Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Zrúcaniny, Umenie, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Hričovský hrad

Hits: 2637

Hričovský hrad sa nachádza nad Hričovským Podhradím v nadmorskej výške 507 metrov nad morom. (Wikipedia). Na najsevernejšom výbežku Súľovských vrchov (slovenskehrady.sk).  okolie hradu osídlili v 9. storočí. Názov Hričov je odvodený od slova Grič (skala, skalnatý). Rovnaký význam má slovo v srbochorvátčine. Zem Hričov sa prvýkrát spomína v roku 1208 (hradhricov.sk). Názvy Hričovského hradu: Hrichou, Hrychou, Herychou, Hyrichou, Riczo, Hrichou. Patrí rozlohou k najmenším slovenským hradom. Postavili ho krátko po tatárskom vpáde ako drevené hradisko. Začiatkom 2. polovice 13. storočia ho prestavali na kamenný hrad (slovenskehrady.sk).


Hričov Castle is located above Hričovské Podhradie at an elevation of 507 meters above sea level (Wikipedia). Positioned on the northernmost edge of the Súľov Mountains (slovenskehrady.sk), the area around the castle was settled by the Slavs in the 9th century. The name Hričov is derived from the word Grič, meaning rock or rocky, with a similar meaning in Serbo-Croatian. The land of Hričov is first mentioned in 1208 (hradhricov.sk). The various names for Hričov Castle include Hrichou, Hrychou, Herychou, Hyrichou, Riczo, and Hrichou. In terms of area, it is one of the smallest castles in Slovakia. Originally built shortly after the Tatar invasion as a wooden fortification, it was reconstructed into a stone castle in the early second half of the 13th century (slovenskehrady.sk).


Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Myjava, Pamätníky, Umenie, Stavby, Fotografie

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Hits: 4645

Myšlienka miesta, hrobu a pomníka Milana Rastislava Štefánika je mojím vlastným prejavom lásky a úcty k veľkej a svetlej pamiatke na naše spoločné styky v detstve. Vznikla v prvej chvíli veľkej bolesti nad tragickým osudom, vo chvíli, keď ho, len mŕtveho, objala oslobodená zem … Spojením rozmerných hmôt spišského travertínu oštiepaných tupým hranolom ocele, prevažne bielej , ostro zarezaných do prostej ináč nedotknutej krásy prírody a miesta, či v modravom opare ranných hmiel, či na azúrovej klenbe ďalekého horizontu rozjasaného slnkom, pokúsil som sa vytvoriť dielo hodné legendárneho života Štefánikovho plného súzvuku, hrdinstva, harmónia a lásky (Dušan Jurkovič)

Mohyla sa začala stavať v roku 1927 (Zdroj: Pamätník). Predtým tu bol jednoduchý hrob v tvare kríža, v ktorom bol pochovaný Štefánik spolu s troma talianskymi vojakmi len niekoľko dní po svojej smrti (brezova.sk). Jedného z talianskych vojakov na žiadosť v roku 1921 previezli do Talianska (obnova.sk). Talianski vojaci: Aggiusti Gabriele, Mancinelli Scotti (prevezený) a Merlini Umberto. Mohyla je z travertínu zo Spišských Vlachov. Dovezených bolo 194 vagónov (mrstefanik.sk).

Mohyla je národnou kultúrnou pamiatkou. Pripomína Milana Rastislava Štefánika, rodáka z Košarísk, vedca, politika, diplomata, predstaviteľa zahraničného odboja za prvej svetovej , človeka ktorý sa významne podieľal na vzniku Československej republiky (Zdroj: Pamätník). Štefánik sa narodil 21.7.1880 v Košariskách, zomrel 4.5.1919 (Pinčíková) pri leteckom nešťastí v Ivánke pri Dunaji. Bol vojenský letec, astronóm, vedec, ktorý stál pri zrode novodobej štátnosti Československej republiky. Vplýval na európsku politiku, s myšlienkami, názormi aj činmi ho môžeme považovať za prvého „Európana“. Predpokladal, že nastane harmónia národov v Európe – europeizácia. Žil podľa slov: Veriť, milovať, pracovať. Jeho odkaz je dedičstvom, ktorým sme prispeli k budovaniu modernej Európy (Pinčíková).

