Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Fotografie, Zahraničné reportáže, Reportáže z Talianska

Tradičné remeslá v Jesole

skala
Hits: 2900

Jesolo nie je známe len plážami a bulvárom, ale aj festivalom tradičných remesiel. Jesolo má bohatú tradíciu remesiel. Festivalu tradičných remesiel sa tu koná každoročne. Je príležitosťou pre miestnych remeselníkov predstaviť svoju prácu. Na tomto podujatí sa prezentujú rôzne techniky a postupy, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Nádherné keramické výrobky, jemne tkané textílie, originálne šperky či drevorezby. Každý kúsok nesie v sebe časť histórie a kultúry tejto oblasti. Jedným z najzaujímavejších aspektov festivalu je možnosť sledovať remeselníkov pri práci. Výrobky nie sú len vystavené na predaj, ale je možné vidieť celý proces ich tvorby. Od tvarovania hliny až po finálnu úpravu šperkov, návštevníci sa môžu naučiť, ako sa tieto vytvára a aká starostlivosť a zručnosť je potrebná na vytvorenie každého diela.

Okrem toho, festival ponúka aj možnosť zakúpiť si originálne ručne vyrábané produkty priamo od výrobcov. Je to príležitosť získať unikátne suveníry, ktoré nie sú masovo vyrábané, ale majú svoju jedinečnú hodnotu a príbeh. v Jesole sú nielen spôsobom, ako zachovať kultúrne dedičstvo, ale aj príležitosťou pre návštevníkov lepšie pochopiť a oceniť miestnu kultúru. Tento festival je dôležitou súčasťou kultúrneho života mesta a prispieva k jeho rozvoju a propagácii.

Jesolo is not only known for its beaches and promenade, but also for the festival of traditional crafts. Jesolo has a rich tradition of craftsmanship. The festival of traditional crafts is held here annually. It is an opportunity for local artisans to showcase their work. At this event, various techniques and methods passed down through generations are presented. Beautiful ceramic products, finely woven textiles, original jewelry, and wood carvings are all part of the showcase. Each piece carries a part of the history and culture of this area. One of the most interesting aspects of the festival is the opportunity to watch the craftsmen at work. The products are not only displayed for sale but visitors can see the entire process of their creation. From shaping clay to the final touches on jewelry, visitors can learn how these arts are made and the care and skill required to create each piece. 

In addition, the festival also offers the opportunity to purchase original handmade products directly from the makers. It is a great chance to acquire unique souvenirs that are not mass-produced but have their own unique value and story. Traditional crafts in Jesolo are not only a way to preserve cultural heritage but also an opportunity for visitors to better understand and appreciate the local culture. This festival is an important part of the city’s cultural life and contributes to its development and promotion.

Jesolo non è solo conosciuto per le sue spiagge e la passeggiata, ma anche per il festival dei mestieri tradizionali. Jesolo ha una ricca tradizione artigianale. Il festival dei mestieri tradizionali si tiene qui ogni anno. È un’opportunità per gli artigiani locali di mostrare il loro lavoro. In questo evento vengono presentate varie tecniche e metodi tramandati di generazione in generazione. Bellissimi prodotti in ceramica, tessuti finemente tessuti, gioielli originali e intagli in legno fanno parte della mostra. Ogni pezzo porta con sé una parte della storia e della cultura di questa zona. Uno degli aspetti più interessanti del festival è la possibilità di osservare gli artigiani al lavoro. I prodotti non sono solo esposti per la vendita, ma i visitatori possono vedere l’intero processo di creazione. Dalla modellazione dell’argilla ai ritocchi finali sui gioielli, i visitatori possono imparare come vengono realizzate queste arti e la cura e la maestria necessarie per creare ogni pezzo.

Inoltre, il festival offre anche l’opportunità di acquistare prodotti originali fatti a mano direttamente dai produttori. È una grande occasione per acquistare souvenir unici che non sono prodotti in serie, ma hanno un proprio valore e una storia unici. I mestieri tradizionali a Jesolo non sono solo un modo per preservare il patrimonio culturale, ma anche un’opportunità per i visitatori di comprendere meglio e apprezzare la cultura locale. Questo festival è una parte importante della vita culturale della città e contribuisce al suo sviluppo e promozione.

Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Veda, Fotografie, Technika, Informačné technológie, Technické reportáže, České reportáže, Produkty, Dopravné a technické diela

Invex – Digitex – veľtrh informačných technológií a elektroniky

skala
Hits: 6292

INVEX – DIGITEX 2008, Výstaviště 6.-9.10.2008

V roku 2008 som na INVEX-e dlho nepobudol. Boli tam pekné veci, ale môj záujem o ne nebol príliš veľký. Nesťažujem si, napokon som to čakal. Ak by ma však zaujalo viac vecí, potešilo by ma to. Chystal som sa najmä do „fotopavilónu“ a prekvapilo ma množstvo fór a „fotokurzov„. Čakal som v oveľa väčšom množstve expozície veľkých firiem ako Canon, Nikon, Pentax, Sony. Toho som sa nedočkal ani v oblasti výpočtovej techniky, ani v elektronike. Invex mi prišiel ako regionálny veľtrh pre menších podnikateľov, čo si myslím, je škoda.

