Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Umenie, Stavby, Fotografie

Svätý Anton

skala
Hits: 6434

Svätý Anton, predtým Antol, sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci usadlosti Rovne, Bažania a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. Maďarský názov je Szenantal. Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol Zachar, vlastným menom Karol Legény (wikipedia.sk).

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako kaštieľ Antol, alebo Koháryovský kaštieľ. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva Sitno, Koháryovci (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus.  V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi  je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta (geopark.sk).

Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).

St. Anthony, formerly known as Antol, is located just a short distance from . It features a castle with a beautiful park.

The village includes the settlements of Rovne, Bažania, and Macko. The first written mention of the village dates back to 1266. The village’s name comes from the original church dedicated to Saint Anthony the Hermit. Historical names of the village include Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. The Hungarian name is Szenantal. The residents were mainly engaged in mining, metallurgy, forestry, quarrying, and industrial enterprises in Banská Štiavnica. In the mid-20th century, the production of carved and painted nativity scenes became known. In the 17th century, the Koháry family acquired the estate. The Kohárys contributed to the development of St. Anthony. From 1826, the village belonged to the Coburgs. Ferdinand Coburg, the brother of the last owner of the castle, visited the village until 1944. A notable native of the village was the Slovak actor, theater director, and set designer Karol Zachar, whose real name was Karol Legény (wikipedia.sk).

In St. Anthony, there is a castle with a park, now a national cultural monument. The four wings of the building symbolize the four seasons, 12 chimneys represent the months, 52 rooms signify the weeks, and 365 windows stand for the days in a year. Today, it houses the Forestry, Woodcraft, and Agricultural Museum with numerous weapons and trophies. Every year, at the beginning of September, the castle hosts attractive hunting festivities – St. Hubert’s Days (SACR). The baroque castle was built on the site of a former fortress and was classicized in the early 19th century (wikipedia.sk).

The Hunting Exhibition is the only specialized one with nationwide scope. Hunting was first taught in Banská Štiavnica in 1808 (geopark.sk). It is the largest of its kind in Slovakia. The castle corridors showcase more than a thousand game trophies (msa.sk). Preceding the Baroque-classical castle in St. Anthony was a smaller fortified castle mentioned in the 15th century. In the 16th century, it was rebuilt to protect Banská Štiavnica from Turkish invasions (geopark.sk). The castle is also referred to as Antol Castle or Koháry Castle. It is the seat of the Forestry, Woodcraft, and Hunting Museum (Wikipedia). It was built at the beginning of the 18th century by the owners of the Sitno estate, the Kohárys (Bujnová et all, 2003). The Bulgarian tsar Ferdinand Coburg, belonging to the Sitno estate of the Kohárys, had his summer residence here. In 1826, the only daughter of the last male descendant of the Koháry family married Ferdinand Georg of Saxe-Coburg. The last of the Coburgs who lived in the castle was the versatile Ferdinand Coburg, the Bulgarian tsar from 1908 to 1918. He continued the happy tradition of enlightened, knowledgeable, and ambitious owners who improved their properties tastefully (Bujnová et all, 2003).

In the park, a giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) was planted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Another sequoia was planted in 1996. The surroundings are rich in protected species, including many endemics. In the park and the adjacent forest park, species such as Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiesii, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus can be found. The rare occurrence of natural roses, described by Andrej Kmeť, who worked here in the 19th century, is also present, with almost 300 cultivars (Source: Information board). The area includes a historical park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are connected by cascades and waterfalls, fed by a several-kilometer-long millrace from the Koplašský stream with unique aqueducts. In the park, there is also a grotto – an artificially created cave, a well with stone benches, wooden bridges, gazebos, and the Chapel of St. Hubert (geopark.sk).

The Museum in St. Anthony typically organizes the All-Slovak Hunting Festivities, St. Hubert’s Days, at the beginning of September over the weekend (banskastiavnica.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Spiš, Fotografie

Spišské Podhradie – mesto spod Spišského hradu

skala
Hits: 4834

Spišské podhradie je obec, nad ktorou sa vypína jeden z najväčších hradov na svete – Spišský hrad. Ak sa však chcete na Spišský hrad dostať kratšou cestou, choďte na hrad z Hodkoviec. Najstaršie na tomto území pochádzajú z 5. tisícročia pred n.l. Na prelome 11.-12. storočia sa hradný kopec začal osídľovať natrvalo. V tomto období sa začal stavať Spišský hrad. Vtedy začali vznikať v jeho okolí malé . Spojením takýchto troch vzniklo aj Spišské Podhradie na sútoku Jablonovského a Teledinského potoka (Uhľového) (Wikipedia.sk). Príchodom osadníkov z Flandier, po tatárskom vpáde, začal zrod mesta (spisskyhrad.com). V 12. storočí bolo predhradím Spišského hradu, ale už v polovici 13. storočia sa stalo od hradu nezávislým mestom (Wikipedia.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1249 (spisskyhrad.com). V roku 1279 bolo známe ako Fanum St. Mariae. Neskôr patrilo pod Spoločenstvo spišských Sasov. Ďalším pomenovaním mesta bolo Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). Historický nemecký názov mesta je Kirchdorf, resp. Kirchdrauf (Wikipedia.sk).

