2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Podpoľanie, Podpolianske, Slovenská krajina, Slovenské

Vígľaš

Hits: 164

Víg­ľaš leží v údo­lí rie­ky Sla­ti­na vo Zvo­len­skej kot­li­ne, v nad­mor­skej výš­ke 385 met­rov nad morom, 14 km od Zvo­le­na. Na plo­che 32 km2 tu žije 1523 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1392 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Wee­les, Vyles, Wig­los, Weg­les, Podwig­leš (najk​raj​sik​raj​.sk). Domi­nan­tou je gotic­ký zámok z kon­ca 14. sto­ro­čia. Pôvod­ne to bol poľov­níc­ky zámok, kto­rý pre­šiel via­ce­rý­mi úpra­va­mi (Wiki­pe­dia). V 16. – 17. sto­ro­čí bol Víg­ľaš pro­ti­tu­rec­kou pev­nos­ťou, úspeš­ne čelil Tur­kom. Od roku 1890 sa odtiaľ­to vyvá­ža­la mine­rál­ka Vera. V roku 1828 tu v 84 domoch žilo 636 oby­va­te­ľov, kto­rý sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom dobyt­ka. V roku 1890 bola zalo­že­ná Bur­ka­to­va výrob­ňa syrov (najk​raj​sik​raj​.sk). V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia bol Víg­ľaš stre­dis­kom boha­to ozdo­bo­va­ných píš­ťal a fujár (najk​raj​sik​raj​.sk).

V roku 1945 zámok vyho­rel, z pôvod­nej stav­by sa zacho­va­li iba obvo­do­vé múry. Kom­plet­ne zre­kon­štru­ova­ný bol v roku 2013 (Wiki­pe­dia). Zámok je zapí­sa­ný v zozna­me Národ­ných kul­túr­nych pamia­tok. Je prí­stup­ný verej­nos­ti, voľ­ný vstup je do na vstup­né nádvo­rie s hrad­ba­mi. Kona­jú sa tu aj pre­hliad­ky, zámok slú­ži aj ako hotel (Moni­ka Maj­te­ny­i­ová).


Víg­ľaš lies in the val­ley of the Sla­ti­na River in the Zvo­len Basin, at an ele­va­ti­on of 385 meters abo­ve sea level, 14 km from Zvo­len. Cove­ring an area of 32 km², the vil­la­ge is home to 1523 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1392 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names inc­lu­de Wee­les, Vyles, Wig­los, Weg­les, and Podwig­leš (najk​raj​sik​raj​.sk). The domi­nant fea­tu­re is the Got­hic cast­le from the late 14th cen­tu­ry. Ori­gi­nal­ly a hun­ting lod­ge, it under­went seve­ral modi­fi­ca­ti­ons (Wiki­pe­dia). In the 16th-​17th cen­tu­ries, Víg­ľaš ser­ved as an anti-​Turkish for­tress, suc­cess­ful­ly resis­ting Tur­kish attacks. Sin­ce 1890, the mine­ral water Vera has been expor­ted from here. In 1828, 636 inha­bi­tants lived in 84 hou­ses, enga­ged in agri­cul­tu­re and catt­le bre­e­ding. In 1890, the Bur­kat che­e­se fac­to­ry was estab­lis­hed (najk​raj​sik​raj​.sk). In the mid-​20th cen­tu­ry, Víg­ľaš was a cen­ter for ela­bo­ra­te­ly deco­ra­ted pipes and fuja­ras (najk​raj​sik​raj​.sk).

In 1945, the cast­le was des­tro­y­ed by fire, with only the peri­me­ter walls remai­ning from the ori­gi­nal struc­tu­re. It was com­ple­te­ly recons­truc­ted in 2013 (Wiki­pe­dia). The cast­le is lis­ted as a Nati­onal Cul­tu­ral Monu­ment. It is open to the pub­lic, with free entry to the cour­ty­ard with walls. Guided tours are avai­lab­le, and the cast­le also ser­ves as a hotel (Moni­ka Majtenyiová).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Slovensko – krajina v srdci Európy

Hits: 11592

Slo­ven­sko leží v srd­ci Euró­py. Hra­ni­čí s Poľ­skom, Čes­kom, Rakús­kom, Maďar­skom a Ukra­ji­nou. Je to hor­na­tá kra­ji­na, na Slo­ven­sku sú krás­ne hory, napr. Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, Vyso­ké Tat­ry. Tak­mer celým úze­mím pre­chá­dza časť Kar­pat­ské­ho oblú­ka. Z geolo­gic­ké­ho a geoter­mál­ne­ho hľa­dis­ka je Slo­ven­sko veľ­mi boha­tá krajina. 

Slo­ven­sko dis­po­nu­je 1200 obja­ve­ný­mi jas­ky­ňa­mi, prí­stup­ných verej­nos­ti je len 14. Naj­dl­h­šou je Demä­nov­ský jas­kyn­ný sys­tém, kto­rý má viac ako 30 km. Naj­hl­b­šou je Sta­rý hrad v Níz­kych Tat­rách, s hĺb­kou 432 met­rov. Naj­dl­h­šou rie­kou je Váh, kto­rý tečie 406 km. 80 met­rov má naj­vyš­ší Kme­ťov vodo­pád vo Vyso­kých Tat­rách. Naj­ve­ter­nej­ším mies­tom je Cho­pok. Naj­daž­di­vej­ším mies­tom je Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­roz­siah­lej­ším poho­rím je Ondav­ská vrcho­vi­na, kto­rá sa rozp­res­tie­ra na plo­che 1 320 km2 (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší dre­ve­ných oltár na sve­te – Kos­tol svä­té­ho Jaku­ba v Levo­či, geo­gra­fic­ký stred Euró­py v Krem­nic­kých vrchoch, jedi­ný stu­de­ný artéz­sky pra­meň v Euró­pe – Her­lian­sky gej­zír pri Koši­ciach, naj­roz­siah­lej­ší hrad­ný kom­plex v stred­nej Euró­pe – Spiš­ský hrad, naj­vyš­ší vrch v Kar­pa­toch – Ger­la­chov­ský štít, naj­star­ší verej­ný park v stred­nej Euró­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa v Bra­ti­sla­ve (visit​slo​va​kia​.com). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší počet hra­dov a zám­kov v Euró­pe. 425 kaš­tie­ľov, 180 hra­dov, zám­kov a zrú­ca­nín (slo​va​kia​.eu​.sk). Ku 21.5.2011 tu žilo 5 397 036 oby­va­te­ľov (sta​tis​tics​.sk). V mes­tách žije viac ako 57 % z nich (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Slo­ven­sku žijú pre­važ­ne Slo­vá­ci. Z men­šín sú zastú­pe­ní Maďa­rí, Rómo­via, Ukra­jin­ci, Češi, Nemci. Na Slo­ven­sku sa nachá­dza­jú rôz­ne špe­ci­fic­ké oblas­ti, kto­ré majú svoj pôvod v minu­los­ti: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Nie­ke­dy v 5. sto­ro­čí sem priš­li Slo­va­nia, kto­rí boli neskôr napá­da­ní okrem iné­ho Avar­mi, kto­rých sme neskôr vyhna­li. Cca z tohto úze­mia. Kaž­do­pád­ne mno­ho Ava­rov sa asi­mi­lo­va­lo. Pod­ľa nov­ších pra­me­ňov je otáz­ne kam až sia­ha­lo v istom obdo­bí rím­ske osíd­le­nie. Kaž­do­pád­ne aj na Slo­ven­sku sa našli pozos­tat­ky rím­ske­ho osíd­le­nia na via­ce­rých miestach.

Prvé osíd­le­nie Slo­ven­ska pochá­dza z kon­ca pale­oli­tu, spred 250 tisíc rokov, s loka­li­ty Gánov­ce, kde sa našla leb­ka nean­der­tál­ca a z Mora­vian, kde sa našla soš­ka Venu­še – tzv. Mora­vian­ska Venu­ša. Prví roľ­ní­ci sa tu obja­vi­li asi 5 0004 000 rokov pred Kris­tom. Od kon­ca 4. sto­ro­čia pred Kris­tom sem pri­chá­dza­jú Kel­ti. V 1. sto­ro­čí pre Kris­tom Dáko­via. Od začiat­ku 1. sto­ro­čia sem priš­li Ger­má­ni – Van­ni­ove krá­ľov­stvo. Prví slo­va­nia osíd­ľo­va­li naše úze­mie zrej­me v 5. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Prvým štát­nym útva­rom Slo­va­nov na úze­mí dneš­né­ho Slo­ven­ska bola Samo­va ríša7. sto­ro­čí. Neskôr Nit­rian­ske knie­žat­stvo, kto­ré­ho spo­je­ním s Morav­ským knie­žat­stvom vnik­la v roku 833 Veľ­ká Mora­va (Wiki­pe­dia). Čo bola veľ­mi význam­ná epi­zó­da v deji­nách v tom obdo­bí to bol pomer­ne sil­ný štát. Zhru­ba do toh­to obdo­bia pat­rí aj náv­šte­va Solún­skych bra­tov Cyri­la a Meto­da9. sto­ro­čí, kto­rí hlá­sa­li kres­ťan­skú vie­ru na našom úze­mí. Z hľa­dis­ka kul­túr­ne­ho šlo o veľ­mi význam­ný posun. Dosiah­li, že pop­ri latin­či­ne sa sta­ros­lo­vien­či­na sta­la litur­gic­kým jazy­kom, čo uznal aj pápež. Za zvá­že­nie sto­jí fakt, že to boli vte­dy jedi­né dva jazy­ky, v kto­rých sa moh­li viesť omše. Zhru­ba v 10. sto­ro­čí sem priš­li Maďa­ri, kto­rí podob­ne ako Ava­ri v 5. sto­ro­čí kočo­va­li. Nara­zi­li však na odpor Slo­va­nov, ale aj Rima­nov a Ger­má­nov. Viac­me­nej nema­li kam ísť, tak sa tu usa­di­li a nauči­li sa obhos­po­da­ro­vať pôdu. Od 10. sto­ro­čia bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Uhor­ska, od 19. sto­ro­čia Rakúsko-​Uhorska. Bra­ti­sla­va, dneš­né hlav­né mes­to, bola veľ­mi dlho koru­no­vač­ným mes­tom. Od roku 1918 bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Čes­ko­slo­ven­ska, s krát­kou pre­stáv­kou samos­tat­né­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu počas dru­hej sve­to­vej voj­ny. Od 1.1.1993 je Slo­ven­ská repub­li­ka samos­tat­ným štá­tom. Od 1. mája 2004 sme člen­mi Európ­skej únie, od 29.3.2004 sme člen­mi NATO, od 1.1.2009 sme člen­mi Euro­zó­ny – Európ­skej meno­vej únie, ofi­ciál­nou menou sa sta­lo euro

Počas celej his­tó­rie bolo Slo­ven­sko mno­ho­krát napá­da­né Tatár­mi, Tur­ka­mi, ale z hľa­dis­ka celis­tvos­ti úze­mia odo­lá­va­lo. Je prav­da, že Tur­ci aj Tatá­ri mali aj iné cie­le, kto­ré ich mno­ho­krát donú­ti­li odísť z úze­mia Slo­ven­ska. Kaž­do­pád­ne ani ger­mán­ske, ale­bo rím­ske úto­ky nebo­li pri­veľ­ké. Hra­dy, kto­ré na Slo­ven­sku boli v minu­los­ti boli pomer­ne dob­re opev­ne­né a v minu­los­ti doká­za­li úspeš­ne odo­lá­vať nepria­te­ľom. Neraz našim pro­tiv­ní­kom pomoh­la zra­da na ich obsa­de­nie. Do stre­do­ve­ku boli napr. hra­dy v Deví­ne, vo Fiľa­ko­ve veľ­kou pre­káž­kou pre nepria­te­ľov. Napo­kon aj Bra­ti­slav­ský hrad. Veď Bra­ti­sla­va bola dlho nazý­va­ná aj ako kamen­né mes­to. Zlé obdo­bie obdo­bie pre jed­no­du­chý ľud bolo po roku 1526 a trva­lo zhru­ba do roku 1868. Je zau­jí­ma­vé, že nie­kto­ré rea­li­ty z vte­daj­šie­ho obdo­bia sa dosta­li aj do slov­ní­ka – pojem turec­ké hos­po­dár­stvo pochá­dza prá­ve zo stre­do­ve­ku. Ide o to, že Turek len bral a nesta­ral sa. Tur­kom nezá­le­ža­lo na tom, čo bude, keď oni využi­jú úro­du, nesta­ra­li sa o budúc­nosť, jed­no­du­cho šli ďalej, zdie­ra­li nie­ko­ho iného.

Z hľa­dis­ka kul­tú­ry bola význam­ná exis­ten­cia Aca­de­mie Istro­po­li­ta­ny – jed­nej z naj­star­ších uni­ver­zít v Euró­pe. Zalo­žil je Matej Kor­vín v Bra­ti­sla­ve oko­lo roku 1466. V roku 1787 bola prvý krát kodi­fi­ko­va­ná spi­sov­ná slo­ven­či­na Anto­nom Ber­no­lá­kom na zákla­de zápa­do­slo­ven­ské­ho náre­čia – ber­no­lá­kov­či­na. Od roku 1843 je vďa­ka Ľudo­ví­to­vi Štú­ro­vi spi­sov­ná slo­ven­či­na kodi­fi­ko­va­ná na zákla­de stre­do­slo­ven­ské­ho nárečia. 

Naj­viac ľudí žije v mes­tách Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Národ­né par­ky: TANAP – Tatrans­ký národ­ný park, NAPANT – Národ­ný park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Slo­ven­ský kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­výz­nam­nej­šie sviat­ky: Via­no­ce, Veľ­ká noc, Miku­láš, Svä­tá Lucia, Sil­ves­ter, Nový rok, Deň detí, Deň matiek, Pamiat­ka zosnu­lých, Fašian­gy (slo​va​kia​si​te​.com). Význam­né osob­nos­ti: Juraj Jáno­šík – zboj­ník a ľudo­vý hrdi­na, kto­rý boha­tým bral a chu­dob­ným dával, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ká­tor spi­sov­nej slo­ven­či­ny, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – vedec, poli­tik, vojak, zakla­da­teľ čes­ko­slo­ven­ské­ho štá­tu, Ale­xan­der Dub­ček – štát­nik, osob­nosť Praž­skej jari 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic­ké cha­rak­te­ris­tic­ké jed­lá: pare­ni­ca, ovčí syr, syro­vé kor­bá­či­ky, oštie­pok, bryn­dra, ska­lic­ký trdel­ník, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), tokaj­ské víno, kapust­ni­ca, piro­hy, lok­še, tla­čen­ka, jater­ni­ce, pagá­če a napo­kon aj kofo­la. Z tvr­dé­ho alko­ho­lu sú zná­me: boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, demä­nov­ka. Slo­ven­sko je veľ­mi boha­té na mine­rál­ne pra­me­ne – mine­rál­ky: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka a mno­ho iných.


Slo­va­kia lies in the heart of Euro­pe. It bor­ders Poland, the Czech Repub­lic, Aus­tria, Hun­ga­ry, and Ukrai­ne. It is a moun­tai­nous coun­try, with beau­ti­ful moun­tains such as the Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, and Vyso­ké Tat­ry. Almost the enti­re ter­ri­to­ry is part of the Car­pat­hian arc. From a geolo­gi­cal and geot­her­mal per­spec­ti­ve, Slo­va­kia is a very rich country.

Slo­va­kia boasts 1200 dis­co­ve­red caves, of which only 14 are acces­sib­le to the pub­lic. The lon­gest is the Demä­nov­ský Cave Sys­tem, which spans more than 30 km. The dee­pest is Sta­rý hrad in the Níz­ke Tat­ry, with a depth of 432 meters. The lon­gest river is the Váh, which flo­ws for 406 km. The hig­hest water­fall is Kme­ťov vodo­pád in the Vyso­ké Tat­ry, at 80 meters. The win­diest pla­ce is Cho­pok. The rai­niest pla­ce is Zboj­níc­ka cha­ta. The lar­gest moun­tain ran­ge is the Ondav­ská vrcho­vi­na, cove­ring an area of 1,320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Slo­va­kia is home to the worl­d’s lar­gest wooden altar – the Church of St. James in Levo­ča, the geog­rap­hi­cal cen­ter of Euro­pe in the Krem­nic­ké vrchy, the only cold arte­sian spring in Euro­pe – Her­lian­sky gej­zír near Koši­ce, the lar­gest cast­le com­plex in Cen­tral Euro­pe – Spiš­ský hrad, the hig­hest peak in the Car­pat­hians – Ger­la­chov­ský štít, the oldest pub­lic park in Cen­tral Euro­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Slo­va­kia has the lar­gest num­ber of cast­les and cha­te­aus in Euro­pe: 425 cast­les, 180 ruins of cast­les and cha­te­aus (slo​va​kia​.eu​.sk). As of May 21, 2011, the popu­la­ti­on was 5,397,036 inha­bi­tants (sta​tis​tics​.sk). More than 57% of them live in cities (slo​va​kia​.eu​.sk).

