Krajina, Slovensko, Príroda, Malé Karpaty, Ľudská príroda, Záhorie, Vodné nádrže, Fotografie

Vodná nádrž Buková

skala
Hits: 3958

Buková je vodná nádrž na potoku Hrudky v Bukovskej kotline, neďaleko Buková, v strednej časti Malých Karpát. Veľmi blízko je vrch Havranica so zrúcaninou Ostrého Kameňa (topky.sk) – kedysi letné sídlo grófa Pálfyho (bukova.sk). Plocha vodnej je 0.28 km2 (reviry.sk). Vodná nádrž slúži najmä na zavlažovanie okolitých obcí a na rybárčenie. V letnom období sa stáva obľúbeným turistickým centrom (topky.sk). Niekedy je vodná nádrž nazývaná aj Hrudky (slovakianguide.com). Nad priehradou sa vypína najvyšší vrch Malých Karpát Záruby (bukova.sk).

Buková is a reservoir located on the Hrudky stream in the Bukovská kotlina, near the village of Buková in the central part of the Small Carpathians. Very close to it is the peak Havranica with the ruins of Ostrý Kameň (topky.sk) – once the summer residence of Count Pálfy (bukova.sk). The surface area of the reservoir is 0.28 km2 (reviry.sk). The water reservoir primarily serves for irrigating the surrounding villages and fishing. During the summer, it becomes a popular tourist center (topky.sk). Sometimes the reservoir is also referred to as Hrudky (slovakianguide.com). Towering above the dam is the highest peak of the Small Carpathians, Záruby (bukova.sk).

Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Liptov, Vodné nádrže, Fotografie

Liptovská Mara – vodná nádrž pod Vysokými Tatrami

skala
Hits: 3731

Liptovská Mara je obrovská vodná nádrž na slovenské pomery. Najmä z jej južnej strany poskytuje krásny pohľad na Západné a Vysoké Tatry.

Je súčasťou Vážskej kaskády. Vybudovaná bola v rokoch 1969 – 1975, pri výstavbe bolo zaplavených 13 obcí, 12 celkom: Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (stará), Nižné a Vyšné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie a čiastočne Liptovský Trnovec. Presídlených bol viac ako 4 tisíc obyvateľov. Jej objem 360.5 miliónov m3 ju radí za najväčšiu vodnú nádrž na Slovensku. Zemná priehrada je vysoká 43.5 metra, konštrukčná výška je 52 metrov. Pri výstavbe sa použilo napr. 11 miliónov m3 zeminy. Hlavným účelom priehrady je protipovodňová , ale slúži aj na výrobu elektrickej energie, pod hrádzou sa nachádzajú 4 turbíny s výkonom 198 MW a čiastočne na rekreačné účely (Wikipedia).

Liptovská Mara is an immense reservoir by Slovak standards, offering a beautiful view of the Western and High Tatras, especially from its southern side.

It is part of the Cascade and was constructed between 1969 and 1975. During its construction, 13 villages were flooded, including 12 entirely: Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (old), Nižné and Vyšné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie, and partially Liptovský Trnovec. Over 4 thousand residents were relocated. With a volume of 360.5 million m3, it ranks as the largest reservoir in Slovakia. The earth dam is 43.5 meters high, with a structural height of 52 meters. Approximately 11 million m3 of soil was used in its construction. The primary purpose of the dam is flood protection, but it also serves for hydroelectric power generation. There are four turbines beneath the dam with a total capacity of 198 MW. Additionally, the reservoir is utilized for recreational purposes (Wikipedia).

, ,

Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Hont, Vodné nádrže, Fotografie

Počúvadlo – tajch neďaleko Banskej Štiavnice

skala
Hits: 3294

Počúvadlo – Pockhauser Teich (banskastiavnica.sk), sa nachádza v Štiavnických vrchoch, vznikla v roku 1775 vďaka Jozefovi Karolovi Hellovi pre potreby banských a úpravnických zariadení. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva. Tvorí ju až päť hrádzí, má najrozsiahlejší systém zberných jarkov. Sitniansky má až 4630 metrov, ďalšie sú Dolný Počúvadelský, Horný Počúvadelský, Počúvadelský, Tatársky. Maximálna hĺbka je 10.8 metrov. V súčasnosti Počúvadlo slúži na rekreačné účely (pocuvadlo.sk). Jeho rozloha je 12.3 hektárov, do 19-teho storočia Počúvadlu patrilo európske prvenstvo za výšku hrádze 29.6 metrov (banskastiavnica.sk). Objem vodnej nádrže v roku 1855 bol 745 300 m3 (banskastiavnica.sk). Dvorská komora vo Viedni schválila jeho realizáciu s nákladmi 71 485 florénov a 30 grajciarov začiatkom roku 1775 kvôli nedostatku pre čerpacie a ťažné stroje na vodu ale najmä pre úpravnícke zariadenia – stupy (banskastiavnica.sk).

