2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Krajina, Moravské, Obce, Severná Morava, Zahraničie

Veľké Karlovice – klenot Beskýd

Hits: 184

Veľ­ké Kar­lo­vi­ce ležia v pod­ho­rí Javor­ní­kov a Bes­kýd, v chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Bes­ky­dy. Boli zalo­že­né v roku 1714. V obci žije 2296 oby­va­te­ľov (vel​ke​kar​lo​vi​ce​.cz). Veľ­ké Kar­lo­vi­ce sú typic­kou valaš­skou obcou, nachá­dza­jú sa tu stá­le pas­tvi­ny so stá­da­mi oviec (vel​ke​kar​lo​vi​ce​.cz). V 19. sto­ro­čí tu boli zalo­že­né sklár­ne. Vrch Soláň je význam­ným mies­tom stre­tá­va­nia sa výtvar­ných umel­cov. Oblasť dneš­nej obce sa pred jej zalo­že­ním mala údaj­ne nazý­vať Doli­na Uro­ga­ti­na”, resp. Doli­na Urga­ti­na”. Názov Kar­lo­vi­ce pochá­dza od mena zakla­da­te­ľa Kar­la Jin­dři­cha. Dĺž­ka obce pre­sa­hu­je 10 km (Wiki­pe­dia).

Maleb­né Veľ­ké Kar­lo­vi­ce ležia v srd­ci Bes­kýd na seve­ro­vý­cho­de Mora­vy, láka­jú nád­her­nou prí­ro­dou, tra­dí­cia­mi a pohos­tin­nos­ťou. V minu­los­ti boli sved­kom mno­hých zmien, čo sa pod­pí­sa­lo na jeho ulič­kách a stav­bách, kto­rým bol vdýc­hnu­tý his­to­ric­ký nádych. Vo Veľ­kých Kar­lo­viach sa pýši svoj­ráz­nou archi­tek­tú­rou. Kos­tol svä­té­ho Cyri­la a Meto­da je posta­ve­ný v baro­ko­vom štý­le. Nachá­dza­jú sa tu tra­dič­né dre­ve­né domy, múzeá, galé­rie, reme­sel­níc­ke diel­ne. Kona­jú sa tu rôz­ne podu­ja­tia, folk­lór­ne fes­ti­va­ly, ume­lec­ké výsta­vy, dodr­žia­va­jú sa tu tradície.

Oko­li­té hory, lesy, krás­ne údo­lia posky­tu­jú mož­nosť vyži­tia sa turis­tom, cyk­lo­tu­ris­tom a v zime aj lyžia­rom. Geomor­fo­lo­gic­ky je to veľ­mi pes­trá a zvl­ne­ná kra­ji­na, kto­rá posky­tu­je úchvat­né výhľa­dy. Fun­gu­jú tu aj ter­mál­ne kúpe­le. Ochut­nať mož­no tra­dič­né jed­lá, regi­onál­ne špe­cia­li­ty, napr. syry, klo­bá­sy, kys­nu­té knedle.


Veľ­ké Kar­lo­vi­ce lie in the foot­hills of the Javor­ní­ky and Bes­kids, wit­hin the pro­tec­ted lands­ca­pe area of Bes­ky­dy. They were foun­ded in 1714, and the vil­la­ge is home to 2,296 inha­bi­tants (vel​ke​kar​lo​vi​ce​.cz). Veľ­ké Kar­lo­vi­ce epi­to­mi­ze a typi­cal Valaš­sko vil­la­ge, with pas­to­ral sce­nes of she­ep gra­zing still pre­va­lent (vel​ke​kar​lo​vi​ce​.cz). Glas­sworks were estab­lis­hed here in the 19th cen­tu­ry. The peak of Soláň is a sig­ni­fi­cant gat­he­ring pla­ce for artists. The area of toda­y­’s vil­la­ge alle­ged­ly bore the name Doli­na Uro­ga­ti­na” or Doli­na Urga­ti­na” befo­re its foun­ding. The name Kar­lo­vi­ce deri­ves from the foun­de­r’s name, Karel Jin­dřich. The length of the vil­la­ge exce­eds 10 km (Wiki­pe­dia).