In 2008, I didn’t spend much time at INVEX. There were nice things, but my interest in them wasn’t too great. I’m not complaining; after all, I expected that. However, if more things had caught my interest, it would have pleased me. I was especially heading to the „photo pavilion,“ and I was surprised by the abundance of forums and „photo courses.“ I expected a much larger presence from major companies like Canon, Nikon, Pentax, and Sony. I didn’t find that, neither in the field of computing technology nor in electronics. INVEX seemed to me more like a regional trade fair for smaller businesses, which I think is a pity.

V roce 2008 jsem na INVEXu dlouho nepobyl. Byly tam pěkné věci, ale můj zájem o ně nebyl příliš velký. Nestěžuji si, nakonec jsem to očekával. Kdyby mě však zaujalo více věcí, potěšilo by mě to. Chystal jsem se hlavně do „fotopavilonu“ a překvapilo mě množství fór a „fotokurzů“. Čekal jsem mnohem více expozic velkých firem jako Canon, Nikon, Pentax, Sony. Toho jsem se nedočkal ani v oblasti výpočetní techniky, ani v elektronice. Invex na mě působil jako regionální veletrh pro menší podnikatele, což si myslím, je škoda.

INVEX – DIGITEX 2006, Výstaviště Brno 9.-13.10.2006

Výstavu som navštívil spolu s mojimi kolegami z práce v jeden októbrový deň. Na Invexe sa mi páčilo a určite by som rád prišiel znovu. Upútal ma pavilón, kde boli televízie, a rozhlas a medzi inými aj Český rozhlas. Vo Fotoaréne sme mali možnosť návštevníci veľtrhu vidieť a použiť profesionálne zariadené štúdio, mohli si vyfotiť modelky a vypočuť si aj nejaký výklad. Modelky pózovali samé, ale aj vo dvojiciach. Jeden návštevník dostal ovládací kus, ktorým ovládal blesky vo „fotoateliéri„. V rámci sa konala v areáli BVV aj veľmi pekná výstava fotografií. Videl som viacerých autorov už „zabehaných“, ale aj niektoré snímky pochádzali z časopisu, do ktorého prispievali skôr amatérski nadšenci.  Záujem o pozorovanie maľovania na od pása nahé baby bol evidentný. Pani, ktorá maľovala poznám aj z podujatí v Piešťanoch.

I visited the exhibition with my colleagues from work on one October day. I liked INVEX, and I would certainly like to come again. I was drawn to the pavilion where televisions, newspapers, and radio were located, including Czech Radio. In the Photo Arena, visitors to the trade fair had the opportunity to see and use a professionally equipped studio, take pictures of models, and listen to some explanations. Models posed individually and in pairs. One visitor received a control piece to operate the flashes in the „photo studio.“ As part of the exhibition, a very nice photography exhibition took place in the BVV area. I saw several well-established authors, but some pictures came from a magazine where amateur enthusiasts contributed. There was evident interest in observing the painting of a naked woman from the waist up. I recognized the lady who was painting from events in .

Výstavu jsem navštívil spolu s kolegy z práce jednoho říjnového dne. Na Invexu se mi líbilo a určitě bych rád přišel znovu. Zaujal mě pavilon, kde byly televize, noviny a rozhlas, včetně Českého rozhlasu. Ve Fotoaréně měli návštěvníci možnost vidět a vyzkoušet profesionálně vybavené studio, fotit modelky a vyslechnout si i nějaký výklad. Modelky pózovaly samostatně i ve dvojicích. Jeden návštěvník dostal ovládací zařízení na řízení blesků ve „fotoateliéru“.

Součástí výstavy byla na výstavišti BVV také velmi pěkná výstava fotografií. Viděl jsem práce několika etablovaných autorů, ale také snímky z časopisu, kam přispívali spíše amatérští nadšenci. Zájem o pozorování malování na od pasu nahé modelky byl evidentní. Paní, která malovala, znám i z akcí v Piešťanech.

,

Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Reportáže zo Slovenska, Piešťanské reportáže, Považské reportáže, Fotografie, Technické reportáže, Produkty, Doprava, Dopravné a technické diela

Zlaté stuhy – Concours d´elegance

skala
Hits: 9336

Už nejaký ten rok sa Piešťanoch koná podujatie nazvané „Zlaté stuhy„, alebo „Concours d´elegance“. V roku 2009 sa podujatie konalo 5.6 až 7.6.2009 (). Podujatie sa v Piešťanoch konalo v 30-tych rokoch 20. storočia. V rokoch 1932 až 1937 sa konávali o najkrajší automobil. Tradícia bola obnovená po roku 1980 už ako prehliadka historických vozidiel (Eva Jančinová). Program obyčajne pozostáva z jazdy a samozrejme s prehliadkou automobilov na Kúpeľnom ostrove (piestantv.sk).

