Beckov leží na Považí severne od Nového Mesta nad Váhom. Nad obcou sa týči hrad. Beckovská brána je najsevernejšia časť Podunajskej nížiny. Je to niva rieky Váh medzi Novým Mestom nad Váhom a Beckovom (Informačná tabuľa). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1208. Z listiny Belu IV. vyplýva, že Beckov bol kráľovským mestom od roku 1238. Beckovská brána je najsevernejšia časť Podunajskej nížiny. Je to niva rieky Váh medzi Novým Mestom nad Váhom a Beckovom (Informačná tabuľa). Bol jedným z prvých stredovekých miest na Považí (Wikipedia). Dôležitú úlohu pri osídľovaní hralo povodie Váhu, stará diaľková cesta, brod pod vyčnievajúcim bralom, rozsiahle pastviny a les (obec-beckov.sk). Najstaršie osídlenie katastru Beckova je doložené už z paleolitu (Bárta J., 1985: Nové. paleolitické sídliská v okrese Trenčín. In: Arecheologické výskumy a nálezy na Slovensku, v r. 1984, Nitra, s. 267). Z rímskej doby (0-400 n.l) pochádza sídlisko na Ráte. Objavených bolo 31 polozemníc, 46 zásobných jám, 45 kolových jám, 6 pecí (jedna chlebová, dve železiarske) a iné predmety. V tejto, vtedy germánskej osade, vyrábali železo, keramiku, tkali látku, mleli obilie, brúsili nástroje. Osídlenie tu pretrvávalo do začiatku 5. storočia (Varsik V., Hanuliak M., Kovár B., 2004: Záchranný výskum v Beckove, AVANS, Nitra). V rannom stredoveku sa archeologickým výskumom potvrdila existencia vyspelého veľkomoravského sídliska na hrade (Kodoňová M., Tóthová Š., 1995: Hrad Beckov, Pamiatkový ústav Bratislava, p. 28). Potvrdená bola aj slovanská osada (Točík A.: Nálezová správa 7312/75, AÚ SAV, Nitra). V obci sa nachádza kostol svätého Pestúna, kláštor Františkánov z roku 1690 – 1692, gotický rímsko-katolícky kostol svätého Štefana Kráľa z roku 1424 a evanjelický kostol z rokov 1791 – 1792. Každý druhý júlový víkend sa konajú Beckovské letné slávnosti (Informačná tabuľa). V Beckove sa narodili: spisovateľ Jozef Miloslav Hurban, maliar Ladislav Medňanský, geológ a paleontológ Dionýz Štúr (Wikipedia), Hugolín Gavlovič (skonline.sk). Ladislav Medňanský patril k najvýznamnejším stredoeurópskym maliarov poslednej tretiny 19. a začiatku 20. storočia (obec-beckov.sk).
Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Rakúsko, Polia, Fotografie
Engelhartstetten – krajina v tesnej blízkosti Bratislavy
Engelhartstetten je obec Dolného Rakúska, neďaleko od Bratislavy (Wikipedia). Leží v najnižšie položenom mieste Moravského poľa. Naprieč ním pretekajú potoky Rußbach a Stempfelbach (Wikipedia CZ). Slovenský názov je Poturno. Žije tu 1909 obyvateľov. Leží v nadmorskej výške 143 metrov nad morom. Nachádzajú sa tu zámky Hof a Niederweiden. S Bratislavou ju spája Cyklomost Slobody (Wikipedia). Delí sa na viacero katastrálnych území: Engelhartstetten, Groißenbrunn, Loimersdorf, Markthof, Stopfenreuth. V obci Engelhartstetten je viacero kolónií Charvátov. V katastrálnom území Loimersdorf žila ešte v polovici 20. storočia silná skupina obyvateľov chorvátského pôvodu. Aj dnes sú bežné chorvátske priezviská (Wikipedia CZ).
Engelhartstetten patrí do okresu Gänserndorf. Obec leží blízko hraníc s Maďarskom a Slovenskom.
Engelhartstetten ist eine Gemeinde in Niederösterreich, in der Nähe von Bratislava (Wikipedia). Sie liegt im niedrigsten Teil des Marchfelds. Die Bäche Rußbach und Stempfelbach durchziehen das Gebiet (Wikipedia CZ). Der slowakische Name des Dorfes lautet Poturno. Es hat eine Bevölkerung von 1.909 Einwohnern und liegt auf einer Höhe von 143 Metern über dem Meeresspiegel. Die Schlösser Hof und Niederweiden befinden sich in der Umgebung. Die Radbrücke der Freiheit verbindet Engelhartstetten mit Bratislava (Wikipedia). Die Gemeinde ist in mehrere Katastralgemeinden unterteilt: Engelhartstetten, Groißenbrunn, Loimersdorf, Markthof, Stopfenreuth. Im Dorf Engelhartstetten gibt es mehrere Kolonien kroatischer Familien mit dem Nachnamen Charvát. Im Katastralgebiet Loimersdorf gab es Mitte des 20. Jahrhunderts eine starke Gruppe von Bewohnern kroatischer Herkunft. Auch heute sind kroatische Nachnamen üblich (Wikipedia CZ).
