Objekty, predmety a priestory, Umenie, Fotografie

Grafity

skala
Hits: 32761

Grafity sú často sprevádzané kontroverziami, výraznými názormi, ale grafity sa stalo legitímnou formou umenia. Jeho siahajú ku historickým kresbám z minulosti. Moderné grafity začali vznikať v New Yorku v 60-tych rokoch 20. storočia. Vychádza z hip-hopovej kultúry. V 70-tych a 80-tych rokoch sa grafity stali výrazným znakom subkultúry a rebélie. Umelecké a jednotlivci svoje diela podpisovali pseudonymami. Časom sa táto šírila a v 90-tych rokoch sa grafity začali objavovať v galériách.

Grafity vyjadrujú rôzne sociálne, politické a kultúrne témy. Sú často formou protestu, kritiky alebo jednoducho spôsobom, ako umelci komunikujú s verejnosťou. Okrem toho slúžia ako prostriedok na vyjadrenie jedinečnej umeleckej identity a k vytvoreniu diskusie o meste a jeho dynamike. V súčasnosti umelci často kombinujú rôzne techniky a médiá, grafity sa neustále vyvíjajú. Mnohí umelci využívajú túto formu umeleckého vyjadrenia aj na podporu verejných projektov, a tým prispievajú k estetike miestnych komunít. Grafity našli svoje miesto v umeleckom svete, ich legitímnosť je stále predmetom diskusií. Niekedy sú považované za nelegálne, keďže umelci maľujú na verejných alebo súkromných objektoch bez povolenia. Grafity môžu poškodiť verejný majetok, na druhej strane pridávajú charakter a autenticitu mestám. Grafity sú uznávaným a rešpektovaným umeleckým vyjadrením. 

V rámci otvorenia kúpeľnej sezóny 2005 v Piešťanoch mali grafiťáci k dispozícii stenu, na ktorú pomocou spreja, nutnej dávky vdychovania, vášne a lásky.

Graffiti is often accompanied by controversies, strong opinions, but it has become a legitimate form of art. Its roots trace back to historical drawings from the past. Modern graffiti began to emerge in New York in the 1960s, influenced by hip-hop culture. In the ’70s and ’80s, graffiti became a prominent symbol of subculture and rebellion. Artistic groups and individuals signed their works with pseudonyms. Over time, this culture spread, and in the 1990s, graffiti started appearing in galleries.

Graffiti expresses various social, political, and cultural themes. It is often a form of protest, criticism, or simply a way for artists to communicate with the public. Additionally, it serves as a means to express a unique artistic identity and sparks discussions about the city and its dynamics. Nowadays, artists often combine different techniques and media, and graffiti continues to evolve. Many artists use this form of artistic expression to support public projects, contributing to the aesthetics of local communities. Graffiti has found its place in the art world, but its legitimacy is still a subject of debate. Sometimes considered illegal, as artists paint on public or private property without permission, graffiti can damage public property; on the other hand, it adds character and authenticity to cities. Graffiti is a recognized and respected form of artistic expression.

As part of the opening of the bathing season in 2005 in , graffiti artists had a wall at their disposal, where, using spray paint, they expressed themselves through a necessary dose of inhalation, passion, and love.

Objekty, predmety a priestory, Umenie, Fotografie

Drevorezba Františka Kaclíka

skala
Hits: 9331

Keď mal môj otec František Kaclík 44 rokov, bolo mu operované srdce. Vtedy som mal 7 rokov. Následne už nikdy nebol bežným spôsobom zamestnaný. Pracoval potom už len buď pár hodín denne, alebo ako zástup cez letné prázdniny. Vždy bol pomerne manuálne zručný, ale nikde to nemal priestor príliš rozvíjať. Iba v bežných podmienkach bytu a chaty.

