Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Stredné Považie, Fotografie

Pruské

Hits: 2621

Pruské leží na pravom brehu v nadmorskej výške 252 metrov nad morom. Tečie cez neho Podhradský potok. Obec je od severu obklopená Bielymi Karpatmi. Súčasťou sú miestne časti Podvažie a Savčina. Pruské je centrálnou obcou mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát (obecpruske.sk). Na ploche 12.93 km2 tu žije 2283 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1221 (obecpruske.sk). Nachádza sa tu františkánsky kláštor, renesančný kaštieľ s anglickým parkom, pôsobil tu spisovateľ Hugolín Gavlovič, rastú tu 700 ročné tisy (Viliam Cíbik). Smerom na východ v minulosti existovala neďaleko od Pruského osada Výčap, resp. Výčapy (obecpruske.sk). Obec patrila pod panstvo Vršatec (obecpruske.sk). V stredovekých listinách Pruské bývalo označované ako mestečko, ktoré malo právo konať päťkrát do roka dobytčie i výkladné jarmoky. V obci sa nachádza Kostol svätého Petra a Pavla z roku 1780 a Kaplnka svätého Juraja z roku 1642. V minulosti tu stála aj synagóga, ktorá schátrala po roku 1945 a bola zbúraná. 700 ročné tri tisy rastú vo farskej záhrade a sú chránenou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Uprostred leta sa v Pruskom koná bežecké podujatie Horský kros Pruské – Vršatec (obecpruske.sk).


Pruské is located on the right bank of the Váh River at an elevation of 252 meters above sea level. The Podhradský stream flows through it. The village is surrounded by the White Carpathians from the north. The local parts of Podvažie and Savčina are integral parts of the municipality. Pruské serves as the central village of the Zdroje Bielych Karpát microregion (obecpruske.sk). With an area of 12.93 km2, the village is home to 2,283 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1221 (obecpruske.sk). The village is home to a Franciscan monastery, a Renaissance castle with an English park, and it was a residence of the writer Hugolín Martin Gavlovič. The area also boasts 700-year-old yews (Viliam Cíbik). In the past, towards the east, there was a settlement called Výčap or Výčapy near Pruské (obecpruske.sk). The village was under the jurisdiction of Vršatec (obecpruske.sk). In medieval documents, Pruské was referred to as a small town with the right to organize cattle and trade fairs five times a year. The village is home to the Church of Saints Peter and Paul, built in 1780, and the Chapel of Saint George from 1642. There used to be a synagogue in the village, which deteriorated after 1945 and was subsequently demolished. The 700-year-old yews in the parish garden are protected as a cultural monument (Wikipedia). In the middle of summer, Pruské hosts a trail running event, the Mountain Cross Pruské – Vršatec (obecpruske.sk).


Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Zrúcaniny, Záhorie, Umenie, Stavby, Fotografie

Pajštún – hrad neďaleko od Bratislavy

Hits: 5352

Pajštún je hrad nad obcou Borinka vo výške 486 metrov nad morom. Vedie k nemu viacero turistických ciest, napr. aj z neďalekej Stupavy. Uhorský kráľ Ladislav IV. sa dostal do sporu s veľmožským rodom Kösegiovcov, v ktorom po boku kráľa bojoval Rugerius z Tallesbrunnu. Za vojenské zásluhy získal Rugerius majetky. Na jednom z nich dal postaviť hrad Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Podľa hradu sa do roku 1948 volala aj dedina Borinka Pajštún. V polovici 18. storočia hrad vyhorel. V júni 1809 napoleonské vojsko vyhodilo Pajštún do povetria (Informačná tabuľa). Prvá zmienka o hrade Perostyan je z roku 1349. Pomenovanie pochádza z nemeckého „Paullenstein“ – Skala Pavlínov. Zrejme podľa rehoľného rádu Pavlínov z neďalekej Marianky (castrum.ic.cz)

V časoch vojen slúžil Pajštún aj ako útočisko pre mníchov a pre posvätné predmety ako napr. pre vzácnu sošku Panny Márie. Spomínaný bol aj ako Stupavský hrad. V 17. storočí Pálfiovci hrad prestavať. Maskaróny na Pajštúnskom hrade sa nápadne podobajú s tými na Bojnickom zámku. Zhodné sú aj kamenárske značky na oboch hradoch – svedčia o rovnakých stavebných majstroch a činnosti Pavla Pálfyho (bolo na borinka.sk).

Ku hradu patrí prírodná rezervácia Pod Pajštúnom, kde sa nachádzajú dubovo-hrabové, bukové a lipovo-javorové lesné spoločenstvá, lesostepné xerotermné spoločenstvá. Početné sú tu viac ako 300 ročné duby. Okrem iného tu môžeme nájsť rásť Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenim trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. Zo živočíchov: Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Informačná tabuľa). Rezervácia o rozlohe 148 hektárov bola vyhlásená v roku 1984 (stupava.sk).


