Bratislava je známa aj ako “Krásavica na Dunaji” a Mesto Mieru. Rozloha Bratislavy je 367,584 km2. Leží v nadmorskej výške 126 až 514 metrov nad morom. V Bratislavskej aglomerácií žije 546300 obyvateľov. Denne sem dochádza 150 – 200 tisíc ľudí za prácou. Historické názvy Bratislavy: Braslavespurch, Breslava Civitas, Brezesburg, Brezalauspurch, Preslavaspurch, Bresburg, Břetislava, Posonium, Istropolis, Pressburg, Pozsony, Požúň, Prešporok, Prešpurek, Istropolis. Trvalé osídlenie územia Bratislavy začalo pravdepodobne v mladšej dobe kamennej. V rokoch 400 – 50 pred n.l. tu boli Kelti, čoho dôkazom je keltské oppidum s mincovňou. Medzi prvým a piatym storočím stredom mesta viedla hranica Rímskej ríše - Limes Romanus. Medzi 6. a 8. storočím sem prišli prví Slovania a Avari. V rokoch 633 – 658 bola Bratislava súčasťou Samovej ríše. Od konca 8. storočia do roku 833 bola súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a do roku 907 Veľkej Moravy (Wikipédia). V rokoch 1241 – 1242 zaútočili na Bratislavu Mongoli, mesto však nedobyli. V roku 1465 založil Matej Korvín Academiu Istropolitanu, prvú univerzitu na území Slovenska (Wikipédia). V rokoch 907 až 1918 bola Bratislava súčasťou Uhorska.
V rokoch 1563 – 1830 je Bratislava korunovačným mestom uhorských kráľov. Približne do roku 1870 bola Bratislava prevažne mestom nemecky hovoriaceho obyvateľstva. V roku 1946 sa k Bratislave pripojili obce Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory. V roku 1971 aj Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica (Wikipédia). Ružinov má tieto miestne časti: Nivy, Pošeň, Prievoz, Ostredky, Trávniky, Štrkovec, Vlčie hrdlo, Trnávka. Vrakuňa: Dolné Hony. Podunajské Biskupice: Dolné hony, Ketelec, Lieskovec, Medzi jarkami. Nové Mesto: Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky /Kuchajda, Vinohrady. Rača: Krasňany, Rača, Východné. Karlova Ves: Dlhé diely, Kútiky, Mlynská dolina, Patrónka, Rovnice. Dúbravka: Podvornice, Záluhy, Krčace. Lamač: Podháj, Rázsochy. Devínska Nová Ves: Devínske jazero, Kostolné, Paulinské, Podhorské, Sídlisko, Stred, Vápenka. Petržalka: Dvory, Háje, Janíkov dvor, Lúky, Ovsište, Kopčany, Zrkadlový háj, Kapitulský dvor, Starý háj (wikipedia.sk).
Osobnosti Bratislavy: nemecký klavirista a skladateľ Johann Nepomuk Hummel, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Philipp Lenard, fyzik a matematik Ján Andrej Segner, rabín Samuel Benjamin Sofer, sochár Viktor Oskar Tilgner a množstvo iných (wikipedia.sk).
Bratislava is also known as the “Beauty on the Danube” and the “City of Peace.” Its area is 367.584 km², situated at an elevation ranging from 126 to 514 meters above sea level. In the Bratislava agglomeration, 546,300 inhabitants reside, and daily, 150 – 200 thousand people commute here for work. Historical names for Bratislava include Braslavespurch, Breslava Civitas, Brezesburg, Brezalauspurch, Preslavaspurch, Bresburg, Břetislava, Posonium, Istropolis, Pressburg, Pozsony, Požúň, Prešporok, Prešpurek, and Istropolis. Permanent settlement of the Bratislava area likely began in the late Stone Age. Between 400 and 50BCE, Celts inhabited the region, evidenced by a Celtic oppidum with a mint. The Roman Empire’s border, Limes Romanus, passed through the city center between the 1st and 5th centuries. Between the 6th and 8th centuries, the first Slavs and Avars arrived. From 633 to 658, Bratislava was part of the Samo Empire. From the late 8th century to 833, it was part of the Principality of Nitra, and until 907, part of Great Moravia (Wikipedia). In 1241 – 1242, the Mongols attacked Bratislava but did not conquer the city. In 1465, Matthias Corvinus founded Academia Istropolitana, the first university in Slovakia (Wikipedia). From 907 to 1918, Bratislava was part of Hungary.
From 1563 to 1830, Bratislava was the coronation city of Hungarian kings. Until around 1870, Bratislava was predominantly a city of German-speaking inhabitants. In 1946, the municipalities of Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača, and Vajnory were annexed to Bratislava. In 1971, Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa, and Záhorská Bystrica also joined (Wikipedia). Ružinov has these local parts: Nivy, Pošeň, Prievoz, Ostredky, Trávniky, Štrkovec, Vlčie hrdlo, Trnávka. Vrakuňa: Dolné Hony. Podunajské Biskupice: Dolné hony, Ketelec, Lieskovec, Medzi jarkami. Nové Mesto: Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky /Kuchajda, Vinohrady. Rača: Krasňany, Rača, Východné. Karlova Ves: Dlhé diely, Kútiky, Mlynská dolina, Patrónka, Rovnice. Dúbravka: Podvornice, Záluhy, Krčace. Lamač: Podháj, Rázsochy. Devínska Nová Ves: Devínske jazero, Kostolné, Paulinské, Podhorské, Sídlisko, Stred, Vápenka. Petržalka: Dvory, Háje, Janíkov dvor, Lúky, Ovsište, Kopčany, Zrkadlový háj, Kapitulský dvor, Starý háj (wikipedia.sk).
Notable personalities from Bratislava include the German pianist and composer Johann Nepomuk Hummel, Nobel Prize-winning physicist Philipp Lenard, physicist and mathematician Ján Andrej Segner, rabbi Samuel Benjamin Sofer, sculptor Viktor Oskar Tilgner, and many others (wikipedia.sk).
Bratislava ist auch als die “Schöne an der Donau” und die “Stadt des Friedens” bekannt. Die Fläche beträgt 367,584 km² und liegt auf einer Höhe von 126 bis 514 Metern über dem Meeresspiegel. In der Bratislava-Agglomeration leben 546.300 Einwohner, und täglich pendeln 150 – 200 Tausend Menschen hierher zur Arbeit. Historische Namen für Bratislava sind Braslavespurch, Breslava Civitas, Brezesburg, Brezalauspurch, Preslavaspurch, Bresburg, Břetislava, Posonium, Istropolis, Pressburg, Pozsony, Požúň, Prešporok, Prešpurek und Istropolis. Die dauerhafte Besiedlung des Gebiets von Bratislava begann wahrscheinlich in der Jungsteinzeit. Zwischen 400 und 50 v. Chr. lebten Kelten in der Region, wie ein keltisches Oppidum mit einer Münzprägestätte belegt. Die Grenze des Römischen Reiches, Limes Romanus, verlief zwischen dem 1. und 5. Jahrhundert durch das Stadtzentrum. Zwischen dem 6. und 8. Jahrhundert kamen die ersten Slawen und Awaren hierher. Von 633 bis 658 gehörte Bratislava zum Reich von Samo. Vom späten 8. Jahrhundert bis 833 gehörte es zum Fürstentum Nitra und bis 907 zum Großmährischen Reich (Wikipedia). In den Jahren 1241 – 1242 griffen die Mongolen Bratislava an, eroberten die Stadt jedoch nicht. Im Jahr 1465 gründete Matthias Corvinus die Academia Istropolitana, die erste Universität in der Slowakei (Wikipedia). Von 907 bis 1918 gehörte Bratislava zu Ungarn.
Von 1563 bis 1830 war Bratislava die Krönungsstadt ungarischer Könige. Bis etwa 1870 war Bratislava vorwiegend eine Stadt mit deutschsprachigen Einwohnern. Im Jahr 1946 wurden die Gemeinden Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača und Vajnory Bratislava angegliedert. Im Jahr 1971 schlossen sich auch Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa und Záhorská Bystrica an (Wikipedia). Ružinov hat diese
Bekannte Persönlichkeiten aus Bratislava sind der deutsche Pianist und Komponist Johann Nepomuk Hummel, der Nobelpreisträger für Physik Philipp Lenard, der Physiker und Mathematiker Ján Andrej Segner, der Rabbiner Samuel Benjamin Sofer, der Bildhauer Viktor Oskar Tilgner und viele andere (wikipedia.sk).
