Akvaristika, Technika

Filtrácia

Hits: 24599

Fil­tro­va­nie akvá­ria je prak­tic­ky nevy­hnut­né. Zabez­pe­ču­je rov­no­mer­né roz­miest­ne­nie pozi­tív­nych aj nega­tív­nych zlo­žiek vody v nádr­ži a fil­trá­ciu vody cez fil­trač­né hmo­ty – zadr­žia­va­nie nečis­tôt, prí­pad­ne ich trans­for­má­cia. Uva­žo­vať o pros­pe­ru­jú­com akvá­riu bez fil­tra sa dá iba v nádr­žiach úzko zame­ra­ných na rast­li­ny. Ako fil­trač­ná hmo­ta sa pou­ží­va naj­mä tzv. bio­mo­li­tan – ide o lát­ku blíz­ku moli­ta­nu, kto­ré však neob­sa­hu­je feno­ly. Zväč­ša je vyro­be­ný na báze poly­ure­tá­nu. Fil­tro­vať sa dá aj cez kom­pre­sor a malý oby­čaj­ný mecha­nic­ký moli­ta­no­vý fil­ter. Hlav­ne do ele­men­tiek a malých nádr­ží sa pou­ží­va­jú fil­tre, kto­ré sú čas­to ozna­čo­va­né ako ele­ment­ko­vé fil­tre. Ak je taký­to fil­ter veľ­mi zaškr­te­ný ven­ti­lom, v akva­ris­tic­kej pra­xi je zau­ží­va­ný názov prek­vap­ká­va­cí fil­ter. Taký­to fil­ter, len mini­mál­ne ženie vodu, čo však pre čerstvo vylia­hnu­tý poter, prí­pad­ne vyví­ja­jú­ce sa ikry úpl­ne posta­ču­je. Fil­tre sú buď von­kaj­šie ale­bo vnú­tor­né. Roz­diel je v tom, že hlav­ná časť von­kaj­šie­ho fil­tra je umiest­ne­ná mimo akvá­ria, čo nesie zo sebou množ­stvo výhod. Je však drah­ší ako vnú­tor­ný fil­ter.

Pre jazier­ka sa pou­ží­va­jú špe­ciál­ne fil­tre, pod­ľa toho ako sil­né majú byť, či budú ponor­né, či budú vodu tla­čiť doho­ra, ale­bo dodo­la. Čas­to sa naj­mä v prí­pa­de cho­va­te­ľov, prí­pad­ne v obcho­doch – akva­ris­ti­kách stret­núť s rie­še­ním, kedy je na obje­mo­vo malé čer­pad­lo nasa­de­ný jed­no­du­cho moli­tan bez aké­ho­koľ­vek oba­lu. Tre­ba si uve­do­miť, že dôle­ži­tej­šia úlo­ha fil­trá­cie sa deje vnút­ri moli­ta­nu – úlo­ha mecha­nic­ké­ho fil­tro­va­nia je dru­ho­ra­dá. Je samoz­rej­me mož­ná aj ich kom­bi­ná­cia, prí­pad­ne pris­pô­so­be­nia von­kaj­šie­ho a vnú­tor­né­ho fil­tra. Za bež­ných okol­nos­tí vnú­tor­ný fil­ter fun­gu­je ako oxi­do­vad­lo. Na fil­trač­ných hmo­tách sa zachy­tá­va­jú okrem iné­ho všet­ky živi­ny, a per­fekt­ným požie­ra­čom žele­za – Fe je prá­ve vnú­tor­ných fil­ter. Tomu­to zabra­ňu­je pou­ži­tie orga­nic­kých kom­ple­xov, kto­ré sú schop­né Fe via­zať a tak­to posky­to­vať rast­li­nám – a to napr. roz­kla­dom lís­tia (naj­lep­šie sta­ré­ho), roz­kla­dom dre­va. Vnú­tor­ný fil­ter tre­ba čis­tiť nie­len z este­tic­ké­ho, ale naj­mä z fyzi­olo­gic­ké­ho dôvo­du. Ak by sme tak neuči­ni­li, roz­klad­né pro­ce­sy by v ňom do takej mie­ry spot­re­bú­va­li kys­lík, že by to ohro­zo­va­lo exis­ten­ciu rýb v akvá­riu. Ako čas­to, to však už závi­sí od cha­rak­te­ru našej osád­ky, či ryby vylu­ču­jú veľ­ké množ­stvo exkre­men­tov, ako tie­to doká­žu spra­co­vať rast­li­ny, koľ­ko kŕmi­me, ale dá sa pove­dať, že rad­šej skôr ako neskoro.

Výkon fil­tra je váž­na otáz­ka pre akva­ris­tu. Asi neexis­tu­je neja­ký vše­moc­ný recept, pod­ľa kto­ré­ho by sme sa moh­li ria­diť. Fil­tre v ponu­kách špe­cia­li­zo­va­ných obcho­dov majú oby­čaj­ne na sebe uve­de­ný odpo­rú­ča­ný objem nádr­že, pre kto­rý sú urče­né. Pre osád­ku nároč­nú na objem fil­tra odpo­rú­čam si zaob­sta­rať fil­ter s prie­to­kom viac ako dva krát pre­vy­šu­jú­cim objem nádr­že, naopak pre akvá­ri­um s rast­li­na­mi odpo­rú­čam fil­ter s prie­to­kom men­ším ako objem nádr­že. Pre bež­né spo­lo­čen­ské akvá­ri­um bude zrej­me opti­mum fil­ter schop­ný pre­čer­pať zhru­ba 1.5 náso­bok nádr­že. Pre rast­lin­né nádr­že pri dodr­ža­ní správ­ne­ho kŕme­nia odpo­rú­čam výkon niž­ší ako 0.5 náso­bok nádr­že – poma­ly tečú­ci fil­ter. Pokiaľ sa roz­hod­ne­te pre von­kaj­ší fil­ter, musí­te rátať s väč­šou inves­tí­ci­ou. Také­to rie­še­nie je však vše­obec­ne lep­šie. Aj pre ryby, aj pre rast­li­ny, aj pre jeho údrž­bu. Za urči­tých okol­nos­tí sa dá uva­žo­vať o jeho bio­lo­gic­kej pova­he, pre­to sa nie­ke­dy v tej­to súvis­los­ti môže­me stret­núť s poj­mom bio­lo­gic­ký fil­ter. Všet­ko závi­sí od rie­še­nia a pohľa­du na vec. Väč­šia časť von­kaj­šie­ho fil­tra je pri jeho pou­ži­tí mimo nádr­že, na to nemož­no zabud­núť – je potreb­ný preň pries­tor. Che­mic­kú a fyzi­kál­nu fil­trá­ciu akých­koľ­vek fil­trov doká­že zabez­pe­čiť raše­li­na, hne­dé uhlie, drve­ný vápe­nec, mra­mor, jel­šo­vé šiš­ky, aktív­ne uhlie, ión­to­me­ni­če, pie­sok obo­ha­te­ný o soľ, prí­pad­ne jed­lú sóda, zeolit. Bio­lo­gic­kú fil­trá­ciu zabez­pe­čí napr. už spo­mí­na­ný moli­tan, kera­mic­ký mate­riál, láva, tuf, neja­ký mate­riál s veľ­kým povr­chom. Ja pou­ží­vam naj­rad­šej Power­he­a­do­vé hla­vi­ce, ale­bo nie­čo podob­né a bio­mo­li­tan, kto­rý si nare­žem sám. V nie­kto­rých nádr­žiach pou­ží­vam poma­ly tečú­ci fil­ter. Stá­va sa občas, že do nádr­že potre­bu­je­te dostať viac vzdu­chu. Odpo­rú­čam do čas­ti na to urče­nej na vrchu fil­tra pri­po­jiť hadič­ku tak, že na kon­ci hadič­ky ju zaškr­tí­te pod­ľa potre­by. Vzduch totiž potom ide účel­nej­šie – sil­nej­ším tla­kom a vhá­ňa­jú­ci plyn je zlo­že­ný z men­ších čas­tí. Prí­liš sil­né vzdu­cho­va­nie nie je vhod­né.


Fil­te­ring the aqu­arium is prac­ti­cal­ly essen­tial. It ensu­res the even dis­tri­bu­ti­on of both posi­ti­ve and nega­ti­ve com­po­nents in the tank water and the fil­tra­ti­on of water through fil­ter media — cap­tu­ring impu­ri­ties and possib­ly trans­for­ming them. Con­tem­pla­ting a thri­ving aqu­arium wit­hout a fil­ter is only possib­le in tanks spe­ci­fi­cal­ly focu­sed on plants. The most com­mon­ly used fil­ter media is cal­led bio­mo­li­tan, which is a mate­rial simi­lar to foam but does not con­tain phe­nols. It is usu­al­ly made based on poly­uret­ha­ne. Fil­tra­ti­on can also be done through a com­pres­sor and a small, regu­lar mecha­ni­cal foam fil­ter. Espe­cial­ly in small tanks and nano aqu­ariums, fil­ters often refer­red to as com­pact fil­ters are com­mon­ly used. When such a fil­ter is very res­tric­ted by a val­ve, it is com­mon­ly refer­red to as a drip fil­ter in aqu­arium prac­ti­ce. This type of fil­ter only mini­mal­ly pro­pels water, which, howe­ver, is suf­fi­cient for fresh­ly hat­ched fry or deve­lo­ping eggs. Fil­ters can be eit­her exter­nal or inter­nal. The dif­fe­ren­ce is that the main part of an exter­nal fil­ter is loca­ted out­si­de the aqu­arium, which comes with many advan­ta­ges. Howe­ver, it is more expen­si­ve than an inter­nal filter.

For ponds, spe­cial fil­ters are used depen­ding on how strong they should be, whet­her they will be sub­mer­sib­le or push water upwards or down­wards. Often, espe­cial­ly in the case of bre­e­ders or in sto­res spe­cia­li­zing in aqu­ariums, you can encoun­ter a solu­ti­on whe­re a small pump is sim­ply fit­ted with foam wit­hout any casing. It is essen­tial to rea­li­ze that the more impor­tant func­ti­on of fil­tra­ti­on occurs insi­de the foam — mecha­ni­cal fil­tra­ti­on is secon­da­ry. It is, of cour­se, possib­le to com­bi­ne them or adapt exter­nal and inter­nal fil­ters. Under nor­mal cir­cum­stan­ces, an inter­nal fil­ter acts as an oxi­di­zer. Besi­des other sub­stan­ces, all nut­rients are trap­ped on the fil­ter media, and inter­nal fil­ters are excel­lent iron (Fe) con­su­mers. The use of orga­nic com­ple­xes that can bind iron, such as the decay of lea­ves (pre­fe­rab­ly old ones) or the decay of wood, pre­vents this. The inter­nal fil­ter needs to be cle­a­ned not only for aest­he­tic but main­ly phy­si­olo­gi­cal rea­sons. If we did not do so, decom­po­si­ti­on pro­ces­ses in it would con­su­me oxy­gen to such an extent that it would endan­ger the exis­ten­ce of fish in the aqu­arium. Howe­ver, how often this needs to be done depends on the natu­re of our popu­la­ti­on, whet­her fish exc­re­te a lar­ge amount of was­te, how well plants can pro­cess them, how much we feed, but it can be said that sooner rat­her than later.

The fil­te­r’s per­for­man­ce is a seri­ous mat­ter for the aqu­arium ent­hu­siast. The­re is pro­bab­ly no all-​encompassing reci­pe to fol­low. Fil­ters in the offe­rings of spe­cia­li­zed sto­res usu­al­ly have the recom­men­ded tank volu­me for which they are inten­ded. For a popu­la­ti­on deman­ding in fil­ter volu­me, I recom­mend get­ting a fil­ter with a flow rate exce­e­ding twi­ce the tank volu­me. On the con­tra­ry, for a plan­ted aqu­arium, I recom­mend a fil­ter with a flow rate smal­ler than the tank volu­me. For a typi­cal com­mu­ni­ty aqu­arium, the opti­mum fil­ter is pro­bab­ly capab­le of cir­cu­la­ting about 1.5 times the tank volu­me. For plan­ted tanks with pro­per fee­ding, I recom­mend a per­for­man­ce lower than 0.5 times the tank volu­me — a slow-​flow fil­ter. If you deci­de on an exter­nal fil­ter, you must count on a hig­her inves­tment. Howe­ver, such a solu­ti­on is gene­ral­ly bet­ter — for fish, for plants, for its main­te­nan­ce. Under cer­tain cir­cum­stan­ces, its bio­lo­gi­cal natu­re can be con­si­de­red, so we may some­ti­mes come across the term bio­lo­gi­cal fil­ter in this con­text. Eve­ryt­hing depends on the solu­ti­on and per­spec­ti­ve. A sig­ni­fi­cant part of the exter­nal fil­ter is used out­si­de the tank when it is used — spa­ce is requ­ired for it. Che­mi­cal and phy­si­cal fil­tra­ti­on of any fil­ters can be pro­vi­ded by peat, bro­wn coal, crus­hed limes­to­ne, marb­le, spru­ce cones, acti­va­ted char­co­al, ion exchan­gers, salt-​enriched sand, or baking soda. Bio­lo­gi­cal fil­tra­ti­on can be pro­vi­ded by mate­rials such as the afo­re­men­ti­oned foam, cera­mic mate­rial, lava, tuff, or a mate­rial with a lar­ge sur­fa­ce area. I pre­fer to use Power­he­ad heads or somet­hing simi­lar and bio­mo­li­tan, which I cut myself. In some tanks, I use a slow-​flow fil­ter. It hap­pens occa­si­onal­ly that you need to get more air into the tank. I recom­mend con­nec­ting a hose to the part desig­na­ted for it on the top of the fil­ter and regu­la­ting it as needed at the end of the hose. The air then flo­ws more effi­cien­tly — under hig­her pre­ssu­re, and the intro­du­ced gas is com­po­sed of smal­ler par­tic­les. Exces­si­ve aera­ti­on is not suitable.


