2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Ľudia, Považské, Práca, Prírodné, Slovenské, Živočíchy

Zabíjačka

Hits: 3716

Zabí­jač­ka je tra­dí­cia, kto­rá sa zacho­va­la naj­mä v nie­kto­rých dedi­nách a vidiec­kych komu­ni­tách. Ide o tra­dič­nú sláv­nosť spo­je­nú so zabi­tím domá­cich zvie­rat, naj­čas­tej­šie pra­sa­ťa, na príp­ra­vu mäsa a mäso­vých výrob­kov. Zabí­jač­ka má svo­je kore­ne v minu­los­ti, keď bolo potreb­né zabez­pe­čiť dosta­tok potra­vín pre rodi­ny na zimu. Aj keď moder­né doby pri­nies­li zme­ny v spô­so­be, ako ľudia naku­pu­jú potra­vi­ny, a zvý­ši­li sa etic­ké otáz­ky týka­jú­ce sa zabí­ja­nia zvie­rat, pre nie­kto­ré komu­ni­ty na vidie­ku zostá­va zabí­jač­ka tra­dič­ným a dôle­ži­tým aspek­tom ich kul­tú­ry a život­né­ho štý­lu. Táto uda­losť sa obvyk­le koná v zim­ných mesia­coch, keď sú tep­lo­ty níz­ke a mäso je mož­né spra­co­vať a skla­do­vať jed­no­duch­šie. Zabí­jač­ka je pro­ces, kto­rý zahŕňa spo­lu­prá­cu šir­šie­ho spo­lo­čen­stva a má teda čas­to komu­nit­ný roz­mer. Táto tra­dí­cia nie je len o výro­be mäsa, ale aj o spo­lo­čen­skom zážit­ku a spo­lu­prá­ci medzi sused­mi a prí­buz­ný­mi. Mäso je roz­de­le­né a spra­co­va­né do rôz­nych foriem, ako sú klo­bá­sy, úde­ni­ny, šun­ka a krvav­nič­ky. Samot­ná uda­losť začí­na zabi­tím zvie­ra­ťa. Potom nasle­du­je dôklad­ná príp­ra­va mäsa.

Foto­gra­fo­vať zabí­jač­ku bola pre mňa veľ­ká výzva. Mal som však šťas­tie na to, že som sa zúčast­nil takej zabí­jač­ky, pri kto­rej to veľ­mi dob­re, aj pek­ne odsý­pa­lo. Všet­ci si pomá­ha­li, niko­mu nebo­lo tre­ba vra­vieť, že rob, ale­bo čo tre­ba robiť. V dneš­nej dobe to bolo pre mňa nevídané. 


Slaugh­te­ring is a tra­di­ti­on that has been pre­ser­ved, espe­cial­ly in some vil­la­ges and rural com­mu­ni­ties. It is a tra­di­ti­onal celeb­ra­ti­on asso­cia­ted with the slaugh­ter of domes­tic ani­mals, most com­mon­ly pigs, for the pre­pa­ra­ti­on of meat and meat pro­ducts. The roots of slaugh­te­ring lie in the past when it was neces­sa­ry to secu­re enough food for fami­lies during the win­ter. Alt­hough modern times have brought chan­ges in how peop­le pur­cha­se food, and ethi­cal ques­ti­ons regar­ding ani­mal slaugh­ter have inc­re­a­sed, for some rural com­mu­ni­ties, slaugh­te­ring remains a tra­di­ti­onal and sig­ni­fi­cant aspect of the­ir cul­tu­re and lifes­ty­le. This event usu­al­ly takes pla­ce in the win­ter months when tem­pe­ra­tu­res are low, and meat can be pro­ces­sed and sto­red more easi­ly. Slaugh­te­ring is a pro­cess that invol­ves the col­la­bo­ra­ti­on of the bro­ader com­mu­ni­ty, often having a com­mu­nal dimen­si­on. This tra­di­ti­on is not just about meat pro­duc­ti­on but also about a social expe­rien­ce and coope­ra­ti­on among neigh­bors and rela­ti­ves. Meat is divi­ded and pro­ces­sed into vari­ous forms, such as sau­sa­ges, smo­ked meats, ham, and blo­od sau­sa­ges. The event begins with the slaugh­ter of the ani­mal, fol­lo­wed by tho­rough meat preparation.

Pho­tog­rap­hing a slaugh­te­ring was a sig­ni­fi­cant chal­len­ge for me. Howe­ver, I was for­tu­na­te to attend a slaugh­te­ring whe­re things went very smo­ot­hly and beau­ti­ful­ly. Eve­ry­o­ne hel­ped each other, and the­re was no need to tell any­o­ne what to do. In toda­y­’s world, this was unp­re­ce­den­ted for me.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Ľudia, Svadba

Lipovnícka svadba

Hits: 2748

Foto­gra­fie zo svad­by môj­ho kama­rá­ta. /​Foto­gra­fie zo svad­by môj­ho kamaráta.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Karnevaly, Ľudia, Podunajské, Reportáže, Slovenské

Veľký letný karneval v Senci

Hits: 3939

Rok 2009

V Sen­ci sa konal aj v roku 2009 Veľ­ký let­ný kar­ne­val”, ten­to krát 26.6.2009. Ja som sa zúčast­nil po prvý krát. Pred­tým som počú­val o tom­to kar­ne­va­le samé chvá­ly, tak som bol veľ­mi zve­da­vý. Musím pove­dať, že som bol nad­še­ný a to pre­dov­šet­kým kvô­li dvom veciam. Po prvé videl som, že ak sa dá ľuďom pries­tor, tak sú tvo­ri­ví a nie­len to, ale aj tvo­ria. Po dru­hé, atmo­sfé­ra bola výbor­ná, ľudia sa teši­li. Ten­to rok pri­tom hro­zi­lo, že všet­ci zmok­ne­me, hodi­nu pred­tým bola zatia­hnu­tá oblo­ha a lia­lo a lia­lo. Asi pol­ho­di­nu pred šies­tou večer vykuk­lo sln­ko a chva­la­bo­hu vykuk­li aj ľudia.