Na stavbe pracovali hlavne haviari, murári, nádenníci, vylievači vody, vrátkari, chlapci so svetlom, furmani a dozorcovia. Je zaujímavé, že medzi robotníkmi prevažovali ženy. Stavba sa ukončila 26. mája 1779 s nákladmi 106 322 florénov a 56 grajciarov, predražila sa v dôsledku havárií.  z vodnej nádrže sa vypúšťala štôlňou spopod hrádze na severnej strane nádrže. Vodu bolo možné v prípade potreby z náhonného jarku odraziť do Dekýšskej  v oblasti „Čertova záhrada“, v ktorej bolo ešte v roku 1925 funkčných 16 vodných mlynov. Pomocou prítokových jarkov bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 000 000 m3 vody. Výpustné zariadenie na vypúšťacej stôlni je v súčasnosti nefunkčné (banskastiavnica.sk).

Počúvadlo – Pockhauser Teich (banskastiavnica.sk) is located in the Štiavnické Vrchy (Štiavnica Mountains) and was created in 1775 by Jozef Karol Hell for the needs of mining and ore-dressing facilities. It is part of the World Cultural Heritage site. It consists of up to five dams and has the most extensive system of collection ditches. Sitniansky alone measures up to 4630 meters, and others include Dolný Počúvadelský, Horný Počúvadelský, Počúvadelský, and Tatársky. The maximum depth of the reservoir is 10.8 meters. Currently, Počúvadlo serves recreational purposes (pocuvadlo.sk). Its area is 12.3 hectares. Until the 19th century, Počúvadlo held the European record for the dam’s height, reaching 29.6 meters (banskastiavnica.sk). The volume of the water reservoir in 1855 was 745,300 m3 (banskastiavnica.sk). The Viennese Court Chamber approved its implementation with costs of 71,485 florins and 30 grajciars at the beginning of 1775 due to a lack of water for pumping and hauling machines but primarily for ore-dressing facilities – ore chutes (banskastiavnica.sk).

Mainly miners, masons, day laborers, water casters, gatekeepers, boys with lights, teamsters, and overseers worked on the construction. Interestingly, women predominated among the workers. The construction was completed on May 26, 1779, with costs totaling 106,322 florins and 56 grajciars, exceeding the budget due to accidents. Water from the reservoir was released through a gallery under the dam on the northern side of the reservoir. In case of need, water could be diverted from the feed ditch to the Dekýšska Valley in the area known as „Čertova záhrada,“ where 16 water mills were still functional in 1925. Through feeder ditches, it was possible to transport around 2,000,000 m3 of water in favorable years. The discharge facility on the outlet adit is currently non-functional (banskastiavnica.sk).

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Príroda, Rakúsko, Jazerá, Jazerá, Biotopy, Fotografie

Neziderské jazero

skala
Hits: 5239

Neusiedler See je známe jazero v Dolnom Rakúsku. Jeho južná časť siaha do Maďarska. Je cieľom mnohých cyklistických výletov aj zo Slovenska. Napokon aj okolo samotného jazera sú vytvorené podmienky pre cykloturizmus. Jeho slovenský názov Neziderské jazero.

