obce - Skala - Page 17

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

09/01/201402/04/2024 skala

Čachtice sú obec ležiaca medzi riekou Váh a Malými Karpatmi. Nad dedinou sa vypína hrad, ktorý je však oveľa lepšie viditeľný z obce Višňové. Prvá písomná zmčaienka o obci je z roku 1248. Územie bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy, hradisko, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z doby bronzovej, haltštatskej, rímskej, slovanskej a z ranného stredoveku (Informačná tabuľa). Slovanské sídlisko je doložené z 8. až 9. storočia (cachtickapani.cz). Ležia v nadmorskej výške 203 metrov, v roku 2004 tu žilo 3630 obyvateľov (Wikipedia). Našli sa tu mamutie kosti. Z mladšej doby kamennej sú nálezy volútovej keramiky. Z neskorej doby kamennej sa našla kanelovaná keramika. Z bronzovej doby je cenný žiarový hrob pravdepodobne velatickej kultúry a keramika maďarovskej kultúry. Významné sú nálezy z doby rímskej, o osídlení Slovanmi svedčia poľnohospodárske nástroje a nádoby. V prvej polovici 13. storočia bola obec spomínaná ako Čekče. Neskoršie názvy: Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický tvrdil, že názov pochádza zo staroslovanského “čechati”, čo znamená kutať, kopať. Podzemných labyrintov tu bolo veľa (Wikipedia.sk).

V 14. storočí boli Čachtice kráľovským mestom, hrali významnú úlohu pri obrane pred nepriateľom. Kamenný most je vzácna ojedinelá pamiatka stredovekej architektúry u nás (Ammer). Obyvatelia sa tu pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a remeslami, ktoré rozvinuli najmä habánski usadlíci zo 17. storočia (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu pôvodne gotický kostol svätého Ladislava z roku 1373 – 1390 ( Informačná tabuľa). V roku 1680 bol prestavaný. Rozšírili ho a zbarokizovali (Wikipedia.sk). Je spojený s farou unikátnym kamenným mostom. Vedľa kostola je v kamennej pevnosti staršia kaplnka (Informačná tabuľa). Gotická kaplnka svätého Antona Paduánskeho je najstaršia stavba a to z roku 1330, vidno na nej viaceré veľkomoravské prvky (Wikipedia.sk). V roku 1599 bola obec spustošená Turcami (Hanuš). Ďalšou pamiatkou je renesančný kaštieľ Draškovičovcov, v ktorom je múzeum histórie Čachtíc a literárneho spolku Tatrín, ktorý v roku 1847 uzákonil spisovnú slovenčinu (Informačná tabuľa). Mikuláš Draškovič si ho nechal postaviť v roku 1668. Zo stavieb majiteľov Čachtického hradu sa zachovala kúria Drugetovcov, ktorá bola začiatkom 17. storočia postavená ako menšie šľachtické sídlo ma miestach, kde stál kaštieľ rodu Orsághov. Cisársky Nádašdyovský kaštieľ postavený pred rokom 1645, a ktorý obývala Alžbeta Báthoryová, sa nezachoval (Hanuš).

Barokový mariánsky stĺp na námestí je z roku 1742. Bol postavený, aby sa odvrátili časté požiare, ktoré sužovali obec v 18. storočí. Baroková golgota je z roku 1620, dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej ako prosbu o odpustenie svokriných hriechov. Sochu svätého Floriána (patróna hasičov) dal postaviť Pavel Forgáč. Kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého z roku 1801, pomník padlým vojakom v 1. a 2. svetovej vojne od Pavla Bána a socha panny Márie Lurdskej v jaskyni, ktorú dal vytvoriť barón František Horecký sa nachádzajú na Urbanovského ulici. Za niektorými vinohradníckymi kamennými listovňami a pivnicami sa nachádzali chodby – katakomby. Vykopané boli do spraše s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Dnes sú na mnohých miestach zasypané, znehodnotené (Wikipedia.sk).

V Čachticiach som zachytil zopár fotografiami život, ktorý tu prebieha. Nepodarilo sa mi zachytiť sobotné trhy a trhy cez pracovný deň, ktorých som alebo bol párkrát svedkom. Z pohľadu mestského človeka je v Čachticiach pokoj. Noviny v stánku som mal nárok kúpiť iba do 11-ej, potom už bolo zavreté. Žije to azda najviac na ceste z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom.

