2011, 2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Lomnický štít

Hits: 3236

Lom­nic­ký štít je vyhľa­dá­va­nou loka­li­tou turis­tov. Je dru­hým naj­vyš­ším vrcho­lom na Slo­ven­sku s výš­kou 2634 met­rov nad morom. Cho­dí sa sem naj­mä z Tatrans­kej Lom­ni­ce lanov­kou, resp. pria­my výhľad naň je zo Sta­rej Les­nej. Pod samot­ným vrcho­lom je asi naj­zná­mej­šie tatrans­ké ple­so – Skal­na­té ple­so.

V minu­los­ti bol Lom­nic­ký štít nazý­va­ný aj Dedo (wiki​pe​dia​.sk). Polia­ci ho nazý­va­li Kráľ Tatier. Nie je jas­né, kto zdo­lal Lom­nic­ký štít ako prvý. Pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov to bol kež­mar­ský uči­teľ Dávid Fröh­lich v roku 1615 – avšak je mož­né, že zdo­lal vte­dy Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Prvý, jas­ne dolo­že­ný výstup sa via­že ku Jaku­bo­vi Fáb­ry­mu, kto­rý tu hľa­dal zla­to, z Mede­ných lávok medzi rok­mi 17601790 (Bohuš, 1996). Nad­mor­skú výš­ku určil a na Lom­nic­ký štít vystú­pil v roku 1793 anglic­ký ces­to­va­teľ Robert Town­son s obdi­vu­hod­nou pres­nos­ťou na 2644 met­rov nad morom (Sma­ta­na, 1973). Prvý zim­ný výstup zazna­me­na­li The­odor WundtJakub Hor­vay v roku 1891 (wiki​pe​dia​.sk). Na vrcho­le vybu­do­va­ná šty­ri met­re dlhá a meter širo­ká vysu­nu­tá vyhliad­ko­vá tera­sa pre turis­tov. Jej kon­štruk­cia je pri­pev­ne­ná o ska­lu che­mic­ký­mi kot­via­ci­mi lepid­la­mi (navrchol​.sk). Vo vrcho­lo­vej budo­ve je pra­co­vis­ko Tatrans­kej lano­vej drá­hy, kde v nepretr­ži­tej služ­be sú vždy dva­ja pra­cov­ní­ci. Nachá­dza sa tu pozo­ro­va­cia sta­ni­ca SHMÚ, v služ­be je vždy jeden mete­oro­lóg. Odde­le­nie koz­mic­kej fyzi­ky Ústa­vu expe­ri­men­tál­nej fyzi­ky SAV Koši­ce tu má neut­ró­no­vý moni­tor, kto­ré­ho úlo­hou je dete­ko­vať a zazna­me­ná­vať neut­ró­ny vzni­ka­jú­ce inte­rak­ci­ou koz­mic­ké­ho žia­re­nia s čas­ti­ca­mi v hor­ných vrstvách atmo­sfé­ry. Okrem nich sa tu ešte nachá­dza pra­co­vis­ko Astro­no­mic­ké­ho ústa­vu SAV Sta­rá Les­ná, odde­le­nia fyzi­ky sln­ka, kto­ré tu má koro­no­graf. Tre­ba mys­lieť na to, že hore je níz­ky tlak vzdu­chu, menej kys­lí­ka a v budo­ve je čas­to veľ­mi níz­ka rela­tív­na vlh­kosť vzdu­chu, bež­ne aj menej ako 10 %. Obja­vu­jú sa aj nie cel­kom bež­né pre­ja­vy búrok – srša­nie, Eliá­šo­ve ohne, sil­ný sta­tic­ký náboj vo vzdu­chu. Sig­nál slo­ven­ských mobil­ných ope­rá­to­rov je sla­bý (hiking​.sk). Naj­vyš­šia zazna­me­na­ná tep­lo­ta na vrcho­le je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrá­žok tu spad­ne pri­bliž­ne 1900 mm, maxi­mál­na sne­ho­vá pokrýv­ka tu dosiah­la 25.3.2009 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Až do roku 1955 bola visu­tá lanov­ka na Lom­nic­ký štít svo­ji­mi tech­nic­ký­mi para­met­ra­mi sve­to­vým rekor­dé­rom. Medzi osob­ný­mi lanov­ka­mi bola rekord­ná aj dĺž­kou 5428 met­rov. Pôvod­ne malo byť lano zave­se­né medzi Skal­na­tým ple­som a Lom­nic­kým ští­tom bez akej­koľ­vek pod­pe­ry. Na jed­nom mies­te šúcha­lo o ska­lu, pre­to jed­nu pod­pe­ru bolo nut­né posta­viť. Aj to sa zme­ni­lo, po rekon­štruk­cii v roku 1989 sa lanov­ka zaobí­de bez nej (Ján Laci­ka).