Das Fil­tern des Aqu­ariums ist prak­tisch uner­läss­lich. Es gewähr­le­is­tet eine gle­ich­mä­ßi­ge Ver­te­i­lung sowohl posi­ti­ver als auch nega­ti­ver Bes­tand­te­i­le im Tank­was­ser und die Fil­tra­ti­on des Was­sers durch Fil­ter­me­dien – Auf­nah­me von Verun­re­i­ni­gun­gen und mög­li­cher­we­i­se deren Umwand­lung. Über ein blühen­des Aqu­arium ohne Fil­ter nach­zu­den­ken, ist nur in Bec­ken mög­lich, die spe­ziell auf Pflan­zen aus­ge­rich­tet sind. Als Fil­ter­me­dium wird haupt­säch­lich soge­nann­tes Bio­mo­li­tan ver­wen­det, ein Mate­rial ähn­lich Schaum­stoff, das jedoch kei­ne Phe­no­le ent­hält. Es wird in der Regel auf Poly­uret­han­ba­sis her­ges­tellt. Die Fil­tra­ti­on kann auch durch einen Kom­pres­sor und einen kle­i­nen, her­kömm­li­chen mecha­nis­chen Schaum­stoff­fil­ter erfol­gen. Ins­be­son­de­re in kle­i­nen Tanks und Nano-​Aquarien wer­den oft Fil­ter ver­wen­det, die oft als Kom­pakt­fil­ter bez­e­ich­net wer­den. Wenn ein sol­cher Fil­ter durch ein Ven­til sehr ein­gesch­ränkt ist, wird er in der Aqu­aris­tik oft als Tropf­fil­ter bez­e­ich­net. Die­se Art von Fil­ter tre­ibt das Was­ser nur mini­mal an, was jedoch für frisch gesch­lüpf­te Fis­che oder sich ent­wic­keln­de Eier aus­re­icht. Fil­ter kön­nen ent­we­der extern oder intern sein. Der Unters­chied bes­teht darin, dass der Haupt­te­il eines exter­nen Fil­ters außer­halb des Aqu­ariums plat­ziert ist, was vie­le Vor­te­i­le mit sich bringt. Es ist jedoch teurer als ein inter­ner Filter.

Für Tei­che wer­den spe­ziel­le Fil­ter ver­wen­det, je nach­dem, wie stark sie sein sol­len, ob sie ein­ge­taucht wer­den oder das Was­ser nach oben oder unten drüc­ken. Oft trifft man, ins­be­son­de­re bei Züch­tern oder in auf Aqu­arien spe­zia­li­sier­ten Ges­chäf­ten, auf eine Lösung, bei der ein­fach eine kle­i­ne Pum­pe mit Schaum­stoff ohne Gehä­u­se aus­ges­tat­tet ist. Es ist wich­tig zu erken­nen, dass die wich­ti­ge­re Funk­ti­on der Fil­tra­ti­on im Inne­ren des Schaum­stoffs erfolgt – mecha­nis­che Fil­tra­ti­on ist sekun­där. Es ist natür­lich mög­lich, bei­des zu kom­bi­nie­ren oder exter­ne und inter­ne Fil­ter anzu­pas­sen. Unter nor­ma­len Umstän­den wir­kt ein inter­ner Fil­ter als Oxi­da­ti­ons­mit­tel. Neben ande­ren Sub­stan­zen wer­den auf den Fil­ter­me­dien alle Nährs­tof­fe abge­fan­gen, und inter­ne Fil­ter sind aus­ge­ze­ich­ne­te Verb­rau­cher von Eisen (Fe). Dies wird durch die Ver­wen­dung von orga­nis­chen Kom­ple­xen ver­hin­dert, die in der Lage sind, Eisen zu bin­den, z. B. durch den Abbau von Blät­tern (am bes­ten von alten) oder den Abbau von Holz. Der inter­ne Fil­ter muss nicht nur aus äst­he­tis­chen, son­dern vor allem aus phy­si­olo­gis­chen Grün­den gere­i­nigt wer­den. Wenn wir dies nicht tun wür­den, wür­den die Zer­set­zungs­pro­zes­se darin Sau­ers­toff in einem Maße verb­rau­chen, das die Exis­tenz von Fis­chen im Aqu­arium gefä­hr­den wür­de. Wie oft dies getan wer­den muss, hängt jedoch von der Art unse­rer Bevöl­ke­rung ab, ob Fis­che eine gro­ße Men­ge Abfall auss­che­i­den, wie gut Pflan­zen sie verar­be­i­ten kön­nen, wie viel wir füt­tern, aber man kann sagen, eher früher als später.

Die Leis­tung des Fil­ters ist eine ernst­haf­te Ange­le­gen­he­it für den Aquarium-​Enthusiasten. Es gibt wahrs­che­in­lich kein allum­fas­sen­des Rezept, dem wir fol­gen kön­nen. Fil­ter in den Ange­bo­ten spe­zia­li­sier­ter Ges­chäf­te haben in der Regel das emp­foh­le­ne Tan­kvo­lu­men, für das sie gedacht sind, auf­ged­ruc­kt. Für eine in der Fil­ter­le­is­tung ans­pruchs­vol­le Besat­zung emp­feh­le ich einen Fil­ter mit einer Durchf­luss­ra­te von mehr als dem Zwe­i­fa­chen des Tan­kvo­lu­mens. Im Gegen­te­il, für ein bepf­lanz­tes Aqu­arium emp­feh­le ich einen Fil­ter mit einer Durchf­luss­ra­te kle­i­ner als dem Tan­kvo­lu­men. Für ein typis­ches Geme­in­schaft­sa­qu­arium ist der opti­ma­le Fil­ter wahrs­che­in­lich in der Lage, etwa 1,5‑mal das Tan­kvo­lu­men zu zir­ku­lie­ren. Für bepf­lanz­te Tanks mit rich­ti­ger Füt­te­rung emp­feh­le ich eine Leis­tung von weni­ger als 0,5‑mal das Tan­kvo­lu­men – ein lang­sam flie­ßen­der Fil­ter. Wenn Sie sich für einen exter­nen Fil­ter ents­che­i­den, müs­sen Sie mit einer höhe­ren Inves­ti­ti­on rech­nen. Eine sol­che Lösung ist jedoch im All­ge­me­i­nen bes­ser – für Fis­che, für Pflan­zen, für sei­ne War­tung. Unter bes­timm­ten Umstän­den kann auch sei­ne bio­lo­gis­che Natur in Bet­racht gezo­gen wer­den, daher kön­nen wir manch­mal auf den Beg­riff bio­lo­gis­cher Fil­ter in die­sem Zusam­men­hang sto­ßen. Alles hängt von der Lösung und Per­spek­ti­ve ab. Ein erheb­li­cher Teil des exter­nen Fil­ters wird ver­wen­det, wenn er ver­wen­det wird – Platz ist dafür erfor­der­lich. Che­mis­che und phy­si­ka­lis­che Fil­tra­ti­on aller Fil­ter kön­nen durch Torf, Braun­koh­le, zerk­le­i­ner­ten Kalks­te­in, Mar­mor, Fich­ten­zap­fen, Aktiv­koh­le, Ione­naus­taus­cher, sal­zan­ge­re­i­cher­tem Sand oder Back­pul­ver erfol­gen. Die bio­lo­gis­che Fil­tra­ti­on kann durch Mate­ria­lien wie den bere­its erwähn­ten Schaum­stoff, kera­mis­ches Mate­rial, Lava, Tuff oder ein Mate­rial mit gro­ßer Oberf­lä­che erfol­gen. Ich bevor­zu­ge die Ver­wen­dung von Powerhead-​Köpfen oder etwas Ähn­li­chem und Bio­mo­li­tan, das ich selbst zuschne­i­de. In eini­gen Tanks ver­wen­de ich einen lang­sam flie­ßen­den Fil­ter. Es kommt gele­gen­tlich vor, dass Sie mehr Luft in den Tank brin­gen müs­sen. Ich emp­feh­le, einen Sch­lauch mit dem dafür vor­ge­se­he­nen Teil oben am Fil­ter zu ver­bin­den und ihn am Ende des Sch­lauchs bei Bedarf zu regu­lie­ren. Die Luft strömt dann effi­zien­ter – unter höhe­rem Druck, und das ein­geb­rach­te Gas bes­teht aus kle­i­ne­ren Par­ti­keln. Über­mä­ßi­ge Belüf­tung ist nicht geeignet.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Organizmy, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Živá potrava z prírody – blchy: cyklop, dafnia, vírnik, prach

Hits: 39401

Sys­te­ma­tic­ky ide o kôrov­ce pod­trie­dy Phyl­lo­po­da, Ostra­co­da, Cope­po­da a o kmeň Roti­fe­ra. Tie­to drob­né živo­čí­chy žijú v sto­ja­tej vode, ide­ál­ne pod­mien­ky im posky­tu­je orga­nic­ké zne­čis­te­nie. Za prach akva­ris­ti ozna­ču­jú všet­ko, čo je men­šie ako vír­nik. Akva­ris­ti ich oby­čaj­ne neroz­li­šu­jú, tak­že sa veľ­mi rých­lo uja­lo ozna­če­nie prach” – hodia sa napr. pre čerstvo vylia­hnu­té ska­lá­re, ale­bo napr. pre koli­zy. Rad per­lo­očiek pat­rí do pod­trie­dy Phyl­lo­po­da – lupe­ňo­nôž­ky. trie­dy kôrov­cov Crus­ta­cea. Nie­kto­ré z nich: Daph­nia pulex, D. mag­na, D. cucul­la­ta, D. psit­ta­cea, D. pulex, D. lon­gis­pi­na, Bos­mi­na lon­gi­ros­tris, Scap­ho­le­be­ris muc­ro­na­ta, Camp­to­cer­cus rec­ti­ros­tris, Lep­to­do­ra kind­ti, Ceri­odaph­nia, Chy­do­rus spha­e­ri­cus, Euri­cer­cus lamel­la­tus, Sida cris­tal­li­na, Ryn­cho­ta­lo­na, Simo­cep­ha­lus vetu­lus, Moina rec­ti­ros­tris, M. mac­ro­pa. Daf­nia dosa­hu­je veľ­kosť 0.25 mm. Rod Daph­nia zahŕňa asi 150 dru­hov, je roz­de­le­ný na tri pod­ro­dy: Daph­nia, Hyalo­daph­nia a Cte­no­daph­nia. Ich vek v prí­ro­de sil­ne závi­sí od tep­lo­ty. V stu­de­nej vode dosiah­nu troj­ná­sob­ný vek ako v tep­lej vode. Sú vhod­né aj na toxi­ko­lo­gic­ké štú­die eko­sys­té­mu. Nie­kto­ré dru­hy pat­ria medzi ohro­ze­né pod­ľa IUCN: Daph­nia niva­lis, D. coro­na­ta, D. occ­ci­den­ta­lis, D. jol­lyi. [1].