Čachtice is a village situated between the Váh River and the Small Carpathians. Above the village rises a castle, more prominently visible from the village of Višňové. The first written mention of the village dates back to 1248. The area was inhabited as early as the Neolithic period, as evidenced by findings such as a hillfort, burial grounds from the Bronze Age, Hallstatt, Roman, Slavic, and early medieval periods (Information Board). A Slavic settlement is documented from the 8^th to the 9^th century (cachtickapani.cz). It is located at an elevation of 203 meters, and in 2004, it had a population of 3,630 (Wikipedia). Mammoth bones have been discovered here. Stone tools from the later Stone Age and pottery with volute decoration have been found. From the late Stone Age, there is ribbed pottery. A valuable grave from the Bronze Age, likely of the Vĕlatic culture, and pottery from the Hungarian culture have also been discovered. Significant Roman period finds include agricultural tools and vessels, providing evidence of Slavic settlement. In the first half of the 13^th century, the village was mentioned as Čekče. Later names include Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický claimed that the name comes from the Old Slavic “čechati,” meaning to forge or dig. There were many underground labyrinths here (Wikipedia.sk).

In the 14^th century, Čachtice became a royal town and played a significant role in defense against enemies. The stone bridge is a rare medieval architectural monument in the region (Ammer). The original inhabitants were engaged in agriculture, viticulture, and crafts, especially developed by the Haban settlers in the 17^th century (Wikipedia.sk). The originally Gothic Church of St. Ladislaus from 1373 – 1390 still stands here (Information Board). It was rebuilt in 1680, expanded, and baroquized (Wikipedia.sk). It is connected to the rectory by a unique stone bridge. Next to the church is an older chapel in the stone fortress. The Gothic Chapel of St. Anthony of Padua, dating back to 1330, shows several elements of the Great Moravian Empire (Wikipedia.sk). In 1599, the village was devastated by the Turks (Hanuš). Another monument is the Renaissance Draškovič Castle, housing the Čachtice History and Tatrín Literary Association Museum, which established the standard Slovak language in 1847 (Information Board). Mikuláš Draškovič had it built in 1668. From the buildings of the owners of Čachtice Castle, the Drugetovcov manor remains, built in the early 17^th century as a smaller noble residence where the Orságh Castle once stood. The Imperial Nádašdy Castle, built before 1645 and inhabited by Elizabeth Báthory, did not survive (Hanuš).

The baroque Marian column in the square dates back to 1742 and was built to ward off frequent fires that plagued the village in the 18^th century. The baroque Calvary from 1620 was erected by Judita Révaiová, the daughter-in-law of Elizabeth Báthory, as a plea for forgiveness for her mother-in-law’s sins. The statue of St. Florian (patron saint of firefighters) was erected by Pavel Forgáč. The chapel with the statue of St. John of Nepomuk from 1801, the monument to fallen soldiers in World War I and II by Pavel Bán, and the statue of Our Lady of Lourdes in a cave, commissioned by Baron František Horecký, are located on Urbanovského Street. Behind some vineyard stone lodges and cellars were tunnels – catacombs. Excavated into smooth-walled ash, they had Romanesque and Gothic vaults. Today, many of them are filled and degraded (Wikipedia.sk).

In Čachtice, I captured a few photographs of the life unfolding here. Unfortunately, I couldn’t capture the Saturday and weekday markets that I witnessed a few times. From the perspective of a city person, Čachtice exudes tranquility. I was only allowed to buy newspapers until 11 AM at the kiosk; after that, it was closed. Life seems to be most active on the road from Piešťany to Nové Mesto nad Váhom.

Odkazy

Čachtice
Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave

Na stĺpe je značka informujúca o ceste ku hradu

Po ceste do Piešťan a do Nového Mesta nad Váhom chodí väčšina áut

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tatranské, Tatry

Starý Smokovec – administratívne centrum Vysokých Tatier

22/11/201312/03/2024 skala

Starý Smokovec som navštívil už veľakrát. Pred rokmi som sa chodil sem lyžovať na Hrebienok.

