Krajina, Slovensko, Malé Karpaty, Fotografie

Častá

skala
Hits: 2748

Obec Častá leží na rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny (casta.sk), v nadmorskej výške 248 metrov nad morom (casta.sk). Nad obcou je hrad Červený Kameň (casta.sk). Rozloha je 35.23 km2. Žije tu 2 235 obyvateľov (Wikipedia). Od roku 2004 tu na kolene organizuje každoročne divadelný festival Festeátro. 1. septembra sa konáva vytrvalostný beh Mraznické chodníčky. 8. mája turistický pochod Častovská päťdesiatka. Od roku 2004 sa pravidelne organizuje Vianočný volejbalový turnaj (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka je z roku 1240 (Wikipedia). Vznikla ako podhradie hradu Červený Kameň (casta.sk). Historické názvy: Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta, Czeste, Chuzthu, Vereskeo, Cheztey, Chastuc, Chachtha, Chachta, Schatmanstorf, Wereskew oppidum, Woeroeskewe falwa, Sathmand, Wereskeofalwa, Schadmanssdorff, Chaztew, Schadmania, Chaytczke, Cheyshe alias Sathmania, Chaztew, Czasta, Cseszte, Schadmansdorff, Cscheste, Cschasta, Schathmansdorff, Cžasta, Cseste (casta.sk). Maďarský názov je Cseszte, nemecký Schattmannsdorf (Wikipedia). V roku 1560 získala Častá privilégia mestečka. V polovici 16. storočia sa tu usadilo niekoľko zemianskych rodín a chorvátski kolonisti. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, pôsobili tu viaceré cechy: debnárov, krajčírov, čížmárov, hrnčiarov, súkenníkov. V 16. storočí tu bol vybudovaný pivovar. Na konci 17. storočia tu bola papiereň. Zo 17. storočia sú zmienky o baniach na zlato a striebro, v 19. storočí na síru a meď. V roku 1738 bola v Častej morová epidémia, na zaľudnenie boli pozvaní nemeckí kolonisti (casta.sk).

Neďaleko od Častej prechádza aj Malokarpatská vínna cesta, ktorá pozýva milovníkov vína k objavovaniu kvalitných slovenských vín. Medzi najvýznamnejšie patrí kostol svätého Štefana, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to gotický kostol so zachovanými renesančnými a barokovými prvkami.

The village of Častá is located on the border of the Small Carpathians and the Trnava Hills (casta.sk), at an elevation of 248 meters above sea level (casta.sk). Above the village stands Červený Kameň Castle (casta.sk). The area of the village is 35.23 km2, and it is home to 2,235 residents (Wikipedia). Since 2004, the Theater on the Knee has been organizing the annual theater festival Festeátro here. On September 1st, the endurance race Mraznické chodníčky takes place. On May 8th, the tourist march Častovská päťdesiatka is organized. Since 2004, the Christmas volleyball tournament has been regularly organized (Wikipedia).

The first written mention is from the year 1240 (Wikipedia). It originated as a sub-castle settlement of Červený Kameň Castle (casta.sk). Historical names include Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta, Czeste, Chuzthu, Vereskeo, Cheztey, Chastuc, Chachtha, Chachta, Schatmanstorf, Wereskew oppidum, Woeroeskewe falwa, Sathmand, Wereskeofalwa, Schadmanssdorff, Chaztew, Schadmania, Chaytczke, Cheyshe alias Sathmania, Chaztew, Czasta, Cseszte, Schadmansdorff, Cscheste, Cschasta, Schathmansdorff, Cžasta, Cseste (casta.sk). The Hungarian name is Cseszte, and the German name is Schattmannsdorf (Wikipedia). In 1560, Častá was granted town privileges. In the mid-16th century, several noble families and Croatian colonists settled here. The residents were engaged in agriculture, viticulture, and various guilds operated here: coopers, tailors, cobblers, potters, and clothiers. A brewery was built in the 16th century. At the end of the 17th century, there was a paper mill. From the 17th century, there are mentions of mines for gold and silver, and in the 19th century, for sulfur and copper. In 1738, there was a plague epidemic in Častá, and German colonists were invited to repopulate the area (casta.sk).

