2011, 2011-2015, 2012, 2014, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP

Vysoké Tatry

Hits: 5012

Vyso­ké Tat­ry sú asi naj­väč­šou pýchou Slo­ven­ska. V kaž­dom prí­pa­de sú naj­vyš­ším poho­rím Slo­ven­ska. Sú to zrej­me naj­men­šie veľ­ho­ry na sve­te a ten­to uni­kát je vhod­né využiť (Peter Kac­lík). Roz­lo­ha Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku – TANAP‑u, zria­de­né­ho na úze­mí Tatier v roku 1949, je 738 km2. Žije tu viac ako 1 300 dru­hov fau­ny a fló­ry. S poľ­ským Tatr­za­ńs­kim Par­kom Naro­do­wym je TANAP súčas­ťou bio­sfé­ric­kých rezer­vá­cií UNESCO (tanap​.org). Hre­beň Vyso­kých Tatier je dlhý len 26 km (vyso​ke​tat​ry​.org), jeho maxi­mál­na šír­ka je 17 km (Wiki­pe­dia). Naj­vyš­ším vrchom Vyso­kých Tatier a celé­ho Slo­ven­ska je Ger­la­chov­ský štít s nad­mor­skou výš­kou 2 655 met­rov nad morom (vyso​ke​tat​ry​.org). Z 35 dolín sú naj­zná­mej­šie Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká a Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na, Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. Vo Vyso­kých Tat­rách sa nachá­dza 120 plies, napr. Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko, Wiel­ki Staw Pol­ski. Sneh sa tu udr­ží 200250 dní v roku, na nie­kto­rých tie­nis­tých strá­ňach sa neto­pí vôbec, roč­ný úhrn zrá­žok tu dosa­hu­je oko­lo 1 600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gic­ky sú jad­ro­vých poho­rím, jad­ro Tatier vzni­ka­lo v prvo­ho­rách, v kar­bó­ne pred 210 mili­ón­mi rokov (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Na reli­éf mali hlav­ný vplyv alpín­ske ľadov­ce, kto­ré v ľado­vých dobách dosa­ho­va­li na sever­ných stra­nách až 14 km (Wiki­pe­dia).

Pôvod a význam náz­vu Tat­ry nie je dote­raz spo­ľah­li­vo vyrie­še­ný. His­to­ri­ci ho pri­pi­su­jú oby­va­te­ľom, kto­rí síd­li­li na našom úze­mí ešte pred prí­cho­dom Slo­va­nov. Odvo­dzu­jú ho od árij­ské­ho slo­va tamt­ra, tât­ra s význa­mom tem­ný“ ale­bo tma­vý“, pri­pi­su­jú mu význam odvo­de­ný z ľudo­vé­ho slo­va tat­ra v zmys­le kame­nis­tej, neúrod­nej zeme. Ako najp­rav­de­po­dob­nej­šiu mož­no akcep­to­vať mien­ku, že názov Tat­ry pochá­dza zo slo­van­ské­ho slo­va trtri čo zna­me­ná bra­lá (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Pod­ľa vyso​ke​-tat​ry​.info je ozna­če­nie tamt­ra – tat­ra = hne­dý, tma­vý” kelt­ské. Prvá zmien­ka toh­to náz­vu je z roku 999, spo­mí­na sa Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). V roku 1125 sa v Kos­mo­vej kro­ni­ke spo­mí­na už názov Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Poľ­ské písom­níc­tvo a lite­ra­tú­ra do prvej polo­vi­ce 19. sto­ro­čia Tat­ry ozna­čo­va­la ako Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry. Maďa­ri pou­ží­va­li ozna­če­nie Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol apod., Tát­ra. Nemci Kar­pat­hen, Schnee-​Gebirge, Zen­tral­kar­pat­hen apod (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Reli­éf Tatier je die­lom vod­ných tokov a hor­ských ľadov­cov. V čase nej­väč­šie­ho roz­sa­hu mali ľadov­ce vo Vyso­kých Tat­rách plo­chu asi 15 000 ha. Ľado­vec v Bie­lo­vod­skej doli­ne bol 14 km dlhý a 330 m hru­bý (Hou­dek, Bohuš, 1976). Geomor­fo­lo­gic­ký celok Tat­ry sa čle­ní na dva pod­cel­ky: Západ­né Tat­ry a Východ­né Tat­ry. Ľali­ové sed­lo odde­ľu­je Západ­né a Východ­né Tat­ry. Východ­né Tat­ry sa čle­nia na dve čas­ti: Vyso­ké Tat­ry a Belian­ske Tat­ry (wiki​pe​dia​.sk). Bie­lo­vod­ská doli­na je naj­dl­h­šia doli­na Tatier a je jedi­nou doli­nou Tatier alp­ské­ho rázu (Bohuš, 1996). Na úze­mí Tatier sa pôso­be­ním vody vytvo­ri­lo množ­stvo jas­kýň, v súčas­nos­ti ich je zma­po­va­ných oko­lo 330 (Hou­dek, Bohuš, 1976). Jaze­rá ľadov­co­vé­ho pôvo­du v Tat­rách majú svo­je vlast­né pome­no­va­nie, na Slo­ven­sku ple­so a v Poľ­sku staw. Nachá­dza sa ich v Tat­rách viac ako 200. Pod­ne­bie má pre­važ­ne hor­ský až vyso­ko­hor­ský ráz, sne­ho­vá pokrýv­ka pre­tr­vá­va 180, v údo­liach, až 250, v naj­vyš­ších oblas­tiach dní v roku. Veter­né poča­sie je až 300 dní v roku. Na juž­nej stra­ne dochá­dza čas­to k tzv. pada­vým vet­rom, kto­ré spô­so­bu­jú vývra­ty a roz­siah­le polo­my. Najv­hod­nej­ším obdo­bím pre turis­tic­ké výstu­py v Tat­rách je jeseň, kedy je poča­sie naj­sta­bil­nej­šie (wiki​pe​dia​.sk).

V Tat­rách je naj­vyš­šie polo­že­ná osa­da Štr­b­ské Ple­so vo výš­ke 1 355 nad morom. Na Lom­nic­ký štít (2632 m) vedie visu­tá lanov­ka. Naj­vyš­šie polo­že­ná cha­ta Cha­ta pod Rys­mi” sa nachá­dza vo výš­ke 2 250 met­rov (vyso​ke​tat​ry​.org). Okrem nej množ­stvo iných, napr. Téry­ho cha­ta, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (na Skal­na­tom ple­se), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta, Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

V naj­vyš­ších polo­hách žijú kam­zí­ky a sviš­te. Kam­zík vrchov­ský tatrans­ký Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca je sym­bo­lom Vyso­kých Tatier. V lesoch žijú aj naše veľ­ké šel­my med­veď, vlk, rys (vyso​ke​tat​ry​.org). V osa­de Tatrans­ká Polian­ka nedáv­no odkry­li dáv­no­ve­ké opev­ne­né síd­lis­ko na tzv. Žltej ste­ne. Pod­ľa toho bola loka­li­ta osíd­le­ná na pre­lo­me náš­ho leto­poč­tu. Dnes sú tu lie­čeb­né ústa­vy, lie­čil sa tu aj čes­ký bás­nik Jiří Wol­ker. Turis­tic­kým a lyžiar­skym zná­mym stre­dis­kom je Hre­bie­nok na juho­vý­chod­nom úpä­tí Slav­kov­ské­ho ští­tu (e‑tatry.szm.com). Sym­bo­lom Slo­ven­ska je vrch Kri­váň. Nie­kto­ré ďal­šie zau­jí­ma­vé loka­li­ty: Malé vodo­pá­dy Stu­de­né­ho poto­ka (Peter Kac­lík). V Tat­rách evi­du­je­me oko­lo 1400 dru­hov rast­lín (wiki​pe​dia​.sk).