Názov obce možno odvodiť od pohanského kultu slovanského Zmoka, patróna hutníkov, ktorí tu od laténskej doby tavili železnú rudu. V polovici 13. storočia poskytli husté lesy okolo prameňov obyvateľom podtatranských dedín spoľahlivý úkryt pred tatárskymi hordami a približne o dve storočia neskôr ich opäť úspešne ochránili pred husitmi, ktorí zo západu prenikli do podtatranskej oblasti (vysoketatry.sk). Je najstaršou tatranskou osadou. Leží na úbočí Slavkovského štítu. V roku 1793 bola postavená v blízkosti prameňov horáreň a poľovnícka chata Štefana Csákyho (vysoketatry.com). Štefan Csáky bol iliašovský veľkostatkár a Starý Smokovec založil. Iniciátorom bol evanjelický farár Tomáš Tobiáš Mauksch (vysoketatry.sk).

Ku rozvoju Smokovca došlo v polovici 19. storočia za nájomcu Juraja Rainera, kedy boli postavené prvé väčšie hotely a reštaurácie a aj vodoliečebné zariadenie (vysoketatry.com). V tomto období sa rozvinula vodoliečba na základe smokoveckej kyselky (vysoketatry.sk). Rokom 1904 sa datuje výstavba Grandhotelu (vysoketatry.com). Starý Smokovec je administratívnym centrom Vysokých Tatier. Sídli tu Tatranská horská služba. Starý Smokovec je aj významným dopravným uzlom. Z neho ide lanovka do lyžiarskeho strediska Hrebienok (tanap.sk). Sú tu sústredené obchody, niektoré banky, horská služba, cestovné kancelárie (e‑tatry.szm.com).

I have visited Stary Smokovec many times. Years ago, I used to come here to ski on Hrebienok.

The name of the village may be derived from the pagan Slavic cult of Zmok, the patron saint of metallurgists, who smelted iron ore here since the La Tène period. In the mid-13th century, the dense forests around the springs provided reliable shelter for the inhabitants of the sub-Tatra villages from the Tatar hordes. Approximately two centuries later, they successfully protected them again from the Hussites, who penetrated the sub-Tatra region from the west (vysoketatry.sk). It is the oldest settlement in the Tatras. It lies on the slope of Slavkovský Peak. In 1793, a mountain lodge and hunting lodge of Štefan Csáky were built near the springs (vysoketatry.com). Štefan Csáky was an Iliašovce estate owner, and he founded Stary Smokovec. The initiator was the evangelical pastor Tomáš Tobiáš Mauksch (vysoketatry.sk).

The development of Smokovec took place in the mid-19th century under the lessee Juraj Rainer, when the first larger hotels, restaurants, and spa facilities were built (vysoketatry.com). During this period, balneotherapy based on the Smokovec acidulous water flourished (vysoketatry.sk). The construction of Grandhotel dates back to 1904 (vysoketatry.com). Stary Smokovec is the administrative center of the High Tatras. The Tatra Mountain Service is located here. Stary Smokovec is also a significant transportation hub. From here, a cable car goes to the Hrebienok ski resort (tanap.sk). There are concentrated shops, some banks, mountain services, and travel agencies (e‑tatry.szm.com).

Starý Smokovec odwiedziłem już wiele razy. Lata temu przychodziłem tu, aby jeździć na nartach na Hrebienoku.

Nazwa wioski może pochodzić od pogańskiego kultu słowiańskiego Zmoka, patrona hutników, którzy tu od czasów lateńskich topili żelazną rudę. W połowie XIII wieku gęste lasy wokół źródeł zapewniły mieszkańcom wiosek podtatrankich niezawodne schronienie przed tatarskimi hordami, a około dwóch wieków później ponownie skutecznie ich ochroniły przed husytami, którzy przedostali się do obszaru podtatrankiego od zachodu (vysoketatry.sk). To najstarsza osada w Tatrach. Leży na zboczu Sławkowskiego Szczytu. W 1793 roku w pobliżu źródeł zbudowano schronisko górskie i chatę myśliwską Stefana Csáky’ego (vysoketatry.com). Stefan Csáky był właścicielem majątku Iliašovce i założył Stary Smokovec. Inicjatorem był ewangelicki pastor Tomáš Tobiáš Mauksch (vysoketatry.sk).

