Krajina, Biotopy, Česko, Príroda, Severné Čechy, Skaly, Zahraničie

Pravčická brána

Hits: 108

Prav­čic­ká brá­na je prí­rod­ný útvar nachá­dza­jú­ci sa v Národ­nom par­ku Čes­ké Švý­car­sko, neďa­le­ko obce Hřen­sko. S roz­pä­tím oblú­ka 26,5 met­ra a výš­kou otvo­ru 16 met­rov je naj­väč­ším prí­rod­ným skal­ným mos­tom v Euró­pe (pbra​na​.cz). Brá­na je v najs­lab­šom mies­te širo­ká 8 met­rov a hru­bá 2,5 met­ra. Sto­jí na skal­nom ostro­hu vyso­kom viac než 70 met­rov. Prav­čic­ká brá­na sa nachá­dza v nad­mor­skej výš­ke 447 met­rov a týči sa nad rie­kou Labe s pre­vý­še­ním viac než 250 met­rov (Jakub Šaf­rá­nek). Prav­čic­ká brá­na vznik­la pred pri­bliž­ne 90 mili­ón­mi rokov počas nesko­rej krie­dy, keď sa more zača­lo ustu­po­vať a zane­cha­lo za sebou roz­siah­le pies­kov­co­vé plo­ši­ny. Mäk­kosť pies­kov­ca umož­ni­la rie­ke Labe a jej prí­to­kom ero­do­vať ska­lu (pbra​na​.cz). Prav­čic­ká brá­na vznik­la v kvád­ro­vých pies­kov­coch krie­do­vé­ho veku. Pro­ce­sy zvet­rá­va­nia a eró­zie postup­ne for­mo­va­li ten­to impo­zant­ný skal­ný oblúk (cs​.wiki​pe​dia​.org). 

V roku 1826 bola pri brá­ne posta­ve­ná krč­ma, kto­rá slú­ži­la náv­štev­ní­kom. V roku 1881 dal knie­ža Edmund Clary-​Aldringen posta­viť neďa­le­ko brá­ny zámo­ček zná­my ako Soko­lí hníz­do (Fal­ken­nest), kto­rý slú­žil ako hotel s 50 lôž­ka­mi (en​.wiki​pe​dia​.org). V minu­los­ti bolo mož­né vystú­piť na samot­ný skal­ný oblúk, avšak od roku 1980 je vstup na oblúk zaká­za­ný z dôvo­du ochra­ny a bez­peč­nos­ti regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). Prav­čic­ká brá­na bola pomer­ne rea­lis­tic­ky zobra­zo­va­ná maliar­mi už v 19. sto­ro­čí. Pre­to sa dá s rela­tív­ne vyso­kou mie­rou isto­ty tvr­diť, že brá­na sto­jí via­me­nej nemen­ná viac ako 150 rokov. Od roku 1963 je vyhlá­se­ná za chrá­ne­ný prí­rod­ný výtvor (Jakub Šaf­rá­nek). Ved­ci si tiež lámu hla­vu nad tým, ako je mož­no, že sa Prav­čic­ká brá­na už dáv­no nezo­sy­pa­la. Jej skal­ný oblúk je prí­liš ten­ký a kreh­ký, aby udr­žal záťaž svo­jej vlast­nej váhy a roz­ťa­ho­va­nie a zmr­š­ťo­va­nie v závis­los­ti od tep­lo­ty. Ved­ci sa dom­nie­va­jú, že Prav­čic­kú brá­nu tvo­ria dve samos­tat­né ska­ly. Vďa­ka tomu nie je oblúk vysta­ve­ná veľ­ké­mu pnu­tiu (ces​kes​vy​car​sko​.cz).


Prav­čic­ká brá­na is a natu­ral for­ma­ti­on loca­ted in the Bohe­mian Swit­zer­land Nati­onal Park, near the vil­la­ge of Hřen­sko. With an arch span of 26.5 meters and an ope­ning height of 16 meters, it is the lar­gest natu­ral rock brid­ge in Euro­pe (pbra​na​.cz). The brid­ge is 8 meters wide at its nar­ro­west point and 2.5 meters thick. It stands on a roc­ky pro­mon­to­ry more than 70 meters high. Prav­čic­ká brá­na is situ­ated at an alti­tu­de of 447 meters and rises abo­ve the Elbe River with an ele­va­ti­on dif­fe­ren­ce of more than 250 meters (Jakub Šaf­rá­nek). It was for­med app­ro­xi­ma­te­ly 90 mil­li­on years ago during the Late Cre­ta­ce­ous peri­od when the sea began to retre­at, lea­ving behind vast sand­sto­ne pla­te­aus. The soft­ness of the sand­sto­ne allo­wed the Elbe River and its tri­bu­ta­ries to ero­de the rock (pbra​na​.cz). Prav­čic­ká brá­na deve­lo­ped in block sand­sto­nes of the Cre­ta­ce­ous peri­od. Weat­he­ring and ero­si­on pro­ces­ses gra­du­al­ly sha­ped this impres­si­ve rock arch (cs​.wiki​pe​dia​.org).