Belian­ske Tat­ry sú východ­nou čas­ťou Vyso­kých Tatier. Ten­to 14 km dlhý vápen­co­vý hre­beň leží tak­mer kol­mo na hlav­ný hre­beň Vyso­kých Tatier. Pova­žu­jú sa za najk­raj­šiu a prí­rod­ne naj­bo­hat­šiu časť, ras­tie tu napr. ples­ni­vec alpín­sky – Leon­to­po­dium alpi­num (e‑tatry.szm.com). K vyhľa­dá­va­ným loka­li­tám pat­rí Belian­ska jas­ky­ňa.


The High Tatras are argu­ab­ly the gre­a­test pri­de of Slo­va­kia and, in any case, the hig­hest moun­tain ran­ge in the coun­try. They are pro­bab­ly the smal­lest high moun­tains in the world, and this uni­qu­e­ness should be app­re­cia­ted (Peter Kac­lík). The area of the Tat­ra Nati­onal Park (TANAP), estab­lis­hed in 1949 on the ter­ri­to­ry of the Tatras, is 738 km². It is home to more than 1,300 spe­cies of fau­na and flo­ra. Toget­her with the Polish Tat­ra Nati­onal Park, TANAP is part of UNES­CO­’s bio­sp­he­re reser­ves (tanap​.org). The High Tatras rid­ge is only 26 km long (vyso​ke​tat​ry​.org), with a maxi­mum width of 17 km (Wiki­pe­dia). The hig­hest peak in the High Tatras and the enti­re Slo­va­kia is Ger­la­chov­ský štít at an ele­va­ti­on of 2,655 meters abo­ve sea level (vyso​ke​tat​ry​.org). Of the 35 val­le­ys, the most famous inc­lu­de Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká and Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na, and Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. The­re are 120 moun­tain lakes in the High Tatras, such as Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko, and Wiel­ki Staw Pol­ski. Snow remains here for 200250 days a year, and on some sha­ded slo­pes, it does­n’t melt at all. The annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on in the regi­on rea­ches around 1,600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gi­cal­ly, they are a core moun­tain ran­ge, and the core of the Tatras was for­med in the Pale­ozo­ic era, in the Car­bo­ni­fe­rous peri­od, about 210 mil­li­on years ago (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Alpi­ne gla­ciers had the most sig­ni­fi­cant impact on the relief, rea­ching up to 14 km on the nort­hern slo­pes during gla­cial peri­ods (Wiki­pe­dia).

The ori­gin and mea­ning of the name Tatras are not reliab­ly resol­ved. His­to­rians att­ri­bu­te it to the inha­bi­tants who sett­led in the regi­on befo­re the arri­val of the Slavs. They deri­ve it from the Ary­an word tamt­ra, tât­ra, mea­ning dark” or dim,” att­ri­bu­ting a mea­ning deri­ved from the folk word tat­ra, refer­ring to sto­ny, bar­ren land. The most like­ly opi­ni­on sug­gests that the name Tatras comes from the Sla­vic word trtri, mea­ning peaks (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Accor­ding to vyso​ke​-tat​ry​.info, the desig­na­ti­on tamt­ra – tat­ra = bro­wn, dark” is Cel­tic. The first men­ti­on of this name dates back to the year 999, refer­ring to Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). In 1125, Kos­mas’ chro­nic­le alre­a­dy men­ti­ons the name Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Polish lite­ra­tu­re refer­red to the Tatras as Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry until the first half of the 19th cen­tu­ry. Hun­ga­rians used the terms Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol, etc., Tát­ra. Ger­mans refer­red to them as Kar­pat­hen, Schnee-​Gebirge, Zen­tral­kar­pat­hen, etc. (vyso​ke​-tat​ry​.info).

The Tatras’ relief is sha­ped by water­cour­ses and moun­tain gla­ciers. At its lar­gest extent, the gla­ciers in the High Tatras cove­red an area of about 15,000 ha. The gla­cier in Bie­lo­vod­ska doli­na was 14 km long and 330 m thick (Hou­dek, Bohuš, 1976). The Tatras are divi­ded into two sub-​ranges: Wes­tern Tatras and Eas­tern Tatras, with Ľali­ové sed­lo sepa­ra­ting them. The Eas­tern Tatras are furt­her divi­ded into two parts: High Tatras and Belian­ske Tatras (wiki​pe​dia​.sk). Bie­lo­vod­ská doli­na is the lon­gest val­ley in the Tatras and is the only alpine-​like val­ley (Bohuš, 1996). The Tatras’ ter­rain has given rise to nume­rous caves, with around 330 cur­ren­tly map­ped (Hou­dek, Bohuš, 1976). Gla­cial lakes in the Tatras, refer­red to as ple­so in Slo­va­kia and staw in Poland, num­ber over 200. The cli­ma­te is pre­do­mi­nan­tly moun­tai­nous to high-​mountainous, with a snow cover per­sis­ting for 180 to 250 days a year, espe­cial­ly in the hig­hest are­as. Win­dy weat­her pre­vails up to 300 days a year, and the sout­hern side often expe­rien­ces so-​called foehn winds, cau­sing ava­lan­ches and exten­si­ve windth­row. The most suitab­le peri­od for hiking in the Tatras is autumn when the weat­her is most stab­le (wiki​pe​dia​.sk).

The hig­hest sett­le­ment in the Tatras is Štr­b­ské Ple­so at an alti­tu­de of 1,355 meters abo­ve sea level. A cab­le car leads to Lom­nic­ký štít (2,632 m). The hig­hest cha­let, Cha­ta pod Rys­mi,” is loca­ted at an alti­tu­de of 2,250 meters (vyso​ke​tat​ry​.org). Other notab­le cha­lets inc­lu­de Téry­ho cha­ta, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (at Skal­na­té ple­so), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta, and Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

In the hig­hest ele­va­ti­ons, cha­mo­is and mar­mots thri­ve. Tat­ra cha­mo­is (Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca) is a sym­bol of the High Tatras. Lar­ge pre­da­tors like bro­wn bear, wolf, and lynx also inha­bit the forests (vyso​ke​tat​ry​.org). In the Tatrans­ká Polian­ka sett­le­ment, an ancient for­ti­fied sett­le­ment on the so-​called Žltá ste­na was recen­tly dis­co­ve­red. Accor­ding to this fin­ding, the site was inha­bi­ted around the turn of the Com­mon Era. Today, the­re are sana­to­riums in the area, and Czech poet Jiří Wol­ker under­went tre­at­ment here. Hre­bie­nok on the sout­he­ast slo­pe of Slav­kov­ský štít is a well-​known tou­rist and ski resort (e‑tatry.szm.com). The sym­bol of Slo­va­kia is the peak Kri­váň. Some other inte­res­ting loca­ti­ons inc­lu­de the Small Water­falls of Stu­de­ný potok (Peter Kac­lík). In the Tatras, around 1,400 spe­cies of plants are recor­ded (wiki​pe​dia​.sk).


