2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Zákamenné – najľudnatejšia oravská obec

Hits: 256

Záka­men­né leží v Pod­bes­kyd­skej bráz­de v Záka­men­skej kot­li­ne. Miest­ne čas­ti: Grúň, Mrzač­ka, Niž­ný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec. V roku 1659 tu žilo 418 oby­va­te­ľov (zaka​men​ne​.sk). Je naj­ľud­na­tej­šou obcou na Ora­ve. Žije tu pri­bliž­ne 5600 oby­va­te­ľov na 42.9 km2. Obec bola zalo­že­ná 28.7.1618 (Wiki­pe­dia). Osob­nos­ti obce: Albín Ber­na­ťák – tré­ner bežec­ké­ho lyžo­va­nie, Anton Klim­čík – kato­líc­ky kňaz a spi­so­va­teľ, Ján Voj­taš­šák – bis­kup, Mar­tin Baj­či­čák – bežec­ký lyžiar, Milan Čič – slo­ven­ský práv­nik, uči­teľ, poli­tik, prvý pred­se­da Ústav­né­ho súdu Slo­ven­skej repub­li­ky (zaka​men​ne​.sk).


Záka­men­né is loca­ted in the Pod­bes­kyd­ská bráz­da (Pod­bes­kyd­ská Basin) in the Záka­men­ská kot­li­na (Záka­men­né Basin). Local parts inc­lu­de: Grúň, Mrzač­ka, Niž­ný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec. In 1659, 418 inha­bi­tants lived here (zaka​men​ne​.sk). It is the most popu­lous vil­la­ge in Ora­va. The­re are app­ro­xi­ma­te­ly 5600 inha­bi­tants living on 42.9 km². The vil­la­ge was foun­ded on 28.7.1618 (Wiki­pe­dia). Notab­le figu­res from the vil­la­ge inc­lu­de: Albín Ber­na­ťák – cross-​country ski­ing coach, Anton Klim­čík – Cat­ho­lic priest and wri­ter, Ján Voj­taš­šák – bis­hop, Mar­tin Baj­či­čák – cross-​country skier, Milan Čič – Slo­vak lawy­er, tea­cher, poli­ti­cian, the first pre­si­dent of the Cons­ti­tu­ti­onal Court of the Slo­vak Repub­lic (zaka​men​ne​.sk).


Záka­men­né leży w Kot­li­nie Záka­men­skiej w Pod­bes­kyd­skiej Kot­li­nie. Części miejs­co­we obej­mu­ją: Grúň, Mrzač­ka, Niž­ný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec. W 1659 roku miesz­ka­ło tutaj 418 miesz­ka­ńców (zaka​men​ne​.sk). Jest to naj­lud­niejs­za wios­ka na Ora­wie. Miesz­ka tu oko­ło 5600 osób na powierzch­ni 42,9 km². Wios­ka zosta­ła zało­żo­na 28.7.1618 r. (Wiki­pe­dia). Zna­ni miesz­ka­ńcy wios­ki to: Albín Ber­na­ťák – tre­ner nar­ciarst­wa bie­go­we­go, Anton Klim­čík – ksi­ądz kato­lic­ki i pisarz, Ján Voj­taš­šák – bis­kup, Mar­tin Baj­či­čák – nar­ciarz bie­go­wy, Milan Čič – sło­wac­ki pra­wnik, nauc­zy­ciel, poli­tyk, pier­ws­zy pre­zes Sądu Kons­ty­tu­cyj­ne­go Repub­li­ki Sło­wac­kiej (zaka​men​ne​.sk).


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Orava, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Dolný Kubín

Hits: 3694

Dol­ný Kubín, maďar­sky Alsó­ku­bin, nemec­ky Unter­ku­bin, je okres­né mes­to v Žilin­skom kra­ji. Leží v nad­mor­skej výš­ke 468 met­rov nad morom, Na plo­che 55 km2 tu žije cca 19 000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Zná­me osob­nos­ti: autor slo­ven­skej hym­ny Jan­ko Matúš­ka, bás­nik Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Vav­ri­nec Čap­lo­vič, pro­zaik Ladi­slav Náda­ši Jégé, Andrej Rad­lin­ský (dol​ny​ku​bin​.sk), pro­zaik Ján Joha­ni­des, biat­lo­nis­t­ka Mar­ti­na Hali­ná­ro­vá, bežec na lyžiach Mar­tin Baj­či­čák, fut­ba­lis­ta Matúš Kozá­čik (Wiki­pe­dia).

Trni­ny bola opev­ne­ným hra­dis­kom už v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy. Pôvod náz­vu Kubín je odvo­de­ný od ozna­če­nia pries­to­ru, kto­rý zaha­ľu­jú kúdo­ly dymu. V stre­do­ve­ku mes­to nies­lo názov Klu­bín (dol​ny​ku​bin​.sk). V stre­do­ve­ku obchod­nú ces­tu cez Kom­jat­nú, Dol­ný Kubín, Tvrdo­šín, Orav­skú Pol­ho­ru, Zywiec a Wie­licz­ku nazý­va­li soľ­ná, využí­va­la sa na dovoz soli a iných tova­rov. V 14. sto­ro­čí boli zalo­že­né obce, kto­ré v súčas­nos­ti tvo­ria prí­mest­ské čas­ti Dol­né­ho Kubí­na: Zás­ka­lie, Veľ­ký Bys­te­rec, Malý Bys­te­rec, Beňo­va Leho­ta, Medzi­hrad­né, Srňa­cie, Mok­raď, Kňa­žia. Mes­to sa roz­ví­ja­lo ako reme­sel­níc­ko – roľ­níc­ka osa­da. Roz­vi­nu­té bolo naj­mä kame­nár­stvo. Začiat­kom 14. sto­ro­čia sa spo­mí­na baňa na kameň pre výro­bu mle­cích pros­tried­kov – žar­no­vov. V roku 1558 sa maji­teľ­mi orav­ské­ho pan­stva sta­li Tur­zo­vi.