Pic­tu­re­sque Veľ­ké Kar­lo­vi­ce lie in the heart of the Bes­kids in nort­he­as­tern Mora­via, enti­cing visi­tors with the­ir stun­ning natu­re, tra­di­ti­ons, and hos­pi­ta­li­ty. They have wit­nes­sed many chan­ges in the past, ref­lec­ted in the­ir stre­ets and his­to­ric buil­dings imbu­ed with a sen­se of his­to­ry. Veľ­ké Kar­lo­vi­ce boasts diver­se archi­tec­tu­re, with the Baroque-​style Church of St. Cyril and Met­ho­dius stan­ding out. Tra­di­ti­onal wooden hou­ses, muse­ums, gal­le­ries, and arti­san works­hops are scat­te­red throug­hout the vil­la­ge. Vari­ous events, folk­lo­re fes­ti­vals, art exhi­bi­ti­ons, and the pre­ser­va­ti­on of tra­di­ti­ons take pla­ce here.

The sur­roun­ding moun­tains, forests, and beau­ti­ful val­le­ys offer oppor­tu­ni­ties for hiking, cyc­ling, and ski­ing in win­ter. Geomorp­ho­lo­gi­cal­ly, it is a varied and undu­la­ting lands­ca­pe, pro­vi­ding bre­ath­ta­king vie­ws. Ther­mal spas are also avai­lab­le for rela­xa­ti­on. Visi­tors can tas­te tra­di­ti­onal dis­hes and regi­onal spe­cial­ties such as che­e­ses, sau­sa­ges, and dumplings.


Ve Vel­kých Kar­lo­vi­cích se nachá­zí v pod­hůří Javor­ní­ků a Bes­kyd, v chrá­něné kra­jin­né oblas­ti Bes­ky­dy. Byly zalo­že­ny v roce 1714. V obci žije 2296 oby­va­tel. Vel­ké Kar­lo­vi­ce jsou typic­kou valaš­skou obcí, stá­le zde naj­de­me pas­tvi­ny se stá­dy ovcí. V 19. sto­le­tí zde byly zalo­že­ny sklár­ny. Vrch Soláň je význam­ným mís­tem set­ká­vá­ní výtvar­ných uměl­ců. Oblast dneš­ní obce se před jejím zalo­že­ním údaj­ně nazý­va­la Doli­na Uro­ga­ti­na” nebo Doli­na Urga­ti­na”. Název Kar­lo­vi­ce pochá­zí od jmé­na zakla­da­te­le Kar­la Jin­dři­cha. Dél­ka obce pře­sa­hu­je 10 km.

Maleb­né Vel­ké Kar­lo­vi­ce leží v srd­ci Bes­kyd na seve­ro­vý­cho­dě Mora­vy, láka­jí nád­her­nou pří­ro­dou, tra­di­ce­mi a pohos­tin­nos­tí. V minu­los­ti byly svěd­kem mno­ha změn, což se podep­sa­lo na jeho ulič­kách a stav­bách, kte­rým byl vdýc­hnut his­to­ric­ký nádech. Ve Vel­kých Kar­lo­vi­cích se pyš­ní své­ráz­nou archi­tek­tu­rou. Kos­tel sva­té­ho Cyri­la a Meto­děje je posta­ven v barok­ním sty­lu. Naj­de­me zde tra­dič­ní dře­věné domy, muzea, gale­rie, řeme­sl­nic­ké díl­ny. Kona­jí se zde růz­né akce, folk­lór­ní fes­ti­va­ly, umělec­ké výsta­vy, dodr­žu­jí se zde tradice.