Die Hohen Tat­ra sind wahrs­che­in­lich der größte Stolz der Slo­wa­kei und auf jeden Fall das höchs­te Gebir­ge des Lan­des. Sie sind wahrs­che­in­lich das kle­ins­te Hoch­ge­bir­ge der Welt, und die­se Ein­zi­gar­tig­ke­it soll­te ges­chätzt wer­den (Peter Kac­lík). Die Flä­che des Tatra-​Nationalparks (TANAP), der 1949 auf dem Gebiet der Tat­ra ein­ge­rich­tet wur­de, bet­rägt 738 km². Hier leben mehr als 1.300 Arten von Fau­na und Flo­ra. Zusam­men mit dem pol­nis­chen Tatra-​Nationalpark ist der TANAP Teil der UNESCO-​Biosphärenreservate (tanap​.org). Der Kamm der Hohen Tat­ra ist nur 26 km lang (vyso​ke​tat​ry​.org), bei einer maxi­ma­len Bre­i­te von 17 km (Wiki­pe­dia). Der höchs­te Gip­fel der Hohen Tat­ra und der gesam­ten Slo­wa­kei ist der Ger­la­chov­ský štít mit einer Höhe von 2.655 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (vyso​ke​tat​ry​.org). Von den 35 Tälern sind die bekann­tes­ten Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká und Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na und Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. Es gibt 120 Ber­gse­en in der Hohen Tat­ra, wie Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko und Wiel­ki Staw Pol­ski. Der Schnee ble­ibt hier 200250 Tage im Jahr lie­gen, und auf eini­gen schat­ti­gen Hän­gen sch­milzt er über­haupt nicht. Die jähr­li­che Nie­dersch­lags­men­ge in der Regi­on bet­rägt etwa 1.600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gisch gese­hen han­delt es sich um ein Kern­ge­bir­ge, und der Kern der Tat­ra ents­tand im Palä­o­zo­ikum, im Kar­bon vor etwa 210 Mil­li­onen Jah­ren (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Alpen­glets­cher hat­ten den größten Ein­fluss auf das Relief und erre­ich­ten wäh­rend der Eis­ze­i­ten bis zu 14 km an den Nord­hän­gen (Wiki­pe­dia).

Der Urs­prung und die Bede­utung des Namens Tatras sind bis­her nicht zuver­läs­sig gek­lärt. His­to­ri­ker sch­re­i­ben ihn den Bewoh­nern zu, die sich in der Regi­on nie­der­lie­ßen, noch bevor die Sla­wen kamen. Sie lei­ten ihn von dem aris­chen Wort tamt­ra, tât­ra ab, was dun­kel” oder düs­ter” bede­utet, und sch­re­i­ben ihm eine Bede­utung vom Volk­sausd­ruck tat­ra zu, der eine ste­i­ni­ge, unfrucht­ba­re Erde bede­utet. Die wahrs­che­in­lichs­te Mei­nung legt nahe, dass der Name Tatras aus dem sla­wis­chen Wort trtri stammt, was Gip­fel bede­utet (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Laut vyso​ke​-tat​ry​.info ist die Bez­e­ich­nung tamt­ra – tat­ra = braun, dun­kel” kel­tisch. Die ers­te Erwäh­nung die­ses Namens stammt aus dem Jahr 999 und bez­ieht sich auf Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). Im Jahr 1125 erwähnt die Chro­nik von Kos­mas bere­its den Namen Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Die pol­nis­che Lite­ra­tur bez­e­ich­ne­te die Tat­ra bis zur ers­ten Hälf­te des 19. Jahr­hun­derts als Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry. Ungarn ver­wen­de­ten die Beg­rif­fe Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol usw., Tát­ra. Die Deuts­chen nann­ten sie Kar­pat­hen, Schnee-​Gebirge, Zen­tral­kar­pat­hen usw. (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Das Relief der Tatras wird von Was­ser­lä­u­fen und Bergg­lets­chern geformt. In ihrer größten Aus­deh­nung bedec­kten die Glets­cher in den Hohen Tat­ra eine Flä­che von etwa 15.000 ha. Der Glets­cher in Bie­lo­vod­ska doli­na war 14 km lang und 330 m dick (Hou­dek, Bohuš, 1976). Die Tat­ra ist in zwei Teil­ge­bie­te unter­te­ilt: West­tat­ra und Ost­tat­ra, wobei Ľali­ové sed­lo sie vone­i­nan­der trennt. Die Ost­tat­ra ist wei­ter in zwei Tei­le unter­te­ilt: Hohe Tat­ra und Belian­ske Tatras (wiki​pe​dia​.sk). Bie­lo­vod­ská doli­na ist das läng­ste Tal in der Tat­ra und das ein­zi­ge alpi­nar­ti­ge Tal (Bohuš, 1996). Auf dem Gebiet der Tat­ra gibt es aufg­rund der Was­se­re­in­wir­kung vie­le Höh­len, von denen der­ze­it etwa 330 kar­tiert sind (Hou­dek, Bohuš, 1976). Glets­cher­se­en in den Tat­ra, in der Slo­wa­kei Ple­so und in Polen Staw genannt, gibt es über 200. Das Kli­ma ist über­wie­gend gebir­gig bis hoch­ge­bir­gig, wobei eine Schne­e­dec­ke für 180 bis 250 Tage im Jahr, beson­ders in den höchs­ten Gebie­ten, bes­te­hen ble­ibt. Win­di­ges Wet­ter herrscht bis zu 300 Tagen im Jahr vor, und auf der Süd­se­i­te tre­ten häu­fig soge­nann­te Föhn­win­de auf, die Lawi­nen und aus­ge­dehn­te Win­dwür­fe verur­sa­chen. Die güns­tigs­te Zeit für Wan­de­run­gen in der Tat­ra ist der Herbst, wenn das Wet­ter am sta­bils­ten ist (wiki​pe​dia​.sk).

