Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Orava, Jazerá, Hory, Biotopy, Fotografie, Plesá

Roháčske plesá

Hits: 3125

Je zvláštne, že Roháčske nemajú vlastné mená, označujú sa iba číslami. Ležia vo výške 1562 až 1718 metrov nad morom, čím sa radia medzi najnižšie položené plesá v Európe (aktuality.sk). Množstvo v okolí závisí od klimatických a pôdnovegetačných, geologických a morfologických faktorov. sa udržiava aj v skalných puklinách. Jej zásoby sú malé a závislé od atmosférických zrážok. tu vyvierajú väčšinou skryte zo sutín a morén. V nižších polohách je výdatnosť prameňov vyššia, vytvárajú sa vodné toky. V Roháčskej doline sa tvorí Roháčsky potok. Vzniká aj výtokom z Roháčskych plies a spojením viacerých prameňov z pod Volovca a Predného Zeleného. Sútokom Roháčskeho potoka a Látanej vzniká Studený potok, ktorý ústí pri Podbieli do . Plesá vznikli vo vyhĺbených kotloch až po roztopení ľadovca (Informačná tabuľa). 

V okolí žije 22 druhov cicavcov, 46 druhov vtákov. Kamzík a svisť sú glaciálnymi reliktami. Ďalej napr.: svišť Marmota marmota latirostris, medveď Ursus arctos, rys Lynx lynx, kamzík Rupicapra rupicapra tatrica, vlk Canis lupus, vretenica Vipera berus. Mlok Triturus alpestris žije v hlbších vodách štvrtého plesa. Triturus montandoni žije v plytkých mlákach druhého. Z rastlín tú rastú brusnice, čučoriedky, Vaccinium myrtillus a V. vitis-idea, Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, Carex canescens, Swertia perennis alpestris (Informačná tabuľa).


It is peculiar that the Roháčske Plesá do not have their own names; they are only identified by numbers. They are situated at an altitude ranging from 1562 to 1718 meters above sea level, making them among the lowest lakes in Europe (aktuality.sk). The water quantity in the vicinity depends on climatic, soil-vegetation, geological, and morphological factors. Water is retained even in rock crevices, with its resources being small and dependent on atmospheric precipitation. Springs mostly emerge hidden in debris and moraines. In lower altitudes, the spring’s yield is higher, forming watercourses. In the Roháčska Dolina, the Roháčsky Potok is formed, originating from the outflow of Roháčske Plesá and the convergence of several springs from beneath Volovec and Predný Zelený. The confluence of Roháčsky Potok and Látaná creates Studený Potok, which flows into the Orava River near Podbiel. The lakes were formed in hollowed basins after the glacier melted (Information board).

In the vicinity, 22 species of mammals and 46 species of birds inhabit the area. Chamois and marmots are glacial relics. Additionally, species such as the marmot Marmota marmota latirostris, bear Ursus arctos, lynx Lynx lynx, chamois Rupicapra rupicapra tatrica, wolf Canis lupus, adder Vipera berus, and alpine newt Triturus alpestris, which lives in the deeper waters of the fourth lake, can be found. Triturus montandoni inhabits the shallow pools of the second lake. Plant species include cranberries, blueberries, Vaccinium myrtillus, and V. vitis-idea, along with Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, Carex canescens, Swertia perennis alpestris (Information board).


To dziwne, że Roháčske plesá nie mają własnych nazw, oznacza się je tylko numerami. Leżą na wysokości od 1562 do 1718 metrów nad poziomem morza, co stawia je wśród najniżej położonych jezior w Europie (aktuality.sk). Ilość wody w okolicy zależy od czynników klimatycznych, glebowo-roślinnych, geologicznych i morfologicznych. Woda zatrzymuje się nawet w szczelinach skalnych, a jej zasoby są niewielkie i zależą od opadów atmosferycznych. Źródła w większości wypływają ukryte w rumoszu i morenach. Na niższych wysokościach wydajność źródeł jest większa, tworząc cieki wodne. W Dolinie Roháčskej powstaje Potok Roháčsky. Powstaje również z odpływu z Roháčskych plies oraz z połączenia kilku źródeł spod Volovca i Predného Zeleného. Połączenie Potoka Roháčskeho z Látanou tworzy Potok Studený, który uchodzi do rzeki Orava koło Podbiela. Jeziora powstały w wydrążonych kotlinach po stopieniu lodowca (Tablica informacyjna).