Mohyla na Bradle bola odhalená 23.9.1928, jej autorom je Dušan Jurkovič (Pinčíková). Bradlo je vrch v Myjavskej pahorkatine, týči sa do výšky 544 metrov nad morom. Telesné pozostatky Štefánika sa nachádzajú asi v hrobke v 10 metrovej hĺbke pod vrcholom mohyly, spolu s ďalšími dvomi talianmi. Dušan Jurkovič predložil po skončení druhej svetovej vojny návrh na úpravu mohyly, aby rozšírila svoj význam o pripomienku padlých československých letcov a legionárov, ale projekt sa nerealizoval. Rekonštrukcie sa mohyla dočkala až v roku 1989. Trvala do roku 1996 (sme.sk). Verejnosti opäť sprístupnená bola 4.5.1996 (brezova.sk). Vždy v máji sa konajú celonárodné stretnutia (sme.sk). Sú vďakou a spomienkou Slovákoch, Čechov a iných Európanov na skvelého Milana Rastislava Štefánika (brezova.sk). Celá stavba je postavená z travertínových blokov (wikipedia.sk).


The idea of the place, tomb, and monument of Milan Rastislav Štefánik is my own expression of love and respect for the great and bright memory of our shared childhood connections. It originated in the first moment of great pain over the tragic fate, at the moment when the liberated land embraced him, lifeless… By combining massive blocks of travertine split with a blunt steel chisel, predominantly white in color, sharply cut into the simple, otherwise untouched beauty of nature and the place, whether in the bluish haze of early hops, or on the azure vault of the distant horizon illuminated by the sun, I attempted to create a work worthy of the legendary life of Štefánik, full of resonance, heroism, harmony, and love (Dušan Jurkovič).

The mound construction began in 1927 (Source: Memorial). Before that, there was a simple cross-shaped grave where Štefánik was buried with three Italian soldiers just a few days after his death (brezova.sk). One of the Italian soldiers was transported to Italy in 1921 at the request of the family (obnova.sk). The Italian soldiers were Aggiusti Gabriele, Mancinelli Scotti (transported), and Merlini Umberto. The mound is made of travertine from Spišské Vlachy, and 194 wagons of it were imported (mrstefanik.sk).

The mound is a national cultural monument, commemorating Milan Rastislav Štefánik, a native of Košariská, a scientist, politician, diplomat, representative of foreign resistance during World War I, a man who significantly contributed to the creation of the Czechoslovak Republic (Source: Memorial). Štefánik was born on July 21, 1880, in Košariská, and passed away on May 4, 1919 (Pinčíková) in an airplane accident in Ivanka pri Dunaji. He was a military aviator, astronomer, and scientist who played a crucial role in the establishment of the modern Czechoslovak state. His influence on European politics and his thoughts and actions make him the first „European.“ He anticipated the harmony of nations in Europe – Europeanization. He lived by the words: Believe, love, work. His legacy is a contribution to building modern Europe (Pinčíková).

The Bradlo Mound was unveiled on September 23, 1928, and its author is Dušan Jurkovič (Pinčíková). Bradlo is a hill in the Hills, rising to a height of 544 meters above sea level. Štefánik’s remains are located approximately in a tomb 10 meters below the summit of the mound, along with two other Italians. After the end of World War II, Dušan Jurkovič proposed modifying the mound to expand its significance to commemorate fallen Czechoslovak aviators and legionaries, but the project was not realized. The reconstruction of the mound took place in 1989 and lasted until 1996 (sme.sk). It was reopened to the public on May 4, 1996 (brezova.sk). National meetings take place every May (sme.sk). It stands as a gratitude and memory of Slovaks, Czechs, and other Europeans for the remarkable Milan Rastislav Štefánik (brezova.sk). The entire structure is built from travertine blocks (wikipedia.sk).


Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie, Tekov

Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku

Hits: 2883

O vzniku kláštora vraví legenda, podľa ktorej kráľ Gejza, ktorý veľmi rád poľoval v okolitých lesoch stretol s jeho príbuzným Šalamúnom, alebo s niekým, kto sa naňho podobal. Gejza bol týmto stretnutím dojatý, preto na tomto mieste založil benediktínsky kláštor a obdaroval ho aj značným majetkom. Dejiny sú však iné, Gejza a Šalamún boli súperi. Šalamún mal kláštor v Pannonhalme. Dnešný Hronský Beňadik bol miestom, kde založil kláštor Gejza, vtedy bolo od dávna miesto známe ako Slovenská Brána. Predpokladá sa, že existoval už v roku 1075 (benadik-klastor.sk). Hronský Beňadik sa spomína vtedy ako monasterium, ecclesia Sancti Benedicti (pamiatky.net).

Stal sa významným strediskom kultúrneho života a vzdelanosti. Vznikali diela výtvarného umenia, hudobnej kultúry, liturgie a teológie. Mal kompetenciu na vydávanie takmer všetkých druhov písomností, potvrdzovanie a overovanie listín, mal pôsobnosť pri sporných majetkových záležitostiach, bol miestom deponovania cenností a archívov (obechronskybenadik.sk). Vďaka Turkom sa stal v 16. storočí kláštor vojenskou pevnosťou (benadik-klastor.sk).

V roku 1950 sa stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska (benadik-klastor.sk). Od roku 1927 s prestávkami do roku 1999 tu pôsobili saleziáni. Momentálne tu pôsobí rehoľa pallotínov objekt slúži ako charitný , ale aj ako miesto krátkodobého pobytu (Wikipedia). Od roku 1970 je opátstvo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku (benadik-klastor.sk). V roku 2011 bol vyhlásený za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja (aktuality.sk).


The legend tells of the founding of the monastery, according to which King Gejza, who enjoyed hunting in the surrounding forests, encountered his relative Šalamún or someone resembling him. Touched by this meeting, Gejza founded a Benedictine monastery at this location and endowed it with considerable wealth. However, history paints a different picture, as Gejza and Šalamún were rivals. Šalamún had a monastery in Pannonhalma. The present-day Hronský Beňadik was where Gejza founded the monastery, and the place had long been known as the Slovak Gate. It is assumed to have existed as early as 1075 (benadik-klastor.sk). Hronský Beňadik is mentioned at that time as monasterium, ecclesia Sancti Benedicti (.net).

It became a significant center of cultural life and education, giving rise to works of visual arts, musical culture, liturgy, and theology. The monastery had the authority to issue almost all types of documents, confirm and verify charters, adjudicate in disputed property matters, and served as a depository for valuables and archives (obechronskybenadik.sk). Due to the threat of the Turks, the monastery became a military fortress in the 16th century (benadik-klastor.sk).

In 1950, it became a concentration monastery for nuns from across Slovakia (benadik-klastor.sk). From 1927 with interruptions until 1999, the Salesians worked here. Currently, the Pallottine order operates in the facility, serving as a charitable home and a place for short-term stays (Wikipedia). Since 1970, the abbey has been declared a national cultural monument (benadik-klastor.sk). In 2011, it was declared one of the seven wonders of the Self-Governing Region (aktuality.sk).


 

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, České mestá, Mestá, Česko, Južná Morava, Fotografie

Strážnice

Hits: 2805

Strážnice sú malým mestom pri hraniciach zo Slovenskom na juhu Moravy. Takpovediac na skok od Skalice.

