Narodil som sa v roku 1937 na Horehroní v obci Filipovo v prekrásnom, avšak chudobnom kraji. V tomto predvojnovom čase sme mali veľmi jednoduchú domácu stravu, niečo také ako citrusové plody, dnes také bežné som nepoznal. Tesne po vojne ako 10 ročný som prekonal reumatickú horúčku, ktorej následkami trpím dodnes. Už počas mladosti sa prejavovala nedomykavosť chlopne, často som mal chrípku, bol som často hospitalizovaný.
V roku 1960 som sa oženil do Piešťan, spolu s manželkou vychoval štyri zdravé deti. Bol som zamestnaný u Štátnych lesov v Piešťanoch, predtým v Hronci. Do roku 1981 som sa tešil priemernému zdraviu, kedy zaklopal na dvere prvý krát vážny problém. Počas operácie srdca my vymenili aortálnu chlopňu. Odvtedy som na invalidnom dôchodku. Snažím sa dodržiavať životosprávu, správne brať lieky, úplne som prestal fajčiť (nikdy som nefajčil viac ako 5 cigariet denne), neprepínam sa. Vo „forme“ ma udržiava aj rodinné zázemie, najmä manželka. Vďaka tomu som od prvej operácie v roku 1981 prežil. Naučil som sa doma všetko urobiť, opraviť, napokon času som mal na rozdávanie. Snažím sa na konfliktné situácie zabudnúť.
V roku 1997 sa vyskytol ďalší vážny problém – edém pľúc, následkom čoho bola o rok neskôr druhá operácia srdca, pridala sa k tomu aj endokarditída – zápal osrdcovnicového svalu. Počas operácie mi boli vymenené obe chlopne. Takmer pol roka trvalo než som sa natrvalo vrátil domov.
Zažil som veľké psychické zaťaženie, najmä po prvej operáciu. Vysporiadanie bolo mojím veľkým víťazstvom. Dokázala to pevná vôľa aj zázraky. Viem, že je problém ak aktívne žijúci človek zrazu nemôže chodiť do práce, ani sa inak podobne realizovať. Ak si k tomu prirátame nalomené zdravie, nielen fyzické, ale aj psychické, človek sa stáva sám sebe a okoliu príťažou, často je podráždený.
Dúfam, že ešte nejaký čas pobudnem na svete, nahováram si, že aj môj starý otec bol silný a zdravý, keď sa dožil 94 rokov, a že sa toho dočkám aj ja.
Otec zomrel v roku 2020
I was born in 1937 in Horehronie, in the village of Filipovo, in a beautiful yet impoverished region. During the pre-war period, we had very simple home-cooked meals, something like citrus fruits, which are so common today but were unknown to me then. Shortly after the war, at the age of 10, I overcame rheumatic fever, the consequences of which I still suffer from today. Even during my youth, a valve insufficiency manifested, and I often had the flu, leading to frequent hospitalizations.
In 1960, I married in Piešťany, and together with my wife, we raised four healthy children. I worked for the State Forests in Piešťany, previously in Hronec. Until 1981, I enjoyed average health when a serious issue knocked on my door for the first time. During heart surgery, they replaced my aortic valve. Since then, I’ve been on disability retirement. I strive to maintain a healthy lifestyle, take medications as prescribed, quit smoking completely (I never smoked more than five cigarettes a day), and I avoid unnecessary stress. My family, especially my wife, helps keep me in good spirits. Thanks to them, I’ve survived since my first surgery in 1981. I’ve learned to do everything at home, fix things, and eventually had plenty of time to spare. I try to forget about confrontational situations.
In 1997, another serious issue arose – pulmonary edema, leading to a second heart surgery a year later, accompanied by endocarditis – inflammation of the heart muscle. Both valves were replaced during the operation. It took almost six months before I permanently returned home.
I experienced significant mental strain, especially after the first surgery. Coping was a great victory, achieved through strong will and miracles. It’s a challenge when an actively living person suddenly can’t go to work or engage in other activities. When you add broken health, both physical and mental, a person becomes a burden to themselves and their surroundings, often feeling irritable.
I hope to remain in this world for some time, convincing myself that my old father was strong and healthy, reaching the age of 94, and I hope to achieve the same.
My father passed away in 2020.