Bratislava ismert még “Krásavica na Dunaji” és a Béke Városaként is. Bratislava területe 367,584 km². Tengerszint feletti magassága 126 és 514 méter között változik. A bratislavai agglomerációban 546300 lakos él. Naponta 150 – 200 ezer ember jár ide dolgozni. Bratislava történelmi nevei közé tartozik Braslavespurch, Breslava Civitas, Brezesburg, Brezalauspurch, Preslavaspurch, Bresburg, Břetislava, Posonium, Istropolis, Pressburg, Pozsony, Požúň, Prešporok, Prešpurek, Istropolis. Bratislava területén valószínűleg a fiatal kőkorszakban kezdődött az állandó település. Kr. e. 400 – 50 között kelták éltek itt, amit egy kelta oppidum és pénzverde bizonyít. Az első és ötödik század között a város közepén a Római Birodalom határa – a Limes Romanus – húzódott. A 6. és 8. század között az első szlávok és avarok érkeztek ide. 633 és 658 között Bratislava a Samo Birodalom része volt. A 8. század végétől 833-ig a Nitriai Fejedelemség része volt, majd 907-ig a Nagy Moráviáé (Wikipédia). 1241 – 1242-ben a mongolok támadást indítottak Bratislava ellen, de a várost nem foglalták el. 1465-ben Mátyás király megalapította az Istropolitanu Akadémiát, a szlovák terület első egyetemét (Wikipédia). 907-től 1918-ig Bratislava része volt Magyarországnak.
1563-tól 1830-ig Bratislava a magyar királyok koronázási városa volt. Kb. 1870-ig Bratislava túlnyomórészt német anyanyelvű lakosságú város volt. 1946-ban Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača és Vajnory csatlakozott Bratislavához. 1971-ben Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa és Záhorská Bystrica is csatlakozott (Wikipédia). Ružinovnak a következő helyi részei vannak: Nivy, Pošeň, Prievoz, Ostredky, Trávniky, Štrkovec, Vlčie hrdlo, Trnávka. Vrakuňa: Dolné Hony. Podunajské Biskupice: Dolné hony, Ketelec, Lieskovec, Medzi jarkami. Nové Mesto: Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky /Kuchajda, Vinohrady. Rača: Krasňany, Rača, Východné. Karlova Ves: Dlhé diely, Kútiky, Mlynská dolina, Patrónka, Rovnice. Dúbravka: Podvornice, Záluhy, Krčace. Lamač: Podháj, Rázsochy. Devínska Nová Ves: Devínske jazero, Kostolné, Paulinské, Podhorské, Sídlisko, Stred, Vápenka. Petržalka: Dvory, Háje, Janíkov dvor, Lúky, Ovsište, Kopčany, Zrkadlový háj, Kapitulský dvor, Starý háj (wikipedia.sk).
Bratislava kiemelkedő személyiségei közé tartozik a német zongorista és zeneszerző Johann Nepomuk Hummel, a fizika Nobel-díjas Philipp Lenard, a fizikus és matematikus Ján Andrej Segner, a rabbi Samuel Benjamin Sofer, a szobrász Viktor Oskar Tilgner és sok más (wikipedia.sk).
14. 12. sme pripravili malú výstavu panciernikov. Ukázali sme niekoľko druhov rodu Corydoras. Napr. Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. venezuela black ….
9. 11. sme ukázali zopár tetier. Tetry vo všeobecnosti by som odporučil začínajúcim akvaristom. Väčšina bežne dostupných druhov je menších rozmerov, ich správanie je zväčša sociálne a neagresívne ako voči sebe, tak aj vo vzťahu ku zariadeniu akvária. Zaužívaným nie celkom presným pomenovaním v minulosti pre tetry bolo characidy. Medzi veľmi rozšírené druhy patrí neónka pravá, tetra neónová, rod Hyphessobrycon a Hemigrammus.
14. 9. sme usporiadali ďalšie Akváriové trhy, na ktorej sme predstavili formou menšej výstavy krevety. Krevety sa chovali v akváriách aj v dávnejšej minulosti. Ako mnoho vecí, aj krevety podliehali módnym vlnám. Cca okolo roku 2009 aj ku nám dorazila silná vlna chovania kreviet. Boli hádam v každom akvaristickom obchode. Červené, modré, hnedé, malé, veľké, viac požierajúce riasy, menej požierajúce riasy, rozmnožujúce sa, nerozmnožujúce sa, chúlostivejšie aj nenáročné … Predávali sa pomerne vo veľkých množstvách v obchodoch, na burzách. Občas bolo v predajniach počuť otázky, čo sa to vlastne pohybuje v nádržiach. Silný dopyt trval cca dva roky, potom záujem o ne poľavil. Trh sa nasýtil, napriek tomu že krevety nežijú dlho. Vďaka menšej veľkosti väčšiny bežných kreviet, medzi nimi nájdeme mnoho druhov, ktoré sú vhodné do menších akvárií. Hodia sa k nim ryby, ktoré ich v prvom rade neskonzumujú ako potravu. Výhodou kreviet je, že sa postarajú o zvyšky potravy, o spadnuté listy apod. Samozrejme treba myslieť na to, že zväčša radi uprednostnia bežné krmivo pred čímkoľvek iným. Niektoré druhy kreviet sú pomerne chúlostivé na zmenu podmienok, iné sú nenáročné. Asi najjednoduchší na chov je druh Neocaridina davidi –predtým N. heteropoda, N. denticulata.
15. 6 bol ďalší termín Akváriových trhov. Tentokrát sme pripravili malú výstavu rakov, ktorá sa tešila zvýšenej pozornosti. Boli naozaj krásne, ako je vidno na fotografiách nižsie.
11. 5. sa konali Akva & Tera trhy. Súčasťou bola malá ukážka machov. Machy patria medzi Bryophyta – machorasty. Sú starobylou skupinou rastlín, nekvitnú, nemajú semená ani cievne zväzky ako vyššie rastliny. Pestovanie machov v akváriu nie je zvyčajne je ťažké. Tolerujú nižšie osvetlenie, aj nižší prísun živín. Machy sa dajú uchytiť na mriežku, na kameň, drevo apod. Niektoré druhy: Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis, Cladophora aegagropila – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens ‑Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei /V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp.- Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp.- Milimeter moss.
V Bratislavskej Petržalke sa konali 6. 4. Akváriové trhy – Výstava bojovníc. Pripravená bola menšia výstava bojovnícBetta splendens. 31 bojovníc čakalo na svojich obdivovateľov. Ďakujeme za ne Danielovi Holému. Ukázalo sa na návštevníkoch, že ich atraktivita je vyššia ako v prípade živorodiek. Bolo zaujímavé, že väčšina návštevníkov si našla najkrajšieho bojovníka rovnakého – poukazuje na to prvá fotografia. Bojovnica patrí medzi labyrintky. Dýchajú špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom. To bojovniciam dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nich známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na život a na smrť. Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka, občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho soka, kým sa nadýchne. K ostatným nepríbuzným druhom sa správa až apaticky, takže je možné ju mať v spoločenskom akváriu, za predpokladu iba jedného samca v nádrži. Aj keď je pravda, že mladé jedince bojovníc sa v mladosti medzi sebou neklbčia. Bojovnice sa nehodí kombinovať s rájovcami (Macropodus spp.), guramami – rod Trichogaster . Tieto ázijské tigre by si nedopriali pokoja, voči sebe sa správajú nepriateľsky. Bojovnica je pomerne nenáročná na chov, pri rozmnožovaní si samce stavajú penové hniezdo – naberajú vzduch do úst a pod hladinou s týmito malými bublinkami vytvárajú priam kolísku. Preto je nevyhnutné, aby sa hladina vody veľmi v takomto prípade nehýbala, alebo pohybovala len mierne. Plávajúce rastliny, rastliny na hladine sú vítanou súčasťou normálneho chovu aj odchovu bojovníc. Plôdik je veľmi drobný, vyžaduje na začiatku kŕmenie nálevníkom, alebo inou veľmi malou živou potravou. Je náchylný na teplotné výkyvy, preto je nutné zamedziť zmenám teploty v celom vodnom stĺpci. Preto je nanajvýš vhodné zakryť čo najtesnejšie hladinu akvária. Je optimálne, aby voda mala rovnakú teplotu ako teplota vzduchu nad hladinou.