W okolicy żyje 22 gatunki ssaków, 46 gatunków ptaków. Kozica i świstak to relikty glacjalne. Dodatkowo spotkać można takie gatunki jak świstak Marmota marmota latirostris, niedźwiedź Ursus arctos, ryś Lynx lynx, kozica Rupicapra rupicapra tatrica, wilk Canis lupus, żmija zygzakowata Vipera berus, oraz triton górski Triturus alpestris, który żyje w głębszych wodach czwartego jeziora. Triturus montandoni zamieszkuje płytkie kałuże drugiego jeziora. Wśród roślin występują borówki, jagody Vaccinium myrtillus i V. vitis-idea, a także Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, Carex canescens, Swertia perennis alpestris (Tablica informacyjna).


TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Orava, Fotografie

Najzobrazovanejšie oravské fotografie

Hits: 532

Dokumenty, Fotografie

Najzobrazovanejšie dokumentárne fotografie

Hits: 600

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Ľudská príroda, Vodné nádrže, Fotografie, Kysuce, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nová Bystrica

Hits: 992

Vodné dielo Nová Bystrica je pamätníkom obyvateľstvu zatopených obcí Harvelka a Riečnica. Bolo postavené v rokoch 1983-1989. Vodná nádrž je v najhlbšom mieste hlboká 52 metrov, zatopená plocha je približne 181,4 hektára a obsahuje okolo 34 miliónov metrov kubických (starabystrica.sk). Dedinou Harvelka viedla pôvodná cesta spájajúca Kysuce s Oravou. V roku 1962 došlo v riečnickej osade Leskové k masívnemu zosuvu pôdy, zosunulo sa cca milión m3 pôdy (Informačná tabuľa). Vodné dielo je situované v Bystrickej doline, patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Západnú časť tvoria Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy. Východnú časť tvoria Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravské Beskydy (kysuce.sk) Hlavným účelom je zabezpečenie stáleho odberu vody pre úpravňu vody, na zásobovanie pitnou vodou. Zníženie povodňovej vlny, sanitárny prietok, hydroenergetický potenciál pre elektrárne. Priemerný ročný úhrn zrážok je 932 mm. Objekty vodného diela sú predovšetkým zemná priehrada, injekčná chodba, nádrž a združený funkčný objekt (novabystrica.sk). Niekoľko objektov zo zatopených obcí bolo prevezených do Múzea kysuckej vo Vychylovke (starabystrica.sk). V priestore zatopených obcí sa natočilo niekoľko filmov, napr. Pole neorané, Povstalecká a Sedím na konári a je mi dobre (starabystrica.sk). Okolo priehrady je vybudovaná cykloturistická trasa (mojekysuce.sk).


The Nová Bystrica reservoir serves as a memorial to the inhabitants of the flooded villages of Harvelka and Riečnica. It was constructed between 1983 and 1989. The reservoir reaches a depth of 52 meters at its deepest point, covers approximately 181.4 hectares, and holds around 34 million cubic meters of water (starabystrica.sk). The original road connecting the Kysuce and regions passed through the village of Harvelka. In 1962, a massive landslide occurred in the Leskové settlement near Riečnica, displacing approximately one million cubic meters of soil (Information Board). The reservoir is located in the Bystrica valley within the Kysuce Protected Landscape Area. To the west lie the Javorníky Mountains, Turzovská vrchovina, and Moravian-Silesian Beskids; to the east, the Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, and Oravské Beskydy (kysuce.sk). Its primary purpose is to ensure a steady water supply for water treatment plants and drinking water distribution, mitigate flood waves, maintain sanitary flows, and harness hydroelectric power potential. The average annual precipitation is 932 mm. The reservoir complex includes an earth-fill dam, an injection tunnel, a reservoir, and a combined functional structure (novabystrica.sk). Several structures from the flooded villages were moved to the Museum of Kysuce Village in Vychylovka (starabystrica.sk). The area of the flooded villages served as a filming location for several movies, including Pole neorané, Povstalecká história, and Sedím na konári a je mi dobre (starabystrica.sk). A cycling route has been built around the reservoir (mojekysuce.sk).


