2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

Hits: 4436

Čach­ti­ce sú obec ležia­ca medzi rie­kou VáhMalý­mi Kar­pat­mi. Nad dedi­nou sa vypí­na hrad, kto­rý je však ove­ľa lep­šie vidi­teľ­ný z obce Viš­ňo­vé. Prvá písom­ná zmčaien­ka o obci je z roku 1248. Úze­mie bolo osíd­le­né už v neoli­te, čo doka­zu­jú nále­zy, hra­dis­ko, popol­ni­co­vé poh­re­bis­ko lužic­kej kul­tú­ry z doby bron­zo­vej, haltš­tat­skej, rím­skej, slo­van­skej a z ran­né­ho stre­do­ve­ku (Infor­mač­ná tabu­ľa). Slo­van­ské síd­lis­ko je dolo­že­né z 8. až 9. sto­ro­čia (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). Ležia v nad­mor­skej výš­ke 203 met­rov, v roku 2004 tu žilo 3630 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Našli sa tu mamu­tie kos­ti. Z mlad­šej doby kamen­nej sú nále­zy volú­to­vej kera­mi­ky. Z nesko­rej doby kamen­nej sa našla kane­lo­va­ná kera­mi­ka. Z bron­zo­vej doby je cen­ný žia­ro­vý hrob prav­de­po­dob­ne vela­tic­kej kul­tú­ry a kera­mi­ka maďa­rov­skej kul­tú­ry. Význam­né sú nále­zy z doby rím­skej, o osíd­le­ní Slo­van­mi sved­čia poľ­no­hos­po­dár­ske nástro­je a nádo­by. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bola obec spo­mí­na­ná ako Ček­če. Neskor­šie náz­vy: Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký tvr­dil, že názov pochá­dza zo sta­ro­slo­van­ské­ho čecha­ti”, čo zna­me­ná kutať, kopať. Pod­zem­ných laby­rin­tov tu bolo veľa (Wiki​pe​dia​.sk).

V 14. sto­ro­čí boli Čach­ti­ce krá­ľov­ským mes­tom, hra­li význam­nú úlo­hu pri obra­ne pred nepria­te­ľom. Kamen­ný most je vzác­na oje­di­ne­lá pamiat­ka stre­do­ve­kej archi­tek­tú­ry u nás (Ammer). Oby­va­te­lia sa tu pôvod­ne zaobe­ra­li roľ­níc­tvom, vinoh­rad­níc­tvom a remes­la­mi, kto­ré roz­vi­nu­li naj­mä habán­ski usad­lí­ci zo 17. sto­ro­čia (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu pôvod­ne gotic­ký kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va z roku 13731390 ( Infor­mač­ná tabu­ľa). V roku 1680 bol pre­sta­va­ný. Roz­ší­ri­li ho a zba­ro­ki­zo­va­li (Wiki​pe​dia​.sk). Je spo­je­ný s farou uni­kát­nym kamen­ným mos­tom. Ved­ľa kos­to­la je v kamen­nej pev­nos­ti star­šia kapl­n­ka (Infor­mač­ná tabu­ľa). Gotic­ká kapl­n­ka svä­té­ho Anto­na Padu­án­ske­ho je naj­star­šia stav­ba a to z roku 1330, vid­no na nej via­ce­ré veľ­ko­mo­rav­ské prv­ky (Wiki​pe​dia​.sk). V roku 1599 bola obec spus­to­še­ná Tur­ca­mi (Hanuš). Ďal­šou pamiat­kou je rene­sanč­ný kaš­tieľ Draš­ko­vi­čov­cov, v kto­rom je múze­um his­tó­rie Čach­tíc a lite­rár­ne­ho spol­ku Tat­rín, kto­rý v roku 1847 uzá­ko­nil spi­sov­nú slo­ven­či­nu (Infor­mač­ná tabu­ľa). Miku­láš Draš­ko­vič si ho nechal posta­viť v roku 1668. Zo sta­vieb maji­te­ľov Čach­tic­ké­ho hra­du sa zacho­va­la kúria Dru­ge­tov­cov, kto­rá bola začiat­kom 17. sto­ro­čia posta­ve­ná ako men­šie šľach­tic­ké síd­lo ma mies­tach, kde stál kaš­tieľ rodu Orság­hov. Cisár­sky Nádaš­dy­ov­ský kaš­tieľ posta­ve­ný pred rokom 1645, a kto­rý obý­va­la Alž­be­ta Bát­ho­ry­o­vá, sa neza­cho­val (Hanuš).

Baro­ko­vý marián­sky stĺp na námes­tí je z roku 1742. Bol posta­ve­ný, aby sa odvrá­ti­li čas­té požia­re, kto­ré sužo­va­li obec v 18. sto­ro­čí. Baro­ko­vá gol­go­ta je z roku 1620, dala ju posta­viť Judi­ta Révai­ová, neves­ta Alž­be­ty Bát­ho­ry­o­vej ako pros­bu o odpus­te­nie svok­ri­ných hrie­chov. Sochu svä­té­ho Flo­riá­na (pat­ró­na hasi­čov) dal posta­viť Pavel For­gáč. Kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho z roku 1801, pom­ník pad­lým voja­kom v 1. a 2. sve­to­vej voj­ne od Pav­la Bána a socha pan­ny Márie Lurd­skej v jas­ky­ni, kto­rú dal vytvo­riť barón Fran­ti­šek Horec­ký sa nachá­dza­jú na Urba­nov­ské­ho uli­ci. Za nie­kto­rý­mi vinoh­rad­níc­ky­mi kamen­ný­mi lis­tov­ňa­mi a piv­ni­ca­mi sa nachá­dza­li chod­by – kata­kom­by. Vyko­pa­né boli do spra­še s hlad­ký­mi ste­na­mi, román­sky­mi a gotic­ký­mi klen­ba­mi. Dnes sú na mno­hých mies­tach zasy­pa­né, zne­hod­no­te­né (Wiki​pe​dia​.sk).