Aquarium markets – DK Zrkadlový háj
On December 14th, we organized a small exhibition of armored catfish. We showcased several species of the Corydoras genus, such as Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. Venezuela black …
On November 9th, we presented some tetras. Tetras, in general, I would recommend to beginner aquarists. Most commonly available species are smaller in size, their behavior is usually social and non-aggressive towards both themselves and the aquarium equipment. The term “characids” was previously used, although not entirely accurate, to refer to tetras. Among the very widespread species are the neon tetra, Hyphessobrycon, and Hemigrammus genera.
On October 12th, we organized the Aquatic & Terrarium Markets. There was no exhibition included.
On September 14th, we held another Aquarium Market event, where we presented shrimp in the form of a smaller exhibition. Shrimp have been kept in aquariums in the past. Like many things, shrimp also went through trends. Around 2009, there was a strong wave of shrimp keeping that reached us. They were perhaps in every aquarium shop. Red, blue, brown, small, large, more algae-eating, less algae-eating, reproducing, not reproducing, delicate, and undemanding ones… They were sold in large quantities in stores and at fairs. Occasionally, questions were heard in shops about what exactly was moving in the tanks. The strong demand lasted for about two years, then interest in them waned. Despite their short lifespan, the market became saturated. Due to the smaller size of most common shrimp, many species suitable for smaller aquariums can be found among them. They are suitable for fish that primarily don’t consume them as food. The advantage of shrimp is that they take care of food leftovers, fallen leaves, etc. Of course, they usually prefer regular food over anything else. Some shrimp species are quite sensitive to changes in conditions, while others are undemanding. Perhaps the simplest to keep is the Neocaridina davidi species – formerly N. heteropoda, N. denticulata.
On June 15th, there was another date for the Aquarium Markets. This time, we prepared a small exhibition of crayfish, which received increased attention. They were truly beautiful, as can be seen in the photos below.
On May 11th, the Aquarium & Terrarium Markets took place. A small showcase of mosses was included. Mosses belong to Bryophyta – moss plants. They are an ancient group of plants, non-flowering, and lack seeds or vascular bundles like higher plants. Growing mosses in an aquarium is usually not difficult. They tolerate lower light and lower nutrient input. Mosses can be attached to a grid, stone, wood, etc. Some species include Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis, Cladophora aegagropila – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens – Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei /V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp. – Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp. – Milimeter moss.
On April 6th, Aquarium Markets – Betta fish exhibition was held in Bratislava Petržalka. A small Betta splendens exhibition was prepared. 31 bettas awaited their admirers. Thanks to Daniel Holý for them. It was shown to the visitors that their attractiveness is higher than that of livebearers. It was interesting that most visitors found the same most beautiful betta – as indicated by the first photograph. Betta fish belong to labyrinth fish. They breathe through a specific respiratory organ – the labyrinth. This allows bettas to survive in small, oxygen-poor, densely vegetated East Asian puddles. It is known about them that males often fight each other to the death. Since they depend on atmospheric oxygen, they sometimes need to go to the surface to breathe. It is very interesting that even during a fierce fight, a male who doesn’t need to go up for air will wait for his opponent to do so. Towards other unrelated species, they behave apathetically, so it is possible to have them in a community aquarium, assuming only one male in the tank. Although it is true that young bettas don’t fight each other when they are young. Bettas are not suitable to be combined with paradise fish (Macropodus spp.), gouramis – Trichogaster genus. These Asian tigers would not grant them peace, behaving aggressively towards them. Bettas are relatively undemanding in care, for breeding, males build foam nests – they gather air in their mouths and create a kind of cradle under the surface with these small bubbles. Therefore, it is necessary for the water surface to be very still in such cases, or to move only slightly. Floating plants are a welcome part of normal betta keeping and breeding. The fry is very small and requires feeding with a pipette or other very small live food at the beginning. They are susceptible to temperature fluctuations, so it is necessary to prevent temperature changes throughout the water column. Therefore, it is highly advisable to cover the aquarium surface as tightly as possible. It is optimal for the water to have the same temperature as the air above the surface.
V Bratislavskej Petržalke sa v DK Zrkadlový háj, konali 16. 3Akvatrhy. Súčasťou akcie bola malá výstava živorodiek. Akvatrhy ako také už majú svoju tradíciu. Konajú sa vďaka Milanovi Líbalovi. Najprv sa konali v Dúbravke, asi od zimy 2011 sa „presťahovali“ do priestorov v Petržalke. Je snaha, aby sa trhy konali každý mesiac s výnimkou letných prázdnin. Trikrát do roka rozšírené o teraristickú časť. Od marcovej akcie v roku 2013 je snaha, aby súčasťou akcie bola vždy aspoň malá výstava. Okrem toho sa na podujatí vyskytne zopár fotografií s akvaristickou tematikou a omaľovánky pre deti, prípadne dospelých. Ja sa snažím Akvatrhom pomáhať. Súčasťou mediálnej kampane pre Akváriové trhy je fanúšikovská stránka na Facebooku – www.facebook.com/akvatrh, kde sa stretáva komunita ľudí, kde získava „operatívne“ informácie o predajcoch, o výstave apod.. Na marcových Akvatrhoch bola bližšie predstavená mečovka zelená – Xiphophorus helleri, plata pestrá – Xiphophorus variatus, tzv. endlerka – Poecilia wingei, gupka dúhová – Poecilia reticulata. Tieto druhy boli vystavené v akváriách a boli k nim pripravené zjednodušené texty, ktoré uvádzam pod fotografiami. Keďže snahou výstavy živorodiek bolo ukázať krásu týchto rýb, a my máme vo svojom okolí úspešných chovateľov a posudzovateľov súťažných živorodiek, jedného z nich – Ivana Vyslúžila sme aj bližšie predstavili. Takisto sme stručne opísali súťaže živorodých rýb.
In Bratislava’s Petržalka, at DK Zrkadlový háj, Aquatrades were held on March 16th. The event included a small livebearer exhibition. Aquatrades as such already have their tradition. They are organized thanks to Milan Líbal. Originally held in Dúbravka, they “moved” to Petržalka around the winter of 2011. There is an effort to hold the markets every month, except during the summer holidays. Three times a year, they are expanded to include a terrarium section. Since the March event in 2013, there has been an effort to always include at least a small exhibition as part of the event. In addition, there are a few photographs with an aquaristic theme and coloring pages for children or even adults at the event. I try to help with Aquatrades. Part of the media campaign for Aquarium Markets is a fan page on Facebook – www.facebook.com/akvatrh, where a community of people gathers and gets “operational” information about sellers, exhibitions, etc. At the March Aquatrades, the green swordtail – Xiphophorus helleri, variatus platy – Xiphophorus variatus, so-called endler – Poecilia wingei, and rainbow guppy – Poecilia reticulata were introduced in more detail. These species were exhibited in aquariums, and simplified texts were prepared for them, which are included with the photographs. Since the aim of the livebearer exhibition was to showcase the beauty of these fish, and we have successful breeders and assessors of competitive livebearers in our vicinity, we also introduced one of them – Ivan Vyslúžil. We also briefly described livebearer competitions.
Xiphophorus helleri – mečovka zelená (podľa Xiphophorus helleri – mečovka zelená, mexický krásavec). Mečovky patria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo mečúň mexický. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu. Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho chov je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu niekedy pejoratívne vraví “kombajn”. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom — gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej plutvy mu rastie mečík. Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšej vody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce ktorým začne rásť neskôr. U mečoviek je známa zmena pohlavia, kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie — takto vyvinutí samci sú obyčajne neplodní. Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné množstvo foriem. Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný.
Xiphophorus variatus – plata pestrá je druh pochádzajúci z južného Mexika. Znesú vyššie zasolenie, jednu polievkovú lyžica na 20 litrov vody. Platy sú podobné mečovkám, sú však o niečo menšie. Celkovo pôsobia nežnejšie. Vzájomne sa druhy X. maculatus, variatus s helleri spontánne krížia, ale je to zriedkavé. Oproti mečovkám sú pokojnejšie, samička zvyčajne nie je kanibalka voči vlastnému potomstvu, ale aj tak je efektívnejšie použitie pôrodničky. Aj u tejto nádhernej živorodky sa usporadúvajú súťaže podľa štandardu. Existuje veľmi veľa farebných aj tvarových variet.