Die höchs­te Sied­lung in der Tat­ra ist Štr­b­ské Ple­so auf einer Höhe von 1.355 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Eine Seil­bahn führt zum Lom­nic­ký štít (2.632 m). Die höchs­te Hüt­te, Cha­ta pod Rys­mi”, befin­det sich auf einer Höhe von 2.250 Metern (vyso​ke​tat​ry​.org). Wei­te­re bekann­te Hüt­ten sind Téry­ho cha­ta, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (am Skal­na­té ple­so), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta und Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

In den höchs­ten Lagen leben Gäm­sen und Mur­mel­tie­re. Die Tatra-​Gämse (Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca) ist ein Sym­bol der Hohen Tat­ra. Gro­ße Raub­tie­re wie Braun­bär, Wolf und Luchs bewoh­nen eben­falls die Wäl­der (vyso​ke​tat​ry​.org). In der Sied­lung Tatrans­ká Polian­ka wur­de vor kur­zem eine anti­ke befes­tig­te Sied­lung an der soge­nann­ten Žltá ste­na ent­dec­kt. Nach die­ser Ent­dec­kung war der Ort um die Zei­ten­wen­de besie­delt. Heute gibt es hier Sana­to­rien, und der tsche­chis­che Dich­ter Jiří Wol­ker wur­de hier behan­delt. Hre­bie­nok am Südost­hang des Slav­kov­ský štít ist ein bekann­ter Touristen- und Ski­re­sort (e‑tatry.szm.com). Das Sym­bol der Slo­wa­kei ist der Gip­fel Kri­váň. Eini­ge ande­re inte­res­san­te Orte sind die Kle­i­nen Was­ser­fäl­le des Stu­de­ný potok (Peter Kac­lík). In der Tat­ra sind rund 1.400 Pflan­ze­nar­ten ver­ze­ich­net (wiki​pe​dia​.sk).


Vyso­ké Tat­ry są pra­wdo­po­dob­nie naj­wi­ęks­zym dumą Sło­wac­ji. W każdym razie są naj­wy­żs­zym pas­mem gór­skim na Sło­wac­ji. To pra­wdo­po­dob­nie najm­niejs­ze góry na świe­cie, a ta uni­kal­no­ść zasłu­gu­je na wykor­zys­ta­nie (Peter Kac­lík). Powierzch­nia Tatr­za­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go – TANAP‑u, utwor­zo­ne­go na tere­nie Tatr w 1949 roku, wyno­si 738 km². Żyje tu ponad 1300 gatun­ków fau­ny i flo­ry. Wspól­nie z pol­skim Tatr­za­ńs­kim Par­kiem Naro­do­wym, TANAP jest częścią rezer­wa­tów bio­sfe­ry UNESCO (tanap​.org). Grz­biet Wyso­kich Tatr ma zale­dwie 26 km dłu­go­ści (vyso​ke​tat​ry​.org), a jego mak­sy­mal­na sze­ro­ko­ść wyno­si 17 km (Wiki­pe­dia). Naj­wy­żs­zym szc­zy­tem Wyso­kich Tatr i całej Sło­wac­ji jest Ger­la­chov­ský štít, osi­ąga­jący wyso­ko­ść 2655 met­rów nad pozi­omem mor­za (vyso​ke​tat​ry​.org). Spo­śród 35 dolin naj­bar­dziej zna­ne to Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká i Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na, Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. W Tat­rach Wyso­kich znaj­du­je się 120 sta­wów, takich jak Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko, Wiel­ki Staw Pol­ski. Śnieg utr­zy­mu­je się tu przez 200 – 250 dni w roku, w nie­któ­rych zacie­ni­onych miejs­cach nie top­nie­je wca­le, a rocz­na suma opa­dów wyno­si oko­ło 1600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gicz­nie są to góry pier­wot­ne, jąd­ro Tatr ksz­ta­łto­wa­ło się w pale­ozo­iku, w kar­bo­nie, oko­ło 210 mili­onów lat temu (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Na rze­źbę tere­nu mia­ły głó­wny wpływ lodo­wce alpej­skie, któ­re w epo­ce lodo­wco­wej sięga­ły nawet 14 km na północ­nych sto­kach (Wiki­pe­dia).

Pocho­dze­nie i znac­ze­nie nazwy Tatr nie zosta­ło dotąd jed­no­znacz­nie rozwi­ąza­ne. His­to­ry­cy przy­pi­su­ją ją miesz­ka­ńcom, któr­zy zamiesz­ki­wa­li nasze tere­ny jeszc­ze przed przy­by­ciem Sło­wian. Wywo­dzą ją od arij­skie­go sło­wa tamt­ra, tât­ra, oznac­za­jące­go ciem­ny” lub mrocz­ny”, przy­pi­su­ją mu znac­ze­nie zaczerp­ni­ęte z ludo­we­go sło­wa tat­ra w sen­sie kamie­nis­tej, jało­wej zie­mi. Naj­bar­dziej pra­wdo­po­dob­nym zda­niem może być, że nazwa Tat­ry pocho­dzi od sło­wia­ńs­kie­go sło­wa trtri, oznac­za­jące­go kamien­ne” (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Według wyso​ke​-tat​ry​.info okre­śle­nie tamt­ra – tat­ra = kasz­ta­no­wy, ciem­ny” jest cel­tyc­kie. Pier­ws­za wzmian­ka o tej nazwie pocho­dzi z roku 999, wspo­mi­na o Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). W 1125 roku w Kro­ni­ce Kos­ma­sa już wspo­mi­na się o nazwie Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Pol­ska lite­ra­tu­ra i lite­ra­tu­ra do pier­ws­zej poło­wy XIX wie­ku nazy­wa­ła Tat­ry jako Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry. Węgr­zy uży­wa­li nazwy Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol itp., Tát­ra. Niem­cy nazy­wa­li je Kar­pa­ty, Góry Śnie­żne, Kar­pa­ty Cen­tral­ne itp. (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Rze­źba Tatr to dzie­ło cie­ków wod­nych i gór­skich lodo­wców. W cza­sie naj­wi­ęks­ze­go rozwo­ju lodo­wce w Wyso­kich Tat­rach mia­ły powierzch­nię oko­ło 15 000 ha. Lodo­wiec w Doli­nie Bie­lo­vod­skiej miał 14 km dłu­go­ści i 330 m gru­bo­ści (Hou­dek, Bohuš, 1976). Geomor­fo­lo­gicz­na jed­no­st­ka Tatr dzie­li się na dwie pod­jed­nos­tki: Tat­ry Zachod­nie i Tat­ry Wschod­nie. Prze­łęcz Łalo­we oddzie­la Tat­ry Zachod­nie od Wschod­nich. Tat­ry Wschod­nie dzie­lą się na dwie części: Wyso­kie Tat­ry i Tat­ry Biel­skie (wiki​pe​dia​.sk). Doli­na Bie­lo­vod­ská to naj­dłu­żs­za doli­na Tatr i jedy­na o alpej­skim cha­rak­ter­ze (Bohuš, 1996). Na obszar­ze Tatr, pod wpły­wem wody, pows­ta­ło wie­le jas­kiń, obe­cnie zma­po­wa­no ich oko­ło 330 (Hou­dek, Bohuš, 1976). Jezi­ora polo­do­wco­we w Tat­rach mają swo­je włas­ne nazwy, na Sło­wac­ji to ple­so, a w Pols­ce staw. Jest ich w Tat­rach ponad 200. Kli­mat jest prze­wa­żnie gór­ski do wyso­ko­gór­skie­go, pokry­wa śnie­żna utr­zy­mu­je się przez 180, w doli­nach nawet do 250 dni w roku. Wiat­ro­wa pogo­da wys­tępu­je nawet przez 300 dni w roku. Na połud­ni­owym sto­ku częs­to wys­tępu­ją tzw. wiat­ry opa­do­we, powo­du­jące zawro­ty gło­wy i roz­le­głe prze­wro­ty drzew. Naj­leps­zym okre­sem na wspi­nacz­kę turys­tycz­ną w Tat­rach jest jesień, gdy pogo­da jest naj­sta­bil­niejs­za (wiki​pe​dia​.sk).