Concours d’Elegance je symbolom, ktorý získavajú automobily za ich eleganciu, krásu a historickú hodnotu. Zameriava sa na estetiku, štýl a originalitu. Často tieto veterány predstavujú vrchol automobilového dizajnu a remesla.

For several years now, an event called „Zlaté stuhy“ or „Concours d’elegance“ has been taking place in . In 2009, the event was held from June 5 to June 7, 2009 (Peter Kaclík). Similar events were held in Piešťany in the 1930s, with competitions for the most beautiful car taking place from 1932 to 1937. The tradition was revived after 1980, now as a showcase of historical vehicles (Eva Jančinová). The event program usually includes a drive and, of course, a display of cars on the Spa Island (piestantv.sk).

Concours d’Elegance is a symbol awarded to automobiles for their elegance, beauty, and historical significance. It focuses on aesthetics, style, and originality. Often, these vintage vehicles represent the pinnacle of automotive design and craftsmanship.

Depuis quelques années déjà, à Piešťany, se déroule un événement intitulé „Zlaté stuhy“ ou „Concours d’élégance“. En 2009, l’événement a eu lieu du 5 au 7 juin 2009 (Peter Kaclík). Les festivités ont une longue histoire à Piešťany, remontant aux années 30 du XXe siècle, lorsque des concours pour la plus belle automobile étaient organisés de 1932 à 1937. La tradition a été rétablie après 1980 en tant qu’exposition de véhicules historiques (Eva Jančinová). Le programme de l’événement comprend généralement des défilés et bien sûr une exposition de voitures sur l’île des thermes (piestantv.sk).

Concours d’Élégance est un symbole attribué aux automobiles pour leur élégance, leur beauté et leur importance historique. Il met l’accent sur l’esthétique, le style et l’originalité. Souvent, ces véhicules anciens représentent le summum du design et du savoir-faire automobile.

,

Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Reportáže zo Slovenska, Piešťanské reportáže, Umenie, Považské reportáže, Fotografie, Fotografické reportáže, Umelecké diela

Fotosession Piešťany

skala
Hits: 5689

7. Fotosession – 28.3.2010

V poslednú marcovú nedeľu sa uskutočnilo ďalšie, v poradí už siedme, pokračovanie akcie Piešťanského fotoklubu – Fotosession. Za celý deň som narátal okolo 50 účastníkov, ktorí sa zúčastnili na tomto milom podujatí. Vypočuli sme si niekoľko prednášok, mali sme možnosť porozprávať sa medzi sebou. Ku spoločenskej stránke pozitívne prispel aj spoločný obed. Medzi účastníkmi boli aj členovia fotoklubov z iných miest. Nielen z Piešťan, ale napr. z Galanty, z Trnavy, z Nových Zámkov a z Bratislavy. Príležitosť sme využili aj na vzájomne sa informovanie o pripravovaných podujatiach v roku 2010.

On the last Sunday in March, another, already seventh, continuation of the event organized by the Photoclub took place – Fotosession. Throughout the day, I counted around 50 participants who took part in this pleasant event. We listened to several lectures and had the opportunity to talk among ourselves. The communal aspect was positively contributed to by a shared lunch. Among the participants of the event were also members of photoclubs from other cities, not only from Piešťany but, for example, from Galanta, Trnava, Nové , and . We also took the opportunity to inform each other about upcoming events in 2010.

Na začiatku nám Štepka predstavil predovšetkým výhody farebného priestoru LaB. Ukázal nám možnosti jeho použitia predovšetkým v produkte Adobe Photoshop. Martin ukázal veľkosť priestoru LaB a jeho princíp založený na ľudskom vnímaní.

At the beginning, Martin Štepka introduced primarily the benefits of the LaB color space. He showed us the possibilities of its use, especially in the Adobe Photoshop product. Martin demonstrated the size of the LaB space and its principle based on human perception.

Nasledovala Katarína Mocáková, ktorá nám hovorila o svojej ceste ku zvládnutej gumotlači. Ide o historickú tvorbu fotografií, čo je zaiste v dnešnej digitálnej dobe nezvyčajné. Katke Mocákovej, ako sme počuli, sa táto výtvarná tvorba páči a ja musím povedať, že mne tiež. Určite by som sa sám na gumotlač len tak nedal, ale jej výsledné produkty sa mi veľmi páčia :-). Spomenula aj to, že nevie o nikom na Slovensku, okrem nej a Rasťa Čambala, kto by sa niečomu podobnému venoval. V jej prednáške odznel termín „fotografika“, ktorým označuje svoje a podobné postupy umeleckej tvorby. Jej rozprávanie na mňa spravilo veľký dojem. Namáčanie papiera, tvorba negatívu, skenovanie a mnohé iné vo mne vzbudzovali rešpekt pred vynaloženou energiou, trpezlivosťou a zvládnutou technológiou :-).

