2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Jaskyne, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP

Belianska jaskyňa – jediná verejne prístupná jaskyňa vo Vysokých Tatrách

Hits: 4190

Belian­ska jas­ky­ňa sa nachá­dza v Tatrans­kej Kot­li­ne. Je jedi­nou verej­ne prí­stup­nou jas­ky­ňou vo Vyso­kých Tat­rách. Nie­kto­ré čas­ti jas­ky­ne, kto­rá leží v masí­ve Koby­lie­ho vrchu, majú zau­jí­ma­vé náz­vy: Stĺpo­vý dóm, Prie­pasť Pek­lo, Kal­vá­ria, Dóm SNP, Pal­mo­vá sieň, Vodo­pá­do­vý dóm, Hudob­ná sieň, Rúro­vý dóm, Hli­ne­ná chod­ba, Prie­pasť Čer­to­ve hrd­lo, Dóm tro­siek (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). O jas­ky­ni vede­li hľa­da­či pokla­dov už v 18. sto­ro­čí, o čom sved­čia uhlí­ko­vé nápi­sy na ste­nách. Naj­star­ší je dato­va­ný do roku 1713. Neskôr sa na jas­ky­ňu zabud­lo, až kým ju Július HuszJán Britz 5.8.1881 zno­vu neob­ja­vi­li. Dnes je zná­mych 3825 met­rov cho­dieb (Ján Laci­ka). Jas­ky­ňa pat­rí ku naj­nav­šte­vo­va­nej­ším u nás. Sprí­stup­ne­ných je 1370 met­rov (Terem). Cez pre­hliad­ky sprie­vod­co­via púš­ťa­jú hud­bu, čo umoc­ňu­je záži­tok a krá­su tej­to jas­ky­ne. Na tej­to tra­se domi­nu­jú pago­do­vi­té sta­lag­mi­ty a sin­tro­vé vodo­pá­dy s dĺž­kou viac ako 50 met­rov (poznaj​slo​ven​sko​.sk). Vyhliad­ko­vá tra­sa má pre­vý­še­nie 125 met­rov, je na nej 860 scho­dov. Náv­štev­ník počas nej vidí jazier­ka, Hudob­nú sieň pome­no­va­nú pod­ľa zvu­kov dopa­da­jú­cich kva­piek vody na hla­di­nu jazier­ka. Ten­to pries­tor má vyni­ka­jú­ce akus­tic­ké vlast­nos­ti, pre­to sa tu orga­ni­zo­va­li kon­cer­ty (wordp​ress​.com).


Belian­ska Cave is loca­ted in the Tatrans­ká Kot­li­na (Tat­ra Basin). It is the only pub­lic­ly acces­sib­le cave in the High Tatras. Some parts of the cave, situ­ated in the mas­sif of Koby­lí Vrch (Mare­’s Hill), have inte­res­ting names such as Column Dome, Hell Abyss, Cal­va­ry, SNP Dome, Palm Hall, Water­fall Dome, Music Hall, Tube Dome, Clay Pas­sa­ge, Devi­l’s Thro­at Abyss, Dome of Deb­ris (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board). Tre­a­su­re hun­ters were alre­a­dy awa­re of the cave in the 18th cen­tu­ry, as evi­den­ced by car­bon insc­rip­ti­ons on the walls. The oldest insc­rip­ti­on dates back to 1713. The cave was later for­got­ten until it was redis­co­ve­red by Július Husz and Ján Britz on August 5, 1881. Today, it is kno­wn for its 3,825 meters of pas­sa­ges (Ján Laci­ka). The cave is among the most visi­ted in the coun­try, with 1,370 meters acces­sib­le to the pub­lic (Terem). During guided tours, guides play music, enhan­cing the expe­rien­ce and beau­ty of the cave. Pagoda-​shaped sta­lag­mi­tes and sin­ter water­falls over 50 meters long domi­na­te this rou­te (poznaj​slo​ven​sko​.sk). The sight­se­e­ing rou­te has an ele­va­ti­on gain of 125 meters, fea­tu­ring 860 steps. Visi­tors can see ponds, the Music Hall named after the sounds of water drop­lets fal­ling into the pond. This spa­ce has excel­lent acous­tic pro­per­ties, making it a venue for con­certs (wordp​ress​.com).