V roku 1604 mes­to spus­to­ši­li Boč­ka­jo­vi haj­dú­si, pod­pá­li­li obec, osta­lo len 7 domov. Avšak už v roku 1624 žilo v Kubí­ne 67 rodín a asi 340 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). V roku 1632 gróf Gaš­par Illeš­há­zy za roč­ný popla­tok 400 zla­tých oslo­bo­dil jeho oby­va­te­ľov od robot­ných povin­nos­tí a pový­šil ich na meš­ťa­nov. Ude­lil mu prá­vo konať týž­den­né trhy a dva výroč­né jar­mo­ky (dol​ny​ku​bin​.sk a Wiki­pe­dia). Po roku 1712 sa stal Dol­ný Kubín síd­lom Orav­skej župy. V rokoch 171516 si Ora­va uži­la zamrz­nu­té roky – ešte v júni mrz­lo a v sep­tem­bri priš­la nová zima. Rok 1813 je rokom straš­nej povod­ne, zača­lo sa s budo­va­ním vod­nej nádr­že. V roku 1858 vznik­la Spo­loč­nosť Čap­lo­vi­čo­vej kniž­ni­ce, kto­rá sa sta­ra­la o dar Vav­rin­ca Čap­lo­vi­ča mes­tu – kniž­ni­ca mala 45 000 zväz­kov (Wiki­pe­dia).


Dol­ný Kubín, in Hun­ga­rian Alsó­ku­bin, and in Ger­man Unter­ku­bin, is a dis­trict town in the Žili­na Regi­on. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 468 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 55 km², and is home to app­ro­xi­ma­te­ly 19,000 resi­dents (Wiki­pe­dia). Notab­le per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Dol­ný Kubín inc­lu­de Jan­ko Matúš­ka, the aut­hor of the Slo­vak ant­hem, poet Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Vav­ri­nec Čap­lo­vič, pro­se wri­ter Ladi­slav Náda­ši Jégé, Andrej Rad­lin­ský (dol​ny​ku​bin​.sk), pro­se wri­ter Ján Joha­ni­des, biat­hle­te Mar­ti­na Hali­ná­ro­vá, cross-​country skier Mar­tin Baj­či­čák, and foot­bal­ler Matúš Kozá­čik (Wiki­pe­dia).

Trni­ny ser­ved as a for­ti­fied sett­le­ment during the Gre­at Mora­vian peri­od. The name Kubín is deri­ved from the term deno­ting an area enve­lo­ped in smo­ke clouds. In the medie­val era, the town was kno­wn as Klu­bín (dol​ny​ku​bin​.sk). During the Midd­le Ages, a tra­de rou­te pas­sing through Kom­jat­ná, Dol­ný Kubín, Tvrdo­šín, Orav­ská Pol­ho­ra, Zywiec, and Wie­licz­ka was cal­led the salt rou­te, used for impor­ting salt and other goods. In the 14th cen­tu­ry, vil­la­ges were estab­lis­hed, which cur­ren­tly form subur­ban parts of Dol­ný Kubín: Zás­ka­lie, Veľ­ký Bys­te­rec, Malý Bys­te­rec, Beňo­va Leho­ta, Medzi­hrad­né, Srňa­cie, Mok­raď, and Kňa­žia. The town deve­lo­ped as a craft and far­ming sett­le­ment, with sto­ne­ma­son­ry being a par­ti­cu­lar­ly deve­lo­ped tra­de. In the ear­ly 14th cen­tu­ry, a quar­ry for sto­nes used in the pro­duc­ti­on of grin­ding tools (mills­to­nes) is men­ti­oned. In 1558, the Tur­zo fami­ly beca­me owners of the Ora­va estate.

In 1604, the town was rava­ged by Bocs­kai­’s haj­duks; they set fire to the vil­la­ge, lea­ving only seven hou­ses stan­ding. Howe­ver, by 1624, Dol­ný Kubín had 67 fami­lies and around 340 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). In 1632, Count Gaš­par Illeš­há­zy libe­ra­ted its inha­bi­tants from serf­dom duties for an annu­al fee of 400 gold coins and ele­va­ted them to burg­hers. He gran­ted the town the right to hold week­ly mar­kets and two annu­al fairs (dol​ny​ku​bin​.sk and Wiki­pe­dia). After 1712, Dol­ný Kubín beca­me the seat of the Ora­va coun­ty. In 1715 – 16, Ora­va expe­rien­ced fro­zen years — June was still cold, and a new win­ter arri­ved in Sep­tem­ber. The year 1813 saw a ter­rib­le flo­od, lea­ding to the cons­truc­ti­on of a reser­vo­ir. In 1858, the Čap­lo­vič Lib­ra­ry Socie­ty was estab­lis­hed, taking care of the dona­ti­on of Vav­ri­nec Čap­lo­vič to the town — the lib­ra­ry held 45,000 volu­mes (Wiki­pe­dia).


Use Facebook to Comment on this Post