2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Kysuce, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Megonky – kamenné gule v Milošovej

Hits: 1316

V 80-​tych rokoch sa v kame­ňo­lo­me po odstre­le hor­ni­ny obja­vi­li pra­vi­del­né okrúh­le gule s prie­me­rom 10260 cm. Uni­kát­ny prí­rod­ný úkaz, v roku 2003 bolo nále­zis­ko v Milo­šo­vej, vyhlá­se­né za prí­rod­ný úkaz (regi​on​ky​su​ce​.sk). Naj­väč­šia guľa má prie­mer 2.6 met­ra. Odtlač­ky po vypad­nu­tých guliach naz­na­ču­jú, že tie naj­väč­šie mali prie­mer až 5 met­rov (Ľuboš Vodič­ka). V pries­to­re medzi Klo­ko­čo­vom – Milo­šo­vou a hre­be­ňom Moravsko-​sliezskych Bes­kýd sa nachá­dza úzky pruh pies­kov­cov s nápad­nou guľo­vi­tou odluč­nos­ťou. Kamen­né gule sa nachá­dza­jú aj na iných mies­tach (Fran­ti­šek Beleš).

Prí­rod­ný útvar kamen­né gule sa dá nájsť na rôz­nych mies­tach na sve­te. Obvyk­le sú vytvo­re­né prí­rod­ný­mi sila­mi a eró­zi­ou. Eró­zi­ou sa postup­ne odstra­ňu­jú mäk­šie čas­ti hor­nín a vytvá­ra­jú guľo­vi­té tva­ry. Gule tvo­rí aj daž­ďo­vá voda, kto­rá pre­ni­ká do pórov v hor­ni­nách, spô­so­bu­je odlu­po­va­nie a odde­ľo­va­nie. V anglič­ti­ne sa ten­to typ prí­rod­né­ho útva­ru nazý­va Racet­rack Playa”.


In the 1980s, after the blas­ting of the rock in the quar­ry, regu­lar round balls with dia­me­ters ran­ging from 10 to 260 cm were dis­co­ve­red. This uni­que natu­ral phe­no­me­non, dis­co­ve­red in Milo­šo­vá, was dec­la­red a natu­ral won­der in 2003 (regi​on​ky​su​ce​.sk). The lar­gest ball has a dia­me­ter of 2.6 meters. Imprints left by fal­len balls sug­gest that the lar­gest ones had dia­me­ters of up to 5 meters (Ľuboš Vodič­ka). In the area bet­we­en Klo­ko­čov – Milo­šo­vá and the Moravian-​Silesian Bes­kids rid­ge, the­re is a nar­row strip of sand­sto­ne with remar­kab­le sphe­ri­cal sepa­ra­ti­on. Sto­ne balls can also be found in other loca­ti­ons (Fran­ti­šek Beleš).

The natu­ral for­ma­ti­on of sto­ne balls can be found in vari­ous pla­ces around the world. They are typi­cal­ly for­med by natu­ral for­ces and ero­si­on. Ero­si­on gra­du­al­ly remo­ves sof­ter parts of the rocks, cre­a­ting sphe­ri­cal sha­pes. Rain­wa­ter also con­tri­bu­tes to the for­ma­ti­on of the­se balls by penet­ra­ting into the pores of the rocks, cau­sing fla­king and sepa­ra­ti­on. In English, this type of natu­ral for­ma­ti­on is cal­led Racet­rack Playa”.


W latach 80. po wybu­chu skał w kamie­ni­oło­mie odkry­to regu­lar­ne, okrągłe kule o śred­ni­cach od 10 do 260 cm. Ten uni­kal­ny zja­wis­ko przy­rod­nic­ze, odkry­te w Milo­šo­vej, zosta­ło uzna­ne za cud natu­ry w 2003 roku (regi​on​ky​su​ce​.sk). Naj­wi­ęks­za kula ma śred­ni­cę 2,6 met­ra. Odcis­ki po upa­dłych kulach suge­ru­ją, że naj­wi­ęks­ze mia­ły śred­ni­cę do 5 met­rów (Ľuboš Vodič­ka). W przes­tr­ze­ni między Klo­ko­čo­vem – Milo­šo­vą a grz­bie­tem Bes­ki­dów Morawsko-​Śląskich znaj­du­je się wąs­ki pas pias­ko­wca z wyra­źną kulis­tą sepa­rac­ją. Kamien­ne kule można zna­le­źć również w innych miejs­cach (Fran­ti­šek Beleš).

Natu­ral­ne for­mac­je kamie­ni kul można zna­le­źć w różnych miejs­cach na świe­cie. Zazwyc­zaj są one for­mo­wa­ne przez siły natu­ry i eroz­ję. Eroz­ja stop­ni­owo usu­wa mięk­kie części skał, twor­ząc kulis­te ksz­ta­łty. Do for­mo­wa­nia kul przyc­zy­nia się również deszc­zo­wa woda, któ­ra wni­ka do porów skał, powo­du­jąc ich łuszc­ze­nie się i oddzie­la­nie. W języ­ku angiel­skim ten rodzaj for­mac­ji natu­ral­nej nazy­wa­ny jest Racet­rack Playa”.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské dokumenty, Považské obce, Príroda, Prírodné dokumenty, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce

Poluvsie

Hits: 1309

Poluv­sie je mest­ská časť Rajec­kých Tep­líc, nachá­dza sa 3 km od cen­tra mes­ta. Leží na súto­ku Raj­čian­ky a Poluv­sian­ske­ho a Strán­ske­ho poto­ka v nad­mor­skej výš­ke 425 met­rov nad morom. Nachá­dza sa tu Poluv­sian­ska skal­ná ihla, Slneč­né ska­ly a národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Kozol. Poluv­sian­ska skal­ná ihla je za prí­rod­nú pamiat­ku vyhlá­se­ná od roku 1965. Je domi­nant­ným skal­ným útva­rom, kto­rý sa pôso­be­ním eróz­nej čin­nos­ti odde­lil od mater­skej ska­ly. Vyso­ká je asi 15 met­rov (Infor­mač­ná tabuľa).

Na plo­che 6.94 km2 v Poluv­sí žije 590 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Poluv­sí je z roku 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Úze­mie Poluv­sia je spo­mí­na­né pri kolo­ni­zá­cii Rajec­kej doli­ny pan­stvom Lie­tav­ské­ho hra­du oko­lo 14. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Názov Polwsy” zrej­me zna­me­ná, že obec bola oko­lo roku 1688 roz­de­le­ná na dve čas­ti. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Palos­nya, Paloš­ňa, nemec­ké pome­no­va­nie je Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). V kata­stri obce sa nachá­dza 15 met­rov vyso­ký chrá­ne­ný prí­rod­ný výtvor – Poluv­sian­ska skal­ná ihla. Od Slneč­ných skál ho odde­li­li eróz­ne pro­ce­sy (Wiki­pe­dia). Je prí­rod­nou pamiat­kou, je tvo­re­ná dolo­mi­tom (envi​ro​por​tal​.sk). Zná­mym rodá­kov z Poluv­sia je Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).


