2003, 2004, 2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Vtáky

Hits: 33654

Vtá­ky – latin­sky Aves pat­ria medzi sta­vov­ce, zahŕňa­jú viac ako desať­ti­síc zná­mych dru­hov, kto­ré sa vysky­tu­jú po celom sve­te. Vtá­ky majú množ­stvo bio­lo­gic­kých cha­rak­te­ris­tík, kto­ré ich odli­šu­jú od iných sku­pín živo­čí­chov. Vtá­ky sú jedi­nou sku­pi­nou sta­vov­cov, kto­rá má schop­nosť lie­ta­nia. Ich pred­né kon­ča­ti­ny sú pre­me­ne­né na kríd­la, kto­ré umož­ňu­jú vzduš­ný let. Vtá­ky majú duté kos­ti, do kto­rých pľú­ca vhá­ňa­jú vzduch. Ich telo je pokry­té perím, kto­ré môže mať rôz­ne far­by a vzo­ry. Perie posky­tu­je izo­lá­ciu pred tep­lom aj chla­dom a je dôle­ži­té pre leto­vé vlast­nos­ti vtá­kov. Kla­dú vaj­cia s tvrdou škru­pi­nou. Inku­bá­cia vajec môže pre­bie­hať na zemi, v hniez­de ale­bo pri­pev­ne­ná na tele rodi­ča. Vtá­ky majú rôz­ne tva­ry zobá­kov a kon­ča­tín pris­pô­so­be­ných na rôz­ne spô­so­by potra­vi­ny. Zobá­ky môžu slú­žiť na zachy­tá­va­nie, láma­nie, ale­bo lov potra­vy. Pre­ja­vu­jú rôz­ne for­my sociál­ne­ho sprá­va­nia, vrá­ta­ne hniez­de­nia v koló­niách, mig­rá­cie a spo­lu­prá­ce pri hľa­da­ní potra­vy. Majú dob­re vyvi­nu­tý hla­so­vý apa­rát, kto­rý pou­ží­va­jú na voka­li­zá­ciu vrá­ta­ne spe­vu, hlas­né­ho vola­nia a komu­ni­ká­cie s iný­mi jedin­ca­mi. Nie­ke­dy vtá­ky prak­ti­zu­jú ovo­vi­vi­pa­riu, čo zna­me­ná, že vaj­cia sa vyví­ja­jú v tele sami­ce a mlá­ďa­tá sa rodia ako už plne vyvi­nu­té jedince.


Birds, scien­ti­fi­cal­ly kno­wn as Aves, belo­ng to the class of ver­teb­ra­tes and encom­pass more than ten thou­sand kno­wn spe­cies dis­tri­bu­ted worl­dwi­de. Birds exhi­bit nume­rous bio­lo­gi­cal cha­rac­te­ris­tics that dis­tin­gu­ish them from other groups of ani­mals. They are the only group of ver­teb­ra­tes with the abi­li­ty to fly, thanks to the­ir fore­limbs modi­fied into wings.

Birds have hol­low bones that faci­li­ta­te air sac res­pi­ra­ti­on, a uni­que res­pi­ra­to­ry sys­tem that enhan­ces the­ir effi­cien­cy during flight. The­ir bodies are cove­red with feat­hers, disp­la­y­ing vari­ous colors and pat­terns. Feat­hers pro­vi­de insu­la­ti­on against both heat and cold and are cru­cial for the flight capa­bi­li­ties of birds. Birds lay eggs with hard shells, and the incu­ba­ti­on of eggs can occur on the ground, in nests, or even atta­ched to the body of a parent.

The beaks and limbs of birds come in vari­ous sha­pes, adap­ted for dif­fe­rent fee­ding stra­te­gies. Beaks ser­ve func­ti­ons such as gras­ping, bre­a­king, or cap­tu­ring prey. Birds exhi­bit diver­se forms of social beha­vi­or, inc­lu­ding nesting in colo­nies, mig­ra­ti­on, and coope­ra­ti­on in fora­ging. They possess a well-​developed vocal appa­ra­tus used for voca­li­za­ti­on, inc­lu­ding sin­ging, loud cal­ling, and com­mu­ni­ca­ti­on with other individuals.