Pajštún is a castle situated above the village of Borinka at an elevation of 486 meters above sea level. Several hiking trails lead to the castle, including one from the nearby Stupava. Hungarian King Ladislaus IV found himself in a dispute with the noble family Kösegiovcov, in which Rugerius of Tallesbrunn fought alongside the king. In recognition of his military merits, Rugerius acquired properties, and on one of them, he built the castle Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Until 1948, the village of Borinka was also called Pajštún, named after the castle. In the mid-18th century, the castle was destroyed by fire. In June 1809, during the Napoleonic Wars, Pajštún was blown up by the French army (Information Board). The first mention of the castle Perostyan dates back to 1349. The name comes from the German „Paullenstein“ – Rock of Paulines, likely referring to the Pauline monks from the nearby Marianka (castrum.ic.cz).

During times of war, Pajštún served as a refuge for monks and sacred objects, such as the precious statue of the Virgin Mary. It was also referred to as Stupava Castle. In the 17th century, the Pálfy family reconstructed the castle. The mascarons on Pajštún Castle bear a striking resemblance to those at Bojnice Castle. Stone markers on both castles are identical, indicating the involvement of the same master builders, notably Pavel Pálfy (source: borinka.sk).

The castle is surrounded by the natural reserve Pod Pajštúnom, home to oak-hornbeam, beech, and lime-maple forest communities, as well as forest-steppe xerothermic communities. The area boasts over 300-year-old oak trees. Flora includes species such as Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenium trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. features Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Information Board). The reserve, covering an area of 148 hectares, was declared in 1984 (stupava.sk).


Krajina, Slovensko, Príroda, Rastliny, Dolné Považie, Stromy, Organizmy, Fotografie

Ona a on – najstaršie stromy v Piešťanoch

Hits: 4821

Dva topole čierne (Populus nigra) stoja na ľavom brehu Váhu. Sú to najstaršie v Piešťanoch. Ich odhadovaný vek je 100 rokov. Obvod ich kmeňov je 557 a 610 cm. Ich koruny dosahujú 25 a 29 metrov. Vyhlásené za chránené boli v roku 2006. Sú dvojdomé, jemu dorastajú samčie, jej samičie . Chránené sú u viacerých dôvodov, vedeckého, ekologického a krajinotvorného (piestanskydennik.sk).


Two black poplars (Populus nigra) stand on the left bank of the River. They are the oldest trees in . Their estimated age is 100 years. The circumference of their trunks is 557 and 610 cm. Their crowns reach 25 and 29 meters. They were declared protected in 2006. They are dioecious, with male flowers growing on him and female flowers on her. They are protected for various reasons, including scientific, ecological, and landscape preservation (piestanskydennik.sk).


Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Spiš, Polia, Fotografie

Hodkovce – krajina pod Spišským hradom

Hits: 2983

Hodkovce sa nachádzajú pod Spišským hradom. Z inej strany ako Spišské Podhradie. Na návštevu Spišského hradu sú pre blízkosť vhodnejšie. Sú miestnou časťou Žehry (). Nachádza sa tu kaštieľ grófa Csákyho (terraincognita.sk). Hodkovce sa spomínajú už v roku 1293. Nachádza sa tu čákiovský kaštieľ zo 17. storočia s francúzskym parkom, rodinným cintorínom Čákiovcov a hospodárskymi objektmi. Roku 1780 bol prebudovaný. V roku 1780 Emanuel Csáky objekt prestaval a založil pri ňom aj rozsiahly park. V súčasnosti kaštieľ slúži ako zariadenie sociálnych služieb a nie je bežne prístupný verejnosti (obeczehra.sk). Park je prístupný verejnosti. Súčasťou parku je aj ovocný sad. Ide o park so zachovanými pamiatkovými hodnotami – chodníkmi, vodným systémom s jazierkami, drobnou parkovou architektúrou (naspark.sk). Nachádza sa tu aj aleja, ktorá patrí medzi najstaršie a najzachovalejšie na Slovensku. Tvorí ju 62 stromov starých až 230 rokov s priemernou výškou 20 metrov. rastú tu lipy, javory a borovice. Časťou aleje prechádza náučný chodník Sivá Brada – Spišský hrad – Dreveník (Milan Barlog).


Hodkovce is located beneath Castle, but from a different side than Spišské Podhradie. Due to their proximity, they are a more convenient starting point for visiting Spiš Castle. Hodkovce is a local part of the village Žehra (Peter Kaclík). The manor house of Count Csáky is located here (terraincognita.sk). Hodkovce was first mentioned in 1293. The manor house, dating back to the 17th century, features a French park, the Csáky family cemetery, and various outbuildings. It was rebuilt in 1780 by Emanuel Csáky, who also established a large park around it. Today, the manor serves as a social services facility and is not generally open to the public (obeczehra.sk). However, the park is accessible to visitors and includes an orchard. The park retains its historical features, including pathways, a water system with ponds, and small park structures (naspark.sk). There is also an avenue of trees, one of the oldest and best-preserved in Slovakia. It consists of 62 trees, some as old as 230 years, with an average height of 20 meters. The trees include linden, maple, and pine. A nature trail, Sivá Brada – Spiš Castle – Dreveník, passes through part of the avenue (Milan Barlog).