In 1826, an inn was built near the arch to ser­ve visi­tors. In 1881, Prin­ce Edmund Clary-​Aldringen had a small cast­le built near the arch, kno­wn as Soko­lí hníz­do (Fal­ken­nest), which ser­ved as a hotel with 50 beds (en​.wiki​pe​dia​.org). In the past, it was possib­le to climb onto the rock arch itself, but sin­ce 1980, access has been pro­hi­bi­ted for con­ser­va­ti­on and safe­ty rea­sons (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). Prav­čic­ká brá­na was depic­ted quite rea­lis­ti­cal­ly by pain­ters as ear­ly as the 19th cen­tu­ry. The­re­fo­re, it can be sta­ted with a rela­ti­ve­ly high degree of cer­tain­ty that the arch has remai­ned more or less unchan­ged for more than 150 years. Sin­ce 1963, it has been dec­la­red a pro­tec­ted natu­ral monu­ment (Jakub Šaf­rá­nek). Scien­tists are still puzz­led by the fact that Prav­čic­ká brá­na has not col­lap­sed yet. Its rock arch is too thin and fra­gi­le to withs­tand the load of its own weight and the expan­si­on and con­trac­ti­on cau­sed by tem­pe­ra­tu­re chan­ges. Scien­tists belie­ve that Prav­čic­ká brá­na con­sists of two sepa­ra­te rock for­ma­ti­ons. Thanks to this, the arch is not expo­sed to sig­ni­fi­cant stress (ces​kes​vy​car​sko​.cz).


Die Prav­čic­ká brá­na ist eine natür­li­che Fels­for­ma­ti­on im Nati­onal­park Böh­mis­che Sch­we­iz, nahe dem Dorf Hřen­sko. Mit einer Spann­we­i­te von 26,5 Metern und einer Öff­nungs­höhe von 16 Metern ist sie die größte natür­li­che Felsb­rüc­ke Euro­pas (pbra​na​.cz). Die Brüc­ke ist an ihrer sch­mals­ten Stel­le 8 Meter bre­it und 2,5 Meter dick. Sie steht auf einem Fels­vor­s­prung, der mehr als 70 Meter hoch ist. Die Prav­čic­ká brá­na befin­det sich auf einer Höhe von 447 Metern und ragt über die Elbe mit einem Höhe­nun­ters­chied von mehr als 250 Metern auf (Jakub Šaf­rá­nek). Sie ents­tand vor etwa 90 Mil­li­onen Jah­ren wäh­rend der spä­ten Kre­i­de­ze­it, als sich das Meer zurück­zog und gro­ße Sand­ste­in­pla­te­aus hin­ter­ließ. Die Weich­he­it des Sand­ste­ins ermög­lich­te es der Elbe und ihren Neben­flüs­sen, den Fel­sen zu ero­die­ren (pbra​na​.cz). Die Prav­čic­ká brá­na bil­de­te sich in den Sand­ste­inb­löc­ken der Kre­i­de­ze­it. Verwitterungs- und Ero­si­ons­pro­zes­se form­ten all­mäh­lich die­sen impo­san­ten Fels­bo­gen (cs​.wiki​pe​dia​.org).