V Čach­ti­ciach som zachy­til zopár foto­gra­fia­mi život, kto­rý tu pre­bie­ha. Nepo­da­ri­lo sa mi zachy­tiť sobot­né trhy a trhy cez pra­cov­ný deň, kto­rých som ale­bo bol pár­krát sved­kom. Z pohľa­du mest­ské­ho člo­ve­ka je v Čach­ti­ciach pokoj. Novi­ny v stán­ku som mal nárok kúpiť iba do 11-​ej, potom už bolo zavre­té. Žije to azda naj­viac na ces­te z Pieš­ťan do Nové­ho Mes­ta nad Váhom.


Čach­ti­ce is a vil­la­ge situ­ated bet­we­en the Váh River and the Small Car­pat­hians. Abo­ve the vil­la­ge rises a cast­le, more pro­mi­nen­tly visib­le from the vil­la­ge of Viš­ňo­vé. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1248. The area was inha­bi­ted as ear­ly as the Neolit­hic peri­od, as evi­den­ced by fin­dings such as a hill­fort, burial grounds from the Bron­ze Age, Halls­tatt, Roman, Sla­vic, and ear­ly medie­val peri­ods (Infor­ma­ti­on Board). A Sla­vic sett­le­ment is docu­men­ted from the 8th to the 9th cen­tu­ry (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 203 meters, and in 2004, it had a popu­la­ti­on of 3,630 (Wiki­pe­dia). Mam­moth bones have been dis­co­ve­red here. Sto­ne tools from the later Sto­ne Age and potte­ry with volu­te deco­ra­ti­on have been found. From the late Sto­ne Age, the­re is rib­bed potte­ry. A valu­ab­le gra­ve from the Bron­ze Age, like­ly of the Vĕla­tic cul­tu­re, and potte­ry from the Hun­ga­rian cul­tu­re have also been dis­co­ve­red. Sig­ni­fi­cant Roman peri­od finds inc­lu­de agri­cul­tu­ral tools and ves­sels, pro­vi­ding evi­den­ce of Sla­vic sett­le­ment. In the first half of the 13th cen­tu­ry, the vil­la­ge was men­ti­oned as Ček­če. Later names inc­lu­de Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký clai­med that the name comes from the Old Sla­vic čecha­ti,” mea­ning to for­ge or dig. The­re were many under­ground laby­rinths here (Wiki​pe​dia​.sk).

In the 14th cen­tu­ry, Čach­ti­ce beca­me a roy­al town and pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in defen­se against ene­mies. The sto­ne brid­ge is a rare medie­val archi­tec­tu­ral monu­ment in the regi­on (Ammer). The ori­gi­nal inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, and crafts, espe­cial­ly deve­lo­ped by the Haban sett­lers in the 17th cen­tu­ry (Wiki​pe​dia​.sk). The ori­gi­nal­ly Got­hic Church of St. Ladis­laus from 1373 – 1390 still stands here (Infor­ma­ti­on Board). It was rebu­ilt in 1680, expan­ded, and baro­qu­ized (Wiki​pe​dia​.sk). It is con­nec­ted to the rec­to­ry by a uni­que sto­ne brid­ge. Next to the church is an older cha­pel in the sto­ne for­tress. The Got­hic Cha­pel of St. Ant­ho­ny of Padua, dating back to 1330, sho­ws seve­ral ele­ments of the Gre­at Mora­vian Empi­re (Wiki​pe​dia​.sk). In 1599, the vil­la­ge was devas­ta­ted by the Turks (Hanuš). Anot­her monu­ment is the Renais­san­ce Draš­ko­vič Cast­le, hou­sing the Čach­ti­ce His­to­ry and Tat­rín Lite­ra­ry Asso­cia­ti­on Muse­um, which estab­lis­hed the stan­dard Slo­vak lan­gu­age in 1847 (Infor­ma­ti­on Board). Miku­láš Draš­ko­vič had it built in 1668. From the buil­dings of the owners of Čach­ti­ce Cast­le, the Dru­ge­tov­cov manor remains, built in the ear­ly 17th cen­tu­ry as a smal­ler nob­le resi­den­ce whe­re the Orságh Cast­le once sto­od. The Impe­rial Nádaš­dy Cast­le, built befo­re 1645 and inha­bi­ted by Eli­za­beth Bát­ho­ry, did not sur­vi­ve (Hanuš).

The baro­que Marian column in the squ­are dates back to 1742 and was built to ward off fre­qu­ent fires that pla­gu­ed the vil­la­ge in the 18th cen­tu­ry. The baro­que Cal­va­ry from 1620 was erec­ted by Judi­ta Révai­ová, the daughter-​in-​law of Eli­za­beth Bát­ho­ry, as a plea for for­gi­ve­ness for her mother-​in-​law’s sins. The sta­tue of St. Flo­rian (pat­ron saint of fire­figh­ters) was erec­ted by Pavel For­gáč. The cha­pel with the sta­tue of St. John of Nepo­muk from 1801, the monu­ment to fal­len sol­diers in World War I and II by Pavel Bán, and the sta­tue of Our Lady of Lour­des in a cave, com­mis­si­oned by Baron Fran­ti­šek Horec­ký, are loca­ted on Urba­nov­ské­ho Stre­et. Behind some vine­y­ard sto­ne lod­ges and cel­lars were tun­nels – cata­combs. Exca­va­ted into smooth-​walled ash, they had Roma­ne­sque and Got­hic vaults. Today, many of them are fil­led and degra­ded (Wiki​pe​dia​.sk).

In Čach­ti­ce, I cap­tu­red a few pho­tog­raphs of the life unfol­ding here. Unfor­tu­na­te­ly, I could­n’t cap­tu­re the Satur­day and week­day mar­kets that I wit­nes­sed a few times. From the per­spec­ti­ve of a city per­son, Čach­ti­ce exu­des tra­nqu­ili­ty. I was only allo­wed to buy news­pa­pers until 11 AM at the kiosk; after that, it was clo­sed. Life seems to be most acti­ve on the road from Pieš­ťa­ny to Nové Mes­to nad Váhom.