Označuje sa aj ako more Viedenčanov. Je pozostatkom Tethys. Už v roku 1927 bolo v Neusiedli am See kúpalisko. Ponúka rôzne možnosti . Okrem iného surfovanie, jachting (neusiedlamsee.at). Maďarský názov pre jazero je Fertö tó. Neziderské jazero je plytké, bezodtokové, slabo slané jazero a hraniciach Rakúska a Maďarska. Jeho maximálna hĺbka je 2 metre. Spolu s Balatonom sú jedinými stepnými jazerami v Európe. Od roku 2001 je Neziderské jazero v zozname svetového dedičstva UNESCO (wikipedia.sk). Pred 20 miliónmi rokov došlo k poklesávaniu územia, začala vznikať Panónska panva. Poklesnuté priestory sa spojili so sústavou paniev Tethys vyplnených morskou vodou. Po poklesnutí hladiny mora pred asi 11 miliónmi rokov bola Panónska panva slané brakické jazero, často označované ako Panónske jazero. V rokoch 1811 – 1813 čiastočne a v 1867 – 1871 jazero úplne vyschlo (Reichwalder, Jablonský, 2003). Rozloha jazera je asi 315 km2. Dĺžka jazera je 36 km, šírka je medzi 6 až 12 km. Severná tretina sa nazýva Neziderská zátoka – Neusiedler Bucht, užšia stredná časť Illmitzer Seeenge a dolná južná Silbesee. Jazero je takmer celé obklopené trstinovým pásom, ktorý vytvára jedinečný priestor. Pri Donnerskirchene dosahuje pás 8 km. Poddersdorf leží na jedinom beztrstinovom mieste dlhom 2 km. jazera sú nízke, silne močaristé. V lete sa rozmery jazera zväčšujú. v zime niekedy premŕza až do dna. Miesta a kúpanie a prístavy sú: Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust, Mörbisch am See v Rakúsku a Fertőrákos v Maďarsku. Prítok do jazera je z 80 % z podzemným prameňov. 20 % privádza rieka Wulka (wikipedia.sk).

Je domovom mnohých vzácnych zvierat a stoviek druhov vtáctva. Na rakúskej strane je oblasť rezerváciou biosféry „Neziderske jazero – Seewinkel“ (neusiedlamsee.at). V jazere žije okolo 30 druhov rýb a v ňom a v okolí hniezdi viac ako 300 druhov vtáctva (mojerakusko.sk). 140 druhov tu hniezdi (info-tour.info). Neziderské jazero patrí k najvýznamnejším oblastiam chráneného vtáctva v Európe. Nachádza sa tu viacero pozorovateľní (Alena Motyčková). Okolo celého jazera je vybudovaná sieť cyklotrás. Celá trasa okolo jazera má 132 km (cestovanie.sme.sk).

Neusiedler See is a well-known lake in Lower Austria, extending into Hungary in its southern part. It is a destination for many cycling trips, including those from Slovakia. Conditions for cycling are also created around the lake itself. Its Slovak name is Neziderské jazero.

It is also referred to as the Sea of Vienna and is a remnant of the Tethys. As early as 1927, there was a beach in Neusiedl am See. It offers various recreational opportunities, including surfing, yachting (neusiedlamsee.at). The Hungarian name for the lake is Fertö tó. Neusiedler See is a shallow, endorheic, slightly saline lake on the border of Austria and Hungary, with a maximum depth of 2 meters. Along with Lake Balaton, it is one of the only steppe lakes in Europe. Since 2001, Neusiedler See has been listed as a UNESCO World Heritage Site (wikipedia.sk).

Approximately 20 million years ago, the region experienced subsidence, giving rise to the Pannonian Basin. The subsided areas connected with the system of Tethys basins filled with seawater. After the sea level dropped about 11 million years ago, the Pannonian Basin became a saline brackish lake, often referred to as the Pannonian Lake. In 1811-1813 and 1867-1871, the lake partially or completely dried up (Reichwalder, Jablonský, 2003). The lake covers an area of about 315 km2, with a length of 36 km and a width ranging from 6 to 12 km. The northern third is called Neusiedler Bucht, the narrower middle part is Illmitzer Seeenge, and the lower southern part is Silbesee. The lake is almost entirely surrounded by a reed belt, creating a unique environment. It freezes occasionally to the bottom in winter. Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust, Mörbisch am See in Austria, and Fertőrákos in Hungary are bathing and harbor locations. 80% of the water inflow into the lake comes from underground springs, while 20% is supplied by the Wulka River (wikipedia.sk).

It is home to many rare animals and hundreds of bird species. On the Austrian side, the area is a biosphere reserve called „Neusiedler See – Seewinkel“ (neusiedlamsee.at). Around 30 fish species inhabit the lake, and more than 300 bird species nest in and around it (mojerakusko.sk). It is home to 140 nesting species (info-tour.info). Neusiedler See is one of the most significant bird conservation areas in Europe, with several observation points (Alena Motyčková). A network of cycling trails is built around the entire lake, with a total distance of 132 km (cestovanie.sme.sk).