Lom­nic­ký Peak is a sought-​after des­ti­na­ti­on for tou­rists, being the second-​highest peak in Slo­va­kia at an ele­va­ti­on of 2,634 meters abo­ve sea level. Visi­tors often reach it by cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca, and it offers a direct view from Sta­ra Les­na. Just below the sum­mit lies one of the most famous Tat­ra moun­tain lakes, Skal­na­té pleso.

In the past, Lom­nic­ký Peak was also refer­red to as Dedo (Grand­fat­her) (wiki​pe​dia​.sk). Poles cal­led it the King of the Tatras. The first ascent is unc­le­ar, with some sour­ces att­ri­bu­ting it to the Kež­ma­rok tea­cher Dávid Fröh­lich in 1615. Howe­ver, it is possib­le that he ascen­ded Kež­mar­ský štít at that time (hiking​.sk). The first docu­men­ted ascent is asso­cia­ted with Jakub Fáb­ry, who was sear­ching for gold in the Mede­né láv­ky regi­on bet­we­en 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). The alti­tu­de was deter­mi­ned and the ascent was made by the English tra­ve­ler Robert Town­son in 1793 with remar­kab­le pre­ci­si­on, mea­su­ring 2,644 meters abo­ve sea level (Sma­ta­na, 1973). The first win­ter ascent was recor­ded by The­odor Wundt and Jakub Hor­vay in 1891 (wiki​pe​dia​.sk). At the sum­mit, a four-​meter-​long and one-​meter-​wide can­ti­le­ve­red vie­wing ter­ra­ce has been built for tou­rists. Its cons­truc­ti­on is secu­red to the rock with che­mi­cal anchor adhe­si­ves (navrchol​.sk). The sum­mit buil­ding hou­ses the workp­la­ce of the Tatrans­ká lano­vá drá­ha (Tat­ra Cab­le­way), con­ti­nu­ous­ly staf­fed by two emplo­y­ees. The SHMÚ (Slo­vak Hyd­ro­me­te­oro­lo­gi­cal Ins­ti­tu­te) obser­va­ti­on sta­ti­on is pre­sent, with one mete­oro­lo­gist on duty. The Ins­ti­tu­te of Expe­ri­men­tal Phy­sics of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Koši­ce has a neut­ron moni­tor that detects and records neut­rons gene­ra­ted by the inte­rac­ti­on of cos­mic radia­ti­on with par­tic­les in the upper lay­ers of the atmo­sp­he­re. Addi­ti­onal­ly, the­re is a workp­la­ce for the Astro­no­mi­cal Ins­ti­tu­te of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Sta­rá Les­ná, spe­cia­li­zing in solar phy­sics, equ­ip­ped with a coro­nag­raph. It’s impor­tant to note that at the sum­mit, the­re is low air pre­ssu­re, less oxy­gen, and the buil­ding often has very low rela­ti­ve air humi­di­ty, com­mon­ly less than 10%. Unu­su­al mete­oro­lo­gi­cal phe­no­me­na, such as St. Elmo­’s fire, sta­tic elect­ri­ci­ty, and hor­nets, can occur. The sig­nal from Slo­vak mobi­le ope­ra­tors is weak (hiking​.sk). The hig­hest recor­ded tem­pe­ra­tu­re at the sum­mit is from July 30, 2005, rea­ching 18.3°C, with app­ro­xi­ma­te­ly 1900 mm of pre­ci­pi­ta­ti­on fal­ling, and the maxi­mum snow cover recor­ded on March 25, 2009, was 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Until 1955, the Lom­nic­ký štít cab­le car held world records for its tech­ni­cal para­me­ters, being the lon­gest among per­so­nal cab­le cars at 5428 meters. Ori­gi­nal­ly, the cab­le was to be sus­pen­ded bet­we­en Skal­na­té ple­so and Lom­nic­ký štít wit­hout any sup­port. Howe­ver, due to fric­ti­on against the rock at one point, one sup­port had to be built. This chan­ged after recons­truc­ti­on in 1989, and the cab­le car now ope­ra­tes wit­hout it (Ján Lacika).