Slo­vaks pre­do­mi­nan­tly inha­bit Slo­va­kia. Mino­ri­ty groups inc­lu­de Hun­ga­rians, Roma, Ukrai­nians, Czechs, and Ger­mans. Slo­va­kia has vari­ous spe­ci­fic regi­ons with his­to­ri­cal ori­gins: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Some­ti­me in the 5th cen­tu­ry, the Slavs arri­ved, who were later attac­ked, among others, by the Avars, whom we later expel­led. App­ro­xi­ma­te­ly from this ter­ri­to­ry. Nevert­he­less, many Avars assi­mi­la­ted. Accor­ding to newer sour­ces, it is ques­ti­onab­le how far Roman sett­le­ment exten­ded at a cer­tain peri­od. Nevert­he­less, rem­nants of Roman sett­le­ment have been found in seve­ral pla­ces in Slovakia.

The first sett­le­ment of Slo­va­kia dates back to the end of the Pale­olit­hic, 250 thou­sand years ago, with loca­li­ties such as Gánov­ce, whe­re the skull of a Nean­dert­hal was found, and Mora­va­ny, whe­re the Venus figu­ri­ne was found – the so-​called Mora­vian Venus. The first far­mers appe­a­red here around 5,0004,000 years befo­re Christ. From the end of the 4th cen­tu­ry BC, the Celts arri­ved. In the 1st cen­tu­ry BC, the Dacians. From the begin­ning of the 1st cen­tu­ry, the Ger­mans arri­ved – the King­dom of Van­nio. The first Slo­vaks pro­bab­ly sett­led our ter­ri­to­ry in the 5th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The first sta­te enti­ty of the Slavs in the ter­ri­to­ry of toda­y­’s Slo­va­kia was the Samo­’s Empi­re in the 7th cen­tu­ry. Later, the Prin­ci­pa­li­ty of Nit­ra, which mer­ged with the Mora­vian Prin­ci­pa­li­ty in 833 to form Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). This was a very sig­ni­fi­cant epi­so­de in the his­to­ry of that peri­od, as it was a rela­ti­ve­ly strong sta­te. Rough­ly until this peri­od falls the visit of the Thes­sa­lo­nian brot­hers Cyril and Met­ho­dius in the 9th cen­tu­ry, who pre­a­ched the Chris­tian faith in our ter­ri­to­ry. From a cul­tu­ral per­spec­ti­ve, this was a very sig­ni­fi­cant shift. They suc­ce­e­ded in making Old Church Sla­vo­nic the litur­gi­cal lan­gu­age along­si­de Latin, which was recog­ni­zed by the pope. It is worth con­si­de­ring the fact that the­se were the only two lan­gu­ages in which Mass could be celeb­ra­ted at that time. Around the 10th cen­tu­ry, the Hun­ga­rians arri­ved, who, like the Avars in the 5th cen­tu­ry, were noma­dic. Howe­ver, they encoun­te­red resis­tan­ce from the Slavs, as well as from the Romans and Ger­mans. More or less, they had nowhe­re to go, so they sett­led here and lear­ned to cul­ti­va­te the land. From the 10th cen­tu­ry, Slo­va­kia was part of Hun­ga­ry, and from the 19th cen­tu­ry, Austria-​Hungary. Bra­ti­sla­va, toda­y­’s capi­tal, was for a long time the coro­na­ti­on city. Sin­ce 1918, Slo­va­kia has been part of Cze­cho­slo­va­kia, with a brief bre­ak as an inde­pen­dent Slo­vak sta­te during World War II. Sin­ce Janu­ary 1, 1993, the Slo­vak Repub­lic has been an inde­pen­dent sta­te. Sin­ce May 1, 2004, we have been mem­bers of the Euro­pe­an Uni­on, sin­ce March 29, 2004, mem­bers of NATO, sin­ce Janu­ary 1, 2009, mem­bers of the Euro­zo­ne – the Euro­pe­an Mone­ta­ry Uni­on, with the euro beco­ming the offi­cial currency.

Throug­hout his­to­ry, Slo­va­kia has been inva­ded many times by the Tatars, Turks, but in terms of ter­ri­to­rial integ­ri­ty, it has withs­to­od. It is true that the Turks and Tatars had other goals, which often for­ced them to lea­ve Slo­vak ter­ri­to­ry. Howe­ver, even Ger­ma­nic or Roman attacks were not exces­si­ve. The cast­les that were in Slo­va­kia in the past were rela­ti­ve­ly well-​fortified and in the past, they suc­cess­ful­ly resis­ted ene­mies. Often our oppo­nents were hel­ped to cap­tu­re them by bet­ra­y­al. Until the Midd­le Ages, for exam­ple, the cast­les in Devín, in Fiľa­ko­vo, were a major obstac­le to ene­mies. Final­ly, even Bra­ti­sla­va Cast­le. After all, Bra­ti­sla­va was long cal­led the sto­ne city.” A bad peri­od for the com­mon peop­le was after 1526 and las­ted rough­ly until 1868. It is inte­res­ting that some rea­li­ties from that peri­od also ente­red the voca­bu­la­ry – the term Tur­kish eco­no­my” comes pre­ci­se­ly from the Midd­le Ages. The point is that the Turk just took and did not care. The Turks did­n’t care what would hap­pen when they used the har­vest; they did­n’t care about the futu­re, they just went on, squ­e­e­zing some­one else.

In terms of cul­tu­re, the exis­ten­ce of the Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – one of the oldest uni­ver­si­ties in Euro­pe – was sig­ni­fi­cant. It was foun­ded by Matt­hias Cor­vi­nus in Bra­ti­sla­va around 1466. In 1787, Anton Ber­no­lák codi­fied the writ­ten Slo­vak lan­gu­age for the first time based on the Wes­tern Slo­vak dia­lect – Ber­no­lá­k’s Slo­vak. Sin­ce 1843, thanks to Ľudo­vít Štúr, the writ­ten Slo­vak lan­gu­age has been codi­fied based on the Cen­tral Slo­vak dialect.

The most peop­le live in the cities of Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal parks: TANAP – Tat­ra Nati­onal Park, NAPANT – Low Tatras Nati­onal Park, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, Slo­vak Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). The most sig­ni­fi­cant holi­da­ys: Chris­tmas, Eas­ter, St. Nicho­las Day, St. Lucia Day, New Yea­r’s Eve, New Yea­r’s Day, Chil­dre­n’s Day, Mot­he­r’s Day, All Saints’ Day, Car­ni­val (slo​va​kia​si​te​.com). Sig­ni­fi­cant per­so­na­li­ties: Juraj Jáno­šík – a bri­gand and folk hero who took from the rich and gave to the poor, Ľudo­vít Štúr – codi­fier of the writ­ten Slo­vak lan­gu­age, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – scien­tist, poli­ti­cian, sol­dier, co-​founder of the Cze­cho­slo­vak sta­te, Ale­xan­der Dub­ček – sta­tes­man, figu­re of the Pra­gue Spring of 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic cha­rac­te­ris­tic dis­hes: pare­ni­ca, she­ep che­e­se, che­e­se whips, oštie­pok, bryn­dza, Ska­li­ca trdel­ník, Bra­ti­sla­va rolls (mpsr​.sk), Tokaj wine, cab­ba­ge soup, pie­ro­gi, pota­to pan­ca­kes, tla­čen­ka, liver sau­sa­ge, pagá­če, and final­ly kofo­la. From hard alco­hol, boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, Demä­nov­ka are well kno­wn. Slo­va­kia is very rich in mine­ral springs – mine­ral waters: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka, and many others.


Slo­wa­kei liegt im Her­zen Euro­pas. Es grenzt an Polen, die Tsche­chis­che Repub­lik, Öster­re­ich, Ungarn und die Ukrai­ne. Es ist ein ber­gi­ges Land, mit wun­ders­chönen Ber­gen wie der Malá Fat­ra, den Níz­ke Tat­ry und den Vyso­ké Tat­ry. Fast das gesam­te Gebiet gehört zum Kar­pa­ten­bo­gen. Aus geolo­gis­cher und geot­her­ma­ler Sicht ist die Slo­wa­kei ein sehr rei­ches Land.

Die Slo­wa­kei ver­fügt über 1200 ent­dec­kte Höh­len, von denen nur 14 für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich sind. Die läng­ste ist das Demänovský-​Höhlensystem, das mehr als 30 km lang ist. Die tiefs­te ist der Sta­rý hrad in den Níz­kych Tat­rách, mit einer Tie­fe von 432 Metern. Der läng­ste Fluss ist die Váh, der über 406 km flie­ßt. Der höchs­te Was­ser­fall ist der Kme­ťov vodo­pád in den Vyso­ké Tat­ry, mit 80 Metern. Der win­digs­te Ort ist Cho­pok. Der regen­re­ichs­te Ort ist Zboj­níc­ka cha­ta. Das größte Berg­mas­siv ist die Ondav­ská vrcho­vi­na, die eine Flä­che von 1.320 km² umfasst (slo​va​kia​.eu​.sk). Die Slo­wa­kei beher­bergt den größten höl­zer­nen Altar der Welt – die Kir­che St. Jakob in Levo­ča, das geo­gra­fis­che Zen­trum Euro­pas in den Krem­nic­ké vrchy, die ein­zi­ge kal­te arte­sis­che Quel­le Euro­pas – Her­lian­sky gej­zír bei Koši­ce, die größte Sch­los­san­la­ge in Mit­te­le­uro­pa – Spiš­ský hrad, den höchs­ten Gip­fel der Kar­pa­ten – Ger­la­chov­ský štít, den ältes­ten öffen­tli­chen Park in Mit­te­le­uro­pa – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Die Slo­wa­kei hat die größte Anzahl von Bur­gen und Sch­lös­sern in Euro­pa: 425 Sch­lös­ser, 180 Ruinen von Bur­gen und Sch­lös­sern (slo​va​kia​.eu​.sk). Zum 21. Mai 2011 bet­rug die Bevöl­ke­rung 5.397.036 Ein­woh­ner (sta​tis​tics​.sk). Mehr als 57% von ihnen leben in Städ­ten (slo​va​kia​.eu​.sk).

Die Slo­wa­ken über­wie­gend bevöl­kern die Slo­wa­kei. Min­der­he­itsg­rup­pen umfas­sen Ungarn, Roma, Ukrai­ner, Tsche­chen und Deuts­che. Die Slo­wa­kei hat vers­chie­de­ne spe­zi­fis­che Regi­onen mit his­to­ris­chen Urs­prün­gen: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Irgen­dwann im 5. Jahr­hun­dert kamen die Sla­wen, die spä­ter unter ande­rem von den Awa­ren angeg­rif­fen wur­den, die spä­ter ver­trie­ben wur­den. Etwa aus die­sem Gebiet. Den­noch assi­mi­lier­ten sich vie­le Awa­ren. Nach neue­ren Quel­len ist frag­lich, wie weit die römis­che Besied­lung zu einem bes­timm­ten Zeit­punkt reich­te. Den­noch wur­den Res­te römis­cher Besied­lung an meh­re­ren Stel­len in der Slo­wa­kei gefunden.

Die ers­te Besied­lung der Slo­wa­kei datiert aus dem Ende des Palä­o­lit­hi­kums, vor 250.000 Jah­ren, mit Loka­li­tä­ten wie Gánov­ce, wo der Schä­del eines Nean­der­ta­lers gefun­den wur­de, und Mora­va­ny, wo die Venus­fi­gu­ri­ne gefun­den wur­de – die soge­nann­te Mora­vis­che Venus. Die ers­ten Bau­ern ers­chie­nen hier vor etwa 5.000 bis 4.000 Jah­ren vor Chris­tus. Ab Ende des 4. Jahr­hun­derts v. Chr. kamen die Kel­ten. Im 1. Jahr­hun­dert v. Chr. die Daker. Ab dem Beginn des 1. Jahr­hun­derts kamen die Ger­ma­nen – das König­re­ich Van­nio. Die ers­ten Slo­wa­ken sie­del­ten wahrs­che­in­lich im 5. Jahr­hun­dert unser Gebiet (Wiki­pe­dia).

Die ers­te sta­at­li­che Ein­he­it der Sla­wen auf dem Gebiet der heuti­gen Slo­wa­kei war das Reich von Samo im 7. Jahr­hun­dert. Spä­ter das Fürs­ten­tum von Nit­ra, das sich im Jahr 833 mit dem Mäh­ris­chen Fürs­ten­tum vere­i­nig­te, um Gro­ßmäh­ren zu bil­den (Wiki­pe­dia). Dies war eine sehr bede­uten­de Epi­so­de in der Ges­chich­te die­ser Zeit, da es ein rela­tiv star­ker Sta­at war. Etwa bis zu die­sem Zeit­punkt fällt der Besuch der Thes­sa­lo­ni­cher Brüder Kyrill und Met­ho­dius im 9. Jahr­hun­dert, die den christ­li­chen Glau­ben auf unse­rem Gebiet pre­d­ig­ten. Aus kul­tu­rel­ler Sicht war dies eine sehr bede­uten­de Vers­chie­bung. Es gelang ihnen, das Alt­kir­chens­la­wis­che neben Late­in zur litur­gis­chen Spra­che zu machen, was vom Papst aner­kannt wur­de. Es ist erwäh­nen­swert, dass dies die ein­zi­gen bei­den Spra­chen waren, in denen zu die­ser Zeit Mes­sen gefe­iert wer­den konn­ten. Etwa im 10. Jahr­hun­dert kamen die Ungarn, die wie die Awa­ren im 5. Jahr­hun­dert noma­disch waren. Sie tra­fen jedoch auf Widers­tand von den Sla­wen, aber auch von den Römern und Ger­ma­nen. Mehr oder weni­ger hat­ten sie kei­nen ande­ren Ort, an den sie gehen konn­ten, also lie­ßen sie sich hier nie­der und lern­ten, das Land zu bewirts­chaf­ten. Seit dem 10. Jahr­hun­dert gehör­te die Slo­wa­kei zu Ungarn, und seit dem 19. Jahr­hun­dert zu Österreich-​Ungarn. Bra­ti­sla­va, die heuti­ge Haupts­tadt, war lan­ge Zeit die Krönungss­tadt. Seit 1918 gehört die Slo­wa­kei zu der Tsche­chos­lo­wa­kei, mit einer kur­zen Pau­se als unab­hän­gi­ger slo­wa­kis­cher Sta­at wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs. Seit dem 1. Janu­ar 1993 ist die Slo­wa­kis­che Repub­lik ein unab­hän­gi­ger Sta­at. Seit dem 1. Mai 2004 sind wir Mitg­lie­der der Euro­pä­is­chen Uni­on, seit dem 29. März 2004 Mitg­lie­der der NATO, seit dem 1. Janu­ar 2009 Mitg­lie­der der Euro­zo­ne – der Euro­pä­is­chen Wäh­rung­su­ni­on, wobei der Euro zur offi­ziel­len Wäh­rung wurde.