Naj­wy­żej poło­żo­ną osa­dą w Tat­rach jest Štr­b­ské Ple­so, leżące na wyso­ko­ści 1355 nad pozi­omem mor­za. Na Lom­nic­ký štít (2632 m) pro­wa­dzi kolej­ka lino­wa. Naj­wy­żej poło­żo­nym sch­ro­nis­kiem Cha­ta pod Rys­mi” znaj­du­je się na wyso­ko­ści 2250 met­rów (vyso​ke​tat​ry​.org). Oprócz nie­go ist­nie­je wie­le innych, na przy­kład Cha­ty Téry­ego, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (na Skal­na­tom ple­se), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta, Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

W naj­wy­żs­zych par­tiach żyją kozi­ce i świs­ta­ki. Kozi­ca gór­ska tatrans­ka Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca jest sym­bo­lem Wyso­kich Tatr. W lasach żyją także nasze duże dra­pie­żni­ki: nie­dźwie­dź, wilk, ryś (vyso​ke​tat​ry​.org). W osa­dzie Tatrans­ká Polian­ka nie­da­wno odkry­to pra­da­wne umoc­ni­one osied­le na tzw. Żółtej ścia­nie. Według tego miejs­ce było zamiesz­ka­ne na prze­ło­mie naszej ery. Dziś znaj­du­ją się tu sana­to­ria, lec­zył się tu również czes­ki poeta Jiří Wol­ker. Popu­lar­nym ośrod­kiem turys­tycz­nym i nar­ciar­skim jest Hre­bie­nok na południowo-​wschodnim zboc­zu Slav­kov­ské­ho ští­tu (e‑tatry.szm.com). Sym­bo­lem Sło­wac­ji jest szc­zyt Kri­váň. Kil­ka innych inte­re­su­jących miejsc to Malé vodo­pá­dy Stu­de­né­ho poto­ka (Peter Kac­lík). W Tat­rach rejes­tru­je­my oko­ło 1400 gatun­ków roślin (wiki​pe​dia​.sk).

Belian­ske Tat­ry to wschod­nia część Wyso­kich Tatr. Ten 14 km dłu­gi grz­biet wapien­ny leży pra­wie pros­to­pad­le do głó­wne­go grz­bie­tu Wyso­kich Tatr. Uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­zą i przy­rod­nic­zo naj­bo­gats­zą część, rośnie tu m.in. stok­rot­ka alpej­ska – Leon­to­po­dium alpi­num (e‑tatry.szm.com). Do popu­lar­nych miejsc nale­ży Jas­ki­nia Beliańska.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Potoky, Potoky, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Studený potok vo Vysokých Tatrách

Hits: 2694

Stu­de­ný potok je potok vo Vyso­kých Tat­rách.

Je dlhý 17.4 km. Veľ­ký Stu­de­ný potok vyte­ká z Ľado­vé­ho ple­sa, kto­ré je 2056 met­rov nad morom. Pre­te­ká Veľ­kou Stu­de­nou doli­nou. Malý Stu­de­ný potok vyte­ká z naj­väč­šie­ho z pia­tich Spiš­ských plies, kto­ré je 2050 met­rov nad morom. Pre­te­ká Malou Stu­de­nou doli­nou. Sútok je v mies­te vyús­te­nia Malej Stu­de­nej doli­ny do Veľ­kej Stu­de­nej doli­ny, na Sta­ro­les­nian­skej poľa­ne vo výš­ke 1285 met­rov nad morom (Repel). Pre­te­ká obrov­ským terén­nym zlo­mom a vytvá­ra kas­ká­dykata­rak­ty, kto­ré sú obzvlášť pek­né pri jar­nom tope­ní sne­hu, ale­bo po výdat­ných daž­ďoch. Pod Bíli­ko­vou cha­tou už pre­te­ká mier­nej­ším kory­tom. Pozdĺž vodo­pá­dov vedú turis­tic­ké chod­ní­ky, vodo­pá­dy sú vyhľa­dá­va­né, napr.: Dlhý vodo­pádObrov­ský vodo­pád, Malé vodo­pá­dy (vyso​ke​tat​ry​.com), Tro­j­i­tý vodo­pád má v maďar­či­ne a nemči­ne poetic­ký názov, kto­rý sa dá pre­lo­žiť ako vodo­pád umel­cov. Nachá­dza v lese. Pod kas­ká­da­mi Malé­ho vodo­pá­du, na dol­nom kon­ci sa nachá­dza Veľ­ký vodo­pád. Jeho naj­vyš­šia kas­ká­da meria 13 met­rov (slo​va​kia​.tra​vel). Ďalej potok pre­te­ká cez Tatrans­kú Les­nú, Sta­rú Les­nú, Veľ­kú Lom­ni­cu, kde juž­ne od tej­to obce ústí do rie­ky Pop­rad (Repel).


The Cold Cre­ek is a stre­am in the High Tatras.

It is 17.4 km long. Veľ­ký Stu­de­ný potok (Big Cold Cre­ek) ori­gi­na­tes from Ľado­vé ple­so (Ice Lake), which is 2056 meters abo­ve sea level. It flo­ws through the Veľ­ká Stu­de­ná doli­na (Big Cold Val­ley). Malý Stu­de­ný potok (Small Cold Cre­ek) ori­gi­na­tes from the lar­gest of the five Spiš­ské plies (Spiš Ponds), which is 2050 meters abo­ve sea level. It flo­ws through the Malá Stu­de­ná doli­na (Small Cold Val­ley). The con­flu­en­ce is at the mouth of Malá Stu­de­ná doli­na into Veľ­ká Stu­de­ná doli­na, at Sta­ro­les­nian­ska poľa­na at an alti­tu­de of 1285 meters abo­ve sea level (Repel). It flo­ws through a mas­si­ve ter­rain fault, cre­a­ting cas­ca­des and water­falls, par­ti­cu­lar­ly beau­ti­ful during the spring sno­wmelt or after hea­vy rain­fall. Below the Bíli­ko­va cha­ta (Bíli­k’s Hut), the stre­am flo­ws through a gen­tler chan­nel. Tou­rist trails lead along the water­falls, which are popu­lar, such as Dlhý vodo­pád (Long Water­fall), Obrov­ský vodo­pád (Giant Water­fall), Malé vodo­pá­dy (Small Water­falls) (vyso​ke​tat​ry​.com). The Trip­le Water­fall has a poetic name in Hun­ga­rian and Ger­man, which can be trans­la­ted as the water­fall of artists. It is loca­ted in the forest. Under the cas­ca­des of Malý vodo­pád (Small Water­fall), at the lower end, the­re is Veľ­ký vodo­pád (Big Water­fall). Its hig­hest cas­ca­de mea­su­res 13 meters (slo​va​kia​.tra​vel). Furt­her, the stre­am flo­ws through Tatrans­ká Les­ná, Sta­rá Les­ná, Veľ­ká Lom­ni­ca, whe­re it joins the Pop­rad River south of this vil­la­ge (Repel).