Szc­zyt Lom­nic­ký jest poszu­ki­wa­nym miejs­cem przez turys­tów, będąc dru­gim naj­wy­żs­zym szc­zy­tem na Sło­wac­ji, o wyso­ko­ści 2634 met­rów nad pozi­omem mor­za. Najc­zęściej odwie­dza­ny jest za pomo­cą kolej­ki lino­wej z Tatrans­kiej Lom­ni­cy, ofe­ru­jącej bez­po­śred­ni widok ze Sta­rej Les­nej. Tuż poni­żej szc­zy­tu znaj­du­je się jed­no z naj­bar­dziej zna­nych tatr­za­ńs­kich jezi­or, Skal­na­té pleso.

W przes­zło­ści Lom­nic­ký był również nazy­wa­ny Dedo (Dzia­dek) (wiki​pe​dia​.sk). Pola­cy nazy­wa­li go Kró­lem Tatr. Pier­ws­ze wejście jest nie­jas­ne, a nie­któ­re źró­dła przy­pi­su­ją go nauc­zy­cie­lo­wi z Kež­ma­rok, Dávi­do­wi Fröh­li­cho­wi, w 1615 roku. Jed­nak możli­we jest, że wte­dy zdo­był Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Pier­ws­ze udo­ku­men­to­wa­ne wejście zwi­ąza­ne jest z Jaku­bem Fáb­rym, któ­ry poszu­ki­wał zło­ta w rejo­nie Mede­né láv­ky między 17601790 rokiem (Bohuš, 1996). Wyso­ko­ść zosta­ła okre­ślo­na, a wejście zosta­ło doko­na­ne przez bry­tyj­skie­go pod­ró­żni­ka Rober­ta Town­so­na w 1793 roku z nie­zwy­kłą pre­cyz­ją, mier­zącą 2644 met­ry nad pozi­omem mor­za (Sma­ta­na, 1973). Pier­ws­ze zimo­we wejście odno­to­wa­li The­odor Wundt i Jakub Hor­vay w 1891 roku (wiki​pe​dia​.sk). Na szc­zy­cie wybu­do­wa­no czte­ro­met­ro­wy i met­ro­wy wysu­ni­ęty taras wido­ko­wy dla turys­tów. Jego kons­trukc­ja jest zamo­co­wa­na do ska­ły za pomo­cą che­micz­nych kot­wi­ących klej