Near Častá, the Small Carpathians Wine Route passes by, inviting wine enthusiasts to discover high-quality Slovak wines. Among the most significant landmarks is the Church of Saint Stephen, recognized as a national cultural monument. It is a Gothic church with preserved Renaissance and Baroque elements.

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie

Tatranské Matliare

skala
Hits: 2636

Z Tatranských Matliarov je výhľad predovšetkým na Lomnický štít (). Tatranské Matliare ležia vo výške 885 metrov (vysoke-tatry.info). Žije tu 101 obyvateľov. Maďarský názov je Tátramatlárháza, Matlárháza, nemecký  Tatra-Matlarenau, poľský Tatrzańskie Matlary. Matliare sú rekreačná osada a miestna časť mesta Vysoké . Cez obec preteká Skalnatý potok (Wikipedia). Obec vznikla v roku 1884, ale už v 14. storočí bol v tejto lokalite majer, ktorého osadníkmi boli tirolskí kolonisti (vysoke-tatry.info). Prišli sem z horskej usadlosti Matrei. V kežmarskom archíve sa v listine z roku 1326 spomína ako Martyrumfalua. Osada okolo roku 1360 zanikla, ale zachoval sa názov tejto oblasti – Matreirer laren – horské pasienky Matreičanov. Tento názov sa neskôr menil na Maklar, Mekler, Metler, Matlaren, Matliare, Matlarháza, Tatranské Matliare (Ivan Bohuš). Začiatky terajších Matliarov siahajú do roku 1884, vznikli ako súkromné letovisko Mateja Loischa, ktorý tu v roku 1889 postavil hotel (vysoketatry.com). V roku 1928 vystavali v Matliaroch hotel Esplanade, ktorý sa po II. svetovej vojne stal centrálnym objektom vojenskej ozdravovne. V osemdesiatych rokoch pribudli veľké zotavovne Hutník a Metalurg (vysoke-tatry.info).

Tatranské Matliare sa nachádzajú v Tatranskej kotline v južnej časti Popradského priesmyku, asi 14 km od Popradu. Je odtiaľto nádherný výhľad na Vysoké Tatry.

From Tatranské Matliare, there is a view primarily of (Peter Kaclík). Tatranské Matliare is situated at an altitude of 885 meters (vysoke-tatry.info). There are 101 inhabitants living here. The Hungarian name of the village is Tátramatlárháza, Matlárháza, the German Tatra-Matlarenau, and the Polish Tatrzańskie Matlary. Matliare is a recreational settlement and a local part of the town of . The village is crossed by the Skalnatý potok (Wikipedia). The village was established in 1884, but in the 14th century, there was already a „majer“ (small farming settlement), whose settlers were Tyrolean colonists (vysoke-tatry.info). They came here from the mountain settlement of Matrei. In a document from the Kežmarok archive from 1326, it is mentioned as Martyrumfalua. The settlement around 1360 disappeared, but the name of this area persisted – Matreirer laren – mountain pastures of Matreičanov. This name later changed to Maklar, Mekler, Metler, Matlaren, Matliare, Matlarháza, Tatranské Matliare (Ivan Bohuš). The beginnings of present-day Matliare date back to 1884 when they were established as a private resort by Matej Loischa, who built a hotel here in 1889 (vysoketatry.com). In 1928, the Esplanade Hotel was built in Matliare, which after World War II became the central facility of a military sanatorium. In the eighties, large recovery centers Hutník and Metalurg were added (vysoke-tatry.info).

Tatranské Matliare is located in the Tatranská kotlina in the southern part of the Popradský priesmyk, about 14 km from Poprad. From there, you can enjoy a beautiful view of the High Tatras.