V Sen­ci sa koná kaž­do­roč­ný Veľ­ký let­ný kar­ne­val. Pri­ťa­hu­je oby­va­te­ľov aj náv­štev­ní­kov z oko­li­tých obcí a miest, ponú­ka­júc zába­vu, kul­tú­ru a rôz­no­ro­dé akti­vi­ty pre všet­ky veko­vé kate­gó­rie. Kar­ne­val v Sen­ci sa obvyk­le koná kon­com júna a ponú­ka boha­tý prog­ram plný sprie­vo­dov, hud­by, tan­cov, diva­del­ných pred­sta­ve­ní, atrak­cií, špor­to­vých podu­ja­tí a tra­dič­ných jedál. Uspo­ra­dú­va­jú sa aj prog­ra­my pre deti. Táto uda­losť má za cieľ spo­jiť komu­ni­tu, poskyt­núť zába­vu a slá­viť let­né obdobie.


In 2009, the Gre­at Sum­mer Car­ni­val” took pla­ce in Senec, this time on June 26, 2009. I atten­ded for the first time. Befo­re that, I had only heard prai­ses about this car­ni­val, so I was very curi­ous. I must say that I was thril­led, pri­ma­ri­ly for two rea­sons. First­ly, I saw that when peop­le are given spa­ce, they are cre­a­ti­ve and not only that, but they also cre­a­te. Second­ly, the atmo­sp­he­re was excel­lent; peop­le were enjo­y­ing them­sel­ves. This year, the­re was a thre­at that we would all get soaked; an hour befo­re, the sky was over­cast, and it was pou­ring. About half an hour befo­re six in the eve­ning, the sun pee­ked out, and thank­ful­ly, so did the people.

Senec hosts the annu­al Gre­at Sum­mer Car­ni­val. It att­racts resi­dents and visi­tors from sur­roun­ding vil­la­ges and towns, offe­ring enter­tain­ment, cul­tu­re, and diver­se acti­vi­ties for all age groups. The car­ni­val in Senec typi­cal­ly takes pla­ce at the end of June and pre­sents a rich prog­ram full of para­des, music, dan­ces, the­at­ri­cal per­for­man­ces, att­rac­ti­ons, sports events, and tra­di­ti­onal foods. The­re are also prog­rams spe­ci­fi­cal­ly desig­ned for chil­dren. The pur­po­se of this event is to bring the com­mu­ni­ty toget­her, pro­vi­de enter­tain­ment, and celeb­ra­te the sum­mer season.


Senec ren­dez­te meg a Nagy Nyá­ri Kar­ne­vált” 2009-​ben is, ezút­tal június 26-​án. Én elős­zör vet­tem részt. Koráb­ban csak a kar­ne­vál dic­sé­re­te­it hal­lot­tam, tehát nagy­on kívánc­si vol­tam. Meg kell mond­jam, hogy le vol­tam nyűgöz­ve, elsősor­ban két dolog miatt. Elős­zör is lát­tam, hogy ha az embe­rek­nek teret adnak, kre­a­tí­vak, és nemc­sak ez, hanem alkot­nak is. Másods­zor, a han­gu­lat kivá­ló volt, az embe­rek örül­tek. Idén az volt a ves­zé­ly, hogy min­dan­ny­ian elá­zunk, egy órá­val koráb­ban bebo­rult az ég, és ömlött az eső. Min­te­gy fél órá­val hat óra előtt kikuk­kan­tott a nap, és hál’ Isten­nek, az embe­rek is kikukkantak.

Senec­ben min­den évben meg­ren­de­zik a Nagy Nyá­ri Kar­ne­vált. Lako­so­kat és a kör­ny­ező fal­vak­ból és váro­sok­ból érke­ző láto­ga­tó­kat vonz, szó­ra­ko­zást, kul­tú­rát és külön­fé­le tevé­ke­ny­sé­ge­ket kínál min­den korosz­tá­ly szá­má­ra. A sene­ci kar­ne­vál álta­lá­ban június végén zaj­lik, és gaz­dag prog­ra­mot kínál fel­vo­nu­lá­sok­kal, zené­vel, tán­cok­kal, szín­há­zi előa­dá­sok­kal, lát­vá­ny­os­sá­gok­kal, spor­te­se­mé­ny­ek­kel és hagy­o­má­ny­os éte­lek­kel. Gyer­me­kek­nek is szer­vez­nek prog­ra­mo­kat. Az ese­mé­ny cél­ja a közös­ség öss­ze­fo­gá­sa, szó­ra­koz­ta­tás biz­to­sí­tá­sa és a nyá­ri idős­zak ünneplése.


У Сенецу је такође одржан Велики летњи карневал” и 2009. године, овог пута 26.6.2009. Ја сам први пут учествовао. Претходно сам слушао само похвале о овом карневалу, па сам био веома заносан. Морам рећи да сам био одушевљен, и то пре свега због две ствари. Прво, видео сам да ако људима дате простор, они су креативни и не само то, већ и стварају. Друго, атмосфера је била одлична, људи су уживали. Ове године је, међутим, постојала опасност од кише, сат времена пре тога било је облачно небо и киша и киша. Око пола сата пре шест сати поподне погледало је сунце и, хвала Богу, погледали су и људи.