Poecilia wingei – malí indiáni (podľa Poecilia wingei – malí indiáni) je divoký druh živorodky. John A. Endler objavil tento druh v roku 1975 v Laguna de Patos pri meste Puerto La Cruz v severovýchodnej Venezuele. Pred ním sa to v roku 1930 podarilo Franklynovi F. Bondovi. Laguna de Patos je jediná známa lokalita endleriek. Pôvodné pomenovanie bolo pomenované práve po Endlerovi – Poecilia sp. endleri. Dorastá do 2 – 2.5 cm, samček je menší ako samička. Farebné vzory samčekov sú úžasné. Samičky sú prakticky bezfarebné, podobné gupke – Poecilia reticulata. Nie je veľa chovateľov, ktorí chovajú pôvodnú prírodnú formu tohto druhu. Rybky sú to pomerne krátkoveké, jeden rok života je rarita, dožívajú sa zvyčajne 8 – 9 mesiacov. Sú to rybky vhodné do malých akvárií. Dobre sa budú cítiť v zarastenom akváriu. Rozmnožovanie prebieha ochotne, počet mladých je menší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je slušný počet. Ak chceme zachovať čistý chov, je nutné zabrániť prekríženiu s Poeciliou reticulata, s ktorou sa endlerki veľmi ľahko spária. Niektoré mečíkaté gupky boli dosiahnuté práve vďaka kríženiu s P. wingei. Zelená farba endleriek sa najskôr vytráca v odchovoch.
Xiphophorus helleri – Green Swordtail (according to Xiphophorus helleri – Green Swordtail, Mexican Swordtail). Swordtails belong to livebearers. Their previous Slovak synonym was Mexican swordbearer. As the species name suggests, it originates from Mexico. It is widespread from northern Mexico to the central and western parts of Guatemala and Honduras. It is one of the most well-known fish ever. Their care is simple, but it should be noted that swordtails heavily pollute the environment with their excrements. They are literally energy conversion machines. In aquarium slang, they are sometimes pejoratively referred to as “combines”. Their metabolic conversion is admirable. We owe them strings, patents, they also accept dried food, but we must not forget to diversify their diet with blanched lettuce, spinach, or other vegetables. Swordtails establish an alpha male and beta male hierarchy. Sexual dimorphism is evident. The male differs from the female by external genitalia — gonopodia. Additionally, it is slimmer. A sword grows as an extension of its caudal fin. Reproduction is simple. We recognize gravid females by their full bellies, dark spot in the abdominal cavity. Females are cannibals, so if we want to rear the young fry, we will have to prevent her contact with the offspring. Birthing tanks are commercially available for this purpose. In them, a female gives birth to young, and they either escape to a confined space through narrow slits or penetrate through these slits into the main aquarium. It depends on what suits us better. You can make a birthing tank from plastic mesh or other suitable material. Just get mesh from a gardening store, ironmongery, construction store, stitch it up, and make sure it holds properly on the surface. Similar nets are also used in breeding facilities for longer periods. During birthing, make sure we don’t place the female in warmer water than she was accustomed to in her previous environment. Otherwise, we may encounter premature delivery of undeveloped or dead fry. Swordtail fry are large, grow quite slowly in the first month, and then grow faster. It is said that males whose sword grows earlier will not have as much potency as males whose sword begins to grow later. In swordtails, gender change is known, where in the absence of males in the population, females change into males. They develop a gonopodium, sword. The sword is usually smaller. However, what does not change is the robust female build. It’s a pity that this amazing change often doesn’t lead to success — thus developed males are usually infertile. Swordtails are the source of many breeding experiments. There are countless forms known. For example, Viennese swordtails are probably the rarest of the standard ones. They are characterized by a finer red – pale red color with red eyes. They are considerably more delicate than other forms. Almost all males are infertile, maybe one in 200 is fertile.
Xiphophorus variatus – Variatus Platy is a species originating from southern Mexico. They tolerate higher salinity, one tablespoon per 20 liters of water. Platies are similar to swordtails but slightly smaller. Overall, they appear more delicate. The species X. maculatus, variatus, and helleri spontaneously crossbreed, but it is rare. Compared to swordtails, they are calmer; the female usually is not a cannibal towards her own offspring, but it is still more effective to use a birthing tank. Even with this beautiful livebearer, competitions are organized according to the standard. There are a lot of color and shape varieties.
Poecilia wingei – Endler’s Livebearer is a wild livebearer species. John A. Endler discovered this species in 1975 in Laguna de Patos near the town of Puerto La Cruz in northeastern Venezuela. Before him, it was discovered in 1930 by Franklyn F. Bond. Laguna de Patos is the only known location of endlers. The original name was named after Endler – Poecilia sp. endleri. It grows up to 2 – 2.5 cm, the male is smaller than the female. The color patterns of males are amazing. Females are practically colorless, similar to guppies – Poecilia reticulata. There aren’t many breeders who keep the original natural form of this species. They are relatively short-lived fish; one year of life is rare, they usually live for 8 – 9 months. They are suitable for small aquariums. They will feel good in a planted aquarium. Reproduction occurs willingly, the number of young is smaller than with guppies, 20 pieces from a litter is a decent number. If we want to maintain a pure breed, it is necessary to prevent crossbreeding with Poecilia reticulata, with which endlers easily crossbreed. Some swordtail guppies were achieved precisely by crossing with P. wingei. The green color of endlers is first lost in offspring.
Poecilia reticulata – pávie očko – gupka dúhová (podľa Najznámejší druh akváriovej ryby – pávie očko, Poecilia reticulata). Krásne pomenovanie pávie očko má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na telefarebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, Barbados, severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka. Dnes gupky nájdeme aj v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, dokonca aj v Česku a na Slovensku. Samček v prírode dosahuje 3,5 cm, samička 6 cm. Žijú priemerne 8 – 12 mesiacov. Vyznačuje sa veľkým pohlavným dimorfizmom. Samček je oveľa farebnejší, štíhlejší a má gonopódium – pohlavný orgán, ktorý je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti akvária. Chov gupiek je celosvetovo rozšírený. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem. Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Dnes sú už silne prešľachtené a stali aj menej odolnými. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Za ideálne hodnoty chovu považujem teplotu 22 – 27°C, 10 – 20°dGH, ph 7.5. Vyslovene mäkká voda nie je vhodná. Gupky v noci oddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. Dno nesmie obsahovať veľa detritu, účinná filtrácia je dobrým predpokladom zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení voda, rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna výmena vody. Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, často krát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu, gonopódia, kopuluje. Samička je schopná držať si spermie v zásobe a rodiť aj v ďalších 3 – 4 nasledujúcich vrhoch. Čo je oveľa väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé gupky sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dosahujú okolo 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich rast pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách, gupky do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Hneď ako sa dá rozlíšiť pohlavie, mlaď rozdeľte podľa pohlavia, ak chcete zabrániť degenerácii príbuzenským krížením. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku dvoch mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte dokopy vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili.
Poecilia reticulata – Guppy (according to The most famous species of aquarium fish – Guppy, Poecilia reticulata). The beautiful name “Guppy” originates from the natural form of P. reticulata, which has a dark spot bordered with color on the body, usually oriented towards the upper edge of the caudal fin. Its original distribution is in Venezuela, but today its range extends to the eastern Amazon, Venezuela, Trinidad and Tobago, Barbados, northern Brazil, and Guyana – the Orinoco Basin. Today, guppies can also be found in Australia, Cuba, Hawaii, Southeast Asia, Eastern and Southern Africa, South America up to the USA, Southern Spain, Greece, Italy, and even in the Czech Republic and Slovakia. In the wild, males reach 3.5 cm, females 6 cm. They live on average 8 – 12 months. They are characterized by significant sexual dimorphism. The male is much more colorful, slimmer, and has a gonopodium – a modified anal fin ray 3 to 5. The basic color of both sexes is gray. Guppies are very friendly fish, mostly swimming in the middle and lower part of the aquarium. Guppy breeding is widespread worldwide. There are many shape and color varieties. Guppy breeding used to be trouble-free. Today, they are heavily overbred and have become less resilient. I recommend a sex ratio of 3:1 or more in favor of females. I consider the ideal breeding values to be a temperature of 22 – 27°C, 10 – 20°dGH, pH 7.5. Extremely soft water is not suitable. Guppies rest at night lying on the bottom, their tails touching the ground, which exposes them to infection. The substrate must not contain a lot of detritus, effective filtration is a good condition for healthy fish. Guppies literally love fresh water, and if the water is changed very often, they grow very quickly and are in excellent condition. Continuous water changes are ideal. Guppy reproduction is straightforward, often occurring in aquariums against the will of the aquarist. Males, often three at a time, persistently chase the female, who usually ignores their activity at first. However, when the female consents, the male copulates using the gonopodium. The female is capable of storing sperm and giving birth in the next 3 – 4 subsequent litters. A much bigger problem is raising the young. As Ivan Vyslúžil says, “Anyone can breed guppies, but only a breeder can raise them.” Newly born guppy fry are relatively large fish fry – reaching around 1 cm. They initially grow slower, but after two weeks of good feeding, their growth accelerates. Like with other fish, it is advisable to feed guppies as consistently as possible until they reach a size of two centimeters. As soon as the gender can be distinguished, separate the young by gender if you want to prevent degeneration through inbreeding. Males reach sexual maturity at the age of two months, females one month later. Put females with males together only when you want them to mate.