Im Lau­fe der Ges­chich­te wur­de die Slo­wa­kei vie­le Male von Tata­ren, Tür­ken und ande­ren angeg­rif­fen, aber was die ter­ri­to­ria­le Integ­ri­tät bet­rifft, hat sie stand­ge­hal­ten. Es stimmt, dass die Tür­ken und Tata­ren ande­re Zie­le hat­ten, was sie oft zwang, das slo­wa­kis­che Gebiet zu ver­las­sen. Aber auch ger­ma­nis­che oder römis­che Angrif­fe waren nicht über­mä­ßig. Die Bur­gen, die in der Slo­wa­kei in der Ver­gan­gen­he­it waren, waren rela­tiv gut befes­tigt und konn­ten früher erfolg­re­ich Fein­den widers­te­hen. Oft wur­de unse­ren Geg­nern gehol­fen, sie zu ero­bern, indem sie ver­ra­ten wur­den. Bis ins Mit­te­lal­ter waren zum Beis­piel Bur­gen in Devín, in Fiľa­ko­vo ein gro­ßes Hin­der­nis für Fein­de. Sch­lie­ßlich auch Bra­ti­sla­va Cast­le. Nach allem war Bra­ti­sla­va lan­ge Zeit als Ste­ins­tadt” bekannt. Eine sch­lech­te Zeit für das ein­fa­che Volk war nach 1526 und dau­er­te unge­fähr bis 1868. Es ist inte­res­sant, dass eini­ge Rea­li­tä­ten aus die­ser Zeit auch in den Worts­chatz ein­ge­gan­gen sind – der Beg­riff tür­kis­che Wirts­chaft” stammt genau aus dem Mit­te­lal­ter. Es geht darum, dass der Tür­ke ein­fach genom­men und sich nicht darum geküm­mert hat. Den Tür­ken war es egal, was pas­sie­ren wür­de, wenn sie die Ern­te nutz­ten; sie inte­res­sier­ten sich nicht für die Zukunft, sie gin­gen ein­fach wei­ter und drüc­kten jemand ande­ren aus.

In kul­tu­rel­ler Hin­sicht war die Exis­tenz der Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – einer der ältes­ten Uni­ver­si­tä­ten Euro­pas – bede­ut­sam. Sie wur­de von Matt­hias Cor­vi­nus um 1466 in Bra­ti­sla­va geg­rün­det. 1787 kodi­fi­zier­te Anton Ber­no­lák ers­tmals die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che auf der Grund­la­ge des wests­lo­wa­kis­chen Dia­lekts – Ber­no­láks Slo­wa­kisch. Seit 1843 wur­de die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che dank Ľudo­vít Štúr auf der Grund­la­ge des zen­trals­lo­wa­kis­chen Dia­lekts kodifiziert.

Die meis­ten Men­schen leben in den Städ­ten Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal­parks: TANAP – Tatra-​Nationalpark, NAPANT – Nati­onal­park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­wa­kis­ches Para­dies, Slo­wa­kis­cher Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Die wich­tigs­ten Feier­ta­ge: Weih­nach­ten, Ostern, St. Niko­laus, St. Lucia, Sil­ves­ter, Neujahr, Kin­der­tag, Mut­ter­tag, Aller­he­i­li­gen, Kar­ne­val (slo​va​kia​si​te​.com). Bede­uten­de Per­sön­lich­ke­i­ten: Juraj Jáno­šík – ein Bri­gand und Volks­held, der den Rei­chen nahm und den Armen gab, Ľudo­vít Štúr – Kodi­fi­zie­rer der gesch­rie­be­nen slo­wa­kis­chen Spra­che, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – Wis­sen­schaft­ler, Poli­ti­ker, Sol­dat, Mit­beg­rün­der des tsche­chos­lo­wa­kis­chen Sta­a­tes, Ale­xan­der Dub­ček – Sta­ats­mann, Figur des Pra­ger Früh­lings von 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mis­che cha­rak­te­ris­tis­che Gerich­te: Pare­ni­ca, Schafs­kä­se, Käse­pe­its­chen, Oštie­pok, Bryn­dza, Ska­lit­zer Trdel­ník, Bra­ti­sla­va­er Rol­len (mpsr​.sk), Toka­jer Wein, Kraut­sup­pe, Pie­ro­gi, Kar­tof­fel­puf­fer, Tla­čen­ka, Leber­wurst, Pagá­če und sch­lie­ßlich Kofo­la. Bekann­te har­te Alko­ho­li­ka sind Boro­vič­ka, Sli­vo­vitz, Demä­nov­ka. Die Slo­wa­kei ist sehr reich an Mine­ra­lqu­el­len – Mine­ra­lwäs­ser: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka und vie­le andere.


Sło­wac­ja leży w ser­cu Euro­py. Gra­nic­zy z Pol­ską, Cze­cha­mi, Aus­trią, Węgra­mi i Ukrai­ną. Jest to gór­zys­ty kraj, w któ­rym znaj­du­ją się pięk­ne góry, takie jak Mała Fat­ra, Niżne Tat­ry, Wyso­kie Tat­ry. Pra­wie całe tery­to­rium prze­ci­na frag­ment łuku Kar­pat. Z geolo­gicz­ne­go i geoter­mal­ne­go punk­tu widze­nia Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­tym krajem.

Sło­wac­ja posia­da 1200 odkry­tych jas­kiń, z któ­rych tyl­ko 14 jest dostęp­nych dla pub­licz­no­ści. Naj­dłu­żs­zy jest sys­tem jas­kiń Demä­nov­ský, któ­ry ma ponad 30 km. Naj­głębs­za to Sta­rý hrad w Niżnych Tat­rach, o głębo­ko­ści 432 met­rów. Naj­dłu­żs­zą rze­ką jest Wáh, któ­ra ma 406 km dłu­go­ści. Naj­wy­żs­zy wodos­pad to Kme­ťov vodo­pád w Wyso­kich Tat­rach, mający 80 met­rów wyso­ko­ści. Naj­bar­dziej wietrz­nym miejs­cem jest Cho­pok. Naj­bar­dziej deszc­zo­wym miejs­cem jest Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­wi­ęks­zym masy­wem gór­skim jest Ondav­ská vrcho­vi­na, zaj­mu­jący obszar 1320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­zy dre­wnia­ny ołtarz na świe­cie – Kości­ół św. Jaku­ba w Levo­či, geo­gra­ficz­ne cen­trum Euro­py w Krem­nic­kich Wier­chach, jedy­ny zim­ny arte­zyj­ski źró­dło­wy w Euro­pie – Her­lian­sky gej­zír koło Kos­zyc, naj­wi­ęks­zy kom­pleks zamko­wy w Euro­pie Środ­ko­wej – Zamek Spis­ki, naj­wy­żs­zy szc­zyt Kar­pat – Ger­la­chov­ský štít, naj­stars­zy park pub­licz­ny w Euro­pie Środ­ko­wej – Sad Jan­ka Krá­ľa w Bra­ty­sła­wie (visit​slo​va​kia​.com). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­za licz­ba zamków i pała­ców w Euro­pie: 425 zamków, 180 ruin zamków i pała­ców (slo​va​kia​.eu​.sk). Według danych z 21 maja 2011 roku miesz­ka­ło tu 5 397 036 miesz­ka­ńców (sta​tis​tics​.sk). Ponad 57% z nich miesz­ka w mias­tach (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Sło­wac­ji prze­wa­ża­jący udział mają Sło­wa­cy. Spo­śród mniejs­zo­ści wys­tępu­ją Węgr­zy, Romo­wie, Ukrai­ńcy, Cze­si i Niem­cy. Na tere­nie Sło­wac­ji znaj­du­ją się różne spe­cy­ficz­ne regi­ony o his­to­rycz­nym pocho­dze­niu: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tów, Spisz, Sza­rysz, Abov, Zem­plín, Uh, Nowog­ród, Ora­wa. Pier­wsi Sło­wia­nie poja­wi­li się tutaj pra­wdo­po­dob­nie w V wie­ku naszej ery (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­zą jed­no­stką państ­wo­wą Sło­wian na tere­nie dzi­siejs­zej Sło­wac­ji było państ­wo Samo­na w VII wie­ku. Później Ksi­ęst­wo Nitr­za­ńs­kie, któ­re połąc­zy­ło się w 833 roku z Ksi­ęst­wem Mora­ws­kim, twor­ząc Wiel­ką Mora­wę (Wiki­pe­dia). Była to bar­dzo istot­na epo­ka w his­to­rii tego okre­su, ponie­waż był to sto­sun­ko­wo sil­ny państ­wo. W oko­ło ten okres przy­pa­da także wizy­ta the­sa­lo­ńs­kich bra­ci Cyry­la i Meto­de­go w IX wie­ku, któr­zy gło­si­li wia­rę chr­ze­ści­ja­ńs­ką na tym obszar­ze. Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia był to bar­dzo istot­ny prze­skok. Uda­ło im się uczy­nić sta­ro­sło­wia­ńs­ki obok łaci­ny języ­kiem litur­gicz­nym, co zosta­ło uzna­ne przez papie­ża. War­to zau­wa­żyć, że były to jedy­ne dwa języ­ki, w któ­rych w tym cza­sie można było odpra­wiać msze. W oko­ło X wie­ku przy­by­li Węgr­zy, któr­zy podob­nie jak Awa­ro­wie w V wie­ku byli koc­zo­wni­ka­mi. Spot­ka­li się jed­nak z opo­rem Sło­wian, ale także Rzy­mian i Ger­ma­nów. W zasa­dzie nie mie­li dokąd iść, więc osied­li­li się tutaj i nauc­zy­li się upra­wiać zie­mię. Od X wie­ku Sło­wac­ja nale­ża­ła do Węgier, a od XIX wie­ku do Austro-​Węgier. Bra­ty­sła­wa, obec­na sto­li­ca, była przez dłu­gi czas mias­tem koro­na­cyj­nym. Od 1918 roku Sło­wac­ja była częścią Cze­cho­sło­wac­ji, z krót­ką przer­wą na nie­pod­le­głe państ­wo sło­wac­kie w cza­sie II woj­ny świa­to­wej. Od 1 stycz­nia 1993 roku Repub­li­ka Sło­wac­ka jest nie­pod­le­głym państ­wem. Od 1 maja 2004 roku jes­te­śmy człon­kiem Unii Euro­pej­skiej, od 29 mar­ca 2004 roku człon­kiem NATO, od 1 stycz­nia 2009 roku człon­kiem stre­fy euro – Unii Walu­to­wej, gdzie euro sta­ło się ofic­jal­ną walutą.

Podc­zas całej his­to­rii Sło­wac­ja była wie­lok­rot­nie ata­ko­wa­na przez Tata­rów, Tur­ków, ale pod wzg­lędem integ­ral­no­ści tery­to­rial­nej przetr­wa­ła. Pra­wdą jest, że Tur­cy i Tatar­zy mie­li inne cele, co częs­to zmus­za­ło ich do opuszc­ze­nia tery­to­rium Sło­wac­ji. Jed­nak ata­ki ger­ma­ńs­kie czy rzym­skie nie były zbyt licz­ne. Zamki, któ­re ist­nia­ły na tere­nie Sło­wac­ji w przes­zło­ści, były sto­sun­ko­wo dobr­ze ufor­ty­fi­ko­wa­ne i potra­fi­ły sku­tecz­nie prze­ci­ws­ta­wiać się wro­gom. Częs­to naszym prze­ci wni­kom poma­ga­ła zdra­da, by je zdo­być. Do śred­ni­owiec­za zamki w Deví­nie, Fiľa­ko­vie były na przy­kład dużą przesz­ko­dą dla wro­gów. W końcu także zamek bra­ty­sła­ws­ki. Bra­ty­sła­wa była dłu­go zna­na jako mias­to z kamie­nia”. Cza­sa­mi nazwa turec­ka gos­po­dar­ka” pocho­dzi wła­śnie ze śred­ni­owiec­za. Cho­dzi o to, że Tur­ko­wi zale­ża­ło tyl­ko na zabra­niu, nie dbał o nic. Tur­kom nie zale­ża­ło na tym, co się sta­nie, gdy wykor­zys­ta­ją plo­ny, nie dba­li o przys­zło­ść, po pros­tu szli dalej, wyzys­ku­jąc kogoś innego.

Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia ist­nie­nie Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – jed­ne­go z naj­stars­zych uni­wer­sy­te­tów w Euro­pie – mia­ło znac­ze­nie. Zało­żył go Matej Kor­vín w Bra­ty­sła­wie oko­ło 1466 roku. W 1787 roku po raz pier­ws­zy znor­ma­li­zo­wa­no język sło­wac­ki na pod­sta­wie dia­lek­tu zachod­ni­osło­wac­kie­go – język ber­no­lá­ko­wy. Od 1843 roku, dzi­ęki Ľudo­ví­to­wi Štú­ro­wi, język sło­wac­ki jest znor­ma­li­zo­wa­ny na pod­sta­wie dia­lek­tu środkowosłowackiego.

Naj­wi­ęcej ludzi miesz­ka w mias­tach Bra­ty­sła­wie, Kos­zy­cach, Pre­szo­wie, Nitr­ze, Żyli­nie, Bańs­kiej Bys­tr­zy­cy, Trna­wie, Mar­ti­nie, Trenc­zy­nie, Pop­ra­dzie, Prie­vi­dzy, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Par­ki naro­do­we: TANAP – Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, NAPANT – Park Naro­do­wy Niżne Tat­ry, Wiel­ka Fat­ra, Mała Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Sło­wac­ki Raj, Sło­wac­ki Kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­wa­żniejs­ze świ­ęta: Boże Naro­dze­nie, Wiel­ka­noc, św. Miko­łaj, św. Łuc­ja, Sylwes­ter, Nowy Rok, Dzień Dziec­ka, Dzień Mat­ki, Wszys­tkich Świ­ętych, Kar­na­wał (slo​va​kia​si​te​.com). Wybit­ne oso­bis­to­ści: Juraj Jáno­šík – zbój­nik i boha­ter ludo­wy, któ­ry zabie­rał boga­tym i dawał bied­nym, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ka­tor języ­ka sło­wac­kie­go, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – nauko­wiec, poli­tyk, żołnierz, wspó­łza­ło­ży­ciel państ­wa cze­cho­sło­wac­kie­go, Ale­xan­der Dub­ček – poli­tyk, postać Pras­kiej Wios­ny 1968 roku (slo​va​kia​si​te​.com). Cha­rak­te­rys­tycz­ne potra­wy gas­tro­no­micz­ne: pare­ni­ca, ser owc­zy, kor­bá­či­ky sero­we, oštie­pok, bryn­dza, trdel­ník ska­lic­ki, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), wino tokaj­skie, kapust­ni­ca, pie­ro­gi, plac­ki ziem­niac­za­ne, tla­čen­ka, kas­zan­ka, pagá­če i wresz­cie kofo­la. Z moc­nych alko­ho­li zna­ne są: boro­vič­ka, śli­wo­wi­ca, demä­nov­ka. Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­ta w źró­dła mine­ral­ne – wody mine­ral­ne: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka i wie­le innych.


Szlo­vá­kia közép-​Európában talál­ha­tó. Hatá­ros Len­gy­elors­zág­gal, Cse­hors­zág­gal, Auszt­riá­val, Magy­arors­zág­gal és Ukraj­ná­val. Ez egy hegy­vi­dé­ki ors­zág, Szlo­vá­kiá­ban szép hegy­ek talál­ha­tók, pél­dá­ul a Kis-​Fátra, a Nagy-​Fátra, a Magas-​Tátra. Majd­nem az egész terüle­ten átha­lad a Kár­pá­tok íve. Geoló­giai és geoter­mi­kus szem­pont­ból Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ország.

Szlo­vá­kiá­nak 1200 fel­fe­de­zett bar­lang­ja van, közülük csak 14 nyit­va áll a nyil­vá­nos­ság előtt. A leg­hoss­zabb a Demé­ny­fal­vi bar­lan­grends­zer, ame­ly több mint 30 km hoss­zú. A leg­mé­ly­ebb a Sta­rý hrad a Alacsony-​Tátrában, 432 méte­res mély­ség­ben. A leg­hoss­zabb folyó a Vág, ame­ly 406 km hoss­zú. A leg­ma­ga­sabb víze­sés a Magas-​Tátrában a Kmeť-​vízesés, 80 méter magas. A legs­zél­se­be­sebb hely Cho­pok. A lege­sősebb hely a Zboj­níc­ka cha­ta. A leg­na­gy­obb hegy­ség az Ondavai-​dombság, ame­ly 1320 km² terüle­ten terül el. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a világ leg­na­gy­obb fából kés­zült oltá­ra, a Levo­čai Szent Jakab-​templom, Euró­pa geog­rá­fiai közép­pont­ja a Kremnica-​hegységben, az egy­et­len hideg arte­zi kút Euró­pá­ban a Her­lian­sky gej­zír Kas­sá­nál, a közép-​európai régió leg­na­gy­obb várá­gy­ai a Sze­pe­si vár, a leg­ma­ga­sabb hegyc­súcs a Kár­pá­tok­ban a Gerlachovský-​gerinc, a legöre­gebb köz­park a közép-​európai régi­ó­ban a Jan­ka Krá­ľa Park Pozso­ny­ban. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a leg­több vár és kas­té­ly Euró­pá­ban. 425 kas­té­ly, 180 vár, kas­té­ly és rom (slo​va​kia​.eu​.sk). 2011. május 21-​én 5 397 036 lakos élt itt (sta​tis​tics​.sk). Lakos­sá­gá­nak több mint 57%-a él váro­sok­ban (slo​va​kia​.eu​.sk).