Birds are kno­wn for the­ir diver­se and intri­ca­te songs, used for com­mu­ni­ca­ti­on and estab­lis­hing ter­ri­to­ry. Some spe­cies even mimic sounds from the­ir envi­ron­ment. Occa­si­onal­ly, birds prac­ti­ce ovo­vi­vi­pa­ri­ty, whe­re eggs deve­lop insi­de the fema­le­’s body, and the offs­pring are born as ful­ly deve­lo­ped indi­vi­du­als. The­se uni­que bio­lo­gi­cal fea­tu­res allow birds to adapt to vari­ous envi­ron­ments and lifes­ty­les, from soaring through the skies to fora­ging on the ground.


Zoznam dru­hov (27)

  • Anas pla­tyr­hyn­chos – kači­ca divá
  • Anser anser – hus divá
  • Aqu­ila chra­sa­ëtos – orol skalný
  • Ardea alba – volav­ka biela
  • A. cine­rea – volav­ka popolavá
  • Bubo bubo – výr skalný
  • Cert­hia fami­lia­ris – kôrov­ník dlhoprstý
  • Helia­ëtus albi­cil­la – orliak morský
  • Cico­nia cico­nia – bocian biely
  • Colum­ba livia domes­ti­ca – holub divý, domes­ti­fi­ko­va­ná forma
  • Cor­vus corax – krka­vec čierny
  • Cyg­nus olor – labuť spevavá
  • Erit­ha­cus rube­cu­la – čer­vien­ka obyčajná
  • Fal­co cher­rug – sokol rároh
  • Fuli­ca atra – lys­ka čierna
  • Gal­lus gal­lus – kura divá
  • Mota­cil­la alba – tra­so­chvost biely
  • Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax – chav­koš nočný
  • Parus cae­ru­le­us – sýkor­ka belasá
  • P. major – sýkor­ka veľká
  • Pas­ser domes­ti­cus – vra­bec domový
  • Pavo cris­ta­tus – páv korunkatý
  • Pele­ca­nus onoc­ro­ta­lus – peli­kán ružový
  • Pha­lac­ro­co­rax car­bo – kormorán
  • Tur­dus meru­la – drozd čierny
  • Tur­dus phi­lo­me­los – drozd plavý
  • Tyto alba – pla­mien­ka driemavá

Odka­zy:


Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Noc, TOP, Typ krajiny, V čase

Noc – hra svetiel a tmy

Hits: 7170

Noc je obdo­bie plné kon­tras­tov medzi svet­lom a tmou, kto­ré vytvá­ra­jú pôso­bi­vú atmo­sfé­ru. Hra sve­tiel a tmy v noci môže vytvo­riť rôz­ne vizu­ál­ne zážit­ky a emó­cie. Mes­tá v noci čas­to oží­va­jú tisíc­ka­mi sve­tel­ných zdro­jov. Budo­vy, reklam­né bill­bo­ar­dy a pou­lič­né lam­py vytvá­ra­jú pes­tro­fa­reb­né sce­né­rie. Sve­tel­né pru­hy z áut a odles­ky vod­nej hla­di­ny môžu pri­dá­vať dojem pohy­bu a živo­ta. Na vidie­ku mimo mest­ské­ho sve­tel­né­ho zne­čis­te­nia môže­te zažiť tmav­šie noč­né oblo­hy a jas­né hviezd­ne nebo. Svet­lo mesia­ca a hviez­dy vytvá­ra­jú nád­her­ný kon­trast s tmou, čím vytvá­ra­jú roman­tic­kú a pokoj­nú atmo­sfé­ru. Svie­tia­ce lam­py na uli­ciach a chod­ní­koch vytvá­ra­jú nie­ke­dy zau­jí­ma­vé tie­ňo­vé vzo­ry. Tma­vé ale­je ale­bo ulič­ky môžu byť pôso­bi­vé, keď sú osvet­le­né iba spo­ra­dic­ký­mi svet­la­mi. Ak napad­ne sneh, sve­tel­né pome­ry sa cel­kom zme­nia. Tma vytvá­ra tajom­nú atmo­sfé­ru. Tma­vé lesy, neos­vet­le­né uli­ce ale­bo záhad­né noč­né kra­ji­ny môžu vyvo­lá­vať dojem tajom­stva a neob­ja­ve­ných miest. Umel­ci čas­to využí­va­jú noc ako plát­no pre svo­je sve­tel­né inšta­lá­cie. Tvo­ri­vé kom­bi­ná­cie fareb­ných sve­tiel a tmy môžu vytvo­riť jedi­neč­né ume­lec­ké die­la. Hra sve­tiel a tmy v noci pôso­bi­vým zážit­kom, kto­rý môže vyvo­lať rôz­ne emó­cie a inšpirácie.