V stredoveku bolo významným a prosperujúcim mestom (spisskepodhradie.sk). V roku 1677 richtárovi Jakubovi Güntherovi predložilo cechové artikuly 16 cechov: debnársky, hrnčiarsky, murársky, ševcovský, čižmársky, mäsiarsky, súkennícky, krajčírsky, kožušnícky, zámočnícky, tkáčsky, remenársky, kováčsky, puškársky, pivovarnícky a stolársky (Wikipedia.sk). Preslávili sa mäsiari spišskými párkami, ktoré vynikali mimoriadnou kvalitou a do roku 1914 sa dodávali denne aj do reštaurácií a hotelov v Budapešti, kde sa ponúkali ako špecialita. V súvislosti s rozvinutou výrobou plátna na Spiši v meste fungovala aj modrotlačiarenská dielňa s konským mangľom (spisskyhrad.com). V roku 1608 boli pri zakladaní najstaršieho farbiarskeho cechu v celkom Uhorsku, v Levoči, aj majstri zo Spišského Podhradia, Herman a Ján Tibeli. V roku 1770 tu bolo 250 remeselníckych dielní (Wikipedia.sk). Rozvoj mesta bol úzko spätý s obdobím „saskej kolonizácie„. Silná komunita ich potomkov tu žila až do prelomu 18.-19. storočia (spis.eu.sk). Najznámejšou časťou dnešného mesta je Spišská Kapitula, trojloďový kostol s dvojvežovým priečelím, gotickým polygonálnym presbytériom, severnou sakristiou a bočnou kaplnkou (apsida.sk). Spišská kapitula býva označovaná aj ako slovenský Vatikán. Od konca 12. storočia je sídlo Spišského prepoštstva, od roku 1776 sídlom Spišského biskupstva. Od spodnej poskytuje návštevníkovi raritu – ulicu s domami kanonikov po oboch stranách, často zdobené soškami, maľbami, erbami. Biskupská katedrála je klenotom, jej pripomína učebnicu vývoja románskej a gotickej architektúry (cestaunesco.sk). 

Dnes je Spišské Podhradie malým provinčným mestečkom, ktorom žije asi 3800 obyvateľov. Do roku 1945 bolo mestom prevahou rôznych remesiel. Najslávnejší boli výrobcovia spišských párkov, tie vynikali mimoriadnou kvalitou. Dodávali sa denne do reštaurácii a hotelov v Budapešti ako špecialita (cestaunesco.sk). Po roku 1945 sa Spišská Kapitula zmenila na kasárne, neskôr na policajnú školu a archív. Od decembra 2003 sa centrum Spišského Podhradia a Spišská Kapitula stali súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Spišská Kapitula býva označovaná aj ako cirkevné mestečko. Jeho dejiny siahajú až do 9. storočia, kedy sa oproti dnešnej Spišskej Kapitule – na Pažici (kapitula.sk) nachádzal veľký, pravdepodobne benediktínsky kláštor (spisskepodhradie.sk) svätého Martina (kapitula.sk). Spišská Kapitula je od roku 1956 mestskou pamiatkovou rezerváciou. Nachádza sa tu gotický skvost – katedrála svätého Martina, hodinová veža (spis.eu.sk).

Spišské Podhradie is a village dominated by one of the largest castles in the world – Castle. However, if you want to reach Spiš Castle by a shorter route, go to the castle from Hodkovce. The oldest settlements in this area date back to the 5th millennium BCE. At the turn of the 11th-12th century, the castle hill began to be permanently inhabited, marking the beginning of the construction of Spiš Castle. Small settlements started emerging in its vicinity during this period. The merger of these led to the formation of Spišské Podhradie at the confluence of the Jablonovský and Teledinský streams (Uhľový) (Wikipedia.sk). With the arrival of settlers from Flanders after the Tatar invasion, the town began to take shape (spisskyhrad.com). In the 12th century, it served as the forecourt of Spiš Castle, but by the mid-13th century, it became an independent town (Wikipedia.sk). The first written mention is from the year 1249 (spisskyhrad.com). In 1279, it was known as Fanum St. Mariae. Later, it belonged to the Spiš Saxons Community, and another name for the town was Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). The historical German name of the town is Kirchdorf, or Kirchdrauf (Wikipedia.sk).

