2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Rakúsko, TOP, Zahraničie

Rakúsko – náš sused

skala
Hits: 3589

Rakús­ko (Öster­re­ich /​Aus­tria) je náš juž­ný sused. Sme s ním spo­je­ný aj his­to­ric­ky. Jej hlav­né mes­to je Vie­deň /​Wien /​Vien­na. Bež­ný pozdrav v Rakús­ku je “Grüss Gott” – Pozdrav pánboh.

Názov Öster­re­ich zna­me­ná východ­nú ríšu. Pochá­dza zo sta­ro­ne­mec­ké­ho Ostar­ri­chi, čo bol ozna­če­nie pre Východ­nú mar­ku – Mar­chia orien­ta­lis – naj­vý­chod­nej­šie úze­mie s nemec­kým oby­va­teľ­stvom. Pome­no­va­nie Rakús­ko je odvo­de­né od pohra­nič­né­ho hra­du Rat­goz, dnes Raabs, kto­rý leží pri súto­ku morav­skej a nemec­kej Dyje (Lut­te­rer, Kro­pá­ček, Huňá­ček, 1976). Delí sa na 9 spol­ko­vých kra­jín (Bun­des­län­der): Bur­gen­land, Nie­de­rös­ter­rech (Dol­né Rakús­ko), Obe­rös­ter­re­ich (Hor­né Rakús­ko), Kär­tnen (Koru­tán­sko), Salz­burg (Salz­bur­gs­ko, Ste­ier­mark (Šta­jer­sko), Tirol (Tirol­sko), Wien (Vie­deň) a Vorarl­berg (Vorarl­ber­sko), v kto­rých žije asi 8.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Cel­ko­vá roz­lo­ha Rakús­ka je 83871 km2 (Wikipedia.cs). Väč­ši­nu Rakús­ka zabe­rá masív Álp. Rakús­ko je dru­há naj­hor­na­tej­šia kra­ji­na v Euró­pe. Vďa­ka Alpám je veľ­ká časť úze­mia neobý­va­ná (Wiki​pe​dia​.sk). Bren­ner­ský pries­myk doprav­ne spá­ja Alpy od seve­ru na juh. Už od sta­ro­ve­ku je veľ­mi význam­ný na ces­te do stred­nej Euró­py, Talian­ska, Stre­do­mo­ria (info​-tour​.info). Naj­vyš­ším vrchom rakús­kych Álp je Glossg­lock­ner, kto­rý stú­pa do výš­ky 3798 met­rov ad morom. Prie­mer­ná sne­ho­vá pokrýv­ka v tej­to oblas­ti v zime je viac ako 5 met­rov. Čas­to až do let­ných mesia­cov sa na hor­skej ces­te nachá­dza­jú sne­ho­vé záve­je. Sne­ho­vé plu­hy tu občas odstra­ňu­jú sneh upro­stred leta. Zráž­ky, pre­važ­ne sne­ho­vé sa tu vysky­tu­jú 250 dní do roka. Roč­ná prie­mer­ná tep­lo­ta na ces­te je ‑3°C (info​-tour​.info).

Kaž­dý tre­tí Rakú­šan žije v pia­tich veľ­kých mes­tách: vo Vied­ni, v Gra­zi, v Lin­zi, v Salz­bur­gu ale­bo v Innsb­ruc­ku (Wiki​pe​dia​.sk). V Salz­bur­gu je množ­stvo zacho­va­ných his­to­ric­kých pamia­tok, pre­to je nie­ke­dy nazý­va­ný aj Rímom seve­ru (info​-tour​.info). Rakús­ky tok Duna­ja je celý splav­ný. Naj­väč­šie jaze­rá sú Neusied­ler See (Nezi­der­ské) a Bodam­ské – hra­nič­né, a Atter­ské jaze­ro (Wiki​pe​dia​.sk). Typic­kým rysom alp­ské­ho poča­sia sú zme­ny tep­lo­ty, sme­ru a sily vet­ra. Stu­de­ný hor­ský vie­tor, sa v údo­liach rých­lo otep­ľu­je, čo má za násle­dok vznik pada­vých vet­rov typu fénu. Čas­to spô­so­bu­jú rých­le tope­nie sne­hu a zápla­vy. Zráž­ky sú naj­čas­tej­šie v hor­ských sva­hoch obrá­te­ných na západ a seve­ro­zá­pad – pro­ti sme­ru pre­vlá­da­jú­cich vet­rov. V Salz­bur­gs­kých Alpách je roč­ný úhrn až 2400 mm. Napro­ti tomu v Panón­skej níži­ne ani 600 mm. 600 km2 zabe­ra­jú naj­mä vo Vyso­kých Tau­rách ľadov­ce. S tým súvi­sí 580 jazier, pre­važ­ne ľadov­co­vé­ho pôvo­du. Naj­mä v Cen­trál­nych Alpách. Cez Rakús­ko tečie v dĺž­ke 350 km Dunaj (info​-tour​.info). 