Po operácii mu zrazu ostalo veľmi veľa času a potreboval niečo robiť. Povedal by som, že nemal nejaké koníčky, ktoré by mohol v byte, resp. v meste realizovať. Nebol nikdy ani veľmi sociálne aktívny, nebol práve aktívne spoločenský. Najmä z rozprávania viem, keďže v tom čase som bol ešte dieťa, že skúšal všeličo, ale schopnosť vyrezávať aj jeho, aj jeho okolie dosť prekvapilo. Najprv bola asi koža, ktorá sa asi niekde „vyskytla“ a neskôr sa mu asi zapáčili diela druhých. Otec vyrezával, pretože ho to bavilo. Nešlo o umeleckú hodnotu, často obkreslil nejaké pôvodné dielo, nejaký motív a podľa neho tvoril kópie. Postupne sa tieto „výrobky“ viac a viac líšili od predlohy. Buď kvôli nejakej vade dreva, zjednodušeniu, ale čiastočne aj pre nejakú tvorivosť. Vymýšľať si a tvoriť čisto podľa seba začal až oveľa neskôr. Odhadol by som to, že až po 15-tich rokoch. Otec zomrel v roku 2021, posledné roky už očakávateľne nevyrezával. 

When my father, František Kaclík, was 44 years old, he had heart surgery. I was 7 years old at the time. After the surgery, he was never employed in a regular job again. He only worked a few hours a day or as a temporary replacement during summer holidays. He was quite skilled with his hands, but he never had much opportunity to develop this talent, except under normal apartment and cottage conditions.

After the surgery, he suddenly had a lot of free time and needed something to do. I would say he didn’t have hobbies that he could pursue in an apartment or in the town of Piešťany. He was never very socially active and wasn’t particularly outgoing. From what I’ve heard, since I was still a child at the time, he tried various things, but his ability to carve surprised both him and those around him.

He started with leather, which somehow came into his possession, and later he became interested in the works of others. My father carved because he enjoyed it. It wasn’t about artistic value; he often traced an original work or a motif and created copies. Gradually, these „products“ began to differ more and more from the original, either due to some defect in the wood, simplification, or partly due to some creativity. He started inventing and creating purely from his imagination much later, probably after about 15 years. My father passed away in 2021, and in his last years, he understandably no longer carved.

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Stavby, Fotografie

Múzeum slovenskej dediny v Martine

skala
Hits: 7832

Skanzen v Martine je národopisnou expozíciou (muzeum.sk). Nachádza sa v Jahodníckych hájoch, na východ od mesta Martin (Wikipedia). Podáva obraz ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života našich predkov z obdobia druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia z oblastí severozápadného Slovenska – Oravy, Liptova a Kysúc. A neskôr aj Turca (muzeum.sk). Prvý zámer výstavby vznikol v roku 1930. Základný kameň expozície bol položený v roku 1967. Sprístupnený bol v roku 1972 (muzeum.sk). Od roku 2004 je v celoročnej prevádzke (Wikipedia). V areáli sa nachádza 143 objektov na ploche 15.5 hektára (skanzenmartin.sk). Od roku 1991 múzeum pravidelne organizuje s ukážkami tradičnej ľudovej výroby, remesiel, zvykoslovia a folklóru, napr. Michalský jarmok, Detská nedeľa, na dedine a Veľká noc na dedine (skonline.sk).

K najpozoruhodnejším stavbám patrí zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. Je tu napr. kováčska dielňa zo Suchej , olejáreň z Oravského Veselého, horáreň a krčma z Oravskej Polhory, sýpky a zemiakové jamy zo Sedliackej Dubovej, Zuberca a Dlhej nad Oravou, kaplnka zo Bzín a Krušetnice, krčma z Oravskej Polhory z roku 1811 (wordpress.com), rímskokatolícky kostol z Rudna z roku 1792, filagória zo Slovenského Pravna, voziareň z Moškovca. Objekt z Turčeka predstavuje karpatských Nemcov z kremnickej oblasti z konca 30-tych rokov 20. storočia. Súčasťou je Romano drom – Cesta Rómov, ktorá je expozíciou Múzea kultúry Rómov na Slovensku (skonline.sk).