In the medieval period, Spišské Podhradie was a significant and prosperous town (spisskepodhradie.sk). In 1677, the mayor Jakub Günther presented guild articles to 16 guilds, including coopers, potters, masons, shoemakers, butchers, weavers, tailors, furriers, locksmiths, gunsmiths, blacksmiths, weavers, belt makers, gun makers, brewers, and carpenters (Wikipedia.sk). The town became famous for Spiš sausages, known for their exceptional quality, supplied daily to restaurants and hotels in Budapest as a specialty until 1914. The town also had an indigo printing workshop with a horse-powered mangle connected to the thriving linen production in Spiš (spisskyhrad.com). In 1608, Spišské Podhradie masters, Michal Herman and Ján Tibeli, were involved in the founding of the oldest dyers‘ guild in the Kingdom of Hungary in Levoča. In 1770, there were 250 artisan workshops in the town (Wikipedia.sk). The town’s development was closely linked to the period of „Saxon colonization.“ A strong community of their descendants lived here until the late 18th-19th century (spis.eu.sk). The most famous part of today’s town is Spišská Kapitula, featuring a three-naved church with a two-tower façade, Gothic polygonal presbytery, northern sacristy, and a side chapel (apsida.sk). Spišská Kapitula is often referred to as the Slovak Vatican, serving as the seat of the Spiš provostry since the late 12th century and the Spiš Bishopric since 1776. From the lower gate, visitors are treated to a rarity – a street with canon houses on both sides, often adorned with sculptures, paintings, and coats of arms. The Bishop’s Cathedral is a gem, showcasing architecture resembling a textbook on the development of Romanesque and Gothic architecture (cestaunesco.sk).

Today, Spišské Podhradie is a small provincial town with around 3,800 inhabitants. Until 1945, the town was primarily characterized by various crafts. The most renowned were the producers of Spiš sausages, known for their exceptional quality, supplied daily to restaurants and hotels in Budapest as a specialty (cestaunesco.sk). After 1945, Spišská Kapitula transformed into barracks, later a police school and archive. Since December 2003, the center of Spišské Podhradie and Spišská Kapitula have been part of the UNESCO World Heritage. Spišská Kapitula is also referred to as a church town, with its history dating back to the 9th century when a large, likely Benedictine monastery dedicated to Saint was located opposite today’s Spišská Kapitula – on Pažica (kapitula.sk) (spisskepodhradie.sk). Spišská Kapitula has been a municipal monument reserve since 1956. It houses the Gothic treasure – the Cathedral of Saint Martin, and a clock tower (spis.eu.sk).

Spišské Podhradie ist ein Dorf, das von einer der größten Burgen der Welt – der Spišský hrad (Zipser Burg) – überragt wird. Wenn Sie jedoch einen kürzeren Weg zur Spišský hrad nehmen möchten, gehen Sie von Hodkovce aus zur Burg. Die ältesten Siedlungen in dieser Gegend stammen aus dem 5. Jahrtausend v. Chr. Um die Wende vom 11. zum 12. Jahrhundert begann der Burghügel, dauerhaft besiedelt zu werden. In dieser Zeit begann der Bau der Spišský hrad. Kleinere Siedlungen entstanden in dieser Zeit in seiner Umgebung. Die Vereinigung von drei dieser Siedlungen führte zur Entstehung von Spišské Podhradie an der Mündung der Bäche Jablonovský und Teledinský (Uhľový) (Wikipedia.sk). Mit der Ankunft von Siedlern aus Flandern nach dem Tatareneinfall begann die Stadt zu entstehen (spisskyhrad.com). Im 12. Jahrhundert diente es als Vorburg der Spišský hrad, wurde aber bis Mitte des 13. Jahrhunderts eine unabhängige Stadt (Wikipedia.sk). Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1249 (spisskyhrad.com). Im Jahr 1279 war es als Fanum St. Mariae bekannt. Später gehörte es zur Gemeinschaft der Zipser Sachsen, und ein weiterer Name für die Stadt war Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). Der historische deutsche Name der Stadt ist Kirchdorf bzw. Kirchdrauf (Wikipedia.sk).

Im Mittelalter war Spišské Podhradie eine bedeutende und wohlhabende Stadt (spisskepodhradie.sk). Im Jahr 1677 legte der Bürgermeister Jakub Günther 16 Zunftartikel vor, darunter für die Fassbinder, Töpfer, Maurer, Schuhmacher, Fleischer, Weber, Schneider, Kürschner, Schlosser, Büchsenmacher, Schmiede, Weber, Gürtelmacher, Büchsenmacher, Brauer und Tischler (Wikipedia.sk). Die Stadt wurde für die Spišer Würstchen bekannt, die bis 1914 täglich als Spezialität an Restaurants und Hotels in Budapest geliefert wurden. Die Stadt beherbergte auch eine Indigodruckerei mit einem von Pferden betriebenen Mangel, die mit der florierenden Leinenproduktion in der Spiš verbunden war (spisskyhrad.com). Im Jahr 1608 waren bei der Gründung der ältesten Färberzunft im Königreich Ungarn in Levoča auch Meister aus Spišské Podhradie beteiligt, nämlich Michal Herman und Ján Tibeli. Im Jahr 1770 gab es 250 Handwerksbetriebe in der Stadt (Wikipedia.sk). Die Entwicklung der Stadt war eng mit der Periode der „sächsischen Kolonisierung“ verbunden. Eine starke Gemeinschaft ihrer Nachkommen lebte hier bis zum Ende des 18. und Anfang des 19. Jahrhunderts (spis.eu.sk). Der bekannteste Teil der heutigen Stadt ist Spišská Kapitula mit einer dreischiffigen Kirche mit zweiturmiger Fassade, gotischem polygonalem Chor, nördlicher Sakristei und einer Seitenkapelle (apsida.sk). Spišská Kapitula wird oft als das slowakische Vatikan bezeichnet. Es ist seit dem späten 12. Jahrhundert Sitz der Zipser Propstei und seit 1776 Sitz des Zipser Bistums. Vom unteren Tor aus bietet es dem Besucher eine Rarität – eine Straße mit Kanonikerhäusern auf beiden Seiten, oft geschmückt mit Skulpturen, Gemälden und Wappen. Die Bischofskathedrale ist ein Juwel, ihre Architektur erinnert an ein Lehrbuch zur Entwicklung der romanischen und gotischen Architektur (cestaunesco.sk).