Z Tatranských Matliarov je widok przede wszystkim na Lomnický štít (Peter Kaclík). Tatranské Matliare znajdują się na wysokości 885 metrów (vysoke-tatry.info). Mieszka tu 101 mieszkańców. Węgierska nazwa wioski to Tátramatlárháza, Matlárháza, niemiecka Tatra-Matlarenau, a polska Tatrzańskie Matlary. Matliare to osada rekreacyjna i część miejscowości Vysoké Tatry. Przez wieś przepływa potok Skalnatý (Wikipedia). Wioska powstała w 1884 roku, ale już w XIV wieku istniał w tym miejscu „majer“, którego osadnicy byli tyrolskimi kolonistami (vysoke-tatry.info). Przybyli stąd z górskiej Matrei. W keżmarskim archiwum wspomina się o niej w dokumencie z 1326 roku jako Martyrumfalua. Osada w okolicach 1360 roku zniknęła, ale przetrwała nazwa tego obszaru – Matreirer laren – górskie pastwiska Matreičanov. Ta nazwa później zmieniła się na Maklar, Mekler, Metler, Matlaren, Matliare, Matlarháza, Tatranské Matliare (Ivan Bohuš). Początki współczesnych Matliarov sięgają roku 1884, kiedy powstały jako prywatna miejscowość wypoczynkowa Mateja Loischa, który w 1889 roku wybudował tu hotel (vysoketatry.com). W 1928 roku w Matliaroch zbudowano hotel Esplanade, który po II wojnie światowej stał się głównym obiektem wojskowego sanatorium. W latach osiemdziesiątych dodano duże ośrodki wypoczynkowe Hutník i Metalurg (vysoke-tatry.info).

Tatranské Matliare znajdują się w kotlinie Tatrzańskiej, w południowej części Przesmyku Popradzkiego, około 14 km od Popradu. Stąd roztacza się piękny widok na Wysokie Tatry.

Ivan Bohuš, 1996: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, Štátne TANAPu, Tatranská Lomnica, ISBN 80-967522-7-8

,

Krajina, Zahraničie, Príroda, Ľudská príroda, Česko, Fotografie

Žermanická priehrada

skala
Hits: 2776

Žermanická priehrada bola vybudovaná na rieke Lučina v rokoch 1951 – 1958 pre zásobovanie ostravského priemyslu vodou. Hrádza je 314 metrov dlhá a 38 metrov vysoká. Vodná plocha zaberá 248 ha, objem priehrady je viac ako 25 miliónov m3 . V dôsledku boli zatopené Horní a Dolní Soběsovice. Priehrada slúži aj výrobe elektrickej energie. Je vyhľadávaným rekreačným miestom (wikipedia.cz) a vykonáva sa tu aj rybné hospodárenie. Priehrada je stavaná a 500 ročnú vodu (Balaj).

Žermanická priehrada predstavuje významnú vodnú stavbu, ktorú postavili v 70-tych rokoch 20. storočia. Slúži na reguláciu vodných tokov, dodáva pitnú vodu. Avšak slúži aj pre rekreačné účely, vodné športy, plavby na člnoch, windsurfing, rybolov. Okolitá poskytuje priestor pre množstvo druhov rastlín a živočíchov.

The Žermanická Dam was built on the Lučina River between 1951 and 1958 to supply water to the Ostrava industry. The dam is 314 meters long and 38 meters high. The water area covers 248 hectares, and the reservoir’s volume is more than 25 million cubic meters of water. As a result of the construction, the villages of Horní and Dolní Soběsovice were submerged. The dam also serves for the production of electrical energy. It is a popular recreational area (wikipedia.cz), and fish farming is also carried out there. The dam is built to withstand a 500-year flood (Balaj).

Žermanická Dam stands as a significant water structure constructed in the 1970s. Its primary purpose is the regulation of water flows and the supply of drinking water. However, it also serves recreational purposes, including water sports, boating, windsurfing, and fishing. The surrounding landscape provides habitat for a variety of plant and animal species.

Žermanická přehrada byla vybudována na řece Lučina v letech 1951–1958 pro zásobování ostravského průmyslu vodou. Hráz je 314 metrů dlouhá a 38 metrů vysoká. Vodní plocha zabírá 248 ha, objem přehrady je více než 25 milionů m³ vody. V důsledku stavby byly zatopeny obce Horní a Dolní Soběšovice. Přehrada slouží také k výrobě elektrické energie. Je vyhledávaným rekreačním místem (wikipedia.cz) a provozuje se zde i rybářské hospodaření. Přehrada je stavěná na 500letou vodu (Balaj).