Odka­zy

  • Čach­ti­ce
  • Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bratislave

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tatranské, Tatry

Starý Smokovec – administratívne centrum Vysokých Tatier

Hits: 3970

Sta­rý Smo­ko­vec som nav­ští­vil už veľa­krát. Pred rok­mi som sa cho­dil sem lyžo­vať na Hre­bie­nok.

Názov obce mož­no odvo­diť od pohan­ské­ho kul­tu slo­van­ské­ho Zmo­ka, pat­ró­na hut­ní­kov, kto­rí tu od latén­skej doby tavi­li želez­nú rudu. V polo­vi­ci 13. sto­ro­čia poskyt­li hus­té lesy oko­lo pra­me­ňov oby­va­te­ľom pod­ta­trans­kých dedín spo­ľah­li­vý úkryt pred tatár­sky­mi hor­da­mi a pri­bliž­ne o dve sto­ro­čia neskôr ich opäť úspeš­ne ochrá­ni­li pred husit­mi, kto­rí zo zápa­du pre­nik­li do pod­ta­trans­kej oblas­ti (vyso​ke​tat​ry​.sk). Je naj­star­šou tatrans­kou osa­dou. Leží na úbo­čí Slav­kov­ské­ho ští­tu. V roku 1793 bola posta­ve­ná v blíz­kos­ti pra­me­ňov horá­reň a poľov­níc­ka cha­ta Šte­fa­na Csá­ky­ho (vyso​ke​tat​ry​.com). Šte­fan Csá­ky bol ilia­šov­ský veľ­kos­tat­kár a Sta­rý Smo­ko­vec zalo­žil. Ini­ciá­to­rom bol evan­je­lic­ký farár Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Ku roz­vo­ju Smo­kov­ca doš­lo v polo­vi­ci 19. sto­ro­čia za nájom­cu Jura­ja Rai­ne­ra, kedy boli posta­ve­né prvé väč­šie hote­ly a reštau­rá­cie a aj vodo­lie­čeb­né zaria­de­nie (vyso​ke​tat​ry​.com). V tom­to obdo­bí sa roz­vi­nu­la vodo­lieč­ba na zákla­de smo­ko­vec­kej kysel­ky (vyso​ke​tat​ry​.sk). Rokom 1904 sa datu­je výstav­ba Grand­ho­te­lu (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­rý Smo­ko­vec je admi­ni­stra­tív­nym cen­trom Vyso­kých Tatier. Síd­li tu Tatrans­ká hor­ská služ­ba. Sta­rý Smo­ko­vec je aj význam­ným doprav­ným uzlom. Z neho ide lanov­ka do lyžiar­ske­ho stre­dis­ka Hre­bie­nok (tanap​.sk). Sú tu sústre­de­né obcho­dy, nie­kto­ré ban­ky, hor­ská služ­ba, ces­tov­né kan­ce­lá­rie (e‑tatry.szm.com).


I have visi­ted Sta­ry Smo­ko­vec many times. Years ago, I used to come here to ski on Hrebienok.

The name of the vil­la­ge may be deri­ved from the pagan Sla­vic cult of Zmok, the pat­ron saint of metal­lur­gists, who smel­ted iron ore here sin­ce the La Tène peri­od. In the mid-​13th cen­tu­ry, the den­se forests around the springs pro­vi­ded reliab­le shel­ter for the inha­bi­tants of the sub-​Tatra vil­la­ges from the Tatar hor­des. App­ro­xi­ma­te­ly two cen­tu­ries later, they suc­cess­ful­ly pro­tec­ted them again from the Hus­si­tes, who penet­ra­ted the sub-​Tatra regi­on from the west (vyso​ke​tat​ry​.sk). It is the oldest sett­le­ment in the Tatras. It lies on the slo­pe of Slav­kov­ský Peak. In 1793, a moun­tain lod­ge and hun­ting lod­ge of Šte­fan Csá­ky were built near the springs (vyso​ke​tat​ry​.com). Šte­fan Csá­ky was an Ilia­šov­ce esta­te owner, and he foun­ded Sta­ry Smo­ko­vec. The ini­tia­tor was the evan­ge­li­cal pas­tor Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

The deve­lop­ment of Smo­ko­vec took pla­ce in the mid-​19th cen­tu­ry under the les­see Juraj Rai­ner, when the first lar­ger hotels, res­tau­rants, and spa faci­li­ties were built (vyso​ke​tat​ry​.com). During this peri­od, bal­neo­t­he­ra­py based on the Smo­ko­vec aci­du­lous water flou­ris­hed (vyso​ke​tat​ry​.sk). The cons­truc­ti­on of Grand­ho­tel dates back to 1904 (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­ry Smo­ko­vec is the admi­ni­stra­ti­ve cen­ter of the High Tatras. The Tat­ra Moun­tain Ser­vi­ce is loca­ted here. Sta­ry Smo­ko­vec is also a sig­ni­fi­cant tran­s­por­ta­ti­on hub. From here, a cab­le car goes to the Hre­bie­nok ski resort (tanap​.sk). The­re are con­cen­tra­ted shops, some banks, moun­tain ser­vi­ces, and tra­vel agen­cies (e‑tatry.szm.com).


Sta­rý Smo­ko­vec odwie­dzi­łem już wie­le razy. Lata temu przy­cho­dzi­łem tu, aby jeździć na nar­tach na Hrebienoku.