ów (navrchol​.sk). Budy­nek na szc­zy­cie mie­ści sie­dzi­bę Tatrans­kiej lano­vej drá­hy (Tatr­za­ńs­ka kolej lino­wa), zaws­ze obsa­dzo­ną przez dwóch pra­co­wni­ków. Stac­ja obser­wa­cyj­na SHMÚ (Sło­wac­kie­go Ins­ty­tu­tu Hyd­ro­me­te­oro­lo­gicz­ne­go) jest obec­na, zaws­ze z jed­nym mete­oro­lo­giem na dyżur­ze. Ins­ty­tut Fizy­ki Doświadc­zal­nej Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Kos­zy­cach posia­da moni­tor neut­ro­nów, któ­ry wyk­ry­wa i rejes­tru­je neut­ro­ny gene­ro­wa­ne przez oddzia­ły­wa­nie pro­mie­ni­owa­nia kos­micz­ne­go z cząs­t­ka­mi w gór­nych warst­wach atmo­s­fe­ry. Dodat­ko­wo, znaj­du­je się tu pra­co­wnia Astro­no­micz­ne­go Ins­ty­tu­tu Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Sta­rá Les­ná, spec­ja­li­zu­jąca się w fizy­ce sło­necz­nej, wypo­sa­żo­na w koro­no­graf. War­to zau­wa­żyć, że na szc­zy­cie wys­tępu­je nis­kie ciśnie­nie atmo­s­fe­rycz­ne, mniejs­za ilo­ść tle­nu, a w budyn­ku częs­to bar­dzo nis­ka wil­got­no­ść wzg­lęd­na powietr­za, zwyk­le poni­żej 10%. Mogą wys­tępo­wać nie­ty­po­we zja­wis­ka mete­oro­lo­gicz­ne, takie jak ognie św. Elma, elek­trycz­no­ść sta­tycz­na i szers­ze­nie. Syg­nał od sło­wac­kich ope­ra­to­rów komór­ko­wych jest sła­by (hiking​.sk). Naj­wy­żs­za zare­jes­tro­wa­na tem­pe­ra­tu­ra na szc­zy­cie pocho­dzi z 30 lip­ca 2005 roku, wynos­ząca 18,3°C, opa­dy wynos­zą oko­ło 1900 mm, a mak­sy­mal­na pokry­wa śnie­żna zosta­ła zano­to­wa­na 25 mar­ca 2009 roku i wyno­si­ła 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Do 1955 roku kolej lino­wa na Lom­nic­ký štít utr­zy­my­wa­ła rekor­dy świa­ta pod wzg­lędem para­met­rów tech­nicz­nych, będąc naj­dłu­żs­zą wśród kole­jek lino­wych oso­bis­tych o dłu­go­ści 5428 met­rów. Poc­ząt­ko­wo lina mia­ła być zawies­zo­na między Skal­na­tým ple­so a Lom­nic­kým štít bez żad­ne­go wspar­cia. Jed­nak z powo­du tar­cia o ska­łę w jed­nym miejs­cu koniecz­na była jed­na pod­po­ra. To jed­nak ule­gło zmia­nie po rekons­trukc­ji w 1989 roku, i kolej lino­wa obe­cnie dzia­ła bez niej (Ján Lacika).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Skalnaté pleso

Hits: 3456

Skal­na­té ple­so, pred­tým Lom­nic­ké ple­so je hoj­ne nav­šte­vo­va­ná oblasť. Leží pod hlav­ným ští­tom Lom­nic­ké­ho ští­tu. Pod sebou má pod­ta­trans­ké obce Tatrans­ká Lom­ni­ca a Tatrans­ké Mat­lia­re. Z Tatrans­kej Lom­ni­ce sem vedie lanov­ka. Ostat­ne lanov­ka vedie aj na Lom­nic­ké sed­lo aj na Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so je moré­no­vé ple­so vo Vyso­kých Tat­rách, na Slo­ven­sku v naj­niž­šom mies­te Skal­na­tej doli­ny, vo výš­ke 1754 met­rov nad morom. Má roz­lo­hu 1.23 ha, je 212 met­rov dlhé a 85 met­rov širo­ké. Dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 2 met­re (pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov až 4.2 m). Napá­ja ho Skal­na­tý potok. V suchom obdo­bí je ple­so bez vody, rov­na­ko Skal­na­tý potok (wikipedia.cs). Prie­sa­kom a deto­nač­ný­mi zásah­mi pri stav­be lanov­ky bola pre­ru­še­ná neprie­pust­nosť dna. V posled­nom desať­ro­čí sa ten­to stav vysky­to­val veľ­mi čas­to. Všet­ky upev­ňo­va­cie prá­ce zame­ra­né na záchra­nu moré­ny a jazier­ka boli dote­raz neús­peš­né. Pri ple­se je pre­stup­ná sta­ni­ca lano­vých dráh (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so je dru­hé naj­nav­šte­vo­va­nej­šie na slo­ven­skej stra­ne Tatier (turis​ti​ka​.sk). Na Skal­na­tom ple­se sa nachá­dza astro­no­mic­ké obser­va­tó­rium, v nad­mor­skej výš­ke 1786 nad morom. Zalo­že­né bolo v roku 1943. V budo­ve obser­va­tó­ria sa nachá­dza aj mete­oro­lo­gic­ká sta­ni­ca pat­ria­ca Geofy­zi­ká­le­mu ústa­vu SAV (ta3​.sk).