Poluv­sie is a dis­trict of Rajec­ké Tep­li­ce, loca­ted 3 km from the city cen­ter. It lies at the con­flu­en­ce of the Raj­čian­ka and Poluv­sian­sky and Strán­sky stre­ams at an alti­tu­de of 425 meters abo­ve sea level. The area is home to the Poluv­sian­ska Rock Need­le, Sun Rocks, and the Kozol Nati­onal Natu­re Reser­ve. The Poluv­sian­ska Rock Need­le has been dec­la­red a natu­ral monu­ment sin­ce 1965. It is a domi­nant rock for­ma­ti­on that has sepa­ra­ted from the parent rock due to ero­si­on. It stands app­ro­xi­ma­te­ly 15 meters tall (Infor­ma­ti­on board).

In the 6.94 km² area of Poluv­sie, the­re are 590 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Poluv­sie dates back to 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). The ter­ri­to­ry of Poluv­sie is men­ti­oned in the colo­ni­za­ti­on of the Rajec­ká Val­ley by the Lie­ta­va Cast­le esta­te around the 14th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). The name Polwsy” like­ly indi­ca­tes that the vil­la­ge was divi­ded into two parts around 1688. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Palos­nya, Paloš­ňa, and the Ger­man name Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry is a 15-​meter-​high pro­tec­ted natu­ral for­ma­ti­on cal­led the Poluv­sian­ska Rock Need­le. It has been sepa­ra­ted from the Sun Rocks by ero­si­ve pro­ces­ses (Wiki­pe­dia). It is a natu­ral monu­ment for­med of dolo­mi­te (envi​ro​por​tal​.sk). One notab­le nati­ve of Poluv­sie is Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, 2012, 2013, Biotopy, Časová línia, Príroda, Skaly

Skaly

Hits: 3628

Ska­ly, kto­ré sú tvo­re­né geolo­gic­ký­mi pro­ces­mi, sú nie­len pôso­bi­vý­mi prí­rod­ný­mi úkaz­mi, ale čas­to aj sym­bo­lic­ky nabi­tý­mi loka­li­ta­mi. Ska­ly vzni­ka­jú dlho­do­bý­mi geolo­gic­ký­mi pro­ces­mi. Exis­tu­je mno­ho typov skál – hor­nín a mine­rá­lov. Sedi­men­tár­ne ska­ly sa tvo­ria usa­de­ním a stu­hnu­tím sedi­men­tov, ako sú pie­sok, íl a vápe­nec. Mag­ma­tic­ké ska­ly vzni­ka­jú z tuhnu­tia mag­my, naprí­klad gra­nit ale­bo bazalt. Meta­mor­fo­va­né ska­ly vzni­ka­jú trans­for­má­ci­ou exis­tu­jú­cich hor­nín pod vply­vom vyso­kých tla­kov ale­bo tep­lôt. Ska­ly majú v rôz­nych kul­tú­rach a his­tó­riách sym­bo­lic­ký význam. Môžu pred­sta­vo­vať odol­nosť, trva­losť ale­bo dokon­ca duchov­nú ener­giu. Mno­hé kul­tú­ry pri­pi­su­jú ska­lám mys­tic­ké vlast­nos­ti a pova­žu­jú ich za posvät­né mies­ta. V his­tó­rii sa ska­ly čas­to stá­va­li mies­ta­mi dôle­ži­tých uda­los­tí, ako sú obchod­né tra­sy, osa­dy ale­bo mies­ta bojov. Prí­rod­né skal­né for­má­cie sú čas­to ohro­mu­jú­ci­mi prí­rod­ný­mi pamiat­ka­mi. Arky a skal­né okná sú skal­né útva­ry, pri kto­rých je mate­riál ero­do­va­ný tak, že vzni­ka­jú oblú­ky ale­bo otvo­ry. Mono­li­ty sú obrov­ské samos­tat­né kamen­né blo­ky. Skal­né stĺpy sú ver­ti­kál­ne stĺpy tvo­re­né sedi­men­tár­ny­mi horninami.

Mno­hé ska­ly sú obľú­be­ný­mi mies­ta­mi na leze­nie, turis­ti­ku a pozo­ro­va­nie vtá­kov. Nie­kto­ré z naj­zná­mej­ších lokalít:

  • Skal­né Mes­to Pet­ra, Jor­dán­sko – his­to­ric­ké mes­to posta­ve­né v skalách,
  • Grand Cany­on, USA – obrov­ská kaňo­no­vá for­má­cia tvo­re­ná sedi­men­tár­ny­mi skalami,
  • Mete­óry, Gréc­ko – kláš­to­ry posta­ve­né na vyso­kých vápen­co­vých vežiach.

Rocks, for­med by geolo­gi­cal pro­ces­ses, are not only impres­si­ve natu­ral phe­no­me­na but often sym­bo­li­cal­ly char­ged sites. Rocks are cre­a­ted through long-​term geolo­gi­cal pro­ces­ses, and the­re are many types of rocks – rocks and mine­rals. Sedi­men­ta­ry rocks are for­med by the sett­ling and soli­di­fi­ca­ti­on of sedi­ments, such as sand, clay, and limes­to­ne. Mag­ma­tic rocks form from the soli­di­fi­ca­ti­on of mag­ma, such as gra­ni­te or basalt. Meta­morp­hic rocks are for­med by the trans­for­ma­ti­on of exis­ting rocks under the influ­en­ce of high pre­ssu­re or tem­pe­ra­tu­res. Rocks have sym­bo­lic sig­ni­fi­can­ce in vari­ous cul­tu­res and his­to­ries. They can repre­sent resi­lien­ce, dura­bi­li­ty, or even spi­ri­tu­al ener­gy. Many cul­tu­res att­ri­bu­te mys­ti­cal pro­per­ties to rocks and con­si­der them sac­red pla­ces. Throug­hout his­to­ry, rocks have often beco­me sites of impor­tant events, such as tra­de rou­tes, sett­le­ments, or batt­le loca­ti­ons. Natu­ral rock for­ma­ti­ons are often stun­ning natu­ral land­marks. Arches and rock win­do­ws are rock for­ma­ti­ons whe­re the mate­rial is ero­ded in such a way that arches or ope­nings are cre­a­ted. Mono­liths are mas­si­ve stan­da­lo­ne sto­ne blocks. Rock pil­lars are ver­ti­cal columns for­med by sedi­men­ta­ry rocks. 

Many rocks are popu­lar pla­ces for clim­bing, hiking, and bird wat­ching. Some of the most famous loca­ti­ons include:

- Pet­ra, Jor­dan – a his­to­ri­cal city built in the rocks,
– Grand Cany­on, USA – a mas­si­ve cany­on for­ma­ti­on for­med by sedi­men­ta­ry rocks,
– Mete­ora, Gre­e­ce – monas­te­ries built on high limes­to­ne towers.