Prvú akciu pod názvom Akváriové trhy sme mali 17.2.2013
The first event under the name Aquarium Market took place on February 17, 2013.
Záhorie je krajina medzi Českom na severe, Rakúskom na západe, Malými Karpatmi na juhovýchode, riekou Dunaj na juhu. Záhorie si pamätá pochodovanie rímskych légií, zjednotenie slovanských kmeňov do Veľkomoravskej ríše. Viedli tu cesty nemeckých rytierov i českých kniežat. Už stáročia je pohraničným krajom. Na cca 2500 km2 tu žije takmer 300000 obyvateľov (zahorie.sk). Pomenovanie Záhorie má korene v 17. storočí. Pochádza od latinského Processus transmontanus. Tak bol označovaný kraj Bratislavskej župy, ktorý ležal za Malými Karpatmi – za horami. Iné historické pomenovania: Moravské pole na Slovensku, slovenské Pomoravie, Moravská nížina, Moravský dol. Administratívne Záhorie nikdy netvorilo jednotný celok (zahorie.sk). Zahŕňa okresy Skalica, Senica, Malacky, čiastočne Myjava a Bratislava – Záhorská Bystrica. Väčšinu územia tvorí Záhorská nížina (zahorie.sk).
Hospodárska činnosť človeka mala za následok obnovenie pohybu piesku. Preto sa v 16. a 17. storočí na Záhorskej nížine uskutočnilo zalesňovanie uvoľnených pieskov. Prirodzený charakter lesov na viatych pieskoch však potlačilo dlhoročné vysádzanie borovice (zahorie.sk). Dnes je Záhorie typické borovicovými a lužnými lesmi a piesčitou pôdou. Často tu fúka vietor (lozorno.sk). Avšak pôvodne bola Záhorská nížina silne zamokreným územím s močariskami, jazerami a mŕtvymi ramenami riek. Na nivách riek Morava a Myjava aj dnes mäkké lužné lesy. Na vyššie položených častiach tvrdý lužný les. Osobitným typom lužného lesa sú porasty jelše lepkavej na trvale zamokrených slatinných pôdach, napríklad v prírodnej rezervácii Bezdné pri Plaveckom Štvrtku. Z hľadiska flóry je unikátna Devínska Kobyla (zahorie.sk).
Záhorská nížina je rozdelená na dva celky: Borskú nížinu a Chvojnickú pahorkatinu. Centrálnu časť Borskej nížiny tvoria viate piesky severovýchodne od Lozorna a Malaciek. Na severe s pieskových presypov vystupuje Lakšárska pahorkatina. Pozdĺž riek Morava a Myjava sú riečne nivy Myjavská a Dolnomoravská niva – štrkopieskové nánosy rozrušené meandrovaním riek. Medzi Cerovou a Zohorom je priekopová prepadlina Podmalokarpatská zníženina, v ktorej vznikli rozsiahlejšie močaristé územia. Chvojnícka pahorkatina má tri časti: Skalický hájik, Unínsku a Senickú pahorkatinu. Nachádzajú sa tu hrubé vrstvy spraše a sprašových hlín. Záhorie má aj krasové územia v Malých Karpatoch – Borinský a Plavecký kras. Myjavská pahorkatina sa rozprestiera medzi Malými a Bielymi Karpatmi (zahorie.sk). Záhorská nížina neoplýva veľkou hustotou riečnej siete, navyše pôvodnú sieť výrazne menil človek. Územie je pomerne suchou oblasťou. Najväčšie rieky sú Morava, Myjava a Rudava. Avšak najmä v riečnych a viatych pieskoch sú významné zásoby podzemnej vody. Vyskytuje sa tu aj množstvo vodných nádrží, štrkovísk a rybníkov (zahorie.sk). Väčšina jazier na Záhorí vznikla ťažbou štrku a piesku. Jaskyne Deravá skala a Pohanská sú súčasťou Malokarpatského krasu (lozorno.sk). Na skalách a zrúcaninách hradov Malých a Bielych Karpát hniezdi dravé vtáctvo, napr. sokol rároh (zahorie.sk). Avšak sú tu aj náleziská ropy a zemného plynu pri Gbeloch. Priemyselne sa tu ťažilo od roku 1914(lozorno.sk).
Záhorie patrí k skoro osídleným územiam Slovenska. K najstarším osídleným lokalitám patrí jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši a paleolitická osada pri Sološnici. Asi v 6. až 5. storočí pred n. l. sem prišli Skýti, po nich Kelti. Sídliská z mladšej doby železnej sa našli napr. na Myjave, na Devíne, v Šaštíne. Kelti budovali dobre opevnené sídliská, ovládali hutníctvo, výrobu nástrojov, zbraní, šperkov (zahorie.sk). Na vrchu Pohanská bolo vybudované rozsiahle oppidum (lozorno.sk). Keltov a Dákov vytlačili na prelome letopočtov germánski Markomani a Kvádi. Ich roztrúsené kmene prenikli aj na Záhorie. Posledný germánsky kmeň na Záhorí boli Longobardi v prvej polovici 6. storočia. V 5. a 6. storočí sem prichádzali Slovania, ktorých atakovali avarské kočovné kmene. Z obdobia Veľkej Moravy sú známe sídliská a hradiská v Podbranči, v Plaveckom Štvrtku, v Senici, v Rohožníku, v Stupave, v Zohore, vo Vysokej pri Morave a na Devíne (zahorie.sk). Po vzniku Uhorska sa Záhorie stalo pohraničným pásmom s Českým kráľovstvom a Rakúskom. Na ochranu hraníc boli povolané kmene Sikulov a Plavcov, po ktorých sa tu zachovali miestne názvy Plavecký hrad, Plavecké Podhradie, Sekule a iné (lozorno.sk). Tatársky vpád v rokoch 1241 a 1242 spôsobil zánik dreveno-hlinitých hradov a stavali si kamenné hrady. Od roku 1221 mala Viedeň právo skladu. To znamenalo, že tu tovar museli vyložiť a ponúknuť domácim kupcom. Zároveň boli nútení kupovať od viedenských kupcov drahý tovar privezený zo západu. Viedeň sa snažili kupci obísť. Kupci prebrodili Dunaj až v Ostrihome a pokračovali po Českej ceste do Trnavy, cez Malé Karpaty do Jablonice, Senice, Holíča a odtiaľ do Brna, Prahy a veľkomiest západnej Európy. Českú cestu toto rozhodnutie povýšilo na základnú európsku magistrálu, okolo ktorej sa v druhej polovici 13. a v 14. storočí začali formovať feudálne hradné panstvá (zahorie.sk).