Na úze­mí dneš­né­ho Rakús­ka bola medzi rok­mi 700 – 450 pred n. l. halt­šat­ská kul­tú­ra (Wiki​pe​dia​.sk). V rokoch 1000 – 400 pred n. l. tu žili Ilý­ri (info​-tour​.info). Od roku 450 pred n.l. do zhru­ba pre­lo­mu leto­poč­tov tu žili Kel­ti (latén­ska kul­tú­ra). V 1. až 5. sto­ro­čí tu boli rím­ske pro­vin­cie Nori­kum, Récia a Panó­nia. V 5. sto­ro­čí nasta­li ger­mán­ske a hún­ske vpá­dy. V 6. sto­ro­čí slo­van­ské. V 8. sto­ro­čí Bavo­ri. V 9. sto­ro­čí pat­ri­lo seve­ro­vý­chod­né Rakús­ko k Veľ­kej Mora­ve. Ostat­ná časť pod­lie­ha­la Bavor­sku, kto­ré pat­ri­lo pod Fran­skú ríšu. Tzv. Východ­ná mar­ka (pred­tým Avar­ská) tvo­ri­la základ dneš­né­ho Rakús­ka. V prvej polo­vi­ci 10. sto­ro­čia bola obsa­de­ná sta­rý­mi Maďar­mi. Po roku 955 sa sta­la mar­kou Výcho­dof­ran­skej ríše. Od kon­ca 10. sto­ro­čia je dolo­že­né ozna­če­nie “Rakús­ko”. Od roku 1156 bolo správ­ne vede­né ako voj­vod­stvo rímsko-​nemeckej ríše. Po vymre­tí Baben­ber­gov­cov (976 – 1251) vznik­li spo­ry medzi čes­ký­mi Pře­mys­lov­ca­mi a uhor­ský­mi Arpá­dov­ca­mi. V roku 1278 pora­zil Rudolf I. Habs­bur­ský Pře­mys­la Ota­ka­ra II. a vytvo­ril základ pan­stva Habs­bur­gov­cov. Koru­tán­sko pri­pad­lo v roku 1335 Habs­bur­ské­mu Rakús­ku. V ďal­šom vývo­ji sa ku Rakús­ku pri­po­ji­li Čechy a Uhor­sko (1526), v 1556 sa stal panov­ník Fer­di­nand I. aj cisá­rom Rím­sko­ne­mec­kej ríše (Wiki​pe​dia​.sk).

V roku 1804 doš­lo ku zme­ne na rakús­ke cisár­stvo, v roku 1806 zanik­la aj Rím­sko­ne­mec­ká ríša. Po revo­lú­cii v rokoch 1848 – 49 nastú­pil v monar­chi tvr­dý poli­caj­ný režim, tzv. Bachov abso­lu­tiz­mus. V roku 1867 bolo cisár­stvo trans­for­mo­va­né na Rakúsko-​Uhorsko. Po 1. sve­to­vej voj­ne bolo Rakúsko-​Uhorsko pora­ze­né, čoho násled­kom bol jeho roz­pad na nástup­níc­ke štá­ty. Tzv. Prvá rakús­ka repub­li­ka exis­to­va­la v medzi­voj­no­vom obdo­bí rokov 1918 až 1938. V roku 1933 sa konal neús­peš­ný fašis­tic­ký Doll­fu­sov pokus o pre­vrat. V roku 1938 priš­lo ku pri­po­je­niu Rakús­ka ku Nemec­ku – ku anš­lu­su. Po dru­hej sve­to­vej voj­ne vznik­la pod sprá­vou víťaz­ných moc­nos­tí tzv. Dru­há rakús­ka repub­li­ka. Od roku 1955 je Rakús­ko nezá­vis­lé a neut­rál­ne (Wiki​pe​dia​.sk). Oko­lo roku 1527 žilo v Rakús­ku 1.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. V roku 1810 už viac ako 3 mili­ó­ny. V roku 1900 tak­mer 6 mili­ó­nov. 98 % rakú­ša­nov hovo­rí po nemec­ky. Neexis­tu­je rakús­ka spi­sov­ná nemči­na, ale rakús­ke varian­ty nemči­ny vyka­zu­jú odchýl­ky štan­dard­nej nemči­ny. Sú zachy­te­né v Rakús­kom slov­ní­ku. Vysky­tu­jú sa pre­dov­šet­kým dva dia­lek­ty: Ala­man­ni a Bavor­či­na (Wikipedia.cs). 