Nazwa wios­ki może pocho­dzić od poga­ńs­kie­go kul­tu sło­wia­ńs­kie­go Zmo­ka, pat­ro­na hut­ni­ków, któr­zy tu od cza­sów late­ńs­kich topi­li żelaz­ną rudę. W poło­wie XIII wie­ku gęs­te lasy wokół źró­deł zape­wni­ły miesz­ka­ńcom wiosek pod­tat­ran­kich nie­za­wod­ne sch­ro­nie­nie przed tatar­ski­mi hor­da­mi, a oko­ło dwóch wie­ków później pono­wnie sku­tecz­nie ich ochro­ni­ły przed husy­ta­mi, któr­zy prze­dos­ta­li się do obsza­ru pod­tat­ran­kie­go od zacho­du (vyso​ke​tat​ry​.sk). To naj­stars­za osa­da w Tat­rach. Leży na zboc­zu Sła­wko­ws­kie­go Szc­zy­tu. W 1793 roku w pobli­żu źró­deł zbu­do­wa­no sch­ro­nis­ko gór­skie i cha­tę myśli­ws­ką Ste­fa­na Csá­ky­’e­go (vyso​ke​tat​ry​.com). Ste­fan Csá­ky był wła­ści­cie­lem mająt­ku Ilia­šov­ce i zało­żył Sta­ry Smo­ko­vec. Inic­ja­to­rem był ewan­ge­lic­ki pas­tor Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Rozwój Smo­ko­wca nastąpił w poło­wie XIX wie­ku za dzie­rża­wcy Jura­ja Rai­ne­ra, gdy zbu­do­wa­no pier­ws­ze więks­ze hote­le, res­tau­rac­je i uzdro­wis­ko (vyso​ke​tat​ry​.com). W tym okre­sie rozwi­ni­ęto bal­neo­te­ra­pię na bazie kwa­só­wki smo­ko­wiec­kiej (vyso​ke​tat​ry​.sk). Budo­wę Grand­ho­te­lu datu­je się na rok 1904 (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­ry Smo­ko­vec jest cen­trum admi­nis­tra­cyj­nym Wyso­kich Tatr. Znaj­du­je się tu Tatr­za­ńs­ka Słu­żba Gór­ska. Sta­ry Smo­ko­vec to także istot­ny węzeł komu­ni­ka­cyj­ny. Stąd kur­su­je kolej­ka lino­wa do ośrod­ka nar­ciar­skie­go Hre­bie­nok (tanap​.sk). Sku­pia­ją się tu skle­py, nie­któ­re ban­ki, usłu­gi gór­skie i biu­ra pod­ró­ży (e‑tatry.szm.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ krajiny, Zahraničie

Zakopane – goralské aj lyžiarske stredisko Vysokých Tatier

Hits: 3483

Zako­pa­ne je zná­me turis­tic­ké stre­dis­ko juž­né­ho Poľ­ska. Dá sa pove­dať, že je vstup­nou brá­nou pre Vyso­ké Tat­ry. Je tu zná­me lyžiar­ske stre­dis­ko, mos­tík. Videl som tu, ostat­ne aj v iných obciach v Poľ­sku, že ľudia tu býva­jú inak, ako zopár kilo­met­rov ďalej na Slo­ven­sku. Domy sú tu sta­va­né veľ­ko­ry­sej­šie, nie sú tak straš­ne na hus­to ako u nás. Mys­lí sa na to, že tu chcú ľudia aj žiť a nie­len pre­ží­vať. Nevi­del som tu toľ­ko vyso­kých múrov, brán, všet­ko sa mi tu vide­lo otvo­re­nej­šie, prí­stup­nej­šie. Veľ­mi mi to udre­lo do očí, asi aj pre­to, že som odtiaľ­to sa vra­cal na Slo­ven­sko cez Ora­vu. Vši­mol som si aj to, že ľudia sú tu pokoj­nej­ší, zrej­me aj tole­ran­tnej­ší. Mini­mál­ne na za volan­tom. Leží v v regi­ó­ne Pod­ha­le. Je cen­trom goral­skej kul­tú­ry, popu­lár­nou des­ti­ná­ci­ou pre horo­le­zec­tvo, lyžo­va­nie a turis­ti­ku. V 17. sto­ro­čí je spo­mí­na­né ako Zako­pis­ko. V 19. sto­ro­čí bolo cen­trom ťažob­né­ho a hut­níc­ke­ho prie­mys­lu. Zako­pa­ne hos­ti­lo viac­krát maj­strov­stvá sve­ta v kla­sic­kom lyžo­va­ní, v biat­lo­ne, sve­to­vý pohár v lyžo­va­ní, zim­nú uni­ver­ziá­du apod. (Wikipedia.en). Býva pre­zý­va­né zim­ným hlav­ným mes­tom Poľ­ska. Záro­veň je naj­vyš­šie polo­že­ným mes­tom v Poľ­sku. Pop­rad a Vyso­ké Tat­ry sú par­tner­ský­mi mes­ta­mi (Wiki​pe​dia​.cz). Naj­frek­ven­to­va­nej­šou uli­cou je Kru­pó­wki, kde sa dajú ochut­nať tra­dič­né syro­vé oscyp­ki (Repta). Už v 19. sto­ro­čí sa dre­ve­ných kaviar­nič­kach Zako­pa­ne­ho schá­dzal poľ­ská inte­lek­tu­ál­na a ume­lec­ká eli­ta. Bolo výhod­né uká­zať sa v Zako­pa­nom – prí­rod­nom a vidiec­kom pro­ti­pó­le Kra­ko­va, Var­ša­vy (sme​.sk).