Okol­ní hory, lesy, krás­ná údo­lí posky­tu­jí mož­nost vyži­tí turis­tům, cyk­lo­tu­ris­tům a v zimě i lyža­řům. Geomor­fo­lo­gic­ky je to vel­mi pes­trá a zvl­něná kra­ji­na, kte­rá posky­tu­je úchvat­né výhle­dy. Zde fun­gu­jí i ter­mál­ní láz­ně. Ochut­nat lze tra­dič­ní jíd­la, regi­onál­ní spe­cia­li­ty, např. sýry, klo­bá­sy, kysa­né knedlíky.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Čičmany – obec ľudovej architektúry

Hits: 2033

Čič­ma­ny sú náro­do­pis­nou loka­li­tou cha­rak­te­ris­tic­kou sta­ro­by­lý­mi kroj­mi, maľo­va­ný­mi dre­ve­ni­ca­mi a svoj­ráz­nym folk­lór­nym pre­ja­vom. Nachá­dza sa v Čič­man­skej kot­li­ne pod vrchom Strá­žo­vec, neďa­le­ko od pra­me­ňa rie­ky Raj­čian­ka. Vznik obce je opra­de­ný rôz­ny­mi teória­mi, kto­ré hovo­ria o nemec­kom, bul­har­skom aj rumun­skom pôvo­de. Prav­de­po­dob­ne však Čič­ma­ny boli osíd­le­né na zákla­de valaš­ské­ho prá­va. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 oby­va­te­ľov (e‑obce.sk). 

V roku 1977 bola dol­ná časť obce vyhlá­se­ná za pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Miest­ne ľudo­vé kro­je obsa­hu­jú výšiv­ky s geomet­ric­kou orna­men­ti­kou. Na plo­che 25.61 km2 tu žije 129 oby­va­te­ľov. Obec leží v nad­mor­skej výš­ke 655 met­rov nad morom. V minu­los­ti sa oby­va­te­lia Čič­mian zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom oviec, pre­da­jom bryn­dze a výro­bou papúč. Názov obce má indo­európ­sky základ, kto­rý pre­šiel do sta­ros­lo­vien­či­ny a zna­me­ná usad­losť vo vrchoch – Vrcho­va­ny”. Požia­re v rokoch 1907, 19211945 zni­či­li vzác­ne zru­bo­vé stav­by, zme­ni­li cel­ko­vý vzhľad obce a spô­so­bi­li ústup výstav­by tra­dič­ných dre­ve­níc v pros­pech muro­va­ných domov. Archi­tek­tú­ra obce Čič­ma­ny pri­po­mí­na i dnes per­ní­ko­vé dom­če­ky a to hlav­ne pre geomet­ric­kú orna­men­tál­nu výzdo­bu von­kaj­ších stien domov, kto­rá sa zača­la pou­ží­vať asi pred 200 rok­mi. Miest­ny ľudo­vý odev je zho­to­ve­ný z bie­le­ho plát­na. Veľ­ký podiel na hod­no­te a popu­la­ri­te čič­mian­ske­ho kro­ja má výšiv­ka, kto­rá vyni­ká svo­jou tech­nic­kou doko­na­los­ťou, boha­tos­ťou motí­vov a orna­men­tál­nou a fareb­nou kom­po­zí­ci­ou. Prá­ve z cha­rak­te­ru orna­men­tál­nej výzdo­by i čer­ve­né­ho vlne­né­ho tka­né­ho pásu, kto­rý je súčas­ťou žen­ské­ho ode­vu, sa pred­po­kla­dá bal­kán­sky pôvod Čič­mian. Sta­ro­by­lý ráz, kto­rý si čič­mian­sky kroj zacho­val dodnes, ako aj ľudo­vý odev oko­li­tých dedín (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), poslú­žil etno­gra­fom ako model pre rekon­štruk­ciu sta­ros­lo­vien­ske­ho ode­vu (Wiki­pe­dia).