У Сенецу се сваке године одржава Велики летњи карневал. Привлачи становнике и посетиоце из околних села и градова, пружајући забаву, културу и различите активности за све узрасте. Карневал у Сенецу обично се одржава крајем јуна и нуди богат програм пун парада, музике, плеса, позоришних представа, атракција, спортских догађаја и традиционалних јела. Организују се и програми за децу. Циљ овог догађаја је објединити заједницу, обезбедити забаву и славити летње доба.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2010, Časová línia, Fotografické, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské

Fotosession Piešťany

Hits: 5126

7. Foto­ses­si­on – 28.3.2010

V posled­nú mar­co­vú nede­ľu sa usku­toč­ni­lo ďal­šie, v pora­dí už sied­me, pokra­čo­va­nie akcie Pieš­ťan­ské­ho foto­k­lu­buFoto­ses­si­on. Za celý deň som nará­tal oko­lo 50 účast­ní­kov, kto­rí sa zúčast­ni­li na tom­to milom podu­ja­tí. Vypo­ču­li sme si nie­koľ­ko pred­ná­šok, mali sme mož­nosť poroz­prá­vať sa medzi sebou. Ku spo­lo­čen­skej strán­ke pozi­tív­ne pris­pel aj spo­loč­ný obed. Medzi účast­ník­mi podu­ja­tia boli aj čle­no­via foto­k­lu­bov z iných miest. Nie­len z Pieš­ťan, ale napr. z Galan­ty, z Trna­vy, z Nových Zám­kov a z Bra­ti­sla­vy. Prí­le­ži­tosť sme využi­li aj na vzá­jom­ne sa infor­mo­va­nie o pri­pra­vo­va­ných podu­ja­tiach v roku 2010.


On the last Sun­day in March, anot­her, alre­a­dy seventh, con­ti­nu­ati­on of the event orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Pho­toc­lub took pla­ce – Foto­ses­si­on. Throug­hout the day, I coun­ted around 50 par­ti­ci­pants who took part in this ple­a­sant event. We lis­te­ned to seve­ral lec­tu­res and had the oppor­tu­ni­ty to talk among our­sel­ves. The com­mu­nal aspect was posi­ti­ve­ly con­tri­bu­ted to by a sha­red lunch. Among the par­ti­ci­pants of the event were also mem­bers of pho­toc­lubs from other cities, not only from Pieš­ťa­ny but, for exam­ple, from Galan­ta, Trna­va, Nové Zám­ky, and Bra­ti­sla­va. We also took the oppor­tu­ni­ty to inform each other about upco­ming events in 2010.


Na začiat­ku nám Mar­tin Štep­ka pred­sta­vil pre­dov­šet­kým výho­dy fareb­né­ho pries­to­ru LaB. Uká­zal nám mož­nos­ti jeho pou­ži­tia pre­dov­šet­kým v pro­duk­te Ado­be Pho­tos­hop. Mar­tin uká­zal veľ­kosť pries­to­ru LaB a jeho prin­cíp zalo­že­ný na ľud­skom vnímaní.


At the begin­ning, Mar­tin Štep­ka intro­du­ced pri­ma­ri­ly the bene­fits of the LaB color spa­ce. He sho­wed us the possi­bi­li­ties of its use, espe­cial­ly in the Ado­be Pho­tos­hop pro­duct. Mar­tin demon­stra­ted the size of the LaB spa­ce and its prin­cip­le based on human perception.


Nasle­do­va­la Kata­rí­na Mocá­ko­vá, kto­rá nám hovo­ri­la o svo­jej ces­te ku zvlád­nu­tej gumo­tla­či. Ide o his­to­ric­kú tvor­bu foto­gra­fií, čo je zais­te v dneš­nej digi­tál­nej dobe nezvy­čaj­né. Kat­ke Mocá­ko­vej, ako sme poču­li, sa táto výtvar­ná tvor­ba páči a ja musím pove­dať, že mne tiež. Urči­te by som sa sám na gumo­tlač len tak nedal, ale jej výsled­né pro­duk­ty sa mi veľ­mi páčia :-). Spo­me­nu­la aj to, že nevie o nikom na Slo­ven­sku, okrem nej a Ras­ťa Čam­ba­la, kto by sa nie­čo­mu podob­né­mu veno­val. V jej pred­náš­ke odznel ter­mín foto­gra­fi­ka”, kto­rým ozna­ču­je svo­je a podob­né postu­py ume­lec­kej tvor­by. Jej roz­prá­va­nie na mňa spra­vi­lo veľ­ký dojem. Namá­ča­nie papie­ra, tvor­ba nega­tí­vu, ske­no­va­nie a mno­hé iné vo mne vzbu­dzo­va­li rešpekt pred vyna­lo­že­nou ener­gi­ou, trpez­li­vos­ťou a zvlád­nu­tou technológiou :-).


Next was Kata­rí­na Mocá­ko­vá, who tal­ked to us about her jour­ney into mas­te­ring gum bic­hro­ma­te prin­ting. It invol­ves the his­to­ri­cal tech­ni­que of cre­a­ting pho­tog­raphs, which is quite unu­su­al in toda­y­’s digi­tal age. As we heard, Kata­rí­na Mocá­ko­vá enjo­ys this artis­tic form, and I must say that I do too. I cer­tain­ly would­n’t enga­ge in gum bic­hro­ma­te prin­ting myself, but I real­ly like the end results of her work :-). She also men­ti­oned that she does­n’t know of any­o­ne in Slo­va­kia, except for her­self and Ras­ťo Čam­ba­la, who is dedi­ca­ted to somet­hing simi­lar. In her pre­sen­ta­ti­on, the term pho­to­gra­fi­ka” was men­ti­oned, which she uses to label her and simi­lar pro­ces­ses of artis­tic cre­a­ti­on. Her sto­ry­tel­ling made a gre­at impres­si­on on me. Immer­sing paper, cre­a­ting nega­ti­ves, scan­ning, and many other aspects evo­ked a sen­se of res­pect for the ener­gy, patien­ce, and mas­te­red tech­no­lo­gy involved :-).