Zim­ny Potok to stru­mień w Wyso­kich Tatrach.

Ma dłu­go­ść 17,4 km. Wiel­ki Stu­de­ný potok wypły­wa z Ľado­vé­ho ple­sa, któ­re leży 2056 met­rów nad pozi­omem mor­za. Prze­pły­wa przez Doli­nę Wiel­kie­go Zim­ne­go Poto­ku. Mały Stu­de­ný potok wypły­wa z naj­wi­ęks­ze­go z pięciu Spiš­ských plies, któ­re leży 2050 met­rów nad pozi­omem mor­za. Prze­pły­wa przez Doli­nę Małe­go Zim­ne­go Poto­ku. Miejs­ce połąc­ze­nia znaj­du­je się u ujścia Doli­ny Małe­go Zim­ne­go Poto­ku do Doli­ny Wiel­kie­go Zim­ne­go Poto­ku, na Sta­ro­les­nian­skiej pola­nie, na wyso­ko­ści 1285 met­rów nad pozi­omem mor­za (Repel). Prze­pły­wa przez ogrom­ny uskok tere­no­wy i twor­zy kas­ka­dy i kata­rak­ty, szc­ze­gól­nie pięk­ne podc­zas wiosen­ne­go top­nie­nia śnie­gu lub po obfi­tych opa­dach deszc­zu. Poni­żej cha­ty Bíli­ko­va, stru­mień pły­nie już łagod­niejs­zym kory­tem. Wzdłuż wodos­pa­dów pro­wa­dzą szla­ki turys­tycz­ne, któ­re cies­zą się popu­lar­no­ścią, takie jak Dlhý vodo­pád (Dłu­gi Wodos­pad), Obrov­ský vodo­pád (Olbr­zy­mi Wodos­pad), Malé vodo­pá­dy (Małe Wodos­pa­dy) (vyso​ke​tat​ry​.com). Potrój­ny wodos­pad ma poetyc­ką nazwę po węgier­sku i nie­miec­ku, któ­rą można prze­tłu­mac­zyć jako wodos­pad artys­tów. Znaj­du­je się w lesie. Poni­żej kas­kad Małe­go vodo­pád (Mały Wodos­pad), na jego dol­nym końcu, znaj­du­je się Wiel­ki vodo­pád (Duży Wodos­pad). Jego naj­wy­żs­za kas­ka­da mier­zy 13 met­rów (slo​va​kia​.tra​vel). Dalej stru­mień prze­pły­wa przez Tatrans­ką Les­ná, Sta­rą Les­ná, Veľ­ká Lom­ni­ca, gdzie ucho­dzi do rze­ki Pop­rad na połud­nie od tej wsi (Repel).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tatranské, Tatry

Starý Smokovec – administratívne centrum Vysokých Tatier

Hits: 3934

Sta­rý Smo­ko­vec som nav­ští­vil už veľa­krát. Pred rok­mi som sa cho­dil sem lyžo­vať na Hre­bie­nok.

Názov obce mož­no odvo­diť od pohan­ské­ho kul­tu slo­van­ské­ho Zmo­ka, pat­ró­na hut­ní­kov, kto­rí tu od latén­skej doby tavi­li želez­nú rudu. V polo­vi­ci 13. sto­ro­čia poskyt­li hus­té lesy oko­lo pra­me­ňov oby­va­te­ľom pod­ta­trans­kých dedín spo­ľah­li­vý úkryt pred tatár­sky­mi hor­da­mi a pri­bliž­ne o dve sto­ro­čia neskôr ich opäť úspeš­ne ochrá­ni­li pred husit­mi, kto­rí zo zápa­du pre­nik­li do pod­ta­trans­kej oblas­ti (vyso​ke​tat​ry​.sk). Je naj­star­šou tatrans­kou osa­dou. Leží na úbo­čí Slav­kov­ské­ho ští­tu. V roku 1793 bola posta­ve­ná v blíz­kos­ti pra­me­ňov horá­reň a poľov­níc­ka cha­ta Šte­fa­na Csá­ky­ho (vyso​ke​tat​ry​.com). Šte­fan Csá­ky bol ilia­šov­ský veľ­kos­tat­kár a Sta­rý Smo­ko­vec zalo­žil. Ini­ciá­to­rom bol evan­je­lic­ký farár Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Ku roz­vo­ju Smo­kov­ca doš­lo v polo­vi­ci 19. sto­ro­čia za nájom­cu Jura­ja Rai­ne­ra, kedy boli posta­ve­né prvé väč­šie hote­ly a reštau­rá­cie a aj vodo­lie­čeb­né zaria­de­nie (vyso​ke​tat​ry​.com). V tom­to obdo­bí sa roz­vi­nu­la vodo­lieč­ba na zákla­de smo­ko­vec­kej kysel­ky (vyso​ke​tat​ry​.sk). Rokom 1904 sa datu­je výstav­ba Grand­ho­te­lu (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­rý Smo­ko­vec je admi­ni­stra­tív­nym cen­trom Vyso­kých Tatier. Síd­li tu Tatrans­ká hor­ská služ­ba. Sta­rý Smo­ko­vec je aj význam­ným doprav­ným uzlom. Z neho ide lanov­ka do lyžiar­ske­ho stre­dis­ka Hre­bie­nok (tanap​.sk). Sú tu sústre­de­né obcho­dy, nie­kto­ré ban­ky, hor­ská služ­ba, ces­tov­né kan­ce­lá­rie (e‑tatry.szm.com).


I have visi­ted Sta­ry Smo­ko­vec many times. Years ago, I used to come here to ski on Hrebienok.

The name of the vil­la­ge may be deri­ved from the pagan Sla­vic cult of Zmok, the pat­ron saint of metal­lur­gists, who smel­ted iron ore here sin­ce the La Tène peri­od. In the mid-​13th cen­tu­ry, the den­se forests around the springs pro­vi­ded reliab­le shel­ter for the inha­bi­tants of the sub-​Tatra vil­la­ges from the Tatar hor­des. App­ro­xi­ma­te­ly two cen­tu­ries later, they suc­cess­ful­ly pro­tec­ted them again from the Hus­si­tes, who penet­ra­ted the sub-​Tatra regi­on from the west (vyso​ke​tat​ry​.sk). It is the oldest sett­le­ment in the Tatras. It lies on the slo­pe of Slav­kov­ský Peak. In 1793, a moun­tain lod­ge and hun­ting lod­ge of Šte­fan Csá­ky were built near the springs (vyso​ke​tat​ry​.com). Šte­fan Csá­ky was an Ilia­šov­ce esta­te owner, and he foun­ded Sta­ry Smo­ko­vec. The ini­tia­tor was the evan­ge­li­cal pas­tor Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

The deve­lop­ment of Smo­ko­vec took pla­ce in the mid-​19th cen­tu­ry under the les­see Juraj Rai­ner, when the first lar­ger hotels, res­tau­rants, and spa faci­li­ties were built (vyso​ke​tat​ry​.com). During this peri­od, bal­neo­t­he­ra­py based on the Smo­ko­vec aci­du­lous water flou­ris­hed (vyso​ke​tat​ry​.sk). The cons­truc­ti­on of Grand­ho­tel dates back to 1904 (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­ry Smo­ko­vec is the admi­ni­stra­ti­ve cen­ter of the High Tatras. The Tat­ra Moun­tain Ser­vi­ce is loca­ted here. Sta­ry Smo­ko­vec is also a sig­ni­fi­cant tran­s­por­ta­ti­on hub. From here, a cab­le car goes to the Hre­bie­nok ski resort (tanap​.sk). The­re are con­cen­tra­ted shops, some banks, moun­tain ser­vi­ces, and tra­vel agen­cies (e‑tatry.szm.com).