Ľudo­vá archi­tek­tú­ra v Čič­ma­noch púta­la záu­jem verej­nos­ti už od kon­ca 19. sto­ro­čia. Archi­tekt Dušan Jur­ko­vič ini­ci­oval v roku 1985 pre­zen­to­va­nie čič­mian­ske­ho poscho­do­vé­ho domu na Náro­do­pis­nej výsta­ve čes­ko­slo­ven­skejPra­he. Záu­jem púta­li naj­mä výzdo­bou von­kaj­ších stien. Na tma­vý pod­klad ste­ny domu sa bie­lym váp­nom maľo­va­li jed­no­du­ché geomet­ric­ké vzo­ry. V 19. sto­ro­čí bola už maľ­ba roz­vi­nu­tá vo for­me zdo­be­nia čas­tí oko­lo okien, dve­rí, spod­ných trá­mov, výzdo­ba bola sústre­de­ná oko­lo kon­štrukč­ných prv­kov. Súťaž o najk­raj­šie vyma­ľo­va­ný dom spô­so­bi­la návrat ku tra­dič­nej von­kaj­šej orna­men­tál­nej výzdo­be po via­ce­rých požia­roch a výstav­bách. Výzdo­ba sa obo­ha­ti­la o nové prv­ky pre­vza­té z čič­mian­skej výšiv­ky (Infor­mač­ná tabuľa).


Čič­ma­ny is a folk­lo­re site cha­rac­te­ri­zed by ancient cos­tu­mes, pain­ted wooden hou­ses, and dis­tinc­ti­ve folk expres­si­on. It is loca­ted in the Čič­man­ska kot­li­na below the Strá­žo­vec peak, near the sour­ce of the Raj­čian­ka River. The ori­gin of the vil­la­ge is sur­roun­ded by vari­ous the­ories, which men­ti­on Ger­man, Bul­ga­rian, and Roma­nian ori­gins. Howe­ver, Čič­ma­ny was like­ly sett­led based on Wal­la­chian law. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ri­cal names inc­lu­de Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. In 1598, the­re were 43 hou­ses, and in 1784, 126 hou­ses and 1275 inha­bi­tants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the vil­la­ge was dec­la­red a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re. Local folk cos­tu­mes fea­tu­re embro­ide­ry with geomet­ric orna­men­ta­ti­on. The area covers 25.61 km², with 129 inha­bi­tants. The vil­la­ge is loca­ted at an alti­tu­de of 655 meters abo­ve sea level. In the past, the resi­dents of Čič­ma­ny were enga­ged in agri­cul­tu­re, she­ep far­ming, sel­ling bryn­dza che­e­se, and making slip­pers. The name of the vil­la­ge has an Indo-​European ori­gin, which pas­sed into Old Slo­ve­ne and means sett­le­ment in the moun­tains – Vrcho­va­ny.” Fires in 1907, 1921, and 1945 des­tro­y­ed valu­ab­le log buil­dings, chan­ged the ove­rall appe­a­ran­ce of the vil­la­ge, and led to a dec­li­ne in the cons­truc­ti­on of tra­di­ti­onal wooden hou­ses in favor of brick ones. The archi­tec­tu­re of Čič­ma­ny resem­bles gin­gerb­re­ad hou­ses to this day, main­ly due to the geomet­ric orna­men­tal deco­ra­ti­on on the outer walls of hou­ses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clot­hing is made of whi­te can­vas. A sig­ni­fi­cant part of the value and popu­la­ri­ty of the Čič­ma­ny cos­tu­me is the embro­ide­ry, which stands out for its tech­ni­cal per­fec­ti­on, rich­ness of motifs, and orna­men­tal and color com­po­si­ti­on. The Bal­kan ori­gin of Čič­ma­ny is assu­med from the cha­rac­ter of the orna­men­tal deco­ra­ti­on and the red woolen woven belt, which is part of the wome­n’s cos­tu­me. The ancient cha­rac­ter pre­ser­ved by the Čič­ma­ny cos­tu­me to this day, as well as the folk cos­tu­mes of sur­roun­ding vil­la­ges (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), ser­ved eth­nog­rap­hers as a model for the recons­truc­ti­on of Old Sla­vic clot­hing (Wiki­pe­dia).