Heute ist Spišské Podhradie eine kleine Provinzstadt mit etwa 3.800 Einwohnern. Bis 1945 war die Stadt hauptsächlich von verschiedenen Handwerken geprägt. Die bekanntesten waren die Hersteller von Spišer Würstchen, die bis 1914 täglich als Spezialität an Restaurants und Hotels in Budapest geliefert wurden (cestaunesco.sk). Nach 1945 verwandelte sich Spišská Kapitula in Kasernen, später in eine Polizeischule und ein Archiv. Seit Dezember 2003 sind das Zentrum von Spišské Podhradie und Spišská Kapitula Teil des UNESCO-Welterbes. Spišská Kapitula wird auch als Kirchenstadt bezeichnet, deren Geschichte bis ins 9. Jahrhundert zurückreicht, als sich gegenüber der heutigen Spišská Kapitula – auf Pažica (kapitula.sk) – ein großes, wahrscheinlich benediktinisches Kloster des Heiligen Martin befand (spisskepodhradie.sk). Spišská Kapitula ist seit 1956 ein städtisches Denkmalreservat. Hier befindet sich der gotische Schatz – die Kathedrale des Heiligen Martin und ein Uhrenturm (spis.eu.sk).

Spišské Podhradie to miejscowość, nad którą wznosi się jedna z największych zamków na świecie – Zamek Spišski. Jeśli jednak chcesz dostać się na Zamek Spišski krótszą drogą, udaj się na zamek z Hodkoviec. Najstarsze osadnictwo na tym obszarze pochodzi z V tysiąclecia p.n.e. Na przełomie XI-XII wieku wzgórze zamkowe zaczęło być zamieszkane na stałe. W tym okresie rozpoczęła się budowa Zamku Spišskiego. Wtedy powstawały też małe osady w jego okolicy. Połączenie trzech z nich doprowadziło do powstania Spišské Podhradie na skrzyżowaniu potoków Jablonovskiego i Teledinskiego (Uhľového) (Wikipedia.sk). Przybycie osadników z Flandrii po najazdach tatarskich rozpoczęło proces tworzenia miasta (spisskyhrad.com). W XII wieku było przedzamczem Zamku Spišskiego, ale już w połowie XIII wieku stało się niezależnym miastem od zamku (Wikipedia.sk). Pierwsza wzmianka pisemna pochodzi z roku 1249 (spisskyhrad.com). W 1279 roku było znane jako Fanum St. Mariae. Później należało do Związku spišskich Sasów. Inną nazwą miasta było Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). Historyczna niemiecka nazwa miasta to Kirchdorf, resp. Kirchdrauf (Wikipedia.sk).

W średniowieczu było ważnym i prosperującym miastem (spisskepodhradie.sk). W 1677 roku burmistrzowi Jakubowi Güntherowi przedstawiono 16 cechów: ciesielski, garncarski, murarski, szewski, szewcowski, mięsny, sukno, krawiecki, kuśnierski, ślusarski, tkacki, rymiarski, kowalski, rusznikarski, browarniczy i stolarski (Wikipedia.sk). Rzeźnicy z Spišské Podhradie słynęli z spišskich kiełbasek, które wyróżniały się wyjątkową jakością i do roku 1914 dostarczane były codziennie do restauracji i hoteli w Budapeszcie jako specjał. W związku z rozwiniętą produkcją płótna na Spiši w mieście działała także pracownia błękitodruku z końskim prasłem (spisskyhrad.com). W 1608 roku przy zakładaniu najstarszej cechu farbiarzy na Węgrzech, w Lewoczy, uczestniczyli także mistrzowie z Spišské Podhradie, Michal Herman i Ján Tibeli. W 1770 roku było tu 250 warsztatów rzemieślniczych (Wikipedia.sk). Rozwój miasta był ściśle związany z okresem „saskiej kolonizacji“. Silna społeczność ich potomków mieszkała tutaj aż do przełomu XVIII-XIX wieku (spis.eu.sk). Najbardziej znaną częścią dzisiejszego miasta jest Spišská Kapitula, trójnawowy kościół z dwuwieżowym frontonem, gotyckim prezbiterium w kształcie wieloboku, północną zakrystią i boczną kapliczką (apsida.sk). Spišská Kapitula jest nazywana również słowackim Watykanem. Od końca XII wieku jest siedzibą Prepozytury Spišskej, od roku 1776 siedzibą diecezji Spišskej. Od dolnej bramy oferuje zwiedzającym unikalność – ulicę z domami kanoników po obu stronach, często ozdobionymi figurkami, malowidłami, herbami. Katedra biskupia jest klejnotem, jej architektura przypomina podręcznik rozwoju architektury romańskiej i gotyckiej (cestaunesco.sk).

