2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Les, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorie

Borinka

Hits: 4461

Z Borin­ky sa dá pek­ne vyšlia­pať na Pajš­tún. Borin­ka je obec veľ­mi blíz­ko Bra­ti­sla­vy. Nad Borin­kou je zrú­ca­ni­na Pajš­tú­nu (Peter Kac­lík). Borin­ský kras s roz­lo­hou 14.6 hek­tá­ra je súčas­ťou Chrá­ne­né­ho kra­jin­nej oblas­ti Malé Kar­pa­ty. Zahr­ňu­je neprí­stup­né jas­ky­ne, vyvie­rač­ky (napr. Borin­ská a Pajš­tún­ska), údo­lie Pre­pad­lé a Mede­né Hám­re. Veľ­ké Pre­pad­lé bolo v roku 1995 vyhlá­se­né za prí­rod­nú pamiat­ku. Nachá­dza sa tu ponor­ná flu­vi­ok­ra­so­vá jas­ky­ňa, dlhá 597 met­rov, hlbo­ká 70 met­rov. Verej­nos­ti je neprí­stup­ná (stu​pa​va​.sk).

V obci Borin­ka žije viac ako 500 oby­va­te­ľov. His­to­ric­ký názov obce z lis­ti­ny z 25. júla 1314 je Pelys­tan. Iné: Boryn­ka, Perus­tian, Paras­tian, Burus­tian, Pros­ty­an, Boros­ty­an, Pey­lens­tain, Boros­ty­ankw, Pais­tun, Stu­pav­ský podzá­mek, Pajš­tún, Kve­tov. Názov obce je odvo­de­ný od nie­kdaj­šie­ho maďar­ské­ho Boros­ty­án­kö, čo je v pre­kla­de jan­tár. Iný maďar­ský názov je Pozso­ny­bo­ros­ty­án­kö. Nemec­ké náz­vy: Bal­les­te­in, Pau­les­te­in, Pal­lens­te­in. V 18. sto­ro­čí tu pola pra­chá­reň, papie­reň, teheľ­ňa, sklá­reň a píla. V Mede­ných Hám­roch sa vyrá­bal mede­ný riad (paj​stun​.sk).


One can climb up to Pajš­tún from Borin­ka, a vil­la­ge very clo­se to Bra­ti­sla­va. Abo­ve Borin­ka lies the ruins of Pajš­tún (Peter Kac­lík). The Borin­ka Karst, cove­ring an area of 14.6 hec­ta­res, is part of the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of the Litt­le Car­pat­hians. It inc­lu­des inac­ces­sib­le caves, springs (e.g., Borin­ská and Pajš­tún­ska), the Pre­pad­lé val­ley, and Mede­né Hám­re. Big Pre­pad­lé was dec­la­red a natu­ral monu­ment in 1995. The­re is a sub­mer­ged flu­vi­okarst cave here, 597 meters long and 70 meters deep, inac­ces­sib­le to the pub­lic (stu​pa​va​.sk).

In the vil­la­ge of Borin­ka, the­re are more than 500 inha­bi­tants. The his­to­ri­cal name of the vil­la­ge from a docu­ment dated July 25, 1314, is Pelys­tan. Other names inc­lu­de Boryn­ka, Perus­tian, Paras­tian, Burus­tian, Pros­ty­an, Boros­ty­an, Pey­lens­tain, Boros­ty­ankw, Pais­tun, Stu­pav­ský podzá­mek, Pajš­tún, and Kve­tov. The name of the vil­la­ge is deri­ved from the for­mer Hun­ga­rian Boros­ty­án­kö, which trans­la­tes to amber. Anot­her Hun­ga­rian name is Pozso­ny­bo­ros­ty­án­kö. Ger­man names inc­lu­de Bal­les­te­in, Pau­les­te­in, and Pal­lens­te­in. In the 18th cen­tu­ry, the­re was a gun­po­wder mill, paper mill, bric­ky­ard, glas­sworks, and sawmill here. Cop­per­wa­re was pro­du­ced in Mede­né Hám­re (paj​stun​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Les, Malé Karpaty, Organizmy, Príroda, Rastliny, Skaly, Slovenská krajina, Stromy, Záhorie

Devínska Kobyla – unikátna lokalita celosvetového významu

Hits: 5778

Devín­ska Koby­la pat­rí k naj­dl­h­šie osíd­le­ným loka­li­tám na Slo­ven­sku. Už v obdo­bí 5000 rokov pred n.l. si tu neoli­tic­kí roľ­ní­ci sta­va­li svo­je prvé síd­la. V 4 sto­ro­čí pred n.l. sa tu usa­di­li Kel­ti, kto­rí zača­li klčo­vať lesy. Po nich ovlád­li úze­mie v 1. sto­ro­čí n.l. Rima­nia a zalo­ži­li na juho­zá­pad­ných sva­hoch Devín­skej Koby­ly vini­ce (devin​ska​ko​by​la​.sk). Pod seve­ro­vý­chod­ný­mi svah­mi medzi Dúb­rav­kou a Tech­nic­kým sklom” sa odkry­li pozos­tat­ky vidiec­kej usad­los­ti rím­ske­ho typu – vil­la rus­ti­ca z 3. sto­ro­čia (pano​ra​ma​.sk). 

Masív Devín­skej Koby­ly nazý­va­jú geoló­go­via aj kle­not­ni­cou roz­ma­ni­tos­ti geolo­gic­kých javov”. Pri­bliž­ne pred 300 mili­ón­mi rokov bolo toto úze­mie súčas­ťou pra­kon­ti­nen­tu Pan­gea. V nasle­du­jú­cich obdo­biach bolo toto úze­mie nie­koľ­ko­krát zapla­ve­né morom, v kto­rom sa tvo­ri­li vápen­ce a dolo­mi­ty – Devín­ska hrad­ná ska­la, Wait­tov lom, Što­ke­rav­ská vápen­ka, Sand­bergBáden­ské more, kto­ré sa nachá­dza­lo na tom­to úze­mí pred 1416 mil. rok­mi, mode­lo­va­lo význam­nú loka­li­tu ska­me­ne­lín na Devín­skej Koby­le – Sand­berg. Nema­lou mie­rou sa na for­mo­va­ní Devín­skej Koby­ly podie­ľa­jú rie­ky Mora­vaDunaj. Ich kory­tá sa postup­ne pre­miest­ňo­va­li a pri­bliž­ne pred 600 tis. rok­mi vzni­kol ich sútok tých­to riek v oblas­ti dneš­nej Devín­skej Novej Vsi. Geolo­gic­ký­mi zme­na­mi sa pod Devín­sku hrad­nú ska­lu pre­su­nul asi pred 130 tisíc rok­mi (devin​ska​ko​by​la​.sk). Devín­skou hrad­nou ska­lou sa na našom úze­mí začí­na mohut­ný oblúk Kar­pát. Geolo­gic­ky ku Kar­pa­tom pat­ria aj Hunds­he­im­ské kop­ce na pra­vom bre­hu Duna­jaRakús­ku. Juž­né sva­hy sú tvo­re­né pre­važ­ne sivý­mi vápen­ca­mi, dolo­mit­mi a kar­bo­ná­to­vý­mi brek­cia­mi. Súvrstvia sú 160180 mili­ó­nov rokov. Vrchol je z dru­ho­hor­ných kre­men­cov, kto­ré vznik­li stme­le­ním plá­žo­vé­ho pies­ku (Infor­mač­ná tabuľa).Devínskou hrad­nou ska­lou sa na našom úze­mí začí­na mohut­ný oblúk Kar­pát. Geolo­gic­ky ku Kar­pa­tom pat­ria aj Hunds­he­im­ské kop­ce na pra­vom bre­hu Duna­jaRakús­ku. Juž­né sva­hy sú tvo­re­né pre­važ­ne sivý­mi vápen­ca­mi, dolo­mit­mi a kar­bo­ná­to­vý­mi brek­cia­mi. Súvrstvia sú 160180 mili­ó­nov rokov. Vrchol je z dru­ho­hor­ných kre­men­cov, kto­ré vznik­li stme­le­ním plá­žo­vé­ho pies­ku (Infor­mač­ná tabuľa).

Devín­ska Koby­la je jed­na z naju­ni­kát­nej­ších loka­lít celé­ho Slo­ven­ska. Brit­ský bota­nik D. Moore v pub­li­ká­cii Plant Life pri­pra­vil celo­sve­to­vý výber prí­ro­do­ved­ne oso­bit­ne zau­jí­ma­vých loka­lít a z desia­tich vyme­dze­ných pre celú Euró­pu veno­val dve stra­ny Devín­skej Koby­le (inba​.sk). Pat­rí do Devín­skych Kar­pát. Nachá­dza sa v tes­nej blíz­kos­ti Deví­na – mest­skej čas­ti Bra­ti­sla­vy. Leží pri súto­ku rie­ky Mora­vaDuna­jom. Ku nej pat­rí aj Sand­berg. Je veľ­mi čas­to nav­šte­vo­va­ná. Koby­la, ako ju v Bra­ti­sla­ve fami­liár­ne nazý­va­me je sku­toč­ne veľ­mi boha­tá na pes­trú pale­tu foriem prí­ro­dy. Vyka­zu­je vyso­ký stu­peň bio­di­ver­zi­ty, aj z dôvo­du, že pôvod­ne šlo o zales­ne­nú loka­li­tu, na kto­rej však člo­vek his­to­ric­ky hos­po­dá­ril, odles­ňo­val, kosil apod (Wiki­pe­dia). Pás­li sa tu ovce, ale aj kozy a hovä­dzí doby­tok. Zhru­ba v polo­vi­ci 20. sto­ro­čia pas­tva postup­ne zanik­la (broz​.sk). Na Devín­skej Koby­le žije nie­koľ­ko­ti­síc dru­hov živo­čí­chov. Napr. kobyl­ka Saga pedo, mod­liv­ka Man­tis reli­gi­osa. Viac ako 600 dru­hov motý­ľov, napr. vid­lo­chvost fenik­lo­vý Papi­lio macha­on, jasoň choch­lač­ko­vý Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, viac ako 380 dru­hov chro­bá­kov, napr. roháč oby­čaj­ný Luca­nus cer­vus, fúzač veľ­ký Ceram­byx cer­do. Z vtá­kov na ska­lách hniez­di sokol myšiar Fal­co tin­nun­cu­lus, zalie­ta­va sem Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Fal­co cher­rug (devin​ska​ko​by​la​.sk). Žijú tu via­ce­ré dru­hy na svo­jej sever­nej hra­ni­ci roz­ší­re­nia. Vysky­tu­je tu zried­ka­vá pamod­liv­ka dlho­kr­ká Man­tis­pa sty­ria­ca, vid­lo­chvost ovoc­ný Iphic­li­des poda­li­rius (sazp​.sk).

Z vege­tá­cie tu domi­nu­jú tep­lo­mil­né a váp­no­mil­né rast­li­ny, cel­kom je tu ras­tie viac ako 1 100 dru­hov vyš­ších rast­lín. Medzi nimi 26 dru­hov orchi­deí. Vysky­tu­jú sa tu tep­lo­mil­né dru­hy hmy­zu, pris­pô­so­be­né extrém­nym a dlho­do­bým obdo­biam sucha (broz​.sk). Vysky­tu­je sa tu kavyľ pôvab­ný Sti­pa pul­cher­ri­naSti­pa joan­nis, 26 dru­hov vsta­va­čov (Orchi­de­a­ce­ae), hla­vá­čik jar­ný Ado­nis ver­na­lis, ponik­lec čer­nas­tý Pul­sa­til­la nig­ri­cans, ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­til­la gran­dis, ľalia zla­to­hla­vá Lilium mar­ta­gon, kosa­tec níz­ky Iris pumi­la, kosa­tec dvoj­fa­reb­ný Iris varie­ga­ta, Pla­tant­he­ra bifo­lia. Vzác­nos­ťou je ihli­ca níz­ka Ono­nis pusil­la, Lat­hy­rus spha­e­ri­cus, Con­rin­gia aus­tria­ca, Poten­til­la peda­ta, Smyr­nium por­fo­lia­tum, Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, Con­so­li­da orien­ta­lis ssp. pani­cu­la­ta, Aple­nium adiant­hum nig­rum (sazp​.sk), step­ný relikt Gyp­sop­hi­la fas­ti­gia­ta (devin​ska​ko​by​la​.sk).

Devín­ska Koby­la je naj­vyš­ším vrchom Devín­skych Kar­pát s nad­mor­skou výš­kou 514 m nad morom a záro­veň je naj­juž­nej­ším výbež­kom Malých Kar­pát. Má aj zákon­nú ochra­nu, od roku 1964 je Národ­nou prí­rod­nou rezer­vá­ci­ouNPR s roz­lo­hou 101.12 ha (Wiki­pe­dia). Devín­ska Koby­la je aj tzv. úze­mím európ­ske­ho význa­mu, je súčas­ťou Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Malé Kar­pa­ty a je súčas­ťou chrá­ne­ných úze­mí NATURA 2000 (broz​.sk). Wai­tov lom, kto­rý je na foto­gra­fiách sa nachá­dza neďa­le­ko od Sand­ber­gu, cca 600 met­rov sme­rom ku Deví­nu. Slú­žil v minu­los­ti ako vápen­ka (slo​va​kia​.tra​vel).


Devín­ska Koby­la is one of the lon­gest inha­bi­ted sites in Slo­va­kia. As ear­ly as 5000 years BC, Neolit­hic far­mers estab­lis­hed the­ir first sett­le­ments here. In the 4th cen­tu­ry BC, Celts sett­led, ini­tia­ting defo­re­sta­ti­on. Fol­lo­wing them, in the 1st cen­tu­ry AD, the Romans domi­na­ted the area and foun­ded vine­y­ards on the sout­hwest slo­pes of Devín­ska Koby­la (devin​ska​ko​by​la​.sk). Under the nort­he­as­tern slo­pes, rem­nants of a Roman-​type rural sett­le­ment – vil­la rus­ti­ca from the 3rd cen­tu­ry, were unco­ve­red bet­we­en Dúb­rav­ka and Tech­nic­ké sklo” (pano​ra​ma​.sk).