Der Neusiedler See ist ein bekannter See in Niederösterreich, dessen südlicher Teil bis nach Ungarn reicht. Er ist ein Ziel vieler Radtouren, auch aus der Slowakei. Rund um den See selbst sind ebenfalls Bedingungen für Radtourismus geschaffen. Sein slowakischer Name lautet Neziderské jazero.

Er wird auch als das Meer der Wiener bezeichnet und ist ein Überbleibsel der Tethys. Schon 1927 gab es in Neusiedl am See einen Strand. Er bietet verschiedene Freizeitmöglichkeiten, einschließlich Surfen, Segeln (neusiedlamsee.at). Der ungarische Name für den See lautet Fertö tó. Der Neusiedler See ist ein flacher, endorreicher, leicht salziger See an der Grenze zwischen Österreich und Ungarn mit einer maximalen Tiefe von 2 Metern. Zusammen mit dem Balaton gehört er zu den einzigen Steppenseen Europas. Seit 2001 steht der Neusiedler See auf der Liste des UNESCO-Welterbes (wikipedia.sk).

Vor etwa 20 Millionen Jahren kam es zu einer Absenkung des Gebiets, was zur Bildung des Pannonischen Beckens führte. Die abgesenkten Gebiete verbanden sich mit dem System der Tethys-Becken, das mit Meerwasser gefüllt war. Nach dem Absinken des Meeresspiegels vor etwa 11 Millionen Jahren wurde das Pannonische Becken zu einem salzigen Brackwassersee, oft als Pannonischer See bezeichnet. In den Jahren 1811-1813 und 1867-1871 trocknete der See teilweise oder vollständig aus (Reichwalder, Jablonský, 2003). Der See hat eine Fläche von etwa 315 km2, eine Länge von 36 km und eine Breite von 6 bis 12 km. Das nördliche Drittel wird Neusiedler Bucht genannt, der schmalere mittlere Teil Illmitzer Seeenge und der untere südliche Teil Silbesee. Der See ist fast vollständig von einem Schilfgürtel umgeben, der eine einzigartige Umgebung schafft. Im Winter friert er gelegentlich bis zum Boden. Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust, Mörbisch am See in Österreich und Fertőrákos in Ungarn sind Bade- und Hafenorte. 80% des Wassereinflusses in den See stammen aus unterirdischen Quellen, während 20% vom Fluss Wulka stammen (wikipedia.sk).

Er beherbergt viele seltene Tiere und Hunderte von Vogelarten. Auf österreichischer Seite ist das Gebiet ein Biosphärenreservat namens „Neusiedler See – Seewinkel“ (neusiedlamsee.at). Rund 30 Fischarten leben im See, und mehr als 300 Vogelarten nisten in und um ihn (mojerakusko.sk). Es beherbergt 140 Brutvogelarten (info-tour.info). Der Neusiedler See gehört zu den bedeutendsten Gebieten für den Vogelschutz in Europa, mit mehreren Beobachtungspunkten (Alena Motyčková). Ein Netzwerk von Radwegen ist rund um den gesamten See mit einer Gesamtlänge von 132 km angelegt (cestovanie.sme.sk).

Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie

Lomnický štít

skala
Hits: 3867

je vyhľadávanou lokalitou turistov. Je druhým najvyšším vrcholom na Slovensku s výškou 2634 metrov nad morom. Chodí sa sem najmä z Tatranskej Lomnice lanovkou, resp. priamy výhľad naň je zo Starej Lesnej. Pod samotným vrcholom je asi najznámejšie tatranské pleso – Skalnaté pleso.