Folk archi­tec­tu­re in Čič­ma­ny has att­rac­ted pub­lic inte­rest sin­ce the late 19th cen­tu­ry. Archi­tect Dušan Jur­ko­vič ini­tia­ted the pre­sen­ta­ti­on of the Čič­ma­ny two-​story hou­se at the Eth­nog­rap­hic Exhi­bi­ti­on of Cze­cho­slo­va­kia in Pra­gue in 1985. The exter­nal wall deco­ra­ti­on att­rac­ted par­ti­cu­lar inte­rest. Sim­ple geomet­ric pat­terns were pain­ted with whi­te lime on the dark backg­round of the hou­se wall. By the 19th cen­tu­ry, pain­ting had alre­a­dy evol­ved to deco­ra­te parts around win­do­ws, doors, lower beams, and deco­ra­ti­on focu­sed around struc­tu­ral ele­ments. A com­pe­ti­ti­on for the most beau­ti­ful­ly pain­ted hou­se led to a return to tra­di­ti­onal exte­ri­or orna­men­tal deco­ra­ti­on after seve­ral fires and cons­truc­ti­ons. The deco­ra­ti­on was enri­ched with new ele­ments bor­ro­wed from Čič­ma­ny embro­ide­ry (Infor­ma­ti­on board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2006-2010, 2010, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Krajina

Panorámy

Hits: 3397

Pano­rá­my ponú­ka­jú širo­ký záber oko­li­té­ho pro­stre­dia, či už sú to hor­ské ští­ty v diaľ­ke ale­bo mest­ské obra­zy so živý­mi uli­ca­mi. V prí­rod­ných pano­ra­ma­tic­kých výhľa­doch mož­no vidieť roz­ma­ni­tosť. Kaž­dý vrchol ponú­ka jedi­neč­nú per­spek­tí­vu a spô­sob, ako vní­mať oko­li­tú prí­ro­du a kra­ji­nu. Mest­ské pano­rá­my nám posky­tu­jú pohľad na archi­tek­tú­ru, na kul­túr­ne dedič­stvo. Mest­ské pano­rá­my sú v noci sú zvlášť pôso­bi­vé, keď sa mes­to zapa­ľu­je tisíc­ka­mi svetiel.

Rela­xá­cia pri pano­ra­ma­tic­kom výhľa­de môže byť úžas­ným spô­so­bom na načer­pa­nie ener­gie a uvoľ­ne­nie sa. Sedieť pri pobre­ží s výhľa­dom na roz­práv­ko­vé zápa­dy sln­ka ale­bo na vrcho­le hory s pano­ra­ma­tic­kým výhľa­dom na rozk­vit­nu­tú kra­ji­nu môže byť lie­kom na stres a úna­vu. Foto­gra­fo­va­nie pano­rá­my je ume­ním samo o sebe. Je potreb­né zvo­liť správ­ny uhol a osvet­le­nie, aby sa zachy­ti­la celá scé­na v jej plnej krá­se. Výsled­kom sú foto­gra­fie, kto­ré zane­chá­va­jú neza­bud­nu­teľ­né doj­my a pri­po­mí­na­jú nám krá­su sve­ta, v kto­rom žijeme.


Pano­ra­mas offer a wide view of the sur­roun­ding envi­ron­ment, whet­her it’s dis­tant moun­tain peaks or urban sce­nes with bust­ling stre­ets. In natu­ral pano­ra­mic vie­ws, one can see a diver­si­ty of lands­ca­pes. Each sum­mit pro­vi­des a uni­que per­spec­ti­ve and way to per­ce­i­ve the sur­roun­ding natu­re and sce­ne­ry. Urban pano­ra­mas pro­vi­de us with a view of archi­tec­tu­re, of cul­tu­ral heri­ta­ge. Urban pano­ra­mas are par­ti­cu­lar­ly impres­si­ve at night, when the city lights up with thou­sands of lights.

Rela­xing with a pano­ra­mic view can be a won­der­ful way to rechar­ge and unwind. Sit­ting by the coast with a view of enchan­ting sun­sets or atop a moun­tain with a pano­ra­mic view of blo­oming lands­ca­pes can be a reme­dy for stress and fati­gue. Pho­tog­rap­hing a pano­ra­ma is an art in itself. It’s neces­sa­ry to cho­ose the right angle and ligh­ting to cap­tu­re the enti­re sce­ne in its full beau­ty. The result is pho­tog­raphs that lea­ve unfor­get­tab­le impres­si­ons and remind us of the beau­ty of the world we live in.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Doprava, Krajina, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina

Bratislavské mosty

Hits: 4807

Most SNP

Done­dáv­na sa po roku 1989 volal aj Nový most. Je to naj­väč­ší zave­se­ný most na sve­te s jed­ným pilie­rom a jed­nou záves­nou rovi­nou (Wiki­pe­dia). Bol posta­ve­ný v rokoch 19671972, je dlhý tak­mer 431 met­rov, širo­ký 21 a vyso­ký 95 met­rov, váži 7 537 ton. Pod­ľa pro­jek­tu inži­nie­rov Arpá­da Tesá­ra, Joze­fa Zva­ru a archi­tek­tov Joze­fa Lac­ka, Ladi­sla­va Kuš­ní­ra a Iva­na Sla­me­ňa. Kvô­li jeho výstav­be bola zbú­ra­ná znač­ná časť bra­ti­slav­ské­ho pod­hra­dia, syna­gó­ga, vrá­ta­ne his­to­ric­ky hod­not­ných čas­tí Vydri­ce. Podob­nú kon­štruk­ciu má aj men­ší Hain­bur­ský dunaj­ský most. Na hla­vi­ci pyló­nu vo výš­ke 85 met­rov sa nachá­dza reštau­rá­cia UFO a vyhliad­ko­vá plo­ši­na. Roč­ne UFO nav­ští­vi 200 tisíc náv­štev­ní­kov. V roku 2001 bol vyhlá­se­ný za stav­bu sto­ro­čia na Slo­ven­sku v kate­gó­rii most­né stav­by (wiki​pe​dia​.sk). Je posta­ve­ný nad rie­kou Dunaj.


The SNP Brid­ge, until recen­tly also cal­led the New Brid­ge, is the lar­gest single-​pylon sus­pen­si­on brid­ge in the world (Wiki­pe­dia). It was cons­truc­ted bet­we­en 1967 and 1972, span­ning almost 431 meters in length, 21 meters in width, and stan­ding 95 meters tall, weig­hing 7,537 tons. The pro­ject was led by engi­ne­ers Arpád Tesár and Jozef Zva­ra, along with archi­tects Jozef Lac­ko, Ladi­slav Kuš­nír, and Ivan Sla­meň. Its cons­truc­ti­on resul­ted in the demo­li­ti­on of a sig­ni­fi­cant por­ti­on of Bra­ti­sla­va­’s lower town, inc­lu­ding the syna­go­gue and his­to­ri­cal­ly valu­ab­le parts of Vydri­ce. A simi­lar design is found in the smal­ler Hain­burg Danu­be Brid­ge. At the top of the pylon, at a height of 85 meters, the­re is a res­tau­rant cal­led UFO and an obser­va­ti­on deck. UFO att­racts 200,000 visi­tors annu­al­ly. In 2001, it was dec­la­red the cons­truc­ti­on of the cen­tu­ry in Slo­va­kia in the cate­go­ry of brid­ge struc­tu­res (wiki​pe​dia​.sk). It spans the Danu­be River.


Odka­zy

Most Laf­ran­co­ni

Most Laf­ran­co­ni je diaľ­nič­ný most cez Dunaj, kto­rý sta­va­li v rokoch 19851991. Má cel­ko­vú dĺž­ku 761 met­rov. Po oboch stra­nách sú láv­ky pre peších a cyk­lis­tov. Pôvod­ne sa mal volať Most Mlá­de­že, napo­kon názov zís­kal od nie­kdaj­šie­ho inter­ná­tu Laf­ran­co­ni, kto­rý stál pri ľavom bre­hu Duna­ja. Ten nie­sol meno talian­ske­ho archi­tek­ta Eneu Gra­zi­osa Lan­fran­co­ni­ho. Laf­ra­noc­ni je sko­mo­le­ni­na jeho mena. Lan­fran­co­ni mapo­val dunaj­skú vod­nú ces­tu a zaobe­ral sa aj ochra­nou pre povod­ňa­mi (wiki​pe​dia​.sk).