Jas­ki­nia Belian­ska znaj­du­je się w Kot­li­nie Tatr­za­ńs­kiej. Jest jedy­ną pub­licz­nie dostęp­ną jas­ki­nią w Wyso­kich Tat­rach. Nie­któ­re części jas­ki­ni, poło­żo­nej w masy­wie Koby­lie­go Wzgór­za, mają inte­re­su­jące nazwy, takie jak Kolum­no­wy Dół, Prze­pa­ść Pie­kło, Kalwa­ria, Dół SNP, Sala Pal­mo­wa, Wodos­pa­do­wy Dół, Sala Muzycz­na, Rur­ko­wy Dół, Kory­tarz Gli­nia­ny, Prze­pa­ść Dia­bel­ska Gar­dło, Dół Gru­zy (Źró­dło: Tab­li­ca Infor­ma­cyj­na). Poszu­ki­wac­ze skar­bów byli już świa­do­mi ist­nie­nia jas­ki­ni w XVIII wie­ku, o czym świadc­zą węg­lo­we napi­sy na ścia­nach. Naj­stars­zy napis pocho­dzi z 1713 roku. Później jas­ki­nia zosta­ła zapom­nia­na, aż do momen­tu jej pono­wne­go odkry­cia przez Júliu­sa Hus­za i Jána Brit­za 5 sierp­nia 1881 roku. Obe­cnie zna­na jest z 3825 met­rów kory­tar­zy (Ján Laci­ka). Jas­ki­nia nale­ży do najc­zęściej odwie­dza­nych w kra­ju, udos­tęp­ni­ono dla zwie­dza­jących 1370 met­rów (Terem). Podc­zas pro­wa­dzo­nych wyciec­zek prze­wod­ni­cy odtwar­za­ją muzy­kę, co wzmac­nia wra­że­nia i pięk­no jas­ki­ni. Na tej tra­sie domi­nu­ją pago­do­wa­te sta­lag­mi­ty i wodos­pa­dy sin­te­ro­we o dłu­go­ści ponad 50 met­rów (poznaj​slo​ven​sko​.sk). Tra­sa wido­ko­wa ma prze­wy­żs­ze­nie 125 met­rów, na któ­rej znaj­du­je się 860 scho­dów. Odwie­dza­jący mogą zobac­zyć sta­wy, Salę Muzycz­ną nazwa­ną od dźwi­ęków krop­li wody spa­da­jących na powierzch­nię sta­wu. To miejs­ce cha­rak­te­ry­zu­je się dosko­na­ły­mi wła­ści­wo­ścia­mi akus­tycz­ny­mi, co spra­wia, że orga­ni­zo­wa­ne są tu kon­cer­ty (wordp​ress​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Piešťanské, Slovenské, V čase