Im Jahr 1826 wur­de in der Nähe des Bogens ein Gast­haus für Besu­cher errich­tet. 1881 ließ Prinz Edmund Clary-​Aldringen in der Nähe des Bogens ein kle­i­nes Sch­loss namens Soko­lí hníz­do (Fal­ken­nest) errich­ten, das als Hotel mit 50 Bet­ten dien­te (en​.wiki​pe​dia​.org). Früher war es mög­lich, auf den Fels­bo­gen selbst zu ste­i­gen, doch seit 1980 ist der Zugang aus Naturschutz- und Sicher­he­itsg­rün­den ver­bo­ten (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). Die Prav­čic­ká brá­na wur­de bere­its im 19. Jahr­hun­dert von Malern rela­tiv rea­lis­tisch dar­ges­tellt. Daher kann mit einer hohen Wahrs­che­in­lich­ke­it gesagt wer­den, dass der Bogen seit mehr als 150 Jah­ren weit­ge­hend unve­rän­dert geb­lie­ben ist. Seit 1963 ist er als ges­chütz­tes Natur­denk­mal aus­ge­wie­sen (Jakub Šaf­rá­nek). Wis­sen­schaft­ler rät­seln noch immer darüber, warum die Prav­čic­ká brá­na nicht längst ein­ges­türzt ist. Ihr Fels­bo­gen ist zu dünn und fra­gil, um die Last ihres eige­nen Gewichts und die durch Tem­pe­ra­tursch­wan­kun­gen verur­sach­te Aus­deh­nung und Kon­trak­ti­on zu tra­gen. Wis­sen­schaft­ler ver­mu­ten, dass die Prav­čic­ká brá­na aus zwei sepa­ra­ten Fels­for­ma­ti­onen bes­teht. Dadurch ist der Bogen nicht einer star­ken Span­nung aus­ge­setzt (ces​kes​vy​car​sko​.cz).


Prav­čic­ká brá­na to for­mac­ja skal­na znaj­du­jąca się w Par­ku Naro­do­wym Czes­ka Szwaj­ca­ria, nie­da­le­ko miejs­co­wo­ści Hřen­sko. Z roz­pi­ęto­ścią łuku wynos­zącą 26,5 met­ra i wyso­ko­ścią otwo­ru 16 met­rów, jest naj­wi­ęks­zym natu­ral­nym mos­tem skal­nym w Euro­pie (pbra​na​.cz). Most w naj­wężs­zym miejs­cu ma sze­ro­ko­ść 8 met­rów i gru­bo­ść 2,5 met­ra. Stoi na skal­nym urwis­ku o wyso­ko­ści ponad 70 met­rów. Prav­čic­ká brá­na znaj­du­je się na wyso­ko­ści 447 met­rów nad pozi­omem mor­za i wzno­si się nad rze­ką Łabą z prze­wy­żs­ze­niem ponad 250 met­rów (Jakub Šaf­rá­nek). Pows­ta­ła oko­ło 90 mili­onów lat temu w późnej kre­dzie, kie­dy mor­ze zaczęło się cofać, pozos­ta­wia­jąc roz­le­głe płas­ko­wy­że pias­ko­wco­we. Mięk­ko­ść pias­ko­wca pozwo­li­ła rze­ce Łabie i jej dopły­wom na eroz­ję ska­ły (pbra​na​.cz). Prav­čic­ká brá­na ufor­mo­wa­ła się w pias­ko­wcach blo­ko­wych z okre­su kre­do­we­go. Pro­ce­sy wietr­ze­nia i eroz­ji stop­ni­owo uksz­ta­łto­wa­ły ten impo­nu­jący łuk skal­ny (cs​.wiki​pe​dia​.org).

W 1826 roku przy łuku wybu­do­wa­no gos­po­dę, któ­ra słu­ży­ła turys­tom. W 1881 roku ksi­ążę Edmund Clary-​Aldringen kazał wybu­do­wać w pobli­żu zamko­wy budy­nek zna­ny jako Soko­lí hníz­do (Fal­ken­nest), któ­ry słu­żył jako hotel z 50 miejs­ca­mi noc­le­go­wy­mi (en​.wiki​pe​dia​.org). W przes­zło­ści można było wejść na sam łuk skal­ny, jed­nak od 1980 roku dostęp został zaka­za­ny ze wzg­lędów ochro­ny i bez­piec­ze­ńst­wa (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). Prav­čic­ká brá­na była sto­sun­ko­wo rea­lis­tycz­nie przed­sta­wia­na przez malar­zy już w XIX wie­ku. Dla­te­go można z dużą dozą pewno­ści stwier­dzić, że łuk pozos­ta­je w dużej mier­ze niez­mie­ni­ony od ponad 150 lat. Od 1963 roku jest uzna­na za chro­ni­ony pomnik przy­ro­dy (Jakub Šaf­rá­nek). Nauko­wcy wci­ąż zasta­na­wia­ją się, dlac­ze­go Prav­čic­ká brá­na jeszc­ze się nie zawa­li­ła. Jej skal­ny łuk jest zbyt cien­ki i kru­chy, by utr­zy­mać ciężar włas­nej masy oraz rozs­zer­za­nie i kurc­ze­nie się w zale­żno­ści od tem­pe­ra­tu­ry. Nauko­wcy uwa­ża­ją, że Prav­čic­ká brá­na skła­da się z dwóch oddziel­nych skał. Dzi­ęki temu łuk nie jest nara­żo­ny na sil­ne napręże­nia (ces​kes​vy​car​sko​.cz).