Rozwój Smokowca nastąpił w połowie XIX wieku za dzierżawcy Juraja Rainera, gdy zbudowano pierwsze większe hotele, restauracje i uzdrowisko (vysoketatry.com). W tym okresie rozwinięto balneoterapię na bazie kwasówki smokowieckiej (vysoketatry.sk). Budowę Grandhotelu datuje się na rok 1904 (vysoketatry.com). Stary Smokovec jest centrum administracyjnym Wysokich Tatr. Znajduje się tu Tatrzańska Służba Górska. Stary Smokovec to także istotny węzeł komunikacyjny. Stąd kursuje kolejka linowa do ośrodka narciarskiego Hrebienok (tanap.sk). Skupiają się tu sklepy, niektóre banki, usługi górskie i biura podróży (e‑tatry.szm.com).

Odkazy

Wikipedia

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ krajiny, Zahraničie

Zakopane – goralské aj lyžiarske stredisko Vysokých Tatier

13/11/201328/03/2024 skala

Zakopane je známe turistické stredisko južného Poľska. Dá sa povedať, že je vstupnou bránou pre Vysoké Tatry. Je tu známe lyžiarske stredisko, mostík. Videl som tu, ostatne aj v iných obciach v Poľsku, že ľudia tu bývajú inak, ako zopár kilometrov ďalej na Slovensku. Domy sú tu stavané veľkorysejšie, nie sú tak strašne na husto ako u nás. Myslí sa na to, že tu chcú ľudia aj žiť a nielen prežívať. Nevidel som tu toľko vysokých múrov, brán, všetko sa mi tu videlo otvorenejšie, prístupnejšie. Veľmi mi to udrelo do očí, asi aj preto, že som odtiaľto sa vracal na Slovensko cez Oravu. Všimol som si aj to, že ľudia sú tu pokojnejší, zrejme aj tolerantnejší. Minimálne na za volantom. Leží v v regióne Podhale. Je centrom goralskej kultúry, populárnou destináciou pre horolezectvo, lyžovanie a turistiku. V 17. storočí je spomínané ako Zakopisko. V 19. storočí bolo centrom ťažobného a hutníckeho priemyslu. Zakopane hostilo viackrát majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní, v biatlone, svetový pohár v lyžovaní, zimnú univerziádu apod. (Wikipedia.en). Býva prezývané zimným hlavným mestom Poľska. Zároveň je najvyššie položeným mestom v Poľsku. Poprad a Vysoké Tatry sú partnerskými mestami (Wikipedia.cz). Najfrekventovanejšou ulicou je Krupówki, kde sa dajú ochutnať tradičné syrové oscypki (Repta). Už v 19. storočí sa drevených kaviarničkach Zakopaneho schádzal poľská intelektuálna a umelecká elita. Bolo výhodné ukázať sa v Zakopanom – prírodnom a vidieckom protipóle Krakova, Varšavy (sme.sk).

Zakopane is a well-known tourist resort in southern Poland. It can be said that it serves as the gateway to the High Tatras. The town is famous for its ski resort and bridge. I noticed, not only here but also in other towns in Poland, that people live differently than just a few kilometers away in Slovakia. The houses are more generously built, and the density is not as high as it is with us. There is a consideration for people to live here and not just survive. I didn’t see as many high walls, gates; everything seemed more open and accessible to me. It caught my eye a lot, probably because I was returning to Slovakia from there through Orava. I also noticed that people here are calmer, probably more tolerant, at least behind the wheel. It is located in the Podhale region. It is the center of the highland culture, a popular destination for mountaineering, skiing, and hiking. In the 17^th century, it was mentioned as Zakopisko. In the 19^th century, it was a center of mining and metallurgical industry. Zakopane hosted several world championships in classical skiing, biathlon, the Ski World Cup, the Winter Universiade, etc. (Wikipedia.en). It is known as the winter capital of Poland and, at the same time, is the highest-located city in Poland. Poprad and the High Tatras are partner cities (Wikipedia.cz). The most frequented street is Krupówki, where you can taste traditional smoked oscypek cheese (Repta). In the 19^th century, Polish intellectual and artistic elites gathered in the wooden cafes of Zakopane. It was advantageous to show up in Zakopane – the natural and rural counterpart to Krakow and Warsaw (sme.sk).