Moina je drob­ná daf­nia, doras­tá do 2.5 mm a vysky­tu­je sa v pokoj­ných vodách, čas­to krát zlej kva­li­ty, veľ­mi zne­čis­te­nej, chu­dob­nej na kys­lík. Per­lo­oč­ky sa pre­ja­vu­jú nepo­hlav­ným roz­mno­žo­va­ním – par­te­no­ge­né­zou (bez oplod­ne­nia). Je to typic­ký prí­klad, kedy cez priaz­ni­vé obdo­bie sú všet­ky jedin­ce samič­ky. Až pri nástu­pe menej priaz­ni­vých pod­mie­nok sa náh­le obja­vu­jú aj sam­če­ky, kto­ré sa pária – pre­bie­ha pohlav­né roz­mno­žo­va­nie, kto­ré zabez­pe­ču­je pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie. Na jar sa z vají­čok od jese­ne naro­dia opäť samič­ky. Môže­me ich chy­tať rov­na­ko ako cyk­lo­py a vír­ni­ky, len sito môže byť prí­pad­ne aj red­šie, napr. z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, prí­pad­ne z tzv. dede­ró­nu. Daf­nie sú väč­šie ako cyk­lo­py, ale nie sú ener­ge­tic­ky hod­not­né, pre­to­že pre­važ­nú časť ich tela tvo­rí voda a pev­ná kuti­ku­la, kto­rá tvo­rí ich kos­tru. Moina dosa­hu­je aj naj­vyš­šiu výdat­nosť pri prí­pad­nom ume­lom cho­ve. Pre ryby je to ener­ge­tic­ky bohat­šia stra­va ako oby­čaj­ná” daf­nia – dá sa pri­rov­nať ku cyk­lo­pu. Daf­nie dosa­hu­jú naj­vyš­šiu počet­nosť v lete.

Cyk­lop pat­rí do pod­ra­du Cyc­lo­po­idea, radu Podop­lea, pod­trie­dy Cope­po­da – ves­lo­nôž­ky, trie­dy Crus­ta­cea, kme­ňa Arth­to­po­da – člán­ko­nož­ce. Ide napr. o Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus, Diap­to­mus coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyk­lop je veľ­mi vhod­né krmi­vo rýb, pomer­ne výživ­né. Je kva­lit­ným zdro­jom biel­ko­vín. Pri spl­ne­ní urči­tých pod­mie­nok sa dá aj docho­vá­vať. Ich popu­lač­né kriv­ky veľ­mi kolí­šu, nie sú oje­di­ne­lé javy, keď jeden deň nachy­tá­me obrov­ské množ­stvo cyk­lo­pov a na dru­hý deň nie je po nich tak­mer ani sto­py. Vše­obec­ne jeho popu­lá­cia kul­mi­nu­je na jar a na jeseň. Cyk­lop je pomer­ne dra­vý, tak­že je nut­né dať pozor, aby ak ním kŕmi­me men­ší poter, aby nám nedoš­tí­pal, prí­pad­ne neu­smr­ti­li náš chov. Veľ­mi čas­to sa vysky­tu­je jeho názov v češ­ti­ne – buchan­ka.

Cyk­lop, vír­ni­kyprach doká­žu aj vo väč­šom množ­stve vydr­žať vo ved­re, pri vzdu­cho­va­ní aj týž­deň. Naji­de­ál­nej­šie je pri­ne­se­nú potra­vu hneď skŕ­miť, ale ak to nej­de a nech­cem zvy­šok zamra­ziť, dá sa pri sil­nom vzdu­cho­va­ní čias­toč­ne udr­žať aj dlh­šiu dobu. Všet­ko závi­sí od množ­stva. Pomô­že aj keď vie­me plank­tón pre­cho­vá­vať von­ku, v piv­ni­ci, na bal­kó­ne kde nedo­pa­da­jú pria­me slneč­né lúče – je to obdob­né ako pri daf­niách s tým roz­die­lom, že daf­nie sú o dosť cit­li­vej­šie na pokles množ­stva kyslíku.

Vír­ni­ky pred­sta­vu­jú samos­tat­ný kmeň Roti­fe­ra. Sú veľ­mi vhod­né pre plô­dik rýb. Svoj názov majú odvo­de­ný od typic­ké­ho pohy­bu – víre­nia, kto­rým sa neus­tá­le pre­ja­vu­jú. Vír­ni­ky chy­tá­me napr. do sie­tí z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, ale­bo mono­fi­lu. Nie­kto­ré vír­ni­ky: Phi­lo­di­na, Syn­cha­e­ta, Lepa­del­la, Pte­ro­di­na, Cope­us, Euch­la­nis dila­ta­ta, Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, Fili­na, Cep­ha­lo­del­la, Bra­chi­onus, Peda­li­on, dra­vé Asp­lanch­na (Petr Novák). Roz­mno­žu­jú sa vajíč­ka­mi, nie­ke­dy aj par­te­no­ge­ne­tic­ky. Doži­va­jú sa 84108 hodín, pohlav­ne sú dospe­lé po 12-​tich až 36 hodi­nách, samič­ka zná­ša vajíč­ka kaž­dé 4 hodi­ny. Život­ný cyk­lus závi­sí od tep­lo­ty, pri vyš­šej tep­lo­te je rých­lej­ší. Výho­dou vír­ni­kov nie­ke­dy je, že sa v nádr­ži pohy­bu­jú pomer­ne pokoj­ne, čo je výhod­né pre menej obrat­ný poter rýb. Trá­via­ci cyk­lus vír­ni­ka je len 1020 minút. Ako nása­da sa ponú­ka Bra­chi­onus pli­ca­ti­lis, kto­rý potre­bu­je sla­nú vodu, resp. slad­ko­vod­ný Bra­chi­onus caly­cif­lo­rus. Dosa­hu­jú 2550 % veľ­kosť s čerstvo vylia­hnu­tou arté­mi­ouv (Petr Novák).

Lov blšiek

Na chy­ta­nie bĺch tre­ba sito z dám­skych pan­čúch, dede­ró­nu, mly­nár­ske­ho hod­vá­bu ale­bo ide­ál­ne z mono­fi­lu. Avšak cez pan­ču­chu, dede­rón a mly­nár­sky hod­váb prach prej­de. Sito je dob­ré, keď je na dosta­toč­ne dlhej pali­ci, pokoj­ne aj na pali­ci dlh­šej ako tri met­re. Akva­ris­tic­ké fir­my pre­dá­va­jú skla­da­teľ­né sitá na lov takej­to potra­vy, aj keď samoz­rej­me dá sa aj podo­mác­ky na ten­to účel podob­ný nástroj vyro­biť. Mly­nár­sky hod­váb sa veľ­mi ťaž­ko zhá­ňa, mono­fil sa pre­dá­va v obcho­dom s tex­ti­lom (lát­ka­mi). Jeho cena je níz­ka, občas si inak mono­fil kupu­jú aj foto­gra­fi, môže plniť fun­kciu difu­zé­ra. Sitom sa vo vode nachy­tá potra­va naj­lep­šie, keď robí­me vo vode osmič­ky. Pop­ri blchách – kôrov­coch sa vode nachy­ta­jú aj koret­ry (hoj­ne aj v zime pod ľadom) a nie­ke­dy aj malé množ­stvo paten­tiek. Pamä­tať tre­ba na to, že ak chy­tá­te v rybár­skom reví­re, tak vám na chy­ta­nie plank­tó­nu tre­ba povo­len­ku z rybár­ske­ho zvä­zu. Nachy­ta­ná potra­va sa dá trie­diť roz­lič­ný­mi sit­ka­mi s rôz­ne veľ­ký­mi očka­mi. Tak­to sa dá selek­to­vať potra­va nachy­ta­ná spo­lu pre rôz­ne veľ­ké ryby, od dospe­lých až po poter.

Daf­nie sú pomer­ne cit­li­vé počas pre­no­su na obsah kys­lí­ka. Pre­to je lep­šie ich pre­ná­šať v tzv. rámi­koch, prí­pad­ne s čo naj­men­ším množ­stvom vody. Dlh­šie sa dajú udr­žať vo väč­šom ved­re, pri niž­šej kon­cen­trá­cii daf­nií a za pred­po­kla­du, že sa vo ved­re nič neroz­kla­dá. V chlad­nej­šom obdo­bí roka je to cel­kom ľah­ké. V lete je mož­né krat­šiu napr. cez deň daf­niám zabez­pe­čiť vzdu­cho­va­nie a na noc, ak nie je von­ku 30°C, ich dať na balkón.

Návod pre chov blšiek

Ten­to typ potra­vy sa vysky­tu­je od roz­to­pe­nia ľadu, až po nesko­rú jeseň. Popu­lač­ná hus­to­ta cyk­lo­pov a vír­ni­kov je naj­vyš­šia sko­ro na jar a na jeseň. Naopak daf­nie kul­mi­nu­jú cez leto. Dá sa pove­dať, že sú bio­lo­gic­ký­mi fil­trá­tor­mi. Živia sa ria­sa­mi, prvok­mi, bak­té­ria­mi. Doká­žu zlik­vi­do­vať aj zákal v akvá­riu za pred­po­kla­du, že sa nesta­nú člán­kom potrav­né­ho reťaz­ca rýb, prí­pad­ne súčas­ťou sil­ne sajú­ce­ho fil­tra. Táto schop­nosť je vlast­ne aj pred­po­kla­dom pri ich ume­lom odcho­ve. Blš­ky je mož­né cho­vať aj vlast­ný­mi sila­mi. Ide­ál­ne sú veľ­ké jamy, do kto­rých nasy­pe­me orga­nic­ký odpad, napr. fekál, kefír, srvát­ku, zale­je­me vodou a cyk­lop sa dozais­ta obja­ví. Orga­nic­ký mate­riál je nut­né časom dopl­ňo­vať. Môže ním byť napr.: trus, hni­jú­ce zbyt­ky, krv, kefír, poka­ze­né mlie­ko, srvát­ka, kon­ský trus. Taký­to sub­strát, kto­rý sa roz­kla­dá, tvo­rí živ­nú pôdu pre bak­té­rie, prvo­ky, kto­ré roz­kla­da­jú ten­to odpad”. Tie­to dekom­po­zi­to­ry sú potra­vou pre daf­nie, cyk­lo­py, vír­ni­ky drob­né kôrov­ce. Pre správ­ny chov je vhod­né roz­ví­jať roz­klad pomo­cou kvas­níc. Sú zná­me prí­pa­dy, kedy cho­va­teľ využil obdob­ne časť kaná­lu. Z hľa­dis­ka kvan­ti­ty je ide­ál­ne ak v podob­nom zaria­de­ní” máme drob­nú daf­niu – moinu, ta nám poskyt­ne 4 krát vyš­šiu výdat­nosť opro­ti bež­nej daf­nii. Čis­tý cyk­lop je takis­to per­fekt­ný zdroj živej potra­vy. Bež­ná je prax cho­va­te­ľov, kto­rí si cho­va­jú daf­nie pri prí­sav­ní­koch. Sta­čí, keď raz za čas hodia do akvá­ria napr. šalá­to­vý list, kapus­tu, apod. Za dosť sa dosta­ne aj prí­sav­ní­kom, aj daf­niám, keď­že podob­ný mate­riál sa vo vode rých­lo roz­kla­dá. Tým­to si cho­va­te­lia zabez­pe­ču­jú neus­tá­ly prí­sun daf­nií, samoz­rej­me nej­de o inten­zív­nu kul­tú­ru, je to na spes­tre­nie, prí­pad­ne vzác­ny zdroj živej potra­vy, čas­to jedi­nej, kto­rá sa nachá­dza v chov­ni a neza­be­rá žiad­ne mies­to navy­še. Pod­mien­kou samoz­rej­me je, že v takom­to akvá­riu sa iné ryby ako prí­sav­ní­ky nena­chá­dza­jú – prí­sav­ní­ky živé daf­nie nezo­že­rú. Keď posta­ví­te fľa­šu vody na okno na sln­ko, počká­te kým sa zaria­si a pri­dá­te do nej nása­du cyk­lo­pu a raz za dva týžd­ne do nej kvap­ne­te nie­koľ­ko kva­piek mlie­ka, je mož­né, že sa vám v nej cyk­lop udr­ží. Samoz­rej­me, nie maso­vo. Po krát­kom čase môže­te fľa­šu pre­miest­niť z dosa­hu pria­mych slneč­ných lúčov.

Skr­mo­va­nie blšiek

Odpo­rú­čam neliať do akvá­ria vodu z loka­li­ty, odkiaľ sme si potra­vu zado­vá­ži­li. To pla­tí samoz­rej­me, ak sme nechy­ta­li na hus­to” – bez vody, napr. do rámi­kov. Ide­ál­ne je pre­liať blš­ky cez sito a obsah sita pre­miest­niť do čis­tej vody. Ak sa ešte v našej živej potra­ve nachá­dza neja­ká špi­na, počkaj­me, kým sad­ne na dno a blchy zlej­me bez nej, pomôcť si vie­me aj hadič­kou. Potom nám už nič neb­rá­ni v tom, aby sme naše ryby nakŕ­mi­li, snáď len to, aby sme nena­lia­li pri­ve­ľa vody do nádr­že, tre­ba na to mys­lieť dopre­du a rad­šej odliať vodu z nádr­že ešte pred kŕme­ním. Kto sa bojí, prí­pad­ne nepoz­ná loka­li­tu, môže kvap­núť napr. Mul­ti­me­di­kal do také­ho­to ved­ra. Ja som zás­tan­ca názo­ru, že zdra­vé ryby nemô­že živá potra­va ohro­ziť, ak nie je vyslo­ve­ne naka­ze­ná, ale naopak – ich posilní.