Zbiornik wodny Nová Bystrica stanowi pomnik ku pamięci mieszkańców zatopionych wsi Harvelka i Riečnica. Został wybudowany w latach 1983–1989. W najgłębszym miejscu osiąga 52 metry głębokości, a powierzchnia zalewu wynosi około 181,4 hektara, mieszcząc około 34 milionów metrów sześciennych wody (starabystrica.sk). Przez wieś Harvelka prowadziła pierwotna droga łącząca region Kysuce z Orawą. W 1962 roku w osadzie Leskové koło Riečnicy doszło do ogromnego osunięcia ziemi o objętości około miliona metrów sześciennych (Tablica informacyjna). Zbiornik znajduje się w dolinie Bystrzycy, w obszarze Chronionego Krajobrazu Kysuce. Zachodnią część otaczają Jaworniki, Wyżyna Turzovska oraz Beskidy Morawsko-Śląskie, a wschodnią Beskidy Kysuckie, Wyżyna Kysucka oraz Beskidy Orawskie (kysuce.sk). Głównym celem zbiornika jest zapewnienie stałego poboru wody dla stacji uzdatniania i zaopatrzenia w wodę pitną, redukcja fali powodziowej, przepływ sanitarny oraz wykorzystanie potencjału hydroenergetycznego. Średnie roczne opady wynoszą 932 mm. Obiekty zbiornika obejmują przede wszystkim zaporę ziemną, chodnik iniekcyjny, zbiornik oraz zintegrowany obiekt funkcjonalny (novabystrica.sk). Kilka obiektów z zatopionych wsi przeniesiono do Muzeum Wsi Kysuckiej w Vychylovce (starabystrica.sk). Na terenie zatopionych miejscowości nakręcono kilka filmów, m.in. Pole neorané, Povstalecká história oraz Sedím na konári a je mi dobre (starabystrica.sk). Wokół zbiornika poprowadzono trasę rowerową (mojekysuce.sk).


Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Orava, Polia, Fotografie

Vaňovka

Hits: 4247

Vaňovka je v súčasťou Hruštín (orava-liptov.sk). Do roku 1972 bola samostatnou obcou (Anna Gluchová). Leží v nadmorskej výške 703 metrov nad morom. Bola založená po valaskom práve okolo roku 1600. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V roku 1785 tu žilo 227 obyvateľov (orava-liptov.sk). Leží v Podbeskydskej vrchovine, na ploche približne 4 km². Oblasť je charakteristická mierne zvlneným terénom a je obklopená hustými lesmi (vanovka.oma.sk). Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a remeslami. V minulosti bola oblasť riedko osídlená a pokrytá hustými lesmi, čo sa zmenilo počas valašskej kolonizácie v 16. storočí. V roku 1975 bola Vaňovka administratívne pričlenená k Hruštínu, čím sa stala jeho neoddeliteľnou súčasťou (Wikipedia).


Vaňovka is part of the municipality of Hruštín (.sk). Until 1972, it was an independent village (Anna Gluchová). It is situated at an altitude of 703 meters above sea level. It was founded under the Wallachian law around the year 1600. The inhabitants were engaged in agriculture and cattle breeding. In 1785, the village had a population of 227 (orava-liptov.sk). It lies in the Podbeskydská Upland, covering an area of approximately 4 km². The area is characterized by gently undulating terrain and is surrounded by dense forests (vanovka.oma.sk). In the past, the inhabitants were engaged in agriculture, cattle breeding, and various crafts. The area was sparsely populated and covered with dense forests, which changed during the Wallachian colonization in the 16th century. In 1975, Vaňovka was administratively incorporated into Hruštín, making it an integral part of the municipality (Wikipedia).


Vaňovka jest częścią gminy Hruštín (orava-liptov.sk). Do 1972 roku była samodzielną wsią (Anna Gluchová). Znajduje się na wysokości 703 metrów nad poziomem morza. Została założona na prawie wołoskim około 1600 roku. Mieszkańcy zajmowali się rolnictwem i hodowlą bydła. W 1785 roku wieś liczyła 227 mieszkańców (orava-liptov.sk). Leży w Podbeskidzkim Pogórzu, zajmując powierzchnię około 4 km². Obszar ten charakteryzuje się lekko pofałdowanym terenem i jest otoczony gęstymi lasami (vanovka.oma.sk). W przeszłości mieszkańcy zajmowali się rolnictwem, hodowlą bydła oraz rzemiosłem. Obszar ten był słabo zaludniony i pokryty gęstymi lasami, co zmieniło się podczas kolonizacji wołoskiej w XVI wieku. W 1975 roku Vaňovka została administracyjnie włączona do Hruštína, stając się jego integralną częścią (Wikipedia).