Zakopane to znane ośrodek turystyczny w południowej Polsce. Można powiedzieć, że pełni rolę bramy do Wysokich Tatr. Miasto jest znane z ośrodka narciarskiego i mostu. Zauważyłem, nie tylko tutaj, ale także w innych miastach w Polsce, że ludzie żyją inaczej niż kilka kilometrów dalej na Słowacji. Domy są tu budowane bardziej hojnie, a gęstość zabudowy nie jest tak duża jak u nas. Myśli się tutaj o tym, żeby ludzie chcieli żyć, a nie tylko przetrwać. Nie zauważyłem tu tylu wysokich murów, bram; wszystko wydało mi się bardziej otwarte i dostępne. Bardzo mi to rzuciło się w oczy, prawdopodobnie dlatego, że wracałem stąd na Słowację przez Orawę. Zauważyłem również, że ludzie tutaj są spokojniejsi, prawdopodobnie bardziej tolerancyjni, przynajmniej za kierownicą. Miasto leży w regionie Podhale. To centrum kultury góralskiej, popularny cel wspinaczek, narciarstwa i turystyki. W XVII wieku wymieniano je jako Zakopisko. W XIX wieku było centrum przemysłu górniczego i hutniczego. Zakopane było miejscem wielokrotnego organizowania mistrzostw świata w narciarstwie klasycznym, biathlonie, Pucharu Świata w narciarstwie, Zimowej Uniwersjady, itp. (Wikipedia.en). Jest nazywane zimową stolicą Polski i jednocześnie najwyżej położonym miastem w Polsce. Poprad i Wysokie Tatry są miastami partnerskimi (Wikipedia.cz). Najbardziej uczęszczaną ulicą jest Krupówki, gdzie można skosztować tradycyjnych wędzonych serów oscypek (Repta). Już w XIX wieku polska elita intelektualna i artystyczna zbierała się w drewnianych kawiarniach Zakopanego. Korzystne było pojawienie się w Zakopanem – naturalnym i wiejskim odpowiednikiem Krakowa i Warszawy (sme.sk).”

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

04/11/201307/03/2024 skala

Vlkolínec je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). Sidorov je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako Híravá. Nesie stopy prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi tesári, rezbári (vlkolinec.sk). Názov obce je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom Wylkovinecz (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych domov (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto návštevníci Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky život v prirodzenom prostredí. Svoju jedinečnosť si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená elektrina (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé domy sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Steny drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na jar a na jeseň (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory – dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – Roľnícky dom, v ktorom je stála expozícia pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. Galéria ľudového umenia sídli v budove bývalej školy (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé rastliny živočíchy. Napr. Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, Aquilegia vulgaris. Živocíchy Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže medveď, vlk a rys (vlkolinec.sk).

Vlkolínec is a local part of Ružomberok and is a landmark reservation of folk architecture. Since 1993, it has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the Liptov main ridge of the Great Fatra, at an elevation of 718 meters above sea level (Wikipedia). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).

Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14^th century and the first half of the 15^th century. It belonged to the Likava Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (wordpress.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17^th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).

A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to seal gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance “pitvor” with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).

In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the “Farmer’s House,” which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).

In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and fauna can be found. For example, Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and Aquilegia vulgaris. Fauna includes Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Polomka – čarovný svet horehronský

03/11/201302/04/2024 skala

Polomka je najväčšia obec na Horehroní, má takmer 3 000 obyvateľov. Stred obce leží v nadmorskej výške 628 metrov nad morom (polomka.sk). Rozloha obce je 94.02 km². Leží na pravom brehu Hrona, 20 km východne od Brezna. Na južnom úpätí Nízkych Tatier a ich styku s Veporskými vrchmi (Wikipedia). Polomka je charakteristická nárečím, zachovala sa tu tradičná kuchyňa, “hriatô s mädom”, “krompak v kapuste”, “štikaná chamula”, ťahaná “polomská štrúdľa” (polomka.sk). Folklór, miestne tradície mapuje folklórny súbor Brezinky (polomka.sk), ktorý vznikol v roku 1954 . Pýchou polomského kroja je plnou ručnou výšivkou bohato zdobená pokrývka hlavy – kapka (polomka.sk). V Polomke ani v blízkom okolí nie je dostatok pracovných príležitostí. Pri obci sa nachádza lyžiarske stredisko Bučník (polomka.sk).