Geolo­gists refer to the mas­sif of Devín­ska Koby­la as the tre­a­su­ry of geolo­gi­cal phe­no­me­na.” App­ro­xi­ma­te­ly 300 mil­li­on years ago, this area was part of the super­con­ti­nent Pan­ga­ea. In sub­se­qu­ent peri­ods, the regi­on was repe­a­ted­ly flo­oded by the sea, for­ming limes­to­nes and dolo­mi­tes – Devín­ska hrad­ná ska­la, Wait­tov lom, Što­ke­rav­ská vápen­ka, Sand­berg. The Baden Sea, which exis­ted here 14 – 16 mil­li­on years ago, sha­ped a sig­ni­fi­cant fos­sil site on Devín­ska Koby­la – Sand­berg. Mora­va and Danu­be rivers sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­te to the for­ma­ti­on of Devín­ska Koby­la. The­ir beds gra­du­al­ly shif­ted, and about 600 thou­sand years ago, the­ir con­flu­en­ce was for­med in the area of toda­y­’s Devín­ska Nová Ves. The geolo­gi­cal chan­ges moved Devín­ska hrad­ná ska­la about 130 thou­sand years ago (devin​ska​ko​by​la​.sk). Devín­ska Koby­la is the star­ting point of the mas­si­ve Car­pat­hian arc. The Hunds­he­im Hills on the right bank of the Danu­be in Aus­tria also belo­ng geolo­gi­cal­ly to the Car­pat­hians. Sout­hern slo­pes con­sist main­ly of gray limes­to­nes, dolo­mi­tes, and car­bo­na­te brec­cias, dating back 160 – 180 mil­li­on years. The sum­mit is com­po­sed of Meso­zo­ic cherts, for­med by cemen­ta­ti­on of beach sand (Infor­ma­ti­on Board).

Devín­ska Koby­la is one of Slo­va­kia­’s most uni­que loca­ti­ons. Bri­tish bota­nist D. Moore, in the pub­li­ca­ti­on Plant Life,” selec­ted glo­bal­ly scien­ti­fi­cal­ly inte­res­ting loca­ti­ons, dedi­ca­ting two pages to Devín­ska Koby­la for the who­le of Euro­pe (inba​.sk). It is part of the Devín­ske Kar­pa­ty, loca­ted in clo­se pro­xi­mi­ty to Devín – a dis­trict of Bra­ti­sla­va, near the con­flu­en­ce of the Mora­va River with the Danu­be. It inc­lu­des Sand­berg and is high­ly fre­qu­en­ted. Fami­liar­ly kno­wn as Koby­la, it boasts a rich varie­ty of natu­ral forms. It exhi­bits a high degree of bio­di­ver­si­ty due to its his­to­ry as a ori­gi­nal­ly fores­ted area that humans have his­to­ri­cal­ly mana­ged, defo­res­ted, and cul­ti­va­ted (Wiki­pe­dia). Devín­ska Koby­la used to be gra­zed by she­ep, goats, and catt­le, but pas­tu­re gra­du­al­ly dimi­nis­hed around the mid-​20th cen­tu­ry (broz​.sk). Devín­ska Koby­la hosts thou­sands of ani­mal spe­cies, such as the Saga pedo bush-​cricket and the Man­tis reli­gi­osa man­tis. Over 600 but­terf­ly spe­cies, inc­lu­ding the Papi­lio macha­on swal­lo­wtail and Par­nas­sius mne­mo­sy­ne clou­ded Apol­lo, more than 380 beet­le spe­cies, like Luca­nus cer­vus stag beet­le, and Ceram­byx cer­do gre­at cap­ri­corn beet­le. Fal­cons, such as the Fal­co tin­nun­cu­lus kestrel, nest on the rocks, whi­le Mon­ti­co­la saxa­ti­lis rock thrush occa­si­onal­ly visits. The rare long-​necked man­tis Man­tis­pa sty­ria­ca and the scar­ce swal­lo­wtail Iphic­li­des poda­li­rius are also found here (devin​ska​ko​by​la​.sk, sazp​.sk).

The vege­ta­ti­on is domi­na­ted by ther­mop­hi­lic and cal­ci­co­lous plants, with over 1,100 spe­cies of hig­her plants. Among them are 26 spe­cies of orchids, ther­mop­hi­lic insect spe­cies adap­ted to extre­me and pro­lon­ged peri­ods of drought (broz​.sk). The ele­gant feat­her grass Sti­pa pul­cher­ri­na and Sti­pa joan­nis, 26 spe­cies of orchids (Orchi­de­a­ce­ae), Ado­nis ver­na­lis, Pul­sa­til­la nig­ri­cans, Pul­sa­til­la gran­dis, Lilium mar­ta­gon, Iris pumi­la, Iris varie­ga­ta, Pla­tant­he­ra bifo­lia. Rare spe­cies inc­lu­de Ono­nis pusil­la, Lat­hy­rus spha­e­ri­cus, Con­rin­gia aus­tria­ca, Poten­til­la peda­ta, Smyr­nium por­fo­lia­tum, Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, Con­so­li­da orien­ta­lis ssp. pani­cu­la­ta, and the step­pe relic Gyp­sop­hi­la fas­ti­gia­ta (devin​ska​ko​by​la​.sk, sazp​.sk).

Devín­ska Koby­la is the hig­hest peak of the Devín­ske Kar­pa­ty, with an alti­tu­de of 514 meters abo­ve sea level, and simul­ta­ne­ous­ly the sout­hern­most exten­si­on of the Malé Kar­pa­ty. It has legal pro­tec­ti­on, desig­na­ted as a Nati­onal Natu­ral Reser­ve sin­ce 1964, cove­ring an area of 101.12 hec­ta­res (Wiki­pe­dia). Devín­ska Koby­la is also a so-​called area of Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce, part of the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Malé Kar­pa­ty and part of the NATURA 2000 pro­tec­ted are­as (broz​.sk). Wait­tov lom, depic­ted in the pho­tog­raphs, is loca­ted near Sand­berg, app­ro­xi­ma­te­ly 600 meters towards Devín. In the past, it ser­ved as a limes­to­ne quar­ry (slo​va​kia​.tra​vel).


Devín­ska Koby­la gehört zu den am läng­sten besie­del­ten Orten in der Slo­wa­kei. Schon in der Zeit 5000 Jah­re vor Chris­tus errich­te­ten hier neolit­his­che Bau­ern ihre ers­ten Sied­lun­gen. Im 4. Jahr­hun­dert vor Chris­tus lie­ßen sich die Kel­ten nie­der, die began­nen, die Wäl­der zu roden. Nach ihnen über­nah­men die Römer im 1. Jahr­hun­dert nach Chris­tus das Gebiet und grün­de­ten Wein­ber­ge an den südwest­li­chen Hän­gen der Devín­ska Koby­la (devin​ska​ko​by​la​.sk). Unter den nor­döst­li­chen Hän­gen zwis­chen Dúb­rav­ka und Tech­nic­ký sklom” wur­den Über­res­te einer römis­chen Dorf­sied­lung vom Typ vil­la rus­ti­ca aus dem 3. Jahr­hun­dert aus­geg­ra­ben (pano​ra​ma​.sk).

Die Geolo­gen bez­e­ich­nen den Mas­siv der Devín­ska Koby­la auch als Schatz­kam­mer der Viel­falt geolo­gis­cher Phä­no­me­ne”. Vor etwa 300 Mil­li­onen Jah­ren war die­ses Gebiet Teil des Urkon­ti­nents Pan­gäa. In den fol­gen­den Peri­oden wur­de die­ses Gebiet mehr­mals vom Meer überf­lu­tet, in dem sich Kalks­te­i­ne und Dolo­mi­te bil­de­ten – Devín­ska hrad­ná ska­la, Wait­tov lom, Što­ke­rav­ská vápen­ka, Sand­berg. Das Bade­nian­me­er, das vor 14 – 16 Mil­li­onen Jah­ren in die­sem Gebiet exis­tier­te, form­te eine bede­uten­de Fos­si­liens­tät­te auf der Devín­ska Koby­la – Sand­berg. Die Flüs­se Mora­va und Donau tru­gen maßgeb­lich zur For­mung der Devín­ska Koby­la bei. Ihre Bet­ten vers­cho­ben sich all­mäh­lich, und vor etwa 600.000 Jah­ren ents­tand ihre Mün­dung in der Gegend des heuti­gen Devín­ska Nová Ves. Geolo­gis­che Verän­de­run­gen führ­ten dazu, dass sich die Devín­ska hrad­ná ska­la vor etwa 130.000 Jah­ren auf unser Gebiet vers­chob (devin​ska​ko​by​la​.sk). Die Devín­ska hrad­ná ska­la mar­kiert den Beginn eines mäch­ti­gen Bogens der Kar­pa­ten auf unse­rem Gebiet. Geolo­gisch gehören auch die Hundsheim-​Hügel am rech­ten Ufer der Donau in Öster­re­ich zu den Kar­pa­ten. Die süd­li­chen Hän­ge bes­te­hen haupt­säch­lich aus grau­en Kalks­te­i­nen, Dolo­mi­ten und Kar­bo­natb­rek­zien. Die Schich­ten sind 160 – 180 Mil­li­onen Jah­re alt. Der Gip­fel bes­teht aus Ges­te­i­nen des Meso­zo­ikums, die durch Ver­fes­ti­gung von Strand­sand ents­tan­den sind (Informations-​Tafel).

Die Devín­ska Koby­la ist einer der ein­zi­gar­tigs­ten Orte in der Slo­wa­kei. Der bri­tis­che Bota­ni­ker D. Moore wähl­te es in sei­nem Werk Plant Life als eine der welt­we­it natur­wis­sen­schaft­lich beson­ders inte­res­san­ten Stät­ten aus und wid­me­te Devín­ska Koby­la zwei Sei­ten von zehn, die für ganz Euro­pa fest­ge­legt wur­den (inba​.sk). Es gehört zu den Devín­ske Kar­pa­ty und befin­det sich in unmit­tel­ba­rer Nähe von Devín, einem Stadt­te­il von Bra­ti­sla­va. Es liegt am Zusam­men­fluss der Flüs­se Mora­va und Donau. Dazu gehört auch der Sand­berg. Es wird sehr oft besucht. Die Koby­la, wie wir sie in Bra­ti­sla­va umgangss­prach­lich nen­nen, ist wirk­lich reich an einer viel­fäl­ti­gen Palet­te von Natur­for­men. Sie zeigt einen hohen Grad an Bio­di­ver­si­tät, auch aufg­rund der Tat­sa­che, dass es sich urs­prün­glich um einen bewal­de­ten Ort han­del­te, auf dem jedoch his­to­risch gewirts­chaf­tet wur­de, gero­det, gemäht usw. (Wiki­pe­dia). Hier wei­de­ten Scha­fe, aber auch Zie­gen und Rin­der. In der Mit­te des 20. Jahr­hun­derts versch­wand die Wei­de all­mäh­lich (broz​.sk). Auf der Devín­ska Koby­la leben Tau­sen­de von Arten von Tie­ren. Zum Beis­piel die Heusch­rec­ke Saga pedo, die Got­te­san­be­te­rin Man­tis reli­gi­osa. Über 600 Arten von Sch­met­ter­lin­gen, wie der Sch­wal­ben­sch­wanz Papi­lio macha­on, der Sch­war­ze Apol­lo­fal­ter Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, über 380 Arten von Käfern, wie der Hirsch­ka­fer Luca­nus cer­vus, der Gro­ße Sch­mal­bock Ceram­byx cer­do. Unter den Vögeln brütet der Turm­fal­ke Fal­co tin­nun­cu­lus auf den Fel­sen, der Bergb­lausch­wan Mon­ti­co­la saxa­ti­lis fliegt hier­her, Fal­ke Fal­co cher­rug (devin​ska​ko​by​la​.sk). Es gibt hier meh­re­re Arten an ihrer nörd­li­chen Verb­re­i­tungsg­ren­ze. Die sel­te­ne Ame­i­sen­löwe Man­tis­pa sty­ria­ca kommt hier vor, eben­so wie der Sch­wal­ben­sch­wanz Iphic­li­des poda­li­rius (sazp​.sk).

Die Vege­ta­ti­on wird von warm- und kalk­lie­ben­den Pflan­zen domi­niert, ins­ge­samt wach­sen hier mehr als 1.100 Arten höhe­rer Pflan­zen. Darun­ter 26 Arten von Orchi­de­en. Es gibt hier warm ange­pass­te Insek­te­nar­ten, die auf extre­me und lang anhal­ten­de Troc­ken­pe­ri­oden ein­ges­tellt sind (broz​.sk). Es gibt den schönen Feder­gras Sti­pa pul­cher­ri­na und Sti­pa joan­nis, 26 Arten von Orchi­de­en (Orchi­de­a­ce­ae), die Frühlings-​Adonisröschen Ado­nis ver­na­lis, das Sch­war­ze Küchen­schel­le Pul­sa­til­la nig­ri­cans, das Gro­ße Küchen­schel­le Pul­sa­til­la gran­dis, die Türkenbund-​Lilie Lilium mar­ta­gon, die Nied­ri­ge Sch­wert­li­lie Iris pumi­la, die Zwe­i­far­bi­ge Sch­wert­li­lie Iris varie­ga­ta, Pla­tant­he­ra bifo­lia. Eine Sel­ten­he­it ist der Nie­der­lie­gen­de Gän­seb­lüm­chen Ono­nis pusil­la, Lat­hy­rus spha­e­ri­cus, Con­rin­gia aus­tria­ca, Poten­til­la peda­ta, Smyr­nium por­fo­lia­tum, Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, Con­so­li­da orien­ta­lis ssp. pani­cu­la­ta, Aple­nium adiant­hum nig­rum (sazp​.sk), der Step­pen­re­likt Gyp­sop­hi­la fas­ti­gia­ta (devin​ska​ko​by​la​.sk).

Die Devín­ska Koby­la ist der höchs­te Gip­fel der Devín­ske Kar­pa­ty mit einer Höhe von 514 m über dem Mee­ress­pie­gel und gle­i­ch­ze­i­tig der süd­lichs­te Aus­lä­u­fer der Kle­i­nen Kar­pa­ten. Sie hat auch gesetz­li­chen Schutz, seit 1964 ist sie ein Nati­ona­les Natur­re­ser­vat – NNR mit einer Flä­che von 101,12 Hek­tar (Wiki­pe­dia). Die Devín­ska Koby­la ist auch ein soge­nann­tes Gebiet von euro­pä­is­cher Bede­utung, sie gehört zum Ges­chütz­ten Lands­chafts­ge­biet Malé Kar­pa­ty und ist Teil der ges­chütz­ten NATURA 2000-​Gebiete (broz​.sk). Der Waittov-​Steinbruch, der auf den Fotos zu sehen ist, befin­det sich in der Nähe des Sand­ber­gs, etwa 600 Meter in Rich­tung Devín. Früher dien­te er als Kalks­te­inb­ruch (slo​va​kia​.tra​vel).