Zako­pa­ne is a well-​known tou­rist resort in sout­hern Poland. It can be said that it ser­ves as the gate­way to the High Tatras. The town is famous for its ski resort and brid­ge. I noti­ced, not only here but also in other towns in Poland, that peop­le live dif­fe­ren­tly than just a few kilo­me­ters away in Slo­va­kia. The hou­ses are more gene­rous­ly built, and the den­si­ty is not as high as it is with us. The­re is a con­si­de­ra­ti­on for peop­le to live here and not just sur­vi­ve. I did­n’t see as many high walls, gates; eve­ryt­hing see­med more open and acces­sib­le to me. It caught my eye a lot, pro­bab­ly becau­se I was retur­ning to Slo­va­kia from the­re through Ora­va. I also noti­ced that peop­le here are cal­mer, pro­bab­ly more tole­rant, at least behind the whe­el. It is loca­ted in the Pod­ha­le regi­on. It is the cen­ter of the high­land cul­tu­re, a popu­lar des­ti­na­ti­on for moun­tai­ne­e­ring, ski­ing, and hiking. In the 17th cen­tu­ry, it was men­ti­oned as Zako­pis­ko. In the 19th cen­tu­ry, it was a cen­ter of mining and metal­lur­gi­cal indus­try. Zako­pa­ne hos­ted seve­ral world cham­pi­ons­hips in clas­si­cal ski­ing, biat­hlon, the Ski World Cup, the Win­ter Uni­ver­sia­de, etc. (Wikipedia.en). It is kno­wn as the win­ter capi­tal of Poland and, at the same time, is the highest-​located city in Poland. Pop­rad and the High Tatras are par­tner cities (Wiki​pe​dia​.cz). The most fre­qu­en­ted stre­et is Kru­pó­wki, whe­re you can tas­te tra­di­ti­onal smo­ked oscy­pek che­e­se (Repta). In the 19th cen­tu­ry, Polish intel­lec­tu­al and artis­tic eli­tes gat­he­red in the wooden cafes of Zako­pa­ne. It was advan­ta­ge­ous to show up in Zako­pa­ne – the natu­ral and rural coun­ter­part to Kra­kow and War­saw (sme​.sk).


Zako­pa­ne to zna­ne ośro­dek turys­tycz­ny w połud­ni­owej Pols­ce. Można powie­dzieć, że pełni rolę bra­my do Wyso­kich Tatr. Mias­to jest zna­ne z ośrod­ka nar­ciar­skie­go i mos­tu. Zau­wa­ży­łem, nie tyl­ko tutaj, ale także w innych mias­tach w Pols­ce, że ludzie żyją inac­zej niż kil­ka kilo­met­rów dalej na Sło­wac­ji. Domy są tu budo­wa­ne bar­dziej hoj­nie, a gęs­to­ść zabu­do­wy nie jest tak duża jak u nas. Myśli się tutaj o tym, żeby ludzie chcie­li żyć, a nie tyl­ko przetr­wać. Nie zau­wa­ży­łem tu tylu wyso­kich murów, bram; wszys­tko wyda­ło mi się bar­dziej otwar­te i dostęp­ne. Bar­dzo mi to rzu­ci­ło się w oczy, pra­wdo­po­dob­nie dla­te­go, że wra­ca­łem stąd na Sło­wac­ję przez Ora­wę. Zau­wa­ży­łem również, że ludzie tutaj są spo­koj­niej­si, pra­wdo­po­dob­nie bar­dziej tole­ran­cyj­ni, przy­najm­niej za kie­ro­wni­cą. Mias­to leży w regi­onie Pod­ha­le. To cen­trum kul­tu­ry góral­skiej, popu­lar­ny cel wspi­nac­zek, nar­ciarst­wa i turys­ty­ki. W XVII wie­ku wymie­nia­no je jako Zako­pis­ko. W XIX wie­ku było cen­trum prze­my­słu gór­nic­ze­go i hut­nic­ze­go. Zako­pa­ne było miejs­cem wie­lok­rot­ne­go orga­ni­zo­wa­nia mis­tr­zostw świa­ta w nar­ciarst­wie kla­sycz­nym, biat­hlo­nie, Pucha­ru Świa­ta w nar­ciarst­wie, Zimo­wej Uni­wers­ja­dy, itp. (Wikipedia.en). Jest nazy­wa­ne zimo­wą sto­li­cą Pol­ski i jed­noc­ze­śnie naj­wy­żej poło­żo­nym mias­tem w Pols­ce. Pop­rad i Wyso­kie Tat­ry są mias­ta­mi par­tner­ski­mi (Wiki​pe​dia​.cz). Naj­bar­dziej uczęszc­za­ną uli­cą jest Kru­pó­wki, gdzie można skosz­to­wać tra­dy­cyj­nych wędzo­nych serów oscy­pek (Repta). Już w XIX wie­ku pol­ska eli­ta inte­lek­tu­al­na i artys­tycz­na zbie­ra­ła się w dre­wnia­nych kawiar­niach Zako­pa­ne­go. Kor­zyst­ne było poja­wie­nie się w Zako­pa­nem – natu­ral­nym i wiej­skim odpo­wied­ni­kiem Kra­ko­wa i Wars­za­wy (sme​.sk).”


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Hits: 1980

Vlko­lí­nec je miest­na časť Ružom­ber­ku. Je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Od roku 1993 je zapí­sa­ný do Zozna­mu Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Táto pod­hor­ská osa­da je zacho­va­ný sídel­ný celok, pozos­tá­va­jú­ci z typic­kých zru­bo­vých objek­tov, pred­sta­vu­je typ dedin­ské­ho stre­do­ve­ké­ho síd­la s dre­ve­nou archi­tek­tú­rou hor­ských a pod­hor­ských oblas­tí. Leží na juž­nom sva­hu výbež­ku lip­tov­ské­ho hlav­né­ho hre­be­ňa Veľ­kej Fat­ry, v nad­mor­skej výš­ke 718 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Sido­rov je vrch nad Vlko­lín­com, kto­rý v ľudo­vom poda­ní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvá­dza­ný ako Híra­vá. Nesie sto­py pre­his­to­ric­ké­ho hra­dis­ka spred 2 500 rokov (vlko​li​nec​.sk).