Szlo­vá­kiá­ban főként szlo­vá­kok élnek. Kisebb­sé­gi cso­por­tok közé tar­to­znak a magy­arok, a romák, az ukrá­nok, a cse­hek és a néme­tek. Szlo­vá­kiá­ban külön­böző tör­té­nel­mi régi­ók talál­ha­tók, mint pél­dá­ul Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Sze­pes, Šariš, Abov, Zem­plén, Uh, Novoh­rad, Ora­va. A szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban érkez­tek Szlo­vá­kiá­ba, aki­ket külön­böző táma­dá­sok értek, töb­bek között az Ava­ro­ké, aki­ket később elűz­tek. A népes­sé­gük egy rés­ze azon­ban Szlo­vá­kiá­ban maradt. A legf­ris­sebb ada­tok sze­rint kér­dé­ses, hogy az egy­es idős­za­kok­ban a római tele­pülé­sek mily­en mess­zi­re ter­jed­tek. Min­de­ne­set­re Szlo­vá­kiá­ban is talál­tak római tele­pülé­si marad­vá­ny­o­kat több helyen.

Szlo­vá­kia első tele­pülé­se a pale­olit végén, min­te­gy 250 000 évvel eze­lőtt kelet­ke­zett, oly­an hely­eken, mint Gánov­ce, ahol nean­der­völ­gyi kopo­ny­át talál­tak, és Mora­vian­ban, ahol Vénusz szob­rot talál­tak – a Mora­vai Vénuszt. Az első gaz­dál­ko­dók valós­zí­nűleg Kr. e. 5 0004 000 évvel eze­lőtt jelen­tek meg itt. Kr. e. 4. szá­zad vége óta a kel­ták érkez­tek ide. Kr. e. 1. szá­zad­ban jöt­tek a dákok. Az 1. szá­zad ele­jé­től kezdve a ger­má­nok – Van­ni­ove kirá­ly­sá­ga – is ide érkez­tek. Az első szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban tele­ped­tek le erre a terület­re (Wiki­pe­dia).

A szlá­vok első álla­ma­la­ku­la­ta Szlo­vá­kiá­ban a 7. szá­zad­ban lét­re­jött Samo biro­da­lom volt. Később az Nit­ri her­ceg­ség, ame­ly­nek 833-​ban Mor­va her­ceg­ség­gel tör­té­nő egy­esí­té­sé­vel nagy Mor­va­ors­zág ala­kult ki (Wiki­pe­dia). Ez egy nagy­on fon­tos epi­zód volt a tör­té­ne­lem­ben ebben az idős­zak­ban, mivel ez egy vis­zo­ny­lag erős álla­ma­la­ku­lat volt. Ehhez az idős­zak­hoz tar­to­zik Cyril és Metód miss­zi­ó­ja a 9. szá­zad­ban, akik a keresz­té­ny hitet hir­det­ték ezen a terüle­ten. Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból ez egy nagy­on fon­tos vál­to­zás volt. Sike­rült elér­ni, hogy a latin mel­lett a sta­rosz­láv a litur­gi­kus nyelv is legy­en, amit még a pápa is eli­smert. Így ők let­tek az egy­et­len két nyelv, ame­ly­ek­ben misét lehe­tett celeb­rál­ni. Kb. a 10. szá­zad­ban érkez­tek a magy­arok, akik hason­ló­an az 5. szá­za­di ava­rok­hoz nomá­dok vol­tak. Azon­ban elle­nál­lás­ba ütköz­tek a szlá­vok, vala­mint a rómaiak és a ger­má­nok rés­zé­ről. Kevés lehe­tősé­gük volt, ezért lete­le­ped­tek és meg­ta­nul­ták művel­ni a föl­det. A 10. szá­zad­tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Magy­arors­zág­nak, a 19. szá­zad­tól Ausztria-​Magyarországnak. Pozso­ny, a mai fővá­ros hoss­zú ide­ig koro­ná­zá­si város volt. 1918-​tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Csehsz­lo­vá­kiá­nak, rövid időre önál­ló Szlo­vák Állam­ként a máso­dik világ­há­bo­rú alatt. 1993. janu­ár 1‑jétől Szlo­vá­kia önál­ló állam. 2004. május 1‑jétől az Euró­pai Unió tag­ja vagy­unk, 2004. már­cius 29-​től a NATO tag­ja vagy­unk, 2009. janu­ár 1‑jétől az euró­öve­zet tag­ja vagy­unk – az euró lett az hiva­ta­los fizetőeszköz.

Tör­té­nel­mi szem­pont­ból Szlo­vá­kia soks­zor volt táma­dá­sok­nak kitett, Tatá­rok, törökök által, de az ors­zág terüle­ti integ­ri­tá­sa szem­pont­já­ból elle­nállt. Igaz, hogy a törökök­nek és a tatá­rok­nak más célok is vol­tak, ami soks­zor arra kénys­ze­rí­tet­te őket, hogy elha­gy­ják Szlo­vá­kia terüle­tét. Min­de­ne­set­re sem a ger­mán, sem a római táma­dá­sok nem vol­tak túl nagy­ok. A múlt­ban a szlo­vá­kiai várak vis­zo­ny­lag jól mege­rősí­tet­tek vol­tak, és sike­re­sen elle­náll­tak az ellen­sé­gek­nek. Gyak­ran a meg­ny­eré­sük­höz áru­lás is hoz­zá­já­rult. A közép­kor­ban pél­dá­ul a Dévé­nyi, a Fülek várak nagy aka­dá­lyt jelen­tet­tek az ellen­sé­gek szá­má­ra. Végül is a Pozso­nyi vár is. His­zen Pozso­nyt soká­ig kővá­ros­nak is nevez­ték. Rossz idős­zak volt az egys­ze­rű embe­rek szá­má­ra 1526 után és körül­be­lül 1868-​ig. Érde­kes, hogy néhá­ny való­ság az akko­ri idős­zak­ból beke­rült a szó­tár­ba – a török gaz­da­ság kife­je­zés éppen a közép­kor­ból szár­ma­zik. Arról van szó, hogy a török csak vett, és nem törődött azzal, mi lesz, ha ők hasz­nál­ják a ter­mést, nem törődött a jövővel, egys­ze­rűen csak tovább men­tek, máso­kat zsaroltak.

Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból fon­tos volt az Istro­po­li­ta­na Aca­de­mia léte­zé­se is – Euró­pa egy­ik leg­ré­geb­bi egy­ete­me. Matej Kor­vín ala­pí­tot­ta Pozso­ny­ban körül­be­lül 1466-​ban. 1787-​ben Anton Ber­no­lák elős­zör kodi­fi­kál­ta a szlo­vák nyel­vet Nyugat-​Szlovákiai dia­lek­tus alap­ján – ber­no­lá­ki szlo­vák nyelv. 1843 óta Ľudo­vít Štúr miatt a közép­ső szlo­vák dia­lek­tus alap­ján kodi­fi­kál­ták a szlo­vák nyelvet.

A leg­több ember Pozso­ny­ban, Kas­sán, Pre­sov­ban, Nit­rá­ban, Zsol­nán, Besz­ter­ce­bá­ny­án, Trenc­sén­ben, Mar­ton­ban, Trenc­sén­ben, Pop­rád­ban, Prie­vi­dzá­ban, Zsol­nán él (slo​va​kia​si​te​.com). Nemze­ti par­kok: TANAP – Tát­rai Nemze­ti Park, NAPANT – Alacsony-​Tátrai Nemze­ti Park, Nagy-​Fátra, Kis-​Fátra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Szlo­vák Para­dic­som, Szlo­vák Karszt, Murá­nyi sík­ság (slo​va​kia​si​te​.com). Leg­fon­to­sabb ünne­pek: Karác­so­ny, Hús­vét, Miku­lás, Szent Lucia, Szil­vesz­ter, Újév, Gyer­mek­nap, Any­ák napja, Halot­tak napja, Far­sang (slo​va​kia​si​te​.com). Jelen­tős sze­mé­ly­i­sé­gek: Juraj Jáno­šík – rab­ló és népi hős, aki a gaz­da­gok­tól vett és a sze­gé­ny­ek­nek adott, Ľudo­vít Štúr – a szlo­vák írás­be­li nyelv kodi­fi­ká­to­ra, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – tudós, poli­ti­kus, kato­na, a Csehsz­lo­vák állam meg­te­rem­tője, Ale­xan­der Dub­ček – poli­ti­kus, 1968-​as Prá­gai Tavasz jelen­tős alak­ja (slo​va​kia​si​te​.com). Gaszt­ro­nó­miai jel­leg­ze­tes­sé­gek: pare­ni­ca, juh­sajt, sajt­ko­ron­gok, oštie­pok, bryn­dza, szil­vás­vi­rágh, pozso­nyi kif­li (mpsr​.sk), toka­ji bor, káposz­ta­le­ves, gom­bóc, palac­sin­ta, tla­čen­ka, hur­ka, pás­ká, és végül a kofo­la. Az erős alko­ho­lok közül ismer­tek: boro­vič­ka, szil­vó­rium, demä­nov­ka. Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ásvá­ny­vi­zek­ben – ásvá­ny­vi­zek­ben: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka és sok más.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Chemické procesy v akváriu

Hits: 20931

Ché­mie sa netre­ba báť, má svo­je pev­né záko­ni­tos­ti, ale bez jej aspoň malých vedo­mos­tí sa dá len veľ­mi ťaž­ko zaobísť pri úspeš­nom cho­ve, ale­bo pes­to­va­ní rast­lín. Bio­lo­gic­ké pro­ce­sy úzko súvi­sia aj s fyzi­kál­ny­mi zákon­mi. V prí­ro­de sa len veľ­mi málo látok v kva­pal­nom ale­bo plyn­nom sta­ve nachá­dza v stá­lom, neut­rál­nom sta­ve. Drvi­vá väč­ši­na látok je diso­ci­ova­ná na ióny. Schop­nosť via­zať sa na lát­ky, prv­ky je špe­ci­fic­ká, závi­sí od množ­stva che­mic­kých, ale aj fyzi­kál­nych fak­to­rov. Aj samot­ná voda sa vyzna­ču­je ioni­zá­ci­ou – veď kaž­dý z nás vie, že je vodi­čom elek­tric­ké­ho prú­du. O pH počul asi kaž­dý akva­ris­ta. Čo popi­su­je pH? Roz­diel­nu kon­cen­trá­ciu che­mic­ky čis­tých zlo­žiek vody – jed­not­li­vých zlo­žiek” tvo­ria­cich vodu. Voda posky­tu­je mož­nos­ti pre množ­stvo che­mic­kých reak­cií. Pre tie­to reak­cie je mož­né opí­sať rov­no­váž­ne kon­štan­ty. Nie je to nič nenor­mál­ne, nič ťaž­ko pocho­pi­teľ­né. Keď pou­ži­jem ana­ló­giu, je to pres­ne ako medzi ľuď­mi, aj tam exis­tu­je medzi nami urči­tá rov­no­vá­ha, urči­té napä­tie (tlak), kto­ré sa raz pri­klo­ní na jed­nu stra­nu, ino­ke­dy na opač­nú. A k pod­mien­kam, kto­ré urču­jú ten­to stav rov­na­ko pat­rí aj taká malič­kosť, ako odkiaľ fúka vie­tor”. Spo­meň­me si na osmó­zu, ale aj na to, čo sa sta­ne, keď uvoľ­ní­me ven­til na pneuma­ti­ke – časom sa vyrov­ná tlak. Che­mic­ká väz­ba je kreh­ká vec, podob­ne ako vzťa­hy medzi ľuď­mi. Aj medzi nami exis­tu­jú kata­ly­zá­to­ry, enzý­my podob­ne ako sa popi­su­jú v ché­mii a bio­ló­gii, kto­ré dovo­ľu­jú usku­toč­niť neja­ký pro­ces, neja­kú reak­ciu. Samoz­rej­me aj spo­ma­ľo­va­če – inhi­bí­to­ry.

Prí­ro­da má jed­not­ný základ, Aris­to­te­les ju chá­pe ako vznik, pod­sta­tu a vývoj vecí, a ja to vidím rov­na­ko. Ak sa k tomu posta­ví­me spo­loč­ne, máme väč­šiu šan­cu poro­zu­mieť aj akva­ris­ti­ke. Pocho­pe­nie súvis­los­tí rôz­nych ved­ných odbo­rov popi­su­je ter­mín kon­zi­lien­cia. Základ­ným sta­veb­ným prv­kov živých sústav je uhlík. Uhlík pat­rí spo­lu s vodí­kom, kys­lí­kom, dusí­kom, fos­fo­rom, sírou ku bio­gén­nym prv­kom. Ché­mia uhlí­ka tvo­rí samos­tat­ne sto­ja­cu dis­cip­lí­nu – orga­nic­kú ché­miu (neza­obe­rá sa len oxid­mi uhlí­ka). Uhlík tvo­rí naj­väč­šiu časť suši­ny rýb, rast­lín, aj mik­ro­or­ga­niz­mov. Asi kaž­dý z vás sa v živo­te stre­tol s poj­mom foto­syn­té­za. Aj táto reak­cia, kto­rá aj nám, ľuďom dovo­ľu­je exis­to­vať, sa točí oko­lo uhlí­ka. V akvá­riu sa uhlík vysky­tu­je naj­mä vo for­me oxi­du uhli­či­té­ho, uhli­či­ta­nov, hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov a kyse­li­ny uhli­či­tej. V akom pome­re závi­sí naj­mä od pH. Uhlík sa nachá­dza aj vo for­me biel­ko­vín v potra­ve, v dre­ve kde postup­ným roz­kla­dom dochá­dza ku štie­pe­niu biel­ko­vín na ami­no­ky­se­li­ny a násled­ne ku nit­ri­fi­ká­cii a denit­ri­fi­ká­cii, čo posú­va pH sme­rom dole – pro­stre­die sa okys­ľu­je. V denit­ri­fi­ká­cii nit­ri­fi­ká­cii hrá naj­dô­le­ži­tej­šiu úlo­hu dusík. V akvá­riu dochá­dza najprv ku nit­ri­fi­ká­cii. Najprv oxi­du­je amo­niak na dusi­ta­ny a dusič­na­ny pôso­be­ním nit­ri­fi­kač­ných bak­té­rií Nit­ro­so­mo­nas. Ako nám už naho­vá­ra pred­chá­dza­jú­ca veta, ten­to pro­ces je aerób­ny (za prí­stu­pu vzdu­chu). V ana­e­rób­nych pod­mien­kach dochá­dza k opač­né­mu pro­ce­su (redukč­né­mu) – ku denit­ri­fi­ká­cii. Dochá­dza ku reduk­cii zlú­če­nín dusí­ka na oxi­dy dusí­ka – N2O, NO, prí­pad­ne na až N2 pri pH vyš­šom ako 6 pôso­be­ním bak­té­rií Nit­ro­bac­ter. Keď­že ide o ply­ny, denit­ri­fi­ká­cia doká­že odstrá­niť z vody (akvá­ria) zlú­če­ni­ny dusí­ka. Tie­to pro­ce­sy sú pre akva­ris­ti­ku veľ­mi dôle­ži­té a v zása­de pozi­tív­ne naklo­ne­né. Toxi­ci­ta pro­duk­tov látok cyk­lu dusí­ka kle­sá v tom­to rade: NH3NO2NO3. Vyš­ší obsah dusič­na­nov nezná­ša­jú nie­kto­ré cit­li­vej­šie dru­hy – napr. ame­ric­ké Apis­to­gram­my. Toxi­ci­ta amo­nia­ku je vyš­šia pri vyš­šom pH. Viac amo­nia­ku sa nachá­dza vo vode s vyš­ším pH a vyš­šou tep­lo­tou.