Devín­ska Koby­la az egy­ik leg­ré­geb­ben lakott terület Szlo­vá­kiá­ban. Már az i. e. 5000 évvel eze­lőt­ti idős­zak­ban itt tele­ped­tek le a neoli­ti­kus föld­műve­sek, és épí­tet­ték első tele­pülé­se­i­ket. Kr. e. 4. szá­zad­ban a kel­ták tele­ped­tek le itt, akik elkezd­ték erdőket irta­ni. Utá­nuk a rómaiak vet­ték át a terüle­tet a Kr. u. 1. szá­zad­ban, és szőlőül­tet­vé­ny­eket ala­pí­tot­tak a Devín­ska Koby­ly dél­ny­uga­ti lej­tőin (devin​ska​ko​by​la​.sk). Az észak­ke­le­ti lej­tők alatt, Dúb­rav­ka és a Tech­nic­ký sklom” között, fel­tár­ták a római típu­sú vidé­ki tele­pülés, a vil­la rus­ti­ca marad­vá­ny­ait a 3. szá­zad­ból (pano​ra​ma​.sk).

A Devín­ska Koby­ly töme­ge a geoló­gu­sok sze­rint is a geoló­giai jelen­sé­gek sok­fé­le­sé­gé­nek kinc­ses­kam­rá­já­nak” nevez­he­tő. Közel 300 mil­lió évvel eze­lőtt ez a terület a Pan­gea őscon­ti­nen­tum rés­ze volt. A követ­ke­ző idős­za­kok­ban többs­zör is elá­rasz­tot­ta a ten­ger ezt a terüle­tet, ahol mész­kövek és dolo­mi­tok kelet­kez­tek – Devín­ska hrad­ná ska­la, Wait­tov lom, Što­ke­rav­ská vápen­ka, Sand­berg. A báden­si ten­ger, ame­ly 14 – 16 mil­lió évvel eze­lőtt itt volt, jelen­tős foss­zí­lia lelőhe­ly­et for­mált a Devín­ska Koby­ly­on – Sand­berg. A Mora­va és a Duna foly­ók jelen­tős mér­ték­ben hoz­zá­já­rul­tak a Devín­ska Koby­ly kia­la­ku­lá­sá­hoz. Az árkok foko­za­to­san elmoz­dul­tak, és körül­be­lül 600 ezer évvel eze­lőtt a foly­ók talál­ko­zó­ja kia­la­kult a mai Devín­ska Nová Vsi terüle­tén. A geoló­giai vál­to­zá­sok­nak kös­zön­he­tően a Devín­ska hrad­ná ska­la min­te­gy 130 ezer évvel eze­lőtt került át a terület­re (devin​ska​ko​by​la​.sk). A Devín­ska hrad­ná ska­lán kez­dődik a Kár­pá­tok hatal­mas íve terüle­tün­kön. Geoló­giai érte­lem­ben a Kár­pá­tok­hoz tar­to­znak Auszt­ria jobb part­ján talál­ha­tó Hundsheim-​hegyek is. A déli lej­tőket főként szür­ke mész­kők, dolo­mi­tok és kar­bo­nát brek­ciák alkot­ják. Az üle­dé­kek 160 – 180 mil­lió évvel eze­lőtt kelet­kez­tek. A csúcs másod­la­gos kvarc­tar­tal­mú homok­ból kia­la­kult a mezo­zo­ikum kors­zak­ban (Infor­má­ci­ós táb­la). A Devín­ska Koby­ly­on keresz­tül indul a Kár­pá­tok hatal­mas íve terüle­tün­kön. Geoló­giai érte­lem­ben a Kár­pá­tok­hoz tar­to­znak Auszt­ria jobb part­ján talál­ha­tó Hundsheim-​hegyek is. A déli lej­tőket főként szür­ke mész­kők, dolo­mi­tok és kar­bo­nát brek­ciák alkot­ják. Az üle­dé­kek 160 – 180 mil­lió évvel eze­lőtt kelet­kez­tek. A csúcs másod­la­gos kvarc­tar­tal­mú homok­ból kia­la­kult a mezo­zo­ikum kors­zak­ban (Infor­má­ci­ós tábla).

A Devín­ska Koby­la az egy­ik legs­zi­go­rúb­ban védett hely Szlo­vá­kia egész terüle­tén. A brit bota­ni­kus, D. Moore, a Plant Life című mun­ká­já­ban a világ szá­mos ter­més­ze­ti szem­pont­ból érde­kes hely­é­ből válasz­tott ki, és a tíz euró­pai hely közül két oldalt szen­telt a Devín­ska Koby­ly­nak (inba​.sk). A Devín­ske Kar­pa­ty rés­ze. Bra­ti­sla­va város­rés­zé­hez, a Devín­höz, nagy­on közel talál­ha­tó. A Mora­va és a Duna foly­ók tor­ko­la­ta mel­lett feks­zik. Ide tar­to­zik a Sand­berg is. Nagy­on gyak­ran láto­ga­tott hely. A Koby­la”, aho­gy­an Bra­ti­sla­vá­ban hoz­zás­zok­tak nevez­ni, való­ban gaz­dag a ter­més­zet vál­to­za­tos for­má­i­nak palet­tá­já­ban. Magas fokú bio­di­ver­zi­tást mutat, rész­ben azért, mert ere­de­ti­leg erdős terület volt, ahol azon­ban tör­té­nel­mi­leg gaz­dál­kod­tak, erdőt irtot­tak, kas­zál­tak stb. (Wiki­pe­dia). Itt legel­tet­tek juho­kat, de kecs­ké­ket és mar­hát is. A lege­lők körül­be­lül a 20. szá­zad köze­pé­ig foko­za­to­san megs­zűn­tek (broz​.sk). A Devín­ska Koby­ly­on több ezer állat­faj él. Pél­dá­ul a Saga pedo sás­ka, a Man­tis reli­gi­osa imád­ko­zó sás­ka. Több mint 600 pil­lan­gó­faj, pél­dá­ul a lep­ke­far­kú lep­ke Papi­lio macha­on, a Par­nas­sius mne­mo­sy­ne tol­la­slep­kű, több mint 380 bogár­faj, pél­dá­ul a szar­vas­bo­gár Luca­nus cer­vus, a nagy szar­vas­bo­gár Ceram­byx cer­do. A szik­lá­kon fész­kel a vérc­se Fal­co tin­nun­cu­lus, és ide is repül a Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, a kele­ti réti­sas Falco

cher­rug (devin​ska​ko​by​la​.sk). Több észa­ki elter­je­dé­si hatá­ron élő faj is él itt. Rit­ka hoss­zú­ny­akú imád­ko­zó sás­ka, Iphic­li­des poda­li­rius sás­ka is előfor­dul itt (sazp​.sk).

Itt a meleg­ked­ve­lő és mész­követ ked­ve­lő növé­ny­ek domi­nál­nak, öss­ze­sen több mint 1100 faj maga­sabb növé­ny nő itt. Közöt­tük 26 orchi­dea faj. Itt élnek a szá­raz idős­za­kok­hoz alkal­maz­ko­dott meleg­ked­ve­lő rovar­fa­jok is (broz​.sk). Itt talál­ha­tó a szép Sti­pa pul­cher­ri­na és Sti­pa joan­nis, 26 orchi­de­a­faj (Orchi­de­a­ce­ae), a tavas­zi sáf­rá­ny Ado­nis ver­na­lis, a feke­te kan­ka­lin Pul­sa­til­la nig­ri­cans, a nagy­vi­rá­gú kan­ka­lin Pul­sa­til­la gran­dis, a tör­pe lili­om Lilium mar­ta­gon, az alac­so­ny írisz Iris pumi­la, a kéts­zí­nű írisz Iris varie­ga­ta, a Pla­tant­he­ra bifo­lia. Rend­kí­vüli rit­ka­ság a kis ono­nis Ono­nis pusil­la, a göm­bölyű leve­lű pil­lan­gós Lat­hy­rus spha­e­ri­cus, a Con­rin­gia aus­tria­ca, a Poten­til­la peda­ta, a Smyr­nium por­fo­lia­tum, a Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, a Con­so­li­da orien­ta­lis ssp. pani­cu­la­ta, az Aple­nium adiant­hum nig­rum szik­lai relik­via (devin​ska​ko​by​la​.sk).

A Devín­ska Koby­la a Devín­ske Kar­pa­ty leg­ma­ga­sabb csúc­sa, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 514 m, és egy­ben a Kis-​Kárpátok leg­dé­libb kiter­jesz­té­se. Tör­vé­nyi védel­met is élvez, 1964 óta Nemze­ti Ter­més­ze­ti Rezer­vá­tum (NPR) 101,12 hek­tá­ros terület­tel (Wiki­pe­dia). A Devín­ska Koby­la az Euró­pai Unió fon­tos terüle­te, rés­ze a Kis-​Kárpátok Védett Táj­te­rüle­té­nek és a NATURA 2000 védett terüle­tek­nek (broz​.sk). A fotó­kon lát­ha­tó Wait­tov lom a Sand­berg­től nem mess­ze, körül­be­lül 600 méter­re Devín felé. Régeb­ben mész­kőbá­ny­aként szol­gált (slo​va​kia​.tra​vel).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Česko, Krajina, Zahraničie

Česko

Hits: 3564

Čes­ko je náš západ­ný sused. Spá­ja nás s ním spo­loč­ná his­tó­ria. Veď len v roku 1993 sa fede­rá­cia Čes­ko­slo­ven­sko roz­pad­la. Hlav­ným mes­tom je Pra­ha. Tzv. otcom vlas­ti je Karel IV..


Cze­chia is our wes­tern neigh­bor. We are con­nec­ted to it by a com­mon his­to­ry. After all, it was only in 1993 that the fede­ra­ti­on of Cze­cho­slo­va­kia dis­sol­ved. The capi­tal city is Pra­gue. The so-​called fat­her of the coun­try is Char­les IV.


Tsche­chien ist unser west­li­cher Nach­bar. Uns ver­bin­det eine geme­in­sa­me Ges­chich­te. Immer­hin lös­te sich die Föde­ra­ti­on der Tsche­chos­lo­wa­kei erst im Jahr 1993 auf. Die Haupts­tadt ist Prag. Der soge­nann­te Vater des Lan­des ist Karl IV.


Ofi­ciál­nym náz­vom štá­tu je Čes­ká repub­li­ka, jed­no­slov­ne Čes­ko. Časť verej­nos­ti slo­vo Čes­ko odmie­ta. Jeho prvé pou­ži­tie je z roku 1777 ako syno­ny­mum k Čechy (Wikipedia.cs). Čes­ko tvo­ria Čechy, Mora­va a Sliez­sko. Geolo­gic­ky Čes­ký masív a Západ­né Kar­pa­ty. Jeho roz­lo­ha je 78866 km2, na kto­rých žije viac ako 10 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Veľ­ké čes­ké rie­ky: Labe, Vlta­va, Mora­va, Dyje, Odra, Opa­va. Kli­ma­tic­ky sa vyzna­ču­je mie­ša­ním oce­án­skych a kon­ti­nen­tál­nych vply­vov. Pat­ró­nom čes­kej kra­ji­ny je Svä­tý Vác­lav. Prvé osíd­le­nie sia­ha do star­šej doby kamen­nej, zhru­ba 28000 rokov pred n. l. (Wiki​pe​dia​.sk). Dokla­dy o výsky­te Homo habi­lis sa našli okre­se Beroun, Such­dol, Čako­vi­ce. Homo erec­tus na loka­li­te Píseč­ný vrch u Bečo­va, pri Přez­le­ti­ciach, pri Strán­skej ska­le. Homo sapiens sapiens - Pav­lo­vien­ské nále­zis­ká – Před­mos­tí u Pře­ro­va, Dol­ní Věs­to­ni­ce, Pav­lov, Petřko­vi­ceOd 5. sto­ro­čia pred n. l. tu žili Kel­ti – Bójo­via. Na juž­nú Mora­vu Vol­ko­via – Tek­to­sá­go­via (Wikipedia.cs).


The offi­cial name of the sta­te is the Czech Repub­lic, sim­ply Cze­chia. Some of the pub­lic rejects the word Cze­chia. Its first usa­ge dates back to 1777 as a syno­nym for Bohe­mia (Wikipedia.cs). Cze­chia con­sists of Bohe­mia, Mora­via, and Sile­sia. Geolo­gi­cal­ly, it inc­lu­des the Czech Mas­sif and the Wes­tern Car­pat­hians. Its area is 78,866 km², with a popu­la­ti­on of over 10 mil­li­on peop­le. Major Czech rivers inc­lu­de the Elbe, Vlta­va, Mora­va, Dyje, Odra, and Opa­va. Climate-​wise, it is cha­rac­te­ri­zed by a mix of oce­a­nic and con­ti­nen­tal influ­en­ces. The pat­ron saint of the Czech coun­try is Saint Wen­ces­laus. The first sett­le­ment dates back to the Upper Pale­olit­hic, app­ro­xi­ma­te­ly 28,000 years befo­re Christ (Wiki​pe​dia​.sk). Evi­den­ce of Homo habi­lis has been found in the Beroun dis­trict, Such­dol, Čako­vi­ce. Homo erec­tus at the Píseč­ný vrch site near Bečov, near Přez­le­ti­ce, near Strán­ská ská­la. Homo sapiens sapiens – Pav­lo­vian sites – Před­mos­tí near Pře­rov, Dol­ní Věs­to­ni­ce, Pav­lov, Petřko­vi­ce. From the 5th cen­tu­ry BC, Celts – Boii lived here. In sout­hern Mora­via, the Vol­cae – Tec­to­sa­ges (Wikipedia.cs).”