Next was Katarína Mocáková, who talked to us about her journey into mastering gum bichromate printing. It involves the historical technique of creating photographs, which is quite unusual in today’s digital age. As we heard, Katarína Mocáková enjoys this artistic form, and I must say that I do too. I certainly wouldn’t engage in gum bichromate printing myself, but I really like the end results of her work :-). She also mentioned that she doesn’t know of anyone in Slovakia, except for herself and Rasťo Čambala, who is dedicated to something similar. In her presentation, the term „photografika“ was mentioned, which she uses to label her and similar processes of artistic creation. Her storytelling made a great impression on me. Immersing paper, creating negatives, scanning, and many other aspects evoked a sense of respect for the energy, patience, and mastered technology involved :-).

Dušan Beláň nám rozprával o lokálnych úpravách v programe Adobe Lightroom. Bol prezentovaný ako nástroj pre fotografov, s tým že časom sa zrejme situácia vyvinie do takej miery, že Photoshop nebude musieť fotograf na drvivú väčšinu úprav, vôbec otvárať. Photoshop bude nástrojom pre grafikov a Lightroom pre fotografov.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Nasledoval obed v krásnych priestoroch Kursalonu. Tentokrát boli aj buchty, s ktorými bol neustále spájaný najmä Peter Ertl :-). Chutilo však všetko a hádam aj všetkým. Samozrejme, podstatné bolo vymeniť si skúsenosti, zážitky a pod.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Po obede v „svadobnej sále“ sme pokračovali prezentáciou projektu VOĽBY, v ktorej Jozef Ondzík (inak praktizujúci anesteziológ) prezentoval viacerých autorov, na ktorých boli zachytené rôzne voľby. Videli sme fotografie počas samotného procesu vo volebnej miestnosti, ale predovšetkým snímky zhotovené počas volebných kampaní. Zaujala ma nesmierna nestrannosť s akou boli fotografie vytvorené. Napokon aj celá prezentácia bola v takom vyrovnanom duchu, kde názor na politiku, a tým samozrejme aj na smerovanie spoločnosti bol len jedným z mnohých. A už vôbec nebola cítiť žiadna voličská preferencia autorov, ani celého projektu. Podobne sa vyjadril aj Martin Ondko v diskusii. Fotografie, ktoré sme videli, nie sú na 100 % tie, ktoré budú aj vo finálnom produkte projektu prezentované, ale zaujímavé bolo, že boli širšiemu auditóriu prezentované prvý krát. Ako povedal aj pán Ondzík, naše reakcie boli preňho určite prínosom.

After lunch in the „wedding hall,“ we continued with the presentation of the project VOĽBY, in which Jozef Ondzík (also a practicing anesthesiologist) presented photographs from various authors, capturing different choices. We saw photographs during the voting process itself in the polling station, but especially shots taken during election campaigns. I was impressed by the incredible impartiality with which the photos were created. Finally, the entire presentation was in such a balanced spirit, where opinions on politics, and thus, of course, on the direction of society, were just one of many. There was no sense of any voter preference from the authors or the entire project. Martin Ondko expressed a similar sentiment in the discussion. The photos we saw are not 100% the ones that will be presented in the final project, but it was interesting that they were presented to a wider audience for the first time. As Mr. Ondzík said, our reactions were certainly beneficial for him.

Ako posledný vystúpil Joe Klamar, alebo ak chcete Jozef Klamár. Viacnásobný víťaz Czech Press Photo a iných súťaží, fotografujúci pre francúzsku agentúru AFP, rodák z Jasnej-Záhradiek. Joe nám ukázal kvantum fotografií, ktoré sa nám všetkým iste páčili. Hovoril síce viackrát, že sa na plátne z dataprojektoru občas pritrafia zlé snímky, ale evidentne sa mu nedarilo naplniť túto myšlienku. Viaceré jeho zábery som videl predtým aj na papieri vo veľkom formáte na výstavách v Bratislave. Najprv nám ukázal fotky zo športových súťaží, predovšetkým z lyžovania a zo skokov na lyžiach. Potom sme videli aj zopár silných záberov napr. z Bosny. Trošku sme načreli do problematiky spôsobu, ako sa dostať na to správne miesto. Napríklad počas oficiálnej návštevy pápeža, ale aj trebárs, čo robiť v dave počas demonštrácie. Dozvedeli sme sa aj to, že spravodajstvo si vyžaduje produkovať fotografie aj vtedy, keď sa prakticky nič nedeje. Mnohokrát každý deň. Videli sme fotografie aj zo Slovenska, aj trošku fotografií z voľnej tvorby – na Muráni a pár autoportrétov. Na konci sa Joe vrátil ku športu, videli sme napr. zábery z Pekingskej olympiády, biatlon a futbal.