Dusík pochá­dza zo štie­pe­nia biel­ko­vín, kto­ré dodá­va­me potra­vou. Najprv sa tvo­ria ami­no­ky­se­li­ny, neskôr amo­niak. Dusič­na­ny je mož­né účin­ne eli­mi­no­vať rast­li­na­mi, prí­pad­ne reverz­nou osmó­zou v zdro­jo­vej vode , ale­bo selek­tív­ny­mi ion­to­me­nič­mi. Fos­fo­reč­na­ny ( PO4) a ťaž­ké kovy ako napr. olo­vo, zinok sú takis­to toxic­ké. Nie­kto­ré kovy sú v sto­po­vom množ­stve žia­du­ce, ale vo vyš­šej kon­cen­trá­cií pôso­bia ako jedy. V prí­pa­de, že pri roz­kla­de hmo­ty je kys­lí­ko­vý defi­cit, pro­duk­ty hni­tia sú metán ( CH4), amo­niak, sul­fán ( H2S), kyse­li­na mlieč­na. Dru­hy nezná­ša­jú­ce prí­liš mäk­kú vodu čas­to trpia na vod­na­teľ­nosť. To je spô­so­be­né osmo­tic­kým tla­kom – z ich tela sa soli vypla­vu­jú a viac čis­tej vody pre­ni­ká do ich tela ako je únos­né. Oxid uhli­či­tý je nevy­hnut­ná anor­ga­nic­ká lát­ka, kto­rá však pri vyso­kej kon­cen­trá­cii pôso­bí ako nar­ko­ti­kum a ryby dusí. Nie­ke­dy sa tie­to účin­ky dajú využiť. Ak chce­me napr. ryby humán­ne usmr­tiť, sta­čí na to mine­rál­ka – tá by mala obsa­ho­vať viac ako 5% roz­pus­te­né­ho CO2. Medzi uhli­či­ta­no­vou tvrdo­s­ťou, pHoxi­dom uhli­či­tým je závis­losť. Obsah CO2 je nepria­mo úmer­ný ku pH a tep­lo­te a pria­mo úmer­ný ku uhli­či­ta­no­vej tvrdosti.


Che­mis­try should­n’t be fea­red; it has its solid laws, but wit­hout at least some kno­wled­ge of it, it’s very dif­fi­cult to suc­ce­ed in fish­ke­e­ping or plant cul­ti­va­ti­on. Bio­lo­gi­cal pro­ces­ses are clo­se­ly rela­ted to phy­si­cal laws as well. In natu­re, very few sub­stan­ces are found in a liqu­id or gase­ous sta­te in a stab­le, neut­ral sta­te. The vast majo­ri­ty of sub­stan­ces are dis­so­cia­ted into ions. The abi­li­ty to bind to sub­stan­ces, ele­ments, is spe­ci­fic and depends on many che­mi­cal and phy­si­cal fac­tors. Water itself is cha­rac­te­ri­zed by ioni­za­ti­on – as we all know, it con­ducts elect­ric cur­rent. Almost eve­ry aqu­arist has heard of pH. What does pH desc­ri­be? The dif­fe­ren­tial con­cen­tra­ti­on of che­mi­cal­ly pure com­po­nents in water – the indi­vi­du­al com­po­nents” that make up water. Water pro­vi­des oppor­tu­ni­ties for many che­mi­cal reac­ti­ons. Equ­ilib­rium cons­tants can desc­ri­be the­se reac­ti­ons. It’s not­hing abnor­mal, not­hing dif­fi­cult to unders­tand. Using an ana­lo­gy, it’s exact­ly like among peop­le; the­re­’s a cer­tain balan­ce among us, a cer­tain ten­si­on (pre­ssu­re) that some­ti­mes tilts to one side, some­ti­mes to the other. And the con­di­ti­ons that deter­mi­ne this sta­te inc­lu­de even such a tri­via­li­ty as whe­re the wind blo­ws from”. Let’s remem­ber osmo­sis, but also what hap­pens when we rele­a­se air from a tire val­ve – pre­ssu­re is equ­ali­zed over time. Che­mi­cal bon­ding is a fra­gi­le thing, just like rela­ti­ons­hips bet­we­en peop­le. Among us, the­re are cata­lysts, enzy­mes, as desc­ri­bed in che­mis­try and bio­lo­gy, which allow for some pro­cess, some reac­ti­on to take pla­ce. Of cour­se, the­re are also retar­dants – inhibitors.

Natu­re has a uni­fied foun­da­ti­on; Aris­tot­le unders­tands it as the ori­gin, essen­ce, and deve­lop­ment of things, and I see it the same way. If we app­ro­ach it toget­her, we have a gre­a­ter chan­ce of unders­tan­ding aqu­atics as well. Unders­tan­ding the con­nec­ti­ons bet­we­en dif­fe­rent scien­ti­fic dis­cip­li­nes is desc­ri­bed by the term con­ci­lien­ce. The basic buil­ding block of living sys­tems is car­bon. Car­bon, along with hyd­ro­gen, oxy­gen, nit­ro­gen, phosp­ho­rus, and sul­fur, belo­ngs to the bio­ge­nic ele­ments. Car­bon che­mis­try forms a sepa­ra­te dis­cip­li­ne – orga­nic che­mis­try (it’s not just about car­bon oxi­des). Car­bon cons­ti­tu­tes the lar­gest part of the dry mat­ter of fish, plants, and mic­ro­or­ga­nisms. Almost eve­ry­o­ne has encoun­te­red the con­cept of pho­to­synt­he­sis in life. Even this reac­ti­on, which allo­ws us humans to exist, revol­ves around car­bon. In the aqu­arium, car­bon occurs main­ly in the form of car­bon dioxi­de, car­bo­na­tes, bicar­bo­na­tes, and car­bo­nic acid. The ratio depends main­ly on pH. Car­bon is also found in the form of pro­te­ins in food, in wood whe­re gra­du­al decom­po­si­ti­on leads to the cle­a­va­ge of pro­te­ins into ami­no acids and sub­se­qu­en­tly to nit­ri­fi­ca­ti­on and denit­ri­fi­ca­ti­on, which lowers the pH – the envi­ron­ment beco­mes more aci­dic. Nit­ro­gen pla­ys the most impor­tant role in denit­ri­fi­ca­ti­on and nit­ri­fi­ca­ti­on. Nit­ri­fi­ca­ti­on occurs first in the aqu­arium. Ammo­nia is first oxi­di­zed to nit­ri­tes and nit­ra­tes by the acti­on of nit­ri­fy­ing bac­te­ria Nit­ro­so­mo­nas. As the pre­vi­ous sen­ten­ce sug­gests, this pro­cess is aero­bic (with access to air). Under ana­e­ro­bic con­di­ti­ons, the oppo­si­te (reduc­ti­ve) pro­cess occurs – denit­ri­fi­ca­ti­on. Com­pounds of nit­ro­gen are redu­ced to nit­ro­gen oxi­des – N2O, NO, or even to N2 at pH hig­her than 6 by the acti­on of Nit­ro­bac­ter bac­te­ria. Sin­ce the­se are gases, denit­ri­fi­ca­ti­on can remo­ve nit­ro­gen com­pounds from the water (aqu­arium). The­se pro­ces­ses are very impor­tant for aqu­aris­tics and are fun­da­men­tal­ly posi­ti­ve. The toxi­ci­ty of nit­ro­gen cyc­le pro­ducts dec­re­a­ses in this order: NH3NO2NO3. Some more sen­si­ti­ve spe­cies do not tole­ra­te hig­her levels of nit­ra­tes – for exam­ple, Ame­ri­can Apis­to­gram­mas. The toxi­ci­ty of ammo­nia is hig­her at hig­her pH. More ammo­nia is found in water with hig­her pH and temperature.

Nit­ro­gen comes from the bre­ak­do­wn of pro­te­ins pro­vi­ded by food. First, ami­no acids are for­med, later ammo­nia. Nit­ra­tes can be effec­ti­ve­ly eli­mi­na­ted by plants, rever­se osmo­sis in sour­ce water, or selec­ti­ve ion exchan­gers. Phosp­ha­tes (PO4) and hea­vy metals such as lead, zinc are also toxic. Some metals are desi­rab­le in tra­ce amounts but act as poisons in hig­her con­cen­tra­ti­ons. If the­re is an oxy­gen defi­cit during the decom­po­si­ti­on of mat­ter, the pro­ducts of rot­ting are met­ha­ne (CH4), ammo­nia, hyd­ro­gen sul­fi­de (H2S), lac­tic acid. Spe­cies not tole­ra­ting very soft water often suf­fer from flab­bi­ness. This is due to osmo­tic pre­ssu­re – salts are flus­hed out of the­ir bodies, and more pure water penet­ra­tes the­ir bodies than is tole­rab­le. Car­bon dioxi­de is a neces­sa­ry inor­ga­nic sub­stan­ce, but at high con­cen­tra­ti­ons, it acts as a nar­co­tic and suf­fo­ca­tes fish. Some­ti­mes the­se effects can be uti­li­zed. If, for exam­ple, we want to huma­ne­ly eut­ha­ni­ze fish, mine­ral water is suf­fi­cient – it should con­tain more than 5% dis­sol­ved CO2. The­re is a depen­den­ce bet­we­en car­bo­na­te hard­ness, pH, and car­bon dioxi­de. The con­tent of CO2 is inver­se­ly pro­por­ti­onal to pH and tem­pe­ra­tu­re and direct­ly pro­por­ti­onal to car­bo­na­te hardness.


Che­mie soll­te nicht gefürch­tet wer­den; sie hat ihre fes­ten Geset­ze, aber ohne zumin­dest etwas Wis­sen darüber ist es sehr sch­wer, beim erfolg­re­i­chen Fisch­hal­ten oder der Pflan­zen­zucht aus­zu­kom­men. Bio­lo­gis­che Pro­zes­se sind auch eng mit phy­si­ka­lis­chen Geset­zen ver­bun­den. In der Natur sind nur sehr weni­ge Sub­stan­zen in einem flüs­si­gen oder gas­för­mi­gen Zus­tand in einem sta­bi­len, neut­ra­len Zus­tand zu fin­den. Der über­wie­gen­de Teil der Sub­stan­zen ist in Ionen dis­so­zi­iert. Die Fähig­ke­it, sich an Sub­stan­zen und Ele­men­te zu bin­den, ist spe­zi­fisch und hängt von vie­len che­mis­chen und phy­si­ka­lis­chen Fak­to­ren ab. Was­ser selbst zeich­net sich durch Ioni­sie­rung aus – wie wir alle wis­sen, lei­tet es elek­tris­chen Strom. Fast jeder Aqu­aria­ner hat von pH gehört. Was besch­re­ibt der pH-​Wert? Die dif­fe­ren­tiel­le Kon­zen­tra­ti­on che­misch rei­ner Kom­po­nen­ten im Was­ser – die ein­zel­nen Kom­po­nen­ten”, die das Was­ser bil­den. Was­ser bie­tet Mög­lich­ke­i­ten für vie­le che­mis­che Reak­ti­onen. Gle­ich­ge­wicht­skons­tan­ten kön­nen die­se Reak­ti­onen besch­re­i­ben. Es ist nichts Abnor­ma­les, nichts Sch­wie­ri­ges zu vers­te­hen. Mit einer Ana­lo­gie ist es genau wie unter Men­schen; es gibt ein bes­timm­tes Gle­ich­ge­wicht zwis­chen uns, eine bes­timm­te Span­nung (Druck), die manch­mal auf die eine, manch­mal auf die ande­re Sei­te kippt. Und die Bedin­gun­gen, die die­sen Zus­tand bes­tim­men, umfas­sen selbst Kle­i­nig­ke­i­ten wie woher der Wind weht”. Den­ken wir an die Osmo­se, aber auch daran, was pas­siert, wenn wir Luft aus einem Rei­fen­ven­til ablas­sen – der Druck wird im Lau­fe der Zeit aus­geg­li­chen. Die che­mis­che Bin­dung ist eine fra­gi­le Sache, genau wie Bez­ie­hun­gen zwis­chen Men­schen. Unter uns gibt es Kata­ly­sa­to­ren, Enzy­me, wie sie in der Che­mie und Bio­lo­gie besch­rie­ben wer­den, die es ermög­li­chen, einen bes­timm­ten Pro­zess, eine bes­timm­te Reak­ti­on dur­ch­zu­füh­ren. Natür­lich gibt es auch Ver­zöge­rer – Inhibitoren.

Die Natur hat eine ein­he­it­li­che Grund­la­ge; Aris­to­te­les vers­teht sie als den Urs­prung, die Essenz und die Ent­wick­lung der Din­ge, und ich sehe das genau­so. Wenn wir uns geme­in­sam damit ause­i­nan­der­set­zen, haben wir eine größe­re Chan­ce, auch die Aqu­aris­tik zu vers­te­hen. Das Vers­tänd­nis der Zusam­men­hän­ge zwis­chen vers­chie­de­nen wis­sen­schaft­li­chen Dis­zip­li­nen wird durch den Beg­riff Kon­zi­lienz besch­rie­ben. Der grund­le­gen­de Baus­te­in leben­der Sys­te­me ist Koh­lens­toff. Koh­lens­toff gehört zusam­men mit Was­sers­toff, Sau­ers­toff, Sticks­toff, Phosp­hor und Sch­we­fel zu den bio­ge­nen Ele­men­ten. Die Koh­lens­toff­che­mie bil­det eine eigens­tän­di­ge Dis­zip­lin – die orga­nis­che Che­mie (es geht nicht nur um Koh­lens­tof­fo­xi­de). Koh­lens­toff macht den größten Teil der Troc­ken­mas­se von Fis­chen, Pflan­zen und Mik­ro­or­ga­nis­men aus. Fast jeder ist im Leben auf den Beg­riff Pho­to­synt­he­se ges­to­ßen. Auch die­se Reak­ti­on, die es uns Men­schen ermög­licht zu exis­tie­ren, dreht sich um Koh­lens­toff. Im Aqu­arium kommt Koh­lens­toff haupt­säch­lich in Form von Koh­len­di­oxid, Car­bo­na­ten, Bicar­bo­na­ten und Koh­len­sä­u­re vor. Das Ver­hält­nis hängt haupt­säch­lich vom pH-​Wert ab. Koh­lens­toff kommt auch in Form von Pro­te­i­nen in der Nahrung, im Holz vor, wo der all­mäh­li­che Zer­fall zur Spal­tung von Pro­te­i­nen in Ami­no­sä­u­ren und ansch­lie­ßend zur Nit­ri­fi­ka­ti­on und Denit­ri­fi­ka­ti­on führt, was den pH-​Wert senkt – die Umge­bung wird sau­rer. Sticks­toff spielt bei der Denit­ri­fi­ka­ti­on und Nit­ri­fi­ka­ti­on die wich­tigs­te Rol­le. Zuerst erfolgt in den Aqu­arien die Nit­ri­fi­ka­ti­on. Ammo­niak wird zunächst durch die Wir­kung von Nit­ri­fi­zie­rungs­bak­te­rien Nit­ro­so­mo­nas zu Nit­ri­ten und Nit­ra­ten oxi­diert. Wie der vor­he­ri­ge Satz nahe­legt, ist die­ser Pro­zess aerob (mit Zugang zu Luft). Unter ana­e­ro­ben Bedin­gun­gen tritt der umge­ke­hr­te (reduk­ti­ve) Pro­zess auf – die Denit­ri­fi­ka­ti­on. Sticks­toff­ver­bin­dun­gen wer­den zu Stic­ko­xi­den – N2O, NO oder sogar zu N2 bei einem pH-​Wert über 6 durch die Wir­kung von Nitrobacter-​Bakterien redu­ziert. Da es sich um Gase han­delt, kann die Denit­ri­fi­ka­ti­on Sticks­toff­ver­bin­dun­gen aus dem Was­ser (Aqu­arium) ent­fer­nen. Die­se Pro­zes­se sind für die Aqu­aris­tik sehr wich­tig und im Grun­de genom­men posi­tiv. Die Toxi­zi­tät der Pro­duk­te des Sticks­toffk­re­is­laufs nimmt in die­ser Rei­hen­fol­ge ab: NH3NO2NO3. Eini­ge emp­find­li­che­re Arten ver­tra­gen kei­ne höhe­ren Nit­rat­wer­te – zum Beis­piel ame­ri­ka­nis­che Apis­to­gram­mas. Die Toxi­zi­tät von Ammo­niak ist bei höhe­rem pH-​Wert höher. Mehr Ammo­niak wird in Was­ser mit höhe­rem pH-​Wert und Tem­pe­ra­tur gefunden.