The Laf­ran­co­ni Brid­ge is a hig­hway brid­ge across the Danu­be, cons­truc­ted bet­we­en 1985 and 1991. It has a total length of 761 meters. Pedes­trian and cyc­ling paths are loca­ted on both sides. Ori­gi­nal­ly inten­ded to be named the Youth Brid­ge, it ulti­ma­te­ly acqu­ired its name from the for­mer Laf­ran­co­ni dor­mi­to­ry loca­ted on the left bank of the Danu­be. This dor­mi­to­ry was named after the Ita­lian archi­tect Enea Gra­zi­oso Lan­fran­co­ni. Laf­ran­co­ni is a varia­ti­on of his name. Lan­fran­co­ni map­ped the Danu­be water­way and also dealt with flo­od pro­tec­ti­on (wiki​pe​dia​.sk).


Most Apol­lo

Apol­lo je most, kto­rý sa pred­tým pra­cov­ne volal Most Košic­ká”. Nachá­dza sa v Bra­ti­sla­ve medzi Prí­stav­ným mos­tomNovým mos­tom. Vnút­ri je naozaj zau­jí­ma­vý. Mies­ta­mi až koz­mic­ky. Pred­sa len pre nás väč­ši­nu, čo sa nepo­hy­bu­je­me den­ne v mos­toch, je to exo­tic­ké pro­stre­die. Iste­že je v ňom čas­to úzko, pries­to­ru v ňom nie je veľa.


Apol­lo Brid­ge, pre­vi­ous­ly kno­wn as the Košic­ká Brid­ge,” is loca­ted in Bra­ti­sla­va bet­we­en the Prí­stav­ný Brid­ge and the New Brid­ge. Insi­de, it is tru­ly fas­ci­na­ting, almost cos­mic in some pla­ces. For most of us who do not navi­ga­te brid­ges dai­ly, it is an exo­tic envi­ron­ment. Of cour­se, it can often feel cram­ped, as the­re is not a lot of spa­ce wit­hin it.


Cyk­lo­most slo­bo­dy z Devín­skej Novej Vsi do Sch­loss­ho­fu

Cyk­lo­most slo­bo­dy má svo­ju zau­jí­ma­vú his­tó­riu. Verej­nosť ho pôvod­ne chce­la nazvať Most Chuc­ka Nor­ri­sa”.

Most spl­nil nároč­né požia­dav­ky úze­mia. Prí­sne boli rakús­ke envi­ron­men­tál­ne požia­dav­ky, most je v chrá­ne­nom úze­mí. Tvo­rí ho extrém­ne nároč­ná, dopo­siaľ neove­re­ná oce­ľo­vá kon­štruk­cia. Pre­mos­ťu­je rie­ku Mora­va. Je posta­ve­ný v pôvod­nej tra­se baro­ko­vé­ho mos­ta (vyda​va​tels​tvo​euro​stav​.sk). Nemec­ky názov je Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it. Otvo­re­ný bol 22.9.2012 (Wiki­pe­dia). Auto­rom návrhu bol Ing. arch. Milan Belá­ček (devin​skai​nak​.sk). Za vlá­dy Márie Teré­zie, v roku 1771 sa po prvý krát posta­vil oblú­ko­vý kamen­ný most cez rie­ku. Neskôr bol viac­krát zni­če­ný a zno­vu obno­ve­ný (Wiki­pe­dia). V roku 1880 ho zni­či­li ľado­vé kry­hy a násled­ne už nebol opra­ve­ný (regi​on​-bsk​.sk). Pri prá­cach boli náj­de­né pozos­tat­ky pôvod­né­ho most­né­ho násy­pu a pôvod­né piló­ty (sme​.sk). Most vedie ponad tie­to his­to­ric­ké čas­ti. Most je vo výš­ke 21.5 met­ra na rie­kou Mora­va, hmot­nosť oce­ľo­vej kon­štruk­cie mos­ta je 593 ton (devin​skai​nak​.sk). Pyló­ny nesme­li sia­hať nad úro­veň lesa (sme​.sk).