Dušan Beláň nám roz­prá­val o lokál­nych úpra­vách v prog­ra­me Ado­be Light­ro­om. Bol pre­zen­to­va­ný ako nástroj pre foto­gra­fov, s tým že časom sa zrej­me situ­ácia vyvi­nie do takej mie­ry, že Pho­tos­hop nebu­de musieť foto­graf na drvi­vú väč­ši­nu úprav, vôbec otvá­rať. Pho­tos­hop bude nástro­jom pre gra­fi­kov a Light­ro­om pre fotografov.

Dušan Beláň tal­ked to us about local adjus­tments in Ado­be Light­ro­om. It was pre­sen­ted as a tool for pho­tog­rap­hers, with the idea that over time, the situ­ati­on might evol­ve to the point whe­re pho­tog­rap­hers won’t need to open Pho­tos­hop for the vast majo­ri­ty of adjus­tments. Pho­tos­hop will be a tool for grap­hic desig­ners, and Light­ro­om for photographers.


Nasle­do­val obed v krás­nych pries­to­roch Kur­sa­lo­nu. Ten­to­krát boli aj buch­ty, s kto­rý­mi bol neus­tá­le spá­ja­ný naj­mä Peter Ertl :-). Chu­ti­lo však všet­ko a hádam aj všet­kým. Samoz­rej­me, pod­stat­né bolo vyme­niť si skú­se­nos­ti, zážit­ky a pod.


Dušan Beláň tal­ked to us about local adjus­tments in Ado­be Light­ro­om. It was pre­sen­ted as a tool for pho­tog­rap­hers, with the idea that over time, the situ­ati­on might evol­ve to the point whe­re pho­tog­rap­hers won’t need to open Pho­tos­hop for the vast majo­ri­ty of adjus­tments. Pho­tos­hop will be a tool for grap­hic desig­ners, and Light­ro­om for photographers.


Po obe­de v sva­dob­nej sále” sme pokra­čo­va­li pre­zen­tá­ci­ou pro­jek­tu VOĽBY, v kto­rej Jozef Ondzík (inak prak­ti­zu­jú­ci anes­te­zi­ológ) pre­zen­to­val foto­gra­fie via­ce­rých auto­rov, na kto­rých boli zachy­te­né rôz­ne voľ­by. Vide­li sme foto­gra­fie počas samot­né­ho pro­ce­su vo voleb­nej miest­nos­ti, ale pre­dov­šet­kým sním­ky zho­to­ve­né počas voleb­ných kam­pa­ní. Zau­ja­la ma nesmier­na nestran­nosť s akou boli foto­gra­fie vytvo­re­né. Napo­kon aj celá pre­zen­tá­cia bola v takom vyrov­na­nom duchu, kde názor na poli­ti­ku, a tým samoz­rej­me aj na sme­ro­va­nie spo­loč­nos­ti bol len jed­ným z mno­hých. A už vôbec nebo­la cítiť žiad­na voličs­ká pre­fe­ren­cia auto­rov, ani celé­ho pro­jek­tu. Podob­ne sa vyjad­ril aj Mar­tin Ond­ko v dis­ku­sii. Foto­gra­fie, kto­ré sme vide­li, nie sú na 100 % tie, kto­ré budú aj vo finál­nom pro­duk­te pro­jek­tu pre­zen­to­va­né, ale zau­jí­ma­vé bolo, že boli šir­šie­mu audi­tó­riu pre­zen­to­va­né prvý krát. Ako pove­dal aj pán Ondzík, naše reak­cie boli preň­ho urči­te prínosom.


After lunch in the wed­ding hall,” we con­ti­nu­ed with the pre­sen­ta­ti­on of the pro­ject VOĽBY, in which Jozef Ondzík (also a prac­ti­cing anest­he­si­olo­gist) pre­sen­ted pho­tog­raphs from vari­ous aut­hors, cap­tu­ring dif­fe­rent cho­ices. We saw pho­tog­raphs during the voting pro­cess itself in the pol­ling sta­ti­on, but espe­cial­ly shots taken during elec­ti­on cam­paigns. I was impres­sed by the inc­re­dib­le impar­tia­li­ty with which the pho­tos were cre­a­ted. Final­ly, the enti­re pre­sen­ta­ti­on was in such a balan­ced spi­rit, whe­re opi­ni­ons on poli­tics, and thus, of cour­se, on the direc­ti­on of socie­ty, were just one of many. The­re was no sen­se of any voter pre­fe­ren­ce from the aut­hors or the enti­re pro­ject. Mar­tin Ond­ko expres­sed a simi­lar sen­ti­ment in the dis­cus­si­on. The pho­tos we saw are not 100% the ones that will be pre­sen­ted in the final pro­ject, but it was inte­res­ting that they were pre­sen­ted to a wider audien­ce for the first time. As Mr. Ondzík said, our reac­ti­ons were cer­tain­ly bene­fi­cial for him.