Skal­na­té ple­so, for­mer­ly kno­wn as Lom­nic­ké ple­so, is a popu­lar­ly visi­ted area. It lies bene­ath the main peak of Lom­nic­ký štít (Lom­ni­ca Peak) and is sur­roun­ded by the sub-​Tatra vil­la­ges of Tatrans­ká Lom­ni­ca and Tatrans­ké Mat­lia­re. A cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca leads to this loca­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the cab­le car pro­vi­des access to Lom­nic­ké sed­lo (Lom­ni­ca Sadd­le) and Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so is a morai­ne lake in the High Tatras, Slo­va­kia, loca­ted in the lowest part of the Skal­na­tá doli­na (Skal­na­tá Val­ley), at an ele­va­ti­on of 1754 meters abo­ve sea level. It covers an area of 1.23 hec­ta­res, is 212 meters long, and 85 meters wide. It rea­ches a maxi­mum depth of 2 meters (accor­ding to some sour­ces, up to 4.2 meters). The lake is fed by Skal­na­tý potok (Skal­na­tý Stre­am). During dry peri­ods, the lake, as well as the stre­am, can be wit­hout water (wikipedia.cs). The imper­me­a­bi­li­ty of the lake­’s bot­tom was dis­rup­ted by dril­ling and deto­na­ti­ons during the cons­truc­ti­on of the cab­le car. This con­di­ti­on has been occur­ring very fre­qu­en­tly in the last deca­de. All the sta­bi­li­zing efforts aimed at saving the morai­ne and the small lake have been unsuc­cess­ful so far. The­re is a trans­fer sta­ti­on for cab­le cars near the lake (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so is the second most visi­ted lake on the Slo­vak side of the Tatras (turis​ti​ka​.sk). An astro­no­mi­cal obser­va­to­ry is loca­ted at Skal­na­té ple­so, at an ele­va­ti­on of 1786 meters abo­ve sea level. It was foun­ded in 1943. The obser­va­to­ry buil­ding also hou­ses a mete­oro­lo­gi­cal sta­ti­on belo­n­ging to the Geop­hy­si­cal Ins­ti­tu­te of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces (ta3​.sk).