Der offi­ziel­le Name des Sta­a­tes ist die Tsche­chis­che Repub­lik, kurz Čes­ko. Ein Teil der Bevöl­ke­rung lehnt jedoch das Wort Čes­ko ab. Sei­ne ers­te Ver­wen­dung geht auf das Jahr 1777 zurück, als es als Syno­nym für Böh­men ver­wen­det wur­de (Wikipedia.cs). Čes­ko bes­teht aus Böh­men, Mäh­ren und Sch­le­sien. Geolo­gisch gehören der Böh­mis­che Mas­se und die Wes­tkar­pa­ten dazu. Die Flä­che bet­rägt 78.866 km², auf der mehr als 10 Mil­li­onen Men­schen leben. Zu den gro­ßen tsche­chis­chen Flüs­sen gehören die Elbe, die Mol­dau, die March, die Tha­ya, die Oder und die Opa­va. Kli­ma­tisch ist das Land durch eine Mis­chung aus oze­a­nis­chen und kon­ti­nen­ta­len Ein­flüs­sen gekenn­ze­ich­net. Der Schutz­pat­ron des tsche­chis­chen Lan­des ist der Hei­li­ge Wen­zel. Die ers­te Besied­lung reicht bis in die älte­re Ste­in­ze­it zurück, etwa 28.000 Jah­re vor Chris­tus (Wiki​pe​dia​.sk). Nach­we­i­se von Homo habi­lis wur­den in den Bez­ir­ken Beroun, Such­dol und Čako­vi­ce gefun­den. Homo erec­tus wur­de am Stan­dort Píseč­ný vrch bei Bečov, bei Přez­le­ti­ce und bei Strán­ská ská­la gefun­den. Homo sapiens sapiens – Fund­stät­ten in Pav­lo­vien – Před­mos­tí bei Pře­rov, Dol­ní Věs­to­ni­ce, Pav­lov und Petřko­vi­ce. Ab dem 5. Jahr­hun­dert v. Chr. leb­ten Kel­ten – die Boier – hier. In Süd­mäh­ren leb­ten die Vol­ko­via­ner – die Teuto­nen (Wikipedia.cs).


V 1. sto­ro­čí sem pri­chá­dza­li ger­mán­ske kme­ne Kvá­di a Mar­ko­ma­ni. Pod­ľa nie­kto­rých his­to­ri­kov, napr. Baláz­sa Komo­róc­zy­ho, exits­to­va­la sna­ha Rima­nov vytvo­riť na čas­ti úze­mia pro­vin­ciu Mar­ko­ma­nia za obdo­bia vlá­dy Mar­ca Aure­lia s cen­trom na juž­nej Mora­ve, zrej­me v Mušo­ve (Wikipedia.cs). Začiat­kom 5, sto­ro­čia ubud­lo oby­va­teľ­stva, prav­de­po­dob­ne časť odiš­la v roku 409 s Van­dal­mi a Alan­mi. V prvej polo­vi­ci 5. sto­ro­čia vďa­ka odcho­du Mar­ko­ma­nov do Nori­ca. Prav­de­po­dob­ne na Mora­ve exis­to­val vplyv hun­ské­ho vpá­du pod Atti­lo­vým vede­ním. Na kon­ci 5. sto­ro­čia sa pro­ti prú­du Labe dosta­li do Čiech Lon­go­bar­di a Duryn­ko­via. V dru­hej polo­vi­ci 6. sto­ro­čia sem priš­li slo­van­ské kme­ne (Wikipedia.cs). 7. sto­ro­čí sa časť úze­mia sta­la súčas­ťou Samo­vej ríše. V 9. sto­ro­čí zase Veľ­kej Mora­vy. K zjed­no­te­niu doš­lo v 10. sto­ro­čí záslu­hou Pře­mys­lov­cov (Wiki​pe​dia​.sk). Čes­ké krá­ľov­stvo, kto­ré vznik­lo v roku 1198, dosiah­lo svoj mocen­ský vrchol za vlá­dy posled­ných Pře­mys­lov­cov a Kar­la IV. Za Pře­mys­la Ota­ka­ra II. sia­ha­lo až za Alpy k Jad­ran­ské­mu moru. Vác­lav IIzís­kal úze­mia cez Poľ­sko až k Balt­ské­mu moru, Vác­lav II. uhor­ské úze­mia. Karol IV. pri­po­jil Bra­ni­bor­sko, Luži­ce a Sliez­sko (Wikipedia.cs).


In the 1st cen­tu­ry, Ger­ma­nic tri­bes, such as the Quadi and Mar­co­man­ni, mig­ra­ted to this ter­ri­to­ry. Accor­ding to some his­to­rians, for exam­ple, Balázs Komo­róc­zy, the­re was an attempt by the Romans to cre­a­te the pro­vin­ce of Mar­co­ma­nia on part of the ter­ri­to­ry during the rule of Mar­cus Aure­lius, with its cen­ter like­ly in sout­hern Mora­via, possib­ly in Mušov (Wikipedia.cs). By the begin­ning of the 5th cen­tu­ry, the popu­la­ti­on dec­re­a­sed, with a part like­ly lea­ving in 409 with the Van­dals and Alans. In the first half of the 5th cen­tu­ry, due to the depar­tu­re of the Mar­co­man­ni to Nori­cum, the regi­on was affec­ted. The­re was pro­bab­ly an influ­en­ce of the Hun inva­si­on led by Atti­la on the Mora­va in the late 5th cen­tu­ry. By the end of the 5th cen­tu­ry, against the cur­rent of the Elbe, the Lom­bards and Thu­rin­gians rea­ched Bohe­mia. In the second half of the 6th cen­tu­ry, Sla­vic tri­bes arri­ved here (Wikipedia.cs). In the 7th cen­tu­ry, a part of the ter­ri­to­ry beca­me part of the Samo Empi­re. In the 9th cen­tu­ry, it beca­me part of Gre­at Mora­via. Uni­fi­ca­ti­on occur­red in the 10th cen­tu­ry through the efforts of the Pře­mys­lid dynas­ty (Wiki​pe​dia​.sk). The Czech King­dom, estab­lis­hed in 1198, rea­ched its peak of power under the rule of the last Pře­mys­lids and Char­les IV. During the reign of Pře­mysl Ota­kar II, it exten­ded bey­ond the Alps to the Adria­tic Sea. Wen­ces­laus II acqu­ired ter­ri­to­ries through Poland to the Bal­tic Sea, whi­le Wen­ces­laus III gai­ned Hun­ga­rian ter­ri­to­ries. Char­les IV anne­xed Bran­den­burg, Lusa­tia, and Sile­sia (Wikipedia.cs).


Im 1. Jahr­hun­dert kamen ger­ma­nis­che Stäm­me der Quaden und Mar­ko­man­nen in die­se Regi­on. Nach eini­gen His­to­ri­kern, wie zum Beis­piel Balázs Komo­róc­zy, gab es den Ver­such der Römer, wäh­rend der Herrs­chaft von Kai­ser Mar­cus Aure­lius auf einem Teil des Gebiets die Pro­vinz Mar­ko­ma­nia zu schaf­fen, wahrs­che­in­lich mit dem Zen­trum im süd­li­chen Mäh­ren, mög­li­cher­we­i­se in Mušov (Wikipedia.cs). Anfang des 5. Jahr­hun­derts ging die Bevöl­ke­rung zurück, wahrs­che­in­lich ver­ließ ein Teil von ihr im Jahr 409 das Gebiet mit den Van­da­len und Ala­nen. In der ers­ten Hälf­te des 5. Jahr­hun­derts gelang­ten aufg­rund des Abzugs der Mar­ko­ma­nen nach Nori­cum. Wahrs­che­in­lich gab es auf der Mora­va den Ein­fluss des hun­nis­chen Ein­marschs unter der Füh­rung von Atti­la. Am Ende des 5. Jahr­hun­derts gelang­ten entge­gen dem Strom der Elbe die Lan­go­bar­den und Thürin­ger nach Böh­men. In der zwe­i­ten Hälf­te des 6. Jahr­hun­derts kamen sla­wis­che Stäm­me hier­her (Wikipedia.cs). Im 7. Jahr­hun­dert wur­de ein Teil des Gebiets Teil des Rei­ches der Awa­ren. Im 9. Jahr­hun­dert dann Teil des Gro­ßmäh­ris­chen Rei­ches. Die Vere­i­ni­gung erfolg­te im 10. Jahr­hun­dert durch die Pře­mys­li­den (Wiki​pe​dia​.sk). Das tsche­chis­che König­re­ich, das im Jahr 1198 ents­tand, erre­ich­te unter der Herrs­chaft der letz­ten Pře­mys­li­den und Karls IV. sei­nen Macht­höhe­punkt. Unter Pře­mysl Otto­kar II. ers­trec­kte es sich bis zu den Alpen und der Adria. Wen­zel II. erwarb Gebie­te über Polen bis zur Ost­see, Wen­zel II. unga­ris­che Gebie­te. Karl IV. füg­te Bran­den­burg, die Lau­sitz und Sch­le­sien hin­zu (Wikipedia.cs).


Čes­ko bolo význam­nou súčas­ťou Svä­tej ríše rím­skej, panov­ník mal posta­ve­nie kur­fi­řta – voli­te­ľa cisá­ra. V 15. sto­ro­čí Čes­ko výraz­ne osla­bi­li husi­ti (Wikipedia.cs). Až do roku 1804 Čes­ko pat­ri­lo k rím­sko­ne­mec­kej ríši. V rokoch 15261918 bolo záro­veň súčas­ťou Rakús­ke­ho cisár­stva (Wiki​pe​dia​.sk). V roku 1526 nastú­pi­la na čes­ký trón habs­bur­ská monar­chia. Víťazs­tvo na Bie­lej hore v roku 1620 pris­pe­lo ku koneč­nej lik­vi­dá­cii aj posled­ných zbyt­kov samos­tat­nos­ti. Korun­ný­mi úze­mia­mi, po roku 1749 navzá­jom cel­kom nespo­ji­tý­mi sa sta­li až do kon­ca 1. sve­to­vej voj­ny v roku 1918Čes­ké krá­lov­ství, Morav­ské mark­rab­ství a Vévod­ství Hor­ní a Dol­ní Slez­sko (Wikipedia.cs). V rokoch 18671918 bolo Čes­ko súčas­ťou Rakúsko-​Uhorska. Pohra­ni­čie Čiech aj Mora­vy – Sude­ty boli od 13. sto­ro­čia do roku 1945 obý­va­né Nemca­mi (Wiki​pe​dia​.sk). Od 17. sto­ro­čia až do začiat­ku 19. sto­ro­čia pre­bie­ha­li ponem­čo­va­nie čes­ké­ho úze­mia (Wikipedia.cs). V rokoch 17711772 zomre­lo počas hla­do­mo­ru naj­me­nej 250000 ľudí (Vese­lý), čo vied­lo k roz­siah­lym nepo­ko­jom (Vaš­ků).


Cze­chia was a sig­ni­fi­cant part of the Holy Roman Empi­re, and its ruler held the posi­ti­on of an elec­tor – a voter for the empe­ror. In the 15th cen­tu­ry, Cze­chia was sub­stan­tial­ly wea­ke­ned by the Hus­si­tes (Wikipedia.cs). Until 1804, Cze­chia belo­n­ged to the Holy Roman Empi­re. From 1526 to 1918, it was con­cur­ren­tly part of the Aus­trian Empi­re (Wiki​pe​dia​.sk). In 1526, the Habs­burg monar­chy took the Czech thro­ne. The vic­to­ry at the Batt­le of Whi­te Moun­tain in 1620 con­tri­bu­ted to the final eli­mi­na­ti­on of the last rem­nants of inde­pen­den­ce. The cro­wn ter­ri­to­ries, which were lar­ge­ly incon­gru­ent after 1749, remai­ned so until the end of World War I in 1918: the King­dom of Bohe­mia, the Mar­gra­via­te of Mora­via, and the Duchy of Upper and Lower Sile­sia (Wikipedia.cs). From 1867 to 1918, Cze­chia was part of Austria-​Hungary. The bor­der regi­ons of Bohe­mia and Mora­via – the Sude­ten­land – were inha­bi­ted by Ger­mans from the 13th cen­tu­ry until 1945 (Wiki​pe​dia​.sk). From the 17th cen­tu­ry until the ear­ly 19th cen­tu­ry, Ger­ma­ni­za­ti­on efforts took pla­ce in Czech ter­ri­to­ry (Wikipedia.cs). In the years 1771 – 1772, at least 250,000 peop­le died during a fami­ne (Vese­lý), lea­ding to exten­si­ve unrest (Vaš­ků).


Tsche­chien war ein bede­uten­der Teil des Hei­li­gen Römis­chen Rei­ches, der Monarch hat­te die Posi­ti­on eines Kur­fürs­ten – eines Wäh­lers des Kai­sers. Im 15. Jahr­hun­dert wur­de Tsche­chien durch die Hus­si­ten erheb­lich gesch­wächt (Wikipedia.cs). Bis zum Jahr 1804 gehör­te Tsche­chien zum Hei­li­gen Römis­chen Reich. In den Jah­ren 1526 bis 1918 war es gle­i­ch­ze­i­tig Teil des öster­re­i­chis­chen Kai­ser­re­ichs (Wiki​pe​dia​.sk). Im Jahr 1526 über­nahm die Habs­bur­ger Monar­chie den tsche­chis­chen Thron. Der Sieg auf dem Wei­ßen Berg im Jahr 1620 trug zur end­gül­ti­gen Liqu­ida­ti­on auch der letz­ten Res­te der Unab­hän­gig­ke­it bei. Die Kron­län­der, die nach 1749 voll­kom­men unzu­sam­men­hän­gend waren, blie­ben dies bis zum Ende des Ers­ten Weltk­riegs im Jahr 1918: das König­re­ich Böh­men, die Mark­grafs­chaft Mäh­ren und das Her­zog­tum Ober- und Nie­dersch­le­sien (Wikipedia.cs). In den Jah­ren 1867 bis 1918 gehör­te Tsche­chien zu Österreich-​Ungarn. Die Grenz­re­gi­onen von Böh­men und Mäh­ren – das Sude­ten­land – waren vom 13. Jahr­hun­dert bis 1945 von Deuts­chen bewohnt (Wiki​pe​dia​.sk). Vom 17. Jahr­hun­dert bis zum Beginn des 19. Jahr­hun­derts fand eine Ger­ma­ni­sie­rung des tsche­chis­chen Gebiets statt (Wikipedia.cs). In den Jah­ren 1771 – 1772 star­ben wäh­rend einer Hun­gers­not min­des­tens 250.000 Men­schen (Vese­lý), was zu umfan­gre­i­chen Unru­hen führ­te (Vaš­ků).