Engelhartstetten gehört zum Bezirk Gänserndorf. Das Dorf liegt in der Nähe der Grenzen zu Ungarn und der Slowakei.
Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Myjava, Fotografie
Višňové – kraj pod Čachtickým hradom
Višňové je dedina, ktorá leží pod Čachtickým hradom. Hrad je viditeľný prakticky z celej obce, cesta hore naň sa dá zvládnuť za tridsať minút. Obec je známa od roku 1392 (Zdroj: Informačná tabuľa). V roku 1392 sa obec spomína ako Bysnew. Neskoršie ako Wisnyowe, Visnove, Visnyó, Alsóvisnyó. V roku 1715 tu žilo 21 domácností, v roku 1787 tu bolo 58 domov a už 403 obyvateľov (obecvisnove.sk). V obci sa nachádza zvonica z roku 1899, v okolí zatiaľ verejnosti neprístupná jaskyňa (Zdroj: Informačná tabuľa). Obec dostala meno vraj od divej višne. Druhý predpoklad je od slova „viššie“ (obecvisnove.sk). K 31.12.2005 mala obec 186 obyvateľov (obecvisnove.sk). Nad obcou Višňové je Čachtický hrad. Najrýchlejšia cesta k nemu je práve z Višňového, napokon na fotografiách je vidno na kopci zrúcaninu hradu.
Višňové is a village situated beneath Čachtický hrad (Čachtice Castle). The castle is visible from almost the entire village, and the journey to it can be accomplished in about thirty minutes. The village has been known since 1392 (Source: Informational plaque). In 1392, the village is mentioned as Bysnew, later as Wisnyowe, Visnove, Visnyó, Alsóvisnyó. In 1715, there were 21 households, and by 1787, the number had increased to 58 houses with 403 inhabitants (obecvisnove.sk). The village is home to a bell tower from 1899, and there is also a cave in the vicinity, not yet accessible to the public (Source: Informational plaque). The village is said to have derived its name from wild cherries, or alternatively, from the word „viššie,“ meaning higher (obecvisnove.sk). As of December 31, 2005, the village had 186 inhabitants (obecvisnove.sk). Above Višňové is Čachtický hrad (Čachtice Castle), and the quickest route to reach it is from Višňové, as the castle ruins can be seen on the hill in photographs.
Krajina, Obce, Slovenské, Fotografie
Vrbov
Vrbov je známy svojim kúpaliskom, ja sám sa v ňom už pár krát okúpal. Vrbov je známy termálnymi prameňmi. Miestne termálne kúpalisko ponúka možnosť zrelaxovať sa. V obci sa nachádza kostol svätého Egídia, pôvodom z 13. storočia. Obec Vrbov má dobré dopravné spojenie, a preto je ľahko dostupná z okolitých miest, ako sú Poprad a Kežmarok.
Vrbov sa nachádza na križovatke ciest spájajúcich Spišskú Nová Ves, Levoču, s Kežmarkom a Starou Ľubovňou. Navyše cez Huncovce s Vysokými Tatrami. Boli tú objavené pramene geotermálnej vody (obecvrbov.sk). Neďaleko sa nachádza Poprad, Pieniny aj Slovenský raj. Vrbovská voda pomáha liečiť reumatizmus, choroby pohybového ústrojenstva (moj-vrbov.sk).
Vrbov is known for its thermal pool, where I myself have taken a dip several times. The village is renowned for its thermal springs. The local thermal pool provides an opportunity for relaxation. The village is home to the Church of Saint Giles, dating back to the 13th century. Vrbov has good transportation connections, making it easily accessible from neighboring towns such as Poprad and Kežmarok.
Vrbov is located at the crossroads connecting Spišská Nová Ves, Levoča, Kežmarok, and Stará Ľubovňa. Additionally, it connects to the High Tatras through Huncovce. Geothermal water springs were discovered in the area (obecvrbov.sk). Nearby, you’ll find Poprad, Pieniny, and Slovak Paradise. The water in Vrbov is known to help treat rheumatism and musculoskeletal disorders (moj-vrbov.sk).
Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Dolné Považie, Fotografie
Moravany nad Váhom – lokalita mnohých archeologických vykopávok
Moravany sa nachádzajú pri ústí potoka Striebornica, asi 5 km od Piešťan. Rozloha Moravian je necelých 11 km2, na ktorých žije 2041 obyvateľov. Obec bola podľa nálezov sídlom lovcov mamutov a neskôr sídliskom volútovej a lengyelskej kultúry. Našli sa tu bohaté nálezy štiepaných kamenných nástrojov, zbraní, šperkov a platík. V roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla, Venuša z Moravian, ktorej vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku (wikipedia.sk). Má len 7.5 cm. Pred rokom 1967 bola v Nemecku. Po smrti nemeckého archeológa Lothara Zotza ju na Slovensko doniesla jeho asistentka Gisela Freundová. Bola nájdená medzi rokmi 1925 – 1937. Uvádza sa, že bola nájdená pri orbe v lokalite Podkovica pri Piešťanoch (nitra.sme.sk). Do rúk Lothara Zotza sa vraj dostala od kúpeľného hosťa. Zotz tvrdil, že v Moravanoch našiel úžasné veci, napr. aj ďalšiu Venušu, vysokú viac ako 30 cm. Nálezy posielal do Praha sa vo virvare 2. svetovej vojny stratili (Anton Števko). Slovenská pošta vydala 20.10.2006 príležitostnú poštovú známku Moravianska Venuša. Grafickú úpravu známky a ryteckú transkripciu diela vytvoril Arnold Feke (telecom.gov.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1348 – pod názvom Marwan. V 18. storočí bola v Moravanoch kompa. V obci sa nachádza pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. storočia. Neskôr bol zbarokizovaný. V doline Striebornice je malá vodná nádrž, okolo ktorej je rekreačná oblasť. Na konci Výtockej doliny je malé krasové územie – Sokolie skaly (wikipedia.sk).
Známa je lokalita Výtoky, ktorá sa nachádza za Striebornicou.
Vedie k nej aj náučný chodník, ktorý vedie chodník popod Sokolie skaly so zachovanou pôvodnou teplomilnou faunou a flórou. V týchto skalách sú jaskyne osídlené už v mladšej dobe kamennej (moravany.sk).
Moravany is located near the mouth of the Striebornica stream, about 5 km from Piešťany. Moravany covers an area of just under 11 km2 and is home to 2,041 inhabitants. According to findings, the village was once the settlement of mammoth hunters and later a settlement of the Linear Pottery and Lengyel cultures. Rich finds of chipped stone tools, weapons, jewelry, and clay figures have been discovered. In 1938, a sculpture of a woman carved from mammoth ivory, known as the Moravian Venus, was found here, estimated to be 22,800 years old. It is the oldest evidence of artistic expression in Slovakia (wikipedia.sk). The sculpture is only 7.5 cm tall. It was found in Germany before 1967 and brought to Slovakia after the death of German archaeologist Lothar Zotz by his assistant Gisela Freundová. The artifact was allegedly discovered between 1925 and 1937, possibly during plowing in the Podkovica locality near Piešťany (nitra.sme.sk). Lothar Zotz claimed to have found amazing things in Moravany, including another Venus statue over 30 cm tall. The findings were sent to Prague and were lost in the chaos of World War II (Anton Števko). The Slovak Post issued a commemorative postage stamp for Moravian Venus on October 20, 2006. The graphic design of the stamp and the engraving transcription of the work were created by Arnold Feke (telecom.gov.sk). The first written mention of the village is from 1348 under the name „Marwan.“ In the 18th century, there was a kompa (a kind of communal agricultural estate) in Moravany. The village is home to a originally Renaissance castle from the 16th century, later Baroque-style. In the Striebornica valley, there is a small water reservoir surrounded by a recreational area. At the end of the Výtocká valley, there is a small karst area called Sokolie skaly (wikipedia.sk).
A well-known site in Moravany is Výtoky, located beyond Striebornica.
There is an educational trail leading to it, passing beneath Sokolie skaly, preserving the original thermophilic fauna and flora. These rocks have caves that were inhabited in the younger Stone Age (moravany.sk).
- Zdena Čupíková – Idem si dať moraviansky kroj
- Drahoslav Hulínek – Navštívte venušu lovcov mamutov
- Mamutie kosti z Moravia ľudia mleli a jedli. Venuša sa zachovala
- Moravany
- Náučný chodník Moravany nad Váhom
- Moravany na Facebooku
- Moravianska Venuša
- Moravianska Venuša na známkach
- Venuša
- Bozalková, Galvánek, Slivka – Veľký jarok – Moravany nad Váhom
- Wikipedia