Night is a peri­od full of con­trasts bet­we­en light and dark­ness, cre­a­ting an impres­si­ve atmo­sp­he­re. The play of lights and sha­do­ws at night can gene­ra­te vari­ous visu­al expe­rien­ces and emo­ti­ons. Cities at night often come ali­ve with thou­sands of light sour­ces. Buil­dings, adver­ti­sing bill­bo­ards, and stre­et lamps cre­a­te vib­rant and color­ful sce­nes. Light trails from cars and ref­lec­ti­ons on the water sur­fa­ce can give a sen­se of move­ment and vita­li­ty. In the coun­try­si­de, away from urban light pol­lu­ti­on, one can expe­rien­ce dar­ker night skies and bright star­ry hea­vens. Moon­light and stars cre­a­te a beau­ti­ful con­trast with the dark­ness, fos­te­ring a roman­tic and tra­nqu­il atmo­sp­he­re. Illu­mi­na­ted lamps on stre­ets and side­walks some­ti­mes cre­a­te intri­gu­ing sha­dow pat­terns. Dark alle­ys or lanes can be stri­king when lit only by spo­ra­dic lights. When snow falls, the ligh­ting con­di­ti­ons under­go a com­ple­te trans­for­ma­ti­on. Dark­ness cre­a­tes a mys­te­ri­ous atmo­sp­he­re. Dark forests, unlit stre­ets, or mys­te­ri­ous noc­tur­nal lands­ca­pes can evo­ke a sen­se of mys­te­ry and undis­co­ve­red pla­ces. Artists often uti­li­ze the night as a can­vas for the­ir light ins­tal­la­ti­ons. Cre­a­ti­ve com­bi­na­ti­ons of colo­red lights and dark­ness can result in uni­que works of art. The play of lights and sha­do­ws at night is an immer­si­ve expe­rien­ce that can evo­ke vari­ous emo­ti­ons and inspirations.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky, TOP

Brány

Hits: 2173

Brá­ny sú v kon­tex­te toh­to prís­pev­ku kovo­vé, ale­bo kamen­né štruk­tú­ry, kto­ré posky­tu­jú vstup ale­bo výstup z urče­né­ho pries­to­ru. Dre­ve­né brá­ny pova­žu­jem v duchu www​.sozo​.sk za dve­re. Brá­ny môžu byť súčas­ťou budo­vy ale­bo samos­tat­né­ho kon­štrukč­né­ho prv­ku. Brá­ny môžu mať rôz­ne for­my, od kla­sic­kých dvoj­kríd­lo­vých brán po moder­né auto­ma­ti­zo­va­né brá­ny. V his­tó­rii bolo nie­koľ­ko miest vyba­ve­ných mest­ský­mi brá­na­mi, kto­ré slú­ži­li na kon­tro­lu vstu­pu a výstu­pu z mes­ta. Tie­to brá­ny moh­li byť súčas­ťou mest­ských opev­ne­ní a moh­li mať obran­ný charakter.