Vlko­lí­nec bola pôvod­ne dre­vo­ru­bačs­ká a uhliar­ska osa­da, kto­rá prav­de­po­dob­ne vznik­la medzi dru­hou polo­vi­cou 14. a prvou polo­vi­cou 15. sto­ro­čia. Pat­ri­la pod hrad­né pan­stvo Likav­ské­ho hra­du (Wiki­pe­dia). Neskôr sa vlko­lín­ča­nia zaobe­ra­li aj poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka, pas­tier­stvom, salaš­níc­tvom, vče­lár­stvom (wordp​ress​.com). Boli to aj zná­mi tesá­ri, rez­bá­ri (vlko​li​nec​.sk)Názov obce je odvo­de­ný od vyso­ké­ho výsky­tu vlkov (wordp​ress​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o Vlko­lín­ci je z roku 1461 pod náz­vom Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). V 17. sto­ro­čí sa tu nachá­dza­li šty­ri sed­liac­ke usad­los­ti a päť želiar­skych domov (wordp​ress​.com). V 50-​tych rokoch sa plá­no­va­lo pre­síd­le­nie miest­nych oby­va­te­ľov do Ružom­ber­ka z dôvo­du pokro­ku, vyrov­na­niu sa moder­nej dobe. Ten­to pro­jekt sa však neu­sku­toč­nil, pre­to náv­štev­ní­ci Vlko­lín­ca môžu obdi­vo­vať vidiec­ky život v pri­ro­dze­nom pro­stre­dí. Svo­ju jedi­neč­nosť si Vlko­lí­nec zacho­val aj vďa­ka izo­lo­va­nos­ti. Až do polo­vi­ce 20. sto­ro­čia tu nebo­la zave­de­ná elek­tri­na (Wiki­pe­dia). Dnes Vlko­lí­nec tvo­rí 45 usad­los­ti, dre­ve­ných obyt­ných domov a hos­po­dár­skych budov (Wiki­pe­dia). V súčas­nos­ti trva­lo vo Vlko­lín­ci žije trva­lo 19 oby­va­te­ľov v 6 domoch. Mno­hé domy sú pre­na­jí­ma­né rekre­an­tom (wordp​ress​.com).

Stre­dom obce pre­te­ká potok pra­me­nia­ci pod svah­mi Sido­ro­va. Ste­ny dre­ve­ných domov sú kvô­li str­mé­mu sva­hu posta­ve­né na vyso­kých kamen­ných pod­mu­rov­kách (Wiki­pe­dia). Sokel je fareb­ným kon­tras­tom opro­ti ste­nám zru­bu (vlko​li​nec​.sk). Sú zru­bo­vé z čias­toč­ne, ale­bo úpl­ne kre­sa­ných trá­mov. Šká­ry medzi trá­ma­mi vypĺňa­jú dre­ve­né hra­no­ly tro­j­u­hol­ní­ko­vé­ho prie­re­zu a hli­na (Wiki­pe­dia). Hli­nou sa upra­vo­va­li nerov­nos­ti, bie­li­la sa a fareb­ne líči­la dva­krát do roka, na jar a na jeseň (vlko​li​nec​.sk). Pri zru­bo­va­ní sa ako výplň pou­ží­val mach na utes­ne­nie špár (vlko​li​nec​.sk). Cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom tunaj­ších domov je šind­ľo­vá sed­lo­vá stre­cha s lome­ným ostre­ším. Dosko­vé ští­ty domu majú malé otvo­ry – dým­ni­ky, slú­žia­ce na odvod dymu. Cen­trál­nu časť domu tvo­rí vstup­ný pit­vor“ s kuchy­ňou v jeho zadnej čas­ti. Odtiaľ sa vstu­pu­je do izby v jed­nej čas­ti a do komo­ry v dru­hej čas­ti domu. V cen­tre obce sa zacho­va­la zvo­ni­ca z roku 1770, stud­ňa a muro­va­ný kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie z roku 1875 a muro­va­ná ško­la (Wiki­pe­dia). Stud­ňa je rum­pá­ľo­vá – kľu­ko­vá (Jalo­via­ro­vá).

Vo Vlko­lín­ci sa nachá­dza muze­ál­ny objekt – Roľ­níc­ky dom, v kto­rom je stá­la expo­zí­cia pôvod­né­ho býva­nia, tra­dič­ných his­to­ric­kých pred­me­tov v domác­nos­ti a v poľ­no­hos­po­dár­stve. Obo­zna­mu­je so živo­tom našich pred­kov, ich spô­so­bom býva­nia a hos­po­dá­re­nia. Galé­ria ľudo­vé­ho ume­nia síd­li v budo­ve býva­lej ško­ly (wordp​ress​.com).

V cho­tá­ri Vlko­lín­ca sa vysky­tu­jú via­ce­ré zau­jí­ma­vé rast­li­ny živo­čí­chy. Napr. Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Živo­cí­chy Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže med­veď, vlk a rys (vlko​li​nec​.sk).


Vlko­lí­nec is a local part of Ružom­be­rok and is a land­mark reser­va­ti­on of folk archi­tec­tu­re. Sin­ce 1993, it has been insc­ri­bed in the UNESCO World Heri­ta­ge List. This sub­mon­ta­ne sett­le­ment pre­ser­ves its enti­re­ty, con­sis­ting of typi­cal log hou­ses, repre­sen­ting the type of medie­val vil­la­ge with wooden archi­tec­tu­re found in moun­tai­nous and sub­mon­ta­ne are­as. It is situ­ated on the sout­hern slo­pe of the exten­si­on of the Lip­tov main rid­ge of the Gre­at Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 718 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Sido­rov is a hill abo­ve Vlko­lí­nec, local­ly kno­wn as Žiar, and was mar­ked as Híra­vá on maps until 1950. It bears tra­ces of a pre­his­to­ric for­tress from 2,500 years ago (vlko​li​nec​.sk).