V roku 1921 žilo na úze­mí Čiech až 2 173 239 nemcov z 6 668 518 všet­kých oby­va­te­ľov, čo tvo­rí 32.6 %. Na Mora­ve bol pomer 20.7 %, v Sliez­sku 41.9 %. V celej dneš­nej Čes­kej repub­li­ke žilo tak­mer 3 mili­ó­ny nemcov – tak­mer 30 % (Buj­nák). V sep­tem­bri 1938 Sude­ty pri­pad­li Nemec­ku, malá časť – naj­mä Tešín­sko pri­pad­lo Mni­chov­ským dik­tá­tom Poľ­sku. 15. mar­ca 1939 vzni­kol Pro­tek­to­rát Čechy a Mora­va. Po voj­ne v roku 1945 doš­lo k vysíd­le­niu Nemcov. Vo feb­ru­ári 1948 sa moci uja­la Komu­nis­tic­ká stra­na (Wikipedia.cs). Až do roku 1989. V rokoch 19901992 bolo Čes­ko súčas­ťou ČSFR – Česko-​slovenskej fede­ra­tív­nej repub­li­ky. 1.1.1993 zanik­la fede­rá­cia Česko-​slovenská repub­li­ka – Čes­ká repub­li­ka sa osa­mos­tat­ni­la. Spo­loč­ný štát Čechov a Slo­vá­kov exis­to­val od 28.10.1918.


In 1921, the­re were up to 2,173,239 Ger­mans out of a total popu­la­ti­on of 6,668,518 in the ter­ri­to­ry of Cze­chia, accoun­ting for 32.6%. In Mora­via, the ratio was 20.7%, and in Sile­sia, it was 41.9%. In the enti­re present-​day Czech Repub­lic, the­re were almost 3 mil­li­on Ger­mans, near­ly 30% of the popu­la­ti­on (Buj­nák). In Sep­tem­ber 1938, the Sude­ten­land was anne­xed by Ger­ma­ny, and a small part, espe­cial­ly Tes­chen, was ceded to Poland through the Munich Agre­e­ment. On March 15, 1939, the Pro­tec­to­ra­te of Bohe­mia and Mora­via was estab­lis­hed. After the war in 1945, the Ger­mans were expel­led. In Feb­ru­ary 1948, the Com­mu­nist Par­ty took power (Wikipedia.cs). This con­ti­nu­ed until 1989. From 1990 to 1992, Cze­chia was part of the Czech and Slo­vak Fede­ra­ti­ve Repub­lic (CSFR). On Janu­ary 1, 1993, the Cze­cho­slo­vak Repub­lic dis­sol­ved, and the Czech Repub­lic beca­me inde­pen­dent. The com­mon sta­te of Czechs and Slo­vaks exis­ted from Octo­ber 281918.


Im Jahr 1921 leb­ten auf dem Gebiet der Tsche­chos­lo­wa­kei ins­ge­samt 2.173.239 Deuts­che von 6.668.518 Ein­woh­nern, was 32,6 % ents­pricht. In Mäh­ren bet­rug der Ante­il 20,7 %, in Sch­le­sien 41,9 %. In der gesam­ten heuti­gen Tsche­chis­chen Repub­lik leb­ten fast 3 Mil­li­onen Deuts­che, was fast 30 % ents­pricht (Buj­nák). Im Sep­tem­ber 1938 wur­den die Sude­ten an Deutsch­land angeg­lie­dert, ein kle­i­ner Teil, ins­be­son­de­re Tes­chen, fiel durch den Münch­ner Dik­tat an Polen. Am 15. März 1939 ents­tand das Pro­tek­to­rat Böh­men und Mäh­ren. Nach dem Krieg im Jahr 1945 kam es zur Ver­tre­i­bung der Deuts­chen. Im Feb­ru­ar 1948 über­nahm die Kom­mu­nis­tis­che Par­tei die Macht (Wikipedia.cs). Bis zum Jahr 1989. In den Jah­ren 1990 bis 1992 gehör­te die Tsche­chos­lo­wa­kei zur Tsche­chos­lo­wa­kis­chen Föde­ra­ti­ven Repub­lik – ČSFR. Am 1. Janu­ar 1993 wur­de die Föde­ra­ti­on Tsche­chos­lo­wa­kis­che Repub­lik auf­ge­löst – die Tsche­chis­che Repub­lik wur­de unab­hän­gig. Der geme­in­sa­me Sta­at der Tsche­chen und Slo­wa­ken exis­tier­te seit dem 28. Okto­ber 1918.


12.3.1999 bolo Čes­ko pri­ja­té do NATO, 1.5.2004 do . Naj­väč­šie mes­tá v Čes­kej repub­li­ke: Pra­ha, Brno, Ostra­va, Plzeň, Libe­rec, Olo­mouc. Žije tu nie­koľ­ko etno­gra­fic­kých sku­pín: Cho­do­via, Plze­ňá­ci, Bla­ťá­ci, Doud­le­bo­via, Horá­ci, Haná­ci (Wikipedia.cs), Morav­skí Chor­vá­ti (Štanc­lo­vá), Morav­skí Slo­vá­ci, Pod­lu­žá­ci, Vala­ši, Laši (Wikipedia.cs), Gora­li (Hubin­ger a kol.) a dve geo­gra­fic­ky rozp­tý­le­né: Rómo­via a Izra­el­ci. Turis­ti v Čes­ku vyhľa­dá­va­jú naj­mä Pra­hu, kúpeľ­né mes­tá ako Kar­lo­ve Vary, Marián­ske Láz­ně, Fran­tiš­ko­vy Láz­ně, his­to­ric­ké síd­la ako Kut­ná Hora, Čes­ký Krum­lov, Karlš­tejn, Říp, Vyšeh­rad, Bla­ník, Veleh­rad, Lednicko-​valtický are­ál, rekre­ač­né oblas­ti Čes­ké Švaj­čiar­sko, Čes­ký raj, Krko­no­še, Šuma­va. Osob­nos­ti: peda­góg Jan Amos Komen­ský, vyná­lez­ca hro­mo­zvo­du Vác­lav Pro­kop Diviš, ana­tóm a fyzi­ológ Jan Evan­ge­lis­ta Pur­ky­ně, gene­tik Gre­gor Men­del, che­mik Jaro­slav Hey­rov­ský (Wikipedia.cs).


On March 12, 1999, Cze­chia was admit­ted to NATO, and on May 1, 2004, it joined the Euro­pe­an Uni­on. The lar­gest cities in the Czech Repub­lic are Pra­gue, Brno, Ostra­va, Plzeň, Libe­rec, and Olo­mouc. Seve­ral eth­nog­rap­hic groups live in the coun­try, inc­lu­ding the Cho­do­vians, Plzeň resi­dents, Bla­tá­ci, Doud­le­bo­vians, Horá­ci, Haná­ci (Wikipedia.cs), Mora­vian Cro­ats (Štanc­lo­vá), Mora­vian Slo­vaks, Pod­lu­žá­ci, Vala­ši, Laši (Wikipedia.cs), Gorals (Hubin­ger et al.), and two geog­rap­hi­cal­ly dis­per­sed groups: Roma and Jews. Tou­rists in Cze­chia are dra­wn to pla­ces such as Pra­gue, spa towns like Kar­lo­vy Vary, Marián­ské Láz­ně, Fran­tiš­ko­vy Láz­ně, his­to­ri­cal sites like Kut­ná Hora, Čes­ký Krum­lov, Karlš­tejn Cast­le, Říp, Vyšeh­rad, Bla­ník, Veleh­rad, the Lednice-​Valtice Cul­tu­ral Lands­ca­pe, rec­re­a­ti­onal are­as like Czech Swit­zer­land, Bohe­mian Para­di­se, Krko­no­še, and Šuma­va. Notab­le per­so­na­li­ties from Czech his­to­ry inc­lu­de edu­ca­tor Jan Amos Come­nius, light­ning rod inven­tor Vác­lav Pro­kop Diviš, ana­to­mist and phy­si­olo­gist Jan Evan­ge­lis­ta Pur­ky­ně, gene­ti­cist Gre­gor Men­del, and che­mist Jaro­slav Hey­rov­ský (Wikipedia.cs).


Am 12. März 1999 wur­de Tsche­chien in die NATO auf­ge­nom­men, am 1. Mai 2004 in die EU. Die größten Städ­te in der Tsche­chis­chen Repub­lik sind: Prag, Brünn, Ostra­va, Pil­sen, Libe­rec, Olmütz. Es gibt hier meh­re­re eth­no­gra­fis­che Grup­pen: Cho­den, Pil­se­ner, Bla­ta, Doud­lebs, Hora, Haná­ci (Wikipedia.cs), Mäh­ris­che Kro­aten (Štanc­lo­vá), Mäh­ris­che Slo­wa­ken, Pod­lu­žans, Wala­chen, Lachen (Wikipedia.cs), Gora­len (Hubin­ger et al.) und zwei geo­gra­fisch ver­te­il­te: Roma und Isra­e­lis. Tou­ris­ten suchen in Tsche­chien vor allem Prag, Kuror­te wie Karls­bad, Marien­bad, Fran­zens­bad, his­to­ris­che Städ­te wie Kut­ná Hora, Čes­ký Krum­lov, Karlš­tejn, Říp, Vyšeh­rad, Bla­ník, Veleh­rad, Lednice-​Valtice-​Areal, Erho­lungs­ge­bie­te wie Böh­mis­che Sch­we­iz, Böh­mis­ches Para­dies, Rie­sen­ge­bir­ge, Šuma­va. Per­sön­lich­ke­i­ten: Päda­go­ge Jan Amos Komen­ský, Erfin­der des Blit­zab­le­i­ters Vác­lav Pro­kop Diviš, Ana­tom und Phy­si­olo­ge Jan Evan­ge­lis­ta Pur­ky­ně, Gene­ti­ker Gre­gor Men­del, Che­mi­ker Jaro­slav Hey­rov­ský (Wikipedia.cs).


Prvý zná­my pivo­var bol v Čes­ku už v roku 1118. Čes­ko sa vyzna­ču­je naj­vyš­šou spot­re­bou piva na hla­vu na sve­te. Bylin­né liké­ry Fer­net Stock a Beche­rov­ka sú čes­ký­mi špe­cia­li­ta­mi (Wikipedia.cs).


The first kno­wn bre­we­ry in Cze­chia dates back to the year 1118. Cze­chia is cha­rac­te­ri­zed by the hig­hest beer con­sump­ti­on per capi­ta in the world. Her­bal liqu­e­urs such as Fer­net Stock and Beche­rov­ka are Czech spe­cial­ties (Wikipedia.cs).


Die ers­te bekann­te Brau­e­rei in Tsche­chien exis­tier­te bere­its im Jahr 1118. Tsche­chien zeich­net sich durch den höchs­ten Bier­kon­sum pro Kopf welt­we­it aus. Krä­u­ter­li­köre wie Fer­net Stock und Beche­rov­ka sind tsche­chis­che Spe­zia­li­tä­ten (Wikipedia.cs).


Prvý­mi čes­ky píšu­ci­mi auto­r­mi boli Jan Hus, jeden zo zakla­da­te­ľov európ­skej refor­má­cie a Jan Amos Komen­ský – naj­výz­nam­nej­ší huma­nis­ta čes­kej lite­ra­tú­ry. Ďal­ší­mi lite­rát­mi boli Jero­ným Praž­ský a Petr Chel­čic­ký, Fran­ti­šek Ladi­slav Čela­kov­ský, Fran­ti­šek Palac­ký, Karel Hav­lí­ček Borov­ský, Karel Hynek Mácha, Karel Jaro­mír Erben, Bože­na Něm­co­vá, Josef Kaje­tán Tyl, Jan Neru­da, Vítěz­slav Hálek, Sva­top­luk Čech, Alo­is Jirá­sek, Petr Bez­ruč, Franz Kaf­ka, Rai­ner Maria Ril­ke, Gustav Mey­rink, Egon Erwín Kisch, Jaro­slav Hašek, Karel Čapek. Jaro­slav Sei­fert je jedi­ný Čech, kto­rý bol v roku 1984 oce­ne­ný Nobe­lo­vou cenou za lite­ra­tu­ru. K ďal­ším význam­ným spi­so­va­te­ľom pat­ri­li: Jiří Wol­ker, Vítěz­slav Nezval, Ivan Olb­racht, Milan Kun­de­ra, Bohu­mil Hra­bal, Pavel Kohout, Josef Škvo­rec­ký, Arnošt Lus­tig, Vác­lav Havel, Ivan Klí­ma, Lud­vík Vacu­lík, Egon Bon­dy, Ivan Mar­tin Jirous, Ladi­slav Fuks. Po roku 1989 Pat­rik Ouřed­ník a Jáchym Topol (wikipedia.cs). Čes­ké diva­del­níc­tvo má kore­ne v stre­do­ve­ku. V 19. sto­ro­čí význam­nú úlo­hu zohra­li Vác­lav Kli­ment Klic­pe­ra a Josef Kaje­tán Tyl. V roku 1883 bolo otvo­re­né Národ­ní divad­lo. 20. sto­ro­čí doš­lo k roz­vo­ju avan­tgar­dy – Osvo­bo­ze­né divad­lo, osob­nos­ti ako Jiří Vos­ko­vec, Jan Werich, Emil Fran­ti­šek Burian, Jiří Mahen. Pre­sa­di­li sa hry Kar­la Čap­ka R.U.R. a Vec Mak­ro­pu­los. V dru­hej polo­vi­ci 20. sto­ro­čia doš­lo k roz­vo­ju diva­diel malých foriem – divad­lo Sema­for – Jiří Suchý a Jiří Šlitr, divad­lo Na zábrad­lí – Jan Gross­man, Ivan Vysko­čil, Čino­her­ní klub – Ladi­slav Smo­ček, Husa na pro­váz­ku, Ypsi­lon­ka, divad­lo Sklep, divad­lo Járy Cimr­ma­na – Zde­něk Svěrák, Ladi­slav Smol­jak. V 60-​tych rokoch sa najús­peš­nej­ším dra­ma­ti­kom stal Pavel Kohout (wikipedia.cs).