Podnebie v Polomke je vlhké, vegetačné obdobie je krátke. Pestovali sa tu najmä krmoviny, ovos, jarec, žito, strukoviny, od 19. storočia zemiaky. Ako významná textilná plodina sa pestoval ľan a konope. V 19. storočí nastal rozmach remesiel, povozníctva. Vybudovaná bola píla na vodný pohon. Fungoval vodný mlyn a pivovar. Začiatkom 20. storočia nepriaznivé pomery spôsobili vysťahovalectvo do Austrálie, Francúzska a Ameriky. 12. novembra 1932 je dňom Polomskej vzbury – vzbury proti krutým exekútorom, ktorí pripravili mnohé rodiny o strechu nad hlavou. Polomka patrila počas SNP medzi povstalecké obce. V chate Pod Homôlkou boli partizáni napadnutí jednotkou Edelweis, zajatí a odtransportovaní do koncentračného tábora Mauthausen, kde boli popravení. Polomka bola oslobodená rumunskými a sovietskymi vojakmi 30. januára 1945. Po vojne sa postavilo mnoho rodinných domov, bytov aj verejných inštitúcií. V roku 1976 bol vybudovaný Drevokombinát (polomka.sk).

Koncom 13. storočia na Horehroní vznikali prvé banícke osady. Z rôznych historických prameňov je možné sa domnievať, že Polomka vznikla už začiatkom 14. storočia, písomné doklady však neboli nájdené. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1525. Pôvodní obyvatelia boli Rusíni, noví osadníci prichádzali najmä zo Spiša (najkrajsikraj.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polomka.sk), v roku 1828 v 230 domoch 2 293 obyvateľov (najkrajsikraj.sk). Historické názvy obce: Polunka, Poluoka, Schgyar, Sqeer alias Polunka, Pollunka alias Zeer, Pollunka (najkrajsikraj.sk). Obyvatelia sa venovali roľníctvu a pastierstvu. Dejiny Polomky sú úzko späté s hradom Muráň a s muránskym panstvom (polomka.sk).

Polomka is the largest village in Horehronie, with nearly 3,000 inhabitants. The village center is situated at an elevation of 628 meters above sea level (polomka.sk). The village covers an area of 94.02 km² and is located on the right bank of the Hron River, 20 km east of Brezno, at the southern foothills of the Low Tatras, where they meet the Veporské vrchy (Wikipedia). Polomka is characterized by its dialect, preserving traditional cuisine, including dishes like “hriatô s mädom” (a warm drink with honey), “krompak v kapuste” (cabbage stuffed with meat and rice), “štikaná chamula” (a type of dumpling), and the pulled “polomská štrúdľa” (polomka.sk). The folk ensemble Brezinky (polomka.sk), formed in 1954, showcases folklore and local traditions. The pride of the Polomka traditional costume is the head covering called “kapka,” adorned with full handmade embroidery (polomka.sk). Due to a lack of employment opportunities in Polomka and its vicinity, there is a ski resort called Bučník near the village (polomka.sk).

Polomka has a humid climate with a short growing season. The primary crops historically included fodder, oats, barley, rye, and legumes, with potatoes introduced in the 19^th century. Linen and hemp were grown as significant textile crops. In the 19^th century, crafts and carriage making thrived, and a water-powered sawmill, mill, and brewery were established. Adverse conditions at the beginning of the 20^th century led to emigration to Australia, France, and America. November 12, 1932, is remembered as the day of the Polomka Uprising, a rebellion against harsh executors who left many families homeless. Polomka actively participated in the Slovak National Uprising (SNP) during World War II. In the cottage Pod Homôlkou, partisans were attacked by the Edelweiss unit, captured, and transported to the Mauthausen concentration camp, where they were executed. Polomka was liberated by Romanian and Soviet troops on January 30, 1945. After the war, many family homes, apartments, and public institutions were built. In 1976, the Wood Combine (Drevokombinát) was established (polomka.sk).

In the late 13^th century, the first mining settlements emerged in Horehronie. Although it is believed that Polomka was founded in the early 14^th century based on various historical sources, no written evidence has been found. The first written mention of the village dates back to 1525. The original inhabitants were Ruthenians, and new settlers came mainly from Spiš (najkrajsikraj.sk). In 1551, there were 9 families living here, and by 1605, the number had grown to 37 (polomka.sk). In 1828, there were 2,293 residents in 230 houses (najkrajsikraj.sk). Historical names for the village include Polunka, Poluoka, Schgyar, Sqeer alias Polunka, Pollunka alias Zeer, and Pollunka (najkrajsikraj.sk). The inhabitants were engaged in agriculture and pastoralism. The history of Polomka is closely tied to Muráň Castle and the Muráň domain (polomka.sk).