Sys­te­ma­ti­cal­ly, it con­cerns the arth­ro­pods of the subor­ders Phyl­lo­po­da, Ostra­co­da, Cope­po­da, and the class Roti­fe­ra. The­se tiny cre­a­tu­res live in stag­nant water, and ide­al con­di­ti­ons for them are pro­vi­ded by orga­nic pol­lu­ti­on. Aqu­arium ent­hu­siasts com­mon­ly refer to eve­ryt­hing smal­ler than a cope­pod as dust.” Aqu­arium ent­hu­siasts usu­al­ly do not dis­tin­gu­ish them, so the term dust” quick­ly caught on – they are suitab­le, for exam­ple, for newly hat­ched angel­fish or fry. The order of seed shrimps belo­ngs to the subor­der Phyl­lo­po­da – bran­chi­opods of the class Crus­ta­cea. Some of them inc­lu­de: Daph­nia pulex, D. mag­na, D. cucul­la­ta, D. psit­ta­cea, D. lon­gis­pi­na, Bos­mi­na lon­gi­ros­tris, Scap­ho­le­be­ris muc­ro­na­ta, Camp­to­cer­cus rec­ti­ros­tris, Lep­to­do­ra kind­ti, Ceri­odaph­nia, Chy­do­rus spha­e­ri­cus, Euri­cer­cus lamel­la­tus, Sida cris­tal­li­na, Ryn­cho­ta­lo­na, Simo­cep­ha­lus vetu­lus, Moina rec­ti­ros­tris, M. mac­ro­pa. Daph­nia ran­ge in size from 0.2 to 5 mm. The genus Daph­nia inc­lu­des about 150 spe­cies, divi­ded into three sub­ge­ne­ra: Daph­nia, Hyalo­daph­nia, and Cte­no­daph­nia. The­ir lifes­pan in natu­re stron­gly depends on tem­pe­ra­tu­re. In cold water, they can live three times lon­ger than in warm water. They are also suitab­le for toxi­co­lo­gi­cal stu­dies of the eco­sys­tem. Some spe­cies are endan­ge­red accor­ding to the IUCN: Daph­nia niva­lis, D. coro­na­ta, D. occ­ci­den­ta­lis, D. jollyi.

Moina is a small daph­nia, rea­ching up to 2.5 mm, and is found in calm waters, often of poor quali­ty, high­ly pol­lu­ted, and low in oxy­gen. Seed shrimps repro­du­ce through part­he­no­ge­ne­sis (wit­hout fer­ti­li­za­ti­on). It is a typi­cal exam­ple whe­re all indi­vi­du­als are fema­les during favo­rab­le peri­ods. Only in less favo­rab­le con­di­ti­ons, males sud­den­ly appe­ar, mating in a sexu­al repro­duc­ti­on pro­cess, ensu­ring the trans­fer of gene­tic infor­ma­ti­on. In spring, fema­les hatch from the eggs laid in the fall. They can be caught simi­lar­ly to cyc­lops and cope­pods, using a sie­ve made of mil­le­r’s silk or possib­ly a coar­ser sie­ve, such as from che­e­sec­loth or mus­lin. Daph­nia are lar­ger than cyc­lops but are not ener­ge­ti­cal­ly valu­ab­le becau­se a sig­ni­fi­cant part of the­ir body is water and a solid cutic­le, for­ming the­ir ske­le­ton. Moina achie­ves the hig­hest yield in poten­tial arti­fi­cial cul­ti­va­ti­on. For fish, it is a more energy-​rich diet than ordi­na­ry” daph­nia and can be com­pa­red to cyc­lops. Daph­nia reach the­ir hig­hest abun­dan­ce in summer.

Cyc­lops belo­ng to the subor­der Cyc­lo­po­idea, order Podop­lea, subor­der Cope­po­da – cope­pods, class Crus­ta­cea, phy­lum Art­ho­po­da – arth­ro­pods. Exam­ples inc­lu­de Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus, Diap­to­mus coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyc­lops are very suitab­le fish food, rela­ti­ve­ly nut­ri­ti­ous, and can be quali­ta­ti­ve­ly protein-​rich. Under cer­tain con­di­ti­ons, they can also be bred. The­ir popu­la­ti­on cur­ves fluc­tu­ate wide­ly, and it’s not uncom­mon to catch a huge num­ber of cyc­lops one day and almost none the next day. Gene­ral­ly, the­ir popu­la­ti­on peaks in spring and autumn. Cyc­lops are rela­ti­ve­ly pre­da­to­ry, so it is neces­sa­ry to be care­ful when fee­ding smal­ler fry to avo­id dep­le­ti­on or harm to the fish population.

Cyc­lops, cope­pods, and dust can sur­vi­ve in lar­ger quan­ti­ties in a buc­ket with aera­ti­on for up to a week. Ide­al­ly, it is best to feed the col­lec­ted food imme­dia­te­ly. If that is not possib­le and you don’t want to fre­e­ze the remain­der, par­tial pre­ser­va­ti­on is possib­le with strong aera­ti­on. Eve­ryt­hing depends on the quan­ti­ty. Plank­ton can also be sto­red out­do­ors, in the cel­lar, or on the bal­co­ny whe­re direct sun­light does not reach – simi­lar to daph­nia, with the dif­fe­ren­ce that daph­nia are more sen­si­ti­ve to oxy­gen depletion.

Roti­fers cons­ti­tu­te a sepa­ra­te class Roti­fe­ra. They are very suitab­le for fish fry. They are named after the­ir typi­cal move­ment – swir­ling, which is cons­tan­tly evi­dent. Roti­fers can be cap­tu­red using nets made of mil­le­r’s silk or mono­fi­la­ment. Some roti­fers inc­lu­de Phi­lo­di­na, Syn­cha­e­ta, Lepa­del­la, Pte­ro­di­na, Cope­us, Euch­la­nis dila­ta­ta, Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, Fili­na, Cep­ha­lo­del­la, Bra­chi­onus, Peda­li­on, pre­da­to­ry Asp­lanch­na (Petr Novák). They repro­du­ce by eggs, some­ti­mes even part­he­no­ge­ne­ti­cal­ly. They live for 84108 hours, beco­me sexu­al­ly matu­re wit­hin 12 to 36 hours, and the fema­le lays eggs eve­ry 4 hours. The life cyc­le depends on tem­pe­ra­tu­re, with hig­her tem­pe­ra­tu­res resul­ting in a fas­ter cyc­le. Roti­fers’ advan­ta­ge is that they move rela­ti­ve­ly calm­ly in the tank, which is advan­ta­ge­ous for less agi­le fish fry. The diges­ti­ve cyc­le of roti­fers is only 1020 minu­tes. Bra­chi­onus pli­ca­ti­lis is offe­red as a star­ter, which requ­ires sal­ty water, or fres­hwa­ter Bra­chi­onus caly­cif­lo­rus. They reach 2550% of the size of fresh­ly hat­ched arte­mia (Petr Novák).

Flea Col­lec­ti­on:

To catch fle­as, a sie­ve made of wome­n’s stoc­kings, che­e­sec­loth, mil­le­r’s silk, or ide­al­ly mono­fi­la­ment is needed. Howe­ver, dust can pass through stoc­kings, che­e­sec­loth, and mil­le­r’s silk. The sie­ve is good when it is on a long stick, even one lon­ger than three meters. Aqu­arium com­pa­nies sell col­lap­sib­le sie­ves for cat­ching such food, alt­hough, of cour­se, a simi­lar tool can be home­ma­de for this pur­po­se. Mil­le­r’s silk is chal­len­ging to find; mono­fi­la­ment is sold in fab­ric sto­res. Its pri­ce is low, and occa­si­onal­ly, even pho­tog­rap­hers buy mono­fi­la­ment, and it can ser­ve as a dif­fu­ser. The sie­ve cat­ches food in the water best when making figure-​eights. Besi­des fle­as – crus­ta­ce­ans, cope­pods, and some­ti­mes a small num­ber of water fle­as can be caught. Remem­ber that if you are cat­ching in a fis­hing area, you need a per­mit from the fis­hing uni­on to catch plank­ton. Caught food can be sor­ted using vari­ous scre­ens with different-​sized mesh. This way, food caught toget­her for different-​sized fish can be selec­ti­ve­ly sepa­ra­ted, from adults to fry.

Daph­nia are rela­ti­ve­ly sen­si­ti­ve during oxy­gen trans­fer. The­re­fo­re, it is bet­ter to tran­s­port them in so-​called fra­mes, or with as litt­le water as possib­le. They can last lon­ger in a lar­ger buc­ket, with a lower con­cen­tra­ti­on of daph­nia and assu­ming that not­hing decom­po­ses in the buc­ket. In col­der sea­sons, it is quite easy. In sum­mer, shor­ter peri­ods of aera­ti­on during the day can be pro­vi­ded for daph­nia, and at night, if it is not 30°C out­si­de, they can be pla­ced on the balcony.

Ins­truc­ti­ons for Flea Farming:

This type of food occurs from the mel­ting of the ice until late autumn. The popu­la­ti­on den­si­ty of cyc­lops and roti­fers is hig­hest ear­ly in spring and autumn. In con­trast, daph­nia peak during the sum­mer. It can be said that they are bio­lo­gi­cal fil­ters. They feed on algae, pro­to­zoa, bac­te­ria. They can also eli­mi­na­te clou­di­ness in the aqu­arium, pro­vi­ded they do not beco­me part of the fish food chain or part of a stron­gly suc­ti­oned fil­ter. This abi­li­ty is actu­al­ly a pre­re­qu­isi­te for the­ir arti­fi­cial bre­e­ding. Fle­as can also be bred inde­pen­den­tly. Ide­al­ly, lar­ge pits are suitab­le, into which orga­nic was­te is pou­red, e.g., feces, kefir, whey, water is added, and cyc­lops will undoub­ted­ly appe­ar. Orga­nic mate­rial needs to be reple­nis­hed over time. It can be, for exam­ple: feces, decom­po­sing rem­nants, blo­od, kefir, spo­iled milk, whey, hor­se dung. Such a sub­stra­te, which decom­po­ses, forms a nut­rient base for bac­te­ria, pro­to­zoa, which decom­po­se this was­te.” The­se decom­po­sers are food for daph­nia, cyc­lops, roti­fers, and small crus­ta­ce­ans. For pro­per bre­e­ding, it is advi­sab­le to pro­mo­te decom­po­si­ti­on using yeast. The­re are kno­wn cases whe­re a bre­e­der uti­li­zed part of a canal simi­lar­ly. Quantity-​wise, it is ide­al to have small daph­nia – moina in a simi­lar devi­ce.” It will pro­vi­de four times hig­her yield com­pa­red to regu­lar daph­nia. Pure cyc­lops are also an excel­lent sour­ce of live food. It is a com­mon prac­ti­ce for bre­e­ders who keep daph­nia near suc­kers. It is enough to occa­si­onal­ly throw, for exam­ple, let­tu­ce, cab­ba­ge, etc., into the aqu­arium. Both suc­kers and daph­nia get enough, as simi­lar mate­rial decom­po­ses quick­ly in the water. In this way, bre­e­ders ensu­re a cons­tant supp­ly of daph­nia, of cour­se, not inten­si­ve cul­tu­re, but for varie­ty or a rare sour­ce of live food, often the only one in the bre­e­ding that does­n’t take up any extra spa­ce. The con­di­ti­on, of cour­se, is that no other fish than suc­kers are pre­sent in such an aqu­arium – suc­ker fish do not eat live daph­nia. If you pla­ce a bott­le of water in the sun on the win­dow, wait until it turns gre­en, and add cyc­lops and a few drops of milk eve­ry two weeks, it is possib­le to main­tain cyc­lops in it. Of cour­se, not in lar­ge quan­ti­ties. After a short time, you can move the bott­le out of direct sunlight.

Fee­ding Fleas:

I recom­mend not pou­ring water from the loca­ti­on whe­re we obtai­ned the food into the aqu­arium unless we caught it den­se­ly” – wit­hout water, for exam­ple, in fra­mes. Ide­al­ly, pour fle­as through a sie­ve and trans­fer the sie­ve­’s con­tents into cle­an water. If the­re is any dirt left in our live food, wait until it sett­les on the bot­tom and col­lect fle­as wit­hout it. You can also use a tube to help. After­ward, not­hing pre­vents us from fee­ding our fish; per­haps only to avo­id pou­ring too much water into the tank, think about it befo­re­hand, and it’s bet­ter to drain the water from the tank befo­re fee­ding. Tho­se who are afraid or do not know the loca­ti­on can drop, for exam­ple, Mul­ti­me­di­ca into such a buc­ket. I am a sup­por­ter of the idea that live food can­not endan­ger healt­hy fish unless it is expli­cit­ly infec­ted; on the con­tra­ry, it strengt­hens them.