Skal­na­té ple­so, wcze­śniej zna­ne jako Lom­nic­ké ple­so, to obszar częs­to odwie­dza­ny. Znaj­du­je się pod głó­wnym szc­zy­tem Lom­nic­ký štít (Szc­zyt Lom­nic­ki) i otoc­zo­ne jest pod­ta­trans­ki­mi miejs­co­wo­ścia­mi Tatrans­ká Lom­ni­ca i Tatrans­ké Mat­lia­re. Z Tatrans­kiej Lom­ni­cy można tu doje­chać kole­ją lino­wą. Ponad­to kolej­ka pro­wa­dzi także na Lom­nic­ké sed­lo (Siodło Lom­nic­kie) oraz na Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so to more­no­we jezi­oro w Wyso­kich Tat­rach na Sło­wac­ji, poło­żo­ne w naj­ni­żs­zym pun­kcie Doli­ny Skal­na­tej, na wyso­ko­ści 1754 met­rów nad pozi­omem mor­za. Ma powierzch­nię 1,23 ha, dłu­go­ść 212 met­rów i sze­ro­ko­ść 85 met­rów. Osi­ąga mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść 2 met­ry (według nie­któ­rych źró­deł nawet 4,2 m). Zasi­la­ne jest przez potok Skal­na­tý. W okre­sie suchej aury zaró­wno jezi­oro, jak i potok Skal­na­tý mogą być bez wody (wikipedia.cs). Przeszc­zel­no­ść dna zosta­ła zakłó­co­na podc­zas budo­wy kolei lino­wej za pomo­cą wier­ceń i deto­nac­ji. W ostat­niej deka­dzie ten stan wys­tępo­wał bar­dzo częs­to. Wszys­tkie pra­ce sta­bi­li­za­cyj­ne mające na celu oca­le­nie more­ny i małe­go jezi­or­ka dotychc­zas były nie­uda­ne. Przy jezi­or­ze znaj­du­je się stac­ja prze­siad­ko­wa kolej­ki lino­wej (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so jest dru­gim najc­zęściej odwie­dza­nym jezi­orem po stro­nie sło­wac­kiej Tatr (turis​ti​ka​.sk). Na Skal­na­tém ple­se znaj­du­je się obser­wa­to­rium astro­no­micz­ne, na wyso­ko­ści 1786 met­rów nad pozi­omem mor­za. Zosta­ło zało­żo­ne w 1943 roku. W budyn­ku obser­wa­to­rium mie­ści się także stac­ja mete­oro­lo­gicz­na nale­żąca do Ins­ty­tu­tu Geofi­zycz­ne­go Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk (ta3​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, Časová línia, Príroda

Symbolika v prírode

Hits: 4086

Sym­bo­li­ka v prí­ro­de pre­ni­ká do mno­hých kul­túr a his­tó­rie. Sym­bo­li­ka v prí­ro­de sa môže líšiť medzi rôz­ny­mi kul­tú­ra­mi a nábo­žen­stva­mi, no čas­to ref­lek­tu­je základ­né ľud­ské poci­ty, hod­no­ty a vní­ma­nie sve­ta oko­lo seba. Mno­hé prí­rod­né prv­ky majú sym­bo­lic­ký význam a sú čas­to pova­žo­va­né za nosi­te­ľov hlbo­kých význa­mov a odka­zov. Stro­my majú v mno­hých kul­tú­rach sym­bo­li­ku spo­je­nú s živo­tom, ras­tom a spo­je­ním s nebe­sa­mi. Rôz­ne dru­hy kve­tov majú rôz­ne sym­bo­lic­ké význa­my. Naprí­klad čer­ve­ná ruža sa čas­to pova­žu­je za sym­bol lás­ky a váš­ne, zatiaľ čo ľalia môže repre­zen­to­vať pýchu a ľahos­taj­nosť. Sln­ko je sym­bo­lom svet­la, ener­gie a živo­ta. Jeho význam môže byť spo­je­ný s obno­vou, náde­jou a novým začiatkom.