The first Czech aut­hors to wri­te in the Czech lan­gu­age were Jan Hus, one of the foun­ders of the Euro­pe­an Refor­ma­ti­on, and Jan Amos Komen­ský, the most sig­ni­fi­cant huma­nist in Czech lite­ra­tu­re. Other notab­le lite­ra­ry figu­res inc­lu­de Jero­ným Praž­ský and Petr Chel­čic­ký, Fran­ti­šek Ladi­slav Čela­kov­ský, Fran­ti­šek Palac­ký, Karel Hav­lí­ček Borov­ský, Karel Hynek Mácha, Karel Jaro­mír Erben, Bože­na Něm­co­vá, Josef Kaje­tán Tyl, Jan Neru­da, Vítěz­slav Hálek, Sva­top­luk Čech, Alo­is Jirá­sek, Petr Bez­ruč, Franz Kaf­ka, Rai­ner Maria Ril­ke, Gustav Mey­rink, Egon Erwín Kisch, Jaro­slav Hašek, Karel Čapek. Jaro­slav Sei­fert is the only Czech who was awar­ded the Nobel Pri­ze in Lite­ra­tu­re in 1984. Other sig­ni­fi­cant wri­ters inc­lu­de Jiří Wol­ker, Vítěz­slav Nezval, Ivan Olb­racht, Milan Kun­de­ra, Bohu­mil Hra­bal, Pavel Kohout, Josef Škvo­rec­ký, Arnošt Lus­tig, Vác­lav Havel, Ivan Klí­ma, Lud­vík Vacu­lík, Egon Bon­dy, Ivan Mar­tin Jirous, Ladi­slav Fuks. After 1989, notab­le aut­hors inc­lu­de Pat­rik Ouřed­ník and Jáchym Topol (Wikipedia.cs).

Czech the­a­ter has its roots in the Midd­le Ages. In the 19th cen­tu­ry, sig­ni­fi­cant figu­res were Vác­lav Kli­ment Klic­pe­ra and Josef Kaje­tán Tyl. The Nati­onal The­at­re was ope­ned in 1883. In the 20th cen­tu­ry, avant-​garde deve­lop­ments took pla­ce, inc­lu­ding the Libe­ra­ted The­at­re, and per­so­na­li­ties like Jiří Vos­ko­vec, Jan Werich, Emil Fran­ti­šek Burian, and Jiří Mahen pla­y­ed cru­cial roles. The pla­ys of Karel Čapek, such as R.U.R.” and The Mak­ro­pu­los Affair,” gai­ned pro­mi­nen­ce. In the second half of the 20th cen­tu­ry, the­re was a deve­lop­ment of small-​form the­a­ters, such as the Sema­for The­at­re by Jiří Suchý and Jiří Šlitr, the Na zábrad­lí The­at­re by Jan Gross­man and Ivan Vysko­čil, Čino­her­ní klub by Ladi­slav Smo­ček, Husa na pro­váz­ku, Ypsi­lon­ka, Sklep The­at­re, and the The­at­re of Jára Cimr­man by Zde­něk Svěrák and Ladi­slav Smol­jak. In the 1960s, Pavel Kohout beca­me the most suc­cess­ful pla­y­wright (Wikipedia.cs).


Die ers­ten tsche­chis­chen Auto­ren waren Jan Hus, einer der Beg­rün­der der euro­pä­is­chen Refor­ma­ti­on, und Jan Amos Komen­ský, der bede­utend­ste Huma­nist der tsche­chis­chen Lite­ra­tur. Wei­te­re Sch­rifts­tel­ler waren Jero­ným Praž­ský, Petr Chel­čic­ký, Fran­ti­šek Ladi­slav Čela­kov­ský, Fran­ti­šek Palac­ký, Karel Hav­lí­ček Borov­ský, Karel Hynek Mácha, Karel Jaro­mír Erben, Bože­na Něm­co­vá, Josef Kaje­tán Tyl, Jan Neru­da, Vítěz­slav Hálek, Sva­top­luk Čech, Alo­is Jirá­sek, Petr Bez­ruč, Franz Kaf­ka, Rai­ner Maria Ril­ke, Gustav Mey­rink, Egon Erwín Kisch, Jaro­slav Hašek, Karel Čapek. Jaro­slav Sei­fert ist der ein­zi­ge Tsche­che, der 1984 mit dem Nobelp­re­is für Lite­ra­tur aus­ge­ze­ich­net wur­de. Zu wei­te­ren bede­uten­den Sch­rifts­tel­lern gehören Jiří Wol­ker, Vítěz­slav Nezval, Ivan Olb­racht, Milan Kun­de­ra, Bohu­mil Hra­bal, Pavel Kohout, Josef Škvo­rec­ký, Arnošt Lus­tig, Vác­lav Havel, Ivan Klí­ma, Lud­vík Vacu­lík, Egon Bon­dy, Ivan Mar­tin Jirous, Ladi­slav Fuks. Nach 1989 tra­ten Pat­rik Ouřed­ník und Jáchym Topol auf (Wikipedia.cs). Das tsche­chis­che The­a­ter hat sei­ne Wur­zeln im Mit­te­lal­ter. Im 19. Jahr­hun­dert spiel­ten Vác­lav Kli­ment Klic­pe­ra und Josef Kaje­tán Tyl eine wich­ti­ge Rol­le. Im Jahr 1883 wur­de das Nati­onalt­he­a­ter eröff­net. Im 20. Jahr­hun­dert kam es zur Ent­wick­lung der Avan­tgar­de – Osvo­bo­ze­né divad­lo mit Per­sön­lich­ke­i­ten wie Jiří Vos­ko­vec, Jan Werich, Emil Fran­ti­šek Burian, Jiří Mahen. Bekann­te Stüc­ke von Karel Čapek wie R.U.R.” und Die Sache Mak­ro­pu­los” wur­den auf­ge­fü­hrt. In der zwe­i­ten Hälf­te des 20. Jahr­hun­derts ent­wic­kel­ten sich kle­i­ne The­a­ter­for­men – das Semafor-​Theater von Jiří Suchý und Jiří Šlitr, das Na zábradlí-​Theater von Jan Gross­man, Ivan Vysko­čil, das Čino­her­ní klub-​Theater von Ladi­slav Smo­ček, das Husa na pro­váz­ku, Ypsi­lon­ka, das Sklep-​Theater, das Jára Cimrman-​Theater von Zde­něk Svěrák, Ladi­slav Smol­jak. In den 60er Jah­ren wur­de Pavel Kohout der erfolg­re­ichs­te Dra­ma­ti­ker (Wikipedia.cs).


Vo fil­me sa pre­sa­di­li Miloš For­man, Věra Chy­ti­lo­vá, Jiří Men­zel, Ján Kadár, Elmar Klos, Fran­ti­šek Vlá­čil, Voj­těch Jas­ný, Ivan Pas­ser, Jan Němec, Karel Kachy­ňa, Ota­kar Váv­ra, neskôr Boři­voj Zeman, Oldřich Lip­ský, Vác­lav Vor­lí­ček, Mar­tin Frič, Ladi­slav Smol­jak, Miloš Macou­rek, Zde­něk Svěrák, Jan Švank­ma­jer, Bře­ti­slav Pojar (wikipedia.cs). Medzi zná­mych hudob­ných skla­da­te­ľov pat­rí Jan Vác­lav Sta­mic, Josef Mys­li­ve­ček, Fran­ti­šek Xaver Bri­xi, Jan Jakub Ryba, Bedřich Sme­ta­na, Anto­nín Dvo­řák, Leoš Janá­ček, Bohu­slav Mar­ti­nů, Josef Suk, Vítěz­slav Novák, Zde­něk Fibich, Jaro­slav Ježek, Oskar Ned­bal. Zná­my diri­gen­tom bol Rafa­el Kube­lík. Krát­ko po roku 194 vzni­kol hudob­ný fes­ti­val váž­nej hud­by Praž­ské jaro (wikipedia.cs). Vo výtvar­nom ume­ní sa pre­sa­di­li napr. Voj­těch Hynais, sochár Josef Vác­lav Mysl­bek, Josef Lada, Jan Švank­ma­jer. Alfons Mucha je dnes naj­zná­mej­ším čes­kým malia­rom na sve­te, naj­mä jeho 20 vel­ko­for­má­to­vých obra­zov vyjad­ru­jú­ca deji­ny čes­ké­ho náro­da a Slo­va­nov – Slo­van­ská epo­pej, Naj­zná­mej­ší foto­gra­fi: Fran­ti­šek Drti­kol, Josef Sudek, Jan Sau­dek, Josef Kou­del­ka (wikipedia.cs).


In the film indus­try, notab­le figu­res inc­lu­de Miloš For­man, Věra Chy­ti­lo­vá, Jiří Men­zel, Ján Kadár, Elmar Klos, Fran­ti­šek Vlá­čil, Voj­těch Jas­ný, Ivan Pas­ser, Jan Němec, Karel Kachy­ňa, Ota­kar Váv­ra, and later Boři­voj Zeman, Oldřich Lip­ský, Vác­lav Vor­lí­ček, Mar­tin Frič, Ladi­slav Smol­jak, Miloš Macou­rek, Zde­něk Svěrák, Jan Švank­ma­jer, Bře­ti­slav Pojar (Wikipedia.cs).

In the realm of music, reno­wned com­po­sers inc­lu­de Jan Vác­lav Sta­mic, Josef Mys­li­ve­ček, Fran­ti­šek Xaver Bri­xi, Jan Jakub Ryba, Bedřich Sme­ta­na, Anto­nín Dvo­řák, Leoš Janá­ček, Bohu­slav Mar­ti­nů, Josef Suk, Vítěz­slav Novák, Zde­něk Fibich, Jaro­slav Ježek, Oskar Ned­bal. The famous con­duc­tor was Rafa­el Kube­lík. Short­ly after 1945, the clas­si­cal music fes­ti­val Pra­gue Spring was estab­lis­hed (Wikipedia.cs).

In the visu­al arts, pro­mi­nent figu­res inc­lu­de Voj­těch Hynais, sculp­tor Josef Vác­lav Mysl­bek, Josef Lada, Jan Švank­ma­jer. Alfons Mucha is the most famous Czech pain­ter glo­bal­ly, espe­cial­ly for his 20 large-​format pain­tings expres­sing the his­to­ry of the Czech nati­on and the Slavs – the Slav Epic. Notab­le pho­tog­rap­hers inc­lu­de Fran­ti­šek Drti­kol, Josef Sudek, Jan Sau­dek, Josef Kou­del­ka (Wikipedia.cs).


Im Film haben sich Regis­se­ure wie Miloš For­man, Věra Chy­ti­lo­vá, Jiří Men­zel, Ján Kadár, Elmar Klos, Fran­ti­šek Vlá­čil, Voj­těch Jas­ný, Ivan Pas­ser, Jan Němec, Karel Kachy­ňa, Ota­kar Váv­ra, spä­ter Boři­voj Zeman, Oldřich Lip­ský, Vác­lav Vor­lí­ček, Mar­tin Frič, Ladi­slav Smol­jak, Miloš Macou­rek, Zde­něk Svěrák, Jan Švank­ma­jer, Bře­ti­slav Pojar durch­ge­setzt (Wikipedia.cs). Zu den bekann­ten Kom­po­nis­ten gehören Jan Vác­lav Sta­mic, Josef Mys­li­ve­ček, Fran­ti­šek Xaver Bri­xi, Jan Jakub Ryba, Bedřich Sme­ta­na, Anto­nín Dvo­řák, Leoš Janá­ček, Bohu­slav Mar­ti­nů, Josef Suk, Vítěz­slav Novák, Zde­něk Fibich, Jaro­slav Ježek, Oskar Ned­bal. Der Diri­gent Rafa­el Kube­lík war bekannt. Kurz nach dem Jahr 194 ents­tand das Musik­fes­ti­val Pra­ger Früh­ling (wikipedia.cs). In der bil­den­den Kunst haben sich zum Beis­piel Voj­těch Hynais, der Bild­hau­er Josef Vác­lav Mysl­bek, Josef Lada, Jan Švank­ma­jer durch­ge­setzt. Alfons Mucha ist heute der bekann­tes­te tsche­chis­che Maler, ins­be­son­de­re sei­ne 20 gro­ßfor­ma­ti­gen Gemäl­de, die die Ges­chich­te des tsche­chis­chen Vol­kes und der Sla­wen dars­tel­len – die Sla­wis­che Epo­pöe. Zu den bekann­tes­ten Foto­gra­fen gehören Fran­ti­šek Drti­kol, Josef Sudek, Jan Sau­dek, Josef Kou­del­ka (wikipedia.cs).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Čachtické Karpaty, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Stredné Považie

Čachtické Karpaty cestou na Čachtický hrad

Hits: 2885

Oko­lie Čach­tíc je cel­kom zau­jí­ma­vé aj pre foto­gra­fa. Ja som ces­tou na Čach­tic­ký hrad uro­bil neja­ké foto­gra­fie. Neďa­le­ko sa nachá­dza chrá­ne­ná loka­li­ta Veľ­ký Ple­ši­vec a v Nedzov­skom kra­se sú verej­nos­ti neprí­stup­né jas­ky­ne (Infor­mač­ná tabu­ľa). Čach­tic­ké Kar­pa­ty sú jed­ným zo šty­roch pod­cel­kov Malých Kar­pát. Sú ich naj­se­ver­nej­šou čas­ťou. Na juhu nad­vä­zu­jú na Pezin­ské Kar­pa­ty, od kto­rých ich odde­ľu­je Pod­ky­lav­ský potok a Holeš­ka. Od Podu­naj­skej pahor­ka­ti­ny sú odde­le­né výraz­nou zlo­mo­vou líni­ou. Samot­né sa delia na Ple­ši­vec a sever­nej­šie Nedze. Sú tu zastú­pe­né šty­ri chrá­ne­né úze­mia: Čach­tic­ká jas­ky­ňa, Čach­tic­ký hrad­ný vrch, Málo­vá a Ple­ši­vec. V cen­trál­nej čas­ti Čach­tic­kých Kar­pát sa nachá­dza Čach­tic­ký kras (Wiki­pe­dia).