Dziś Spišské Podhradie to małe prowincjonalne miasteczko zamieszkiwane przez około 3800 mieszkańców. Do roku 1945 miasto było przeważnie ośrodkiem różnych rzemiosł. Najbardziej znanymi byli producenci spišskich kiełbasek, które wyróżniały się wyjątkową jakością. Codziennie dostarczano je do restauracji i hoteli w Budapeszcie jako specjał (cestaunesco.sk). Po roku 1945 Spišská Kapitula przekształciła się w koszary, później w szkołę policyjną i archiwum. Od grudnia 2003 roku centrum Spišského Podhradia i Spišská Kapitula stały się częścią Światowego Dziedzictwa UNESCO. Spišská Kapitula jest również nazywana miastem kościelnym. Jego dzieje sięgają aż do IX wieku, gdy naprzeciwko dzisiejszej Spišskiej Kapituli – na Pažici (kapitula.sk) istniał duży, prawdopodobnie benedyktyński klasztor (spisskepodhradie.sk) św. Marcina (kapitula.sk). Spišská Kapitula jest od roku 1956 miastem zabytkowym. Znajduje się tutaj gotycki skarb – katedra św. Marcina, wieża zegarowa (spis.eu.sk).

,

Objekty, predmety a priestory, TOP, Stavby, Fotografie

Fontány

skala
Hits: 3480

sú architektonickým prvkom, ktorý vytvára vizuálny a zvukový zážitok vďaka vode. Fontány predstavujú jedinečnú kombináciu inžinierskeho umu, umenia a . Sú symbolom krásy a inovácie. Bez ohľadu na to, či sú historické alebo moderné, fontány nám pripomínajú dôležitosť vody a umenia vo verejnom živote. Od historických fontán až po moderné inštalácie sú fontány súčasťou kultúrnych a verejných priestorov po celom svete. Prvé fontány boli praktické, slúžili na zásobovanie vody mestám a obciam. Starí Rimania mali rozsiahle systémy vodovodov, ktoré napájali verejné fontány, ako napríklad slávna Fontána di Trevi. V stredoveku boli fontány spojené s kresťanskou symbolikou a boli umiestňované pred kostolmi alebo v kláštorných záhradách.

Postupom času sa vývoj fontán posunul od jednoduchých prameňov k sofistikovanejším umeleckým dielam. Fontány majú rôzne architektonické a dizajnové štýly. Niektoré sú zdobené sochami a reliéfmi, iné sú abstraktnejšie a moderné. Každá fontána má svoj príbeh a charakter. Moderné fontány využívajú pokročilú technológiu, aby vytvorili zložité vzory a animácie vody. Niekedy sú súčasťou námestí alebo parkov, poskytujúc miestnym obyvateľom a návštevníkom príjemné prostredie. Okrem estetického prínosu môžu slúžiť aj ako miesto stretnutí, oddychu a kultúrnych podujatí. Niektoré fontány majú interaktívny charakter, kde môžu vstúpiť do vodného prúdu alebo sledovať svetelné a zvukové efekty. Súčasné trendy smerujú k ekologickejším fontánam, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie a sú navrhnuté s ohľadom na životné prostredie. Takéto fontány môžu fungovať na solárnu energiu, recyklovať vodu a minimalizovať svoj ekologický odtlačok.

Over time, the evolution of fountains has shifted from simple springs to more sophisticated works of art. Fountains showcase various architectural and design styles. Some are adorned with sculptures and reliefs, while others are more abstract and modern. Each fountain has its own story and character. Modern fountains harness advanced technology to create intricate water patterns and animations. They are sometimes integrated into squares or parks, providing a pleasant environment for local residents and visitors. Besides their aesthetic contribution, they can also serve as meeting places, relaxation spots, and venues for cultural events.

Some fountains boast interactive features, allowing people to step into the water flow or witness captivating light and sound effects. Current trends emphasize more eco-friendly fountains that leverage renewable energy sources and are designed with environmental considerations. Such fountains may operate on solar energy, recycle water, and minimize their ecological footprint.

, , , , ,

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, TOP, Fotografie

Taliansko

skala
Hits: 9054

v tvare čižmy, ktorá vychádza z kontinentu a z ostatných strán je obklopená Stredozemným morom. má slávnu históriu, kto by nepoznal staroveký Rím, obdobie antiky, Nera, Marca Aurelia, Cézara?