Dušičky a sviatok Všetkých svätých

Hits: 7574

Kres­ťan­ský svia­tok Všet­kých svä­tých pri­pa­dá na 1. novem­ber. 2. novem­ber pri­slú­cha Spo­mien­ke na všet­kých ver­ných zosnu­lých – Dušič­kám. Latin­sky In com­me­mo­ra­ti­one omnium fide­lium defunc­to­rum (Wiki​pe​dia​.cz). V oba tie­to dni čas­tej­šie nav­šte­vu­je­me cin­to­rí­ny, hro­by zdo­bí­me kvet­mi, ven­ca­mi, zapa­ľu­je­me svieč­ky na pamiat­ku. Je to sym­bol vie­ry na več­ný život (Vlk). Spo­mien­kou na našich zosnu­lých blíz­kych im vzdá­va­me úctu a vyjad­ru­je­me, že ostá­va­jú žiť v našich srd­ciach (teraz​.sk). Na výcho­de sa od 4. sto­ro­čia slá­vi svia­tok všet­kých muče­ní­kov (Wiki­pe­dia CZ). Sláv­nosť Všet­kých svä­tých vychá­dza z his­to­ric­kej uda­los­ti zasvä­te­nia rím­ske­ho Pant­he­ónu Pan­ne Márii a všet­kým svä­tým muče­ní­kom 13. mája 609 (kato​lik​.cz). V 8. sto­ro­čí sa v Írsku a Anglic­ku začal slá­viť svia­tok Všet­kých svä­tých 1. novem­bra, v Ríme od 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia CZ). 1. novem­bra snáď z dôvo­du, že Ket­li začí­na­li v ten­to deň nový rok (kato​lik​.cz). Oby­va­teľ­stvo kelt­ské­ho pôvo­du sa v noci z 31. októb­ra na 1. novem­bra a dru­idi lúči­li s letom pat­ria­cim bohy­ni živo­ta a víta­li vlá­du knie­ža­ťa smr­ti Sam­hai­na, kto­rý vlá­dol zime (teraz​.sk). Pamiat­ka všet­kých zosnu­lých (Dušič­ky) je spo­mien­kou na zosnu­lých. Mod­lit­ba za zomre­tých pat­rí ku naj­star­ším kres­ťan­ským tra­dí­ciám a spo­mien­ka na mŕt­vých je súčas­ťou kaž­dej omše. Pamiat­ka sa obja­vu­je po roku 998 vo fran­cúz­skom bene­dik­tín­skom kláš­to­re Clu­ny. Od roku 1915, kedy v prvej sve­to­vej voj­ne zahy­nu­lo veľ­ké množ­stvo ľudí, môžu kňa­zi celeb­ro­vať v ten­to deň tri omše. V minu­los­ti sa na nie­kto­rých dedi­nách čes­ké­ho a morav­ské­ho vidie­ka piek­lo zvlášt­ne peči­vo nazý­va­né dušič­ky”, kto­rým sa obda­ro­vá­va­li pocest­ní, žob­rá­ci a chu­dob­ní (kato​lik​.cz). Svia­tok All hal­low even zna­me­ná doslov­ne pred­ve­čer všet­kých svä­tých. Z neho vzni­kol naj­mä v USA s obľu­bou slá­ve­ný svia­tok Hal­lo­we­en. Jeho pôvod je spá­ja­ný s kelt­ským sviat­kom Sam­hain (čítaj sou­in”, sau­in”). V ten­to deň mohol aj živý člo­vek nav­ští­viť pod­sve­tie. Kel­ti zvyk­li chys­tať pre duše pohos­te­nie. Celý ritu­ál mal zais­tiť oby­va­te­ľom domu pokoj od zlých duchov a ochra­nu dob­rý­mi duch­mi. Mas­ky stríg a oheň mali pomôcť zahnať démo­nov viesť dob­ré duše do ríše smr­ti. Írska legen­da hovo­rí o Jac­ko­vi O‘Laternovi, kto­rý bol opi­lec, kto­ré­ho nebo odvr­h­lo pre pod­lé sprá­va­nie. Pek­lo ho však nesme­lo pri­jať, pre­to­že od diab­la pod­vo­dom dostal špe­ciál­ny sľub. Jeho duch odvte­dy putu­je po celom sve­te s lam­pá­šom z tek­vi­ce. Tak­to vzni­kol zvyk dávať na okná a rím­sy tek­vi­ce. Ľudia veria, že Jack si vez­me svet­lo a ochrá­ni ich pred zlý­mi duch­mi (diva​.sk).