Mesiac sym­bo­li­zu­je tajom­nosť, žen­skosť a zme­nu fáz, kto­ré môžu byť inter­pre­to­va­né ako sym­bo­lic­ké repre­zen­tá­cie živo­ta a jeho cyk­lic­ké­ho prie­be­hu. Voda môže repre­zen­to­vať život, očis­tu, obno­vu, ale aj nebez­pe­čen­stvo a cha­otic­ké sily. Ska­ly a hory môžu sym­bo­li­zo­vať odol­nosť, odhod­la­nie a dosa­ho­va­nie cie­ľov. Hory sú čas­to vní­ma­né ako mies­ta duchov­nej sily ale­bo odra­zu bož­stva. Rôz­ne zvie­ra­tá majú v rôz­nych kul­tú­rach rôz­ne sym­bo­lic­ké význa­my. Naprí­klad sova môže byť spo­je­ná s múd­ros­ťou, zatiaľ čo lev s odva­hou a krá­ľov­stvom. Kame­ne môžu mať sym­bo­li­ku sta­bi­li­ty, trva­nia a spo­je­nia s prí­ro­dou. Prí­rod­né živ­ly, ako búr­ky a daž­de, môžu sym­bo­li­zo­vať očis­tu, obno­vu a pre­chod­né obdo­bie zmien.


Sym­bo­lism in natu­re per­me­a­tes many cul­tu­res and his­to­ries. The sym­bo­lism in natu­re can vary among dif­fe­rent cul­tu­res and reli­gi­ons, but it often ref­lects fun­da­men­tal human emo­ti­ons, valu­es, and per­cep­ti­ons of the world around us. Many natu­ral ele­ments car­ry sym­bo­lic mea­ning and are often con­si­de­red car­riers of deep sig­ni­fi­can­ce and mes­sa­ges. Tre­es have sym­bo­lism asso­cia­ted with life, gro­wth, and con­nec­ti­on to the hea­vens in many cul­tu­res. Vari­ous types of flo­wers car­ry dif­fe­rent sym­bo­lic mea­nings. For exam­ple, the red rose is often con­si­de­red a sym­bol of love and pas­si­on, whi­le the lily may repre­sent pri­de and indif­fe­ren­ce. The sun is a sym­bol of light, ener­gy, and life, with mea­nings asso­cia­ted with rene­wal, hope, and new beginnings.

The moon sym­bo­li­zes mys­te­ry, femi­ni­ni­ty, and the chan­ging pha­ses, which can be inter­pre­ted as sym­bo­lic repre­sen­ta­ti­ons of life and its cyc­li­cal cour­se. Water can repre­sent life, puri­fi­ca­ti­on, rene­wal, but also dan­ger and cha­otic for­ces. Rocks and moun­tains may sym­bo­li­ze resi­lien­ce, deter­mi­na­ti­on, and the achie­ve­ment of goals. Moun­tains are often per­ce­i­ved as pla­ces of spi­ri­tu­al strength or ref­lec­ti­ons of divi­ni­ty. Vari­ous ani­mals have dif­fe­rent sym­bo­lic mea­nings in dif­fe­rent cul­tu­res. For exam­ple, an owl may be asso­cia­ted with wis­dom, whi­le a lion repre­sents cou­ra­ge and kings­hip. Sto­nes can sym­bo­li­ze sta­bi­li­ty, endu­ran­ce, and a con­nec­ti­on to natu­re. Natu­ral ele­ments such as storms and rain can sym­bo­li­ze puri­fi­ca­ti­on, rene­wal, and trans­i­ti­onal peri­ods of change.


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Poľsko, TOP, Zahraničie

Poľsko

Hits: 3608

V Poľ­sku žije na 312 679 km2 tak­mer 39 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska je 9‑tym naj­väč­ším európ­skym štá­tom. Je roz­de­le­ný na 16 voj­vod­stiev. Pome­no­va­nie Poľ­sko sa odvo­dzu­je od náz­vu kme­ňa Poľa­nia, kto­rý žil v čas­ti Poľ­ska. Slo­vo Pola­nie sa dá pre­lo­žiť ako obý­va­jú­ci otvo­re­né polia (Wiki­pe­dia)