Po bitke pri Moháči v roku 1526 a po tureckej výprave v roku 1663 ubudlo na Záhorí slovenské obyvateľstvo. Novým etnikom sa stali chorvátski kolonisti, ktorí osídľovali kopanice v okolí Myjavy, Dúbravku, Lamač, Záhorskú Bystricu. V roku 1528 prichádzajú na západné Slovensko reformační habáni. Ich strediskom sa stalo Sobotište. Žili ako jedna veľká rodina, spoločne hospodárili, nikto nesmel mať súkromný majetok. Zaoberali sa najmä keramikou, hrnčiarstvom. V 18. a 19. storočí sa Skalica preslávila jemným súknom. Brezová pod Bradlom sa stalo strediskom výroby kože a plátna. Myjava, Vrbovce a Sobotište pytlikárstvom. V Šaštíne vznikla v roku 1736kartúnku, ktorá bola do roku 1847, kedy zanikla, najväčšou a najznámejšou manufaktúrou na Slovensku. Patrila k najväčším v Európe, zamestnávala takmer 20000 ľudí, svoje pradiarenské centrá mala v Dolnom Rakúsko, najmä vo Viedni. V Holíči vznikla manufaktúra na majoliku. Navyše sa stal strediskom zušľachťovania oviec. Skalica patrila v sedemdesiatych rokoch 18. storočia s 5000 obyvateľmi medzi 10 najväčších miest Slovenska. V rokoch 1848 – 49 bola Myjava jedno z centier národného hnutia. Zišlo sa tu prvé národné zhromaždenie, ktoré vyhlásilo Slovenskú národnú radu ako reprezentatívny orgán (zahorie.sk).
V lete sa tu konajú najväčšie a najvýznamnejšie stretnutia vojenských historických vozidiel a klubov vojenskej histórie na Slovensku s názvom Sahara a Slovenské piesky. Iné kultúrne podujatia: Malacká hudobná jar, Malacké kultúrne leto, divadelné podujatie Zejdeme se na hambálku a Jablkové hodovanie v Malackách, Stupave a Jabloňovom, Habánsky hodový jarmok vo Veľkých Levároch, Detský medzinárodný folklórny festival Mravenec v Plaveckom Štvrtku, Záhradná galéria Alojza Machaja v Plaveckom Štvrtku, Pivný festival a Dni zelá v Stupave, Dedinka remesiel a umení Abeland pri Lozorne, Dni hrozna a vína v Lozorne, Sviatok Pomoravia v Jabloňovom, Súťaž vo varení guláša v Rohožníku, folklórne podujatie Festival Podhoran, Krumpolový deň, gastronomické podujatie Varíme vianočnú kapustnicu v Sološnici, Dožinková slávnosť v Plaveckom Petri, Trdlofest, hudobné podujatie Musica sacra, vinohradnícky Deň otvorených búd v Skalici, Tereziánske dni, Zámocké pivné slávnosti v Holíči, Hradné slávnosti v Podbranči, Letecký deň a Martinské svetlonosenie v Senici, Preteky dračích lodí na Kunovskej priehrade (Michaela Janotová, Eduard Timko).
Záhorie is a region situated between the Czech Republic to the north, Austria to the west, the Small Carpathians to the southeast, and the Danube River to the south. Záhorie has a rich history, witnessing the march of Roman legions, the unification of Slavic tribes into the Great Moravian Empire, and the presence of German knights and Czech princes. For centuries, it has been a borderland. With an area of approximately 2500 km², Záhorie is home to nearly 300,000 residents (zahorie.sk). The name Záhorie has its roots in the 17th century, derived from the Latin term “Processus transmontanus,” which referred to the region behind the Small Carpathians, beyond the mountains. Other historical names include Moravské pole na Slovensku, Slovak Pomoravie, Moravská nížina, and Moravský dol. Administratively, Záhorie has never formed a unified entity (zahorie.sk). It includes the districts of Skalica, Senica, Malacky, partially Myjava, and Bratislava – Záhorská Bystrica. The majority of the territory is characterized by the Záhorie Lowland (zahorie.sk).
Human economic activities led to the movement of sand, prompting afforestation of the loose sands in the Záhorie Lowland during the 16th and 17th centuries. However, the natural character of the forests on windy sands was altered by the extensive planting of pine trees (zahorie.sk). Today, Záhorie is known for its pine and riparian forests and sandy soil. Winds are frequent in this region (lozorno.sk). Originally, the Záhorie Lowland was a heavily marshy area with swamps, lakes, and dead river branches. Soft riparian forests still exist on the floodplains of the Morava and Myjava rivers. On higher elevations, there are hard riparian forests. The wetland forests on permanently waterlogged peat soils, such as in the nature reserve Bezdné near Plavecký Štvrtok, are unique. From a botanical perspective, Devínska Kobyla is also remarkable (zahorie.sk).
The Záhorie Lowland is divided into two parts: the Borská Lowland and the Chvojnická Hills. The central part of the Borská Lowland consists of windswept sands northeast of Lozorno and Malacky. To the north, sand dunes rise in Lakšárska Hills. Along the Morava and Myjava rivers, there are the river basins of Myjavská and Dolnomoravská niva, gravel-sand deposits disturbed by river meandering. Between Cerová and Zohor, there is the Podmalokarpatská Depression, where extensive marshy areas formed. The Chvojnická Hills have three parts: Skalický hájik, Unínska, and Senická pahorkatina. Thick layers of loess and loess-like soils are found here. Záhorie also features karst areas in the Small Carpathians – Borinský and Plavecký kras. The Myjavská Hills extend between the Small and White Carpathians (zahorie.sk). The Záhorie Lowland does not have a dense river network, and human activities have significantly altered the original network. The region is relatively dry, with major rivers being the Morava, Myjava, and Rudava. However, significant groundwater reserves are found, especially in the sandy and loamy sands. Numerous water reservoirs, gravel pits, and ponds are also present (zahorie.sk). Most lakes in Záhorie were formed by gravel and sand mining. Caves such as Deravá skala and Pohanská are part of the Malé Karpaty karst (lozorno.sk). Birds of prey, including the peregrine falcon, nest on the rocks and ruins of castles in the Small and White Carpathians (zahorie.sk). Additionally, oil and natural gas deposits have been discovered near Gbely, and industrial mining has been ongoing since 1914 (lozorno.sk).
Záhorie is one of the earliest settled areas in Slovakia. Among the oldest inhabited sites are the Deravá skala cave near Plavecký Mikuláš and a Paleolithic settlement near Sološnica. In the 6th to 5th centuries BCE, the Scythians arrived, followed by the Celts. Settlements from the later Iron Age have been found in places like Myjava, Devín, and Šaštín. The Celts built well-fortified settlements, excelled in metallurgy, and produced tools, weapons, and jewelry (zahorie.sk). The extensive oppidum on Pohanská hill was constructed during this period (lozorno.sk). The Germanic Markomani and Quadi displaced the Celts and Dacians around the turn of the eras. Their scattered tribes also reached Záhorie. The last Germanic tribe in Záhorie were the Lombards in the first half of the 6th century. In the 5th and 6th centuries, Slavs arrived, facing attacks from Avar nomadic tribes. From the time of the Great Moravian Empire, settlements and forts are known in Podbranč, Plavecký Štvrtok, Senica, Rohožník, Stupava, Zohor, Vyšná pri Morave, and Devín (zahorie.sk). After the establishment of Hungary, Záhorie became a border area with the Kingdom of Bohemia and Austria. To protect the borders, tribes like the Sikuls and Plavcs were summoned, and local names like Plavecký hrad, Plavecké Podhradie, Sekule, and others bear witness to their presence (lozorno.sk). The Tatar invasion in 1241 and 1242 led to the destruction of wooden and earthen castles, prompting the construction of stone castles. From 1221, Vienna had the right to store goods, meaning that merchants had to unload and offer their goods to local merchants. Simultaneously, they were forced to buy expensive goods brought from the west by Viennese merchants. Merchants sought to bypass Vienna, crossing the Danube at Esztergom and continuing along the Czech Road to Trnava, over the Small Carpathians to Jablonica, Senica, Holíč, and from there to Brno, Prague, and major cities in Western Europe. This decision elevated the Czech Road to a fundamental European route, around which feudal castle estates began to form in the second half of the 13th and 14th centuries (zahorie.sk).
