Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Tatry, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie, Tatranské obce

Tatranská Javorina

skala
Hits: 748

Obec ležiaca na severnom úpätí Belianskych Tatier v nadmorskej výške 1 000 metrov nad morom. Žije tu 220 obyvateľov. Názov je od javora. Krátko po 1. svetovej vojne sa časť pohoria medzi Bielovodskou dolinou a Belianskymi Tatrami nazývala Javorinské . Javory časom zhoreli v hutách alebo ich spracovali v javorinskej lepenkárni. Na mieste dnešnej Tatranskej Javoriny kedysi stál sezónne obývaný majer lendackého veľkostatku a murovaný košiar (tjavorina.eu). Prvá písomná zmienka je z roku 1320 (Wikipedia). Nachádza sa tu drevená zámoček, z ktorého je vidno Belianske aj Vysoké Tatry. Kúpil ho knieža Hohenlohe v roku 1879 (prezident.sk).

The village is located at the northern foothills of the Belianske Tatras at an altitude of 1,000 meters above sea level. There are 220 inhabitants living here. The name is derived from the maple tree. Shortly after World War I, the part of the mountain range between the Bielovodská Valley and the Belianske Tatras was called the Javorinské Tatras. Maples were burned in furnaces or processed in the Javorina cardboard factory over time. In the place of today’s Tatranská Javorina, there used to be a seasonally inhabited alpine dairy farm of the Lendak estate and a brick shed (tjavorina.eu). The first written mention is from the year 1320 (Wikipedia). There is a wooden mansion here from which you can see the Belianske and High Tatras. It was bought by Prince Hohenlohe in 1879 (prezident.sk).

Wioska położona jest u północnych podnóży Tatr Bielskich na wysokości 1000 metrów nad poziomem morza. Mieszka tu 220 osób. Nazwa pochodzi od klonu. Krótko po I wojnie światowej część pasma górskiego między Doliną Bielovodską a Tatrami Bielskimi nazywana była Tatrami Jaworowymi. Jawory z czasem spalono w piecach lub przetworzono w fabryce tektury w Jaworinie. W miejscu dzisiejszej Tatranskiej Jaworiny znajdował się niegdyś sezonowo zamieszkały pastwisko majątku Lendak oraz murowany kościołek (tjavorina.eu). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1320 (Wikipedia). Znajduje się tutaj drewniany dworek, z którego widać Tatry Bielskie i Wysokie. Kupił go książę Hohenlohe w 1879 roku (prezident.sk).

 

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Spiš, Fotografie

Spišská Belá

skala
Hits: 3458

Spišská Belá leží v nadmorskej výške 631 metrov nad morom. Mesto je zložené z dvoch katastrálnych území: Spišská Belá a Strážky. Strážky sú dnes mestskou časťou, boli pričlenené v roku 1972. V Spišskej Belej žije 6612 obyvateľov (spisskabela.sk). Každoročne sa tu koná Spišský zemiakársky jarmok, furmanské preteky Belianska podkova, Kaštieľne divadelné hry v kaštieli Strážky (spisskabela.sk).

Najstaršie osídlenie na tomto území je z mladšieho paleolitu spred 40 000 rokov, na lokalite „Dlhá medza“ pri Strážkach. Stredoveké osídlenie je spojené s Nemcami a maďarskou pohraničnou pevnosťou v Strážkach z 12. storočia a slovanskou osadou Stragar (Bušovce). Slovanskí obyvatelia Stragaru spolu s maďarskou vojenskou posádkou strážili Uhorskú bránu, ktorá bola riečkou Biela (Bela). Tento názov prevzali do názvu aj nemeckí kolonisti. V 13. storočí vybudovali pre nedostatok 11 km dlhý prívodný kanál – dnes Beliansky potok, s oblasti Tatranskej Kotliny. V 16. storočí bol doplnený o ďalšie prívodné kanály (Andrej Novák). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1263. Už v roku 1271 patrila medzi spišské nemecké z mestskými právami a výsadami. V minulosti bola známa výrobou spišskej borovičky, dnes je významným centrom pestovania zemiakov (spisskabela.sk). V minulosti sa tu rozprestierali rozsiahle pasienky, kde sa chovali a dobytok. Remeselníci mali cechy, medzi najstaršie patrili mäsiarsky, obuvnícky, krajčírsky, kožušnícky a kováčsky. Intenzívne sa pestoval ľan, na to nadväzovalo tkáčstvo, modrotlač plátna. Ľanové plátno poznali v celom Uhorsku, vyvážalo sa aj na Balkán a do Turecka. Spišská Belá bola od 13. storočia takmer čisto nemeckým mestom, slovenské obyvateľstvo sa objavovalo viac až v 19. storočí. V roku 1853 tvorili Slováci len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznikla tkáčovňa ľanového plátna, v roku 1878 škrobáreň, v roku 1870 a 1872 dva pivovary, v roku 1875 tehelňa, píly a likérka Kleinberger. V rokoch 1945 – 1946 boli belianskí donútení odísť. Nehnuteľnosti prevzalo obyvatelia z Lendaku, Ždiaru a zamagurských obcí (Andrej Novák).