Sys­te­ma­tisch han­delt es sich um die Glie­der­füßer der Unte­rord­nun­gen Phyl­lo­po­da, Ostra­co­da, Cope­po­da und der Klas­se Roti­fe­ra. Die­se win­zi­gen Lebe­we­sen leben in ste­hen­dem Was­ser, und ide­a­le Bedin­gun­gen bie­ten sich durch orga­nis­che Versch­mut­zung. Aquarium-​Enthusiasten bez­e­ich­nen alles, was kle­i­ner ist als ein Ruder­fu­ßk­rebs, oft als Staub”. Aquarium-​Enthusiasten unters­che­i­den sie in der Regel nicht, daher setz­te sich der Beg­riff Staub” schnell durch – sie eig­nen sich beis­piel­swe­i­se gut für frisch gesch­lüpf­te Ska­la­re oder Nach­zuch­ten. Die Ord­nung der Blatt­fu­ßk­reb­se gehört zur Unte­rord­nung Phyl­lo­po­da – Flohk­reb­se der Klas­se Crus­ta­cea. Eini­ge von ihnen sind: Daph­nia pulex, D. mag­na, D. cucul­la­ta, D. psit­ta­cea, D. lon­gis­pi­na, Bos­mi­na lon­gi­ros­tris, Scap­ho­le­be­ris muc­ro­na­ta, Camp­to­cer­cus rec­ti­ros­tris, Lep­to­do­ra kind­ti, Ceri­odaph­nia, Chy­do­rus spha­e­ri­cus, Euri­cer­cus lamel­la­tus, Sida cris­tal­li­na, Ryn­cho­ta­lo­na, Simo­cep­ha­lus vetu­lus, Moina rec­ti­ros­tris, M. mac­ro­pa. Daph­nien erre­i­chen eine Größe von 0,2 bis 5 mm. Die Gat­tung Daph­nia umfasst etwa 150 Arten, die in drei Unter­gat­tun­gen unter­te­ilt sind: Daph­nia, Hyalo­daph­nia und Cte­no­daph­nia. Ihre Lebens­dau­er in der Natur hängt stark von der Tem­pe­ra­tur ab. In kal­tem Was­ser kön­nen sie dre­i­mal län­ger leben als in war­mem Was­ser. Sie eig­nen sich auch für toxi­ko­lo­gis­che Stu­dien des Öko­sys­tems. Eini­ge Arten gel­ten laut IUCN als gefä­hr­det: Daph­nia niva­lis, D. coro­na­ta, D. occ­ci­den­ta­lis, D. jollyi.

Moina ist eine kle­i­ne Daph­nie, die bis zu 2,5 mm groß wird und in ruhi­gen Gewäs­sern vor­kommt, oft von sch­lech­ter Quali­tät, stark versch­mutzt und sau­ers­tof­farm. Flohk­reb­se ver­meh­ren sich durch Part­he­no­ge­ne­se (ohne Bef­ruch­tung). Es ist ein typis­ches Beis­piel, bei dem wäh­rend güns­ti­ger Peri­oden alle Indi­vi­du­en weib­lich sind. Erst in weni­ger güns­ti­gen Bedin­gun­gen tau­chen plötz­lich Männ­chen auf und paa­ren sich – ein Fortpf­lan­zungs­pro­zess, der den Trans­fer gene­tis­cher Infor­ma­ti­onen sichers­tellt. Im Früh­ling sch­lüp­fen aus den im Herbst geleg­ten Eiern wie­der Weib­chen. Man kann sie ähn­lich wie Cyc­lops und Ruder­füßer fan­gen, indem man ein Sieb aus Mül­ler­se­i­de oder gege­be­nen­falls ein gröbe­res Sieb wie aus Käse­tuch oder Mull ver­wen­det. Daph­nien sind größer als Cyc­lops, aber nicht ener­ge­tisch wer­tvoll, da ein erheb­li­cher Teil ihres Kör­pers aus Was­ser und einer fes­ten Cuti­cu­la bes­teht, die ihr Ske­lett bil­det. Moina erre­icht die höchs­te Aus­be­ute bei mög­li­cher künst­li­cher Zucht. Für Fis­che ist es eine ener­ge­tisch reich­hal­ti­ge­re Nahrung als gewöhn­li­che” Daph­nien und kann mit Cyc­lops verg­li­chen wer­den. Daph­nien erre­i­chen im Som­mer ihre höchs­te Häufigkeit.

Cyc­lops gehören zur Unte­rord­nung Cyc­lo­po­idea, zur Ord­nung Podop­lea, zur Unte­rord­nung Cope­po­da – Ruder­fu­ßk­reb­se, zur Klas­se Crus­ta­cea, zum Stamm Art­ho­po­da – Glie­der­füßer. Beis­pie­le sind Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus, Diap­to­mus coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyc­lops sind sehr gee­ig­net als Fisch­fut­ter, rela­tiv nahr­haft und kön­nen quali­ta­tiv pro­te­in­re­ich sein. Unter bes­timm­ten Bedin­gun­gen kön­nen sie auch gezüch­tet wer­den. Ihre Popu­la­ti­onssch­wan­kun­gen sind weit verb­re­i­tet, und es ist nicht unge­wöhn­lich, dass man an einem Tag eine rie­si­ge Anzahl von Cyc­lops fängt und am nächs­ten Tag fast kei­ne mehr vor­han­den sind. Im All­ge­me­i­nen erre­icht ihre Popu­la­ti­on im Früh­ling und Herbst ihren Höhe­punkt. Cyc­lops sind rela­tiv räu­be­risch, daher ist Vor­sicht gebo­ten, wenn man kle­i­ne­re Fis­che füt­tert, um eine Dez­imie­rung oder Schä­di­gung der Fisch­po­pu­la­ti­on zu vermeiden.

Cyc­lops, Ruder­füßer und Staub kön­nen in größe­ren Men­gen in einem Eimer mit Belüf­tung bis zu einer Woche über­le­ben. Am bes­ten ist es, die gesam­mel­te Nahrung sofort zu füt­tern. Wenn das nicht mög­lich ist und man den Rest nicht ein­frie­ren möch­te, ist eine tei­lwe­i­se Kon­ser­vie­rung bei star­ker Belüf­tung mög­lich. Alles hängt von der Men­ge ab. Plank­ton kann auch im Fre­ien, im Kel­ler oder auf dem Bal­kon gela­gert wer­den, wo kei­ne direk­te Son­ne­ne­ins­trah­lung erfolgt – ähn­lich wie bei Daph­nien, mit dem Unters­chied, dass Daph­nien emp­find­li­cher auf Sau­ers­toff­man­gel reagieren.

Roti­fe­ren bil­den eine eige­ne Klas­se Roti­fe­ra. Sie sind sehr gut für Fischb­rut gee­ig­net. Sie sind nach ihrer typis­chen Bewe­gung benannt – dem Wir­beln, das stän­dig sicht­bar ist. Roti­fe­ren kön­nen beis­piel­swe­i­se mit Netzen aus Mül­ler­se­i­de oder Mono­fi­la­ment gefan­gen wer­den. Eini­ge Roti­fe­ren sind Phi­lo­di­na, Syn­cha­e­ta, Lepa­del­la, Pte­ro­di­na, Cope­us, Euch­la­nis dila­ta­ta, Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, Fili­na, Cep­ha­lo­del­la, Bra­chi­onus, Peda­li­on, räu­be­ris­ches Asp­lanch­na (Petr Novák). Sie ver­meh­ren sich durch Eier, manch­mal auch part­he­no­ge­ne­tisch. Sie leben 84 bis 108 Stun­den, wer­den nach 12 bis 36 Stun­den gesch­lechts­re­if, und das Weib­chen legt alle 4 Stun­den Eier. Der Lebens­zyk­lus hängt von der Tem­pe­ra­tur ab, bei höhe­ren Tem­pe­ra­tu­ren ver­lä­uft er schnel­ler. Ein Vor­te­il von Räder­tier­chen ist, dass sie sich rela­tiv ruhig im Tank bewe­gen, was für weni­ger ges­chic­kte Fischb­rut vor­te­il­haft ist. Der Ver­dau­ungs­zyk­lus von Roti­fe­ren bet­rägt nur 10 – 20 Minu­ten. Als Auf­zucht wird Bra­chi­onus pli­ca­ti­lis ange­bo­ten, der Sal­zwas­ser benötigt, oder Süßwasser-​Brachionus caly­cif­lo­rus. Sie erre­i­chen 25 – 50 % der Größe von frisch gesch­lüpf­ten Arte­mien (Petr Novák).

Floh­fang:

Um Flöhe zu fan­gen, benöti­gen Sie ein Sieb aus Damens­trumpf­ho­sen, Mull, Mül­ler­se­i­de oder ide­a­ler­we­i­se aus Mono­fi­la­ment. Jedoch kann durch die Strumpf­ho­se, Mull und Mül­ler­se­i­de Staub gelan­gen. Ein Sieb ist gut, wenn es an einem aus­re­i­chend lan­gen Stock befes­tigt ist, sogar an einem Stock, der län­ger als drei Meter sein kann. Aqu­arien­fir­men ver­kau­fen falt­ba­re Sie­be zum Fan­gen sol­cher Nahrung. Selb­stvers­tänd­lich kann auch zu die­sem Zweck ein ähn­li­ches Werk­ze­ug selbst her­ges­tellt wer­den. Mül­ler­se­i­de ist sch­wer zu bekom­men, Mono­fi­la­ment wird in Tex­til­ges­chäf­ten ver­kauft. Der Pre­is ist nied­rig, manch­mal kau­fen es auch Foto­gra­fen, es kann die Funk­ti­on eines Dif­fu­sors erfül­len. Mit einem Sieb fängt man Nahrung im Was­ser am bes­ten, wenn man Ach­ten macht. Neben Flöhen – Kreb­stie­ren fan­gen sich im Was­ser auch Räder­tier­chen (auch im Win­ter unter dem Eis) und manch­mal auch kle­i­ne Men­gen von Pan­tof­fel­tier­chen. Es muss daran erin­nert wer­den, dass, wenn Sie in einem Angel­re­vier fan­gen, Sie eine Geneh­mi­gung des Fis­che­re­i­ver­ban­des für das Fan­gen von Plank­ton benöti­gen. Die gefan­ge­ne Nahrung kann mit vers­chie­de­nen Sie­ben mit unters­chied­lich gro­ßen Mas­chen sor­tiert wer­den. Auf die­se Wei­se kann die Nahrung, die für vers­chie­de­ne Fis­che gefan­gen wur­de, von erwach­se­nen Fis­chen bis zur Brut, selek­tiert werden.

Daph­nien sind wäh­rend des Sau­ers­toff­tran­s­ports ziem­lich emp­find­lich. Daher ist es bes­ser, sie in soge­nann­ten Rah­men zu tran­s­por­tie­ren oder mit so wenig Was­ser wie mög­lich. Mit nied­ri­ger Kon­zen­tra­ti­on von Daph­nien im Eimer und voraus­ge­setzt, dass nichts ver­rot­tet, kön­nen sie in küh­le­ren Jah­res­ze­i­ten ziem­lich leicht erhal­ten wer­den. Im Som­mer kön­nen Sie Daph­nien tag­süber durch Belüf­ten und nachts, wenn es drau­ßen nicht 30 ° C sind, auf den Bal­kon stellen.