In the con­text of this post, gates refer to metal­lic or sto­ne struc­tu­res that pro­vi­de entry or exit from a desig­na­ted spa­ce. I con­si­der wooden gates to fall under the cate­go­ry of doors in the spi­rit of www​.sozo​.sk. Gates can be a part of a buil­ding or stan­da­lo­ne archi­tec­tu­ral ele­ments. They can take vari­ous forms, ran­ging from clas­si­cal double-​winged gates to modern auto­ma­ted ones. Throug­hout his­to­ry, seve­ral pla­ces have been equ­ip­ped with city gates desig­ned to con­trol entry and exit from a city. The­se gates could be integ­ra­ted into the city for­ti­fi­ca­ti­ons and often ser­ved a defen­si­ve purpose.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Smolenice

Hits: 3566

Smo­le­ni­ce sú obec, kto­rá leží na úpä­tí Malých Kar­pát. Prvá zmien­ka o Smo­le­ni­ciach, vil­le Sol­mus, je z roku 1256. Vte­dy pat­ri­la pezin­sko – svä­to­jur­ským gró­fom. Kon­com 14. sto­ro­čia Sti­bo­ro­vi zo Sti­bo­ríc, násled­ne opäť pezin­sko – svä­to­jur­ským gró­fom. V 16. sto­ro­čí Orsá­gov­com, po 17. sto­ro­čí Pál­fy­ov­com. V cho­tá­ri obce sa nachá­dza Smo­le­nic­ký zámok s krás­nym pri­ľah­lým par­kom. Význam­nou pamiat­kou je Mol­pír – haltš­tat­ské hra­dis­ko. Je to knie­ža­cie hra­dis­ko zo star­šej doby želez­nej (76 st. pr. n. l.), kto­ré tvo­ri­lo mohut­né kamen­né opev­ne­nie s brá­na­mi a veža­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na plo­che 1214 hek­tá­rov sa rozp­res­tie­ra­lo veľ­ké hra­dis­ko. Tri nádvo­ria chrá­ni­li valy. Opev­ne­nie tvo­ril voľ­ne sypa­ný kameň, spev­ne­ný násyp a dre­ve­né kon­štruk­cie. Na mies­te sa našli aj zákla­dy veží a okrúh­la baš­ta, obyt­né dre­ve­né zru­by. Vyrá­ba­li sa tu nástro­je, nože, zbra­ne, odlie­val sa bronz, vyrá­ba­li sa kamen­né žar­no­vy. Naj­dô­le­ži­tej­šou bola zrej­me výro­ba nitítka­nín. V čase roz­kve­tu tu žilo asi 800 oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Mol­pír sa pova­žu­je za nie­kdaj­šie mocen­ské a hos­po­dár­ske cen­trum širo­ké­ho oko­lia. Hra­dis­ko zanik­lo v 4. sto­ro­čí pred n. l. ( Infor­mač­ná tabuľa). 

Neďa­le­ko od hra­dis­ka je slo­van­ské poh­re­bis­ko z pred­veľ­ko­mo­rav­ské­ho a veľ­ko­mo­rav­ské­ho obdo­bia, kto­ré poru­ši­lo mohyl­ník zo stred­nej doby bron­zo­vej. V oko­lí Smo­le­níc sa našlo pomer­ne veľ­ké množ­stvo neoli­tic­kých arte­fak­tov, ako napr. seke­rom­la­ty, kamen­né seke­ry, kame­ne na drve­nie obi­lia, kera­mi­ka. Asi z obdo­bia oko­lo rokov 17001500 pred. n.l sa tu našli pozos­tat­ky mohy­lo­vej kul­tú­ry stre­do­du­naj­skej, z jej výraz­ným prv­kom žliab­ko­va­nej kera­mi­ky. Ku Smo­le­ni­ciam sa via­že Smo­le­nic­ký kras, kto­ré­ho súčas­ťou je rov­no­men­ný náuč­ný chod­ník. Jeho súčas­ťou je Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia jas­ky­ňa Dri­ny, kto­rá je jedi­nou verej­ne prí­stup­nou jas­ky­ňou Malých Kar­pát. Nad obcou je ďal­šia národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia, Doli­na Hlbo­če. Nad Smo­le­ni­ca­mi sa čnie naj­vyš­ší vrch Malých Kar­pát – Záru­by (767 m), okrem neho napr. vrch Veter­lín (Zdroj: Infor­mač­ná tabuľa).