After the Battle of Mohács in 1526 and the Turkish campaign in 1663, the Slovak population in Záhorie decreased. Croatian colonists became the new ethnic group settling the hills around Myjava, Dúbravka, Lamač, and Záhorská Bystrica. In 1528, Hutterites, a reformist Anabaptist group known as Habans, arrived in western Slovakia. Sobotište became their center. They lived as one large family, collectively managing their affairs, and no one was allowed to have private property. They were involved mainly in pottery and ceramics. In the 18th and 19th centuries, Skalica gained renown for its fine wool. Brezová pod Bradlom became a center for leather and linen production. Myjava, Vrbovce, and Sobotište were known for their bag making. In Šaštín, a cardboard factory was established in 1736, which, until its demise in 1847, was the largest and most famous manufactory in Slovakia. It was one of the largest in Europe, employing almost 20,000 people, with its spinning centers in Lower Austria, especially in Vienna. A majolica manufactory was founded in Holíč. Moreover, it became a center for sheep breeding improvement. In the 1770s, Skalica, with 5,000 inhabitants, was among the ten largest cities in Slovakia. In 1848 – 49, Myjava was one of the centers of the national movement. The first national assembly was held here, declaring the Slovak National Council as a representative body (zahorie.sk).
In the summer, the largest and most significant meetings of military historical vehicles and clubs of military history in Slovakia, named Sahara and Slovak Sands, take place here. Other cultural events include the Malacky Music Spring, Malacky Cultural Summer, theatrical event Zejdeme se na hambálku, and Apple Harvesting in Malacky, Stupava, and Jabloňovo. Haban Festival in Veľké Leváre, International Children’s Folklore Festival Mravenec in Plavecký Štvrtok, Garden Gallery Alojz Machaj in Plavecký Štvrtok, Beer Festival and Cabbage Cooking Days in Stupava, Village of Crafts and Arts Abeland near Lozorno, Days of Grapes and Wine in Lozorno, Pomoravia Festival in Jabloňovo, Goulash Cooking Competition in Rohožník, folk event Festival Podhoran, Krumpolový deň, gastronomic event Cooking Christmas Sauerkraut in Sološnica, Harvest Festival in Plavecký Petřich, Trdlofest, musical event Musica Sacra, vine-growing Open Barn Day in Skalica, Tereziánske dni, Castle Beer Festivities in Holíč, Castle Celebrations in Podbranč, Aviation Day and Martin’s Lantern Parade in Senica, Dragon Boat Races on Kunovská Reservoir (Michaela Janotová, Eduard Timko).
Záhorie ist eine Region zwischen der Tschechischen Republik im Norden, Österreich im Westen, den Kleinen Karpaten im Südosten und der Donau im Süden. Záhorie hat eine reiche Geschichte, es erlebte den Marsch der römischen Legionen, die Vereinigung der slawischen Stämme zum Großmährischen Reich und die Anwesenheit deutscher Ritter und böhmischer Fürsten. Seit Jahrhunderten ist es eine Grenzregion. Mit einer Fläche von etwa 2500 km² beherbergt Záhorie etwa 300.000 Einwohner (zahorie.sk). Der Name Záhorie hat seine Wurzeln im 17. Jahrhundert und leitet sich von dem lateinischen Begriff “Processus transmontanus” ab, der sich auf die Region hinter den Kleinen Karpaten bezog, hinter den Bergen. Andere historische Namen sind Moravské pole na Slovensku, slowakisches Pomoravie, Moravská nížina und Moravský dol. Administrativ hat Záhorie nie eine einheitliche Einheit gebildet (zahorie.sk). Es umfasst die Bezirke Skalica, Senica, Malacky, teilweise Myjava und Bratislava – Záhorská Bystrica. Der Großteil des Gebiets ist durch das Záhorie-Tiefland gekennzeichnet (zahorie.sk).
Die wirtschaftlichen Aktivitäten des Menschen führten zur Bewegung von Sand und veranlassten die Aufforstung der losen Sande im Záhorie-Tiefland im 16. und 17. Jahrhundert. Der natürliche Charakter der Wälder auf windigen Sanden wurde jedoch durch das umfangreiche Pflanzen von Kiefern verändert (zahorie.sk). Heute ist Záhorie für seine Kiefern- und Auenwälder sowie sandigen Böden bekannt. Winde sind in dieser Region häufig (lozorno.sk). Ursprünglich war das Záhorie-Tiefland ein stark sumpfiges Gebiet mit Sümpfen, Seen und toten Flussarmen. Weiche Auenwälder existieren noch auf den Überschwemmungsebenen der Flüsse Morava und Myjava. Auf höheren Lagen gibt es harte Auenwälder. Die Feuchtwälder auf dauerhaft wassergesättigten Torfböden, wie im Naturschutzgebiet Bezdné bei Plavecký Štvrtok, sind einzigartig. Botanisch betrachtet ist auch die Devínska Kobyla bemerkenswert (zahorie.sk).
Das Záhorie-Tiefland ist in zwei Teile unterteilt: das Borská-Tiefland und die Chvojnická Hügel. Der zentrale Teil des Borská-Tieflandes besteht aus den windgepeitschten Sanden nordöstlich von Lozorno und Malacky. Im Norden erheben sich Sanddünen in den Lakšárska-Hügeln. Entlang der Flüsse Morava und Myjava erstrecken sich die Flussbecken von Myjavská und Dolnomoravská niva, Kies-Sand-Ablagerungen, die durch das Mäandrieren der Flüsse gestört wurden. Zwischen Cerová und Zohor gibt es die Podmalokarpatská Senke, wo sich ausgedehnte sumpfige Gebiete bildeten. Die Chvojnická Hügel haben drei Teile: Skalický hájik, Unínska und Senická pahorkatina. Hier finden sich dicke Schichten von Löss und lössartigen Böden. Záhorie bietet auch Karstgebiete in den Kleinen Karpaten – Borinský und Plavecký kras. Die Myjavská Hügel erstrecken sich zwischen den Kleinen und Weißen Karpaten (zahorie.sk). Das Záhorie-Tiefland hat kein dichtes Flussnetz, und menschliche Aktivitäten haben das ursprüngliche Netzwerk erheblich verändert. Die Region ist relativ trocken, wobei die wichtigsten Flüsse die Morava, Myjava und Rudava sind. In den sandigen und lehmigen Sanden gibt es jedoch bedeutende Grundwasservorräte. Zahlreiche Wasserreservoirs, Kiesgruben und Teiche sind ebenfalls vorhanden (zahorie.sk). Die meisten Seen in Záhorie entstanden durch Kies- und Sandabbau. Höhlen wie Deravá skala und Pohanská gehören zum Malé Karpaty-Karst (lozorno.sk). Greifvögel, darunter der Wanderfalke, nisten auf den Felsen und Ruinen der Burgen in den Kleinen und Weißen Karpaten (zahorie.sk). Darüber hinaus wurden Öl- und Erdgasvorkommen in der Nähe von Gbely entdeckt, und der industrielle Bergbau läuft seit 1914 (lozorno.sk).
Záhorie ist eine der frühesten besiedelten Regionen in der Slowakei. Zu den ältesten bewohnten Stätten gehören die Höhle Deravá skala bei Plavecký Mikuláš und eine paläolithische Siedlung bei Sološnica. Im 6. bis 5. Jahrhundert v. Chr. kamen die Skythen, gefolgt von den Kelten. Siedlungen aus der späteren Eisenzeit wurden beispielsweise in Myjava, Devín und Šaštín gefunden. Die Kelten bauten gut befestigte Siedlungen, waren im Hüttenwesen tätig und stellten Werkzeuge, Waffen und Schmuck her (zahorie.sk). In dieser Zeit wurde das umfangreiche Oppidum auf dem Pohanská-Hügel errichtet (lozorno.sk). Die germanischen Markomani und Quadi verdrängten die Kelten und Daker rund um die Zeitenwende. Ihre zerstreuten Stämme erreichten auch Záhorie. Der letzte germanische Stamm in Záhorie waren die Langobarden in der ersten Hälfte des 6. Jahrhunderts. Im 5. und 6. Jahrhundert kamen die Slawen, die Angriffen der Awaren ausgesetzt waren. Aus der Zeit des Großmährischen Reiches sind Siedlungen und Burgen in Podbranč, Plavecký Štvrtok, Senica,
Rohožník, Stupava, Zohor, Vyšná pri Morave und Devín bekannt (zahorie.sk). Nach der Gründung Ungarns wurde Záhorie zu einer Grenzregion zu Böhmen und Österreich. Zur Verteidigung der Grenzen wurden Stämme wie die Sikul und Plavci gerufen, und lokale Namen wie Plavecký hrad, Plavecké Podhradie, Sekule und andere zeugen von ihrer Anwesenheit (lozorno.sk). Der Tatareneinfall in den Jahren 1241 und 1242 führte zur Zerstörung von Holz- und Lehmburgen, was den Bau von Steinburgen förderte. Ab 1221 hatte Wien das Recht, Waren zu lagern, was bedeutete, dass Händler ihre Waren abladen und den Einheimischen anbieten mussten. Gleichzeitig waren sie gezwungen, teure Waren zu kaufen, die aus dem Westen von Wiener Händlern gebracht wurden. Die Händler versuchten, Wien zu umgehen, indem sie die Donau bei Esztergom überquerten und auf der tschechischen Straße nach Trnava, über die Kleinen Karpaten nach Jablonica, Senica, Holíč und von dort nach Brünn, Prag und großen Städten in Westeuropa weiterfuhren. Diese Entscheidung erhob die tschechische Straße zu einer grundlegenden europäischen Route, um die herum sich in der zweiten Hälfte des 13. und 14. Jahrhunderts feudale Burgherrschaften zu bilden begannen (zahorie.sk).