V minulosti bol Lomnický štít nazývaný aj Dedo (wikipedia.sk). Poliaci ho nazývali Kráľ Tatier. Nie je jasné, kto zdolal Lomnický štít ako prvý. Podľa niektorých zdrojov to bol kežmarský učiteľ Dávid Fröhlich v roku 1615 – avšak je možné, že zdolal vtedy Kežmarský štít (hiking.sk). Prvý, jasne doložený výstup sa viaže ku Jakubovi Fábrymu, ktorý tu hľadal zlato, z Medených lávok medzi rokmi 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). Nadmorskú výšku určil a na Lomnický štít vystúpil v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson s obdivuhodnou presnosťou na 2644 metrov nad morom (Smatana, 1973). Prvý zimný výstup zaznamenali Theodor Wundt a Jakub Horvay v roku 1891 (wikipedia.sk). Na vrchole vybudovaná štyri metre dlhá a meter široká vysunutá vyhliadková terasa pre turistov. Jej konštrukcia je pripevnená o skalu chemickými kotviacimi lepidlami (navrchol.sk). Vo vrcholovej budove je pracovisko Tatranskej lanovej dráhy, kde v nepretržitej službe sú vždy dvaja pracovníci. Nachádza sa tu pozorovacia stanica SHMÚ, v službe je vždy jeden meteorológ. Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV Košice tu má neutrónový monitor, ktorého úlohou je detekovať a zaznamenávať neutróny vznikajúce interakciou kozmického žiarenia s časticami v horných vrstvách atmosféry. Okrem nich sa tu ešte nachádza pracovisko Astronomického ústavu SAV Stará Lesná, oddelenia fyziky slnka, ktoré tu má koronograf. Treba myslieť na to, že hore je nízky tlak vzduchu, menej kyslíka a v budove je často veľmi nízka relatívna vlhkosť vzduchu, bežne aj menej ako 10 %. Objavujú sa aj nie celkom bežné prejavy búrok – sršanie, Eliášove ohne, silný statický náboj vo vzduchu. Signál slovenských mobilných operátorov je slabý (hiking.sk). Najvyššia zaznamenaná na vrchole je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrážok tu spadne približne 1900 mm, maximálna snehová pokrývka tu dosiahla 25.3.2009 410 cm (wikipedia.sk). Až do roku 1955 bola visutá lanovka na Lomnický štít svojimi technickými parametrami svetovým rekordérom. Medzi osobnými lanovkami bola rekordná aj dĺžkou 5428 metrov. Pôvodne malo byť lano zavesené medzi Skalnatým plesom a Lomnickým štítom bez akejkoľvek podpery. Na jednom mieste šúchalo o skalu, preto jednu podperu bolo nutné postaviť. Aj to sa zmenilo, po rekonštrukcii v roku 1989 sa lanovka zaobíde bez nej (Ján Lacika).

Lomnický Peak is a sought-after destination for tourists, being the second-highest peak in Slovakia at an elevation of 2,634 meters above sea level. Visitors often reach it by cable car from Tatranská Lomnica, and it offers a direct view from Stara Lesna. Just below the summit lies one of the most famous Tatra mountain lakes, Skalnaté pleso.

In the past, Lomnický Peak was also referred to as Dedo (Grandfather) (wikipedia.sk). Poles called it the King of the Tatras. The first ascent is unclear, with some sources attributing it to the Kežmarok teacher Dávid Fröhlich in 1615. However, it is possible that he ascended Kežmarský štít at that time (hiking.sk). The first documented ascent is associated with Jakub Fábry, who was searching for gold in the Medené lávky region between 1760-1790 (Bohuš, 1996). The altitude was determined and the ascent was made by the English traveler Robert Townson in 1793 with remarkable precision, measuring 2,644 meters above sea level (Smatana, 1973). The first winter ascent was recorded by Theodor Wundt and Jakub Horvay in 1891 (wikipedia.sk). At the summit, a four-meter-long and one-meter-wide cantilevered viewing terrace has been built for tourists. Its construction is secured to the rock with chemical anchor adhesives (navrchol.sk). The summit building houses the workplace of the Tatranská lanová dráha (Tatra Cableway), continuously staffed by two employees. The SHMÚ (Slovak Hydrometeorological Institute) observation station is present, with one meteorologist on duty. The Institute of Experimental Physics of the Slovak Academy of Sciences in Košice has a neutron monitor that detects and records neutrons generated by the interaction of cosmic radiation with particles in the upper layers of the atmosphere. Additionally, there is a workplace for the Astronomical Institute of the Slovak Academy of Sciences in Stará Lesná, specializing in solar physics, equipped with a coronagraph. It’s important to note that at the summit, there is low air pressure, less oxygen, and the building often has very low relative air humidity, commonly less than 10%. Unusual meteorological phenomena, such as St. Elmo’s fire, static electricity, and hornets, can occur. The signal from Slovak mobile operators is weak (hiking.sk). The highest recorded temperature at the summit is from July 30, 2005, reaching 18.3 °C, with approximately 1900 mm of precipitation falling, and the maximum snow cover recorded on March 25, 2009, was 410 cm (wikipedia.sk). Until 1955, the Lomnický štít cable car held world records for its technical parameters, being the longest among personal cable cars at 5428 meters. Originally, the cable was to be suspended between Skalnaté pleso and Lomnický štít without any support. However, due to friction against the rock at one point, one support had to be built. This changed after reconstruction in 1989, and the cable car now operates without it (Ján Lacika).