Ori­gi­nal­ly, Vlko­lí­nec was a lum­ber­jack and charcoal-​burning sett­le­ment, like­ly estab­lis­hed bet­we­en the second half of the 14th cen­tu­ry and the first half of the 15th cen­tu­ry. It belo­n­ged to the Lika­va Cast­le domain (Wiki­pe­dia). Later on, the resi­dents of Vlko­lí­nec also enga­ged in agri­cul­tu­re, lives­tock bre­e­ding, pas­to­ra­lism, shep­her­ding, and bee­ke­e­ping (wordp​ress​.com). They were also kno­wn as car­pen­ters and wood­car­vers (vlko​li​nec​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the high occur­ren­ce of wol­ves (wordp​ress​.com). The first writ­ten men­ti­on of Vlko­lí­nec dates back to 1461 under the name Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). In the 17th cen­tu­ry, the­re were four pea­sant sett­le­ments and five blacks­mith hou­ses (wordp​ress​.com). In the 1950s, the­re were plans to relo­ca­te the local resi­dents to Ružom­be­rok due to prog­ress and adap­ting to modern times. Howe­ver, this pro­ject did not mate­ria­li­ze, allo­wing visi­tors to admi­re rural life in its natu­ral envi­ron­ment in Vlko­lí­nec. The vil­la­ge has main­tai­ned its uni­qu­e­ness through iso­la­ti­on. Elect­ri­ci­ty was not intro­du­ced here until the mid-​20th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Cur­ren­tly, Vlko­lí­nec con­sists of 45 sett­le­ments, wooden resi­den­tial hou­ses, and farm buil­dings (Wiki­pe­dia). Pre­sen­tly, 19 resi­dents live per­ma­nen­tly in 6 hou­ses in Vlko­lí­nec. Many hou­ses are ren­ted out to vaca­ti­oners (wordp​ress​.com).

A stre­am ori­gi­na­ting below the slo­pes of Sido­rov runs through the cen­ter of the vil­la­ge. Due to the ste­ep slo­pe, the walls of the wooden hou­ses are built on high sto­ne foun­da­ti­ons (Wiki­pe­dia). The soc­le pro­vi­des a color­ful con­trast to the log walls (vlko​li​nec​.sk). The hou­ses are log struc­tu­res, par­tial­ly or com­ple­te­ly hewn. The gaps bet­we­en the logs are fil­led with trian­gu­lar wooden blocks and clay (Wiki­pe­dia). Clay was used to level irre­gu­la­ri­ties, whi­te­ned, and pain­ted with colors twi­ce a year, in spring and autumn (vlko​li​nec​.sk). Moss was used as a fil­ling during log cons­truc­ti­on to seal gaps (vlko​li​nec​.sk). A dis­tinc­ti­ve fea­tu­re of the local hou­ses is the shin­gled gab­led roof with a poin­ted gab­le. The gab­les of the hou­ses have small ope­nings, ser­ving as chim­ne­ys for smo­ke ven­ting. The cen­tral part of the hou­se con­sists of an entran­ce pit­vor” with a kit­chen at its rear. From the­re, one enters a room in one part and a cham­ber in the other part of the hou­se. In the cen­ter of the vil­la­ge, a bell tower from 1770, a well, and the mason­ry church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary from 1875 are pre­ser­ved. The­re is also a mason­ry scho­ol (Wiki­pe­dia). The well is a pump-​style lever well (Jalo­via­ro­vá).

In Vlko­lí­nec, the­re is a muse­um exhi­bit cal­led the Far­me­r’s Hou­se,” which fea­tu­res a per­ma­nent disp­lay of ori­gi­nal living, tra­di­ti­onal his­to­ri­cal items in hou­se­holds, and in agri­cul­tu­re. It intro­du­ces visi­tors to the lives of our ances­tors, the­ir way of living, and far­ming. The Gal­le­ry of Folk Art is hou­sed in the for­mer scho­ol buil­ding (wordp​ress​.com).

In the vici­ni­ty of Vlko­lí­nec, vari­ous inte­res­ting flo­ra and fau­na can be found. For exam­ple, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, and Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Fau­na inc­lu­des Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wol­ves, and lyn­xes (vlko​li​nec​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Polomka – čarovný svet horehronský

Hits: 2588

Polo­mka je naj­väč­šia obec na Horeh­ro­ní, má tak­mer 3 000 oby­va­te­ľov. Stred obce leží v nad­mor­skej výš­ke 628 met­rov nad morom (polo​mka​.sk). Roz­lo­ha obce je 94.02 km2. Leží na pra­vom bre­hu Hro­na, 20 km východ­ne od Brez­na. Na juž­nom úpä­tí Níz­kych Tatier a ich sty­ku s Vepor­ský­mi vrch­mi (Wiki­pe­dia). Polo­mka je cha­rak­te­ris­tic­ká náre­čím, zacho­va­la sa tu tra­dič­ná kuchy­ňa, hria­tô s mädom”, krom­pak v kapus­te”, šti­ka­ná cha­mu­la”, ťaha­ná polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). Folk­lór, miest­ne tra­dí­cie mapu­je folk­lór­ny súbor Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), kto­rý vzni­kol v roku 1954 . Pýchou polo­mské­ho kro­ja je plnou ruč­nou výšiv­kou boha­to zdo­be­ná pokrýv­ka hla­vy – kap­ka (polo​mka​.sk). V Polo­mke ani v blíz­kom oko­lí nie je dosta­tok pra­cov­ných prí­le­ži­tos­tí. Pri obci sa nachá­dza lyžiar­ske stre­dis­ko Buč­ník (polo​mka​.sk).