Čach­tic­ké Kar­pa­ty pat­ria do sústa­vy chrá­ne­ných úze­mí NATURA 2000. Pre­važ­nú časť úze­mia európ­ske­ho význa­mu pokrý­va­jú les­né bio­to­py, naj­mä tep­lo­mil­né panón­ske dubo­vé lesy, menej zastú­pe­né sú váp­no­mil­né buko­vé lesy a naj­me­nej lipovo-​javorové suti­no­vé lesy. Význam­ný je výskyt xero­term­ných neles­ných bio­to­pov, ras­tie tu napr. klin­ček včas­ný Lum­nit­ze­rov – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, kto­rý tu dosa­hu­je sever­nú hra­ni­cu svoj­ho roz­ší­re­nia. Ďalej via­ce­ré dru­hy vsta­va­čov – Orchi­da­ce­ae. So živo­čí­chov napr.: Saga pedo, jaš­te­ri­ca zele­ná – Lacer­ta viri­dis, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, syseľ pasien­ko­vý – Sper­mop­hi­lus citel­lus. Úze­mie je ohro­zo­va­né zaras­ta­ním travinno-​bylinných spo­lo­čens­tiev dre­vi­na­mi, inten­zív­nou turis­ti­kou a nepô­vod­nou boro­vi­cou čier­nou – Pinus nig­ra (sopsr​.sk).


The sur­roun­dings of Čach­ti­ce are quite inte­res­ting for a pho­tog­rap­her. On my way to Čach­ti­ce Cast­le, I took some pho­tog­raphs. Near­by is the pro­tec­ted area of Veľ­ký Ple­ši­vec, and in the Nedzov­ský Karst, the­re are caves inac­ces­sib­le to the pub­lic (Infor­ma­ti­on board). Čach­ti­ce Car­pat­hians are one of the four subu­nits of the Litt­le Car­pat­hians, being the­ir nort­hern­most part. To the south, they con­nect to the Pezi­nok Car­pat­hians, sepa­ra­ted from them by the Pod­ky­lav­ský stre­am and Holeš­ka. They are dis­tinct­ly sepa­ra­ted from the Danu­bian Hills by a fault line. They are furt­her divi­ded into Ple­ši­vec and the more nort­hern Nedze. Four pro­tec­ted are­as are repre­sen­ted here: Čach­tic­ká Cave, Čach­ti­ce Cast­le Hill, Málo­vá, and Ple­ši­vec. In the cen­tral part of the Čach­ti­ce Car­pat­hians lies the Čach­tic­ký Karst (Wiki­pe­dia).

The Čach­ti­ce Car­pat­hians are part of the NATURA 2000 sys­tem of pro­tec­ted are­as. The pre­do­mi­nant part of the Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce area is cove­red by forest bio­to­pes, espe­cial­ly warm Pan­no­nian oak forests, less repre­sen­ted are cal­ca­re­ous beech forests, and the least repre­sen­ted are lime-​maple scree forests. The occur­ren­ce of xerot­her­mic non-​forest bio­to­pes is sig­ni­fi­cant; for exam­ple, the ear­ly pink – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, which rea­ches the nort­hern limit of its dis­tri­bu­ti­on here. Also, seve­ral spe­cies of orchids – Orchi­da­ce­ae, and vari­ous ani­mals such as Saga pedo, Euro­pe­an gre­en lizard – Lacer­ta viri­dis, Aes­cu­la­pian sna­ke – Zame­nis lon­gis­si­mus, and Euro­pe­an ground squ­ir­rel – Sper­mop­hi­lus citel­lus. The area is thre­a­te­ned by the over­gro­wth of grass and herb com­mu­ni­ties by tre­es, inten­si­ve tou­rism, and the non-​native black pine – Pinus nig­ra (sopsr​.sk).


Die Umge­bung von Čach­ti­ce ist auch für einen Foto­gra­fen sehr inte­res­sant. Auf dem Weg zur Burg Čach­ti­ce habe ich eini­ge Fotos gemacht. In der Nähe befin­det sich das ges­chütz­te Gebiet Veľ­ký Ple­ši­vec, und im Nedzov­ský Karst gibt es Höh­len, die der Öffen­tlich­ke­it nicht zugän­glich sind (Infor­ma­ti­onss­tand). Die Čachtice-​Karpaten sind eine von vier Unter­grup­pen der Kle­i­nen Kar­pa­ten und bil­den deren nörd­lichs­ten Teil. Im Süden sch­lie­ßen sie sich an die Pezinok-​Karpaten an, die durch den Podkylavský-​Bach und Holeš­ka von ihnen get­rennt sind. Sie sind durch eine mar­kan­te Bruch­li­nie von den Donau­hügeln get­rennt. Sie sind wei­ter unter­te­ilt in Ple­ši­vec und das wei­ter nörd­lich gele­ge­ne Nedze. Hier sind vier ges­chütz­te Gebie­te ver­tre­ten: die Čachtická-​Höhle, der Burg­berg Čach­ti­ce, Málo­vá und Ple­ši­vec. Im zen­tra­len Teil der Čachtice-​Karpaten liegt der Čachtický-​Karst (Wiki­pe­dia).

Die Čachtice-​Karpaten gehören zum NATURA-​2000-​System der ges­chütz­ten Gebie­te. Der über­wie­gen­de Teil des euro­pä­isch bede­uten­den Gebiets wird von Wald-​Biotopen bedec­kt, ins­be­son­de­re von war­men pan­no­nis­chen Eichen­wäl­dern. Weni­ger ver­tre­ten sind kalk­hal­ti­ge Buchen­wäl­der, und am wenigs­ten ver­tre­ten sind Linden-​Ahorn-​Schuttwälder. Die Exis­tenz xerot­her­mis­cher nicht-​forest Bio­to­pen ist sig­ni­fi­kant; zum Beis­piel die Frühblüher-​Rose – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, die hier ihre nörd­li­che Verb­re­i­tungsg­ren­ze erre­icht. Auch meh­re­re Orchi­de­e­nar­ten – Orchi­da­ce­ae sowie vers­chie­de­ne Tie­re wie Saga pedo, Sma­rag­de­i­dech­se – Lacer­ta viri­dis, Äsku­lap­nat­ter – Zame­nis lon­gis­si­mus und Euro­pä­is­ches Zie­sel – Sper­mop­hi­lus citel­lus. Das Gebiet wird durch Über­wach­sen von Gras- und Kraut­ge­me­in­schaf­ten durch Bäu­me, inten­si­ven Tou­ris­mus und die nicht-​einheimische Sch­warz­kie­fer – Pinus nig­ra bed­roht (sopsr​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Poľsko, TOP, Zahraničie

Poľsko

Hits: 3573

V Poľ­sku žije na 312 679 km2 tak­mer 39 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska je 9‑tym naj­väč­ším európ­skym štá­tom. Je roz­de­le­ný na 16 voj­vod­stiev. Pome­no­va­nie Poľ­sko sa odvo­dzu­je od náz­vu kme­ňa Poľa­nia, kto­rý žil v čas­ti Poľ­ska. Slo­vo Pola­nie sa dá pre­lo­žiť ako obý­va­jú­ci otvo­re­né polia (Wiki­pe­dia)

Tak­mer celé úze­mie Poľ­ska je nížin­né­ho cha­rak­te­ru, prie­mer­ná nad­mor­ská výš­ka je 173 met­rov nad morom. Hory sú len na juhu – Sude­ty a Kar­pa­ty (aj Vyso­ké Tat­ry). Naj­vyš­ší bod Poľ­ska sú Rysy, 2 499 met­rov nad morom. Na seve­re Poľ­ska je pobre­žie Balt­ské­ho mora. V Poľ­sku je 9 300 jazier, zacho­va­lo sa tu via­ce­ro pra­le­sov, napr. Bia­lo­vež­ský pra­les, poľ­sky Pus­za Bia­lo­wies­ka. V Bia­lo­vež­skom pra­le­se, ako jedi­nom v Euró­pe, žijú vo voľ­nej prí­ro­de zub­ry európ­ske. V Poľ­sku pre­vlá­da stre­do­európ­ska les­ná vege­tá­cia na seve­re a v hor­ských oblas­tiach a step­ná vege­tá­cia na výcho­de kra­ji­ny. Lesy pokrý­va­jú asi 30 % úze­mia. Šte­tín­sky záliv je oblasť ochra­ny vtác­tva, močiar­ne oblas­ti v Pod­la­sii, Mazur­sku, War­mii a Pomo­ran­sku sú chrá­ne­né. Nachá­dza sa tu 23 národ­ných par­kov (Wiki­pe­dia).

Poľ­sko má záze­mie pre turiz­mus vybu­do­va­né na vyso­kej úrov­ni. Má 16 oblas­tí UNESCO. Naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá sú Var­ša­va, Lub­lin, Kra­kov, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Osvien­čím, Zako­pa­ne, Čens­to­cho­vá, Vroc­lav, Poznaň, Hniez­dno, Šte­tín, Gdan­sk. Prí­rod­né oblas­ti: Tat­ry, Pod­ha­lie, Gor­ce, Bes­ky­dy, Svä­tok­ríž­ske hory, Krko­no­še, Bia­lo­vež­ský národ­ný park, Biebr­zan­ský národ­ný park, jaze­ro Sniar­dwy, Šte­tín­sky záliv, pobre­žie Balt­ské­ho mora (Wiki­pe­dia).

Zná­mi poľ­skí hudob­ní skla­da­te­lia: Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, Woj­ciech Kilar. Pre­slá­ve­ná je poľ­ská fil­mo­vá tvor­ba, reži­sé­ri: Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, Krzysz­tof Zanus­si (Wiki­pe­dia). Zná­mi sú aj poľ­skí her­ci. Ja sám poľ­skú fil­mo­vú ško­lu pova­žu­jem za jed­nu z naj­lep­ších a navy­še našej men­ta­li­te blíz­ku. Polia­ci vždy ink­li­no­va­li ku Fran­cúz­sku, čo je vid­no aj v nie­kto­rých fil­mo­vých pro­jek­toch. Z oblas­ti vedy je zná­my Maria Curie Sklo­do­ws­ka. Polia­kom bol pápež Ján Pavol II., vlast­ným menom Karol Wojtyla.

V 6. sto­ro­čí obý­va­li úze­mie slo­van­ské kme­ne, kto­ré boli zjed­no­te­né v 10. sto­ro­čí (sme​.sk). Rok 966 je rokom zalo­že­nia Poľ­ska (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Krá­ľov­stvom sa Poľ­sko sta­lo v roku 1025 za Bole­slav I. Chrab­ré­ho. Väč­šiu časť svo­jej his­tó­rie bolo Poľ­sko nezá­vis­lým a mno­ho­ná­rod­nost­ným štá­tom s mno­hý­mi vie­ro­vyz­na­nia­mi. V roku 1798 bolo roz­de­le­né medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Nezá­vis­losť zís­ka­lo až v roku 1918 po 1. sve­to­vej voj­ne (Wiki­pe­dia). V 12. sto­ro­čí sa Poľ­sko roz­pad­lo na men­šie štá­ty, kto­ré boli spus­to­še­né mon­gol­mi v roku 1241. Za vlá­dy Jage­lov­cov uzav­re­lo Poľ­sko spo­je­nec­tvo s Lit­vou – Kre­ws­ká únia. Spo­loč­ne sa sa im poda­ri­lo pora­ziť Rád nemec­kých rytie­rov. V roku 1569 sa Poľ­sko sta­lo súčas­ťou únie s Lit­vou. Do roku 1795. Spo­je­nie s Lit­vou pri­nies­lo radi­kál­ny nárast počtu oby­va­te­ľov Poľ­ska. Kon­com 16. sto­ro­čia dosia­hol pri­bliž­ne 9 mili­ó­nov. Oko­lo roku 1772 dosa­ho­val počet oby­va­te­ľov 1314 mili­ó­nov, pri­čom oko­lo 60 %, neho­vo­ri­la po poľ­sky, ale naj­mä po ukra­jin­sky a bie­lo­rus­ky (Wiki­pe­dia). 

V roku 1918 v Poľ­sku viac ako tre­ti­nu tvo­ri­li men­ši­ny, naj­mä Židia, Ukra­jin­ci, Bie­lo­ru­si a Nemci. Poľ­sko je dnes tak­mer jed­no­ná­rod­nou kra­ji­nou, men­ši­ny netvo­ria viac ako 5%. Polia­ci pat­ria do zápa­do­slo­van­skej jazy­ko­vej sku­pi­ny. 90 % Polia­kov je rím­sko­ka­to­líc­ke­ho vyzna­nia, 7.5 % je bez vyzna­nia. Z veľ­kej 3 mili­ó­no­vej židov­skej men­ši­ny po 2. sve­to­vej voj­ne zosta­lo menej ako 10 000 prí­sluš­ní­kov. 17. sto­ro­čí vypuk­lo kozác­ke povs­ta­nie vede­né Boh­da­nom Chmel­nic­kým, ako násle­dok polo­ni­zá­cie východ­ných oblas­tí a vied­li k odcu­dze­niu Rusí­nov Poľ­sku – pri­pá­ja­niu tých­to úze­mí k Rus­ku (dnes oblas­ti Ukra­ji­ny). Poľ­sko vied­lo voj­ny pro­ti Rádu nemec­kých rytie­rov, Prus­ku, Švéd­sku, Krym­ské­mu cha­ná­tu, Tur­kom až do roku 1699. Cen­trál­na vlá­da slab­la a Poľ­sko sa stá­lo závis­lé od Rus­ka. 3. mája 1791 Polia­ci schvá­li­li ako prví v Euró­pe písa­nú ústa­vu, avšak reform­ný pro­ces zasta­vi­lo dele­nie kra­ji­ny medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Počas napo­le­on­ských vojen bolo Poľ­sko obno­ve­né pod náz­vom Var­šav­ské voj­vod­stvo (Wiki­pe­dia).

Po poráž­ke Napo­le­ona v roku 1815 vznik­lo Poľ­ské krá­ľov­stvo, na jeho čele však stál rus­ký cár. Rus­ký cár bol z čela toh­to útva­ru zosa­de­ný v roku 1831, avšak ten poľ­ský par­la­ment roz­pus­til a Poľ­sko sa sta­lo súčas­ťou Rus­ka ako Pri­vis­lin­skij Kraj. Dokon­ca po roku 1863 sa sta­la ruš­ti­na úrad­nou rečou a poľš­ti­na bola zaká­za­ná. K obno­ve­niu Poľ­ska doš­lo až po 1. sve­to­vej voj­ne, 11. novem­bra 1918. V rokoch 191819 vybo­jo­va­lo úze­mie východ­nej Halí­če s Ukra­ji­nou. V rokoch 191921 bolo Poľ­sko napad­nu­té Rus­kom, ale svo­ju nezá­vis­losť Poľ­sko obhá­ji­lo. V roku 1920 sa súčas­ťou Poľ­ska sta­li aj Tešín­sko, a čas­ti Spi­šaOra­vy. 1. sep­tem­bra Poľ­sko napad­li Nemci, čím sa zača­la 2. sve­to­vá voj­na. Po voj­ne si Rus­ko pone­cha­lo východ­nú časť Poľ­ska obý­va­nú hlav­ne Bie­lo­rus­mi a Ukra­jin­ca­mi (Wiki­pe­dia).