As the last speaker, Joe Klamar, or Jozef Klamár, took the stage. A multiple winner of Czech Press Photo and other competitions, photographing for the French agency AFP, born in Jasna-Záhradky. Joe showed us a plethora of photographs that surely appealed to all of us. Although he mentioned several times that occasionally bad shots hit the screen from the data projector, he evidently failed to fulfill this idea. I had seen several of his shots before on paper in large format at exhibitions in Bratislava. First, he showed us photos from sports competitions, especially from skiing and ski jumping. Then we saw some powerful shots, for example, from Bosnia. We delved a bit into the issue of how to get to the right place. For example, during the official visit of the pope, or even what to do in a crowd during a demonstration. We also learned that journalism requires producing photos even when practically nothing is happening. Many times every day. We saw photos from Slovakia and a bit of free-form photography – horses in Muráň, and a few self-portraits. In the end, Joe returned to sports, showing shots from the Beijing Olympics, biathlon, and football.

Podľa Jožovho rozprávania bolo jasné, že často trpí nedostatkom času. Spravodajská fotografia mu neposkytuje veľa možností tvoriť – je to však dosť paradoxné, pretože fotografie Joe Klamaru nesú svoj rukopis a sú zasiahnuté nápadmi. Napriek tomu, že od odfotenia záberu pre agentúru, po jej odovzdanie, má niekedy polhodinu, niekedy hodiny, určite však nie deň, Joe dokáže tomu úspešne tvoriť. A stáva sa, že svoje fotky vidí až keď ich niekto opublikuje. Na druhej strane je rád za množstvo príležitostí, ktoré mu jeho práca poskytuje. Raz by Joe chcel mať viac času na fotografovanie. Celý pôsobil veľmi skromne, často z jeho úst vyšla veta v zmysle „to sa dá urobiť oveľa lepšie“. Zaujala ma veľmi jedna, pre mňa nečakaná myšlienka, ktorú Joe spomenul – „choďte si fotiť Africký pohár vo futbale – tí chlapci hrajú ešte pre radosť“. Po výdatnej dávke Joe Klamara siedme Fotosession úspešne skončilo. Teším sa na ďalšie pokračovanie tejto dobrej myšlienky.

According to Joe’s narrative, it was clear that he often suffers from a lack of time. Reportage photography doesn’t offer him many opportunities to create – it’s quite paradoxical, as Joe Klamar’s photos carry his signature and are infused with ideas. Despite having sometimes only half an hour, sometimes hours, but certainly not a day, from taking a shot for the agency to delivering it, Joe manages to create successfully. It happens that he sees his photos only when someone publishes them. On the other hand, he appreciates the many opportunities his work provides him. Joe would like to have more time for photography someday. Throughout the time, he appeared very modest, often saying things like „this can be done much better.“ One unexpected idea that caught my attention was when Joe mentioned, „Go shoot the African Cup in football – those guys still play for joy.“ After a generous dose of Joe Klamar, the seventh Fotosession ended successfully. I look forward to the next continuation of this good idea.

6. Fotosession – 25.10.2009

Téma: Zhotovovanie rôznorodých fotografických obrazov v meste Piešťany vo vymedzenom čase všetkými zúčastnenými fotografmi, s cieľom zachytenia subjektívnych individuálnych pohľadov na mesto a život v ňom. Ráno sme sa zišli v Kursalone, bohužiaľ kvôli pretrvávajúcim zrážkam v uplynulom týždni, v menšom počte. Bolo nás do 15 maximálne odhadujem. Dlhý, skutočne veľmi dlhý čas predtým bolo pomerne hrozné počasie na pobyt vonku, ale v sobotu 25.10 bolo v Piešťanoch ako stvorené na fotenie. Mám pocit, že každý si fotografoval sám. Večer sme sa zišli a fotografie sme odovzdali vo formáte JPG. Narobené fotografie potom preberali na svojich každotýždenných stretnutiach v klube jeho členovia a vybrali cca 50 fotografií, ktoré potom viac ako mesiac boli vystavené v Kursalone. Pekná myšlienka, však?

Subjekt: Creating diverse photographic images in the town of Piešťany within a defined time frame by all participating photographers, with the aim of capturing subjective individual views of the town and life in it. In the morning, we gathered at Kursalon, unfortunately, due to persistent rainfall in the past week, in smaller numbers. I estimate there were a maximum of 15 of us. A long, truly very long time before that, the weather for being outside was quite terrible, but on Saturday, October 25, Piešťany seemed perfect for photography. I feel like everyone was capturing their own perspective.

In the evening, we met again, and the photographs were submitted in JPG format. The photos taken were then reviewed by the members of the club at their weekly meetings, and approximately 50 photographs were selected. These selected photos were exhibited in Kursalon for over a month. A nice idea, isn’t it?

5. Fotosession – 5.4.2009 – tentoraz som sa akcie nezúčastnil. / I did not participate in the event.

4. FotoSession v Piešťanoch

V priestoroch Kursalonu sa konalo 26.10.2008 už štvrté stretnutie fotoklubov a fotografov. Spáchal ho Piešťanský fotoklub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám „doma„, na toto podujatie vybral po prvý raz. Program ma lákal, samozrejme bol som zvedavý na realizáciu. Ráno sme začali po úvodnom privítaní prezentáciou firmy SONY. Predstavitelia SONY nám prezentovali fotoaparáty a objektívy svojej značky. Odhadom priniesli 8-10 fotoaparátov a cca 15 objektívov, zopár bleskov. Nechýbala ani najnovšia α 900. Skúšali sme aj objektív s dvoma nastaviteľnými svetelnosťami 2.8 a 5.6. Techniku sme mohli vyskúšať, ohmatať, cca do 16 hodiny. Bolo to každopádne prínosné.