Chris­tian holi­day All Saints’ Day falls on Novem­ber 1st. Novem­ber 2nd is dedi­ca­ted to the Memo­ry of All the Faith­ful Depar­ted – All Souls’ Day. In Latin, it is cal­led In com­me­mo­ra­ti­one omnium fide­lium defunc­to­rum” (Wiki​pe​dia​.cz). On both of the­se days, we more often visit ceme­te­ries, deco­ra­te gra­ves with flo­wers and wre­aths, and light cand­les in the­ir memo­ry. It is a sym­bol of faith in eter­nal life (Vlk). By remem­be­ring our dece­a­sed loved ones, we pay them res­pect and express that they con­ti­nue to live in our hearts (teraz​.sk). In the East, the feast of all mar­tyrs has been celeb­ra­ted sin­ce the 4th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CZ). The celeb­ra­ti­on of All Saints’ Day ori­gi­na­tes from the his­to­ri­cal event of the con­sec­ra­ti­on of the Roman Pant­he­on to the Vir­gin Mary and all the holy mar­tyrs on May 13, 609 (kato​lik​.cz). In the 8th cen­tu­ry, the feast of All Saints began to be celeb­ra­ted on Novem­ber 1st in Ire­land and England, and in Rome from the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CZ). Per­haps on Novem­ber 1st becau­se the Celts star­ted the new year on this day (kato​lik​.cz). The Cel­tic popu­la­ti­on bid fare­well to the god­dess of life and wel­co­med the rule of the prin­ce of death Sam­hain on the night of Octo­ber 31st to Novem­ber 1st, mar­king the begin­ning of win­ter (teraz​.sk). The com­me­mo­ra­ti­on of all the dece­a­sed (All Souls’ Day) is a remem­bran­ce of the depar­ted. Pra­y­er for the dece­a­sed is one of the oldest Chris­tian tra­di­ti­ons, and the remem­bran­ce of the dead is part of eve­ry Mass. The com­me­mo­ra­ti­on appe­a­red after 998 in the French Bene­dic­ti­ne monas­te­ry of Clu­ny. Sin­ce 1915, when a lar­ge num­ber of peop­le died in World War I, priests can celeb­ra­te three Mas­ses on this day. In the past, in some vil­la­ges in the Czech and Mora­vian coun­try­si­de, a spe­cial pas­try cal­led dušič­ky” (litt­le souls) was baked, which was given to tra­ve­lers, beg­gars, and the poor (kato​lik​.cz). The holi­day All Hal­low Even lite­ral­ly means the eve of All Saints. From it, the holi­day Hal­lo­we­en, espe­cial­ly celeb­ra­ted in the USA, ori­gi­na­ted. Its ori­gin is asso­cia­ted with the Cel­tic fes­ti­val Sam­hain (pro­noun­ced sou­in”, sau­in”). On this day, a living per­son could visit the under­world. The Celts used to pre­pa­re a feast for the souls. The who­le ritu­al was to ensu­re the inha­bi­tants of the hou­se pea­ce from evil spi­rits and pro­tec­ti­on by good spi­rits. Masks of wit­ches and fire were sup­po­sed to help dri­ve away demons and lead good souls to the realm of death. The Irish legend tells of Jack O’Lan­tern, a drun­kard who was rejec­ted by both hea­ven and hell for his vile beha­vi­or. Howe­ver, hell could not accept him becau­se he had rece­i­ved a spe­cial pro­mi­se from the devil through dece­it. Sin­ce then, his spi­rit has been tra­ve­ling around the world with a pump­kin lan­tern. This is how the cus­tom of pla­cing pump­kins on win­do­ws and sills ori­gi­na­ted. Peop­le belie­ve that Jack takes the light and pro­tects them from evil spi­rits (diva​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Beletria

Hits: 2285

Sha­kes­pe­a­re Wil­liam 0 belet­ria SLO neznámy

Pla­tón 0 filo­zo­fia, belet­ria SLO neznámy

Homér 0 filo­zo­fia, belet­ria SLO neznámy

Ezop 0 filo­zo­fia, belet­ria SLO neznámy

Poe Allan Edgar Jama a kyvad­lo 0 horor, belet­ria SLO knižka

Gyula Illés Petöfi 1990 Obzor Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kni­ha 8021501138