Anle­i­tung zur Zucht von Flohkrebsen

Die­se Art von Nahrung kommt vom Sch­mel­zen des Eises bis zum Spät­herbst vor. Die Popu­la­ti­ons­dich­te von Cyc­lops und Räder­tier­chen ist im Früh­jahr und Herbst am höchs­ten. Im Gegen­satz dazu erre­i­chen Daph­nien ihren Höhe­punkt im Som­mer. Man kann sagen, dass sie bio­lo­gis­che Fil­ter sind. Sie ernäh­ren sich von Algen, Pro­to­zo­en, Bak­te­rien. Sie kön­nen auch Trübun­gen im Aqu­arium bese­i­ti­gen, voraus­ge­setzt, sie wer­den nicht zu einem Bes­tand­te­il der Nahrungs­ket­te der Fis­che oder eines stark ange­saug­ten Fil­ters. Die­se Fähig­ke­it ist eigen­tlich eine Voraus­set­zung für ihre künst­li­che Zucht. Flöhe kön­nen auch unab­hän­gig gezüch­tet wer­den. Ide­a­ler­we­i­se sind gro­ße Gru­ben gee­ig­net, in die orga­nis­cher Abfall gegos­sen wird, z. B. Kot, Kefir, Mol­ke, Was­ser hin­zu­ge­fügt wird und Cyc­lops wird zwe­i­fel­los ers­che­i­nen. Orga­nis­ches Mate­rial muss im Lau­fe der Zeit auf­ge­füllt wer­den. Es kann sein, z. B.: Kot, zer­setz­te Über­res­te, Blut, Kefir, ver­dor­be­ne Milch, Mol­ke, Pfer­de­mist. Ein sol­ches Sub­strat, das sich zer­setzt, bil­det eine Nährs­toffg­rund­la­ge für Bak­te­rien, Pro­to­zo­en, die die­sen Abfall” zer­set­zen. Die­se Zer­set­zer sind Nahrung für Daph­nien, Cyc­lops, Räder­tier­chen und kle­i­ne Kreb­stie­re. Für eine ord­nungs­ge­mä­ße Zucht ist es rat­sam, den Zer­set­zungs­pro­zess mit Hefe zu för­dern. Es gibt bekann­te Fäl­le, in denen ein Züch­ter einen Teil eines Kanals ähn­lich genutzt hat. Men­gen­mä­ßig ist es ide­al, eine kle­i­ne Daph­nie – Moina in einem ähn­li­chen Gerät” zu haben. Es wird eine vier­mal höhe­re Aus­be­ute im Verg­le­ich zu nor­ma­len Daph­nien bie­ten. Rei­nes Cyc­lops ist eben­falls eine aus­ge­ze­ich­ne­te Quel­le für leben­di­ges Fut­ter. Es ist eine gän­gi­ge Pra­xis bei Züch­tern, die Daph­nien in der Nähe von Sau­gern hal­ten. Es reicht aus, gele­gen­tlich etwas wie Salat, Kohl usw. ins Aqu­arium zu wer­fen. Sowohl Sau­ger als auch Daph­nien bekom­men genug, da ähn­li­ches Mate­rial im Was­ser schnell zer­fällt. Auf die­se Wei­se stel­len Züch­ter eine stän­di­ge Ver­sor­gung mit Daph­nien sicher. Natür­lich han­delt es sich nicht um eine inten­si­ve Kul­tur, son­dern um Abwechs­lung oder eine sel­te­ne Quel­le für leben­di­ges Fut­ter, oft die ein­zi­ge in der Zucht, die kei­nen zusätz­li­chen Platz beans­prucht. Die Bedin­gung ist natür­lich, dass in einem sol­chen Aqu­arium kei­ne ande­ren Fis­che als Sau­ger vor­han­den sind – Sau­ger­fis­che fres­sen leben­de Daph­nien nicht. Wenn Sie eine Flas­che Was­ser in die Son­ne auf das Fens­terb­rett stel­len, war­ten Sie, bis sie grün wird, und fügen Sie alle zwei Wochen Cyc­lops und ein paar Trop­fen Milch hin­zu, ist es mög­lich, Cyc­lops darin zu hal­ten. Natür­lich nicht in gro­ßen Men­gen. Nach kur­zer Zeit kön­nen Sie die Flas­che aus direk­tem Son­nen­licht entfernen.

Füt­te­rung von Flohkrebsen

Ich emp­feh­le, kein Was­ser aus dem Bere­ich, in dem wir das Fut­ter erhal­ten haben, direkt in das Aqu­arium zu gie­ßen. Dies gilt natür­lich, wenn wir dicht” gefischt haben – ohne Was­ser, zum Beis­piel in Rah­men. Es ist ide­al, Flohk­reb­se durch ein Sieb zu gie­ßen und den Inhalt des Siebs in sau­be­res Was­ser zu über­füh­ren. Wenn sich noch Sch­mutz in unse­rem leben­den Fut­ter befin­det, war­ten wir, bis er sich am Boden absetzt, und ent­fer­nen die Flohk­reb­se ohne ihn. Wir kön­nen auch mit einem Sch­lauch nach­hel­fen. Dann steht uns nichts mehr im Weg, unse­re Fis­che zu füt­tern, außer viel­le­icht, dass wir nicht zu viel Was­ser in das Bec­ken gie­ßen soll­ten. Es ist rat­sam, daran zu den­ken und lie­ber vor dem Füt­tern Was­ser aus dem Bec­ken abzu­las­sen. Wer Angst hat oder den Ort nicht kennt, kann zum Beis­piel Mul­ti­me­di­kal in ein sol­ches Eimer­chen trä­u­feln. Ich bin der Mei­nung, dass leben­di­ges Fut­ter gesun­de Fis­che nicht gefä­hr­den kann, es sei denn, es ist ausd­rück­lich infi­ziert, son­dern im Gegen­te­il – es stär­kt sie.



Refe­ren­cie: [1] Wiki­pe­dia

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Akvaristika

Hits: 2928

Mills Derek Akvá­ri­um, prak­tic­ká prí­ruč­ka, ilus­tro­va­ná prí­ruč­ka pre začí­na­jú­cich akva­ris­tov 1995 Slo­vart Bra­ti­sla­va 1 akva­ris­ti­ka, bio­ló­gia, eto­ló­gia SLO akvá­ri­um prí­ruč­ka 8071451894

Čer­ný J., Toper­cer E. Cho­vá­me akvá­ri­ové ryby 1989 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 2 zooló­gia, ich­ty­o­ló­gia, akva­ris­ti­ka SLO rybič­ky prí­ruč­ka 8007000208

Zukal Rudolf Akva­rij­ní ryby 1984 Své­po­moc 8 akva­ris­ti­ka, ich­ty­o­ló­gia, cho­va­teľ­stvo SLO príručka

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 215 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sum­če­ky čaľa­de Siso­ri­dae, Ako cho­vaťb ter­čov­ce, Afric­ké laby­rint­ky, laby­rint, pre­tvo­re­né žiab­ro­vé oblú­ky, San­de­lia bain­sii, San­de­lia capen­sis, Cte­no­po­ma acu­ti­ros­tre, Cte­no­po­ma ansor­ge, Cte­no­po­ma kings­le­y­ae, Cte­no­po­ma oxyr­hyn­chum, Cte­no­po­ma mul­tis­pin­nis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1519 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cte­no­po­ma arge­ro­ven­ter, Cte­no­po­ma nig­ro­pan­no­sum, Mic­roc­te­no­po­ma ansor­gii, Cte­no­po­ma ansor­gii, Hemic­hro­mis bima­cu­la­tus, Hemic­hro­mis gut­ta­tus, Hemic­hro­mis lifa­li­li, Hemic­hro­mis cf. fas­cia­tus, Hemic­hro­mis fas­cia­tus, Hemic­hro­mis elon­ga­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1933 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 1933 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3436 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Rast­li­ny v akvá­riu, Vesi­cu­la­ria duy­ana, Bol­bi­tis hue­de­lo­tii, rod Trop­he­us, Trop­he­us bri­char­di Karim­ba, Kigo­ma, Kipi­li, Ulwi­le, Mpimb­we, Uji­ji, Beh­ga, Kale­mie, Kari­la­ni, Kipam­pa, Mala-​Garasi, Mikon­ga, Mto­si, Mvu­na, Yun­gu, Zai­re, Trop­he­us dubo­isi Kari­la­ni článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3637 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us dubo­isi maswa, Trop­he­us moorii Chi­lan­ga, Chim­ba, Ilan­gi, Kala, Kala Red Rain­bow, Kapam­pa, Mpu­lun­gu, Muzum­ba, Blo­odth­ro­at, Cape Chai­ti­ka, Blue Rain­bow, Kache­se, Kalam­bo, Lufu­bu, Lufu­bu Out­let, Moli­ro, Mura­go, Muzum­ba, Sum­bu, Chi­pim­bi článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 37 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us moorii Kape­re Red Rain­bow, Kasan­ga Red Rain­bow, Kasan­ga, Tan­za­nian Red Rain­bow, Kato­to, Kiku, Livua, Lupo­ta, Mala­sa, Muzi, Nan­gu, Gol­den Kalam­bo, Kati­li, Kisam­ba­la, Mbi­ta, Mto­si, Muton­dwe, Nun­do Head, sama­zi, Zon­gwe, Wam­pem­be, Trop­he­us pol­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 3742 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us wim­pel (flag) moorii, Trop­he­us sp. black, Aco­mys cahi­ri­nus, Začí­na­me s tera­ris­ti­kou, Dynas­tes her­cu­les, Dynas­tes neptu­nus, Chov axo­lot­lov, Epic­ra­tes cench­ria gai­gei, Epic­ra­tes cench­ria cench­ria, Epic­ra­tes cench­ria mau­rus, Sphe­no­don punc­ta­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 4356 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pyt­hon molu­ris Albi­no leopard, Pyt­hon molu­ris zig­zag, Sexu­ál­ne sprá­va­nie mod­li­viek – Man­to­dea článok

Klaus Pay­san Akvá­ri­ové ryby 1996 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va akva­ris­ti­ka SLO akva­ris­ti­ka, sys­tém rýb prí­ruč­ka 8006007322