Prav­čic­ká brá­na je pří­rod­ní útvar nachá­ze­jí­cí se v Národ­ním par­ku Čes­ké Švý­car­sko, neda­le­ko obce Hřen­sko. S roz­pětím oblou­ku 26,5 met­ru a výš­kou otvo­ru 16 met­rů je nej­vět­ším pří­rod­ním skal­ním mos­tem v Evro­pě (pbra​na​.cz). Most je v nejuž­ším mís­tě širo­ký 8 met­rů a sil­ný 2,5 met­ru. Sto­jí na skal­ním ostro­hu vyso­kém více než 70 met­rů. Prav­čic­ká brá­na se nachá­zí v nad­mo­řs­ké výš­ce 447 met­rů a tyčí se nad řekou Labe s pře­vý­še­ním více než 250 met­rů (Jakub Šaf­rá­nek). Vznik­la přib­liž­ně před 90 mili­ony let během pozd­ní kří­dy, kdy se moře zača­lo ustu­po­vat a zane­cha­lo za sebou roz­sáh­lé pís­kov­co­vé plo­ši­ny. Měk­kost pís­kov­ce umož­ni­la řece Labe a jejím pří­to­kům ero­do­vat ská­lu (pbra​na​.cz). Prav­čic­ká brá­na vznik­la v kvád­ro­vých pís­kov­cích kří­do­vé­ho věku. Pro­ce­sy zvět­rá­vá­ní a ero­ze postup­ně for­mo­va­ly ten­to impo­zant­ní skal­ní oblouk (cs​.wiki​pe​dia​.org).

V roce 1826 byla u brá­ny posta­ve­na hos­po­da, kte­rá slou­ži­la návš­těv­ní­kům. V roce 1881 dal kní­že Edmund Clary-​Aldringen posta­vit neda­le­ko brá­ny záme­ček zná­mý jako Soko­lí hníz­do (Fal­ken­nest), kte­rý slou­žil jako hotel s 50 lůž­ky (en​.wiki​pe​dia​.org). V minu­los­ti bylo mož­né vystou­pit na samot­ný skal­ní oblouk, avšak od roku 1980 je vstup na oblouk zaká­zán z důvo­du ochra­ny a bez­peč­nos­ti (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). Prav­čic­ká brá­na byla poměr­ně rea­lis­tic­ky zobra­zo­vá­na malí­ři již v 19. sto­le­tí. Pro­to se dá s rela­tiv­ně vyso­kou mírou jis­to­ty tvr­dit, že brá­na sto­jí více­mé­ně neměn­ná více než 150 let. Od roku 1963 je vyhlá­še­na za chrá­něný pří­rod­ní výtvor (Jakub Šaf­rá­nek). Věd­ci si také lámou hla­vu nad tím, jak je mož­né, že se Prav­čic­ká brá­na už dáv­no nezří­ti­la. Její skal­ní oblouk je pří­liš ten­ký a křeh­ký, aby udr­žel zátěž vlast­ní váhy a roz­pí­ná­ní a smrš­ťo­vá­ní v závis­los­ti na tep­lo­tě. Věd­ci se dom­ní­va­jí, že Prav­čic­kou brá­nu tvo­ří dvě samos­tat­né ská­ly. Díky tomu není oblouk vysta­ven vel­ké­mu pnu­tí (ces​kes​vy​car​sko​.cz).


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post

Česko, Krajina, Severné Čechy, Zahraničie

Hřensko

Hits: 2252

Hřen­sko je vstup­nou brá­nou do Národ­né­ho par­ku Čes­ké Švaj­čiar­sko. Leží pri súto­ku Labe a Kame­ni­ce v naj­niž­šom bode Čes­kej repub­li­ky v nad­mor­skej výš­ke 115 met­rov nad morom (hren​sko​.cz), 12 kilo­met­rov sever­ne od Děčí­na. Je to naj­niž­šie polo­že­né mies­to v Čes­kej repub­li­ke (Infor­mač­ná tabu­ľa). Labe tvo­rí mohut­ný kaňon vyte­sa­ný do vyso­kej hrad­by skál (hren​sko​.cz). Vyso­ké hrad­by skál obklo­pu­jú malú rie­ku. Ste­ny sú veľ­mi str­mé, čas­to kol­mé, vyso­ké 50150 met­rov. Nachá­dza sa tu množ­stvo skal­ných pre­vi­sov, nie­koľ­ko tune­lov, úzke láv­ky. Kaňon je prí­stup­ný iba v člne (Infor­mač­ná tabuľa). 