Ako posled­ný vystú­pil Joe Kla­mar, ale­bo ak chce­te Jozef Kla­már. Viac­ná­sob­ný víťaz Czech Pre­ss Pho­to a iných súťa­ží, foto­gra­fu­jú­ci pre fran­cúz­sku agen­tú­ru AFP, rodák z Jasnej-​Záhradiek. Joe nám uká­zal kvan­tum foto­gra­fií, kto­ré sa nám všet­kým iste páči­li. Hovo­ril síce viac­krát, že sa na plát­ne z datap­ro­jek­to­ru občas pri­tra­fia zlé sním­ky, ale evi­den­tne sa mu neda­ri­lo napl­niť túto myš­lien­ku. Via­ce­ré jeho zábe­ry som videl pred­tým aj na papie­ri vo veľ­kom for­má­te na výsta­vách v Bra­ti­sla­ve. Najprv nám uká­zal fot­ky zo špor­to­vých súťa­ží, pre­dov­šet­kým z lyžo­va­nia a zo sko­kov na lyžiach. Potom sme vide­li aj zopár sil­ných zábe­rov napr. z Bos­ny. Troš­ku sme nač­re­li do prob­le­ma­ti­ky spô­so­bu, ako sa dostať na to správ­ne mies­to. Naprí­klad počas ofi­ciál­nej náv­šte­vy pápe­ža, ale aj tre­bárs, čo robiť v dave počas demon­štrá­cie. Dozve­de­li sme sa aj to, že spra­vo­daj­stvo si vyža­du­je pro­du­ko­vať foto­gra­fie aj vte­dy, keď sa prak­tic­ky nič nede­je. Mno­ho­krát kaž­dý deň. Vide­li sme foto­gra­fie aj zo Slo­ven­ska, aj troš­ku foto­gra­fií z voľ­nej tvor­by – kone na Murá­ni a pár auto­por­tré­tov. Na kon­ci sa Joe vrá­til ku špor­tu, vide­li sme napr. zábe­ry z Pekings­kej olym­piá­dy, biat­lon a futbal.


As the last spe­a­ker, Joe Kla­mar, or Jozef Kla­már, took the sta­ge. A mul­tip­le win­ner of Czech Pre­ss Pho­to and other com­pe­ti­ti­ons, pho­tog­rap­hing for the French agen­cy AFP, born in Jasna-​Záhradky. Joe sho­wed us a plet­ho­ra of pho­tog­raphs that sure­ly appe­a­led to all of us. Alt­hough he men­ti­oned seve­ral times that occa­si­onal­ly bad shots hit the scre­en from the data pro­jec­tor, he evi­den­tly fai­led to ful­fill this idea. I had seen seve­ral of his shots befo­re on paper in lar­ge for­mat at exhi­bi­ti­ons in Bra­ti­sla­va. First, he sho­wed us pho­tos from sports com­pe­ti­ti­ons, espe­cial­ly from ski­ing and ski jum­ping. Then we saw some power­ful shots, for exam­ple, from Bos­nia. We del­ved a bit into the issue of how to get to the right pla­ce. For exam­ple, during the offi­cial visit of the pope, or even what to do in a cro­wd during a demon­stra­ti­on. We also lear­ned that jour­na­lism requ­ires pro­du­cing pho­tos even when prac­ti­cal­ly not­hing is hap­pe­ning. Many times eve­ry day. We saw pho­tos from Slo­va­kia and a bit of free-​form pho­tog­rap­hy – hor­ses in Muráň, and a few self-​portraits. In the end, Joe retur­ned to sports, sho­wing shots from the Bei­jing Olym­pics, biat­hlon, and football.


Pod­ľa Jožov­ho roz­prá­va­nia bolo jas­né, že čas­to trpí nedos­tat­kom času. Spra­vo­daj­ská foto­gra­fia mu nepos­ky­tu­je veľa mož­nos­tí tvo­riť – je to však dosť para­dox­né, pre­to­že foto­gra­fie Joe Kla­ma­ru nesú svoj ruko­pis a sú zasia­hnu­té nápad­mi. Napriek tomu, že od odfo­te­nia zábe­ru pre agen­tú­ru, po jej odo­vzda­nie, má nie­ke­dy pol­ho­di­nu, nie­ke­dy hodi­ny, urči­te však nie deň, Joe doká­že tomu úspeš­ne tvo­riť. A stá­va sa, že svo­je fot­ky vidí až keď ich nie­kto opub­li­ku­je. Na dru­hej stra­ne je rád za množ­stvo prí­le­ži­tos­tí, kto­ré mu jeho prá­ca posky­tu­je. Raz by Joe chcel mať viac času na foto­gra­fo­va­nie. Celý čas pôso­bil veľ­mi skrom­ne, čas­to z jeho úst vyšla veta v zmys­le to sa dá uro­biť ove­ľa lep­šie”. Zau­ja­la ma veľ­mi jed­na, pre mňa neča­ka­ná myš­lien­ka, kto­rú Joe spo­me­nul – choď­te si fotiť Afric­ký pohár vo fut­ba­le – tí chlap­ci hra­jú ešte pre radosť”. Po výdat­nej dáv­ke Joe Kla­ma­ra sied­me Foto­ses­si­on úspeš­ne skon­či­lo. Teším sa na ďal­šie pokra­čo­va­nie tej­to dob­rej myšlienky.

Accor­ding to Joe’s nar­ra­ti­ve, it was cle­ar that he often suf­fers from a lack of time. Repor­ta­ge pho­tog­rap­hy does­n’t offer him many oppor­tu­ni­ties to cre­a­te – it’s quite para­do­xi­cal, as Joe Kla­ma­r’s pho­tos car­ry his sig­na­tu­re and are infu­sed with ide­as. Des­pi­te having some­ti­mes only half an hour, some­ti­mes hours, but cer­tain­ly not a day, from taking a shot for the agen­cy to deli­ve­ring it, Joe mana­ges to cre­a­te suc­cess­ful­ly. It hap­pens that he sees his pho­tos only when some­one pub­lis­hes them. On the other hand, he app­re­cia­tes the many oppor­tu­ni­ties his work pro­vi­des him. Joe would like to have more time for pho­tog­rap­hy some­day. Throug­hout the time, he appe­a­red very modest, often say­ing things like this can be done much bet­ter.” One une­xpec­ted idea that caught my atten­ti­on was when Joe men­ti­oned, Go sho­ot the Afri­can Cup in foot­ball – tho­se guys still play for joy.” After a gene­rous dose of Joe Kla­mar, the seventh Foto­ses­si­on ended suc­cess­ful­ly. I look for­ward to the next con­ti­nu­ati­on of this good idea.