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 220 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Johann Natte­rer, Auqi­dens pul­cher, Hyp­soph­rys Nica­ra­gu­en­sis, Výstav­ba betó­no­vé­ho okras­né­ho jazier­ka, Per­le­ťov­ky Gym­no­ge­op­ha­gus, Belo­ne­sox beli­za­nus, ple­seň, Zho­to­ve­nie pôd­ne­ho bio­lo­gic­ké­ho fil­tra, Amau­ro­des pas­se­ri­ni, Poto­sia spe­cu­li­fe­ra článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 2150 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Phry­nops geoff­ro­anus, Phry­nops gib­bus, Phry­nops hila­rii, Pla­te­mys pla­ty­cep­ha­la, roz­ší­re­nie Che­li­dae – mata­ma­to­vi­té, Boa cons­tric­tor, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov, poru­chy znáš­ky u pla­zov – POES/​POFS syn­dróm, Gek­ko pet­ri­co­lus, Chov hadov, Gek­ko gec­ko článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 223 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nanoc­hro­mis trans­ves­ti­tus, Pou­ži­tie jazier­ka pre živo­rod­ky, Lase­ro­vé osvet­le­nie akvá­ria, Vie­ja macu­li­cau­da, Pes­to­va­nie rast­lín pomo­cou CO2, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Goliat­hus mele­ag­ris, Che­lorr­hi­na sava­gei, Pelo­me­du­sa sub­ru­fa, Pelu­si­os sub­ni­fer článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 2442 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 4246 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 214 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Novo­gu­inej­ské dúhov­ky, Iriat­he­ri­na wer­ne­ri, Mela­no­ta­e­nia pra­e­cox, Chov Ser­ra­sal­mus natte­re­ri, Hap­loc­hro­mis bur­to­ni, asfy­xia – zrých­le­né ťaž­ké dýcha­nie, plá­vu­jú při hla­di­ne, lapa­jú po dychu, Výro­ba CO2 v domá­cich pod­mien­kach, Pan­to­don buch­ho­li článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 1542 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Aequ­idens tet­ra­me­rus, Aequ­idens metae, Hyp­se­le­ca­ra tem­po­ra­lis, Roz­ší­re­nie čaľa­de Caret­to­che­ly­i­dae – karet­ko­vi­té, Caret­ta caret­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta, vypúš­ťa­nie do oce­ánu, Tet­ra­odon­ti­dae, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský, Cosym­bous pla­ty­urus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 4351 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Codia­e­um varie­ga­tum, Chov Lei­ohe­te­ro­don mada­gas­ca­rien­sis, Cro­ta­lus duris­sus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 15 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sagit­ta­ria gra­mi­nea var. pla­typ­hyl­la – šípat­ka trá­vo­lis­tá, Tet­ra­odon­ti­dae, Che­lich­tis asel­lus, Che­lon­don flu­via­ti­lis, tet­ra­odon tra­an­co­rius, Monot­re­tus tra­van­co­rius, Tet­ra­odon palm­be­gen­sis, Cari­no­tet­ra­odon lor­te­ri, Tet­ra­odon schou­te­de­ni článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 521 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tet­ra­odon line­a­tus, Tet­ra­odon mbu, Tet­ra­odon miu­rus, Juli­doc­hro­mis rega­ni, Tan­ga­ni­ka, Juli­doc­hro­mis orna­tus, Juli­doc­hro­mis dick­fel­di, Xip­hop­ho­rus xip­hi­dium – pla­ta mečí­ko­vá, Vie­ja macu­li­cau­da, Roz­ší­re­nie čaľa­de Che­lo­ni­dae, Caret­ta caret­ta článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 2127 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Caret­ta caret­ta cerat­ta, Caret­ta caret­ta gigas, Che­lo­nia agas­si­zii, Che­lo­nia mydas, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta imbri­ca­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta bis­sa, Lepi­do­che­lys kem­pii, Lepi­do­che­lys oli­va­cea, Nata­tor dep­res­sa, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na, Mac­roc­le­mys tam­minc­kii článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 2835 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Che­lyd­ri­dae – Kaj­man­ko­vi­té, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na sep­ren­ti­na, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na acu­ti­ros­tris, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na osce­ola, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na ros­sig­no­nii, Mac­roc­le­mys tem­minc­kii, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 3647 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO More­lia spi­lo­ta varie­ga­ta, Hemit­he­co­nyx cau­di­cin­tus – gekon­čík páso­chvos­tý, Chov hadov, Vipe­ra ammo­dy­tes článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 223 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Geop­ha­gus bra­si­lien­sis, cho­ro­ba oodi­nia, para­zit Pis­ci­no­odi­nium pil­lu­la­re – st. Oodi­nium pil­lu­la­ris – vel­vet dise­a­se, gold dust dise­a­se, roz­ší­re­nie Chi­ne­mys ree­ve­sii, rož­ší­re­nie Cuora ambo­inen­sis, Cuora fla­vo­mar­gi­na­ta – kuora žlto­ok­ra­jo­vá článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 2440 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cuora gal­bi­nif­rons – kuora viet­nam­ská, Cycl­me­ys den­ta­ta, Geoc­le­mys hamil­to­nii, Pse­udot­rop­he­us elon­ga­tus – mbu­na, Chov tro­pic­kých mod­li­viek, Cre­ob­ro­ter pic­ti­pen­nis, hadiar­ka Lam­pro­pel­tis trian­gu­lum sina­lo­ae, pso­hla­vec ori­noc­ký – Coral­lus enyd­ris enyd­ris článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 4148 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Neolu­ca­nus swin­ho­ei, Odon­to­la­bis siva, veľ­had krá­ľov­ský – Boa cons­tric­tor článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 130 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO tla­mo­vec Met­rac­li­ma auro­ra, Astro­no­tus ocel­la­tus, Para­che­i­ro­dom inne­si, Para­che­i­ro­dom axel­ro­dii, mor­ské akvá­ri­um, Geomy­da spen­gle­ri, Heose­mys gran­dis, Geomy­da gran­dis, Heose­mys spi­no­sa, Geomy­da spi­no­sa, Mala­y­emys subt­ri­ju­ga, Poeci­lia dau­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 3442 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO veľ­had krá­ľov­ský, Boa cons­tric­tor, dvo­re­nie veľ­ha­dov, páre­nie veľ­ha­dov, Xeno­pus lae­vis, pazúr­nat­ka vod­ná, Acha­ti­na acha­ti­na, Acha­ti­na fuli­ca, Acha­ti­na mar­gi­na­ta, lis­tov­ka strap­ka­tá, pako­byl­ka aus­trál­ska, Exta­to­so­ma tia­ra­tum, her­pe­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 4270 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Uro­sau­rus orna­tus, Cal­li­sau­rus dra­co­no­ides rho­dos­tic­tus, chov tro­pic­kých mod­li­viek Stag­mo­man­tis caro­li­na článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 112 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO juho­ame­ric­ké sum­če­ky, Hop­los­ter­num lit­to­ra­le, Pte­ry­gop­licht­hys punc­ta­tus, Ancis­trus sp., Pime­lo­dus sp. cf. blo­chi, Pime­lo­dus orna­tus, chov Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, živo­rod­ka čiar­ko­va­ná – Poeci­lia hete­ran­dria, Mor­ské akvá­ri­um III., kra­by, pus­tov­níc­ke raky článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 1328 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pachyg­rap­sus mar­mo­ra­tus, Maia squ­ina­do, Car­ci­nus mae­nas, Erip­hia spi­nif­rons, Pagu­ris­tes ocu­la­tus, Hep­se­tus ode­oe, Zaria­ďu­je­me akvá­ri­um, III. časť, spí­na­cie hodi­ny, fil­ter, ohrie­vač, Mau­re­mys cas­pi­ca, Mau­re­mys jaja­po­ni­ca, Mau­re­mys lep­ro­sa, Mau­re­mys muti­ca článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 2940 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO odpe­ňo­vač, Acha­ti­ny, For­na­si­nius for­na­si­nii, Mecy­norr­hi­na obert­hu­ri, Boa cons­tric­tor, Eury­cant­ha cal­ca­ra­ta – pako­byl­ka drap­ľa­vá, gekón zama­to­vý článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 4148 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Teri­to­riál­ne sprá­va­nie mod­liv­ky zele­nej – Man­tis reli­gi­osa v polo­pri­ro­dze­ných pod­mien­kach, apo­se­ma­tiz­mus – hro­zi­vá póza, bojo­vá fáza, Hep­re­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 123 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mor­ské akvá­ri­um V., chov sasa­niek a mäk­ký­šov, Tra­hi­ry, Hop­lias mala­ba­ri­cus, plos­ku­li­ce, ploš­ten­ky, pla­ná­rie, nezma­ry, Tho­richt­hys mee­ki, Polyp­te­ri­dae, Dasy­ati­dae, Nan­nos­to­mus espei, Pyxi­dea mou­ho­tii, Sie­ben­roc­kiel­la cras­si­col­lis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 2339 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Bata­gu­ri­dae, Pel­vi­cac­hro­mis tae­nia­tus, Boa cons­tric­tor – sta­rost­li­vosť o mlá­ďa­tá a ich evi­den­cia, Carau­sius moro­sus – Dixip­pus moro­sus – pako­byl­ka indic­ká, Ende­mic­ké jaš­te­ri­ce rodu Gal­lo­tia z Kanár­skych ostro­vov, Pyt­hon molu­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 3950 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pty­cho­zo­on liono­tum, pies­ko­mil mon­gol­ský – Meri­ones ungu­icu­la­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 230 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Jenyn­sia mul­ti­den­ta­ta – živo­rod­ka, cich­li­dy rodu Trop­he­us, Šťuč­ka dage­to­va – Epi­pla­tys dage­ti mon­ro­viae, Cele­be oča­mi akva­ris­tu a tera­ris­tu, Mor­ské akvá­ri­um VI. – chov rýb, Chry­se­mys pic­ta, Dei­ro­che­lys reti­cu­la­ria, Emys orbi­cu­la­ris, Heros seve­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 3060 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Zimo­va­nie Vipe­ra berus berus v Níz­kych Tat­rách, Mas­to­mys cou­cha – kry­sa malá, Lam­po­nius gue­ri­ni, Pyt­hon molu­ris, pod­mien­ky cho­vu. článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 25 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Úspeš­ný chov ter­čov­cov, Dis­cus, zalo­že­nie akvá­ria, sub­strát, deko­rá­cia, najv­hod­nej­ší drob­ný štrk 12 mm, Cla­dop­ho­ra, výživ­ný sub­strát LAVALIT, samo­ras­ty, man­gro­vo­vé kore­ne, boro­vi­co­vé kore­ne, kúpeľ rast­lín v man­ga­nis­ta­ne dra­sel­nom – hyper­man­gá­ne článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 58 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO PERMIN, Afric­ké laby­rint­ky, Mic­roc­te­no­po­ma argen­to­ven­ter, Mic­roc­te­no­po­ma con­gi­cum, Mic­roc­te­no­po­ma fas­ci­ola­tum, Mic­roc­te­no­po­ma nanum, chov nálev­ní­kov, zápach, postup­ný roz­klad sena bak­té­ria­mi Bacil­lus sub­ti­lis, pri­kr­mo­va­nie mlie­kom článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 914 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tri nápad­ne podob­né dru­hy tetier: Hemi­gram­mus rho­dos­to­mus, Peti­tel­la geor­giae, Hemi­gram­mus ble­he­ri, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis v prí­ro­de i v akvá­riu, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis var. haer­te­li­nia­na, Cryp­to­co­ry­ne afif­nis var. affi­nis, dob­re pre­vzduš­ne­ný sub­strát článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1416 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO kryp­to­ko­ry­no­vá cho­ro­ba, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1618 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Astat­he­ros, Parat­he­rops, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 1832 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO výcho­do­af­ric­ké jazer­né cich­li­dy, mbu­na, zme­na sprá­va­nia v súvis­los­ti so zme­nou inten­zi­ty svet­la, Sade­nie akvá­ri­ových rast­lín článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 224 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Coli­sa labi­osa, Poeci­lo­cha­rax weitz­ma­ni, Ako na Ter­čov­ce, Tet­ro­vi­té vo Vene­zu­e­le, Labia­si­na ple­uro­ta­e­nia, Schi­zo­don fas­cia­tus, Pro­chi­lo­dus nig­ri­cans, Pro­chi­lo­dus mariae, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, ste­ri­li­zá­cia vody UV žia­re­ním článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 2527 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Inten­zi­ta svet­la a jej pôso­be­nie na vzhľad rast­lín, Hyd­ro­c­le­is nymp­ho­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 23 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ara­pai­ma gigas, pras­ta­rá sku­pi­na rýb Oste­og­los­si­dae, Ara­pai­mi­dae, Oste­og­los­sum bicirr­ho­sum, dýcha aj atmo­s­fe­ric­ký kys­lík, vyhý­ba sa rých­lej­šie prú­dia­cim rie­kam, pred­nosť dáva zaka­le­ným úse­kom riek, pira­ru­cú, mož­no sú papu­ľov­ce ako cich­li­dy článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 35 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­nos­to­mus mar­gi­na­tus mor­tent­ha­le­ri, Ako na ter­čov­ce, tet­ra neóno­vá, neón­ka čer­ve­ná, Cory­do­ras, Bro­chis, Ancis­trus, Oto­cinc­lus, Stu­ri­so­ma, Far­lo­wel­la, Rine­lo­ri­ca­ria, Lori­ca­ria, Cha­e­tos­to­ma, Apis­to­gram­ma, Mic­ro­ge­op­ha­gus, Dic­ros­sus, Apis­to­gram­mo­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 58 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­na­ca­ra, Nanoc­hro­mis, Pel­vi­cac­hro­mis, Pun­tius tet­ra­zo­na, Botia mac­ra­cant­hus, Tet­ra­odon, ska­lár a sum­ce ako rizi­ko­vá sku­pi­na pre­no­su cho­rôb na ter­čov­ce, Met­ro­ni­za­dol, Enti­zol, Spi­ro­he­xol, Clout, Tat­ra­to­nik, naj­čas­tej­šia cho­ro­ba – žiab­roh­lís­ta článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 813 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO moto­li­ce – Mono­ge­nea, Dac­ty­lo­gy­ri­dae, Gyro­dac­ty­li­dae, Negu­von, Maso­ten, lie­či­vá na báze Trich­lo­fo­nu, bičí­kov­ce Spi­ro­nuc­le­us symp­hy­so­do­nis, Spi­ro­nuc­le­us ele­gans, Hexa­mi­ta sal­mo­nis, Ich­ty­o­spo­ri­dium hofe­ri, Capil­la­ria pte­rop­hyl­li, Mar­kus Eli­ser Bloch článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 1450 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sawb­wa resp­len­dens, Para­ti­lia­pia ble­e­ke­ri, Život­né pod­mien­ky rast­lín v akvá­riu, Tro­pi­ká­rium a Oce­a­ná­rium v Buda­peš­ti, Vnút­ro­zem­skou del­tou Duna­ja článok

2002 Akvá­ri­um živě, Vol. 1, No. 1, p. 410 Aqu­ap­ress s.r.o. Vráž akva­ris­ti­ka CES Scle­ro­mys­tax bar­ba­tus, Cory­do­ras pan­ta­na­len­sis, Obšír­ne o pla­tách, Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, Xip­hop­ho­rus varia­tus, varie­ty plát, čer­ve­né oči u sam­cov, veľ­ké fareb­né roz­die­ly časo­pis 1213 – 9165

2002 Akvá­ri­um živě, Vol. 1, No. 1, p. 1011 Aqu­ap­ress s.r.o. Vráž akva­ris­ti­ka CES oplod­ne­nie pred­čas­ne vyvi­nu­tým pohlav­ný orgá­nom zaprí­či­ní nárast počtu pred­čas­ných sam­cov až celý kmeň zakr­nie, veľ­mi nezre­teľ­né nám­lu­vy, rých­le oplod­ne­nie bez väč­ších pred­chá­dza­jú­cich názna­kov, pla­ty obý­va­jú cel­kom iný pri­stor ako mečú­ne časo­pis 1213 – 9165

2002 Akvá­ri­um živě, Vol. 1, No. 1, p. 1113 Aqu­ap­ress s.r.o. Vráž akva­ris­ti­ka CES krí­že­ním divo­kej šedej pla­ty s prí­rod­ne sfar­be­ným zele­ným mečú­ňom môže vznik­núť sýto čer­ve­né potom­stvo, gény plát extrém­ne zosil­ňu­jú čer­ve­né sfar­be­nie, typus, mečúň ale­bo pla­ta?, absen­cie jed­né­ho stav­ca, duch, Krvá­ca­jú­ce srd­ce, zrkad­lo, wag­tail, tuxe­do časo­pis 1213 – 9165