Use Facebook to Comment on this Post

2013, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Súľovské skaly

Hits: 4098

Súľov­ské ska­ly sú súčas­ťou Súľov­ských vrchov (Wiki­pe­dia), a väč­šie­ho cel­ku Strá­žov­ských vrchov (Jozef Terem), vyzna­ču­jú sa výraz­ne čle­ni­tým reli­é­fom. Čas­té sú skal­né veže, str­mé bra­lá, ihly, okná, homo­le apod. Jed­ným z naj­zná­mej­ších útva­rov je tzv. Gotic­ká brá­na (Wiki­pe­dia), kto­rá dosa­hu­je výš­ku 13 met­rov a vznik­la zvet­rá­va­ním skal­né­ho zle­pen­ca (kam​na​vy​le​ty​.sk). Súľov­ské ska­ly sa nachá­dza­jú asi 10 km od Byt­če. Súľov­ské ska­ly sú zora­de­né v oblú­ku, kto­ré­ho vrchol je na seve­re a rame­ná sme­ru­jú na juho­zá­pad a juho­vý­chod (Wiki­pe­dia). Na tom­to úze­mí je vyhlá­se­ná Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Súľov­ské ska­ly (envi​ro​por​tal​.sk). Nachá­dza­jú sa tu napr. skal­né útva­ry Sova a sovič­ka, Nad kon­ský cin­ter, Mač­ka či Dva hrby (Jozef Terem). V puk­li­no­vej jas­ky­ni Šar­ka­nia die­ra sa našli kos­ti jas­kyn­né­ho med­ve­ďa a neoli­tic­kej kera­mi­ky (sulov​.com). Súľov­ské ska­ly môže­me spoz­nať aj v mno­hých doku­men­tár­nych fil­moch o prí­ro­de a sta­li sa aj mies­tom fil­mo­vé­ho spra­co­va­nia roz­práv­ky Soko­liar Tomáš. Loka­li­ta Súľo­va bola pod­ľa poves­ti kedy­si síd­lom šar­ka­na. Ten vylie­ta­val cez dve skal­né brá­ny, na zápa­de cez Gotic­kú brá­nu a na seve­re cez Obrov­skú brá­nu (Jozef Terem). Skal­né útva­ry vznik­li tak, že malé čas­ti kamien­kov boli pospá­ja­né do seba tzv. vápen­co­vým tme­lom počas dlhých tisíc­ro­čí. Hor­ni­na z toh­to skal­né­ho útva­ru dosta­la aj svoj názov súľov­ský zle­pe­nec” (slo​va​kia​360​.com). Ten­to zle­pe­nec je zlo­že­ný z vápen­cov a dolo­mi­tov. Vrstvy zle­pen­cov dosa­hu­jú znač­nú hrúb­ku, pri obci Súľov 500 met­rov (sulov​.com). 

Súľov­ské ska­ly posky­tu­jú pries­tor aj pre roz­ma­ni­tú fau­nu a fló­ru. Vďa­ka klí­me, kto­rá sa vytvá­ra kvô­li veľ­mi hus­to pospá­ja­ným skal­ným útva­rom. V ich dol­nej čas­ti nie­ke­dy nikdy nedo­pad­nú pria­me slneč­né lúče, pre­to tu exis­tu­je nie­koľ­ko vege­tač­ných pásiem. V dol­ných, chlad­nej­ších pod­mien­kach ras­tie fló­ra ako vo Vyso­kých Tat­rách (slo​va​kia​360​.com). Ras­tie tu napr. ponik­lec pro­stred­ný Pul­sa­til­la sub­sla­vi­ca, hor­co­kvet Clu­si­ov Cimi­na­lis clu­sii, prvo­sien­ka holá Pri­mu­la auri­cu­la, sol­da­nel­ka kar­pat­ská Sol­da­nel­la car­pa­ti­ca, zvon­ček malič­ký Cam­pa­nu­la coch­le­a­ri­fo­lia, hmy­zov­ník mucho­vi­tý Oph­rys insec­ti­fe­ra, hmy­zov­ník Holu­by­ho Oph­rys holu­by­ana, vsta­vač ble­dý Orchis pal­lens, kruš­tík tma­vo­čer­ve­ný Epi­pac­tis atri­ru­bens, ľalia zla­to­hla­vá Lilium mar­ta­gon, pril­bov­ka čer­ve­ná Cep­ha­lant­he­ra rub­ra (sulov​.com), Diant­hus lum­nit­ze­ri, Dra­ba lasi­ocar­pa, Ant­he­ri­cum ramo­sum, Ame­lan­chier ova­lis (sulov​.com), Glo­bu­la­ria punc­ta­ta, Bel­li­dias­trum miche­lii (Jaro­slav Velič­ka)

Naj­roz­ší­re­nej­ším dra­vým vtá­kom tu je sokol myšiar Fal­co tin­nun­cu­lus, kto­rý hniez­di na skal­ných vežiach a vo výklen­koch skal­ných stien. Žije tu aj výr skal­ný Bubo bubo, krka­vec Cor­vus corax, myšiar­ka uša­tá Asio otus, vče­lár les­ný Per­nis api­vo­rus (sulov​.com)V hlbo­kých lesoch žije bocian čier­ny Cico­nia nig­ra (sulov​.com). Vysky­tu­je sa tu rys ostro­vid Lynx lynx, jaš­te­ri­ca múro­vá a oby­čaj­ná Lacer­ta mura­lis, Lacer­ta agi­lis, sle­púch láma­vý Angu­is fra­gi­lis, sala­man­dra škvr­ni­tá Sala­man­dra sala­man­dra, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, jasoň čer­ve­no­oký Par­nas­sius apol­lo. Vzác­ny je tep­lo­mil­ný pavúk komôr­kar pon­tic­ký Aty­pus mura­lis, kto­rý sa nachá­dza len na troch loka­li­tách na Slo­ven­sku. Vďa­ka dosta­toč­né­mu prí­su­nu uhli­či­ta­nov tu majú hoj­nej­šie zastú­pe­nie mäk­ký­še (sulov​.com). Naj­cen­nej­šie sú na váp­ni­tých pra­me­nis­kách. Gla­ciál­ny relikt pim­pr­lík Gey­erov Ver­ti­go gey­eri pou­ka­zu­je na sta­ro­by­lý pôvod (sulov​.com).

Súľov­ský hrad, resp. jeho zrú­ca­ni­na je súčas­ťou Súľov­ských skál. Ťaž­ko ho odlí­šiť od oko­li­tých skál (Peter Kac­lík). Jeho star­šie pome­no­va­nie bolo Rohach, Roháč. Vzni­kol v prvej tre­ti­ne 15. sto­ro­čia, plnil stráž­nu fun­kciu. Už v roku 1703 bol v zlom sta­ve, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdr­žia­va­lo voj­sko. Od roku 1759 na hra­de nikto neos­tal, navy­še zeme­tra­se­nie v roku 1858 hrad ťaž­ko poško­dil a medzi­tým ešte vyho­rel (Wiki​pe​dia​.sk).