Sta­rý Smo­ko­vec odwie­dzi­łem już wie­le razy. Lata temu przy­cho­dzi­łem tu, aby jeździć na nar­tach na Hrebienoku.

Nazwa wios­ki może pocho­dzić od poga­ńs­kie­go kul­tu sło­wia­ńs­kie­go Zmo­ka, pat­ro­na hut­ni­ków, któr­zy tu od cza­sów late­ńs­kich topi­li żelaz­ną rudę. W poło­wie XIII wie­ku gęs­te lasy wokół źró­deł zape­wni­ły miesz­ka­ńcom wiosek pod­tat­ran­kich nie­za­wod­ne sch­ro­nie­nie przed tatar­ski­mi hor­da­mi, a oko­ło dwóch wie­ków później pono­wnie sku­tecz­nie ich ochro­ni­ły przed husy­ta­mi, któr­zy prze­dos­ta­li się do obsza­ru pod­tat­ran­kie­go od zacho­du (vyso​ke​tat​ry​.sk). To naj­stars­za osa­da w Tat­rach. Leży na zboc­zu Sła­wko­ws­kie­go Szc­zy­tu. W 1793 roku w pobli­żu źró­deł zbu­do­wa­no sch­ro­nis­ko gór­skie i cha­tę myśli­ws­ką Ste­fa­na Csá­ky­’e­go (vyso​ke​tat​ry​.com). Ste­fan Csá­ky był wła­ści­cie­lem mająt­ku Ilia­šov­ce i zało­żył Sta­ry Smo­ko­vec. Inic­ja­to­rem był ewan­ge­lic­ki pas­tor Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Rozwój Smo­ko­wca nastąpił w poło­wie XIX wie­ku za dzie­rża­wcy Jura­ja Rai­ne­ra, gdy zbu­do­wa­no pier­ws­ze więks­ze hote­le, res­tau­rac­je i uzdro­wis­ko (vyso​ke​tat​ry​.com). W tym okre­sie rozwi­ni­ęto bal­neo­te­ra­pię na bazie kwa­só­wki smo­ko­wiec­kiej (vyso​ke​tat​ry​.sk). Budo­wę Grand­ho­te­lu datu­je się na rok 1904 (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­ry Smo­ko­vec jest cen­trum admi­nis­tra­cyj­nym Wyso­kich Tatr. Znaj­du­je się tu Tatr­za­ńs­ka Słu­żba Gór­ska. Sta­ry Smo­ko­vec to także istot­ny węzeł komu­ni­ka­cyj­ny. Stąd kur­su­je kolej­ka lino­wa do ośrod­ka nar­ciar­skie­go Hre­bie­nok (tanap​.sk). Sku­pia­ją się tu skle­py, nie­któ­re ban­ki, usłu­gi gór­skie i biu­ra pod­ró­ży (e‑tatry.szm.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Doliny, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Veľká Studená dolina

Hits: 2631

Pre­šiel som foto­apa­rá­tom Veľ­kú Stu­de­nú doli­nu z Hre­bien­ka po Rai­ne­ro­vu cha­tu a sme­rom na Malú Stu­de­nú doli­nu po Zamkov­ské­ho cha­tu. Veľ­ká Stu­de­ná doli­na je hod­not­ná doli­na vo Vyso­kých Tat­rách. Nachá­dza sa v seve­ro­zá­pad­nej čas­ti, jej dĺž­ka je 9 km. Stu­de­ný potok, kto­rý ňou pre­te­ká je vytvo­re­ný topia­ci­mi sa ľadov­ca­mi, vytvá­ra okrem iné­ho aj vodo­pá­dy a kamen­né kot­li­ny. Veľ­mi popu­lár­na je tra­sa na Téry­ho cha­tu, prí­pad­ne na Ger­la­chov­ský štít.

Veľ­ká Stu­de­ná doli­na je otvo­re­ná aj pre zim­nú turis­ti­ku, Zboj­níc­ka cha­ta je v pre­vádz­ke celo­roč­ne (Ková­čik). Pre­te­ká ňou Veľ­ký Stu­de­ný potok. V doli­ne sa nachá­dza naj­väč­šie množ­stvo plies vo Vyso­kých Tat­rách: Vareš­ko­vé, Sta­ro­les­nian­ske, Ľado­vé, Pus­té, Malé Pus­té a Dlhé ple­so, tri Ses­ter­ské ple­sá, šty­ri Zboj­níc­ke ple­sá, tri Sivé ple­sá, dve Stu­de­né ple­sá, dve Vyšné a dve Niž­né Stre­lec­ké ple­sá (wiki​pe​dia​.sk).


I tra­ver­sed the Gre­at Cold Val­ley with my came­ra, star­ting from Hre­bie­nok to Rai­ne­r’s Cha­let and con­ti­nu­ing towards the Litt­le Cold Val­ley, pas­sing by Zamkov­ský Cha­let. The Gre­at Cold Val­ley is a valu­ab­le val­ley in the High Tatras, situ­ated in the nort­hwest part, with a length of 9 km. The Cold Cre­ek flo­wing through it is for­med by mel­ting gla­ciers, cre­a­ting water­falls and roc­ky basins, among other fea­tu­res. A high­ly popu­lar rou­te in this area leads to Téry­’s Cha­let or furt­her to the hig­hest Slo­vak peak, Ger­la­chov­ský štít.

The Gre­at Cold Val­ley is open for win­ter hiking as well, and Zboj­níc­ka Cha­let ope­ra­tes year-​round (Ková­čik). Flo­wing through it is the Gre­at Cold Cre­ek. The val­ley har­bors the lar­gest con­cen­tra­ti­on of moun­tain lakes in the High Tatras: Vareš­ko­vé, Sta­ro­les­nian­ske, Ľado­vé, Pus­té, Malé Pus­té, and Dlhé ple­so, along with three Ses­ter­ské ple­sá, four Zboj­níc­ke ple­sá, three Sivé ple­sá, two Stu­de­né ple­sá, two Vyšné, and two Niž­né Stre­lec­ké ple­sá (wiki​pe​dia​.sk).


