Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.
OpenStreetMap predstavuje jeden z najvýznamnejších globálnych otvorených zdrojov priestorových dát. Jeho výhodou je dostupnosť, rozsah a použiteľnosť v rôznych krajinách, no pri náročnejších analytických úlohách sa zároveň prejavujú aj jeho limity. Ide najmä o rozdielnu kvalitu dát medzi regiónmi, problémy s topológiou, neúplnosť cestnej siete, chýbajúce alebo nepresné atribúty a potrebu doplnenia parametrov dôležitých pre sieťové analýzy, napríklad rýchlostí alebo časových nákladov. Príspevok Andreja Petrinca ukázal praktický spôsob, ako možno tieto obmedzenia zmierniť pomocou Pythonu, AI a ďalších otvorených dátových zdrojov, aby sa z OSM dát stal použiteľný podklad pre reálne rozhodovanie.

Základnou myšlienkou prezentácie bolo heslo „Nie GIS pre GIS“, ale GIS ako nástroj pre konkrétne rozhodnutia. Projekt nebol postavený iba ako technologické riešenie, ale ako prepojenie Pythonu, GIS, AI a podnikateľskej analýzy s cieľom overiť podnikateľský zámer na základe dát. Autor chcel vytvoriť vlastný lokálny sieťový model, ktorý by bolo možné opakovane používať, škálovať a rozširovať o ďalšie analytické vrstvy. Cieľom bolo automatizovať tvorbu cestnej siete, vytvoriť model dostupnosti, kombinovať dopravnú dostupnosť s demografickými údajmi, analyzovať trh a konkurenciu a na tomto základe overiť podnikateľský zámer pomocou GIS dát.
Dôležitou súčasťou riešenia bolo dopĺňanie dát OSM pomocou satelitných dát a údajov o krajinnej pokrývke. Prezentácia uvádza využitie misie Sentinel-2 a vrstvy CORINE Land Cover, pričom tieto dáta slúžili najmä na identifikáciu zastavaných území, ktoré v OSM nemuseli byť zachytené dostatočne presne alebo úplne. Takýto prístup umožňuje lepšie identifikovať urbanizované štruktúry, doplniť chýbajúce informácie a zvýšiť použiteľnosť dát pre následné modelovanie. Výhodou je aj prenositeľnosť postupu, keďže použité zdroje sú dostupné pre rôzne krajiny a nie sú viazané iba na jedno lokálne územie. Architektúra riešenia prepája viacero krokov: vstupné OSM a klasifikované satelitné dáta, spracovanie v Pythone s podporou AI, následné spracovanie v ArcGIS Pro, vytvorenie Network Datasetu a generovanie spádových oblastí. Samostatná vetva riešenia pracovala aj so sociálnymi sieťami, z ktorých sa pomocou Pythonu a AI získavali doplnkové informácie pre analýzu konkurencie a trendov. Výsledkom tak nebola iba technicky upravená cestná sieť, ale širší analytický rámec, ktorý prepájal priestorové dáta, dostupnosť, demografiu, konkurenciu a podnikateľský potenciál.

Vytvorený sieťový model reprezentoval cestnú sieť pripravenú na ďalšie analýzy. V prostredí Network Datasetu bolo možné pracovať s atribútmi, ako sú rýchlosť, čas, obmedzenia, hierarchia siete a spôsob dopravy. Analýza dostupnosti bola založená na výpočte najrýchlejšej trasy autom a pracovala s časovými intervalmi 15, 30, 45 a 60 minút. Výstupom boli izochróny, teda časové zóny dostupnosti, ktoré umožňovali vyhodnotiť, aké územie a aký populačný potenciál sa nachádza v jednotlivých časových pásmach od vybraných lokalít. Prepojenie sieťovej analýzy s demografickými dátami predstavovalo kľúčový prechod od geografickej dostupnosti k ekonomickému potenciálu. Dostupnosť sama osebe ešte nehovorí, či je lokalita vhodná pre podnikateľský zámer. Rozhodujúce je, koľko obyvateľov sa nachádza v jednotlivých pásmach dostupnosti, aká je ich veková štruktúra, aký je ich potenciálny záujem o službu a ako do výsledku vstupujú ďalšie socioekonomické faktory, napríklad nezamestnanosť. GIS sa tak v tomto prípade stáva nástrojom, ktorý umožňuje transformovať priestorové vzťahy na kvantifikovateľný dopyt.