V Taliansku žije viac ako 60 miliónov obyvateľov na ploche 301 230 km2. Má niekoľko ostrovov: Síciliu, Sardíniu, Elbu, Capri, Tremiti a Ischiu (Wikipedia.sk). Väčšina Talianska je Apeninským poloostrovom. Na severe sa vypínajú Alpy, na hraniciach s Francúzskom je najvyšší vrch Európy Mont Blanc. Cez poloostrov sa tiahnu Apeniny. Na ostrovoch sú činné sopky Vezuv, Etna, Stromboli (Wikipedia.sk).

Pomerne veľké zastúpenie majú národnosti okrem domácej, ktorá tvorí takmer 93 % populácie. A to najmä rumuni, severoafričania, albánci, čínania, ukrajinci. Veľké Talianska: Rím (Rome), Miláno (Milan), Neapol, Turín, Palermo, Janov (Genoa), Bologna, Florencia, Bari, Catania, Benátky (Venice), Verona, Messina, Padova (Padua) (Wikipedia ENG). Regióny Talianska: Abruzzo, Basilicata, Kalábria, Campania, Emilia Romagna, Friuli Venezia Giulia, Lazio, Liguria, Lombardia, Marche, Molise, Piemonte, Puglia, Sardínia, Sicília, Toskánsko, Trentino – Alto Adige, Umbria, Valle d`Aousta, Venécia (dovolenkataliansko.sk). Rím je sídlom pápeža. Veľmi známa je veta: „Všetky vedú do Ríma„.

V staroveku na území Talianska existovali mestské štáty čiastočne založených na gréckej kolonizácii a etruské mestá. V 8. storočí vznikol Rím, ktorý zažil veľkú slávu a tešil sa jej viac ako tisíc rokov. Zanikol v roku 476 (Wikipedia.cz). V staroveku (264 – 144 pred n. l.) počas púnskym vojen Féničania z Kartága bojovali proti Rimanom. V rokoch 73 – 71 pred n. l. prebehlo Spartakove povstanie. Spartakus bol gladiátor (Petra Surmová). 

Niektorí zo slávnych vládcov Ríma: Augustus, Tiberius, Caligula, Claudius, Nero, Vitellius, Vespasian, Titus, Nerva, Trajan, Hadrian, Antoninus Pius, Lucius Verus, Marcus Aurelius, Commodus, Pertinax, Septimus Severus, Valerian, Gallienus, Quintillus, Tacitus, Florianus, Diocletian, Flavius Valerius Severus, Licinius, Theodosius, Romulus Augustulus (List of Roman emperors). Známi hudobní skladatelia: Giacomo Puccini, Claudio Monteverdi, Arcangelo Corelli, Antonio Vivaldi, Gioacchino Rossini, Nicolo Paganini, Giuseppe Verdi, Gaeotano Donizetti. Známi maliari: Michelangelo, Leonardo da Vinci, Donatello, Botticelli, Caravaggio, Titian, Raphael, spisovatelia: Dante Alighieri, Giovanni Boccaccio, Torquato Tasso, filozofovia: Giordano Bruno, Niccolo Machiavelli, filmári: Vittorio De Sica, Federico Fellini, Pier Paolo Pasolini, Luchino Visconti, Michelangelo Antonioni, Sergio Leone, vedci: Leonardo da Vinci, Galileo Galilei, Enrico Fermi, Giovanni Domenico Cassini, Alessandro Volta, Leonardo Pisano Fibonacci, Camillo Golgi, Guglielmo Marconi (Wikipedia ENG).

Svetoznáme sú módne značky Gucci, Prada, Versace, Valentino, Armani (worldcat.org), Benetton (Delana Mikolášová), aperitívy: Cinzano, Martini, Campari, syry: mozzarella, gorgonzola, parmigiano, (Delana Mikolášová), futbalové kluby: Juventus Turín, AC Miláno, Lazio Rím, Inter Miláno, AC Parma, SSC Neapol.

Italy, shaped like a boot, extends from the continent and is surrounded by the Mediterranean Sea. Italy boasts a rich history, with the renowned ancient Rome, the antiquity period, and iconic figures like Nero, Marcus Aurelius, and Caesar.

With a population exceeding 60 million across 301,230 km², Italy includes several islands such as Sicily, Sardinia, Elba, Capri, Tremiti, and Ischia (Wikipedia.sk). The majority of Italy is the Apennine Peninsula. The Alps rise to the north, with Mont Blanc, Europe’s highest peak, bordering France. The Apennines stretch across the peninsula. Active volcanoes, including Vesuvius, Etna, and Stromboli, are found on the islands (Wikipedia.sk).