Pod­ľa miest­ne poves­ti bol na mies­te dneš­nej obce les, cez kto­rý vied­la ces­ta. Raz tadiaľ šiel smo­liar a na voze vie­zol smo­lu. V lese poľo­va­li páni. Hna­li sa za jele­ňom, kto­rý spla­še­ný vbe­hol na ces­tu rov­no do smo­lia­ra! Sko­čil mu do voza a pre­vrá­til ho. Smo­la sa roz­lia­la po zemi. Smo­liar celý pre­ľak­nu­tý skrí­kol: Smo­le nic!”. A tak toto mies­to zača­li nazý­vať Smo­le­ni­ca­mi (pano​ra​ma​.sk).

Smo­le­ni­ce majú dve čas­ti: Smo­le­ni­ce a Smo­le­nic­kú Novú Ves (pôvod­ne Neštich). Gróf Jozef Pál­fy posta­vil v rokoch 18801883 v doli­ne pod Maj­dá­nom pri obci Hor­né Ore­ša­ny che­mic­ký závod na spra­co­va­nie dre­va. Zača­la sa sta­vať les­ná kon­ská želez­ni­ca, neskôr prie­my­sel­ná želez­ni­ca z továr­ne na sta­ni­cu. Celá sieť bola zlik­vi­do­va­ná po roku 1960. V roku 1968 sa zača­la písať his­tó­ria iné­ho che­mic­ké­ho závo­du na výro­bu farieb – Che­mo­la­ku. Zná­my­mi osob­nos­ťa­mi Smo­le­níc sú napr.: vyná­lez­ca padá­ka Šte­fan Banič, regi­onál­ny his­to­rik Šte­fan Jas­tra­bík (Wiki​pe​dia​.sk).


Smo­le­ni­ce is a vil­la­ge situ­ated at the foot­hills of the Small Car­pat­hians. The first men­ti­on of Smo­le­ni­ce, then cal­led Sol­mus, dates back to the year 1256. At that time, it belo­n­ged to the Pezinok-​Saint Geor­ge Counts. By the end of the 14th cen­tu­ry, it was owned by Sti­bor of Sti­bo­ri­ce, and later again by the Pezinok-​Saint Geor­ge Counts. In the 16th cen­tu­ry, it belo­n­ged to the Orság fami­ly, and after the 17th cen­tu­ry, to the Pál­fy fami­ly. Wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry lies Smo­le­ni­ce Cast­le, sur­roun­ded by a beau­ti­ful park. A sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal site is Mol­pír, a Halls­tatt hill­fort, a prin­ce­ly for­ti­fi­ca­ti­on dating back to the older Iron Age (7 – 6th cen­tu­ry BC), fea­tu­ring mas­si­ve sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons with gates and towers (Infor­ma­ti­on Board). The hill­fort cove­red an area of 12 – 14 hec­ta­res, with three cour­ty­ards pro­tec­ted by ram­parts. The for­ti­fi­ca­ti­ons con­sis­ted of loose sto­nes, rein­for­ced embank­ments, and wooden struc­tu­res. Foun­da­ti­ons of towers, a round bas­ti­on, and resi­den­tial wooden huts were dis­co­ve­red on-​site. The inha­bi­tants enga­ged in tool-​making, kni­fe pro­duc­ti­on, wea­pon craf­ting, bron­ze cas­ting, and the pro­duc­ti­on of sto­ne grin­ders. The most impor­tant was like­ly the pro­duc­ti­on of thre­ads and fab­rics, and at its peak, around 800 peop­le lived here (Wiki​pe​dia​.sk). Mol­pír is con­si­de­red a for­mer poli­ti­cal and eco­no­mic cen­ter of the wider regi­on and disap­pe­a­red in the 4th cen­tu­ry BC (Infor­ma­ti­on Board).