Nach der Schlacht bei Mohács im Jahr 1526 und der Türkenkampagne im Jahr 1663 nahm die slowakische Bevölkerung in Záhorie ab. Kroatische Siedler wurden die neue ethnische Gruppe, die sich in den Hügeln um Myjava, Dúbravka, Lamač und Záhorská Bystrica niederließ. 1528 kamen Hutteriten, eine reformistische Täufergruppe, bekannt als Habaner, nach Westslowakei. Sobotište wurde ihr Zentrum. Sie lebten wie eine große Familie, bewirtschafteten kollektiv ihre Angelegenheiten, und niemand durfte Privatbesitz haben. Sie waren hauptsächlich mit Töpferei und Keramik beschäftigt. Im 18. und 19. Jahrhundert erlangte Skalica einen Ruf für seine feine Wolle. Brezová pod Bradlom wurde ein Zentrum für Leder- und Leinenproduktion. Myjava, Vrbovce und Sobotište waren für ihre Taschenherstellung bekannt. In Šaštín wurde 1736 eine Pappenfabrik gegründet, die bis zu ihrem Ende 1847 die größte und bekannteste Manufaktur in der Slowakei war. Sie gehörte zu den größten in Europa, beschäftigte fast 20.000 Menschen und hatte ihre Spinnzentren in Niederösterreich, besonders in Wien. In Holíč wurde eine Majolika-Manufaktur gegründet. Außerdem wurde es ein Zentrum für die Verbesserung der Schafzucht. In den 1770er Jahren gehörte Skalica mit 5.000 Einwohnern zu den zehn größten Städten der Slowakei. In den Jahren 1848 – 49 war Myjava eines der Zentren der nationalen Bewegung. Hier fand die erste nationale Versammlung statt, die den Slowakischen Nationalrat als repräsentatives Organ proklamierte (zahorie.sk).
Im Sommer finden hier die größten und bedeutendsten Treffen von militärhistorischen Fahrzeugen und Vereinen der Militärgeschichte in der Slowakei namens Sahara und Slowakische Sande statt. Andere kulturelle Veranstaltungen sind der Malacky Music Spring, das Malacky Cultural Summer, die Theaterveranstaltung Zejdeme se na hambálku und die Apfelernte in Malacky, Stupava und Jabloňovo. Habaner Festival in Veľké Leváre, International Children’s Folklore Festival Mravenec in Plavecký Štvrtok, Garden Gallery Alojz Machaj in Plavecký Štvrtok, Beer Festival und Cabbage Cooking Days in Stupava, Village of Crafts and Arts Abeland bei Lozorno, Days of Grapes and Wine in Lozorno, Pomoravia Festival in Jabloňovo, Goulash Cooking Competition in Rohožník, folk event Festival Podhoran, Krumpolový deň, gastronomic event Cooking Christmas Sauerkraut in Sološnica, Harvest Festival in Plavecký Petřich, Trdlofest, musical event Musica Sacra, vine-growing Open Barn Day in Skalica, Tereziánske dni, Castle Beer Festivities in Holíč, Castle Celebrations in Podbranč, Aviation Day and Martin’s Lantern Parade in Senica, Dragon Boat Races on Kunovská Reservoir (Michaela Janotová, Eduard Timko).
V Lamači sa nachádza Kaplnka svätej Rozálie zo 17. storočia. Postavili ju v rokoch 1680 – 1682 z vďačnosti, že sa skončil mor z rokov 1678 – 1679 (Wikipedia). Mnohí mešťania vtedy utiekli do Rakúska a na Moravu. Iní sa usadzovali v provizórnych domoch v blízkych lesoch a vinohradoch, niektorí bývali dokonca na lodiach spustených na Dunaj. Počas tejto epidémie v zomrelo v samotnej Bratislave viac ako 12000 ľudí. Obchodný život takmer zanikol, ľudia trpeli hladom, lebo pre nepretržité dažde nedozrela úroda (lamac.sk). Kaplnka je zasvätená svätej Rozálii, patrónke – ochrankyni proti moru. Za celý ten čas boli nutné len drobné opravy a výmenu kríža, do ktorého začiatkom 20. storočia udrel blesk. 4. september je dňom sviatku svätej Rozálie, vtedy sa tu konávali celé storočia púte až do 2. svetovej vojny, v priebehu ktorej tejto zvyk zanikol. V súčasnosti sa v tento deň konajú hody a slúži slávnostná omša (Wikipedia). Objekt je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku bol objekt 23. októbra 1963 (pamiatky.sk).
In Lamač, there is the Chapel of Saint Rosalia from the 17th century. It was built between 1680 and 1682 out of gratitude for the end of the plague from 1678 to 1679 (Wikipedia). Many citizens fled to Austria and Moravia during that time. Others settled in makeshift houses in nearby forests and vineyards, and some even lived on boats launched on the Danube. More than 12,000 people died in Bratislava alone during this epidemic. Trade almost disappeared, and people suffered from hunger due to the unripe harvest caused by continuous rains (lamac.sk). The chapel is dedicated to Saint Rosalia, the patroness against the plague. Throughout the years, only minor repairs and the replacement of the cross, struck by lightning in the early 20th century, were necessary. September 4th is the feast day of Saint Rosalia, and pilgrimages were held here for centuries until World War II, during which this tradition ceased. Currently, festivities and a solemn mass take place on this day (Wikipedia). The object was declared a national cultural monument on October 23, 1963 (pamiatky.sk).
Stavanie je komplexný proces, ktorý zahŕňa viacero krokov a fáz. Začína to prípravnými prácami. Pri urbanistickom plánovaní sa stanovujú vývojové ciele. Je nutné získať všetky potrebné povolenia od miestnych orgánov. Pri architektonickom návrhu sa vytvoria plány budovy resp. projekty. Inžinierske štúdie analyzujú potrebné inžinierske riešenia. Nasleduje výber dodávateľov, stavebných firiem s ktorými sa podpíše zmluva. Potom sa môže začať stavať. Začne to zemnými prácami pri ktorých sa pripraví pozemok pre stavbu. Postavia sa základy a základné štruktúry. Pri stavebných prácach sa postavia hlavné konštrukcie a obvodové steny. Vybudujú sa vnútorné systémy: elektroinštalácie, vodoinštalácie, kúrenie apod. Pri dokončovacích prácach sa nainštalujú interiérové prvky, omietky, podlahy, atď. Nasleduje revízne overenie funkčnosti inžinierskych systémov a ich testovanie. Pri dokončovacích prácach sa vykonajú posledné úpravy. Overí sa bezpečnosť, či stavba spĺňa bezpečnostné normy. Samozrejme, každá stavba je špecifická a môže si vyžadovať špecifický prístup, napokon aj v závislosti od miestnych predpisov.
Construction is a complex process that involves several steps and phases. It begins with preparatory work. In urban planning, development goals are established, and all necessary permits must be obtained from local authorities. During architectural design, building plans or projects are created, and engineering studies analyze the required engineering solutions. The next step is the selection of contractors, construction firms with whom contracts are signed. Then construction can commence, starting with excavation work to prepare the site. Foundations and basic structures are built, followed by the construction of main structures and perimeter walls. Internal systems, such as electrical installations, plumbing, heating, etc., are established. Finishing works include the installation of interior elements, plastering, flooring, etc. The functional efficiency of engineering systems is reviewed and tested during inspection. Final adjustments are made during finishing works. Safety is verified to ensure compliance with safety standards. Of course, each construction project is unique and may require a specific approach, depending on local regulations.