Štát­nou hym­nou je sklab­ba Land der Ber­ge, Land am Stro­me – Zem hôr, zem riek (vse​ora​kous​ku​.cz). V Rakús­ku žili a pôso­bi­li mno­hí sve­to­zná­mi hudob­ní skla­da­te­lia: Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Joseph Haydn, Franz Schu­bert, Johann Strauss star­ší aj mlad­ší, Gustav Mah­ler, diri­gent Her­bert von Kara­jan. Malia­ri: Gustav Klimt, Oskar Kokoschk, Egon Schie­le, fyzi­ci: Wolf­gang Pau­li, Erwin Sch­rödin­ger, Ludwig Boltz­mann, zakla­da­teľ psy­cho­ana­lý­zy Sig­mund Fre­ud, eto­lóg Kon­rad Lorenz, výrob­ca auto­mo­bi­lov Fer­di­nand Pors­che, eko­nóm Fried­rich August von Hay­ek (Wikipedia.cs). Zná­me sú lyžiar­ske stre­dis­ká: Fla­chau, Alten­mar­kt, Schlad­ming, Ram­sau, Dachs­te­in, Kitz­bühel, Hin­ter­tux, Kap­run – Zell Am See, Bad Gas­te­in (info​-tour​.info).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2009, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Rakúske mestá, Rakúsko, Zahraničie

Viedeň – mesto valčíkov

skala
Hits: 15551

Vie­deň – Wien, latin­sky Vin­do­bo­na, maďar­sky Bécs, slo­vin­sky Dunaj, chor­vát­sky Beč, anglic­ky Vien­na má 1.65 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Je síd­lom mno­hých medzi­ná­rod­ných orga­ni­zá­cií spo­je­ných náro­dov a iných inšti­tú­cií, napr. OPEC‑u. Po New Yor­ku a Žene­ve je tre­tím cen­trom v kto­rom síd­lia orgá­ny OSN. Zau­jí­ma­vé je, že vie­den­ská elek­trič­ko­vá sieť je tre­tia naj­väč­šia na sve­te. His­to­ric­ké cen­trum bolo v roku 2001 zapí­sa­né na Zoznam sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Roz­lo­ha mes­ta je 414,89 km2 . Mes­to má 23 mest­ských čas­tí: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pé­dia). Cen­trum mes­ta – Inne­re Stadt bolo v minu­los­ti obko­le­se­né hrad­ba­mi, kto­ré boli zbú­ra­né v roku 1857 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Úze­mie dneš­nej Vied­ne bolo osíd­ľo­va­né už Kelt­mi v 5. sto­ro­čí pred n. l.. Pome­no­va­nie Vied­ne je odvo­de­né z kelt­ské­ho slo­va „Vedu­nia“, čo zna­me­ná rie­ka v lesoch (eart​hin​pic​tu​res​.com). V prvom sto­ro­čí po Kris­to­vi tu bol tábor rím­skej légie a civil­ná osa­da Vin­do­bo­na. Počas mar­ko­man­ských vojen (166 – 180) sa tu zdr­žia­val rím­sky cisár Mar­cus Aure­lius, kto­rý tu aj zomrel. Vlá­da Rima­nov sa kon­čí zhru­ba v 5. sto­ro­čí prí­cho­dom ger­mán­skych kme­ňov. V písom­ných zázna­moch sa mes­to spo­mí­na v roku 881 ako Wenia. V roku 1137 je prvý­krát spo­me­nu­té ako Wien. Od roku 1156 je mes­to síd­lo Baben­ber­gov­cov. Po vymre­tí tej­to dynas­tie si robil náro­ky na Vie­deň Pře­mysl Ota­kar II., kto­ré­ho však pora­zil Rudolf I. Habs­bur­gs­ký v bit­ke na Morav­skom poli. Za vlá­dy Habs­bur­gov­cov sa mes­to sta­lo síd­lom cisá­ra Rím­sko­ne­mec­kej ríše Svä­tej ríše rím­skej (Wiki­pé­dia).