Near the hill­fort is a Sla­vic burial site from the pre-​Great Mora­vian and Gre­at Mora­vian peri­ods, which dis­tur­bed a bar­row from the Midd­le Bron­ze Age. In the vici­ni­ty of Smo­le­ni­ce, a rela­ti­ve­ly lar­ge num­ber of Neolit­hic arti­facts were found, such as axe ham­mers, sto­ne axes, grin­ding sto­nes, and cera­mics. From the peri­od around 1700 – 1500 BC, remains of the Midd­le Danu­bian bar­row cul­tu­re with its dis­tinc­ti­ve gro­oved potte­ry were dis­co­ve­red. Smo­le­ni­ce is asso­cia­ted with Smo­le­ni­ce Karst, which inc­lu­des a natu­re trail of the same name. The Nati­onal Natu­re Reser­ve Dri­ny Cave, the only pub­lic­ly acces­sib­le cave in the Small Car­pat­hians, is part of it. Anot­her nati­onal natu­re reser­ve, Doli­na Hlbo­če, is loca­ted abo­ve the vil­la­ge. Záru­by (767 m) is the hig­hest peak in the Small Car­pat­hians, over­lo­oking Smo­le­ni­ce, along with other peaks like Veter­lín (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board).

Accor­ding to local legend, the site of the cur­rent vil­la­ge was once a forest with a road pas­sing through it. Once, a resin wor­ker (smo­liar) was tra­ve­ling along the road with a wagon full of resin. Nob­les were hun­ting in the forest, cha­sing a deer that, start­led, ran onto the road right into the resin wor­ker! It jum­ped into his wagon and over­tur­ned it. The resin spil­led on the ground. The ter­ri­fied resin wor­ker exc­lai­med, Smo­le nic!” which means Not­hing but resin!” And so, this pla­ce began to be cal­led Smo­le­ni­ce (pano​ra​ma​.sk).

Smo­le­ni­ce con­sists of two parts: Smo­le­ni­ce and Smo­le­nic­ká Nová Ves (ori­gi­nal­ly Neštich). Count Jozef Pál­fy built a che­mi­cal plant for wood pro­ces­sing in the val­ley below Maj­dán near the vil­la­ge of Hor­né Ore­ša­ny bet­we­en 1880 and 1883. A forest hor­se rai­lway began to be built, later an indus­trial rai­lway from the fac­to­ry to the sta­ti­on. The enti­re network was dis­man­tled after 1960. In 1968, the his­to­ry of anot­her che­mi­cal plant pro­du­cing paints, Che­mo­lak, began. Notab­le per­so­na­li­ties from Smo­le­ni­ce inc­lu­de para­chu­te inven­tor Šte­fan Banič and regi­onal his­to­rian Šte­fan Jas­tra­bík (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Smolenický zámok

Hits: 3587

Smo­le­ni­ce ležia na úpä­tí Malých Kar­pát. Smo­le­nic­ký zámok je veľ­mi zná­my, celo­roč­ne je využí­va­ný. Pri zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park. V zám­ku síd­li Kon­gre­so­vé cen­trum Slo­ven­skej aka­dé­mie vied. Zámok posta­vi­li v 14. sto­ro­čí. V roku 1390 ho kráľ Žig­mund daro­val Sti­bo­ro­vi zo Sti­bo­ríc. Od roku 1777 pat­ril Pál­fy­ov­com (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na začiat­ku 18. sto­ro­čia, keď Fran­ti­šek Rákoc­zi povs­tal pro­ti cisá­ro­vi a chcel vydo­byť Uhor­sku samos­tat­nosť, stal sa Smo­le­nic­ký hrad dejis­kom bojov medzi kuruc­mi a voj­skom. Posled­ný opis nespust­nu­té­ho hra­du pochá­dza z 18. sto­ro­čia. Neskôr sa na ňom nero­bi­li už žiad­ne úpra­vy. Hrad bol oboh­na­ný múrom, v kto­rom sa nachá­dza­li šty­ri baš­ty s tro­ma dela­mi. Vstup­ná brá­na bola orien­to­va­ná na sever. Chrá­ni­li ju dve želez­né kríd­lo­vé brán­ky a vyťa­ho­va­cí most, pod kto­rým sa nachá­dza­la hlbo­ká prie­ko­pa. Na nádvo­rí bola 27 siah hlbo­ká, do ska­ly vykre­sa­ná stud­ňa (Šte­fan Jas­tra­bík).