Súľov Rocks are part of the Súľov Moun­tains (Wiki­pe­dia) and the lar­ger Strá­žov Moun­tains (Jozef Terem), cha­rac­te­ri­zed by a dis­tinct­ly rug­ged relief. Rock for­ma­ti­ons like towers, ste­ep rid­ges, need­les, win­do­ws, and hum­mocks are com­mon. One of the most famous for­ma­ti­ons is the so-​called Got­hic Gate (Wiki­pe­dia), rea­ching a height of 13 meters, for­med by the weat­he­ring of rock con­glo­me­ra­te (kam​na​vy​le​ty​.sk). Súľov Rocks are loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 10 km from Byt­ča. They are arran­ged in an arc, with the sum­mit to the north and arms exten­ding sout­hwest and sout­he­ast (Wiki­pe­dia). The area is desig­na­ted as the Súľov Rocks Nati­onal Natu­re Reser­ve (envi​ro​por​tal​.sk). Notab­le for­ma­ti­ons inc­lu­de rock fea­tu­res like Sova and sovič­ka, Nad kon­ský cin­ter, Mač­ka, and Dva hrby (Jozef Terem). In the cre­vi­ce cave Šar­ka­nia die­ra, bones of cave bears and Neolit­hic potte­ry were dis­co­ve­red (sulov​.com). Súľov Rocks have been fea­tu­red in many natu­re docu­men­ta­ries and ser­ved as a fil­ming loca­ti­on for the fai­ry tale Soko­liar Tomáš.” Accor­ding to legend, the Súľov area was once the abo­de of a dra­gon. The dra­gon flew out through two rock gates, the Got­hic Gate to the west and the Giant Gate to the north (Jozef Terem). The rock for­ma­ti­ons were cre­a­ted as small rock frag­ments were cemen­ted toget­her by limes­to­ne mor­tar over thou­sands of years. The rock from this for­ma­ti­on is kno­wn as Súľov con­glo­me­ra­te” (slo​va​kia​360​.com), com­po­sed of limes­to­ne and dolo­mi­te. The con­glo­me­ra­te lay­ers reach a sig­ni­fi­cant thick­ness, up to 500 meters near the vil­la­ge of Súľov (sulov​.com).

Súľov Rocks pro­vi­de habi­tat for diver­se fau­na and flo­ra. Due to the cli­ma­te cre­a­ted by tight­ly con­nec­ted rock for­ma­ti­ons, direct sun­light some­ti­mes never rea­ches the lower part, cre­a­ting seve­ral vege­ta­ti­on zones. In the cooler con­di­ti­ons of the lower are­as, the flo­ra resem­bles that of the High Tatras (slo​va​kia​360​.com). Spe­cies such as Pul­sa­til­la sub­sla­vi­ca, Clu­sius Cimi­na­lis clu­sii, Pri­mu­la auri­cu­la, Sol­da­nel­la car­pa­ti­ca, Cam­pa­nu­la coch­le­a­ri­fo­lia, Oph­rys insec­ti­fe­ra, Oph­rys holu­by­ana, Orchis pal­lens, Epi­pac­tis atri­ru­bens, Lilium mar­ta­gon, and Cep­ha­lant­he­ra rub­ra thri­ve here (sulov​.com), along with Diant­hus lum­nit­ze­ri, Dra­ba lasi­ocar­pa, Ant­he­ri­cum ramo­sum, Ame­lan­chier ova­lis (sulov​.com), Glo­bu­la­ria punc­ta­ta, and Bel­li­dias­trum miche­lii (Jaro­slav Velička).

The most com­mon pre­da­to­ry bird in the area is the com­mon kestrel (Fal­co tin­nun­cu­lus), which nests on roc­ky towers and led­ges. The eag­le owl (Bubo bubo), raven (Cor­vus corax), long-​eared owl (Asio otus), and honey buz­zard (Per­nis api­vo­rus) also inha­bit the regi­on (sulov​.com). The black stork (Cico­nia nig­ra) lives in the deep forests (sulov​.com). The Eura­sian lynx (Lynx lynx), wall lizard (Lacer­ta mura­lis and Lacer­ta agi­lis), slo­wworm (Angu­is fra­gi­lis), fire sala­man­der (Sala­man­dra sala­man­dra), Rosa­lia alpi­na, Par­nas­sius apol­lo, and the rare Aty­pus mura­lis spi­der, found only at three loca­ti­ons in Slo­va­kia, are also pre­sent. Mol­lusks are abun­dant, par­ti­cu­lar­ly on cal­ca­re­ous springs, with the gla­cial relict Ver­ti­go gey­eri indi­ca­ting ancient ori­gins (sulov​.com).

The ruins of Súľov Cast­le are part of the Súľov Rocks. It is chal­len­ging to dis­tin­gu­ish them from the sur­roun­ding rocks (Peter Kac­lík). Ori­gi­nal­ly named Rohach, Roháč, the cast­le was built in the first third of the 15th cen­tu­ry for defen­si­ve pur­po­ses. By 1703, it was alre­a­dy in poor con­di­ti­on, but as late as 1730, tro­ops still occu­pied it. From 1759, no one sta­y­ed at the cast­le, and a seis­mic event in 1858 seve­re­ly dama­ged it, lea­ding to a sub­se­qu­ent fire (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Produkčná ekológia

Hits: 2476

Whit­ta­ker R.H., Bor­mann F.H., Likens Gene E., Sic­ca­ma Hub­bard Bro­ok Eco­sys­tems Stu­dy. Forest bio­mass and pro­duc­ti­on 1974 Eco­lo­gi­cal Monog­raphs No. 44, p. 233255 ESA – Eco­lo­gi­cal socie­ty of Ame­ri­ca Tem­pe pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG les, bio­ma­sa, pro­duk­cia člá­nok 0012 – 9615 574, 581.5, 591.5

Oving­ton J.D., Forest W., Arm­s­trong J. Tree bio­mass esti­ma­ti­on 1968 Young H. (ed.): Symp. on pri­ma­ry pro­duc­ti­on and mine­ral cyc­ling of natu­ral eco­sys­tems p. 6981 Uni­ver­si­ty of Mai­ne Oro­no pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG bio­ma­sa stro­mov, mera­nie bio­ma­sy, mera­nie pri­már­nej pro­duk­cie, pri­már­na pro­duk­cia neznámy

Kle­i­ber M. The fire of life. An intro­duc­ti­on to ani­mal ener­ge­ticts 1961 John Wiley and Sons New York pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia živo­čí­chov ENG ener­ge­ti­ka zvie­rat neznámy

Šom­šák Ladi­slav, Kubí­ček F. Phy­to­co­eno­lo­gi­cal and pro­duc­ti­on eva­lu­ati­on of the ori­gi­nal and secon­da­ry pine forests of Záhor­ská níži­na lowland 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, No. 3, p. 247259 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ce­no­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG, SLO boro­vi­co­vé lesy, Záhor­ská níži­na, sekun­dár­ne bori­ny, pôvod­né bori­ny článok

Cha­pin Stu­art F. The mine­ral nut­ri­ti­on of wild plants 1980 Annu­al Review of Eco­lo­gy and Sys­te­ma­tics No. 11, p. 233260 Annu­al Revie­ws Palo Alto pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG mine­rál­na výži­va článok

Tokár Fer­di­nand Abo­veg­round den­dro­mass for­ma­ti­on in rela­ti­on to the leaf area index of mixed forest stands of Spa­nish chest­nut (Cas­ta­nea sati­va Mill.). Tvor­ba nadzem­nej den­dro­ma­sy vo vzťa­hu k inde­xu lis­to­vej plo­chy pri zmie­ša­ných poras­toch Cas­ta­nea sati­va Mill. 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 2333 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nadzem­ná den­dro­ma­sa, index lis­to­vej plo­chy, Cas­ta­nea sati­va, gaš­tan jed­lý článok