Apart from the predominantly native population, making up almost 93%, Italy hosts diverse nationalities like Romanians, North Africans, Albanians, Chinese, and Ukrainians. Major cities include Rome, Milan, Naples, Turin, Palermo, Genoa, Bologna, Florence, Bari, Catania, Venice, Verona, Messina, and Padua (Wikipedia ENG). Regions in Italy encompass Abruzzo, Basilicata, Calabria, Campania, Emilia Romagna, Friuli Venezia Giulia, Lazio, Liguria, Lombardy, Marche, Molise, Piedmont, Puglia, Sardinia, Sicily, Tuscany, Trentino – Alto Adige, Umbria, Valle d’Aosta, and Veneto (dovolenkataliansko.sk). Rome serves as the papal residence, and the famous saying goes, „All roads lead to Rome.“

In ancient times, Italy was home to city-states partly founded on Greek colonization and Etruscan cities. Rome emerged in the 8th century, experiencing grandeur for over a millennium before its decline in 476 (Wikipedia.cz). In the ancient era (264 – 144 BC), during the Punic Wars, the Phoenicians from Carthage fought against the Romans. The Spartacus uprising occurred between 73 – 71 BC, led by the gladiator Spartacus (Petra Surmová).

Some notable Roman rulers include Augustus, Tiberius, Caligula, Claudius, Nero, Vespasian, Titus, Trajan, Hadrian, Marcus Aurelius, and Commodus, among others (List of Roman emperors). Renowned composers from Italy include Giacomo Puccini, Claudio Monteverdi, Antonio Vivaldi, and Giuseppe Verdi. The country has produced celebrated artists like Michelangelo, Leonardo da Vinci, Botticelli, and Caravaggio, and famous writers such as Dante Alighieri and Giovanni Boccaccio. Notable philosophers include Giordano Bruno and Niccolo Machiavelli. In cinema, Italy boasts directors like Federico Fellini and Sergio Leone. The country has produced influential scientists, including Galileo Galilei and Enrico Fermi (Wikipedia ENG).

Italy is home to world-famous fashion brands like Gucci, Prada, Versace, Valentino, Armani, and Benetton (worldcat.org). Iconic aperitifs like Cinzano, Martini, and Campari, as well as cheeses like mozzarella, gorgonzola, and parmigiano, have gained global recognition (Delana Mikolášová). Football clubs like Juventus Turin, AC Milan, Lazio Rome, Inter Milan, AC Parma, and SSC Naples are prominent in Italian sports.

Itálie, una terra a forma di stivale che sporge dal continente e che da ogni altra parte è circondata dal Mar Mediterraneo. L’Italia vanta una storia illustre, chi non conosce l’antica Roma, il periodo dell’antichità, Nerva, Marco Aurelio, Cesare?

In Italia vivono più di 60 milioni di abitanti su una superficie di 301.230 km2. Ha diverse isole: la Sicilia, la Sardegna, l’Elba, Capri, le Tremiti e Ischia (Wikipedia.sk). La maggior parte dell’Italia è costituita dalla penisola appenninica. A nord si ergono le Alpi, con il Monte Bianco che segna il confine con la Francia. Attraverso la penisola si estendono gli Appennini. Sulle isole ci sono vulcani attivi come il Vesuvio, l’Etna, lo Stromboli (Wikipedia.sk).

Le nazionalità hanno una rappresentanza piuttosto ampia, oltre alla popolazione locale che costituisce quasi il 93% della popolazione. Queste includono rumeni, nordafricani, albanesi, cinesi, ucraini. Le grandi città d’Italia includono Roma (Rome), Milano (Milano), Napoli, Torino, Palermo, Genova (Genoa), Bologna, Firenze, Bari, Catania, Venezia (Venice), Verona, Messina, Padova (Padua) (Wikipedia ENG). Le regioni italiane includono l’Abruzzo, la Basilicata, la Calabria, la Campania, l’Emilia Romagna, il Friuli Venezia Giulia, il Lazio, la Liguria, la Lombardia, le Marche, il Molise, il Piemonte, la Puglia, la Sardegna, la Sicilia, la Toscana, il Trentino – Alto Adige, l’Umbria, la Valle d’Aosta, il Veneto (dovolenkataliansko.sk). Roma è la sede del Papa. Molto nota è la frase: „Tutte le strade portano a Roma“.

Nell’antichità, sul territorio italiano, esistevano città-stato parzialmente fondate sulla colonizzazione greca e sulle città etrusche. Nel VIII secolo si formò Roma, che visse una grande gloria per più di mille anni e scomparve nel 476 (Wikipedia.cz). Nell’antichità (264 – 144 a.C.) durante le guerre puniche i Fenici di Cartagine combatterono contro i Romani. Negli anni 73 – 71 a.C. si verificò la rivolta di Spartaco. Spartaco era un gladiatore (Petra Surmová).