Sticks­toff stammt aus dem Abbau von Pro­te­i­nen, die mit der Nahrung gelie­fert wer­den. Zuerst wer­den Ami­no­sä­u­ren gebil­det, spä­ter Ammo­niak. Nit­ra­te kön­nen effek­tiv von Pflan­zen, durch Umkeh­ros­mo­se im Aus­gang­swas­ser oder durch selek­ti­ve Ione­naus­taus­cher eli­mi­niert wer­den. Phosp­ha­te (PO4) und Sch­wer­me­tal­le wie Blei, Zink sind eben­falls gif­tig. Eini­ge Metal­le sind in Spu­ren­men­ge erwün­scht, wir­ken aber in höhe­ren Kon­zen­tra­ti­onen als Gif­te. Wenn es bei der Zer­set­zung von Mate­rie an Sau­ers­toff man­gelt, sind die Pro­duk­te der Fäul­nis Met­han (CH4), Ammo­niak, Was­sers­toff­sul­fid (H2S), Milch­sä­u­re. Arten, die kein sehr wei­ches Was­ser ver­tra­gen, lei­den oft unter Sch­laff­he­it. Dies ist auf den osmo­tis­chen Druck zurück­zu­füh­ren – Sal­ze wer­den aus ihren Kör­pern aus­ges­pült, und mehr rei­nes Was­ser dringt in ihre Kör­per ein, als tole­rier­bar ist. Koh­len­di­oxid ist eine not­wen­di­ge anor­ga­nis­che Sub­stanz, wir­kt aber in hohen Kon­zen­tra­ti­onen als Nar­ko­ti­kum und ers­tic­kt Fis­che. Manch­mal kön­nen die­se Effek­te genutzt wer­den. Wenn wir zum Beis­piel Fis­che auf huma­ne Wei­se töten wol­len, reicht Mine­ra­lwas­ser aus – es soll­te mehr als 5% gelös­tes CO2 ent­hal­ten. Es gibt eine Abhän­gig­ke­it zwis­chen Kar­bo­nat­här­te, pH-​Wert und Koh­len­di­oxid. Der Gehalt an CO2 ist indi­rekt pro­por­ti­onal zum pH-​Wert und zur Tem­pe­ra­tur und direkt pro­por­ti­onal zur Karbonathärte.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Choroby rýb a ich liečenie

Hits: 66293

Kaž­dý asi pozná vetu: Zdra­vý ako ryba. Bodaj by vaše ryby boli zdra­vé, ale skú­se­nej­ší akva­ris­ta by sa asi tomu­to pore­kad­lu vyhol. Zárod­ky infek­cií sa vo vode úspeš­ne šíria a čas­to aj neus­tá­le vysky­tu­jú, avšak ryby samoz­rej­me dis­po­nu­jú imu­nit­ným sys­té­mom, kto­rý brá­ni prie­ni­ku cho­ro­by. Ten­to sys­tém môže byť samoz­rej­me rôz­ny­mi fak­tor­mi naru­še­ný, a tým sa bude­me tu zaobe­rať. Chcel by som však zno­vu zdô­raz­niť, že ryby si za nor­mál­nych pod­mie­nok, kto­ré by sme im mali vedieť poskyt­núť, pora­diť aj samé. Počas cho­ro­by ryba veľ­mi čas­to v závis­los­ti od dru­hu mení sfar­be­nie. Môže zbled­núť, aj stmavnúť.

Ak sme dospe­li do štá­dia, že sa nevyh­ne­me dez­ifen­kcii, vhod­ný je hyper­man­gán, ocot, čis­tá voda, zmes soli a octu, pod­ro­be­nie varu. Vyš­šia tep­lo­ta zni­žu­je v dlh­šom časo­vom obdo­bí kon­dí­ciu, imu­ni­tu rýb, aj keď sa v takej­to vode na pohľad cítia lep­šie a sú kraj­šie vyfar­be­né. Cho­ro­by rýb sú ťaž­šie diag­nos­ti­fi­ko­va­teľ­né a lie­či­teľ­né, naj­mä tie vnú­tor­né. Von­kaj­šie ocho­re­nia, kto­ré sú často­krát bada­teľ­né aj voľ­ným okom, aj keď aj medzi nimi sa náj­de zopár, kto­ré môžu aj napriek lie­če­niu kon­dič­ne dob­re dis­po­no­va­nej ryby viesť ku úhy­nu. Vnú­tor­né ocho­re­nia čas­to zis­tí­me pro­stred­níc­tvom zme­ny sprá­va­nia, prí­pad­ne až po úhy­ne. Špe­cia­li­zo­va­né vete­ri­nár­ne pra­co­vis­ká sú schop­né iden­ti­fi­ko­vať aj z mŕt­ve­ho mate­riá­lu typ ocho­re­nia. Pri pou­ži­tí lie­čiv je čas­to vhod­né z nádr­že rast­li­ny odstrá­niť, ak je to mož­né. Pre­to­že lie­či­vá rast­li­nám vyslo­ve­ne ško­dia, a ich účin­ky sú dlho­do­bé. Ak to nie je mož­né, po skon­če­ní lieč­by je vhod­né pou­žiť aktív­ne uhlie, kto­ré teore­tic­ky doká­že nie­čo z nena­via­za­ných súčas­tí lie­čiv a pro­duk­tov reak­cií nimi spô­so­be­ných, via­zať. Po urči­tom čase je nut­né samoz­rej­me aj aktív­ne uhlie odo­brať, pre­to­že stra­tí absorpč­né vlast­nos­ti. Šíre­nie cho­ro­by môže byť ploš­né, ale čas­to krát je via­za­né na jedi­né­ho hos­ti­te­ľa – čo nám dáva mož­nosť zba­viť sa cho­ro­by v jej počiat­ku pre­miest­ne­ním napad­nu­té­ho jedin­ca do inej nádr­že. Ak by sa také­mu­to para­zi­tu poda­ri­lo úspeš­ne zdo­lať svo­ju svo­ju obeť, táto už ďalej mu nebu­de posky­to­vať živi­ny, a prej­de resp. bude si hľa­dať nové­ho kan­di­dá­ta. Mož­no ste si všim­li nie­ke­dy, že neba­da­ne vám po jed­nom odchá­dza­jú ryby v pomer­ne dlhom časo­vom úse­ku – je to mož­ný násle­dok prá­ve také­ho­to prie­be­hu choroby.

Ich­ty­of­ti­ri­ó­za – je pomer­ne čas­té ocho­re­nie rýb, slan­go­vo sa mu hovo­rí kru­pič­ka. Spô­so­bu­je ho Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis, kto­rý pat­rí medzi nálev­ní­ky. Ryby sú posia­te ako­by kru­pič­kou”. Cho­ro­ba pre­ni­ká do akvá­ria živou potra­vou, cudzou vodou, pri­ne­se­ný­mi ryba­mi. Pro­ti kru­pič­ke pomá­ha zvý­še­nie tep­lo­ty – soľ­ný kúpeľ opí­sa­ný niž­šie. Účin­ne potlá­ča kru­pič­ku aj mala­chi­to­vá zeleň, no tá vlast­ne len vylie­či symp­tó­my, samot­ná cho­ro­ba v zárod­koch zosta­ne, pre­to ju na lie­če­nie neod­po­rú­čam, ale hodia sa lie­či­vá na báze FMC.

Oodi­ni­ó­za – toto ocho­re­nie spô­so­bu­je Pis­ci­no­odi­nium pillularis.

Medzi ťaž­ké cho­ro­by rýb, kto­ré sú tak­mer nelie­či­teľ­né mož­no s isto­tou zara­diť myko­bak­te­ri­ó­zu – tuber­ku­ló­zu rýb. Pre­ja­vu­je sa naj­mä cho­rob­ným chud­nu­tím, pre­pad­nu­tou bruš­nou čas­ťou tela, nezá­uj­mom pri­jí­mať potra­vu. Je nut­né pozna­me­nať, že toto ocho­re­nie je ako jed­no z mála pre­nos­né doty­kom na člo­ve­ka. Ak lekár neprí­de na súvis s ryba­mi, môže skon­čiť aj smr­ťou pacien­ta. Čiže v prí­pa­de toh­to ocho­re­nia, nema­ni­pu­luj­me s ryba­mi ruka­mi, zabráň­me sty­ku s pos­ti­hnu­tou rybou.

Bak­te­riál­ny roz­pad plu­tiev spô­so­bu­je mik­ro­or­ga­niz­my Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas. Ide o váž­nu cho­ro­bu, kto­rá sa účin­ne lie­či napr. pomo­cou príp­rav­ku Bac­to­pur Direct. Ten­to príp­ra­vok fir­my SERA zafar­bu­je vodu do žlto­ze­le­na, dôle­ži­tej­šie však je, že výraz­ne poško­dzu­je rast­li­ny, pre­to pri jeho pou­ži­tí rast­li­ny z akvá­ria odstrá­ni­me. Čas­to aj napriek lieč­be uhy­nie polo­vič­ka populácie.

Ples­ne - násled­kom náka­zy, dochá­dza na rybách k rôz­nym pre­ples­ňo­vej náka­zy. Ple­seň je huba, kto­rá v tom­to prí­pa­de napá­da pokož­ku rýb. Ples­ne sú pomer­ne dob­re na povr­chu vidi­teľ­né, nie­kto­ré sú lie­či­teľ­né Acrif­la­ví­nom, FMC a podob­ný­mi príp­rav­ka­mi, prí­pad­ne aj soľou, no nie­kto­ré sú váž­nej­šie a je nut­né siah­nuť po sil­nej­ších pros­tried­koch. Chcel by som však upo­zor­niť, že spó­ry ples­ní môžu byť prak­tic­ky neus­tá­le prí­tom­né vo vode, ale cho­rob­ný stav sa nemu­sí pre­ja­viť. Ryby majú imu­nit­ný sys­tém, kto­rý sa za opti­mál­nych pod­mie­nok doká­že brá­niť. Naj­mä drav­šie ryby, pora­ne­né sú účin­nej­šie napá­da­né ples­ňa­mi, ale ak je ryba v kon­dí­cii, v krát­kom čase si s ňou pora­dí. Pre­to, ak pozo­ru­je­me také­ho­to jedin­ca, nemu­sí­me nut­ne siah­nuť ku lieč­be, ale daj­me šan­cu pri­ro­dze­né­mu vývi­nu, zasiah­ni­me až v prí­pa­de že sa náka­za šíri, ale­bo ryby sú osla­be­né neja­kou väč­šou zme­nou. Názna­kom prí­tom­nos­ti ples­ňo­vé­ho ocho­re­nia je obtie­ra­nie sa o pod­klad, o pie­sok, o kame­ne. Ak regis­tru­je­me zvý­še­né otie­ra­nie, zrej­me ryby svr­bí prá­ve ple­seň – tým­to spô­so­bom sa jej sna­žia zbaviť.

Vod­na­tieľ­ka – ply­na­tosť. Pomer­ne váž­ne ocho­re­nie, kto­ré je zväč­ša spô­so­be­né nespráv­nou výži­vou. Pri podoz­re­ní podá­vaj­me menej biel­ko­vi­no­vých zlo­žiek a viac balast­ných látok. Pre­jav ocho­re­nia je však postup­ný, čiže aj jeho dozne­nie trvá dlh­šie obdobie.

Mala­wi blo­at - ocho­re­nie afric­kých jazer­ných cich­líd – venu­je sa mu samos­tat­ný člá­nok.

V prí­pa­de, že ryba trpí pokro­či­lou for­mou ťaž­ko lie­či­teľ­nej cho­ro­by, prí­pad­ne sme z neja­ké­ho iné­ho veľ­mi váž­ne­ho dôvo­du núte­ný ryby usmr­co­vať, mali by sme aj k tomu­to prob­lé­mu pri­stu­po­vať pro­fe­si­onál­ne a s úctou. Exis­tu­je via­ce­ro humán­nych metód, kto­rý­mi môže­me vyko­nať rybu usmr­tiť: prud­kým úde­rom ryby o pev­ný pod­klad, pono­re­ním do sódov­ky, mine­rál­ky – využi­je­me sil­ný nar­ko­ti­zač­ný úči­nok CO2 vo vyš­šej kon­cen­trá­cii, rých­lym pre­ru­še­ním chrb­ti­ce – mie­chy tes­ne za hla­vou ostrým pred­me­tom, veľ­mi stu­de­nou vodou, môže­me si pomôcť napr. ľadom. Lieč­ba Pri lieč­be môže­me čias­toč­ne úspeš­ne využiť aktív­ne uhlie, kto­ré adsor­bu­je množ­stvo nežia­du­cich látok, no pre­dov­šet­kým UV-​lampu. Ultra­fia­lo­vé žia­re­nie má svo­je využi­tie aj v medi­cí­ne, tak­že samoz­rej­me netrva­lo dlho a tech­nic­ké rie­še­nie pou­ži­tia UV-​žiarenia neda­lo na seba dlho čakať. UV-​lampa sa pou­ží­va buď ako fil­ter, ale­bo v akút­nom prí­pa­de pria­mo na kon­ta­mi­no­va­nú vodu. Jej účin­nosť je pomer­ne veľ­ká, napr. na dru­hy bak­té­rii [1] ako je Bacil­lus megat­he­rium, Clos­tri­dium teta­mi, Dysen­te­ry bacil­li, Mic­ro­coc­cus can­di­dus, Myxo­bac­te­rium tuber­cu­lo­sis, Pse­do­mo­nas aeru­ge­no­sa, Sal­mon­sel­la ente­ri­ti­dis, na víru­sy, na nálev­ní­ka, chlo­re­lu a mno­hé iné dru­hy a taxó­ny. Veľa lie­čiv pou­ží­va­ných v akva­ris­ti­ke je kon­takt­né­ho cha­rak­te­ru – čiže ak nara­zia na vhod­ný objekt, via­žu sa s ním. Zvy­čaj­ne sú teku­té. Pre­to je vhod­né zabez­pe­čiť prú­de­nie vody naprí­klad pomo­cou fil­tra, vzdu­cho­va­nia ale­bo inak a apli­ko­vať kva­pal­né lie­či­vo do celé­ho pries­to­ru zasia­hnu­té­ho cho­ro­bou. Čas­to som sa v pra­xi stre­tol s pou­ží­va­ním pre­ven­tív­nych pros­tried­kov. Pou­ží­va­jú sa špe­ciál­ne príp­rav­ky na ten­to účel, a často­krát aj lie­či­vá v niž­šej kon­cen­trá­cii. Som zásad­ne pro­ti, pre­to­že pou­ží­va­ním špe­ciál­nych príp­rav­kov osla­bu­je­me imu­nit­ný sys­tém našich rýb, kto­ré potom pri sil­nej­šom cho­ro­by nie sú schop­né náka­ze odo­lá­vať. Také­to pros­tried­ky potlá­ča­jú pri­ro­dze­nú odol­nosť orga­niz­mu. Pre­ven­ciu zabez­peč­me iným spô­so­bom – správ­ny­mi pod­mien­ka­mi cho­vu, výživ­nou roz­ma­ni­tou stra­vou, údrž­bou. Ak by som uva­žo­val o pou­ži­tí pre­ven­tív­nych pros­tried­kov, tak iba keď sú ryby v prí­liš stre­su­jú­com pro­stre­dí – napr. v pre­daj­ni, prí­pad­ne nie­kde kde dochá­dza k veľ­kým zme­nám v osád­ke rýb, nanaj­výš ak nech­ce­me pou­žiť pre nové ryby karan­té­nu. V prí­pa­de pou­ži­tia akých­koľ­vek roz­pust­ných lie­čiv musí­me uva­žo­vať o odo­bra­tí aktív­ne­ho uhlia z akvá­ria. Pre­to­že by lieč­ba bola znač­ne neúčin­ná – aktív­ne uhlie vo veľ­kej mie­re adsor­bu­je aj zlož­ky obsia­hnu­té v lie­či­vách. Jeho účin­ky je vhod­né využiť po lieč­be, tak ako som už spo­me­nul na inom mieste.

Soľ­ný kúpeľ – soľ je naj­mä medzi skú­se­nej­ší­mi akva­ris­ta­mi pou­ží­va­ný pros­trie­dok na lie­če­nie nie­kto­rých cho­rôb. Napr. na odstrá­ne­nie tzv. kru­pič­ky (1 poliev­ko­vá lyži­ca na 30 lit­rov vody) je mož­né soľ a zvý­še­nú tep­lo­tu úspeš­ne pou­žiť. Soľ spô­so­bu­je zvý­še­nie vylu­čo­va­nia sli­zu, kto­rým sa orga­niz­mus ryby bráni.