Mait­ha­ni K., Aru­na­cha­lam A., Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Dry mat­ter and nut­rient dyna­mic of lit­ter during forest regro­wth in humid subt­ro­pics. Suši­na a nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky počas obno­vy lesa vo vlh­kých subt­ró­poch 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 4959 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky, obno­va lesa, dyna­mi­ka počas obno­vy článok

Moore D.R.J., Ked­dy P.A. The rela­ti­ons­hip bet­we­en spe­cies rich­ness and stan­ding crop in wet­lands. The impor­tan­ce of sca­le 1989 Vege­ta­tio No. 79, p. 99106 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dru­ho­vá diver­zi­ta – pro­duk­cia článok

Míchal Igor Štruk­tú­ra a prí­ras­tko­vé pome­ry pri­ro­dze­ných poras­tov na Poľa­ne v závis­los­ti od sku­pín les­ných typov 1964 Les­nic­ký časo­pis No. 11, p. 127148 les­níc­tvo, eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO štruk­tú­ra les­né­ho poras­tu, prí­ras­tok drev­nej hmo­ty, Poľa­na, SLT článok

Sil­va Mari­na, Bro­wn James H., Downing John A. Dif­fe­ren­ces in popu­la­ti­on den­si­ty and ener­gy use bet­we­en birds and mam­mals. A mac­ro­eco­lo­gi­cal per­spe­ti­ve 1997 Jour­nal of Ani­mal Eco­lo­gy No. 66, p. 327340 BES Oxford pro­dukč­ná eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia ENG popu­lač­ná hus­to­ta – ener­gia, vtá­ky, cicav­ce článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring vod­ných eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 62 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia CES moni­to­ring, mok­raď, jaze­ro, Chry­sop­hy­ce­ae, fytop­lank­tón, pro­duk­cia, bio­ma­sa, chlo­ro­fyl, pstruh, kani­ba­liz­mus, počet­nosť rýb, pH, tro­fic­ké úrov­ne, Chlo­rop­hy­ce­ae, Cyanop­hy­ce­ae, Peri­di­i­ne­ae, dru­ho­vá pes­trosť, dru­ho­vé zlo­že­nie, dru­ho­vá diver­zi­ta kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring vod­ných eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 62 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia CES veko­vá štruk­tú­ra, veľ­kost­ná štruk­tú­ra, mak­ro­zo­oben­tos kni­ha 8090185525

Rea­gan D.P., Wai­de R.B. (eds.) The food web of a tro­pi­cal rain forest 1996 Uni­ver­si­ty of Chi­ca­go Pre­ss Chi­ca­go pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus živín, daž­ďo­vý pra­les nezná­my 0226706001

Ehr­lich P.R., Ehr­lich A.E., Hol­dren J.P. Ecos­cien­ce, popu­la­ti­ons, resour­ces, envi­ron­ment con­ser­va­ti­on 1977 Fre­e­man W.H. San Fran­cis­co eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­ve­da, popu­lá­cia, zdro­je, envi­ron­ment, pro­stre­die, ochra­na neznámy

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG tvr­dý luž­ný les, Lyon, Číčov, Dunaj, stro­mo­vá vrstva, kro­vin­ná vrstva, Quer­cus robur, Fra­xi­nus angus­ti­fo­lia, Popu­lus nig­ra, Popu­lus alba, Ulmus lae­vis, Salix alba, poško­de­nie koru­ny, úpra­va povo­dia, hyd­ro­tech­nic­ké opat­re­nia, Salix sp. článok

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG topo­ľo­vé mono­kul­tú­ry, zvyš­ky pôvod­né­ho luž­né­ho lesa, Robi­nia pse­udo­aca­cia, Acer pla­ta­no­ides, Pru­nus padus, Euony­mus euro­pe­us, Swi­da san­gu­inea, Vibur­num opu­lus, Ligus­trum vul­ga­re, Sam­bu­cus nig­ra, Fran­gu­la alnus, Bra­chy­po­dium syl­va­ti­cum, Cra­ta­e­gus mono­gy­na článok

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG bio­so­ci­olo­gic­ká diver­zi­ta, Pru­nus maha­leb, Cle­ma­tis vital­ba, Jug­lans nig­ra, Ribes alpi­num, Ber­be­ris vul­ga­ris, Tilia cor­da­ta, pri­ro­dze­ná obno­va článok

Nová­ko­vá Jana Agri­cul­tu­ral impact on non­li­ne­ar vege­ta­ti­on for­ma­ti­ons. Spe­cies rich­ness – stand trop­hy rela­ti­ons 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 233241 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG poľ­no­hos­po­dár­stvo, vege­tá­cia, dru­ho­vá boha­tosť, pro­duk­cia lesa, indi­ká­tor dusí­ka, stred­né Čechy, r‑stratégia, K‑stratégia, hno­je­nie, dusík, výnos, varia­bi­li­ta dru­ho­vej boha­tos­ti, rude­ra­li­zá­cia článok

Til­man D. Plant domi­nan­ce along an expe­ri­men­tal nut­rient ana­ly­sis 1984 Eco­lo­gy Vol. 65, p. 14451453 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, bota­ni­ka ENG domi­nan­cia rast­lín, ana­lý­za živín článok

Úleh­lo­vá B. Nit­ro­gen cyc­ling in mea­dow eco­sys­tems 1989 Stu­die ČSAV 2089 Aca­de­mia Pra­ha mik­ro­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus N, lúč­ne spo­lo­čen­stvo neznámy

Van der Hoek The inputs of nut­rients from arab­le lands on nut­rient poor grass­lands and the­ir impact on the hyd­ro­lo­gi­cal aspects of natu­re mana­ge­ment 1987 Eko­ló­gia, Vol. 6, p. 313323 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG živi­ny ornej pôdy, živi­ny grass­lan­du, hyd­ro­lo­gic­ké násled­ky, prí­rod­ný manaž­ment článok

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG Pinus kesi­ya, pôd­na orga­nic­ká hmo­ta, Shil­long, Cory­top­sis hima­la­y­ana, Schi­ma wal­li­chii, Schi­ma kha­sia­na, Quer­cus deal­ba­ta, Rho­do­den­dron arbo­re­um, Lit­sea elon­ga­ta, Rhus semi-​alata, Ele­usi­ne nig­ra, Impe­ra­ta glin­dri­ca, Arund­mel­la bel­ga­nen­sis článok

Spel­ler­berg Ian F. Kolo­beh dras­lí­ka vo dvoch suse­dia­cich les­ných poras­toch – v dubo­vom a boro­vom lese 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 154 ČÚOP Brno 1 pro­dukč­ná eko­ló­gia CES Pinus syl­ves­tris, Quer­cus robur kni­ha 8090185525

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG Hyd­ro­co­ty­le java­ni­ca, Eupa­to­rium ade­nop­ho­rum, Pte­ri­dium aqu­ili­num, Smi­lax blu­me­ii, Com­me­li­na ben­gha­len­sis, Lyco­po­dium cla­va­tum, spo­lo­čen­stvo, dru­ho­vá sklad­ba, den­zi­ta, domi­nan­cia, dru­ho­vá diver­zi­ta, ihlič­na­tý les, list­na­tý les, pH, vek poras­tu článok