Vďa­ka níz­kym tep­lo­tám v ska­lách sa tu darí hor­ským rast­li­nám. Hřen­sko je výcho­dzím bodom pre výle­ty na Prav­čic­kú brá­nu (hren​sko​.cz). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1408. Pri ústí Kame­ni­ce bolo skla­dis­ko dre­va a mlyn. Po Labe sa tu pla­vi­lo a skla­do­va­lo aj obi­lie, sklo a soľ. V 19. sto­ro­čí sa začí­na viac roz­ví­jať ces­tov­ný ruch (hren​sko​.cz). Nemec­ký názov pre Hřen­sko je Herrn­skrets­chen. Čas­ti obce: Hřen­sko, Mez­ná, rekre­ač­ná osa­da Mez­ní lou­ka (Wiki­pe­dia CS). Majú tu his­to­ric­kú skú­se­nosť s pada­ním skál, kto­ré nie­ke­dy bori­li aj domy (hren​sko​.eu). Pôvod slo­va Hřen­sko je odvo­de­ný od krč­my na rohu – Hot­niss Kretz­mar. Od mena Hern­skrez, Hrzen­sko až po Hřen­sko (hren​sko​.eu). Prvá písom­ná zmien­ka je z 15. sto­ro­čia (Infor­mač­ná tabuľa).


Hřen­sko is the gate­way to Bohe­mian Swit­zer­land Nati­onal Park. It lies at the con­flu­en­ce of the Elbe and Kame­ni­ce rivers, at the lowest point in the Czech Repub­lic, with an ele­va­ti­on of 115 meters abo­ve sea level (hren​sko​.cz), 12 kilo­me­ters north of Děčín. It is the lowest-​lying pla­ce in the Czech Repub­lic (Infor­ma­ti­on board). The Elbe forms a mas­si­ve cany­on car­ved into a high rock wall (hren​sko​.cz). Towe­ring rock walls sur­round the small river, with ste­ep, often ver­ti­cal cliffs rea­ching heights of 50150 meters. The area fea­tu­res nume­rous rock over­hangs, seve­ral tun­nels, and nar­row footb­rid­ges. The cany­on is acces­sib­le only by boat (Infor­ma­ti­on board).

Due to low tem­pe­ra­tu­res in the rocks, moun­tain plants thri­ve here. Hřen­sko is the star­ting point for hikes to Prav­čic­ká Gate (hren​sko​.cz). The first writ­ten men­ti­on of Hřen­sko dates back to 1408. At the mouth of the Kame­ni­ce River, the­re was a tim­ber sto­ra­ge site and a mill. The Elbe River was used for tran­s­por­ting and sto­ring grain, glass, and salt. In the 19th cen­tu­ry, tou­rism began to deve­lop more sig­ni­fi­can­tly (hren​sko​.cz). The Ger­man name for Hřen­sko is Herrn­skrets­chen. The vil­la­ge con­sists of Hřen­sko, Mez­ná, and the rec­re­a­ti­onal sett­le­ment of Mez­ní Lou­ka (Wiki­pe­dia CS). The area has a his­to­ry of rock­falls, some­ti­mes cau­sing dama­ge to hou­ses (hren​sko​.eu). The ori­gin of the word Hřen­sko comes from a tavern at the cor­ner – Hot­niss Kretz­mar. Over time, the name evol­ved from Hern­skrez, Hrzen­sko, to Hřen­sko (hren​sko​.eu). The first writ­ten record of the name dates back to the 15th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board).


Hřen­sko ist das Ein­gang­stor zum Nati­onal­park Böh­mis­che Sch­we­iz. Es liegt am Zusam­men­fluss der Elbe und Kame­ni­ce, an der tiefs­ten Stel­le der Tsche­chis­chen Repub­lik mit einer Höhe von 115 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (hren​sko​.cz), 12 Kilo­me­ter nörd­lich von Děčín. Es ist der tiefst­ge­le­ge­ne Ort in der Tsche­chis­chen Repub­lik (Infor­ma­ti­ons­ta­fel). Die Elbe bil­det einen mäch­ti­gen Cany­on, der in eine hohe Fel­swand gehau­en wur­de (hren​sko​.cz). Hohe Fel­swän­de umge­ben den kle­i­nen Fluss, mit ste­il abfal­len­den, oft sen­krech­ten Klip­pen, die 50150 Meter hoch sind. Hier gibt es zahl­re­i­che Fel­süber­hän­ge, eini­ge Tun­nel und sch­ma­le Ste­ge. Der Cany­on ist nur mit dem Boot zugän­glich (Infor­ma­ti­ons­ta­fel).