6. Foto­ses­si­on – 25.10.2009

Téma: Zho­to­vo­va­nie rôz­no­ro­dých foto­gra­fic­kých obra­zov v mes­te Pieš­ťa­ny vo vyme­dze­nom čase všet­ký­mi zúčast­ne­ný­mi foto­graf­mi, s cie­ľom zachy­te­nia sub­jek­tív­nych indi­vi­du­ál­nych pohľa­dov na mes­to a život v ňom. Ráno sme sa ziš­li v Kur­sa­lo­ne, bohu­žiaľ kvô­li pre­tr­vá­va­jú­cim zráž­kam v uply­nu­lom týžd­ni, v men­šom počte. Bolo nás do 15 maxi­mál­ne odha­du­jem. Dlhý, sku­toč­ne veľ­mi dlhý čas pred­tým bolo pomer­ne hroz­né poča­sie na pobyt von­ku, ale v sobo­tu 25.10 bolo v Pieš­ťa­noch ako stvo­re­né na fote­nie. Mám pocit, že kaž­dý si foto­gra­fo­val sám. Večer sme sa ziš­li a foto­gra­fie sme odo­vzda­li vo for­má­te JPG. Naro­be­né foto­gra­fie potom pre­be­ra­li na svo­jich kaž­do­týž­den­ných stret­nu­tiach v klu­be jeho čle­no­via a vybra­li cca 50 foto­gra­fií, kto­ré potom viac ako mesiac boli vysta­ve­né v Kur­sa­lo­ne. Pek­ná myš­lien­ka, však?


Sub­jekt: Cre­a­ting diver­se pho­tog­rap­hic ima­ges in the town of Pieš­ťa­ny wit­hin a defi­ned time fra­me by all par­ti­ci­pa­ting pho­tog­rap­hers, with the aim of cap­tu­ring sub­jec­ti­ve indi­vi­du­al vie­ws of the town and life in it. In the mor­ning, we gat­he­red at Kur­sa­lon, unfor­tu­na­te­ly, due to per­sis­tent rain­fall in the past week, in smal­ler num­bers. I esti­ma­te the­re were a maxi­mum of 15 of us. A long, tru­ly very long time befo­re that, the weat­her for being out­si­de was quite ter­rib­le, but on Satur­day, Octo­ber 25, Pieš­ťa­ny see­med per­fect for pho­tog­rap­hy. I feel like eve­ry­o­ne was cap­tu­ring the­ir own perspective.

In the eve­ning, we met again, and the pho­tog­raphs were sub­mit­ted in JPG for­mat. The pho­tos taken were then revie­wed by the mem­bers of the club at the­ir week­ly mee­tings, and app­ro­xi­ma­te­ly 50 pho­tog­raphs were selec­ted. The­se selec­ted pho­tos were exhi­bi­ted in Kur­sa­lon for over a month. A nice idea, isn’t it?

5. Foto­ses­si­on5.4.2009ten­to­raz som sa akcie nezú­čast­nil. /​I did not par­ti­ci­pa­te in the event.


4. Foto­Ses­si­on v Piešťanoch

V pries­to­roch Kur­sa­lo­nu sa kona­lo 26.10.2008 už štvr­té stret­nu­tie foto­k­lu­bov a foto­gra­fov. Spá­chal ho Pieš­ťan­ský foto­k­lub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám doma”, na toto podu­ja­tie vybral po prvý raz. Prog­ram ma lákal, samoz­rej­me bol som zve­da­vý na rea­li­zá­ciu. Ráno sme zača­li po úvod­nom pri­ví­ta­ní pre­zen­tá­ci­ou fir­my SONY. Pred­sta­vi­te­lia SONY nám pre­zen­to­va­li foto­apa­rá­ty a objek­tí­vy svo­jej znač­ky. Odha­dom pri­nies­li 8 – 10 foto­apa­rá­tov a cca 15 objek­tí­vov, zopár bles­kov. Nechý­ba­la ani naj­nov­šia α 900. Skú­ša­li sme aj objek­tív s dvo­ma nasta­vi­teľ­ný­mi sve­tel­nos­ťa­mi 2.85.6. Tech­ni­ku sme moh­li vyskú­šať, ohma­tať, cca do 16 hodi­ny. Bolo to kaž­do­pád­ne prínosné.

Potom nám Ivan Čani­ga, zná­my foto­graf sve­to­vé­ho mena, pre­zen­to­val svo­je por­trét­ne foto­gra­fie. Hovo­ril o mož­ných rie­še­niach por­tré­to­va­nia v časo­vom stre­se, o komu­ni­ká­cii, o svet­le, o voľ­nos­ti pri tvor­be foto­gra­fie apod. Vide­li sme množ­stvo foto­gra­fií z rôz­nych pro­stre­dí. Pre­zen­tá­cia sa pre­dĺži­la opro­ti plá­nu, aj otá­zok Ivan zod­po­ve­dal via­ce­ro. Po pre­zen­tá­cii, vo viac­me­nej voľ­nej­šom čase, uká­zal veľa foto­gra­fií na papie­ri, o kto­ré bol dosť vyso­ký záu­jem. Je to zrej­mé z foto­gra­fií nižšie.