Žermanická přehrada představuje významnou vodní stavbu, kterou postavili v 70. letech 20. století. Slouží k regulaci vodních toků, dodává pitnou vodu. Avšak slouží také pro rekreační účely, vodní sporty, plavby na člunech, windsurfing a rybolov. Okolní krajina poskytuje prostor pro množství druhů rostlin a živočichů.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Podunajsko, Fotografie

Cífer

skala
Hits: 2713

Cífer je s pridruženými časťami Pác a Jarná najväčšou obcou Trnavského okresu. Žije v ňom cca 4000 obyvateľov (cifer.sk). Najstaršia zmienka o Cíferi je už čias Veľkej Moravy z 9. storočia (cifer.sk). Z doby kamennej upútava množstvo nájdenej keramiky. Kolekcia nádob rekonštruovaných z nájdených fragmentov predstavuje najreprezentatívnejší keramický komplex nielen na Slovensku. Našiel sa tu hlinený štítkový idol, najstaršia plastika tohto druhu v strednej Európe (cifer.sk). Z územia Cífera a jeho najbližšieho okolia sa spomínajú nálezy azda najstaršieho germánskeho hrobu na území Slovenska, konkrétne zo začiatku 1. storočia pred n.l. V Cíferi – Páci sa našli zvyšky rímskej usadlosti zo 4. storočia (cifer.sk). Cez Cífer preteká potok Gidra. Pochádzajú z tadeto: plavec Marcel Géry, spisovateľ Milan Zelinka, spevák a muzikant Laco Lučenič, herec, dramaturg a režisér Otto Varečka (Wikipedia). Cíferské výšivky, kroje, šitie majú veľký ohlas a bohatú históriu (google.com). V roku 1892 bola založená výšivkárska dielňa, kde pod vedením Márie Hollóssyovej tvorili náročné výšivky, zástavy, cirkevné a korunovačné rúcha (google.com).

Dominantou je kostol svätého Michala Archaniela. Jeho gotická priťahuje pozornosť. Ďalšou významnou pamiatkou je kaštieľ, ktorý v minulosti slúžil ako sídlo šľachticov. Miestni obyvatelia sa snažia udržiavať prostredníctvom folklórnych podujatí. Mesto je dobre dostupné z hlavných dopravných trás.

Cífer, along with its associated parts Pác and Jarná, is the largest municipality in the Trnava district. It has a population of approximately 4,000 residents (cifer.sk). The earliest mention of Cífer dates back to the times of Great Moravia in the 9th century (cifer.sk). Abundant finds of pottery from the Stone Age have been discovered, with a collection of vessels reconstructed from found fragments representing the most representative ceramic complex not only in Slovakia. A clay tag-like idol was also found here, the oldest sculpture of its kind in Central Europe (cifer.sk). Discoveries from the territory of Cífer and its immediate surroundings include perhaps the oldest Germanic grave on the territory of Slovakia, specifically from the beginning of the 1st century BC. Remains of a Roman settlement from the 4th century were found in Cífer – Pác (cifer.sk).

The Gidra stream flows through Cífer. Notable individuals from Cífer include swimmer Marcel Géry, writer Milan Zelinka, singer and musician Laco Lučenič, and actor, dramaturge, and director Otto Varečka (Wikipedia). Cífer’s embroideries, costumes, and sewing have a great impact and a rich history (google.com). In 1892, an embroidery workshop was established, where, under the guidance of Mária Hollóssy, intricate embroideries, banners, church items, and coronation robes were created (google.com)

The dominant feature of the village is the Church of St. Michael the Archangel. Its Gothic architecture attracts attention. Another significant monument is the castle, which in the past served as the residence of nobility. Local residents strive to maintain traditions through folklore events. The town is easily accessible from major transportation routes.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Tatry, Fotografie