Historické centrum mesta je mestskou pamiatkovou zónou. Nachádza sa tu kostol svätého Antona Pustovníka z 13. storočia, mestská radnica a renesančná zvonica zo 16. storočia, mariánsky stĺp z roku 1729, staré nemecké meštianske . Beliansky rybník ponúka pohľad na panorámu Vysokých Tatier. V Strážkach sa nachádza renesančný kaštieľ s anglickým parkom a gotický kostol svätej Anny so zvonicou. V kaštieli je expozícia Slovenskej národnej galérie venovaná maliarovi Ladislavovi Mednyánszkemu. V Spišskej Belej sa narodil matematik, fyzik, optik Jozef Maximilián Petzval (spisskabela.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie, Zamagurské obce

Reľov

skala
Hits: 2822

Reľov leží v nadmorskej výške 714 metrov nad morom. Je najužnejšou zamagurskou obcou. Jej historické názvy sú Relow, Rylov, Rilyov, Rélyová, Reul, Rulnho, Rollowa, Relyova, Rulnov, Reliova, Rylowa, Rilov, Relav, Rellova, Aureliendorf, Rilla, Rilliova, Rillov, Relyó (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1662 (relov.sk). Reľov patrí k najstarším obciam v Zamagurí, ktoré vznikli v najväčších údoliach medzi výbežkami Spišskej Magury. Vlastivedný slovník uvádza, že obec založil v 13. storočí Kokoš Berzeviczy (relov.sk). Fekete Nagy Antal považuje za zakladateľov rehoľu Križovníkov, strážcov Božieho hrobu v Lendaku. Ľudová tradícia spomína, že obec bola založená južnejšie, pod úpätím Spišskej Magury a nazývala sa Ryl. Lenže pod osadou sa uvoľnili spodné vrstvy a prepadla sa. Preto sa jej obyvatelia premiestnili nižšie na terajšie miesto (Wikipedia). V roku 1612 vznikla v katastri obce osada Hágy. V Reľove v roku 1869 žilo v 69 domoch 437 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom a chovom oviec. V roku 1972 došlo k zlúčeniu obcí Reľov a Hágy. Dodnes sa tu hovorí goralským nárečím. V súčasnosti tu na ploche 14.99 km2 žije 355 obyvateľov (relov.sk).

Reľov is situated at an elevation of 714 meters above sea level. It is the southernmost Zamagurian village, and its historical names include Relow, Rylov, Rilyov, Rélyová, Reul, Rulnho, Rollowa, Relyova, Rulnov, Reliova, Rylowa, Rilov, Relav, Rellova, Aureliendorf, Rilla, Rilliova, Rillov, and Relyó (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1662 (relov.sk). Reľov is among the oldest villages in Zamagurí, originating in the major valleys between the ridges of Spišská Magura. According to local history, the village was founded in the 13th century by Kokoš Berzeviczy (relov.sk). Fekete Nagy Antal attributes the village’s foundation to the Crusaders‘ order, the guardians of the Holy Sepulchre in Lendak. Folk tradition suggests that the village was initially established further south, beneath the slopes of Spišská Magura, and was called Ryl. However, the lower layers beneath the settlement gave way, leading to its collapse. Consequently, the inhabitants relocated to the current site (Wikipedia). In 1612, the settlement of Hágy was established within the municipality. In 1869, Reľov had 437 residents in 69 households, primarily engaged in agriculture and sheep farming. The villages of Reľov and Hágy merged in 1972. To this day, a Goralian dialect is spoken here. Currently, the area covering 14.99 km2 is home to 355 inhabitants (relov.sk).

Reľov leży na wysokości 714 metrów nad poziomem morza. To najbardziej na południe położona wioska na Zamagurze, a jej historyczne nazwy to Relow, Rylov, Rilyov, Rélyová, Reul, Rulnho, Rollowa, Relyova, Rulnov, Reliova, Rylowa, Rilov, Relav, Rellova, Aureliendorf, Rilla, Rilliova, Rillov i Relyó (Wikipedia). Pierwsza pisemna wzmianka o wiosce pochodzi z roku 1662 (relov.sk). Reľov należy do najstarszych wiosek na Zamagurze, powstałych w największych dolinach między grzbietami Spišskiej Magury. Według lokalnej historii wioskę założył w XIII wieku Kokoš Berzeviczy (relov.sk). Fekete Nagy Antal przypisuje założenie wioski zakonowi Krzyżowców, strażnikom Grobu Świętego w Lendaku. Tradycja ludowa sugeruje, że wieś pierwotnie została założona bardziej na południe, pod zboczami Spišskiej Magury, i nosiła nazwę Ryl. Jednak dolne warstwy pod osadą uległy uwolnieniu, co doprowadziło do jej zawalenia. W rezultacie mieszkańcy przenieśli się na obecne miejsce (Wikipedia). W 1612 roku na terenie gminy powstała osada Hágy. W 1869 roku w Reľove mieszkało 437 mieszkańców w 69 domach, głównie zajmujących się rolnictwem i hodowlą owiec. Wioski Reľov i Hágy połączyły się w 1972 roku. Do dziś w tym miejscu używany jest dialekt goralski. Obecnie obszar o powierzchni 14.99 km2 zamieszkuje 355 mieszkańców (relov.sk).