Nasle­do­va­la mode­ro­va­ná dis­ku­sia. Veľ­mi som bol zve­da­vý, čo z toho bude. Mode­rá­to­rom bol Maroš Dubov­ský a neskôr Mar­tin Ond­ko. Veľa otá­zok ale nebo­lo tre­ba hos­ťom klásť, ich odpo­ve­de asi prek­va­pi­li mno­hých. Boli vlast­ne dlhé, ale svo­jim spô­so­bom aj tak krát­ke. Boli pre­dov­šet­kým zmys­lu­pl­né, plné emó­cii, skú­se­nos­ti, seba­poz­na­nia i pozna­nia dru­hých. Odpo­ve­da­la Mar­ti­na Dan­ko­vá, Peter Ertl, Ras­ťo Čam­bal a Ivan Čani­ga.


On Octo­ber 26, 2008, the fourth mee­ting of pho­to clubs and pho­tog­rap­hers took pla­ce at the Kur­sa­lon pre­mi­ses, orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Pho­to Club. Des­pi­te having it at home,” I cho­se to attend this event for the first time. The prog­ram was enti­cing, and I was curi­ous about the exe­cu­ti­on. In the mor­ning, we star­ted with an intro­duc­to­ry wel­co­me, fol­lo­wed by a pre­sen­ta­ti­on from SONY. Repre­sen­ta­ti­ves from SONY sho­wca­sed the­ir bran­d’s came­ras and len­ses, brin­ging around 8 – 10 came­ras, app­ro­xi­ma­te­ly 15 len­ses, and a few flas­hes. The latest α 900 was also part of the disp­lay. We had the oppor­tu­ni­ty to try and explo­re the equ­ip­ment until around 4 p.m., which was undoub­ted­ly beneficial.

Sub­se­qu­en­tly, Ivan Čani­ga, a reno­wned pho­tog­rap­her of inter­na­ti­onal acc­laim, pre­sen­ted his por­trait pho­tog­raphs. He dis­cus­sed possib­le solu­ti­ons for por­trait pho­tog­rap­hy under time cons­traints, com­mu­ni­ca­ti­on tech­ni­qu­es, the role of light, cre­a­ti­ve fre­e­dom in pho­tog­rap­hy, and more. We saw nume­rous pho­tog­raphs from vari­ous set­tings. The pre­sen­ta­ti­on exten­ded bey­ond the plan­ned time, and Ivan add­res­sed seve­ral ques­ti­ons from the audien­ce. After the pre­sen­ta­ti­on, during a some­what more rela­xed peri­od, he also sho­wed many prin­ted pho­tog­raphs that gar­ne­red con­si­de­rab­le inte­rest, as evi­dent from the pho­tos below.

A mode­ra­ted dis­cus­si­on fol­lo­wed, and I was quite curi­ous about the out­co­me. Maroš Dubov­ský ser­ved as the mode­ra­tor, later joined by Mar­tin Ond­ko. Howe­ver, the­re was­n’t a need for many ques­ti­ons from the audien­ce; the answers from the guests like­ly sur­pri­sed many. The res­pon­ses were, in a way, lengt­hy but still short. They were mea­ning­ful, full of emo­ti­ons, expe­rien­ces, self-​awareness, and insights into others. Mar­ti­na Dan­ko­vá, Peter Ertl, Ras­ťo Čam­bal, and Ivan Čani­ga par­ti­ci­pa­ted in pro­vi­ding responses.


Po úžas­nej dis­ku­sii sme nasý­ti­li svo­je žalúd­ky a nasle­do­val voľ­nej­ší prog­ram. Ja som ho využil na roz­ví­ja­nie medzi­ľud­ských vzťa­hov. Poobe­de nám Edo Čup­ka odpre­zen­to­val foto­gra­fo­va­nie jaz­zo­vé­ho fes­ti­va­lu Inter­na­ti­onal Jazz Pieš­ťa­ny, kto­rý pre­bie­ha znač­nú časť roka v bare Art Jazz Gal­le­ry u Doda Šošo­ku. Ten je mimo­cho­dom neďa­le­ko od Kur­sa­lo­nu na Win­te­ro­vej ulici.

Nie­kto­rí cez­poľ­ní sa s nami postup­ne lúči­li, iní sa k nám večer pri­da­li, pre­to­že nás čaka­la ver­ni­sáž výsta­vy Foto­Kur­sa­lon 2008. Do súťa­že sa pri­hlá­si­lo 32 účast­ní­kov. Ver­ni­sáž bola spo­je­ná s vyhlá­se­ním výsled­kov. Všet­ko pre­beh­lo hlad­ko, na ver­ni­sáž doš­lo pod­ľa môj­ho odha­du 50 – 80 ľudí. Výsta­va potr­vá v pries­to­roch Kur­sa­ló­nu do 30.11.2008. Pri­má­tor Pieš­ťan pod­po­ril Foto­Ses­si­on nie­len svo­jou osob­nou účas­ťou, ale aj tým, že jed­nu cenu určil sám. V nepo­sled­nom rade sa podie­ľal na cene pre víťa­za Foto­Kur­sa­lo­nu a okrem iné­ho aj pre víťa­za pred­tým sa kona­jú­cej akcie Park­Fo­to. Pieš­ťa­ny sú nád­her­né mies­to, kde si vždy ume­nie našlo svo­je mies­to. Dúfam, že to tak zostane 🙂

Večer, cca od 19:30 nám, aj verej­nos­ti pred­vied­li svo­je ume­nie muzi­kan­ti v zlo­že­ní: Erich Boboš Pro­cház­ka, Sta­ni­slav Poča­ji a Caro­li­ne Hit­land. Erich je krá­ľom slo­ven­ské­ho blu­es a je to uzná­va­ný ume­lec. Caro­li­ne Hit­land je nór­ska spe­váč­ka, kto­rá pôso­bí medzi Sta­nom a Eri­chom ako kvet medzi lis­ta­mi. Jej nesku­toč­ne sym­pa­tic­ký pre­jav môže­te posú­diť pod­ľa foto­gra­fií dole. Ško­da, že nemô­že­te počuť aj jej spev, sto­jí to za to! Samoz­rej­me aj chlap­ci boli výborní.