V rokoch 19481950 bola vyčis­te­ná a pre­hĺbe­ná na 60 met­rov. Z prí­zem­né­ho nádvo­ria vied­li kamen­né scho­dy do hrad­nej záh­ra­dy. Pod východ­nou stra­nou hra­du sa nachá­dza­li dve veľ­ké piv­ni­ce s vínom. V kapl­n­ke sa nachá­dzal oltár s obraz­mi Márie Mag­da­lé­ny, Pan­ny Márie a sv. Tomá­ša. Na tre­ťom pocho­dí býva­li gró­fi, kon­te­sy a iní prí­sluš­ní­ci grófs­kej rodi­ny. Gróf­kin náby­tok bol deko­ro­va­ný žltou far­bou, gró­fov bol čier­ny a lemo­va­ný zla­tom. Za napo­le­on­ským vojen hrad vyho­rel a časom sa zme­nil na rumo­vis­ko (Šte­fan Jas­tra­bík). V roku 1855 zalo­žil gróf Móric Pál­fy pod Smo­le­nic­kým hra­dom žreb­čín. Spo­čiat­ku na chov hos­po­dár­skych koní pre vlast­nú potre­bu. V 80-​tych rokoch 19. sto­ro­čia ho Ján Pál­fy zve­ľa­dil. Zame­ral sa na chov kočia­ro­vých ťaž­ších karo­tie­rov a ťaž­ších jaz­dec­kých koní, neskôr dosti­ho­vých koní. Žreb­čín zani­kol po roz­pa­de Rakúsko-​Uhorska (Wiki­pe­dia).

Dneš­ný” zámok bol vybu­do­va­ný na začiat­ku 20. sto­ro­čia na ruinách sta­ré­ho hra­du, aj keď prvé prá­ce sa zača­li už v roku 1887 úpra­vou bášt a stav­bou kapl­n­ky v juž­nej baš­te. Začal ho budo­vať maji­teľ smo­le­nic­ké­ho a dob­ro­vod­ské­ho pan­stva, gróf Jozef Pál­fy (18531920). Sku­toč­ná výstav­ba hlav­nej budo­vy sa zača­la v roku 1911. Gróf Pál­fy si z dvoch plá­nov stav­by vybral ten, kto­rý sa naj­viac podo­bal zám­ku v Kre­uzens­te­i­ne pri Vied­ni. Ten­to zámok vlast­ni­la jeho mat­ka, gróf­ka Vilc­ze­ko­vá. Prvá sve­to­vá voj­na v lete v roku 1914 bola prí­či­nou zasta­ve­nia sta­veb­ných prác. Von­kaj­šie prá­ce boli zhru­ba hoto­vé, ale vnú­tor­ná výstav­ba bola len v začiat­koch. V roku 1921 celú zbier­ku kera­mi­ky pre­su­nu­li na Čer­ve­ný Kameň. Po roku 1945 sa stal maji­te­ľom zám­ku štát. Slo­ven­ská národ­ná rada pre­vza­la zámok a zvo­li­la si ho za svo­je let­né síd­lo. Dala ho dosta­vať a vnút­ro zaria­diť. 22. júla 1952 na zám­ku vzni­kol požiar a časť baš­ty zosta­la bez stre­chy. Začiat­kom roku 1955 zača­la dru­há eta­pa dostav­by zám­ku, kto­rá skon­či­la v roku 1957. Nezvy­čaj­ná podo­ba veže pou­ka­zu­je na to, ako si šľach­tic­kí feudá­li potr­pe­li na zvlášt­nos­ti. Má tri poscho­dia. Medzi dru­hým a tre­tím poscho­dím je galé­ria. Na samom vrcho­le je roz­hľad­ňa. Súčas­ťou zám­ku je anglic­ký park (Šte­fan Jas­tra­bík).