Szczyt Lomnický jest poszukiwanym miejscem przez turystów, będąc drugim najwyższym szczytem na Słowacji, o wysokości 2634 metrów nad poziomem morza. Najczęściej odwiedzany jest za pomocą kolejki linowej z Tatranskiej Lomnicy, oferującej bezpośredni widok ze Starej Lesnej. Tuż poniżej szczytu znajduje się jedno z najbardziej znanych tatrzańskich jezior, Skalnaté pleso.

W przeszłości Lomnický był również nazywany Dedo (Dziadek) (wikipedia.sk). Polacy nazywali go Królem Tatr. Pierwsze wejście jest niejasne, a niektóre źródła przypisują go nauczycielowi z Kežmarok, Dávidowi Fröhlichowi, w 1615 roku. Jednak możliwe jest, że wtedy zdobył Kežmarský štít (hiking.sk). Pierwsze udokumentowane wejście związane jest z Jakubem Fábrym, który poszukiwał złota w rejonie Medené lávky między 1760 a 1790 rokiem (Bohuš, 1996). Wysokość została określona, a wejście zostało dokonane przez brytyjskiego podróżnika Roberta Townsona w 1793 roku z niezwykłą precyzją, mierzącą 2644 metry nad poziomem morza (Smatana, 1973). Pierwsze zimowe wejście odnotowali Theodor Wundt i Jakub Horvay w 1891 roku (wikipedia.sk). Na szczycie wybudowano czterometrowy i metrowy wysunięty taras widokowy dla turystów. Jego konstrukcja jest zamocowana do skały za pomocą chemicznych kotwiących klej

ów (navrchol.sk). Budynek na szczycie mieści siedzibę Tatranskiej lanovej dráhy (Tatrzańska kolej linowa), zawsze obsadzoną przez dwóch pracowników. Stacja obserwacyjna SHMÚ (Słowackiego Instytutu Hydrometeorologicznego) jest obecna, zawsze z jednym meteorologiem na dyżurze. Instytut Fizyki Doświadczalnej Słowackiej Akademii Nauk w Koszycach posiada monitor neutronów, który wykrywa i rejestruje neutrony generowane przez oddziaływanie promieniowania kosmicznego z cząstkami w górnych warstwach atmosfery. Dodatkowo, znajduje się tu pracownia Astronomicznego Instytutu Słowackiej Akademii Nauk w Stará Lesná, specjalizująca się w fizyce słonecznej, wyposażona w koronograf. Warto zauważyć, że na szczycie występuje niskie ciśnienie atmosferyczne, mniejsza ilość tlenu, a w budynku często bardzo niska wilgotność względna powietrza, zwykle poniżej 10%. Mogą występować nietypowe zjawiska meteorologiczne, takie jak ognie św. Elma, elektryczność statyczna i szerszenie. Sygnał od słowackich operatorów komórkowych jest słaby (hiking.sk). Najwyższa zarejestrowana temperatura na szczycie pochodzi z 30 lipca 2005 roku, wynosząca 18,3 °C, opady wynoszą około 1900 mm, a maksymalna pokrywa śnieżna została zanotowana 25 marca 2009 roku i wynosiła 410 cm (wikipedia.sk). Do 1955 roku kolej linowa na Lomnický štít utrzymywała rekordy świata pod względem parametrów technicznych, będąc najdłuższą wśród kolejek linowych osobistych o długości 5428 metrów. Początkowo lina miała być zawieszona między Skalnatým pleso a Lomnickým štít bez żadnego wsparcia. Jednak z powodu tarcia o skałę w jednym miejscu konieczna była jedna podpora. To jednak uległo zmianie po rekonstrukcji w 1989 roku, i kolej linowa obecnie działa bez niej (Ján Lacika).

TOP

Všetky

, ,