Wal­ter Scott Waver­ley 0 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­rat­rú­ry Bra­ti­sla­va belet­ria SLO román

Karol Csec­sot­ka (ed.) Ant­ho­lo­gia zo slo­ven­ských bás­ni­kov v r. 18471900 1934 Uhor­sko – kra­jin­ský vzde­lá­va­cí spo­lok slo­ven­ský Buda­pest poé­zia, belet­ria SLO knižka

Maka­nin Vla­di­mír Sám a sama 1989 Slo­ven­ský spi­so­va­teľ Bra­ti­sla­va belet­ria SLO nezná­my 8022000698

Sol­že­ni­cyn Ale­xan­der Súos­tro­vie Gulag I 1991 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria, poli­ti­ka SLO kni­ha 8022203246

Sol­že­ni­cyn Ale­xan­der Súos­tro­vie Gulag II 1991 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria, poli­ti­ka SLO kni­ha 8022203246

Sol­že­ni­cyn Ale­xan­der Súos­tro­vie Gulag III 1991 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria, poli­ti­ka SLO kni­ha 8022203246

Svo­bo­da Lud­vík Z Buzu­lu­ku do Pra­hy 1963 Naša voj­sko Pra­ha 4 belet­ria SLO neznámy

Tiben­ský Rudolf Jáchy­mov­ské pek­lo 1991 Nezá­vis­losť Bra­ti­sla­va belet­ria SLO nezná­my 8085217090

Böll Hein­rich Ženy v údo­lí Rýna 1990 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria SLO nezná­my 8022201634

Val­lés Jules Vzbú­re­nec 1975 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria SLO neznámy

Moric Rudo Z poľov­níc­kej kap­sy 1982 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Ondre­jov Ľudo Zboj­níc­ka mla­dosť 1984 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO Jer­guš Lapin kniha

Defoe Daniel Robin­soe Cru­soe 1971 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Kas­siľ Lev Brat a bra­ček 1950 Sme­na Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Krüss James Dob­ro­druž­stvá Tim­ma Tha­le­ra 1972 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Lorenz Peter Homun­ku­lo­via 1988 Výcho­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo Koši­ce belet­ria, scien­ce – fic­ti­on SLO kniha

Rawlings Kin­nan Mar­jo­rie Die­ťa divo­či­ny 1971 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO kniha

Ver­ne Jules Dvat­sať­ti­síc míľ pod morom 1965 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO kniha

Ver­ne Jules Ľado­vá sfin­ga 1976 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Ver­ne Jules Dva roky práz­dnin 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Ver­ne Jules Ces­ta oko­lo sve­ta za 80 dní 1972 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO knižka

Gabaj Fer­di­nand Prvá­ci 1954 Slo­ven­ský spi­so­va­teľ Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Káš Sva­top­luk Injek­ce, kte­ré nebo­lí 1990 Stře­do­čes­ké nakla­da­tels­tví a kníh­ku­pec­tví Pra­ha belet­ria SLO knižka

Něm­co­vá Bože­na Babič­ka 1951 Prá­ca Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Ste­uben Fritz Tekum­seh 1987 Albat­ros Pra­ha belet­ria CES kniha

May Karl Win­ne­tou II., III. diel 1965 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO kniha

May Karl Win­ne­tou I. diel 1964 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO kniha

May Karl Čier­ny mus­tang 1967 Sme­na Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Seals­field Char­les Veľ­ký náčel­ník Toke­ah 1974 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Edi­gey Jer­zy Stráž­ca pyra­mí­dy 1983 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Cooper Feni­mo­re J. Lovec jele­ňov 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO kniha