Autor predstavil aj vlastný výpočtový model odhadu počtu návštev za rok. Vzorec pracuje s obyvateľmi v produktívnom, predproduktívnom a poproduktívnom veku, pričom jednotlivé vekové skupiny sú vážené koeficientmi relevantnosti. Od výsledku sa odpočítava počet nezamestnaných a následne sa uplatňuje penalizácia časovej dostupnosti, miera ročného oslovenia potenciálnych zákazníkov a predpokladaná frekvencia návštev. Tieto parametre môžu byť nastavené scenárovo, napríklad v pesimistickom, realistickom a optimistickom variante. Vďaka tomu model nepracuje iba s hrubým počtom obyvateľov, ale snaží sa odhadnúť reálnejší trhový potenciál územia. Z hľadiska GIS kontextu je podstatné, že časť parametrov vychádza priamo zo sieťového modelu, priestorovej analýzy a demografických dát, zatiaľ čo scenárové koeficienty predstavujú manažérsky alebo analytický odhad. Práve toto prepojenie je na projekte zaujímavé: technická GIS analýza sa nekončí mapou dostupnosti, ale pokračuje až do podoby odhadu návštevnosti, trhového potenciálu a investičnej úvahy. GIS sa tým posúva z nástroja vizualizácie do roly rozhodovacieho systému.

Súčasťou prezentácie bola aj analýza konkurencie a trendov. Sociálne siete boli využité ako doplnkový zdroj informácií o správaní zákazníkov, konkurencii a trhovom prostredí. Autor zároveň poukázal na rast trhu v oblasti zážitkových služieb založených na virtuálnej alebo rozšírenej realite, ale aj na riziká, ktoré môžu ovplyvniť úspešnosť podnikateľského zámeru. Medzi ne patria nízka opakovateľnosť návštev, vysoké náklady na hardvér a licencie, nevhodná lokalita, nízka penetrácia služby alebo slabšia kúpna sila v spádovej oblasti. Prínos projektu spočíva najmä v tom, že kombinuje otvorené priestorové dáta, automatizáciu, sieťové analýzy a podnikateľské uvažovanie do jedného reprodukovateľného postupu. Python umožňuje opakovane spracovať a upravovať vstupné dáta, AI pomáha zrýchliť prototypovanie, testovanie a iterovanie kódu a ArcGIS Pro poskytuje prostredie pre tvorbu sieťového modelu a analýzu dostupnosti. Výsledkom je menej manuálnej práce, viac priestoru na interpretáciu výsledkov a lepšia podpora strategického rozhodovania.