Przes­ze­dłem z apa­ra­tem przez Wiel­ką Zim­ną Doli­nę, zaczy­na­jąc od Hre­bie­no­ka przez Cha­tę Rai­ne­ra i kie­ru­jąc się w stro­nę Małej Zim­nej Doli­ny, mija­jąc Cha­tę Zamkov­skie­go. Wiel­ka Zim­na Doli­na to cen­na doli­na w Tat­rach Wyso­kich, poło­żo­na w północno-​zachodniej części, o dłu­go­ści 9 km. Przez nią pły­nie Stu­de­ný potok, twor­zo­ny przez top­nie­jące lodo­wce, co skut­ku­je m.in. pows­ta­wa­niem wodos­pa­dów i kamie­nis­tych kot­lin. Bar­dzo popu­lar­nym szla­kiem w tej oko­li­cy jest tra­sa do Cha­ty Téry­’e­go lub dalej na naj­wy­żs­zy sło­wac­ki szc­zyt, Ger­la­chov­ský štít.

Wiel­ka Zim­na Doli­na jest otwar­ta także na turys­ty­kę zimo­wą, a Chat­ka Zboj­nic­ka czyn­na jest przez cały rok (Ková­čik). Przez nią prze­pły­wa Wiel­ki Zim­ny Potok. Doli­na jest miejs­cem sku­pie­nia naj­wi­ęks­zej licz­by sta­wów gór­skich w Tat­rach Wyso­kich: Vareš­ko­vé, Sta­ro­les­nian­ske, Ľado­vé, Pus­té, Malé Pus­té i Dlhé ple­so, a także trzy Ses­ter­ské ple­sá, czte­ry Zboj­níc­ke ple­sá, trzy Sivé ple­sá, dwa Stu­de­né ple­sá, dwa Vyšné i dwa Niž­né Stre­lec­ké ple­sá (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Tatranská Polianka

Hits: 2483

Tatrans­ká Polian­ka leží medzi Novou Polian­kouSmo­kov­ca­mi. Nachá­dza na juž­nej stra­ne Vyso­kých Tatier. Ponú­ka nád­her­né výhľa­dy na kra­ji­nu. Je výbor­ným výcho­dis­ko­vým bodom pre turis­tov a lyžia­rov, kto­rí sa chcú vydať do Vyso­kých Tatier. Napr. na Sliez­sky dom, Rysy, Hre­bie­nok. Okrem turis­ti­ky sa tu mož­no vyžiť aj cyk­lo­tu­ris­ti­kou, well­nes­som, gas­tro­nó­mi­ou. Leží v nad­mor­skej výš­ke 1005 m. Neďa­le­ko od nej sa nachá­dza Žltá ste­na, význam­ná arche­olo­gic­ký­mi nález­mi sved­čia­ci­mi o osíd­le­ní spred 2 tisíc rokov. Tatrans­ká Polian­ka je veľ­mi dob­rou výcho­dis­ko­vou základ­ňou pre turis­ti­ku do Velic­kej doli­ny. Vznik­la v roku 1884, keď Wesz­ter, Nitsch a Guhr s Veľ­ké­ho Slav­ko­va posta­vi­li poľov­níc­ku cha­tu a neskôr tri turis­tic­ké hote­ly. V roku 1902 Michal Guhr posta­vil sana­tó­rium na lie­če­nie tuber­ku­ló­zy a astmy. Guhr bol nad­še­ným pro­pa­gá­to­rom lyžo­va­nia a v roku 1911 uspo­ria­dal v Tatrans­kej Polian­ke vôbec prvé zjaz­dár­ske lyžiar­ske pre­te­ky vo Vyso­kých Tat­rách. Nad osa­dou v roku 1912 vybu­do­val lyžiar­sky mos­tík, neskôr tu vysta­va­li aj bobo­vú drá­hu (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Tatrans­ká Polian­ka is situ­ated bet­we­en Nová Polian­ka and Smo­ko­vec, on the sout­hern side of the High Tatras. It offers stun­ning vie­ws of the lands­ca­pe and ser­ves as an excel­lent star­ting point for hikers and skiers hea­ding into the High Tatras, such as Sliez­sky dom, Rysy, and Hre­bie­nok. In addi­ti­on to hiking, visi­tors can also enjoy acti­vi­ties like cyc­ling, well­ness ser­vi­ces, and gas­tro­no­my. The vil­la­ge is loca­ted at an alti­tu­de of 1005 meters. Near­by, you­’ll find Žltá ste­na, kno­wn for sig­ni­fi­cant archa­e­olo­gi­cal fin­dings dating back 2,000 years, pro­vi­ding evi­den­ce of ear­ly sett­le­ments. Tatrans­ká Polian­ka is an ide­al base for hiking into Velic­ká doli­na. Estab­lis­hed in 1884, it ori­gi­na­ted when Wesz­ter, Nitsch, Guhr, and Veľ­ký Slav­kov built a hun­ting lod­ge and later three tou­rist hotels. In 1902, Michal Guhr erec­ted a sana­to­rium for tre­a­ting tuber­cu­lo­sis and asth­ma. Guhr was an ent­hu­sias­tic pro­mo­ter of ski­ing and orga­ni­zed the first down­hill ski­ing com­pe­ti­ti­on in the High Tatras in Tatrans­ká Polian­ka in 1911. Abo­ve the sett­le­ment in 1912, a ski­ing brid­ge was cons­truc­ted, and later, a bobs­le­igh track was built (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Tatrans­ká Polian­ka leży między Novou Polian­kou a Smo­kov­ca­mi, po połud­ni­owej stro­nie Wyso­kich Tatr. Ofe­ru­je prze­pi­ęk­ne wido­ki na kra­job­raz i sta­no­wi dosko­na­łe miejs­ce wyjścia dla turys­tów i nar­ciar­zy, któr­zy chcą udać się w Wyso­kie Tat­ry, na przy­kład do Sliez­sky dom, Rysy czy Hre­bie­nok. Oprócz turys­ty­ki, miejs­ce to ofe­ru­je również możli­wo­ść upra­wia­nia kolarst­wa, kor­zys­ta­nia z usług well­ness i degus­tac­ji lokal­nej kuch­ni. Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 1005 m n.p.m. W pobli­żu znaj­du­je się Žltá ste­na, obszar zna­ny ze znac­zących zna­le­zisk arche­olo­gicz­nych świadc­zących o osad­nict­wie spr­zed 2000 lat. Tatrans­ká Polian­ka to dosko­na­ła baza wypa­do­wa dla turys­ty­ki w Doli­nie Velic­kiej. Pows­ta­ła w 1884 roku, gdy Wesz­ter, Nitsch i Guhr z Veľ­ké­ho Slav­ko­va wybu­do­wa­li myśli­ws­ką cha­tę, a później trzy hote­le turys­tycz­ne. W 1902 roku Michal Guhr zbu­do­wał sana­to­rium lec­zące gru­źli­cę i astmę. Guhr był entuz­jas­tycz­nym pro­pa­ga­to­rem nar­ciarst­wa i w 1911 roku zor­ga­ni­zo­wał w Tatrans­kiej Polian­ce pier­ws­ze zjaz­do­we zawo­dy nar­ciar­skie w Wyso­kich Tat­rach. Powy­żej osa­dy w 1912 roku zbu­do­wa­no most nar­ciar­ski, a później także tor sanecz­ko­wy (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post