pri rekonštrukcii bol postavený v románskom slohu. V roku 1402 bol postavený nový gotický kostol, ktorý bol v 18. storočí barokizovaný klenbou (wikipedia.sk).


I visited Spišský Štvrtok during my journey around Levoča.

The Hungarian name of the village is Csütörtökhely, and the German name is Donnersmarkt. It is home to about 2,500 residents on an area of approximately 14 km2. It is situated at the crossroads of former trade routes between Poprad and Spišská Nová Ves, leading to Levoča, Hrabušice, and (wikipedia.sk). Located in the Hornád Basin in the Levoča district, Spišský Štvrtok serves as the gateway to Slovak Paradise. The Mouse Hill counts its age at 3,500 years and is also known as Mycenae. The village has been a market settlement and a center for Spiš spear makers since the 10th century. The first written mention of the village dates back to 1263 (spisskystvrtok.sk). The surrounding area was inhabited in prehistoric times, with traces of people from the younger Bronze Age and Iron Age (Hallstatt period). The most significant discovery is the prehistoric organized town in Mouse Hill, fortified with the oldest masonry in Central Europe, pulsating with life 3,500 years ago. In the vicinity, there were also centers of Slavic Great Moravian settlements. Likely, in the location of today’s village, there was an old market settlement. In the 11th century, the Hungarians seized the village, naming it after the Hungarian king as Villa sancti Ladislai – the Village of St. Ladislaus. St. Ladislaus became the patron saint of the village. Other names for the village include Quintoforum, Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi, Osada sv. Ladislava, Santus Ladislaus, Štwartok, Forumquintum, Donnersmark, Quinto, Zenthlazlou, Chetherthekhel, Csutortokhrly, Donners Marckt, Donnersmarkt, Štwrtek, Štvrtek, Štwartek, Doners-Marck, Čtwrtek, Cžtevrtek, Csötörtökfalu, Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok. The village has the Church of St. Ladislaus with the chapel of the Zápoľský family. Initially, before the Tatar invasions, it was a wooden church, and during reconstruction, a new Gothic church was built in 1402, later baroqueized in the 18th century with a vault (wikipedia.sk).


Spišský Štvrtok odwiedziłem podczas mojej podróży wokół Levoči.

Węgierska nazwa miejscowości to Csütörtökhely, niemiecka Donnersmarkt. Na obszarze około 14 km2 mieszka około 2 500 mieszkańców. Znajduje się na skrzyżowaniu dawnych szlaków między Popradem a Spišskou Novou Vsou. Leży blisko Levoči, Hrabušic i Gemeru (wikipedia.sk). Położona jest w kotlinie Hornád w okręgu Levoča. Jest bramą do Słowackiego Raju. Mysia Hôrka ma ponad 3500 lat i jest nazywana również Spišskými Mykenami. Miejscowość była już od X wieku osadą targową i centrum kopijników spiskich. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z roku 1263 (spisskystvrtok.sk). Okolice były już zamieszkane w pradziejach. Znaleziono tu ślady człowieka z młodszej epoki brązu i żelaza – okresu halsztackiego. Jednak najważniejsze jest odkrycie pradziejowego zorganizowanego miasteczka w Myšej Hôrke, które było umocnione najstarszym murem w środkowej Europie, a życie w nim tętniło 3500 lat temu. W pobliżu znajdowały się również ośrodki słowiańskiego osadnictwa wielkomorawskiego. Prawdopodobnie na miejscu dzisiejszej miejscowości istniała stara osada targowa. W XI wieku miejscowość została opanowana przez Węgrów, nazwano ją od węgierskiego króla Villa sancti Ladislai – Miasto św. Ladislava. Święty Ladislaus stał się patronem miejscowości. Inne nazwy miejscowości to: Quintoforum, Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi, Osada sv. Ladislava, Santus Ladislaus, Štwartok, Forumquintum, Donnersmark, Quinto, Zenthlazlou, Chetherthekhel, Csutortokhrly, Donners Marckt, Donnersmarkt, Štwrtek, Štvrtek, Štwartek, Doners-Marck, Čtwrtek, Cžtevrtek, Csötörtökfalu, Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok. W miejscowości znajduje się kościół św. Ladislava z kaplicą Zápoľských. Początkowo, jeszcze przed najazdami Tatarów, był drewniany, a podczas rekonstrukcji został zbudowany w stylu romańskim. W 1402 roku wybudowano nowy gotycki kościół, który w XVIII wieku został zbarokizowany kopułą (wikipedia.sk).


Krajina, Slovensko, Spiš, Fotografie

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

Hits: 2480

Obec Ľubica leží neďaleko od Kežmarku, v nadmorskej výške 630 metrov nad morom. V chotári sa nachádzajú mnohé liečivé sírnaté (obeclubica.sk). Žije tu asi 4164 obyvateľov (obeclubica.sk), na ploche 76.53 km2 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251. Od roku 1271 je kráľovským mestom. Historické názvy Ľubice: Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, Leibic (obeclubica.sk). V 14. storočí bolo mesto Ľubica väčšie než Kežmarok (slovakiana.sk). V 17. storočí stále Ľubica patrila k najbohatším spišským mestám. Pôsobilo tu množstvo cechov, súkenníci, čižmári, tkáči, kováči, krajčíri, kováči, remenári, kožušníci, murári, kamenári, garbiari, mäsiari, debnári, mlynári, tesári, kolári, sládkovia, pivovarníci. V rokoch 1412 až 1772 bola Ľubica v poľskom zálohu, spolu s ďalšími spišskými mestami. Aj v minulosti sa využívali liečivé sírne pramene, známe sú od roku 1714. Pri prameňoch vznikli , ktoré odsúdil k zánik vznik vojenského výcvikového priestoru Javorina v roku 1952. Medzi rokmi 1974 až 1992 bola Ľubica pričlenená ku Kežmarku (obeclubica.sk).


Ľubica is a village located near Kežmarok, situated at an altitude of 630 meters above sea level. The village has numerous healing sulfur springs within its territory. The population of Ľubica is approximately 4164 residents, and it covers an area of 76.53 km2. The first written mention of Ľubica dates back to the year 1251. Since 1271, it has held the status of a royal town. The historical names for Ľubica include Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, and Leibic. In the 14th century, Ľubica was larger than Kežmarok. During the 17th century, Ľubica remained one of the wealthiest towns in the region. Various guilds operated in the town, including clothiers, cobblers, weavers, blacksmiths, tailors, locksmiths, belt makers, furriers, masons, stonecutters, tanners, butchers, coopers, millers, carpenters, wheelwrights, and brewers. From 1412 to 1772, Ľubica was in Polish pledge along with other Spiš towns. The healing sulfur springs in Ľubica have been utilized since 1714. Bathhouses were established around the springs, but their existence was threatened by the creation of the military training area Javorina in 1952, leading to their eventual decline. From 1974 to 1992, Ľubica was administratively attached to Kežmarok.