In Poland, near­ly 39 mil­li­on inha­bi­tants live wit­hin an area of 312,679 km². The Repub­lic of Poland is the 9th lar­gest Euro­pe­an coun­try and is divi­ded into 16 voivo­des­hips. The name Poland is deri­ved from the Pola­nie tri­be, who inha­bi­ted a part of the coun­try. The word Pola­nie” can be trans­la­ted as peop­le living in open fields (Wiki­pe­dia).

Almost the enti­re ter­ri­to­ry of Poland is of lowland cha­rac­ter, with an ave­ra­ge ele­va­ti­on of 173 meters abo­ve sea level. Moun­tains are only found in the south, name­ly the Sude­tes and Car­pat­hians (inc­lu­ding the High Tatras). The hig­hest point in Poland is Rysy, stan­ding at 2,499 meters abo­ve sea level. The nort­hern part of Poland bor­ders the Bal­tic Sea. Poland boasts 9,300 lakes, pre­ser­ving seve­ral pri­me­val forests, such as the Bia­ło­wie­ża Forest (Puszc­za Bia­ło­wies­ka), whe­re Euro­pe­an bison live fre­e­ly in the­ir natu­ral habi­tat. Poland exhi­bits Cen­tral Euro­pe­an forest vege­ta­ti­on in the north and moun­tai­nous regi­ons, whi­le step­pe vege­ta­ti­on pre­vails in the eas­tern part of the coun­try. Forests cover app­ro­xi­ma­te­ly 30% of the ter­ri­to­ry. The Szc­ze­cin Lago­on is a bird pro­tec­ti­on area, and mars­hy regi­ons in Pod­la­sie, Masu­ria, War­mia, and Pome­ra­nia are also pro­tec­ted. Poland is home to 23 nati­onal parks (Wiki­pe­dia).

Poland has well-​developed tou­rism infras­truc­tu­re, inc­lu­ding 16 UNESCO-​listed sites. The most visi­ted cities inc­lu­de War­saw, Lub­lin, Kra­kow, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Ausch­witz, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin, and Gda­ńsk. Notab­le natu­ral are­as inc­lu­de the Tat­ra Moun­tains, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­kids, Świ­ętokr­zys­kie Moun­tains, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wie­ża Nati­onal Park, Biebr­za Nati­onal Park, Lake Śniar­dwy, Szc­ze­cin Lago­on, and the Bal­tic Sea coast (Wiki­pe­dia).

Reno­wned Polish com­po­sers inc­lu­de Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, and Woj­ciech Kilar. Polish cine­ma­tog­rap­hy is celeb­ra­ted, with direc­tors like Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, and Krzysz­tof Zanus­si. Famous Polish actors con­tri­bu­te to the coun­try­’s vib­rant film indus­try. Per­so­nal­ly, I con­si­der the Polish film scho­ol to be one of the best, clo­se­ly alig­ned with our men­ta­li­ty. Poles have alwa­ys inc­li­ned towards Fran­ce, which is evi­dent in some film pro­jects. In the field of scien­ce, Maria Curie Skło­do­ws­ka is well-​known. Pope John Paul II, born Karol Woj­ty­ła, was also of Polish descent.

In the 6th cen­tu­ry, Sla­vic tri­bes inha­bi­ted the ter­ri­to­ry, which was uni­fied in the 10th cen­tu­ry (sme​.sk). The year 966 marks the foun­da­ti­on of Poland (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Poland beca­me a king­dom in 1025 under Bole­sław I the Bra­ve. Throug­hout much of its his­to­ry, Poland was an inde­pen­dent and multi-​ethnic sta­te with diver­se reli­gi­ous beliefs. In 1795, it was divi­ded among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. Inde­pen­den­ce was regai­ned only in 1918 after World War I (Wiki­pe­dia). In the 12th cen­tu­ry, Poland frag­men­ted into smal­ler sta­tes, devas­ta­ted by the Mon­gols in 1241. Under the rule of the Jagiel­lon dynas­ty, Poland for­med an allian­ce with Lit­hu­ania — the Uni­on of Kre­wo. Toget­her, they defe­a­ted the Teuto­nic Order. In 1569, Poland beca­me part of the Polish – Lit­hu­anian Com­mon­we­alth until 1795. The uni­on with Lit­hu­ania led to a radi­cal inc­re­a­se in Polan­d’s popu­la­ti­on, rea­ching around 9 mil­li­on by the late 16th cen­tu­ry. Around 1772, the popu­la­ti­on rea­ched 13 – 14 mil­li­on, with about 60% not spe­a­king Polish but main­ly Ukrai­nian and Bela­ru­sian (Wiki­pe­dia).

In 1918, over a third of Polan­d’s popu­la­ti­on com­pri­sed mino­ri­ties, espe­cial­ly Jews, Ukrai­nians, Bela­ru­sians, and Ger­mans. Today, Poland is almost a mono-​ethnic coun­try, with mino­ri­ties making up less than 5%. Poles belo­ng to the West Sla­vic lan­gu­age group. 90% of Poles are Roman Cat­ho­lic, whi­le 7.5% are wit­hout reli­gi­ous affi­lia­ti­on. Of the once 3 million-​strong Jewish mino­ri­ty befo­re World War II, fewer than 10,000 remain. In the 17th cen­tu­ry, a Cos­sack upri­sing led by Boh­dan Khmel­nyt­sky erup­ted due to the Polo­ni­za­ti­on of eas­tern regi­ons, resul­ting in the alie­na­ti­on of Rut­he­nians to Rus­sia (now are­as of Ukrai­ne). Poland fought wars against the Teuto­nic Order, Prus­sia, Swe­den, the Cri­me­an Kha­na­te, and the Otto­mans until 1699. The cen­tral govern­ment wea­ke­ned, and Poland beca­me depen­dent on Rus­sia. On May 3, 1791, Poles app­ro­ved Euro­pe­’s first writ­ten cons­ti­tu­ti­on, but the reform pro­cess was hal­ted by the par­ti­ti­oning of the coun­try among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. During the Napo­le­onic Wars, Poland was res­to­red as the Duchy of War­saw in 1807 but was ruled by the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the

offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 111918.


W Pols­ce miesz­ka pra­wie 39 mili­onów miesz­ka­ńców na obszar­ze 312 679 km². Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska jest dzie­wi­ątym co do wiel­ko­ści państ­wem euro­pej­skim i podzie­lo­na jest na 16 woje­wó­dztw. Nazwa Pol­ska wywo­dzi się od nazwy ple­mie­nia Polan, któ­re zamiesz­ki­wa­ło część obsza­ru Pol­ski. Sło­wo Pola­nie” można prze­tłu­mac­zyć jako ludzie zamiesz­ku­jący otwar­te pola (Wiki­pe­dia).

Pra­wie całe tery­to­rium Pol­ski ma cha­rak­ter nizin­ne­go kra­job­ra­zu, śred­nia wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za wyno­si 173 met­ry. Góry znaj­du­ją się tyl­ko na połud­niu – Sude­ty i Kar­pa­ty (w tym Tat­ry). Naj­wy­żs­zym punk­tem Pol­ski są Rysy, wznos­zące się na wyso­ko­ść 2499 met­rów nad pozi­omem mor­za. Północ­na część Pol­ski gra­nic­zy z Mor­zem Bałtyc­kim. Pol­ska może poszc­zy­cić się 9300 jezi­ora­mi, zacho­wa­ło się tu kil­ka pier­wot­nych lasów, takich jak Puszc­za Bia­ło­wies­ka, gdzie euro­pej­skie żub­ry żyją w natu­ral­nym śro­do­wis­ku. Pol­ska cha­rak­te­ry­zu­je się środ­ko­wo­euro­pej­ską roślin­no­ścią leśną na półno­cy i w obsza­rach gór­skich oraz roślin­no­ścią ste­po­wą na wscho­dzie kra­ju. Lasy zaj­mu­ją oko­ło 30% powierzch­ni. Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka jest obsza­rem ochro­ny pta­ków, a obsza­ry bagien­ne na Pod­la­siu, Mazu­rach, War­mii i Pomor­zu są chro­ni­one. Pol­ska ma 23 par­ki naro­do­we (Wiki­pe­dia).

Pol­ska posia­da rozwi­ni­ętą infras­truk­tu­rę turys­tycz­ną, w tym 16 obiek­tów wpi­sa­nych na lis­tę UNESCO. Najc­zęściej odwie­dza­ne mias­ta to Wars­za­wa, Lub­lin, Kra­ków, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Oświ­ęcim, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin i Gda­ńsk. Zna­ne obsza­ry przy­rod­nic­ze to Tat­ry, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­ki­dy, Góry Świ­ętokr­zys­kie, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wies­ki Park Naro­do­wy, Biebr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, jezi­oro Śniar­dwy, Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka i wybr­ze­że Bałty­ku (Wiki­pe­dia).

Zna­ni pols­cy kom­po­zy­tor­zy to Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner i Woj­ciech Kilar. Pol­ska kine­ma­to­gra­fia jest ceni­ona, a wśród reży­se­rów znaj­du­ją się tacy twór­cy jak Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki i Krzysz­tof Zanus­si. Zna­ni pols­cy aktor­zy przyc­zy­nia­ją się do kwit­nącej bra­nży fil­mo­wej w kra­ju. Oso­bi­ście uwa­żam pol­ską szko­łę fil­mo­wą za jed­ną z naj­leps­zych, ści­śle zwi­ąza­nych z naszą men­tal­no­ścią. Pola­cy zaws­ze mie­li ink­li­nac­je ku Franc­ji, co widać także w nie­któ­rych pro­jek­tach fil­mo­wych. W dzie­dzi­nie nauki zna­na jest Maria Curie-​Skłodowska. Pola­kiem był papież Jan Paweł II, a jego pra­wdzi­we imię to Karol Wojtyła.

W VI wie­ku tery­to­rium zamiesz­ki­wa­ły sło­wia­ńs­kie ple­mi­ona, któ­re zjed­noc­zy­ły się w X wie­ku (sme​.sk). Rok 966 to rok zało­że­nia Pol­ski (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Pol­ska sta­ła się kró­lest­wem w 1025 roku za pano­wa­nia Bole­sła­wa Chrob­re­go. Przez więks­zo­ść swo­jej his­to­rii Pol­ska była nie­pod­le­głym i wie­lo­na­ro­do­wym państ­wem o wie­lu wyz­na­niach reli­gij­nych. W 1795 roku zosta­ła podzie­lo­na między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Nie­pod­le­gło­ść odzys­ka­ła dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej (Wiki­pe­dia). W XII wie­ku Pol­ska roz­pa­dła się na mniejs­ze państ­wa, któ­re zosta­ły zniszc­zo­ne przez Mon­go­łów w 1241 roku. Pod pano­wa­niem Jagiel­lo­nów Pol­ska nawi­ąza­ła sojusz z Lit­wą – Unię w Kre­wie. Razem uda­ło im się poko­nać zakon krzy­żac­ki. W 1569 roku Pol­ska sta­ła się częścią Polsko-​Litewskiej Wiel­kiej Unii do 1795 roku. Zwi­ązek z Lit­wą przy­ni­ó­sł rady­kal­ny wzrost licz­by lud­no­ści Pol­ski. Koniec XVI wie­ku osi­ąg­nął oko­ło 9 mili­onów. Oko­ło roku 1772 licz­ba lud­no­ści wyni­osła 13 – 14 mili­onów, z cze­go oko­ło 60% nie mówi­ło po pol­sku, głó­wnie po ukrai­ńs­ku i bia­ło­rus­ku (Wiki­pe­dia).

W 1918 roku ponad jed­ną trze­cią popu­lac­ji Pol­ski sta­no­wi­li przed­sta­wi­cie­le mniejs­zo­ści, głó­wnie Żydzi, Ukrai­ńcy, Bia­ło­ru­si­ni i Niem­cy. Obe­cnie Pol­ska jest nie­mal mono­et­nicz­nym kra­jem, mniejs­zo­ści nie sta­no­wią więcej niż 5%. Pola­cy nale­żą do zachod­ni­osło­wia­ńs­kiej gru­py języ­ko­wej. 90% Pola­ków to kato­li­cy, 7,5% jest bez wyz­na­nia. Z nieg­dyś 3‑milionowej żydo­ws­kiej mniejs­zo­ści przed II woj­ną świa­to­wą pozos­ta­ło mniej niż 10 000 osób. W XVII wie­ku wybu­chło pows­ta­nie kozac­kie pod wodzą Boh­da­na Chmiel­nic­kie­go jako wynik polo­ni­zac­ji wschod­nich obsza­rów i dopro­wa­dzi­ło do oder­wa­nia Rusi­nów od Pol­ski – dołąc­ze­nia tych obsza­rów do Ros­ji (dzi­siejs­ze obszary

Ukrai­ny). Pol­ska pro­wa­dzi­ła woj­ny prze­ci­wko Zako­no­wi Krzy­żac­kie­mu, Pru­som, Szwec­ji, Cha­na­to­wi Krym­skie­mu, Tur­kom aż do 1699 roku. Cen­tral­na wła­dza osła­bła, a Pol­ska sta­ła się zale­żna od Ros­ji. 3 maja 1791 roku Pola­cy zatwier­dzi­li jako pier­wsi w Euro­pie pisa­ną kons­ty­tuc­ję, jed­nak pro­ces reform zatr­zy­ma­ło podział kra­ju między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Podc­zas wojen napo­le­ońs­kich Pol­ska zosta­ła przy­wró­co­na pod nazwą Ksi­ęst­wo Wars­za­ws­kie w 1807 roku, ale była rządzo­na przez rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra:

  • Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, tom 2 J‑P. Var­ša­va, 1999: Wyda­wnict­wo Nauko­we PWN SA, ISBN 8301128445., p. 899.

Use Facebook to Comment on this Post