Petec­ki Boh­dan X – 1 neuná­šaj hviez­dy 1987 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Bur­roughs Edgar Rice Tar­zan II. Tar­za­nov syn (1. časť) 1967 Ľud Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Bur­roughs Edgar Rice Tar­zan I. Syn divo­či­ny 1966 Ľud Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Seko­ra Ondřej Vese­lá kníž­ka seriá­lu 1982 Albat­ros Pra­ha belet­ria, komiks CES knižka

Swift Jonat­han Gul­li­ve­ro­ve ces­ty 1981 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 6 belet­ria SLO knižka

Jirá­sek Alo­is Pso­hlav­ci 1971 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 4 belet­ria SLO kniha

Fran­ko­vá Anna Den­ník Anny Fran­ko­vej 1960 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Paso­li­ni Pier Paolo Búr­li­vý život 1963 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­ra­tú­ry Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Dumas Ale­xan­dre Tra­ja muš­ke­tie­ri 1984 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 5 belet­ria SLO kniha

Dumas Ale­xan­dre Tra­ja muš­ke­tie­ry po dvad­sia­tich rokoch 1985 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO kniha

Rol­land Romain Hudob­ní­ci prí­tom­nos­ti 1960 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­ra­tú­ry Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Rol­land Romain Hudob­ní­ci minu­los­ti 1957 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­ra­tú­ry Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Puzo Mario Bláz­ni zomie­ra­jú 1993 Edi­poss Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kni­ha 8085327139

Ver­ne Jules Deti kapi­tá­na Gran­ta 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

May Karl Posled­ný Inkov odkaz 1971 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Qued­nau Wer­ner Klá­ra Schu­man­no­vá 1959 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Kras­ko Ivan Die­lo 1954 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­ra­tú­ry Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Pod­ja­vo­rin­ská Ľud­mi­la Už ho vezú 1976 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 4 belet­ria SLO knižka

Gin­te­ro­vá Nata­ša Dva­násť let­ných daž­ďov 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Einau­di Giu­lio Svie­tia­ca ryba – talian­ske roz­práv­ky 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Dre­ve­ný trón 0 belet­ria SLO knižka

Domas­ta Ján Mrav­ček Paľ­ček 1946 Druž­stev­né vyda­va­teľ­stvo a kníh­ku­pec­tvo Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Čopič Bran­ko Prí­ho­dy kocú­ra Tošu 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Grimm Jakob, Grimm Wil­helm Stol­ček pre­stri sa 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO knižka

Ander­sen Hans Chris­tian Cisá­ro­vé nové šaty 1980 Slo­ven­ský spi­so­va­teľ Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Hron­ský J.C. Bud­ká­čik a dub­ká­čik 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Rázusová-​Martáková Mária Na vese­lej posied­ke 1977 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO knižka

Lindg­ren Astrid Deti z Bul­ler­by­nu 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Rázusová-​Martáková Mária Koza odra­tá a jež 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Hitch­cock Alf­red a tra­ja pát­ra­či Záha­da vreš­tia­cích hodín 1981 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Tay­lor Richard Roz­práv­ky z nef­ri­to­vých hôr 1973 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Válek Miro­slav Do Tram­tá­rie 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Čep­če­ko­vá Ele­na Slnieč­ko na motú­ze 1979 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Ďuríč­ko­vá Mária (ed.) Išlo diev­ča po vodu 1969 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Hus­ka M.A. Skal­ný hrad na Kri­vá­ni 1972 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Rázusová-​Martáková Mária Dru­hý ven­ček 1969 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO knižka

Jarun­ko­vá Klá­ra Hrdin­ský zápis­ník 1965 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO knižka

Ská­cel Jan Ako šiel Brú­sik na van­dry 0 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Čapek Josef Pop­lach na Kováčs­kej uli­ci 1964 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO knižka

Jano­vic Tomáš, Vanek Marián Neuk­rad­ni tri vaj­cia 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Hav­ran a líš­ka 0 belet­ria SLO neznámy

