Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Spiš, Fotografie

Spišská Sobota – unikátna súčasť Popradu

Hits: 3972

Spišská Sobota je dnes súčasťou Popradu. Je to veľmi pekné miesto, neveľké, ale o to krajšie. Na niektorých domoch sú zachované typické spišské strechy.

V 12. storočí vznikla trhová osada Spišská Sobota, zrejme na mieste staršieho hradiska. Od poslednej tretiny 13. storočia patrila k Spoločenstvu spišských Sasov. Historické názvy: Forum Sabbathae, Sanctus Georgius, Mons Sancti Georgii, Georgnberg (spsobota.szm.com). Príchodom saských Nemcov sa Spišská Sobota stala významným mestom. Mestské práva má udelené od roku 1271 od kráľa Štefana V.. Bola hospodárskym, administratívnym strediskom, sídlom cechov, obchodov, kultúry. Takmer celý tu žilo 750 – 900 obyvateľov. V roku 1545 požiar zničil takmer polovicu a vežu kostola. V roku 1775 zhorelo celé mesto, ale znovu sa postavilo. V 20. storočí narastala výstavba aj počet obyvateľov. Od roku 1950 je Mestskou pamiatkovou rezerváciou. Architektonický a urbanistický ráz Spišskej Soboty je renesančný od roku 1775. Hlavný oltár Kostola svätého Juraja je dielom majstra Pavla z Levoče. Známi rodáci: hokejisti Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý (spsobota.szm.com). V 17. storočí tu žila rezbárska rodina Grossovcov, sochári Fridrich a Ján Brokoff. Medzi ďalších : historik a špecialista na gotiku Anton Cyril Glatz, cestovateľ Tibor Székely (spsobota.szm.com), herec Ján Gallovič (Wikipedia.sk). Od roku 1946 je Spišská Sobota mestskou časťou mesta Poprad (Wikipedia.sk).


Spišská Sobota is now part of Poprad. It is a very charming place, not large in size but all the more beautiful. Some houses still retain the typical roofs.

In the 12th century, the market settlement of Spišská Sobota emerged, likely on the site of an older fortification. From the last third of the 13th century, it belonged to the Community of Spiš Saxons. Historical names include Forum Sabbathae, Sanctus Georgius, Mons Sancti Georgii, Georgnberg (spsobota.szm.com). With the arrival of Saxon Germans, Spišská Sobota became a significant town. It was granted town privileges in 1271 by King Stephen V. It served as an economic, administrative center, and the seat of guilds, trade, and culture. Almost the entire medieval period saw a population of 750-900 inhabitants. In 1545, a fire destroyed almost half of the square and the church tower. In 1775, the entire town burned down, but it was rebuilt. In the 20th century, both construction and population numbers grew. Since 1950, it has been a Municipal Monument Reserve. The architectural and urban character of Spišská Sobota has been Renaissance since 1775. The main altar of the Church of St. George is the work of Master Paul of Levoča. Famous natives include hockey players Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý (spsobota.szm.com). In the 17th century, the carving family Grossovcov lived here, sculptors Fridrich and Ján Brokoff. Other notable individuals include historian and Gothic specialist Anton Cyril Glatz, traveler Tibor Székely (spsobota.szm.com), and actor Ján Gallovič (Wikipedia.sk). Since 1946, Spišská Sobota has been a district of the city of Poprad (Wikipedia.sk).


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Hits: 2595

Vlkolínec je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). Sidorov je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako Híravá. Nesie prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi tesári, rezbári (vlkolinec.sk)Názov je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom Wylkovinecz (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto návštevníci Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky život v prirodzenom prostredí. Svoju jedinečnosť si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená elektrina (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Steny drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na a na (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory – dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – Roľnícky dom, v ktorom je stála expozícia pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. Galéria ľudového umenia sídli v budove bývalej školy (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé . Napr. Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, Aquilegia vulgaris. Živocíchy Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže medveď, vlk a rys (vlkolinec.sk).


Vlkolínec is a local part of Ružomberok and is a landmark reservation of folk architecture. Since 1993, it has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the main ridge of the Great Fatra, at an elevation of 718 meters above sea level (Wikipedia). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).

Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14th century and the first half of the 15th century. It belonged to the Likava Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (wordpress.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).

A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to seal gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance „pitvor“ with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).

In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the „Farmer’s House,“ which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).

In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and can be found. For example, Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and Aquilegia vulgaris. Fauna includes Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).


