2014, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty o umení, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské dokumenty, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Technické dokumenty, Umenie

Rajecká Lesná a Slovenský Betlehem

Hits: 1927

Rajec­ká Les­ná pat­rí do okre­su Žili­na. Je zná­mym pút­nic­kym mies­tom. Od roku 1900 sa súčas­ťou obce sta­la osa­da Trs­te­ná. V obci sa nachá­dza Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­rý sa nachá­dza neďa­le­ko od kos­to­la Naro­de­nia Pan­ny Márie. Kos­tol bol v roku 2002 vyhlá­se­ný za Bazi­li­ku minor. K obci pat­rí aj kal­vá­ria s krí­žo­vou ces­tou (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná leží v Rajec­kej kot­li­ne, na západ­nom úpä­tí Lúčan­skej Malej Fat­ry v nad­mor­skej výš­ke 508 met­rov nad morom. Jej roz­lo­ha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1413. Pod­ľa his­to­ric­kých pra­me­ňov obec vznik­la v rokoch 1393 až 1413. Názov obce je odvo­de­ný od nemec­ké­ho náz­vu Fre­i­wald (slo­bod­ný /​voľ­ný les). V 17. sto­ro­čí sa písa­lo, že Fri­vald je obko­le­se­ný a ukry­tý hus­tým lesom a vedie k nemu úzka ces­ta, kto­rú bolo ťaž­ko nájsť. Zvlášt­nos­ťou bolo, že kaž­dý osad­lík pou­ží­val prí­me­nie Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). V obci stál kedy­si stre­do­ve­ký kos­to­lík z kon­ca 13. sto­ro­čia, z kto­ré­ho sa zacho­va­la už len svä­ty­ňa (Wiki­pe­dia). Bol to románsko-​gotický kos­to­lík Pan­ny Márie, slú­žil ako marián­ske pút­nic­ké mies­to. Začiat­kom 20. sto­ro­čia slú­žil ako far­ská sýp­ka, v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia ako sklad naf­ty (Ale­xan­dra a Šte­fan Podo­lin­ský).

Slo­ven­ský bet­le­hem 

Veľ­kou atrak­ci­ou Rajec­kej Les­nej je pohyb­li­vý Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­ré­ho auto­rom je domá­ci rez­bár Jozef Peka­ra. Bet­le­hem nezob­ra­zu­je len nábo­žen­ské motí­vy, ale aj deji­ny slo­ven­ské­ho náro­da. Uni­ká­tr­ny je aj svo­jou veľ­kos­ťou, dlhý je 8.5 met­ra, širo­ký 2.5 met­ra a vyso­ký 3 met­re. Otvo­re­ný bol v novem­bri 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra na ňom pra­co­val od roku 1980. Sú na ňom zobra­ze­né prá­ce a remes­lá, zvy­ky, kro­je, kto­ré sú spä­té so slo­ven­ským ľudom. Zastú­pe­né sú tu všet­ky slo­ven­ské regi­ó­ny. Nachá­dza sa tu pri­bliž­ne 30 postáv, z kto­rých sa asi polo­vi­ca pohy­bu­je (Jozef Terem).

Gej­zír

Gej­zír sa nachá­dza za obcou. Vyvie­ra do výš­ky asi desať met­rov, v zime nie­ke­dy vytvá­ra 6 met­ro­vý ľado­vý kužeľ (slo​va​kian​gu​ide​.com). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Turčianske obce, Turiec

Košťany nad Turcom

Hits: 1323

Koš­ťa­ny nad Tur­com ležia na nive rie­ky Turiec v nad­mor­skej výš­ke 410 met­rov nad morom (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). Na plo­che 6.44 km2 tu žije 1 330 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1323 (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk), zmien­ka je o vil­la Cos­chan (Richard Lac­ko). Názov obce sa odvo­dzu­je od slo­va “kosť”. V obci sa nachá­dza rokokovo-​klasicistický kaš­tieľ z dru­hej polo­vi­ce 18. sto­ro­čia. Renesančno-​baroková dre­ve­ná zvo­ni­ca z 19. sto­ro­čia je prvým objek­tom pre­ne­se­ným do Múzea slo­ven­skej dedi­ny v Mar­ti­ne (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). V juho­vý­chod­nej čas­ti obce je situ­ova­ná Rut­kai­ov­ská kúria z roku 1775. Bola viac­krát pozme­ne­ná, ale napriek tomu si zacho­va­la svoj ori­gi­nál­ny cha­rak­ter. V roku 1999 bola reštau­ro­va­ná a upra­vo­va­ná (Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová). Ľudo­vú archi­tek­tú­ru z 19. sto­ro­čia si mož­no všim­núť v Koš­ťa­noch – cha­rak­te­ris­tic­ké oblú­ko­vé brá­ny (turie​con​li​ne​.sk).

Lite­ra­tú­ra

Richard Lac­ko, 1993: Koš­ťa­ny nad Tur­com, Neo­gra­fia, Martin.

Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová, 2012: Národ­né kul­túr­ne pamiat­ky na Slo­ven­sku, Okres Mar­tin, Kapi­to­la Kúria, Slo­vart, Bra­ti­sla­va, p. 394 – 397.

Use Facebook to Comment on this Post