Rakúsy – obec pod Tatrami

skala
Hits: 3152

Rakúsy sú obec pod Vysokými Tatrami, neďaleko od Spišskej Belej, severozápadne od Kežmarku (). Dominantým je pohľad na Lomnický štít, Kežmarský štít, Huncovský štít a Slavkovský štít a Bujačí vrch (rakusy.sk). Obec sa po prvý krát spomína v roku 1288 pod názvom Rokus. Zakladatelia boli . Pravdepodobne obec vytvorili na mieste dubového lesa. V roku 1294 polovicu kúpil Henc s Kežmarku (rakusy.sk). Neďaleko obce sa našli napr. bronzové meče s plnou rukoväťou. V roku 1700 žilo v obci 231 obyvateľov. Najviac Slovákov prišlo do obce v období rokov 1870 – 1910, osobitne zo Ždiaru. Po roku 1945 sa museli Nemci po 700 ročnom pobyte odsťahovať do Nemecka. Namiesto nich do obce prišli Rómovia. V súčasnosti žije v obci 2300 obyvateľov, 76 % z nich je Rómov (rakusy.sk). V minulosti držali v obci Nemci. Po ich odchode remeslá upadli, čo sa mení až v 21. storočí (rakusy.sk). Na ploche 6.34 km2 tu žije 3 007 obyvateľov. Rakúsy ležia v nadmorskej výške 676 metrov nad morom (rakusy.sk). V obci je rímskokatolícky kostol svätého Martina biskupa z roku 1883 a evanjelický kostol z roku 1792 (Wikipedia).

Rakúsy is a village beneath the High Tatras, near Spišská Belá, northwest of Kežmarok (Peter Kaclík). The dominant view includes , Kežmarský štít, Huncovský štít, Slavkovský štít, and Bujačí vrch (rakusy.sk). The village is first mentioned in 1288 under the name Rokus, founded by Germans. Presumably, the village was established in a location covered by an oak forest. In 1294, Henc from Kežmarok purchased half of the village (rakusy.sk). Bronze swords with full handles were found near the village. In 1700, the village had 231 residents. The largest influx of Slovaks to the village occurred between 1870 and 1910, especially from Ždiar. After 1945, Germans, who had lived in the village for 700 years, had to move to Germany. In their place, the Roma community settled in the village. Currently, the village has 2,300 residents, with 76% of them being Roma (rakusy.sk). In the past, Germans were engaged in crafts in the village. After their departure, the crafts declined, which is changing in the 21st century (rakusy.sk). The village covers an area of 6.34 km2, with an altitude of 676 meters above sea level (rakusy.sk). The village features the Roman Catholic Church of Saint , built in 1883, and an evangelical church from 1792 (Wikipedia).

Rakusy to wieś położona pod Wysokimi Tatrami, niedaleko od Spišskiej Bełej, na północny zachód od Kežmarku (Peter Kaclík). Dominujący widok to Lomnický štít, Kežmarský štít, Huncovský štít, Slavkovský štít oraz Bujačí vrch (rakusy.sk). Wieś po raz pierwszy wspominana jest w 1288 roku pod nazwą Rokus. Założycielami byli Niemcy. Prawdopodobnie wieś powstała na miejscu dębowego lasu. W 1294 roku połowę wsi zakupił Henc z Kežmarku (rakusy.sk). W pobliżu wsi znaleziono m.in. brązowe miecze z pełnym uchwytem. W 1700 roku w miejscowości mieszkało 231 osób. Najwięcej Słowaków przybyło do wsi w latach 1870-1910, szczególnie z Ždiaru. Po 1945 roku Niemcy musieli opuścić wieś po 700 latach pobytu i przenieść się do Niemiec. W zamian za nich do wsi przybyli Romowie. Obecnie w miejscowości mieszka 2300 osób, z czego 76% to Romowie (rakusy.sk). W przeszłości rzemiosła w miejscowości utrzymywali Niemcy. Po ich odejściu rzemiosła podupadły, co zmienia się dopiero w XXI wieku (rakusy.sk). Na powierzchni 6,34 km2 żyje tu 3007 mieszkańców. Rakusy leżą na wysokości 676 metrów nad poziomem morza (rakusy.sk). W wiosce znajduje się kościół katolicki św. Marcina z roku 1883 oraz kościół ewangelicki z roku 1792 (Wikipedia).