Alcuni dei famosi governanti di Roma includono Augusto, Tiberio, Caligola, Claudio, Nerone, Vespasiano, Tito, Traiano, Adriano, Antonino Pio, Lucio Vero, Marco Aurelio, Commodo, Pertinace, Settimio Severo, Valeriano, Gallieno, Quintillo, Tacito, Floriano, Diocleziano, Flavio Valerio Severo, Licinio, Teodosio, Romolo Augusto (List of Roman emperors). Famosi compositori musicali italiani includono Giacomo Puccini, Claudio Monteverdi, Arcangelo Corelli, Antonio Vivaldi, Gioachino Rossini, Niccolò Paganini, Giuseppe Verdi, Gaetano Donizetti. Artisti famosi includono Michelangelo, Leonardo da Vinci, Donatello, Botticelli, Caravaggio, Tiziano, Raffaello, scrittori come Dante Alighieri, Giovanni Boccaccio, Torquato Tasso, filosofi come Giordano Bruno, Niccolò Machiavelli, registi come Vittorio De Sica, Federico Fellini, Pier Paolo Pasolini, Luchino Visconti, Michelangelo Antonioni, Sergio Leone, scienziati come Leonardo da Vinci, Galileo Galilei, Enrico Fermi, Giovanni Domenico Cassini, Alessandro Volta, Leonardo Pisano Fibonacci, Camillo Golgi, Guglielmo Marconi (Wikipedia ENG).

Sono famose in tutto il mondo marche di moda come Gucci, Prada, Versace, Valentino, Armani (worldcat.org), Benetton (Delana Mikolášová), aperitivi come Cinzano, Martini, Campari, formaggi come mozzarella, gorgonzola, parmigiano (Delana Mikolášová), e squadre di calcio come la Juventus di Torino, l’AC Milano, la Lazio di Roma, l’Inter Milano, l’AC Parma, il SSC Napoli.

Niektoré príspevky

Príroda, Rastliny, TOP, Organizmy, Fotografie

Drevo

skala
Hits: 2831

je biologicky a ekologicky dôležitý materiál, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v živote na Zemi. Drevo je tvorené primárne lignínom, celulózou a hemicelulózou. Jeho štruktúra poskytuje pevnosť a podporu rastúcim rastlinám. Drevo je tradičným stavebným materiálom a používa sa na výrobu nábytku, podláh, dverí a iných konštrukcií. Celulóza z dreva je kľúčovým surovinovým základom pre výrobu papiera a kartónu. Drevo je zdrojom biomasy, ktorá sa môže použiť na výrobu energie. Rôzne kultúry používajú drevo na výrobu umeleckých diel, hudobných nástrojov a ďalších tradičných predmetov.

Drevo má výtvarné, umelecké a remeselné využitie v rôznych kultúrach po celom svete. Tento materiál je obľúbený pre svoju prirodzenú krásu, textúru a unikátne vlastnosti. Drevo, s jeho rôznymi farbami, vzormi a textúrami, je univerzálnym a inšpiratívnym materiálom pre umelcov a remeselníkov. Drevo je tradičným materiálom pre sochárov. z dreva môžu zobrazovať abstraktné formy, ľudské postavy, zvieratá a rôzne vzory. Rôzne druhy dreva ponúkajú špecifické vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť konečný výraz . Drevo môže slúžiť ako podklad pre a rytiny. Mnohé kultúry vytvárajú drevené panelové maľby. Drevo sa využíva v rôznych remeselných technikách, ako sú rezba, dýhovanie, intarzia a iné.

Remeselníci vytvárajú drevené hodiny, ktoré sú nielen funkčné, ale aj umeleckým dielom. Drevené rámy a detaily pridávajú charakter týmto unikátnym dielam. Drevo je používané aj pri tvorbe architektonických prvkov, ako sú drevené oblúky, krovy, oltáre a drevené . Často sa nachádza v kostoloch, chrámoch a palácoch. Hudobné nástroje, ako sú gitary, husle, flauty, môžu byť vyrobené z rôznych druhov dreva. Drevo poskytuje špecifický zvukový charakter, ktorý prispieva k hudobnému umeniu. Drevo je výrazne využívané pri výrobe nábytku. Od tradičných drevených stoličiek po moderné dizajnové kusy.

Wood is a biologically and ecologically significant material that plays a key role in life on Earth. It is primarily composed of lignin, cellulose, and hemicellulose. Its structure provides strength and support to growing plants. Wood is a traditional building material used for furniture, flooring, doors, and various constructions. Cellulose from wood is a crucial raw material for paper and cardboard production. Wood serves as a source of biomass, which can be used for energy production. Different cultures utilize wood for crafting artistic pieces, musical instruments, and various traditional items.

Wood has artistic, creative, and craft applications in various cultures worldwide. This material is favored for its natural beauty, texture, and unique properties. With its diverse colors, patterns, and textures, wood serves as a universal and inspirational medium for artists and craftsmen. Wood is a traditional medium for sculptors, allowing them to create abstract forms, human figures, animals, and various patterns. Different wood types offer specific qualities that can influence the final expression of a sculpture. Wood can also serve as a canvas for paintings and engravings, with many cultures creating wooden panel paintings. Wood is employed in various crafting techniques, including carving, veneering, marquetry, and more.

Craftsmen create wooden clocks that are not only functional but also works of art. Wooden frames and details add character to these unique pieces. Wood is used in the creation of architectural elements such as wooden arches, roofs, altars, and wooden structures, often found in churches, temples, and palaces. Musical instruments like guitars, violins, and flutes can be crafted from various types of wood, each contributing a specific sound character that enhances the musical art. Wood is heavily utilized in furniture production, ranging from traditional wooden chairs to modern design pieces.

, , ,