„The Open-Air Museum in is a folk exhibition located in Jahodnícke háje, east of the town of Martin (Wikipedia). It presents a portrayal of folk architecture, housing, and the way of life of our ancestors from the second half of the 19th and the first half of the 20th century in the northwestern regions of Slovakia – , , and Kysuce, and later also Turiec (muzeum.sk). The initial concept for its construction emerged in 1930, and the foundation stone was laid in 1967. It was opened to the public in 1972 (muzeum.sk). Since 2004, it has been in year-round operation (Wikipedia). The area encompasses 143 structures on 15.5 hectares (skanzenmartin.sk). Since 1991, the museum regularly organizes events featuring demonstrations of traditional folk production, crafts, customs, and folklore, such as Michalský jarmok, Detská nedeľa, Vianoce na dedine, and Veľká noc na dedine (skonline.sk).

Among the most notable buildings is the manor settlement from Vyšný Kubín dating back to 1748. Other structures include a blacksmith workshop from Suchá Hora, an oil mill from Oravský Veselý, a mountain hut and inn from Oravská Polhora, granaries, and potato pits from Sedliacka Dubová, Zuberca, and Dlhá nad Oravou, a chapel from Bzín and Krušetnica, and an inn from Oravská Polhora built in 1811 (wordpress.com). The Roman Catholic church from Rudno, constructed in 1792, the filagoria from Slovenské Pravno, a carriage house from Moškovec, and a building from Turček representing Carpathian Germans from the Kremnica area in the late 1930s are also part of this impressive collection. Additionally, there is Romano drom – The Road of the Roma, an exposition representing the Museum of Romani Culture in Slovakia (skonline.sk).“

Skanzen w Martinie to ekspozycja etnograficzna (muzeum.sk). Znajduje się w Jahodníckich hájoch, na wschód od miasta Martin (Wikipedia). Przedstawia obraz ludowej architektury, mieszkalnictwa i życia naszych przodków z okresu drugiej połowy XIX wieku i pierwszej połowy XX wieku z obszarów północno-zachodniej Słowacji – Orawy, Liptowa i Kysucy. Później również z Turca (muzeum.sk). Pierwsza koncepcja budowy powstała w 1930 roku. Kamień węgielny ekspozycji został położony w 1967 roku. Udostępniony został w 1972 roku (muzeum.sk). Od 2004 roku działa przez cały rok (Wikipedia). Na terenie znajduje się 143 obiekty na powierzchni 15,5 hektara (skanzenmartin.sk). Od 1991 roku muzeum regularnie organizuje wydarzenia z pokazami tradycyjnego rzemiosła ludowego, rzemiosł, zwyczajów i folkloru, takie jak Jarmark Michała, Dziecięca Niedziela, Boże Narodzenie na wsi i Wielkanoc na wsi (skonline.sk).

Do najbardziej niezwykłych budowli należy ziemianin usytuowany w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skansenie znajduje się warsztat kowalski z Suchej Hory, olejarnia z Oravského Veselého, huta i karczma z Oravskej Polhory, spichlerze i piwnice z Sedliackej Dubovej, Zubercy i Dłhej nad Oravou, kapliczka z Bzína i Krušetnice, karczma z Oravskej Polhory z 1811 roku (wordpress.com), kościół rzymskokatolicki z Rudna z 1792 roku, filagoria ze Slovenského Pravna, wozownia z Moškovca. Obiekt z Turčeka przedstawia Karpackich Niemców z okolic Kremnicy z końca lat 30. XX wieku. Częścią jest Romano drom – Droga Romów, która jest ekspozycją Muzeum Kultury Romów na Słowacji (skonline.sk).