His­to­ric­ká mapa zobra­zu­je pôvod­ný Most Márie Teré­zie, kto­rý od roku 1771 spá­jal Sch­loss­hofDevín­sku Novú Ves. Ten­to bol po maďar­skej revo­lú­cii, rakús­ko – prus­kej voj­ne a bom­bar­do­va­ní za 2. sve­to­vej voj­ny defi­ni­tív­ne vyra­de­ný z pre­vádz­ky v roku 1949. Pozos­tat­ky kamen­nej čas­ti mos­ta sú súčas­ťou mos­ta dodnes na rakús­kej stra­ne. Nový, Cyk­lo­most slo­bo­dy sa začal sta­vať 30.9.2011 a dosta­val sa 27.6.2012. Cel­ko­vá dĺž­ka mos­ta s nájaz­da­mi je 955 met­rov, dĺž­ka pre­mos­te­nia je 525 met­rov. Pre­vý­še­nie pro­stred­nej čas­ti mos­ta je 4 met­re, šír­ka mos­ta je 4 met­re (Infor­mač­ná tabuľa).


The Cyc­le Brid­ge of Fre­e­dom has an inte­res­ting his­to­ry. Ini­tial­ly, the pub­lic wan­ted to name it the Chuck Nor­ris Bridge.”

The brid­ge had to meet deman­ding requ­ire­ments due to strict Aus­trian envi­ron­men­tal regu­la­ti­ons, as it is loca­ted in a pro­tec­ted area. It con­sists of an extre­me­ly deman­ding, yet unve­ri­fied ste­el struc­tu­re. It spans the Mora­va River and is built in the ori­gi­nal rou­te of a baro­que brid­ge (vyda​va​tels​tvo​euro​stav​.sk). Its Ger­man name is Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it. It was ope­ned on Sep­tem­ber 22, 2012 (Wiki­pe­dia). The design was cre­a­ted by Ing. arch. Milan Belá­ček (devin​skai​nak​.sk). During the reign of Maria The­re­sa in 1771, the first sto­ne arched brid­ge over the river was built. It was later des­tro­y­ed mul­tip­le times and rebu­ilt (Wiki­pe­dia). In 1880, it was des­tro­y­ed by ice flo­es and was not repai­red after­ward (regi​on​-bsk​.sk). During cons­truc­ti­on, rem­nants of the ori­gi­nal brid­ge embank­ment and pilings were found (sme​.sk). The brid­ge pas­ses over the­se his­to­ri­cal parts. It stands at a height of 21.5 meters abo­ve the Mora­va River, and the ste­el struc­tu­re weighs 593 tons (devin​skai​nak​.sk). The pylons were not allo­wed to exce­ed the height of the forest (sme​.sk).

A his­to­ri­cal map sho­ws the ori­gi­nal Maria The­re­sa Brid­ge, which con­nec­ted Sch­loss­hof and Devín­ska Nová Ves from 1771. After the Hun­ga­rian revo­lu­ti­on, the Austro-​Prussian War, and bom­bing during World War II, it was defi­ni­ti­ve­ly decom­mis­si­oned in 1949. Rem­nants of the sto­ne part of the brid­ge are still pre­sent on the Aus­trian side. The new Cyc­le Brid­ge of Fre­e­dom began cons­truc­ti­on on Sep­tem­ber 30, 2011, and was com­ple­ted on June 27, 2012. The total length of the brid­ge, inc­lu­ding access ramps, is 955 meters, with a span length of 525 meters. The ele­va­ti­on of the cen­tral part of the brid­ge is 4 meters, and the width is 4 meters (Infor­ma­ti­on Board).


Odka­zy

Sta­rý most

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Dolné Považie

Hits: 836

Dol­né Pova­žie tvo­ria okre­sy Galan­ta, Pieš­ťa­ny, Šaľa, Hlo­ho­vec, Trna­va a z okre­su Nové Mes­to nad Váhom 4 juho­vý­chod­né obce (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Dol­né Pova­žie com­pri­ses the dis­tricts of Galan­ta, Pieš­ťa­ny, Šaľa, Hlo­ho­vec, Trna­va, and four sout­he­as­tern muni­ci­pa­li­ties from the Nové Mes­to nad Váhom dis­trict (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post