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG SOM – orga­nic mat­ter con­tent, kon­cen­trá­cia P, kon­cen­trá­cia NOx, kon­cen­trá­cia N, obno­va poôd­nej úrod­nos­ti článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG abi­otic­ký stre­so­vý fak­tor, epi­ku­ti­ku­lár­na vos­ko­vá eró­zia, sto­ma­tár­ne poško­de­nie, list­na­tý les, moni­to­ring, stred­né Talian­sko, povr­cho­vá vos­ko­vá vrstva, Fagus syl­va­ti­ca, eró­zia stro­mov, kolaps sprie­vod­ných buniek, dep­re­sia sprie­vod­ných buniek článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG oklú­zia vos­kom, oklú­zia vos­ko­vý­mi hrč­ka­mi, fúzia sprie­vod­ných buniek, roz­pad sprie­vod­ných buniek, sto­ma­tár­na kon­duk­tan­cia, úpa­dok lesa, sever­né Ape­ni­ny, indi­ká­tor zdra­vot­né­ho sta­vu, kli­ma­tic­ké pod­mien­ky – moni­to­ring, vie­tor, dážď, Picea abies, Pinu pinea článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG gene­tic­ká dis­po­zí­cia článok

Konôp­ko­vá Jana, Tokár Fer­di­nand Ener­gy poten­tial of vari­ous stand types of Euro­pe­an chest­nur (Cas­ta­nea sati­va Mill.) in Slo­va­kia 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 117128 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG poten­ciál­na ener­gia, tepel­ná ener­gia bio­ma­sy, Cas­ta­nea sati­va, pro­duk­cia, Lefan­tov­ce článok

Osz­lá­nyi Július Wood, bark and lea­ves ener­gy valu­es of Car­pi­nus betu­lus L., Acer cam­pes­tre L., Quer­cus cerr­si L. and Quer­cus pet­ra­ea Liebl. 1979 Bio­ló­gia Vol. 34, p. 775784 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG ener­gia lis­tov, ener­gia dre­va, ener­gia kôry, pro­duk­cia, Car­pi­nus betu­lus, Acer cam­pes­tre, Quer­cus cer­ris, Quer­cus pet­ra­ea článok

Osz­lá­nyi Július Bio­mass ener­gy value of tre­es with vari­ous bio­so­ci­olo­gi­cal posi­ti­on 1979 Les­nic­ký časo­pis Vol. 23, p. 177188 pro­dukč­ná eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia SLO ener­gia bio­ma­sy článok

Osz­lá­nyi Július Bio­mass ener­gy value cro­wns in an oak-​hornbeam forest 1979 Les­níc­tvo Vol. 35, p. 204206 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO ener­gia bio­ma­sy, ener­gia koru­ny, dubo-​hrabiny článok

Pet­ráš R. Leaf bio­mass of spru­ce, pine and beech stands 1985 Les­níc­ky časo­pis No. 31, p. 323333 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO pro­duk­cia lis­tov, boro­vi­ca, smrek, buk článok

Vyskot M. Bio­mass and pro­duc­ti­on in forest eco­sys­tems 1973 Les­nic­tví No. 19, p. 641660 pro­dukč­ná eko­ló­gia CES pro­duk­cia, les, bio­ma­sa článok

Ostro­luc­ká Mária Gab­rie­la, Bol­van­ský Milan, Tokár Fer­di­nand Seed pro­duc­ti­on and seed varia­bi­li­ty in black pine (Pinus nig­ra Arnold) at sites with dif­fe­rent level of pol­lu­ti­on 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 129136 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG Pinus nig­ra, pro­duk­cia semien, zne­čis­te­nie – pro­duk­cia, repro­dukč­ná schop­nosť, hmot­nosť seme­na, klí­či­vosť, ťaž­ké kovy, Antol, Bra­ti­sla­va, Stu­pa­va, Drá­žov­ce, Mly­ňa­ny, Nit­ra článok

Dvo­řák Vítěz­slav, Mar­ko­vá Ire­na, Opluš­ti­lo­vá Mag­da, Schul­zo­vá Tere­za Radia­ti­on use effi­cien­cy of a matu­re nor­way spru­ce stand 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 137146 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG radiá­cia, prí­ras­tok nadzem­nej bio­ma­sy, Picea abies, deštrukč­ná ana­lý­za, pre­men­li­vá efek­ti­vi­ta záchy­tu radiá­cie, dopa­da­jú­ca radiá­cia, odra­ze­ná radiá­cia, pre­ni­ka­jú­ca radiá­cia, foto­syn­té­za, tro­pic­ké daž­ďo­vé pra­le­sy, pro­duk­cia bio­ma­sy článok

Cox R.M. Air pol­lu­ti­on effects on plant repro­duc­ti­ve pro­ces­ses and possib­le con­se­qu­en­ces to the­ir popu­la­ti­on bio­lo­gy. 1992 Bar­ker R.J., Tin­gey T.D.: Air pol­lu­ti­on effects on bio­di­ver­si­ty, p. 131151 New York popu­lač­ná bio­ló­gia rast­lín, pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie ovzdu­šia, repro­duk­cia rast­lín, článok

Can­nel M.G.R., Mil­ne R., Shep­pard L.J., Unsworth M.H. Radia­ti­on inter­cep­ti­on and pro­duc­ti­vi­ty of wil­low 1987 Jour­nal of App­lied Eco­lo­gy No. 24, p. 261278 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG radiá­cia, pro­duk­ti­vi­ta, vŕba článok

Can­nel M.G.R., Mil­ne R., Shep­pard L.J. Light use effi­cien­cy and woody bio­mass pro­duc­ti­on of pop­lar and wil­low 1988 Fores­try No. 61, p. 261278 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG využi­tie svet­la, pro­duk­cia drev­nej hmo­ty, topoľ, vŕba článok

Wang Y. Cro­wn struc­tu­re, radia­ti­on absorp­ti­on, pho­to­synt­he­sis and trans­pi­ra­ti­on 1988 PhD. The­sis Uni­ver­si­ty of Edin­burgh Edin­burgh pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín ENG štruk­tú­ra koru­ny, absor­pcia radiá­cie, foto­syn­té­za, trans­pi­rá­cia práca

Sotá­ko­vá S. Orga­nic mat­ter and soil fer­ti­li­ty 1982 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va pedo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO orga­nic­ká hmo­ta, pôd­na úrod­nosť kniha

Ber­ry­man A., Tur­chin P. Detec­ti­on of dela­y­ed den­si­ty depen­den­ce: com­ment 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 1, p. 318320 ESA Was­hing­ton eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG zis­ťo­va­nie, zni­žo­va­nie hus­to­ty článok

Wil­liams D.W., Lieb­hold A.M. Detec­ti­on of dela­y­ed den­si­ty depen­den­ce: reply 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 1, p. 320322 ESA Was­hing­ton eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG zis­ťo­va­nie, zni­žo­va­nie hus­to­ty článok