Smo­le­ni­ce is situ­ated at the foot of the Small Car­pat­hians. The Smo­le­ni­ce Cast­le is well-​known and is used throug­hout the year. A beau­ti­ful park is loca­ted next to the cast­le. The cast­le hou­ses the Con­gress Cen­ter of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces. The cast­le dates back to the 14th cen­tu­ry. In 1390, King Sigis­mund dona­ted it to Sti­bor of Sti­bo­ric. Sin­ce 1777, it belo­n­ged to the Pálf­fys (Infor­ma­ti­on Panel). In the ear­ly 18th cen­tu­ry, during the upri­sing led by Fran­cis II Rákóc­zi against the empe­ror to achie­ve Hun­ga­ry­’s inde­pen­den­ce, Smo­le­ni­ce Cast­le beca­me the sce­ne of batt­les bet­we­en kurucs and impe­rial tro­ops. The last desc­rip­ti­on of the unin­ha­bi­ted cast­le dates back to the 18th cen­tu­ry. No furt­her modi­fi­ca­ti­ons were made later. The cast­le was sur­roun­ded by a wall with four towers equ­ip­ped with can­nons. The entran­ce gate faced north, pro­tec­ted by two iron gates and a dra­wb­rid­ge over a deep moat. In the cour­ty­ard, the­re was a well car­ved 27 fat­homs deep into the rock (Šte­fan Jastrabík).

In the years 1948 – 1950, it was cle­a­red and dee­pe­ned to 60 meters. Sto­ne stairs led from the ground cour­ty­ard to the cast­le gar­den. Two lar­ge wine cel­lars were loca­ted under the eas­tern side of the cast­le. The cha­pel hou­sed an altar with pain­tings of Mary Mag­da­le­ne, the Vir­gin Mary, and St. Tho­mas. On the third flo­or, the­re were the counts’ quar­ters. The coun­tes­s’s fur­ni­tu­re was deco­ra­ted with yel­low paint, whi­le the coun­t’s fur­ni­tu­re was black with gold trim. After the Napo­le­onic Wars, the cast­le bur­ned down and even­tu­al­ly tur­ned into ruins (Šte­fan Jas­tra­bík). In 1855, Count Móric Pálf­fy estab­lis­hed a stud farm bene­ath Smo­le­ni­ce Cast­le. Ini­tial­ly, it was for bre­e­ding wor­king hor­ses for per­so­nal use. In the 1880s, Ján Pálf­fy expan­ded it, focu­sing on the bre­e­ding of car­ria­ge draft hor­ses and hea­vier riding hor­ses, later also race­hor­ses. The stud farm disap­pe­a­red after the col­lap­se of Austria-​Hungary (Wiki­pe­dia).

The cur­rent cast­le was built at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry on the ruins of the old cast­le, alt­hough the first work began in 1887 with the reno­va­ti­on of the bas­ti­ons and the cons­truc­ti­on of a cha­pel in the sout­hern bas­ti­on. The cons­truc­ti­on of the main buil­ding began in 1911 by Count Jozef Pálf­fy (18531920), the owner of the Smo­le­ni­ce and Dob­ro­vo­ľa esta­tes. The real cons­truc­ti­on of the main buil­ding star­ted in 1911. Count Pálf­fy cho­se a design that resem­bled the Kre­uzens­te­in Cast­le near Vien­na, owned by his mot­her, Coun­tess Vilc­zek. The First World War in the sum­mer of 1914 cau­sed a halt in cons­truc­ti­on. Exter­nal works were rough­ly finis­hed, but the inter­nal cons­truc­ti­on was only in its begin­nings. In 1921, the enti­re cera­mic col­lec­ti­on was moved to Čer­ve­ný Kameň. After 1945, the sta­te beca­me the owner of the cast­le. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil took over the cast­le and cho­se it as its sum­mer resi­den­ce. It had it com­ple­ted and fur­nis­hed. On July 22, 1952, a fire bro­ke out at the cast­le, lea­ving part of the bas­ti­on wit­hout a roof. In ear­ly 1955, the second pha­se of cast­le com­ple­ti­on began, ending in 1957. The unu­su­al sha­pe of the tower ref­lects the pecu­lia­ri­ties that aris­toc­ra­tic feudal lords app­re­cia­ted. It has three flo­ors, with a gal­le­ry bet­we­en the second and third flo­ors. At the very top is an obser­va­ti­on tower. The cast­le is sur­roun­ded by an English park (Šte­fan Jastrabík).”


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post