Potom nám Ivan Čaniga, známy fotograf svetového mena, prezentoval svoje portrétne fotografie. Hovoril o možných riešeniach portrétovania v časovom strese, o komunikácii, o svetle, o voľnosti pri tvorbe fotografie apod. Videli sme množstvo fotografií z rôznych prostredí. Prezentácia sa predĺžila oproti plánu, aj otázok Ivan zodpovedal viacero. Po prezentácii, vo viacmenej voľnejšom čase, ukázal veľa fotografií na papieri, o ktoré bol dosť vysoký záujem. Je to zrejmé z fotografií nižšie.

Nasledovala moderovaná diskusia. Veľmi som bol zvedavý, čo z toho bude. Moderátorom bol Maroš Dubovský a neskôr Martin Ondko. Veľa otázok ale nebolo treba hosťom klásť, ich odpovede asi prekvapili mnohých. Boli vlastne dlhé, ale svojim spôsobom aj tak krátke. Boli predovšetkým zmysluplné, plné emócii, skúsenosti, sebapoznania i poznania druhých. Odpovedala Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal a Ivan Čaniga.

On October 26, 2008, the fourth meeting of photo clubs and photographers took place at the Kursalon premises, organized by the Piešťany Photo Club. Despite having it „at home,“ I chose to attend this event for the first time. The program was enticing, and I was curious about the execution. In the morning, we started with an introductory welcome, followed by a presentation from SONY. Representatives from SONY showcased their brand’s cameras and lenses, bringing around 8-10 cameras, approximately 15 lenses, and a few flashes. The latest α 900 was also part of the display. We had the opportunity to try and explore the equipment until around 4 p.m., which was undoubtedly beneficial.

Subsequently, Ivan Čaniga, a renowned photographer of international acclaim, presented his portrait photographs. He discussed possible solutions for portrait photography under time constraints, communication techniques, the role of light, creative freedom in photography, and more. We saw numerous photographs from various settings. The presentation extended beyond the planned time, and Ivan addressed several questions from the audience. After the presentation, during a somewhat more relaxed period, he also showed many printed photographs that garnered considerable interest, as evident from the photos below.

A moderated discussion followed, and I was quite curious about the outcome. Maroš Dubovský served as the moderator, later joined by Martin Ondko. However, there wasn’t a need for many questions from the audience; the answers from the guests likely surprised many. The responses were, in a way, lengthy but still short. They were meaningful, full of emotions, experiences, self-awareness, and insights into others. Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal, and Ivan Čaniga participated in providing responses.

Po úžasnej diskusii sme nasýtili svoje žalúdky a nasledoval voľnejší program. Ja som ho využil na rozvíjanie medziľudských vzťahov. Poobede nám Edo Čupka odprezentoval fotografovanie jazzového festivalu International Jazz Piešťany, ktorý prebieha značnú časť roka v bare Art Jazz Gallery u Doda Šošoku. Ten je mimochodom neďaleko od Kursalonu na Winterovej ulici.

Niektorí cezpoľní sa s nami postupne lúčili, iní sa k nám večer pridali, pretože nás čakala vernisáž FotoKursalon 2008. Do sa prihlásilo 32 účastníkov. Vernisáž bola spojená s vyhlásením výsledkov. Všetko prebehlo hladko, na vernisáž došlo podľa môjho odhadu 50-80 ľudí. Výstava potrvá v priestoroch Kursalónu do 30.11.2008. Primátor Piešťan podporil FotoSession nielen svojou osobnou účasťou, ale aj tým, že jednu cenu určil sám. V neposlednom rade sa podieľal na cene pre víťaza FotoKursalonu a okrem iného aj pre víťaza predtým sa konajúcej akcie ParkFoto. Piešťany sú nádherné miesto, kde si vždy našlo svoje miesto. Dúfam, že to tak zostane :-)

Večer, cca od 19:30 nám, aj verejnosti predviedli svoje umenie muzikanti v zložení: Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji a Caroline Hitland. Erich je kráľom slovenského blues a je to uznávaný umelec. Caroline Hitland je nórska speváčka, ktorá pôsobí medzi Stanom a Erichom ako kvet medzi listami. Jej neskutočne sympatický prejav môžete posúdiť podľa fotografií dole. Škoda, že nemôžete počuť aj jej spev, stojí to za to! Samozrejme aj chlapci boli výborní.

After an amazing discussion, we satisfied our stomachs, and a more relaxed program followed. I used this time to foster interpersonal relationships. In the afternoon, Edo Čupka presented photography from the International Jazz Piešťany jazz festival, which takes place for a significant part of the year at the Art Jazz Gallery near Winterova Street, not far from Kursalon.