After an ama­zing dis­cus­si­on, we satis­fied our sto­machs, and a more rela­xed prog­ram fol­lo­wed. I used this time to fos­ter inter­per­so­nal rela­ti­ons­hips. In the after­no­on, Edo Čup­ka pre­sen­ted pho­tog­rap­hy from the Inter­na­ti­onal Jazz Pieš­ťa­ny jazz fes­ti­val, which takes pla­ce for a sig­ni­fi­cant part of the year at the Art Jazz Gal­le­ry near Win­te­ro­va Stre­et, not far from Kursalon.

Some atten­de­es gra­du­al­ly bid fare­well to us, whi­le others joined us in the eve­ning as we awai­ted the ope­ning of the Pho­to­Kur­sa­lon 2008 exhi­bi­ti­on. Thirty-​two par­ti­ci­pants ente­red the com­pe­ti­ti­on. The exhi­bi­ti­on ope­ning was com­bi­ned with the announ­ce­ment of the results. Eve­ryt­hing went smo­ot­hly, and about 50 – 80 peop­le atten­ded the ver­nis­sa­ge, based on my esti­ma­te. The exhi­bi­ti­on will run at Kur­sa­lon until Novem­ber 30, 2008. The may­or of Pieš­ťa­ny sup­por­ted Foto­Ses­si­on not only with his per­so­nal pre­sen­ce but also by per­so­nal­ly desig­na­ting one of the pri­zes. He also con­tri­bu­ted to the pri­ze for the win­ner of Foto­Kur­sa­lon and, among other things, the win­ner of the pre­vi­ous­ly held Park­Fo­to event. Pieš­ťa­ny is a beau­ti­ful pla­ce whe­re art has alwa­ys found its home. I hope it sta­ys that way.

In the eve­ning, around 7:30 PM, musi­cians, inc­lu­ding Erich Boboš Pro­cház­ka, Sta­ni­slav Poča­ji, and Caro­li­ne Hit­land, sho­wca­sed the­ir artis­try to us and the pub­lic. Erich is the king of Slo­vak blu­es and a recog­ni­zed artist. Caro­li­ne Hit­land is a Nor­we­gian sin­ger who acts as a flo­wer among the lea­ves bet­we­en Stan and Erich. You can jud­ge her inc­re­dib­ly likab­le deme­a­nor based on the pho­tos below. Unfor­tu­na­te­ly, you can’t hear her sin­ging, but it’s worth it! Of cour­se, the guys were excel­lent as well.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenské, Športové

Veľká cena Slovenska – reinkarnované motoristické podujatie

Hits: 5131

Veľ­ká cena Slo­ven­ska má svo­ju his­tó­riu. Pred rokom 1989 bola jed­ným zo špor­to­vých sviat­kov pre mno­hých moto­ris­tic­kých priaz­niv­cov. Po roku 1989 doslo­va vypr­cha­la a neskôr sa zrej­me priš­lo na to, že bude dob­ré sa vrá­tiť k také­mu­to podu­ja­tiu. Veľ­ká cena Slo­ven­ka je moto­ris­tic­ká uda­losť, kto­rá pri­ťa­ho­va­la nad­šen­cov a priaz­niv­cov adre­na­lí­nu. Už od svoj­ho začiat­kov láka­la fanú­ši­kov aj z oko­li­tých kra­jín. Pre­te­ka­li moto­cyk­le, auto­mo­bi­ly a samoz­rej­me v rôz­nych kuba­tú­rach, výkon­nost­ných trie­dach. Hluk moto­rov, vôňa ben­zí­nu pris­pie­va­la ku vzru­še­niu a spo­lu­vyt­vá­ra­li tú správ­nu ener­giu. Pre fanú­ši­kov je to skve­lá prí­le­ži­tosť. Na svo­je si prí­du menej zain­te­re­so­va­ní, pre­to­že ponu­ka je aj o sprie­vod­né podu­ja­tia, rôz­ne vystú­pe­nia, občerstvenia.


The Grand Prix of Slo­va­kia has its his­to­ry. Befo­re 1989, it was one of the sports fes­ti­vals for many motor ent­hu­siasts. After 1989, it lite­ral­ly faded away, and later it was appa­ren­tly rea­li­zed that retur­ning to such an event would be a good idea. The Grand Prix of Slo­va­kia is a motor racing event that att­rac­ted ent­hu­siasts and adre­na­li­ne fans. From its begin­nings, it has dra­wn fans from neigh­bo­ring coun­tries as well. Motor­cyc­les and cars com­pe­ted, of cour­se, in vari­ous engi­ne capa­ci­ties and per­for­man­ce clas­ses. The roar of engi­nes and the scent of gaso­li­ne added to the exci­te­ment and cre­a­ted the right ener­gy. For fans, it’s a gre­at oppor­tu­ni­ty. Both the avid and the less inte­res­ted will find somet­hing to enjoy becau­se the offer inc­lu­des accom­pa­ny­ing events, vari­ous per­for­man­ces, and refreshments.


Use Facebook to Comment on this Post