Tatry, Krajina, Slovensko, Fotografie

Ždiar

Hits: 3149

Ždiar je okrem iného aj známe lyžiarske stredisko, Bachledova dolina je veľmi známa (). Prvá písomná zbierka o obci je z roku 1590 (zdiar.sk). V tom čase už bola zrejme stálejším sídlom valašských pastierov (vysoke-tatry.info). Zakladateľom  bol František Lužinský, kastelán zemepánov Horvátovcov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a pastierstvom. Podľa ústnej sa prví osadníci usadili v Bachledovej doline (vysoketatry.com). Neskôr v osídľovaní pokračovali cez Antočovský vrch, Blaščackú, Pavlovskú, Vaverčáckú, Bartušovskú a Monkovú dolinu, ako aj Slodičovský vrch a Príslop. Niektoré, napr. Príslop, z týchto lazov už zanikli. Vzhľadom na životné podmienky v Ždiari, bolo v tejto obci silné vysťahovalectvo. Napr. obyvatelia Liptovskej Tepličky majú svoje aj v Ždiari (vysoke-tatry.info). Obec je rázovitou podtatranskou obcou so špecifickou ľudovou architektúrou, goralským osídlením (zdiar.sk). Časti boli vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry (vysoke-tatry.info). V roku 1787 mala obec 120 a 794 obyvateľov. V roku 1918 a 1938 bola obec obsadená poľským vojskom. V súčasnosti má obec 1307 obyvateľov (vysoketatry.com). V obci sa každoročne konajú Goralské folklórne  (wikipedia.sk).


Ždiar is, among other things, a well-known ski resort, and Bachledova dolina is very famous (Peter Kaclík). The first written record of the village dates back to 1590 (zdiar.sk). At that time, it was likely already a more permanent settlement of Wallachian shepherds (vysoke-.info). The founder was František Lužinský, the castellan of the landowners Horvátovci. In the past, residents were engaged in logging, charcoal burning, and shepherding. According to oral tradition, the first settlers settled in Bachledova dolina (vysoketatry.com). Later, the settlement continued through Antočovský vrch, Blaščacká, Pavlovská, Vaverčácká, Bartušovská, and Monková dolina, as well as Slodičovský vrch and Príslop. Some of these pastures, such as Príslop, have already disappeared. Due to living conditions in Ždiar, there was significant emigration from this village. For example, residents of Liptovská Teplička have their roots in Ždiar (vysoke-tatry.info). The village is a distinctive sub-Tatra village with specific folk architecture and Goralian settlement (zdiar.sk). Parts of the village have been declared a cultural reserve of folk architecture (vysoke-tatry.info). In 1787, the village had 120 houses and 794 residents. In 1918 and 1938, the village was occupied by Polish forces. Currently, the village has 1307 residents (vysoketatry.com). The Goralské folklórne slávnosti (Gorals Folklore Festivals) are held in the village annually (wikipedia.sk).


Ždiar je, między innymi, także znanym ośrodkiem narciarskim, a Dolina Bachledova jest bardzo rozpoznawalna (Peter Kaclík). Pierwszy zapis o wsi pochodzi z roku 1590 (zdiar.sk). Wtedy prawdopodobnie była już stałym siedliskiem wołoskich pasterzy (vysoke-tatry.info). Założycielem był František Lužinský, kasztelan ziemi panów Horvátovcov. Mieszkańcy w przeszłości zajmowali się leśnictwem, węgloparowaniem i pasterstwem. Według ustnej tradycji pierwsi osadnicy osiedlili się w Dolinie Bachledovej (vysoketatry.com). Później kontynuowali osiedlanie się przez Górę Antočovską, Blaščacką, Pavlovską, Vaverčácką, Bartušovską, Monkovą Dolinę, a także Górę Slodičovską i Príslop. Niektóre z tych lazów, na przykład Príslop, już zniknęły. Z powodu warunków życia w Ždiarze, w tej wsi było silne emigracyjne osadnictwo. Na przykład mieszkańcy Liptovskiej Teplički mają swoje korzenie także w Ždiarze (vysoke-tatry.info). Miejscowość to jest charakterystyczną wioską podtatranską z specyficzną architekturą ludową, góralską osadą (zdiar.sk). Części wsi zostały uznane za rezerwat architektury ludowej (vysoke-tatry.info). W 1787 roku wieś miała 120 domów i 794 mieszkańców. W latach 1918 i 1938 wieś była okupowana przez wojsko polskie. Obecnie liczy 1307 mieszkańców (vysoketatry.com). W miejscowości corocznie odbywają się Góralskie Festiwale Folklorystyczne (wikipedia.sk).