FMC – nie­kto­ré lie­či­vá sú pre­dá­va­né pod rôz­ny­mi obchod­ný­mi znač­ka­mi, no sú to odvo­de­ni­ny od FMC. FMC má širo­ko­s­pek­trál­ne pôso­be­nie, obsa­hu­je tri základ­né zlož­ky: for­ma­lín, mala­chi­to­vú zeleň a mety­lé­no­vú mod­rú. Je pomer­ne účin­ný voči nie­kto­rým ekto­pa­ra­zi­tom a plesniam.

Hyper­man­gán – man­ga­nis­tan dra­sel­ný KMnO4 sa pou­ží­va napr. pro­ti kap­riv­co­vi, pro­ti ria­sam. Pôso­bí dez­in­fekč­ne, využí­va sa aj v medicíne.

Try­paf­la­vín je prí­buz­ný acrif­la­ví­nu aj prof­la­ví­nu.

Pro­ti ekto­pa­ra­zi­tom sa pou­ží­va mety­lé­no­vá mod­rá mala­chi­to­vá zeleň. Che­mic­ky mala­chi­to­vá zeleň pat­rí medzi trifenylmetány.

Z ďal­ších lie­čiv to je met­ro­ni­da­zol – enti­zol. Komerč­ne sa FMC ponú­ka aj pod rov­na­kým náz­vom FMC, ale aj napr. ako Multimedikal.

Aj v akva­ris­ti­ke sa využí­va­jú anti­bi­oti­ká: tet­ra­cyk­lín, streptomycín.

Karan­té­na Karan­té­na spo­čí­va v pries­to­ro­vej izo­lá­cii orga­niz­mov. Čas­to sa v karan­té­ne ryby lie­čia z neja­kej cho­ro­by. Karan­té­na sa využí­va po tran­s­por­te rýb, to zna­me­ná, že ak si kúpi­me nové ryby môže­me využiť karan­tén­nu nádrž. Ako zaria­diť takú­to nádrž? V prvom rade ide o jej veľ­kosť. Musí zod­po­ve­dať našim rybám. Na dno pou­ži­je­me len štrk, prí­pad­ne hrub­ší pie­sok, ale­bo môže­me mať karan­tén­nu nádrž bez dna. Fil­tro­va­nie, ak by sme ryby lie­či­li by bolo prob­le­ma­tic­ké, pre­to­že lie­či­vá nepriaz­ni­vo vplý­va­jú na mik­ro­or­ga­niz­my v ňom. Pre­to by som pou­žil len jed­no­du­chý fil­ter, kto­rý by plnil mecha­nic­kú fil­trá­ciu – čiže sta­čil by vnú­tor­ný moli­ta­no­vý fil­ter. Vzdu­cho­va­nie by som zavie­dol, nie je však nut­nos­ťou. Osvet­le­nie nemu­sí spl­ňo­vať najp­rís­nej­šie kri­té­riá. Rast­li­ny by som pou­žil len plá­va­jú­ce, napr. Cera­top­hyl­lum demer­sum, Najas apod. Do karan­té­ny sú vhod­né aj ryby, kto­ré boli ubi­té iný­mi ryba­mi v nádr­ži. Nie­kto­ré dru­hy rýb veľ­mi trpia po izo­lá­cii do karan­té­ny samo­tou. Naj­mä sociál­ne žijú­cim rybám táto izo­lá­cia čas­to veľ­mi urých­li prie­beh cho­ro­by. Je to veľ­mi ťaž­ko rie­ši­teľ­ná situ­ácia, kedy taký­to jedin­ci ska­pú skôr na násled­ky zme­ny, ako na cho­ro­bu, kto­rá ich celý čas kvárila.


Eve­ry­o­ne pro­bab­ly kno­ws the phra­se: Healt­hy as a fish.” May your fish be healt­hy, but a more expe­rien­ced aqu­arist would pro­bab­ly avo­id this pro­verb. Infec­ti­on germs spre­ad suc­cess­ful­ly in water and often occur con­ti­nu­al­ly. Of cour­se, fish have an immu­ne sys­tem that pre­vents dise­a­se. Howe­ver, this sys­tem can be dis­rup­ted by vari­ous fac­tors, and tha­t’s what we will focus on here. I would like to emp­ha­si­ze once again that, under nor­mal con­di­ti­ons that we should pro­vi­de them, fish can mana­ge on the­ir own. During an ill­ness, the fish often chan­ges its color depen­ding on the spe­cies. It may fade or darken.

If we have rea­ched the point whe­re we can­not avo­id disin­fec­ti­on, suitab­le opti­ons inc­lu­de potas­sium per­man­ga­na­te, vine­gar, pure water, a salt and vine­gar mix­tu­re, and boiling. Hig­her tem­pe­ra­tu­res affect the con­di­ti­on and immu­ni­ty of the fish over a lon­ger peri­od, alt­hough they may seem bet­ter and more beau­ti­ful­ly colo­red in such water at first glan­ce. Fish dise­a­ses are dif­fi­cult to diag­no­se and tre­at, espe­cial­ly the inter­nal ones. Exter­nal dise­a­ses, often visib­le to the naked eye, are also pre­sent, alt­hough some, des­pi­te tre­at­ment, can lead to the death of a healt­hy, well-​conditioned fish. Spe­cia­li­zed vete­ri­na­ry faci­li­ties can also iden­ti­fy the type of dise­a­se from dead mate­rial. When using medi­ci­nes, it is often advi­sab­le to remo­ve plants from the tank if possib­le, as medi­ca­ti­ons harm plants expli­cit­ly, and the­ir effects are long-​term. If this is not possib­le, it is advi­sab­le to use acti­va­ted car­bon after the tre­at­ment, which the­ore­ti­cal­ly can bind some of the unbound com­po­nents of medi­ci­nes and reac­ti­on pro­ducts. Of cour­se, acti­va­ted car­bon must be remo­ved after some time becau­se it loses its absorp­ti­on pro­per­ties. The spre­ad of the dise­a­se can be wides­pre­ad, but it is often tied to a sin­gle host. This gives us the oppor­tu­ni­ty to get rid of the dise­a­se at the begin­ning by moving the affec­ted indi­vi­du­al to anot­her tank. If such a para­si­te suc­cess­ful­ly over­co­mes its vic­tim, it will no lon­ger pro­vi­de it with nut­rients, and it will move on or find a new can­di­da­te. You may have noti­ced that your fish are gra­du­al­ly dying one by one over a lon­ger peri­od – this may be the result of just such a cour­se of the disease.

Icht­hy­opht­hy­ri­osis – is a fair­ly com­mon fish dise­a­se col­lo­qu­ial­ly cal­led whi­te spot dise­a­se.” It is cau­sed by Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­li­is, which belo­ngs to cilia­tes. Fish are cove­red with whi­te spots.” The dise­a­se penet­ra­tes the aqu­arium through live food, fore­ign water, and intro­du­ced fish. Inc­re­a­sed tem­pe­ra­tu­re – a salt bath desc­ri­bed below – helps against whi­te spot dise­a­se. It is also effec­ti­ve in supp­res­sing whi­te spot with mala­chi­te gre­en, but it only cures the symp­toms, and the actu­al dise­a­se remains in its ear­ly sta­ges, so I do not recom­mend its use for tre­at­ment, but medi­ca­ti­ons based on FMC are suitable.

Oodi­niu­mo­sis – This dise­a­se is cau­sed by Pis­ci­no­odi­nium pillularis.

Among the seve­re fish dise­a­ses that are almost incu­rab­le, we can cer­tain­ly inc­lu­de myco­bac­te­ri­osis – fish tuber­cu­lo­sis. It mani­fests main­ly through pat­ho­lo­gi­cal ema­cia­ti­on, a sun­ken abdo­mi­nal area, and disin­te­rest in food inta­ke. It is neces­sa­ry to note that this dise­a­se, like one of the few, can be trans­mit­ted to humans by touch. So, in the case of this dise­a­se, let’s not mani­pu­la­te fish with our hands, avo­id con­tact with an affec­ted fish.

Bac­te­rial fin rot is cau­sed by mic­ro­or­ga­nisms Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas. It is a seri­ous dise­a­se that can be effec­ti­ve­ly tre­a­ted, for exam­ple, with the pro­duct Bac­to­pur Direct. This SERA pro­duct stains the water yellowish-​green, but more impor­tan­tly, it sig­ni­fi­can­tly dama­ges plants, so when using it, remo­ve plants from the aqu­arium. Often, des­pi­te tre­at­ment, about half of the popu­la­ti­on may die.

Fun­gi – As a con­se­qu­en­ce of infec­ti­on, vari­ous fun­gal infec­ti­ons occur on fish. Fun­gi attack the skin of fish in this case. Some fun­gi are quite tre­a­tab­le with acrif­la­vi­ne, FMC, and simi­lar pre­pa­ra­ti­ons, or even with salt. Howe­ver, some are more seri­ous, and stron­ger agents may be needed. Howe­ver, I would like to point out that fun­gal spo­res can be prac­ti­cal­ly pre­sent in the water all the time, but the dise­a­sed con­di­ti­on may not mani­fest itself. Fish have an immu­ne sys­tem that, under opti­mal con­di­ti­ons, can defend itself. Espe­cial­ly agg­res­si­ve fish are more effec­ti­ve­ly attac­ked by fun­gi if inju­red, but if the fish is in good con­di­ti­on, it will cope with it in a short time. The­re­fo­re, if we obser­ve such an indi­vi­du­al, we do not neces­sa­ri­ly have to resort to tre­at­ment. Give a chan­ce for natu­ral deve­lop­ment; inter­ve­ne only if the infec­ti­on is spre­a­ding, or the fish are wea­ke­ned by some sig­ni­fi­cant change.

Hyd­ro­ps – Gas satu­ra­ti­on. A rela­ti­ve­ly seri­ous dise­a­se, which is most­ly cau­sed by impro­per nut­ri­ti­on. In case of sus­pi­ci­on, we should pro­vi­de less pro­te­i­na­ce­ous com­po­nents and more fib­rous sub­stan­ces. The mani­fe­sta­ti­on of the dise­a­se, howe­ver, is gra­du­al, so its cul­mi­na­ti­on takes a lon­ger period.

Mala­wi blo­at – a dise­a­se of Afri­can lake cich­lids – deser­ves a sepa­ra­te article.

In case a fish suf­fers from an advan­ced form of a high­ly incu­rab­le dise­a­se, or if we are for­ced to eut­ha­ni­ze fish for some other very seri­ous rea­son, we should app­ro­ach this issue pro­fes­si­onal­ly and with res­pect. The­re are seve­ral huma­ne met­hods by which we can eut­ha­ni­ze a fish: by a sharp blow of the fish against a solid sur­fa­ce, immer­si­on in soda, mine­ral water – we use the strong nar­co­tic effect of CO2 in a hig­her con­cen­tra­ti­on, a quick bre­ak of the spi­ne – the spi­nal cord just behind the head with a sharp object, very cold water, we can use ice, for exam­ple. Tre­at­ment During tre­at­ment, we can par­tial­ly use acti­va­ted car­bon, which adsorbs many unwan­ted sub­stan­ces, but espe­cial­ly UV lamp. Ultra­vi­olet radia­ti­on also has its uses in medi­ci­ne, so it did­n’t take long for a tech­ni­cal solu­ti­on to the use of UV radia­ti­on to appe­ar. The UV lamp is used eit­her as a fil­ter or direct­ly on con­ta­mi­na­ted water in case of acu­te tre­at­ment. Its effec­ti­ve­ness is quite sig­ni­fi­cant, for exam­ple, against bac­te­rial spe­cies [1] such as Bacil­lus megat­he­rium, Clos­tri­dium teta­ni, Dysen­te­ry bacil­li, Mic­ro­coc­cus can­di­dus, Myxo­bac­te­rium tuber­cu­lo­sis, Pse­do­mo­nas aeru­ge­no­sa, Sal­mo­nel­la ente­ri­ti­dis, against viru­ses, cilia­tes, chlo­rel­la, and many other spe­cies and taxa. Many medi­ci­nes used in aqu­aris­tics are con­tact in natu­re – that is, if they encoun­ter a suitab­le object, they bind to it. They are usu­al­ly liqu­id. The­re­fo­re, it is advi­sab­le to ensu­re water cir­cu­la­ti­on in some way, such as fil­tra­ti­on, aera­ti­on, or other­wi­se, and app­ly liqu­id medi­ci­ne to the enti­re area affec­ted by the outb­re­ak. I have often encoun­te­red the use of pre­ven­ti­ve mea­su­res. The­re are spe­cial pre­pa­ra­ti­ons for this pur­po­se, and often medi­ca­ti­ons in lower con­cen­tra­ti­ons. I am fun­da­men­tal­ly against it becau­se by using spe­cial pre­pa­ra­ti­ons, we wea­ken the immu­ne sys­tem of our fish, which then can­not resist infec­ti­on in more seve­re con­di­ti­ons. Such means supp­ress the natu­ral resis­tan­ce of the body. Pre­ven­ti­on should be ensu­red in anot­her way – through pro­per bre­e­ding con­di­ti­ons, diver­se nut­ri­ti­on, and main­te­nan­ce. If I were to con­si­der using pre­ven­ti­ve means, only when the fish are in a too stress­ful envi­ron­ment – for exam­ple, in a sto­re or some­whe­re whe­re the­re are lar­ge chan­ges in fish stoc­king, at most if we don’t want to use quaran­ti­ne for new fish. When using any solub­le medi­ci­nes, we must con­si­der remo­ving acti­ve car­bon from the aqu­arium. Becau­se the tre­at­ment would be lar­ge­ly inef­fec­ti­ve – acti­va­ted car­bon adsorbs to a lar­ge extent also the com­po­nents con­tai­ned in the medi­ci­nes. Its effects should be used after tre­at­ment, as I men­ti­oned elsewhere.

Salt bath – salt is used espe­cial­ly by more expe­rien­ced aqu­arists as a reme­dy for some dise­a­ses. For exam­ple, to remo­ve the so-​called whi­te spot (1 tab­les­po­on per 30 liters of water), salt and inc­re­a­sed tem­pe­ra­tu­re can be suc­cess­ful­ly used. Salt cau­ses an inc­re­a­se in mucus sec­re­ti­on, with which the fish orga­nism fights.

FMC – some medi­ci­nes are sold under vari­ous tra­de names but are deri­va­ti­ves of FMC. FMC has a bro­ad spect­rum of acti­on and con­tains three basic com­po­nents: for­ma­lin, mala­chi­te gre­en, and met­hy­le­ne blue. It is quite effec­ti­ve against some ecto­pa­ra­si­tes and fungi.

Potas­sium per­man­ga­na­te – potas­sium per­man­ga­na­te KMnO4 is used, for exam­ple, against carp pox, against algae. It acts disin­fec­tant, and it is also used in medicine.

Try­paf­la­vin is a rela­ti­ve of acrif­la­vi­ne and proflavine.

Against ecto­pa­ra­si­tes, met­hy­le­ne blue and mala­chi­te gre­en are used. Che­mi­cal­ly mala­chi­te gre­en belo­ngs to triphenylmethanes.

Other medi­ci­nes inc­lu­de met­ro­ni­da­zo­le – enti­zol. FMC is also com­mer­cial­ly avai­lab­le under the same name FMC, but also, for exam­ple, as Multimedical.

Anti­bi­otics are also used in aqu­aris­tics: tet­ra­cyc­li­ne, streptomycin.

Quaran­ti­ne Quaran­ti­ne con­sists of the spa­tial iso­la­ti­on of orga­nisms. Often, fish are tre­a­ted in quaran­ti­ne for some dise­a­se. Quaran­ti­ne is used after tran­s­por­ting fish, that is, if we buy new fish, we can use the quaran­ti­ne tank. How to arran­ge such a tank? First of all, it’s about its size. It must cor­res­pond to our fish. On the bot­tom, we use only gra­vel, possib­ly coar­ser sand, or we can have a quaran­ti­ne tank wit­hout a bot­tom. Fil­tra­ti­on, if we tre­at fish, would be prob­le­ma­tic becau­se drugs adver­se­ly affect mic­ro­or­ga­nisms in it. The­re­fo­re, I would only use a sim­ple fil­ter that would per­form mecha­ni­cal fil­tra­ti­on – an inter­nal foam fil­ter would be suf­fi­cient. Aera­ti­on would I intro­du­ce, but is not a neces­si­ty. Ligh­ting does not have to meet the stric­test cri­te­ria. Plants must only be flo­ating, such as Cera­top­hyl­lum demer­sum, Najas, etc. Quaran­ti­ne is also suitab­le for fish that were attac­ked by other fish in a tank. Some fish spe­cies suf­fer gre­at­ly after iso­la­ti­on in quaran­ti­ne. In par­ti­cu­lar, social­ly living fish often suf­fer gre­at­ly from the acce­le­ra­ted cour­se of the dise­a­se after iso­la­ti­on. It is a very dif­fi­cult situ­ati­on to sol­ve, whe­re such indi­vi­du­als die rat­her from the con­se­qu­en­ces of the chan­ge than from the dise­a­se that has been tor­men­ting them all the time.