Some attendees gradually bid farewell to us, while others joined us in the evening as we awaited the opening of the PhotoKursalon 2008 exhibition. Thirty-two participants entered the competition. The exhibition opening was combined with the announcement of the results. Everything went smoothly, and about 50-80 people attended the vernissage, based on my estimate. The exhibition will run at Kursalon until November 30, 2008. The mayor of Piešťany supported FotoSession not only with his personal presence but also by personally designating one of the prizes. He also contributed to the prize for the winner of FotoKursalon and, among other things, the winner of the previously held ParkFoto event. Piešťany is a beautiful place where art has always found its home. I hope it stays that way.

In the evening, around 7:30 PM, musicians, including Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji, and Caroline Hitland, showcased their artistry to us and the public. Erich is the king of Slovak blues and a recognized artist. Caroline Hitland is a Norwegian singer who acts as a flower among the leaves between Stan and Erich. You can judge her incredibly likable demeanor based on the photos below. Unfortunately, you can’t hear her singing, but it’s worth it! Of course, the guys were excellent as well.

, ,

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, České mestá, Mestá, Česko, Fotografie, Východné Čechy

Rychnov nad Kněžnou – malé mestečko vo východných Čechách

skala
Hits: 2011

Rychnov nad Kněžnou sa nachádza na východ od Hradca Králové a neďaleko od poľských hraníc. Bol som v ňom viackrát, vždy na mňa pôsobilo ako príjemné, pokojné mestečko. Mesto Rychnov je známe aj vďaka zámku, historickej pamiatke. Predstavuje významnú turistickú atrakciu, symbolizuje bohatstvo a prestíž mesta. V zámockom areáli sa nachádzajú pekné a expozície.

Nemecký názov pre Rychnov je Reichenau and der Knieschna. Jeho rozloha je necelých 35 km2. Historické jadro je mestkou pamiatkovou zónou (wikipedia.cs). Prvá písomná zmienka o Rychnove je z 1.2.1258 v listine Přemysla Otakara II., kde je uvedený ako jeden zo svedkov Hermann de Richenawe – Heřman z Rychnova (rychnov-city.cz). S mestečkom bol založený aj kostol svätého Havla. Rychnovskí páni až do začiatku 15. storočia boli potomkovia Heřmana (wikipedia.cs). V roku 1783 bol v Rychnove zriadený vrchnostenský súd. V roku 1950 došlo k pripojeniu niektorých okolitých obcí. Neskôr k ich osamostatneniu a od 1.1.1981 opäť k pripojeniu Dlohé Vsi, Jahodova, Jam, Jedliny, Lipovky, Litohradu, Lukavíc, Nového a Starého Lokota, Rovně, Slemena a Synkova. Po roku 1989 došlo k osamostatneniu obcí Jahodov, Lukavice, Slemeno a Synkov. V súčasnosti má Rychnov tieto časti: Dlouhá Ves, Jámy, Lipovka, Litohrady, Lokot, Panská Habrová, Roveň, Rychnov. Leží vo východných Čechách, v podhorí Orlických hôr, preteká ním rieka Kněžna (rychnov-city.cz).

V meste žije takmer 12000 obyvateľov (rychnov-city.cz). Známy je Kolowratský zámok, počiatky výstavby tejto barokovej spadajú do roku 1670. Cca v roku 1722 bol rozšírený, autorstvo je pripisované Giovannimu Santinimu (rychnov-city.cz). Pôvodnú stavbu má na svedomí pravdepodobne Domenico Orsi (kolowrat.com). Známe Rychnova: herec a dramatik Jiří Šlitr.

Rychnov nad Kněžnou is located to the east of and near the Polish border. I have visited it several times, and it always struck me as a pleasant, peaceful town. The German name for Rychnov is Reichenau an der Knieschna. Its area is just under 35 km2. The historical center is a municipal heritage zone (wikipedia.cs). The first written mention of Rychnov is from February 1, 1258, in a charter of Přemysl Otakar II, where it is mentioned as one of the witnesses, Hermann de Richenawe – Heřman from Rychnov (rychnov-city.cz). The town was founded with the construction of the church of St. Gall. The lords of Rychnov, descendants of Heřman, ruled until the early 15th century (wikipedia.cs).

In 1783, a manorial court was established in Rychnov. In 1950, some surrounding villages were annexed, later gaining independence, and from January 1, 1981, they were again annexed: Dlohá Ves, Jahodova, Jam, Jedliny, Lipovky, Litohrad, Lukavice, Nové a Staré Lokota, Rovně, Slemeno, and Synkov. After 1989, the villages Jahodov, Lukavice, Slemeno, and Synkov gained independence. Currently, Rychnov consists of the following parts: Dlouhá Ves, Jámy, Lipovka, Litohrady, Lokot, Panská Habrová, Roveň, and Rychnov. It lies in eastern Bohemia, in the foothills of the Orlické Mountains, with the Kněžna River flowing through it (rychnov-city.cz).