Pod­ne­bie v Polo­mke je vlh­ké, vege­tač­né obdo­bie je krát­ke. Pes­to­va­li sa tu naj­mä krmo­vi­ny, ovos, jarec, žito, stru­ko­vi­ny, od 19. sto­ro­čia zemia­ky. Ako význam­ná tex­til­ná plo­di­na sa pes­to­val ľankono­pe. V 19. sto­ro­čí nastal roz­mach reme­siel, povoz­níc­tva. Vybu­do­va­ná bola píla na vod­ný pohon. Fun­go­val vod­ný mlyn a pivo­var. Začiat­kom 20. sto­ro­čia nepriaz­ni­vé pome­ry spô­so­bi­li vysťa­ho­va­lec­tvo do Aus­trá­lie, Fran­cúz­ska a Ame­ri­ky. 12. novem­bra 1932 je dňom Polo­mskej vzbu­ry – vzbu­ry pro­ti kru­tým exe­kú­to­rom, kto­rí pri­pra­vi­li mno­hé rodi­ny o stre­chu nad hla­vou. Polo­mka pat­ri­la počas SNP medzi povs­ta­lec­ké obce. V cha­te Pod Homôl­kou boli par­ti­zá­ni napad­nu­tí jed­not­kou Ede­lwe­is, zaja­tí a odtran­s­por­to­va­ní do kon­cen­trač­né­ho tábo­ra Maut­hau­sen, kde boli pop­ra­ve­ní. Polo­mka bola oslo­bo­de­ná rumun­ský­mi a soviet­sky­mi vojak­mi 30. janu­ára 1945. Po voj­ne sa posta­vi­lo mno­ho rodin­ných domov, bytov aj verej­ných inšti­tú­cií. V roku 1976 bol vybu­do­va­ný Dre­vo­kom­bi­nát (polo​mka​.sk).

Kon­com 13. sto­ro­čia na Horeh­ro­ní vzni­ka­li prvé baníc­ke osa­dy. Z rôz­nych his­to­ric­kých pra­me­ňov je mož­né sa dom­nie­vať, že Polo­mka vznik­la už začiat­kom 14. sto­ro­čia, písom­né dokla­dy však nebo­li náj­de­né. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1525. Pôvod­ní oby­va­te­lia boli Rusí­ni, noví osad­ní­ci pri­chá­dza­li naj­mä zo Spi­ša (najk​raj​sik​raj​.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polo​mka​.sk), v roku 1828230 domoch 2 293 oby­va­te­ľov (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu a pas­tier­stvu. Deji­ny Polo­mky sú úzko spä­té s hra­dom Muráň a s murán­skym pan­stvom (polo​mka​.sk).


Polo­mka is the lar­gest vil­la­ge in Horeh­ro­nie, with near­ly 3,000 inha­bi­tants. The vil­la­ge cen­ter is situ­ated at an ele­va­ti­on of 628 meters abo­ve sea level (polo​mka​.sk). The vil­la­ge covers an area of 94.02 km² and is loca­ted on the right bank of the Hron River, 20 km east of Brez­no, at the sout­hern foot­hills of the Low Tatras, whe­re they meet the Vepor­ské vrchy (Wiki­pe­dia). Polo­mka is cha­rac­te­ri­zed by its dia­lect, pre­ser­ving tra­di­ti­onal cuisi­ne, inc­lu­ding dis­hes like hria­tô s mädom” (a warm drink with honey), krom­pak v kapus­te” (cab­ba­ge stuf­fed with meat and rice), šti­ka­ná cha­mu­la” (a type of dum­pling), and the pul­led polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). The folk ensem­ble Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), for­med in 1954, sho­wca­ses folk­lo­re and local tra­di­ti­ons. The pri­de of the Polo­mka tra­di­ti­onal cos­tu­me is the head cove­ring cal­led kap­ka,” ador­ned with full hand­ma­de embro­ide­ry (polo​mka​.sk). Due to a lack of emplo­y­ment oppor­tu­ni­ties in Polo­mka and its vici­ni­ty, the­re is a ski resort cal­led Buč­ník near the vil­la­ge (polo​mka​.sk).

Polo­mka has a humid cli­ma­te with a short gro­wing sea­son. The pri­ma­ry crops his­to­ri­cal­ly inc­lu­ded fod­der, oats, bar­ley, rye, and legu­mes, with pota­to­es intro­du­ced in the 19th cen­tu­ry. Linen and hemp were gro­wn as sig­ni­fi­cant tex­ti­le crops. In the 19th cen­tu­ry, crafts and car­ria­ge making thri­ved, and a water-​powered sawmill, mill, and bre­we­ry were estab­lis­hed. Adver­se con­di­ti­ons at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry led to emig­ra­ti­on to Aus­tra­lia, Fran­ce, and Ame­ri­ca. Novem­ber 12, 1932, is remem­be­red as the day of the Polo­mka Upri­sing, a rebel­li­on against harsh exe­cu­tors who left many fami­lies home­less. Polo­mka acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ted in the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP) during World War II. In the cot­ta­ge Pod Homôl­kou, par­ti­sans were attac­ked by the Ede­lwe­iss unit, cap­tu­red, and tran­s­por­ted to the Maut­hau­sen con­cen­tra­ti­on camp, whe­re they were exe­cu­ted. Polo­mka was libe­ra­ted by Roma­nian and Soviet tro­ops on Janu­ary 30, 1945. After the war, many fami­ly homes, apart­ments, and pub­lic ins­ti­tu­ti­ons were built. In 1976, the Wood Com­bi­ne (Dre­vo­kom­bi­nát) was estab­lis­hed (polo​mka​.sk).

In the late 13th cen­tu­ry, the first mining sett­le­ments emer­ged in Horeh­ro­nie. Alt­hough it is belie­ved that Polo­mka was foun­ded in the ear­ly 14th cen­tu­ry based on vari­ous his­to­ri­cal sour­ces, no writ­ten evi­den­ce has been found. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1525. The ori­gi­nal inha­bi­tants were Rut­he­nians, and new sett­lers came main­ly from Spiš (najk​raj​sik​raj​.sk). In 1551, the­re were 9 fami­lies living here, and by 1605, the num­ber had gro­wn to 37 (polo​mka​.sk). In 1828, the­re were 2,293 resi­dents in 230 hou­ses (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, and Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and pas­to­ra­lism. The his­to­ry of Polo­mka is clo­se­ly tied to Muráň Cast­le and the Muráň domain (polo​mka​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post