V 18. a 19. sto­ro­čí žili vo Vied­ni umel­ci ako Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss (Wiki­pé­dia). V roku 1754 tu žilo 175460 oby­va­te­ľov. V roku 1850 551300, v roku 1900 už 1769137 a v roku 1910 2083630. Ale do roku 1991 nastal pokles – 1539848 (wiki­pe­dia). Vie­deň je v súčas­nos­ti po New Yor­ku a Žene­ve tre­tím cen­trom, v kto­rom síd­lia orgá­ny OSN. Vie­deň je obľú­be­ným mes­tom medzi­ná­rod­ných kon­fe­ren­cií a roko­va­ní na naj­vyš­šej dip­lo­ma­tic­kej úrov­ni. Medzi zná­me archi­tek­to­nic­ké die­la pat­rí budo­va Rad­ni­ce, Par­la­men­tu, Karl­skir­che, Bel­ve­dér – Palác Euge­na Savoj­ské­ho, Schönb­runn – rezi­den­cia Habs­bur­gov­cov, Hof­burg – cisár­sky palác, Step­hans­dom – Kated­rá­la svä­té­ho Šte­fa­na (Wiki­pé­dia), Alber­ti­na (wiki­pe­dia), Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). 137 met­rov vyso­ký Step­hans­dom bol posta­ve­ný v prie­be­hu 14. a 15. sto­ro­čia na mies­te román­skej bazi­li­ky. V Alber­ti­ne je naj­roz­siah­lej­šia zbier­ka gra­fi­ky na sve­te (info​-tour​.info). V Kunst­his­to­ris­ches Muse­um náj­de­te die­la Ruben­sa, Düre­ra, Rem­brand­ta, Rafa­e­la, Cara­vag­gia, Tizia­na (dro​me​dar​.sk). Je tu 50 diva­diel, 4 ope­ry, dve muzi­ká­lo­vé scé­ny, 100 múzeí, koná sa tu množ­stvo diva­del­ných, hudob­ných a taneč­ných fes­ti­va­lov. Zámok Schönb­runn, zahŕňa aj park z 18. sto­ro­čia a naj­star­šiu zoolo­gic­kú záh­ra­du na sve­te – z roku 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com). 

Vie­deň je aj mes­tom vzde­la­nia, pôso­bí tu veľa uni­ver­zít: Aca­de­my of Fine Arts, Dip­lo­ma­tic Aca­de­my, Medi­cal Uni­ver­si­ty, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­ty of Mana­ge­ment, Uni­ver­si­ty of App­lied Arts, Uni­ver­si­ty of Music and Per­for­ming Arts, Uni­ver­si­ty of Vete­ri­na­ry Medi­ci­ne, Uni­ver­si­ty of Vien­na, Uni­ver­si­ty of Eco­no­mics and Busi­ness, Uni­ver­si­ty of Natu­ral Resour­ces and App­lied Life Scien­ces, Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy, Web­ster Uni­ver­si­ty (wiki­pe­dia). Vie­den­ský doprav­ný sys­tém pat­rí medzi naj­lep­šie v Euró­pe. Jed­not­né lís­t­ky pla­tia pre regi­onál­ne vla­ky, met­ro, elek­trič­ky a pre auto­bu­sy. Lin­ky jaz­dia čas­to, zried­ka sa čaká dlh­šie ako 10 minút. Mes­to kri­žu­je 700 km cyk­lis­tic­kých trás (dro​me​dar​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post