The town has a population of nearly 12,000 (rychnov-city.cz). The Kolowrat Castle is well-known, with construction beginning around 1670. It was expanded around 1722, with Giovanni Santini attributed to the extension, and the original construction is likely credited to Domenico Orsi (kolowrat.com). Notable personalities from Rychnov include actor and playwright Jiří Šlitr. The town of Rychnov is also known for its castle, a historical monument. It represents a significant tourist attraction, symbolizing the wealth and prestige of the city. In the castle grounds, there are beautiful gardens and exhibits.

Rychnov nad Kněžnou befindet sich östlich von Hradec Králové und in der Nähe der polnischen Grenze. Ich war mehrmals dort, es wirkte immer auf mich wie eine angenehme, ruhige Kleinstadt. Der deutsche Name für Rychnov ist Reichenau an der Knieschna. Die Fläche beträgt knapp 35 km2. Die historische Altstadt ist ein städtisches Denkmalgebiet (wikipedia.cs). Die erste schriftliche Erwähnung von Rychnov stammt aus dem 1.2.1258 in der Urkunde von Přemysl Otakar II., in der Hermann de Richenawe als einer der Zeugen genannt wird – Hermann von Rychnov (rychnov-city.cz). Mit der Stadt wurde auch die Kirche des Heiligen Havel gegründet. Die Herren von Rychnov waren bis zum Anfang des 15. Jahrhunderts Nachkommen von Hermann (wikipedia.cs). Im Jahr 1783 wurde in Rychnov ein Gericht eingerichtet. Im Jahr 1950 kam es zur Eingliederung einiger umliegender Gemeinden. Später zu ihrer Selbständigkeit und ab dem 1.1.1981 erneut zur Eingliederung von Dlohé Vsi, Jahodova, Jam, Jedliny, Lipovky, Litohrad, Lukavíc, Nového a Starého Lokota, Rovně, Slemena und Synkova. Nach 1989 kam es zur Selbständigkeit der Gemeinden Jahodov, Lukavice, Slemeno und Synkov. Derzeit hat Rychnov diese Teile: Dlouhá Ves, Jámy, Lipovka, Litohrady, Lokot, Panská Habrová, Roveň, Rychnov. Es liegt in Ostböhmen, am Fuße des Adlergebirges, durch das der Fluss Kněžna fließt (rychnov-city.cz).

In der Stadt leben fast 12.000 Einwohner (rychnov-city.cz). Bekannt ist das Kolowrat-Schloss, dessen Baubeginn auf das Jahr 1670 zurückgeht. Es wurde etwa im Jahr 1722 erweitert und Giovanni Santini wird als Autor zugeschrieben (rychnov-city.cz). Die ursprüngliche Struktur wird wahrscheinlich Domenico Orsi zugeschrieben (kolowrat.com). Bekannte Persönlichkeiten aus Rychnov: der Schauspieler und Dramatiker Jiří Šlitr.

Rychnov nad Kněžnou znajduje się na wschód od Hradec Králové i niedaleko od granicy z Polską. Byłem tam kilka razy, zawsze sprawiało na mnie wrażenie przyjemnego, spokojnego miasteczka. Niemiecka nazwa Rychnova to Reichenau an der Knieschna. Jego powierzchnia wynosi niecałe 35 km2. Historyczne centrum jest obszarem zabytkowym (wikipedia.cs). Pierwsza pisemna wzmianka o Rychnovie pochodzi z 1.2.1258 roku w dokumencie Přemysla Otakara II., gdzie Hermann de Richenawe jest wymieniony jako jeden z świadków – Hermann z Rychnova (rychnov-city.cz). Z miastem związany jest również kościół św. Havla. Pana Rychnov do początku XV wieku byli potomkami Hermana (wikipedia.cs). W 1783 roku w Rychnovie powstał sąd panieński. W 1950 roku doszło do przyłączenia kilku okolicznych wsi. Później do ich uzyskania niepodległości i od 1.1.1981 ponownie dołączenia Dlohé Vsi, Jahodova, Jam, Jedliny, Lipovky, Litohradu, Lukavíc, Nového a Starého Lokota, Rovně, Slemena a Synkova. Po 1989 roku doszło do uzyskania niepodległości przez miejscowości Jahodov, Lukavice, Slemeno i Synkov. Obecnie Rychnov ma te części: Dlouhá Ves, Jámy, Lipovka, Litohrady, Lokot, Panská Habrová, Roveň, Rychnov. Leży w Wschodnich Czechach, w podgórach Gór Orlickich, przepływa przez niego rzeka Kněžna (rychnov-city.cz).

W mieście mieszka niemal 12 000 mieszkańców (rychnov-city.cz). Znane jest zamek Kolowrat, którego początki budowy sięgają roku 1670. Około roku 1722 został rozbudowany, autorstwo przypisywane jest Giovanniemu Santiniemu (rychnov-city.cz). Oryginalną konstrukcję przypisuje się prawdopodobnie Domenico Orsi (kolowrat.com). Znane postacie z Rychnova: aktor i dramatopisarz Jiří Šlitr.