2002 Akvá­ri­um živě, Vol. 1, No. 1, p. 1314 Aqu­ap­ress s.r.o. Vráž akva­ris­ti­ka CES feny­kel a soľ, tva­ry plu­tiev, wag­tail šplt, chrb­to­vá plut­va v tva­re del­ty, dlho­plut­vé for­my sú domi­nant­né, dob­re kŕme­né pla­ty potom­stvo nepre­na­sle­du­jú, divo­ké for­my plát, Xip­hop­ho­rus ander­si, Xip­hop­ho­rus cou­chia­nus, Xip­hop­ho­rus mil­le­ri časo­pis 1213 – 9165

2002 Akvá­ri­um živě, Vol. 1, No. 1, p. 1431 Aqu­ap­ress s.r.o. Vráž akva­ris­ti­ka CES Xip­hop­ho­rus xip­hi­dium, Maj­strov­stvá sve­ta v prí­rod­nej akva­ris­ti­ke, Takas­hi Ama­no, Akva­ris­ti­ka na rus­kom vidie­ku, vlast­no­ruč­ný inku­bá­tor, Bie­le ter­čov­ce z Tchaj­wa­nu, Kali­go­no, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis living­sto­nii, Nim­boc­hro­mis fus­co­ta­e­nia­tus časo­pis 1213 – 9165

2002 Akvá­ri­um živě, Vol. 1, No. 1, p. 3133 Aqu­ap­ress s.r.o. Vráž akva­ris­ti­ka CES Nim­boc­hro­mis lin­ni, Nim­boc­hro­mis venus­tus, Nim­boc­hro­mis polys­tig­ma, spô­so­by lovu, číha­nie na ska­lách, zahra­bá­va­nie do pies­ku, Kali­go­no, spáč, napo­do­bo­va­nie mŕt­ve­ho sta­vu, roz­pa­da­jú­cej sa ryby, polo­ži sa na stra­nu a čaká časo­pis 1213 – 9165

2002 Akvá­ri­um živě, Vol. 1, No. 1, p. 3435 Aqu­ap­ress s.r.o. Vráž akva­ris­ti­ka CES Hap­loc­hro­mis – Cyr­to­ca­ra – Nim­boc­hro­mis, teri­to­riál­ne Nim­boc­hro­mis fus­co­ta­e­nia­tus, obdi­vud­hod­ná chuť k jed­lu, Scia­e­noc­hro­mis, Copa­dic­hro­mis, Myloc­hro­mis, Cyp­ho­ti­la­pia fron­to­sa, Cam­psoc­hro­mis cae­ru­le­us, Para­ti­la­pia ble­e­ke­ri časo­pis 1213 – 9165

2002 Akvá­ri­um živě, Vol. 1, No. 1, p. 3543 Aqu­ap­ress s.r.o. Vráž akva­ris­ti­ka CES zmie­ša­ný poter – cudzie jedin­ce, vod­ná orchi­dej Spi­rant­hes odo­ra­ta, Sú pira­ne zabi­já­ci, Pygo­cen­trus natte­re­ri, Ser­ra­sal­mi­dae, Pia­rac­tus bra­chy­po­mus, hlav­ný nepria­teľ kaj­man, zde­ci­mo­va­nie kaj­ma­nov – pre­mno­že­nie pira­ní, Pygo­cen­trus cari­ba časo­pis 1213 – 9165

2002 Akvá­ri­um živě, Vol. 1, No. 1, p. 4344 Aqu­ap­ress s.r.o. Vráž akva­ris­ti­ka CES spô­sob živo­ta pira­ní, korisť pod­rob­ne pre­skú­ma, hla­vou sme­rom ku koris­ti, optic­ké pries­to­ro­vé vní­ma­nie, rešpekt pira­ne pred zra­ne­ním – hej­no nikdy neza­ú­to­čí súčas­ne, nedô­ver­či­vá pira­ňa si potra­vu nevší­ma aj keď je vyhla­do­va­ná časo­pis 1213 – 9165

2002 Akvá­ri­um živě, Vol. 1, No. 1, p. 4450 Aqu­ap­ress s.r.o. Vráž akva­ris­ti­ka CES príp­ra­va vod­ca k zaú­to­če­niu na korisť trvá dlho, postr­ko­va­nie ku koris­ti, ak neprij­me vod­ca potra­vu, odmiet­nu ju aj ostat­ní, Záži­tok z cho­vu ter­čov­cov, Neón­ky Para­che­i­ro­don inne­si, mini­mál­ny počet 1012 kusov, zdr­žu­jú sa v dol­nej čas­ti akvá­ria, nádrž časo­pis 1213 – 9165

2002 Akvá­ri­um živě, Vol. 1, No. 1, p. 5055 Aqu­ap­ress s.r.o. Vráž akva­ris­ti­ka CES výme­na vody, chov neóniek, odchov, Para­che­i­ro­don simu­lans, Hyp­hes­syb­ry­con, pra­vé hej­no­vé ryby len krát­ko po pre­lo­ve­ní, ale­bo v prí­tom­nos­ti drav­cov, raše­li­na, CaSO4, MgSO4, elek­tric­ká vodi­vosť, zvý­še­nie vodi­vos­ti časo­pis 1213 – 9165

2002 Akvá­ri­um živě, Vol. 1, No. 1, p. 5661 Aqu­ap­ress s.r.o. Vráž akva­ris­ti­ka CES myko­bak­te­ri­ó­za – rybia tuber­ku­ló­za u Poeci­lia sphe­nops, Poeci­lia veli­fe­ra, Poeci­lia lati­pin­na, zoonos­ná cho­ro­ba, Mol­ly con­co­lor, Belo­no­tia nasset­ti, Apis­to­gram­ma caca­tu­oides, Stav­ba záh­rad­ných jazie­rok, Neri­ti­na zeb­ra, kame­ni­té pod­lo­žie časo­pis 1213 – 9165

2002 Akvá­ri­um živě, Vol. 1, No. 1, p. 6164 Aqu­ap­ress s.r.o. Vráž akva­ris­ti­ka CES vypl­ne­nie pies­kom, netka­ná tex­tí­lia, pre­zi­mo­va­nie, hĺbe­nie do nezá­mrz­nej hĺb­ky, Lym­na­ea slan­ga časo­pis 1213 – 9165

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 4, p. 218 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Xip­hop­ho­rus malin­che, Mor­ské akvá­ri­um, Psie ryby, Rhap­hi­odon, Hyd­ro­par­dus, cyno­don gib­bus, Hyd­ro­ly­cus arma­tus, Hyd­ro­ly­cus vul­pi­nus, Met­riac­li­ma est­he­rae red red článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 29 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Ras­bo­ra tri­li­ne­a­ta, Poro­pun­tius laoen­sis, Cyc­lo­che­i­licht­hys apo­gon, Ham­pa­la mac­ro­le­pi­do­ta, Bar­bo­des sch­wa­nen­fel­di, Osph­to­ne­mus gora­my, rie­ka Taham, povo­die Tem­be­lin­gu, O podob­ných pan­cier­níč­koch Cory­do­ras, Cory­do­ras aman­da­ja­nea článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 916 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cryp­ti­cus, Cory­do­ras bico­lor, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras ser­ra­tus, Stre­do­ame­ric­ká cich­li­da Amp­hi­lop­hus cit­ri­nel­lus, spô­sob odcho­vu ako u Symp­hy­so­don pomo­cou vylu­čo­va­né­ho sek­ré­tu článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 1623 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO pri nedos­tat­ku potra­vy malé jedin­ce ohry­zá­va­jú rodi­čom pokož­ku a plut­vy – môže tak­mer chý­bať anál­na plut­va, Ako na ter­čov­ce, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis, Cryp­to­co­ry­ne par­va, Cryp­to­co­ry­ne pet­chii, Cryp­to­co­ry­ne pon­te­de­ri­fo­lia, Cryp­to­co­ry­ne cris­pa­tu­la článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 2351 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cryp­to­co­ry­ne ton­ki­nen­sis, Cryp­to­co­ry­ne wend­tii, Cory­do­ras hab­ro­sus, Cory­do­ras sumu­la­tus, vyvá­dza­li ako keď psa pus­tíš z reťa­ze, Geop­ha­gus juru­pa­ri, Maj­strov­stvá Slo­ven­ska živo­ro­diek 2002 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 110 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Bar­bo­des late­ris­tri­ga, Mys­ta­co­le­ucus mar­gi­na­tus, Tor tam­bro­ides, Kla­rias teys­man­ni, hado­hla­vec Chan­na lucius, Mela­noc­hro­mis aura­tus, mbu­na cich­li­dy, Mela­noc­hro­mis johan­nii, Pse­udot­rop­he­us davie­si, Mela­noc­hro­mis inter­rup­tus článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 1036 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mela­noc­hro­mis sp. chi­su­mu­lu johan­nii, plá­va­jú­ca ele­ment­ka, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras simi­lis, Hyg­rop­hi­la corym­bo­sa, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Súťaž­né výsta­vy živo­ro­diek v roku 2003 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 24 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Alto­lam­pro­lo­gus cal­vus, Lam­pro­lo­gus Scilt­hu­is, 1871, Neolam­pro­lo­gus, Lepi­di­olam­pro­lo­gus, Pale­olam­pro­lo­gus, Varia­bi­lic­hro­mis, Alto­lam­pro­lo­gus, neocho­ta sa trieť, kľud­ný druh, ľaka­vý druh, vytie­ra sa do dutín, nezne­sú cudzích sam­cov článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 412 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO požie­ra ikry iných dru­hov, Sys­te­ma­ti­ka živo­ro­diek, Cyp­ri­no­don­ti­for­mes, Athe­ri­ni­for­mes, Belo­ni­for­mes, Mugi­li­for­mes, neži­vo­rod­ké dru­hy živo­ro­diek, Anab­le­pi­dae, Anab­leps, Jenyn­sia, Ozy­go­nec­tes, Poeci­li­nae, Empet­richt­hy­i­i­nae, Goode­i­nae článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 1222 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO nesys­té­mo­vý taxón živo­rod­ky, prí­buz­nosť ku kap­ro­zúb­kam, Hyme­no­chi­rus cur­ti­pes, Cory­do­ras ster­bai, Cory­do­ras haralds­chult­zi, moli­ce, grin­dal, napo­dob­ňo­va­nie obdo­bia daž­ďov, stuč­ne­nie niten­ka­mi a patent­ka­mi, Cory­do­ras gos­sei, Plô­dik ako fil­ter článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 22 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO sito – pôrod­nič­ka článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 3, p. 250 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Bet­ta pug­nax, Cory­do­ras adol­foi, Neolam­pro­lo­gus bri­char­di, Kos­ta­ri­ka, Xip­hop­ho­rus varia­tus, Ludwi­gia repens, Lobel­la splen­dens, Ehe­im článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 217 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Za živo­rod­ka­mi v Kos­ta­ri­ke, Asty­anax bima­cu­la­tus, Poeci­lia she­nops, prí­rod­né for­my, Poeci­lop­sis fas­cia­tus, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Hero­ti­la­pia mul­tis­pi­no­sa, Pte­rop­hyl­lum sca­la­re, Pte­rop­hyl­lum eime­kei, Apo­no­ge­ton, Neolam­pro­lo­gus lele­upi lon­gi­or článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 1750 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cf aene­us oran­ge, Roz­mno­žo­va­nie Toxo­tes jacu­lat­rix článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 214 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Dor­mi­ta­tor macu­la­tus, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Gobi­omo­rus late­ra­lis, Mogurn­da mogurn­da, Hyp­se­le­ot­ris com­pres­sus, Hyp­se­le­ot­ris modes­tus, Ele­otrs leb­re­to­nis, Asty­anax leopol­di, fil­trá­cia Ehe­im, Nire­nie nezma­rov a plos­kúk článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 14 – MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ako na ter­čov­ce, Uaru amp­hia­cant­ho­ides, Lysi­ma­chia num­mu­la­ria, Ment­ha cris­pa v akvá­riu, mach, Eich­hor­nia cras­si­pes, Domá­ce teres­tric­ké rast­li­ny v akvá­riu článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

Haroo Hie­ro­ni­mus Živo­rod­ky 1999 VAŠUT Pra­ha akva­ris­ti­ka CES živo­rod­ky, chov, odchov, šľach­te­nie, Poeci­la, Mol­ly, Xip­hop­ho­rus, pla­ty, gup­ky, mečú­ne kniž­ka 8072360892

Use Facebook to Comment on this Post