Z pohľadu praktického využitia ide o ukážku moderného prístupu k práci s OSM dátami. OpenStreetMap tu nie je chápaný ako hotový produkt, ktorý stačí bez úprav použiť, ale ako základ, ktorý je potrebné vyčistiť, doplniť, obohatiť o ďalšie zdroje, prepojiť so sieťovou logikou a následne vyhodnotiť v kontexte konkrétneho rozhodnutia. Takýto prístup má potenciál nielen v komerčnom plánovaní, ale aj vo verejnej správe, územnom plánovaní, dopravnej dostupnosti, hodnotení služieb či Smart City riešeniach. Prezentácia Andreja Petrinca tak ukázala, že aj voľne dostupné dáta môžu byť pri správnom spracovaní základom pre robustné analytické modely. Kľúčom nie je iba samotné získanie dát, ale ich systematické doplnenie, automatizované spracovanie, kontrola topológie, sieťové modelovanie a prepojenie s demografickou a ekonomickou interpretáciou. Výsledkom je riešenie, ktoré umožňuje robiť rozhodnutia na základe faktov.
OpenStreetMap is one of the world’s most important global open sources of spatial data. Its main advantages are its accessibility, extensive coverage and usability across different countries. However, more demanding analytical tasks also reveal some of its limitations. These include, in particular, differences in data quality between regions, topology issues, incomplete road networks, missing or inaccurate attributes, and the need to add parameters required for network analyses, such as speeds or travel-time costs. Andrej Petrinec’s presentation demonstrated a practical approach to mitigating these limitations using Python, AI and additional open data sources, transforming OSM data into a usable basis for real-world decision-making.
The central idea of the presentation was captured by the motto “Not GIS for GIS’s sake”, but rather GIS as a tool for making specific decisions. The project was not conceived merely as a technological solution, but as an integration of Python, GIS, AI and business analysis aimed at evaluating a business concept on the basis of data. The author sought to develop his own local network model that could be reused, scaled and extended with additional analytical layers. The goal was to automate road-network creation, develop an accessibility model, combine transport accessibility with demographic data, analyse the market and competition, and use GIS data to assess the viability of the business concept.
An important part of the solution involved enriching OSM data with satellite data and land-cover information. The presentation described the use of the Sentinel-2 mission and CORINE Land Cover, with these datasets being used primarily to identify built-up areas that may not have been represented sufficiently accurately or completely in OSM. This approach makes it possible to identify urban structures more effectively, supplement missing information and improve the suitability of the data for subsequent modelling. Another advantage is the transferability of the methodology, since the data sources used are available across multiple countries and are not restricted to a single local area.
The solution architecture integrates several stages: input OSM and classified satellite data, processing in Python with AI support, subsequent processing in ArcGIS Pro, creation of a Network Dataset, and generation of service areas. A separate branch of the solution also worked with social media, from which Python and AI were used to extract supplementary information for competition analysis and trend assessment. The result was therefore not merely a technically enhanced road network, but a broader analytical framework connecting spatial data, accessibility, demographics, competition and business potential.
The resulting network model represented a road network prepared for further analysis. Within the Network Dataset environment, attributes such as speed, travel time, restrictions, network hierarchy and travel mode could be incorporated. Accessibility analysis was based on calculating the fastest route by car and used travel-time intervals of 15, 30, 45 and 60 minutes. The outputs consisted of isochrones, or travel-time accessibility zones, which made it possible to assess the extent of the area and the population potential located within individual travel-time bands around selected locations.
Linking network analysis with demographic data represented a crucial transition from geographical accessibility to economic potential. Accessibility alone does not determine whether a location is suitable for a business concept. What matters is how many people live within the individual accessibility zones, what their age structure is, how likely they are to use the service, and how other socioeconomic factors, such as unemployment, affect the result. In this case, GIS becomes a tool capable of transforming spatial relationships into quantifiable demand.
The author also presented his own computational model for estimating the number of visits per year. The formula works with populations of working, pre-working and post-working age, with individual age groups weighted by relevance coefficients. The number of unemployed people is then deducted from the result, after which a travel-time accessibility penalty, the annual proportion of potential customers reached, and the expected frequency of visits are applied. These parameters can be configured using different scenarios, such as pessimistic, realistic and optimistic variants.
As a result, the model does not work solely with the total number of inhabitants but attempts to estimate the more realistic market potential of an area. From a GIS perspective, it is important that some parameters are derived directly from the network model, spatial analysis and demographic data, while scenario-based coefficients represent managerial or analytical assumptions. This integration is one of the most interesting aspects of the project: the technical GIS analysis does not end with an accessibility map, but continues toward estimates of visitor numbers, market potential and investment considerations. GIS therefore moves beyond its role as a visualisation tool and becomes part of a decision-support system.
The presentation also included competition analysis and trend assessment. Social media was used as an additional source of information on customer behaviour, competitors and the wider market environment. The author also highlighted market growth in experiential services based on virtual or augmented reality, as well as risks that may influence the success of the business concept. These include low repeat-visit rates, high hardware and licensing costs, an unsuitable location, low service penetration, or weaker purchasing power within the service area.
The main contribution of the project lies in its ability to combine open spatial data, automation, network analysis and business thinking into a single reproducible workflow. Python enables repeated processing and modification of input data, AI helps accelerate prototyping, testing and code iteration, while ArcGIS Pro provides the environment for building the network model and conducting accessibility analyses. The result is less manual work, more time for interpreting results and improved support for strategic decision-making.
From the perspective of practical application, the project demonstrates a modern approach to working with OSM data. OpenStreetMap is not treated as a finished product that can simply be used without modification, but rather as a foundation that needs to be cleaned, supplemented, enriched with additional sources, integrated with network logic, and subsequently evaluated in the context of a specific decision.
Such an approach has potential not only in commercial planning but also in public administration, spatial planning, transport accessibility, service evaluation and Smart City solutions. Andrej Petrinec’s presentation demonstrated that freely available data, when processed appropriately, can form the basis for robust analytical models. The key is not merely to obtain the data, but to systematically enrich it, process it automatically, validate its topology, build network models, and link the results with demographic and economic interpretation. The outcome is a solution that enables decisions to be made on the basis of facts.