Roden J.S., Wig­gins D.J., Ball M.C. Pho­to­synt­he­sis and gro­wth of two rain forest spe­cies in simu­la­ted gaps under ele­va­ted CO2 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 385393 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, expe­ri­men­tál­na eko­ló­gia ENG foto­syn­té­za, rast les­ných dru­hov, simu­lá­cia, zvý­še­nie kon­cen­trá­cie CO2 článok

Moen R., Pas­tor J., Cohen Y. A spa­tial­ly expli­cit model of moose fora­ging and ener­ge­tics 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 505521 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG machy, vyži­vo­va­nie článok

Tanak H., Nakas­hi­zu­ka T. Fif­te­en years of cano­py dyna­mics ana­ly­zed by aerial pho­tog­raphs in a tem­pe­ra­te deci­du­ous forest, Japan 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 612620 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dyna­mi­ka etá­ží, letec­ké sním­ky, digi­ta­li­zá­cia, les v mier­nom pás­me, Japon­sko článok

Potvin C, Vas­se­ur L. Long-​term CO2 enrich­ment of a pas­tu­re com­mu­ni­ty. Spe­cies rich­ness, domi­nan­ce, and suc­ce­si­on 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 3, p. 666677 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia ENG obo­ha­co­va­nie CO2, dru­ho­vá boha­tosť, domi­nan­cia, suk­ce­sia, pas­tvi­ny článok

McKa­ne R.B., Ras­tet­ter E.B., Sha­ver G.R., Nadel­hof­fer K.J., Gib­lin E., Laun­dre J.A., Cha­pin F.S. III. Recons­truc­ti­on and ana­ly­sis of his­to­ri­cal chan­ges in car­bon sto­ra­ge in arc­tic tun­dra 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 4, p. 11881198 ESA Was­hing­ton his­to­ric­ká geoló­gia, his­to­ric­ká eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG rekon­štruk­cia, his­to­ric­ké zme­ny, aku­mu­lá­cia uhlí­ka, ener­gia, arktic­ká tun­dra článok

Hag­gar J.P., Ewel J.J. Pri­ma­ry pro­duk­ti­vi­ty and resour­ce par­ti­ti­oning in model tro­pi­cal eco­sys­tems 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 4, p. 12111221 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pri­már­na pro­duk­ti­vi­ta, deľ­ba zdro­jov, model tro­pic­ké­ho eko­sys­té­mu článok

Bur­ke I.C., Lau­ken­roth W.K., Par­ton W.J. Regi­onal and tem­po­ral varia­ti­on in net pri­ma­ry pro­duc­ti­on and nit­ro­gen mine­ra­li­za­ti­on in grass­lands 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 5, p. 13301340 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG regi­onál­ne zme­ny, časo­vé zme­ny, čis­tá pri­már­na pro­duk­cia, mine­ra­li­zá­cia dusí­ka, grass­land článok

Wil­bur H.M. Expe­ri­man­tal eco­lo­gy of food webs. Com­plex sys­tems in tem­po­ra­ry ponds 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 8, p. 22792302 ESA Was­hing­ton expe­ri­men­tál­na eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus živín, pre­chod­né ryb­ní­ky článok

Blair J.M. Fire, N avai­la­bi­li­ty, and plant res­pon­se in grass­lands. A test of the trans­ient maxi­ma hypot­he­sis 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 8, p. 23592368 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG oheň, využi­teľ­nosť dusí­ka, reak­cia rast­lín, grass­land článok

Sil­va M., Bro­wn J.H., Downing J.A. Dif­fe­ren­ces in popu­la­ti­on den­si­ty and ener­gy use bet­we­en birds and mam­mals. A mac­ro­eco­lo­gi­cal per­spec­ti­ve 1997 Jour­nal of Ani­mal Eco­lo­gy Vol. 66, No. 3, p. 327340 BES Oxford mak­ro­eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia ENG roz­die­ly popu­lač­nej hus­to­ty, využi­tie ener­gie, vtá­ky, cicav­ce, mak­ro­eko­lo­gic­ká per­spek­tí­va článok

Way­ne P.M., Baz­zaz F.A. Light acqu­isi­ti­on and gro­wth by com­pe­ting indi­vi­du­als in Co2-​enriched atmo­sp­he­re. Con­se­qu­en­ces for size struc­tu­re in rege­ne­ra­ti­on birch stands 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 1, p. 2942 Oxford pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia rast­lín ENG zís­ka­va­nie svet­la, rast, kon­ku­ren­cia, obo­ha­te­nie CO2, veľ­kosť štruk­tú­ry, rege­ne­rá­cia bre­zo­vé­ho poras­tu článok

Mar­ra­ňón T., Gar­cia L.V. The rela­ti­ons­hip bet­we­en diver­si­ty and pro­duc­ti­vi­ty in plant com­mu­ni­ties and erte­facts 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 1, p. 9596 Oxford eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG diver­zi­ta – pro­duk­ti­vi­ta článok

Rap­son G.L., Thom­pson K., Hodg­son J.G. The hum­ped rela­ti­ons­hip bet­we­en spe­cies rich­ness and bio­mass – tes­ting its sen­si­ti­vi­ty to sam­ple quad­rat size 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 4, p. 99100 Oxford eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dru­ho­vá boha­tosť, bio­ma­sa článok

Gold­berg D., Novop­lan­sky A. On the rela­ti­ve impor­tan­ce of com­pe­ti­ti­on in unp­ro­duc­ti­ve envi­ron­ments 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 4, p. 409418 Oxford eko­so­zo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kon­ku­ren­cia, nepro­duk­tív­ne pro­stre­die článok

Kod­rík M. Beech in below-​ground bio­mass 1992 p. 103109 TU Zvo­len pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG buk, pod­zem­ná bio­ma­sa neznámy

Janík Ras­ti­slav, Schie­ber Bra­ni­slav Feno­ló­gia a dyna­mi­ka pro­duk­cie nadzem­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy dru­hu Den­ta­ria bil­bi­fe­ra L. 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 125133 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, feno­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dyna­mi­ka pro­duk­cie, nadzem­ná bio­ma­sa, pod­zem­ná bio­ma­sa, Den­ta­ria bul­bi­fe­ra, rege­ne­rá­cia po rube, spô­sob zales­ňo­va­nia článok

Janík Rast­li­slav Vplyv vybra­tých fak­to­rov na pro­duk­ciu nadzem­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy dru­hov Rubus ida­e­us a Rubus hir­tus v pod­hor­ských buči­nách 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 134141 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG vplyv, nadzem­ná bio­ma­sa, pod­zem­ná bio­ma­sa, Rubus ida­e­us, Rubus hir­tus, pod­hor­ské buči­ny, tieň, prie­mer­ná tep­lo­ta, zráž­ky článok

Vykou­ko­vá Iva­na, Majz­la­no­vá Eva Nadzem­ná bio­ma­sa spo­lo­čens­tiev z Peta­si­tes hyb­ri­dus (L.) Gaer­tn B. Mey et Scherb. v Koryt­nic­kej doli­ne (Níz­ke Tat­ry) 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 142151 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nadzem­ná bio­ma­sa, Peta­si­tes hyb­ri­dus, Koryt­níc­ka doli­na, Níz­ke Tat­ry článok