Jeder kennt wahrs­che­in­lich den Satz: Gesund wie ein Fisch”. Möge es Ihren Fis­chen gut gehen, aber erfah­re­ne Aqu­aria­ner wür­den die­sem Sprich­wort wahrs­che­in­lich auswe­i­chen. Infek­ti­on­ske­i­me verb­re­i­ten sich im Was­ser erfolg­re­ich und tre­ten oft und regel­mä­ßig auf. Natür­lich ver­fügen Fis­che über ein Immun­sys­tem, das das Ein­drin­gen von Kran­khe­i­ten ver­hin­dert. Die­ses Sys­tem kann jedoch durch vers­chie­de­ne Fak­to­ren ges­tört wer­den, und darauf wer­den wir hier ein­ge­hen. Ich möch­te jedoch erne­ut beto­nen, dass Fis­che unter nor­ma­len Bedin­gun­gen, die wir ihnen bie­ten soll­ten, in der Lage sind, selbst zurecht­zu­kom­men. Wäh­rend einer Kran­khe­it ändert der Fisch oft sei­ne Far­be, abhän­gig von der Art. Es kann verb­las­sen oder verdunkeln.

Wenn wir den Punkt erre­icht haben, dass wir nicht auf Desin­fek­ti­on ver­zich­ten kön­nen, ist Kalium­per­man­ga­nat, Essig, rei­nes Was­ser, eine Mis­chung aus Salz und Essig, das Kochen gee­ig­net. Eine höhe­re Tem­pe­ra­tur bee­in­träch­tigt über einen län­ge­ren Zeit­raum die Kon­di­ti­on und Immu­ni­tät der Fis­che, obwohl sie sich in sol­chem Was­ser auf den ers­ten Blick bes­ser füh­len und schöner gefärbt sind. Fischk­ran­khe­i­ten sind sch­wer zu diag­nos­ti­zie­ren und zu hei­len, beson­ders die inne­ren. Äuße­re Kran­khe­i­ten, die oft mit blo­ßem Auge erkenn­bar sind, sind jedoch auch darun­ter, obwohl es auch sol­che gibt, die trotz Behand­lung zu einem gesun­den, gut kon­di­ti­onier­ten Fischs­ter­ben kön­nen. Inter­ne Kran­khe­i­ten erken­nen wir oft durch Ver­hal­ten­sän­de­run­gen oder erst nach dem Tod. Spe­zia­li­sier­te vete­ri­när­me­di­zi­nis­che Ein­rich­tun­gen kön­nen auch die Art der Kran­khe­it aus totem Mate­rial iden­ti­fi­zie­ren. Bei der Ver­wen­dung von Medi­ka­men­ten ist es oft rat­sam, Pflan­zen aus dem Aqu­arium zu ent­fer­nen, wenn mög­lich. Denn Medi­ka­men­te scha­den Pflan­zen ausd­rück­lich, und ihre Wir­kun­gen sind langf­ris­tig. Wenn dies nicht mög­lich ist, ist es nach Absch­luss der Behand­lung rat­sam, Aktiv­koh­le zu ver­wen­den, die the­ore­tisch etwas von den unge­bun­de­nen Bes­tand­te­i­len von Arz­ne­i­mit­teln und den von ihnen verur­sach­ten Reak­ti­ons­pro­duk­ten bin­den kann. Nach eini­ger Zeit muss natür­lich auch die Aktiv­koh­le ent­fernt wer­den, da sie ihre adsor­bie­ren­den Eigen­schaf­ten ver­liert. Die Ausb­re­i­tung der Kran­khe­it kann flä­chen­dec­kend sein, ist aber oft an einen ein­zi­gen Wirt gebun­den. Dies gibt uns die Mög­lich­ke­it, die Kran­khe­it zu Beginn durch Ver­le­gen des infi­zier­ten Indi­vi­du­ums in ein ande­res Aqu­arium los­zu­wer­den. Wenn es die­sem Para­si­ten gelingt, sein Opfer erfolg­re­ich zu über­win­den, wird es die­sem kei­ne Nahrung mehr geben, und es wird zu einem neuen Kan­di­da­ten wech­seln oder einen suchen. Viel­le­icht haben Sie schon ein­mal bemer­kt, dass Ihre Fis­che unbe­mer­kt über einen län­ge­ren Zeit­raum nach und nach ster­ben – das kann ein Ergeb­nis genau die­ses Kran­khe­its­ver­laufs sein.

Icht­hy­opht­hi­ri­ose – ist eine ziem­lich häu­fi­ge Fischk­ran­khe­it, umgangss­prach­lich als Wei­ßpünkt­chen­kran­khe­it bez­e­ich­net. Es wird von Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis verur­sacht, der zu den Cilia­ten gehört. Fis­che sind mit Wei­ßpünkt­chen” bedec­kt. Die Kran­khe­it gelangt durch Lebend­fut­ter, frem­des Was­ser, mit­geb­rach­te Fis­che ins Aqu­arium. Gegen Wei­ßpünkt­chen hilft eine Tem­pe­ra­tu­rer­höhung – ein Salz­bad, das wei­ter unten besch­rie­ben wird. Es unterd­rüc­kt Wei­ßpünkt­chen auch wirk­sam mit Mala­chitg­rün, heilt jedoch nur die Symp­to­me, die eigen­tli­che Kran­khe­it ble­ibt in den Anfän­gen erhal­ten, daher rate ich nicht zur Ver­wen­dung zur Behand­lung, son­dern es gibt Medi­ka­men­te auf FMC-Basis.

Oodi­niu­mo­se – Die­se Kran­khe­it wird durch Pis­ci­no­odi­nium pil­lu­la­ris verursacht.

Zu den sch­we­ren Fischk­ran­khe­i­ten, die fast unhe­il­bar sind, gehört sicher­lich die Myko­bak­te­ri­ose – die Fisch­tu­ber­ku­lo­se. Es zeigt sich haupt­säch­lich durch kran­khaf­te Abma­ge­rung, ein­ge­fal­le­nen Bauch­be­re­ich, Desin­te­res­se am Fut­ter. Es ist zu beach­ten, dass die­se Kran­khe­it wie eine der weni­gen berüh­rung­semp­find­lich auf den Men­schen über­tra­gen wer­den kann. Wenn der Arzt kei­ne Ver­bin­dung zu Fis­chen hers­tellt, kann dies auch zum Tod des Patien­ten füh­ren. Daher soll­ten wir in die­sem Fall, in dem wir so sch­wer­wie­gen­de Erk­ran­kun­gen in Bet­racht zie­hen, pro­fes­si­onell und res­pekt­voll vor­ge­hen. Es gibt meh­re­re huma­ne Met­ho­den, mit denen wir einen Fisch töten kön­nen: einen schar­fen Sch­lag des Fis­ches auf einen fes­ten Unter­grund, Ein­tau­chen in Soda, Mine­ra­lwas­ser – wir nut­zen die star­ke nar­ko­ti­sie­ren­de Wir­kung von CO2 in höhe­rer Kon­zen­tra­ti­on, ein schnel­les Bre­chen des Rückg­rats – das Rückg­rat kurz hin­ter dem Kopf mit einem schar­fen Gegens­tand, sehr kal­tes Was­ser, wir kön­nen zum Beis­piel Eis ver­wen­den. Behand­lung Bei der Behand­lung kön­nen wir tei­lwe­i­se erfolg­re­ich Aktiv­koh­le ver­wen­den, die vie­le uner­wün­sch­te Sub­stan­zen adsor­biert, aber vor allem UV-​Licht. Ultra­vi­olet­te Strah­lung fin­det auch in der Medi­zin Anwen­dung, daher dau­er­te es natür­lich nicht lan­ge, bis die tech­nis­che Lösung für die Ver­wen­dung von UV-​Strahlung bere­its­tand. UV-​Lampe wird ent­we­der als Fil­ter oder im aku­ten Fall direkt auf das kon­ta­mi­nier­te Was­ser ange­wen­det. Ihre Effek­ti­vi­tät ist ziem­lich hoch, zum Beis­piel gegen bes­timm­te Bak­te­rien [1] wie Bacil­lus megat­he­rium, Clos­tri­dium teta­mi, Dysen­te­rie­bak­te­rien, Mic­ro­coc­cus can­di­dus, Myxo­bac­te­rium tuber­cu­lo­sis, Pse­do­mo­nas aeru­ge­no­sa, Sal­mo­nel­la ente­ri­ti­dis, gegen Viren, gegen Cilia­ten, Chlo­rel­la und vie­le ande­re Arten und Taxa. Vie­le in der Aqu­aris­tik ver­wen­de­te Heil­mit­tel haben einen Kon­takt­cha­rak­ter – dh wenn sie auf ein gee­ig­ne­tes Objekt sto­ßen, bin­den sie sich daran. Sie sind in der Regel flüs­sig. Daher soll­ten wir für eine aus­re­i­chen­de Wasserzirk

ula­ti­on sor­gen, sei es durch Fil­tra­ti­on, Belüf­tung oder auf ande­re Wei­se, und das flüs­si­ge Arz­ne­i­mit­tel auf den gesam­ten vom Kran­khe­it­sausb­ruch bet­rof­fe­nen Bere­ich anwen­den. Ich bin oft auf die Ver­wen­dung von vor­be­ugen­den Mit­teln ges­to­ßen. Es gibt spe­ziel­le Prä­pa­ra­te für die­sen Zweck, und oft auch Medi­ka­men­te in nied­ri­ge­rer Kon­zen­tra­ti­on. Ich bin grund­sätz­lich dage­gen, weil wir durch die Ver­wen­dung spe­ziel­ler Prä­pa­ra­te das Immun­sys­tem unse­rer Fis­che sch­wä­chen, die dann bei sch­we­re­ren Kran­khe­i­ten der Infek­ti­on nicht widers­te­hen kön­nen. Sol­che Mit­tel unterd­rüc­ken die natür­li­che Widers­tands­fä­hig­ke­it des Orga­nis­mus. Die Vor­be­ugung soll­te auf ande­re Wei­se sicher­ges­tellt wer­den – durch rich­ti­ge Hal­tungs­be­din­gun­gen, abwechs­lungs­re­i­che Ernäh­rung und War­tung. Wenn ich über die Ver­wen­dung vor­be­ugen­der Mit­tel nach­den­ken wür­de, dann nur, wenn die Fis­che in einer zu stres­si­gen Umge­bung sind – z. B. im Ges­chäft oder an einem Ort, an dem sich die Fisch­be­sat­zung stark ändert, höchs­tens wenn wir kei­ne Quaran­tä­ne für neue Fis­che ver­wen­den möch­ten. Bei der Ver­wen­dung von auf­lös­ba­ren Arz­ne­i­mit­teln müs­sen wir darüber nach­den­ken, ob wir die Aktiv­koh­le aus dem Aqu­arium ent­fer­nen soll­ten. Denn die Behand­lung wäre weit­ge­hend unwirk­sam – Aktiv­koh­le adsor­biert in hohem Maße auch die in den Arz­ne­i­mit­teln ent­hal­te­nen Bes­tand­te­i­le. Ihre Wir­kun­gen soll­ten nach der Behand­lung genutzt wer­den, wie ich bere­its an ande­rer Stel­le erwähnt habe.

Salz­bad – Salz wird vor allem von erfah­re­ne­ren Aqu­aria­nern als Mit­tel zur Behand­lung eini­ger Kran­khe­i­ten ver­wen­det. Zum Beis­piel zur Ent­fer­nung von soge­nann­ten Wei­ßpünkt­chen (1 Ess­löf­fel pro 30 Liter Was­ser) kann Salz und erhöh­te Tem­pe­ra­tur erfolg­re­ich ver­wen­det wer­den. Das Salz verur­sacht eine Erhöhung der Sch­le­im­sek­re­ti­on, mit der der Orga­nis­mus des Fis­ches kämpft.

FMC – eini­ge Medi­ka­men­te wer­den unter vers­chie­de­nen Han­dels­na­men ver­kauft, sind aber Deri­va­te von FMC. FMC hat ein bre­i­tes Wir­kungss­pek­trum und ent­hält drei Haupt­bes­tand­te­i­le: For­ma­lin, Mala­chitg­rün und Met­hy­lenb­lau. Es ist ziem­lich effek­tiv gegen eini­ge Ekto­pa­ra­si­ten und Pilze.

Kalium­per­man­ga­nat – Kalium­per­man­ga­nat KMnO4 wird zum Beis­piel gegen Karp­fen­poc­ken, gegen Algen ver­wen­det. Es wir­kt desin­fi­zie­rend und wird auch in der Medi­zin eingesetzt.

Try­paf­la­vin ist ein Ver­wand­ter von Acrif­la­vin und Proflavin.

Gegen Ekto­pa­ra­si­ten wer­den Met­hylb­lau und Mala­chitg­rün ver­wen­det. Mala­chitg­rün gehört che­misch zu den Triphenylmethanen.

Zu den wei­te­ren Medi­ka­men­ten gehört Met­ro­ni­da­zol – Enti­zol. Kom­mer­ziell wird FMC auch unter dem gle­i­chen Namen FMC ange­bo­ten, aber auch z. B. als Multimedical.

In der Aqu­aris­tik wer­den auch Anti­bi­oti­ka ein­ge­setzt: Tet­ra­cyc­lin, Streptomycin.

Quaran­tä­ne Die Quaran­tä­ne bes­teht in der räum­li­chen Iso­la­ti­on von Orga­nis­men. Oft wer­den Fis­che in der Quaran­tä­ne gegen eine bes­timm­te Kran­khe­it behan­delt. Die Quaran­tä­ne wird nach dem Tran­s­port von Fis­chen ver­wen­det, das hei­ßt, wenn wir neue Fis­che kau­fen, kön­nen wir das Quaran­tä­ne­bec­ken ver­wen­den. Wie rich­te ich ein sol­ches Bec­ken ein? Vor allem geht es um sei­ne Größe. Es muss unse­ren Fis­chen ents­pre­chen. Am Boden ver­wen­den wir nur Kies, gege­be­nen­falls gro­ben Sand oder kön­nen ein Quaran­tä­ne­bec­ken ohne Boden haben. Die Fil­tra­ti­on wäre sch­wie­rig, wenn wir Fis­che behan­deln wür­den, weil Arz­ne­i­mit­tel einen nach­te­i­li­gen Ein­fluss auf die Mik­ro­or­ga­nis­men darin haben. Daher wür­de ich nur einen ein­fa­chen Fil­ter ver­wen­den, der die mecha­nis­che Fil­tra­ti­on erfüllt – ein inter­ner Schaum­stoff­fil­ter wür­de aus­re­i­chen. Belüf­tung wür­de ich ein­füh­ren, ist aber kei­ne Not­wen­dig­ke­it. Die Bele­uch­tung muss nicht den streng­sten Kri­te­rien ents­pre­chen. Pflan­zen müs­sen nur sch­wim­mend sein, z. B. Cera­top­hyl­lum demer­sum, Najas usw. In die Quaran­tä­ne kön­nen auch Fis­che ges­tellt wer­den, die von ande­ren Fis­chen in einem Bec­ken angeg­rif­fen wur­den. Eini­ge Fis­char­ten lei­den sehr unter der Iso­lie­rung in die Quaran­tä­ne. Ins­be­son­de­re sozial leben­de Fis­che lei­den oft sehr unter dem besch­le­unig­ten Ver­lauf der Kran­khe­it nach der Iso­la­ti­on. Es han­delt sich um eine sehr sch­wer zu lösen­de Situ­ati­on, in der sol­che Indi­vi­du­en eher an den Fol­gen der Verän­de­rung ster­ben als an der Kran­khe­it, die sie die gan­ze Zeit gequ­ält hat.


Lite­ra­tú­ra [1] Mala­wi Cich­lid Homepage

Use Facebook to Comment on this Post