Feus­tel Inge O diev­čat­ku Bibi a pra­siat­ku Kvik 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Janc­zar­ski Czes­law Noví kama­rá­ti Mac­ka Uška 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Domas­ta Ján Vzdy­chy spod dere­ša 1951 Štát­ne nakla­da­teľ­stvo Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Dob­rý stre­lec. Výber z pros­to­ná­rod­ných slo­ven­ských roz­prá­vok 1946 Nakla­da­teľ­stvo Slo­ven­skej ligy Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO knižka

Kuku­čín Mar­tin Pred skúš­kou 1969 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Iľjin M. Hory a ľudia 1954 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo det­skej kni­hy Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Cooper Feni­mo­re J. Zve­ro­bij­ca 0 Bib­li­oté­ka Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO knižka

Hviez­do­slav Pavol-​Országh Výbor z krat­šej epi­ky 1943 Mati­ca Slo­ven­ská Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin belet­ria SLO knižka

Hviez­do­slav Pavol-​Országh Hero­des a Hero­dias 1934 Mati­ca Slo­ven­ská Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin belet­ria SLO knižka

Lon­don Jack Vola­nie divo­či­ny 1963 Sme­na Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Jesen­ský Jan­ko Výbor z malo­s­trans­kých roz­prá­vok 1941 Mati­ca Slo­ven­ská Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin 3 belet­ria SLO knižka

Tajov­ský Jozef Gre­gor Do kon­ca 1951 Hviez­do­sla­vo­va spo­loč­nosť Mar­tin 1 belet­ria SLO knižka

Olgia­ti Fran­ces­co Poš­ta kocú­ra 1946 Mečiar Kamil Dob­rá Niva 2 belet­ria SLO knižka

Čel­ko Ele­mír Sprie­vod­ca pamät­nou izbou Iva­na Kras­ku 1980 Bal­neo­lo­gic­ké múze­um Pieš­ťa­ny belet­ria SLO Kras­ko Ivan sprievodca

Tate­ro­vá M., Novák J. Vte­ři­na smr­ti 1973 Mag­net Pra­ha belet­ria CES knižka

Pet­rov­ský Ľudo­vít (ed.) Zima bude zimič­ka 1960 Osve­ta Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Slo­ven­ské báje 1973 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO kniha

Alja Rach­ma­no­va Tová­reň na nové­ho člo­ve­ka 1937 Svet­lo Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Dob­šin­ský Pavol Sln­co­vý kôň 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Smir­nov Niko­laj Ríša Sln­ka 1982 Výcho­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo Koši­ce belet­ria SLO knižka

Mňač­ko Ladi­slav Ďale­ko je do Wham­poa 0 belet­ria SLO knižka

Padi­ša­cho­va dcé­ra 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Bam­ber­ger Richard Skle­ná stud­ňa 0 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Seko­ra Ondřej Chro­bák Truh­lík 1972 Výcho­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo Koši­ce 2 belet­ria SLO knižka

Seko­ra Ondřej Fer­do Cvi­čí mra­ve­nis­ko 1972 Výcho­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo Koši­ce 1 belet­ria SLO knižka

Her­gé Explo­rers on the moon 1959 Met­hu­en and Co Ltd Met­hu­en belet­ria ENG komiks

Hur­ban Vajan­ský Sve­to­zár Pus­to­kvet ľalia 1947 Mati­ca Slo­ven­ská Tur­čian­ský Svä­tý Mar­tin belet­ria SLO knižka

Drim­mer Fre­de­rick Vel­mi zvlášt­ní lidé 1996 Smart Pra­ha belet­ria CES siam­ské dvoj­ča­tá, dlhí, tuč­ní, troj­no­hí, štvor­no­hí, bez­ru­kí, bez­no­hí kniha

Janou­šek Milan, Remiš Peter (eds.) Pun­to a ryba­cé hla­vy (Slnieč­ko – Tex­ty) 1997 Meri­tum Bra­ti­sla­va belet­ria SLO Slnieč­ko, hud­ba, Pieš­ťa­ny, pieš­ťan­ské náre­čie zbor­ník 8088791200

Use Facebook to Comment on this Post