Nemecky názov je Strassnitz. Žije tu viac takmer 6 tisíc obyvateľov (Wikipedia CZ). V 5. storočí na mieste dnešných Strážnic postavili osadu. Pred nimi tu žili 4 storočie pred n. l. a od konca 1. storočia Germáni (Skácel). Počiatky Strážnic sú spojované s upevňovaním hraníc českého štátu v dobe vlády Přemysla Otakara II., v druhej polovici 13. storočia. Aj meno mesta je odvodzované od strážnej funkcie. Strážnický hrad bol postavený v roku 1260. O veľký rozmach mesta sa zaslúžil hejtman Petr Strážnický. Začiatkom 15. storočia kúpili mesto Žerotínovci, ktorí podporovali bratrícke školstvo. Takúto školu v rokoch 1604 – 5 navštevoval Ján Ámos Komenský, ktorý tu mal tetu. V máji 1605 bolo mesto vypálené (Vratislavský).

Dominantou mesta je Strážní bílá věž z roku 1615 (straznice-mesto.cz). O vybudovaní národopisného múzea v prírode sa začalo uvažovať počiatkom 20. storočia. Avšak až v roku 1973 sa začalo z jeho výstavbou (skanzenstraznice.cz). Na prelome júna a júla sa tu konávajú folklórne  (Vratislavský).


Strážnice is a small town located near the borders with Slovakia in southern Moravia, practically a stone’s throw from Skalica.

In German, it is called Strassnitz. Approximately 6,000 inhabitants live here (Wikipedia CZ). In the 5th century, Slavs built a settlement in the area that is now Strážnice. Prior to them, Celts inhabited the region four centuries before Christ, followed by Germans from the end of the 1st century (Skácel). The beginnings of Strážnice are associated with the fortification of the Czech state borders during the rule of Přemysl Otakar II in the second half of the 13th century. The city’s name itself is derived from its guarding function. Strážnice Castle was built in 1260. Captain Petr Strážnický played a significant role in the city’s development. In the early 15th century, the Žerotín family purchased the city, supporting fraternal education. In 1604-1605, Ján Ámos Komenský, who had an aunt in the city, attended such a school. In May 1605, the city was burned down (Vratislavský).

The town’s dominant feature is the White Tower of Strážnice, built in 1615 (straznice-mesto.cz). Consideration for the establishment of an ethnographic open-air museum began in the early 20th century. However, it was only in 1973 that construction commenced (skanzenstraznice.cz). Folklore festivals take place here at the turn of June and July (Vratislavský).


Strážnice ist eine kleine Stadt in der Nähe der Grenze zur Slowakei im Süden von Mähren, praktisch einen Katzensprung von Skalica entfernt.

Auf Deutsch wird es Strassnitz genannt. Etwa 6.000 Einwohner leben hier (Wikipedia CZ). Im 5. Jahrhundert errichteten Slawen eine Siedlung an der Stelle des heutigen Strážnice. Vor ihnen lebten Kelten in der Region vier Jahrhunderte vor Christus, gefolgt von Germanen ab Ende des 1. Jahrhunderts (Skácel). Die Anfänge von Strážnice sind mit der Befestigung der tschechischen Staatsgrenzen während der Herrschaft von Přemysl Otakar II. in der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts verbunden. Der Name der Stadt selbst leitet sich von ihrer Schutzfunktion ab. Die Strážnice Burg wurde 1260 erbaut. Hauptmann Petr Strážnický spielte eine bedeutende Rolle in der Entwicklung der Stadt. Anfang des 15. Jahrhunderts erwarb die Familie Žerotín die Stadt, die die Bruderschaftsbildung unterstützte. In den Jahren 1604-1605 besuchte Ján Ámos Komenský, der hier eine Tante hatte, eine solche Schule. Im Mai 1605 wurde die Stadt niedergebrannt (Vratislavský).

Das dominierende Merkmal der Stadt ist der Weiße Turm von Strážnice, der 1615 erbaut wurde (straznice-mesto.cz). Überlegungen zur Gründung eines ethnografischen Freilichtmuseums begannen zu Beginn des 20. Jahrhunderts. Die Bauarbeiten begannen jedoch erst im Jahr 1973 (skanzenstraznice.cz). Folklorefestivals finden hier zur Wende von Juni und Juli statt (Vratislavský).


Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Zrúcaniny, Záhorie, Umenie, Stavby, Fotografie

Pajštún – hrad neďaleko od Bratislavy

Hits: 5350

Pajštún je hrad nad obcou Borinka vo výške 486 metrov nad morom. Vedie k nemu viacero turistických ciest, napr. aj z neďalekej Stupavy. Uhorský kráľ Ladislav IV. sa dostal do sporu s veľmožským rodom Kösegiovcov, v ktorom po boku kráľa bojoval Rugerius z Tallesbrunnu. Za vojenské zásluhy získal Rugerius majetky. Na jednom z nich dal postaviť hrad Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Podľa hradu sa do roku 1948 volala aj dedina Borinka Pajštún. V polovici 18. storočia hrad vyhorel. V júni 1809 napoleonské vojsko vyhodilo Pajštún do povetria (Informačná tabuľa). Prvá zmienka o hrade Perostyan je z roku 1349. Pomenovanie pochádza z nemeckého „Paullenstein“ – Skala Pavlínov. Zrejme podľa rehoľného rádu Pavlínov z neďalekej Marianky (castrum.ic.cz)

V časoch vojen slúžil Pajštún aj ako útočisko pre mníchov a pre posvätné predmety ako napr. pre vzácnu sošku Panny Márie. Spomínaný bol aj ako Stupavský hrad. V 17. storočí Pálfiovci hrad prestavať. Maskaróny na Pajštúnskom hrade sa nápadne podobajú s tými na Bojnickom zámku. Zhodné sú aj kamenárske značky na oboch hradoch – svedčia o rovnakých stavebných majstroch a činnosti Pavla Pálfyho (bolo na borinka.sk).

Ku hradu patrí prírodná rezervácia Pod Pajštúnom, kde sa nachádzajú dubovo-hrabové, bukové a lipovo-javorové lesné spoločenstvá, lesostepné xerotermné spoločenstvá. Početné sú tu viac ako 300 ročné duby. Okrem iného tu môžeme nájsť rásť Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenim trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. Zo živočíchov: Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Informačná tabuľa). Rezervácia o rozlohe 148 hektárov bola vyhlásená v roku 1984 (stupava.sk).


Pajštún is a castle situated above the village of Borinka at an elevation of 486 meters above sea level. Several hiking trails lead to the castle, including one from the nearby Stupava. Hungarian King Ladislaus IV found himself in a dispute with the noble family Kösegiovcov, in which Rugerius of Tallesbrunn fought alongside the king. In recognition of his military merits, Rugerius acquired properties, and on one of them, he built the castle Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Until 1948, the village of Borinka was also called Pajštún, named after the castle. In the mid-18th century, the castle was destroyed by fire. In June 1809, during the Napoleonic Wars, Pajštún was blown up by the French army (Information Board). The first mention of the castle Perostyan dates back to 1349. The name comes from the German „Paullenstein“ – Rock of Paulines, likely referring to the Pauline monks from the nearby Marianka (castrum.ic.cz).

During times of war, Pajštún served as a refuge for monks and sacred objects, such as the precious statue of the Virgin Mary. It was also referred to as Stupava Castle. In the 17th century, the Pálfy family reconstructed the castle. The mascarons on Pajštún Castle bear a striking resemblance to those at Bojnice Castle. Stone markers on both castles are identical, indicating the involvement of the same master builders, notably Pavel Pálfy (source: borinka.sk).

The castle is surrounded by the natural reserve Pod Pajštúnom, home to oak-hornbeam, beech, and lime-maple forest communities, as well as forest-steppe xerothermic communities. The area boasts over 300-year-old oak trees. Flora includes species such as Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenium trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. features Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Information Board). The reserve, covering an area of 148 hectares, was declared in 1984 (stupava.sk).