Ľudia, Príroda, Živočíchy, Dokumenty, Organizmy, Fotografie

Ja a môj pes

skala
Hits: 2780

Medzi človekom a psom sa môže vytvoriť výnimočný vzťah. Pes nie je len domáce zviera, ale aj verný spoločník, súčasť . Pes je doslova symbolom vernosti a oddanosti. Bez ohľadu na okolnosti je vždy pripravený podporovať svojho majiteľa. Bezdpodmienečná láska tvorí základ silného puta medzi človekom a psom. Dokonca mnoho štúdií potvrdzuje pozitívny vplyv psa na fyzické a emocionálne zdravie človeka. Pravidelné prechádzky, fyzická aktivita a prítomnosť psa prispieva k celkovému zdraviu človeka. Pes motivuje človeka ku aktívnemu životnému štýlu. Pes dokonca plní úlohu spoločníka, partnera pri vzdelávaní, výchove. Samotná prítomnosť psa dokáže znížiť stres. Pes sa zvyčajne teší z vašej prítomnosti, z vášho príchodu , to robí z obyčajných chvíľ niečo mimoriadne. Na fotografiách je séria jedného psa a jeho majiteľa.

A special relationship can be formed between a person and a dog. A dog is not just a domesticated animal but also a faithful companion and a part of the family. The dog is literally a symbol of loyalty and devotion. Regardless of the circumstances, it is always ready to support its owner. Unconditional love forms the foundation of a strong bond between a person and a dog. Even numerous studies confirm the positive impact of a dog on a person’s physical and emotional health. Regular walks, physical activity, and the presence of a dog contribute to overall human well-being. A dog motivates a person to lead an active lifestyle. Moreover, a dog serves as a companion, a partner in education, and upbringing. The mere presence of a dog can reduce stress. A dog usually looks forward to your presence, to your return home, making ordinary moments extraordinary. The photographs depict a series of one dog and its owner.

Krajina, Slovensko, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Obce, Slovenské, Dolné Považie, Mestá, Česko, Fotografie

Český Krumlov, Donovaly, Ratnovce a iné

skala
Hits: 11016

Chtelnica

Obec bola osídlená už v mladšej dobe kamennej. Spomína sa v roku 1208 pod názvom Witelnize v donačnej listine uhorského kráľa Ondreja I. V obci sa nachádza kostol Jána Krstiteľa z prvej polovice 14. storočia. Od roku 1990 sa koná každoročne Chtelnický jarmok ako spomienka na časy, keď obec v roku 1423 získala trhové právo, a keď bola oslobodená od platenia mýta a tridsiatku (Štefan Gregorička, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 37, p. 8).

Modrovka

V chotári Modrovky sa pred 10 tisíc rokmi už natrvalo usídlili . V minulosti bola Modrovka spomenutá v histórii ako Kismodro (Modrova.eu.sk). Nad obcou sa našlo množstvo pazúrikov. V „Babicéch járku“ objavili v roku 1958 kostru skrčenca starú asi 3 000 rokov. Názov Modrovka nie je odvodený od slova „modrý„, ale od latinského slovíčka „mador„. Znamená vlhký, mokrý. Súvisí to s mokraďami a močiarmi, ktoré sa v minulosti nachádzali pri obci. , kým nebol tak zviazaný reguláciou, často zaplavoval priľahlé územia (Viera Dusíková).

Chtelnica

The village was settled in the Neolithic period. It is mentioned in 1208 under the name Witelnize in a donation deed of the Hungarian King Andrew I. The village is home to the Church of St. John the Baptist from the first half of the 14th century. Since 1990, the Chtelnica Fair has been held annually, commemorating the times when the village acquired market rights in 1423 and was exempted from tolls and tithes (Štefan Gregorička, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 37, p. 8).

Modrovka

People settled permanently in the territory of Modrovka around 10,000 years ago. In the past, Modrovka was mentioned in history as Kismodro (Modrova.eu.sk). Many artifacts have been found above the village. In „Babica’s Valley,“ the skeleton of a person from about 3,000 years ago was discovered in 1958. The name Modrovka is not derived from the word „blue“ but from the Latin word „mador,“ meaning damp or wet. This is related to the marshes and wetlands that were present near the village in the past. The Váh River, before it was so closely tied to regulation, often flooded the adjacent areas (Viera Dusíková).

,