Aufg­rund der nied­ri­gen Tem­pe­ra­tu­ren in den Fel­sen gede­i­hen hier Gebir­gspf­lan­zen beson­ders gut. Hřen­sko ist der Aus­gangs­punkt für Wan­de­run­gen zum Pre­bisch­tor (hren​sko​.cz). Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Hřen­sko stammt aus dem Jahr 1408. An der Mün­dung der Kame­ni­ce gab es ein Holz­la­ger und eine Müh­le. Über die Elbe wur­den Get­re­i­de, Glas und Salz tran­s­por­tiert und gela­gert. Im 19. Jahr­hun­dert ent­wic­kel­te sich der Tou­ris­mus zuneh­mend (hren​sko​.cz). Der deuts­che Name für Hřen­sko ist Herrn­skrets­chen. Die Geme­in­de bes­teht aus Hřen­sko, Mez­ná und der Erho­lung­sied­lung Mez­ní Lou­ka (Wiki­pe­dia CS). Die Regi­on hat Erfah­run­gen mit Felss­tür­zen, die gele­gen­tlich Häu­ser bes­chä­dig­ten (hren​sko​.eu). Der Urs­prung des Wor­tes Hřen­sko geht auf eine Eckk­ne­i­pe – Hot­niss Kretz­mar zurück. Der Name ent­wic­kel­te sich über Hern­skrez, Hrzen­sko zu Hřen­sko (hren​sko​.eu). Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem 15. Jahr­hun­dert (Infor­ma­ti­ons­ta­fel).


Hřen­sko je vstup­ní bra­nou do Národ­ní­ho par­ku Čes­ké Švý­car­sko. Leží při sou­to­ku Labe a Kame­ni­ce v nej­niž­ším bodě Čes­ké repub­li­ky v nad­mo­řs­ké výš­ce 115 met­rů (hren​sko​.cz), 12 kilo­met­rů sever­ně od Děčí­na. Je to nej­ní­že polo­že­né mís­to v Čes­ké repub­li­ce (Infor­mač­ní tabu­le). Labe zde vytvá­ří mohut­ný kaňon vyhlou­be­ný do vyso­ké skal­ní stěny (hren​sko​.cz). Vyso­ké skal­ní stěny obklo­pu­jí malou řeku, při­čemž stěny jsou vel­mi str­mé, čas­to kol­mé, s výš­kou 50150 met­rů. V oblas­ti se nachá­zí mno­ho skal­ních pře­vi­sů, něko­lik tune­lů a úzké láv­ky. Kaňon je pří­stup­ný pou­ze lodí (Infor­mač­ní tabule).

Díky níz­kým tep­lo­tám ve ska­lách se zde daří hor­ským rost­li­nám. Hřen­sko je výcho­zím bodem pro výle­ty k Prav­čic­ké brá­ně (hren​sko​.cz). Prv­ní písem­ná zmín­ka o Hřen­sku pochá­zí z roku 1408. U ústí Kame­ni­ce bylo skla­diš­tě dře­va a mlýn. Po Labi se zde pla­vi­lo a skla­do­va­lo obi­lí, sklo a sůl. V 19. sto­le­tí se začal více roz­ví­jet ces­tov­ní ruch (hren​sko​.cz). Němec­ký název pro Hřen­sko je Herrn­skrets­chen. Obec se sklá­dá z čás­tí Hřen­sko, Mez­ná a rekre­ač­ní osa­da Mez­ní Lou­ka (Wiki­pe­dia CS). Oblast má his­to­ric­kou zku­še­nost s pádem skal, kte­ré něk­dy poško­di­ly i domy (hren​sko​.eu). Původ náz­vu Hřen­sko je odvo­zen od hos­po­dy na rohu – Hot­niss Kretz­mar. Název se postup­ně vyví­jel od Hern­skrez, Hrzen­sko až po Hřen­sko (hren​sko​.eu). Prv­ní písem­ná zmín­ka pochá­zí z 15. sto­le­tí (Infor­mač­ní tabule).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post