Mihál Ivan Pro­duk­cia bio­ma­sy plod­níc sap­ro­fy­tic­kých húb v smre­ko­vých mono­kul­tú­rach na býva­lých neles­ných pôdach 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 152161 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia bio­ma­sy, sap­ro­fy­tic­ké huby, smre­ko­vá mono­kul­tú­ra, neles­né pôdy článok

Kubí­ček Fer­di­nand, Bedr­na Zol­tán, Šimo­no­vič Voj­tech Produkčno-​ekologická a pôd­na cha­rak­te­ris­ti­ka raše­li­ní­ko­vých spo­lo­čens­tiev štát­nych prí­rod­ných rezer­vá­cií Čikov­ská a Pav­lo­vá (Pods­pá­dy), Tatrans­ký národ­ný park 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 4, p. 371383 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, pedo­ló­gia ENG pôda, raše­li­ní­ky, Čikov­ská, Pav­lo­vá, Pods­pá­dy, TANAP, bylin­ná vrstva, macho­vá vrstva, ŠPR Bor článok

Tokár Fer­di­nand, Konôp­ko­vá Jana Dyna­mic­ké zme­ny obsa­hu vybra­tých che­mic­kých prv­kov v nadzem­nej den­dro­ma­se u rôz­nych poras­to­vých typov duba čer­ve­né­ho (Quer­cus rub­ra L.) a ore­cha čier­ne­ho (Jug­lans nig­ra L.) 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 4, p. 385394 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, ché­mia ENG dyna­mi­ka, che­mic­ký prvok, nadzem­ná den­dro­ma­sa, bio­ma­sa, Quer­cus rub­ra, Jug­lans nig­ra článok

Kubí­ček F. Pro­duc­ti­on of the herb lay­er in coni­fe­rous eco­sys­tems of Slo­va­kia 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, p. 3342 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia bylin­nej vrstvy, ihlič­na­té lesy, Slo­ven­sko článok

Kubí­ček F., Brechtl J. Pro­duc­ti­on and phe­no­lo­gy of the herb lay­er in an oak-​hornbeam forest 1970 Bio­ló­gia Vol. 25, p. 651666 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, feno­ló­gia ENG bylin­ná vrstva, dubo-​hrabiny článok

Kubí­ček F., Jur­ko Anton Esti­ma­ti­on of the above-​ground bio­mass of the herb lay­er in forest com­mu­ni­ties 1975 Folian Geobot. Phy­to­tax. Vol. 10, p. 113129 Pra­ha pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG odhad, nadzem­ná bio­ma­sa, bylin­ná vrstva, les­né spo­lo­čen­stvá článok

Kubí­ček F., Šom­šák Ladi­slav Eco­lo­gi­cal ana­ly­sis of the herb and moss lay­er in seve­ral fir and spru­ce forests (the Vyso­ké Tat­ry Moun­tains) 1993 Eko­ló­gia, Vol. 12, p. 4559 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ká ana­lý­za, bylin­ná vrstva, macho­vá vrstva, jed­li­ny, smre­či­ny, Vyso­ké Tat­ry článok

Šimo­no­vič V. A quan­ti­ta­ti­ve stu­dy of roots in forest eco­sys­tems 1978 Bio­ló­gia Vol. 33, p. 543550 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kvan­ti­ta­tív­na štú­dia, kore­ne, les článok

Berend­se F. Com­pe­ti­ti­on bet­we­en plant popu­la­ti­ons at low and high nut­rient supp­lies 1994 Oikos No. 71, p. 253260 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kon­ku­ren­cia, rast­lin­ná popu­lá­cia, množ­stvo živín článok

Úleh­lo­vá B. Nit­ro­gen cyc­ling in mea­dow eco­sys­tems 1989 Stu­die ČSAV 2089 Aca­de­mia Pra­ha pro­dukč­ná eko­ló­gia CES N, cyk­lus dusí­ka, lúky neznámy

Ber­nát J., Brau­no­vá O., Mir­čink T.G. Deter­mi­na­ti­on of the mic­ro­fun­gal bio­mass 0 Acta Facul­ta­tis Rerum Natu­re Uni­ver­si­tas Come­nius Mic­ro­bi­olo­gia Vol. 11, p. 16 PRIF UK Bra­ti­sla­va mik­ro­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG deter­mi­ná­cia, mik­ro­sko­pic­ké huby, bio­ma­sa článok

Cum­mins K.W., Wuy­check J.C. Calo­ric equ­iva­lents for inves­ti­ga­ti­on in eco­lo­gi­cal ener­ge­tics 1971 Inter. Vere­i­ni­gung für the­ory un ange­wan. Lim­no­bi­olo­gie No. 18 Stutt­gart lim­no­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ká ener­ge­ti­ca, odhad, kalo­ric­ký ekvi­va­lent neznámy

Kubí­ček F. Stu­dy met­hods of plants pro­duc­ti­vi­ty 1977 Acta Eco­lo­gi­ca Vol. 16, p. 830 pro­dukč­ná eko­ló­gia, meto­do­ló­gia ENG metó­da rast­li­nej pro­duk­cie, pro­duk­ti­vi­ta článok

Janík Ras­ti­slav Vplyv zakme­ne­nia, stup­ňa clo­ne­nia, zráž­ko­vé­ho úhr­nu a prie­mer­nej pôd­nej tep­lo­ty na pro­duk­ciu nadze­me­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy vybra­tých rast­lin­ných dru­hov 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 4, p. 364376 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG foto­syn­te­tic­ká aktív­na radiá­cia, množ­stvo dopa­da­jú­ce­ho slneč­né­ho svi­tu, pôd­na vlh­kosť, Krem­nic­ké vrchy člá­nok 1335 – 342X

Ková­čo­vá Mar­gi­ta, Kon­triš Jaro­slav, Kon­tri­šo­vá Oľga Pro­dukč­ná dyna­mi­ka popu­lá­cie Carex pilo­sa Scop. V pod­hor­ských buči­nách 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 4, p. 377383 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia, Carex pilo­sa, pod­hor­ské buči­ny, Krem­nic­ké vrchy člá­nok 1335 – 342X

Kod­rík J., Kod­rík Milan Pro­duc­ti­on and sta­ti­cal sta­bi­li­ty of the fir (Abie alba Mill.) root sys­tem 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 2, p. 169178 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia kore­ňo­vé­ho sys­té­mu Abies alba, sta­ti­ka kore­ňo­vé­ho sys­té­my Abies alba člá­nok 1335 – 342X

Kubí­ček F. Stu­dy met­hods of plant pro­duc­ti­vi­ty 1977 Acta Eco­lo­gi­ca Vol. 16, p. 830 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO metó­dy výsku­mu rast­lin­nej pro­duk­cie neznámy

Kubí­ček F. Pro­duc­ti­ve and eco­lo­gi­cal stu­dy of herb lay­er bio­mass in forest eco­sys­tems 1983 DrSc. The­sis pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia SLO pro­duk­cia bylin­nej vrstvy v les­ných spo­lo­čen­stvách Slo­ven­ska, eko­ló­gia bylin­nej vrstvy v les­ných spo­lo­čen­stvách Slo­ven­ska práca

Use Facebook to Comment on this Post