Tak­mer celé úze­mie Poľ­ska je nížin­né­ho cha­rak­te­ru, prie­mer­ná nad­mor­ská výš­ka je 173 met­rov nad morom. Hory sú len na juhu – Sude­ty a Kar­pa­ty (aj Vyso­ké Tat­ry). Naj­vyš­ší bod Poľ­ska sú Rysy, 2 499 met­rov nad morom. Na seve­re Poľ­ska je pobre­žie Balt­ské­ho mora. V Poľ­sku je 9 300 jazier, zacho­va­lo sa tu via­ce­ro pra­le­sov, napr. Bia­lo­vež­ský pra­les, poľ­sky Pus­za Bia­lo­wies­ka. V Bia­lo­vež­skom pra­le­se, ako jedi­nom v Euró­pe, žijú vo voľ­nej prí­ro­de zub­ry európ­ske. V Poľ­sku pre­vlá­da stre­do­európ­ska les­ná vege­tá­cia na seve­re a v hor­ských oblas­tiach a step­ná vege­tá­cia na výcho­de kra­ji­ny. Lesy pokrý­va­jú asi 30 % úze­mia. Šte­tín­sky záliv je oblasť ochra­ny vtác­tva, močiar­ne oblas­ti v Pod­la­sii, Mazur­sku, War­mii a Pomo­ran­sku sú chrá­ne­né. Nachá­dza sa tu 23 národ­ných par­kov (Wiki­pe­dia).

Poľ­sko má záze­mie pre turiz­mus vybu­do­va­né na vyso­kej úrov­ni. Má 16 oblas­tí UNESCO. Naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá sú Var­ša­va, Lub­lin, Kra­kov, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Osvien­čím, Zako­pa­ne, Čens­to­cho­vá, Vroc­lav, Poznaň, Hniez­dno, Šte­tín, Gdan­sk. Prí­rod­né oblas­ti: Tat­ry, Pod­ha­lie, Gor­ce, Bes­ky­dy, Svä­tok­ríž­ske hory, Krko­no­še, Bia­lo­vež­ský národ­ný park, Biebr­zan­ský národ­ný park, jaze­ro Sniar­dwy, Šte­tín­sky záliv, pobre­žie Balt­ské­ho mora (Wiki­pe­dia).

Zná­mi poľ­skí hudob­ní skla­da­te­lia: Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, Woj­ciech Kilar. Pre­slá­ve­ná je poľ­ská fil­mo­vá tvor­ba, reži­sé­ri: Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, Krzysz­tof Zanus­si (Wiki­pe­dia). Zná­mi sú aj poľ­skí her­ci. Ja sám poľ­skú fil­mo­vú ško­lu pova­žu­jem za jed­nu z naj­lep­ších a navy­še našej men­ta­li­te blíz­ku. Polia­ci vždy ink­li­no­va­li ku Fran­cúz­sku, čo je vid­no aj v nie­kto­rých fil­mo­vých pro­jek­toch. Z oblas­ti vedy je zná­my Maria Curie Sklo­do­ws­ka. Polia­kom bol pápež Ján Pavol II., vlast­ným menom Karol Wojtyla.

V 6. sto­ro­čí obý­va­li úze­mie slo­van­ské kme­ne, kto­ré boli zjed­no­te­né v 10. sto­ro­čí (sme​.sk). Rok 966 je rokom zalo­že­nia Poľ­ska (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Krá­ľov­stvom sa Poľ­sko sta­lo v roku 1025 za Bole­slav I. Chrab­ré­ho. Väč­šiu časť svo­jej his­tó­rie bolo Poľ­sko nezá­vis­lým a mno­ho­ná­rod­nost­ným štá­tom s mno­hý­mi vie­ro­vyz­na­nia­mi. V roku 1798 bolo roz­de­le­né medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Nezá­vis­losť zís­ka­lo až v roku 1918 po 1. sve­to­vej voj­ne (Wiki­pe­dia). V 12. sto­ro­čí sa Poľ­sko roz­pad­lo na men­šie štá­ty, kto­ré boli spus­to­še­né mon­gol­mi v roku 1241. Za vlá­dy Jage­lov­cov uzav­re­lo Poľ­sko spo­je­nec­tvo s Lit­vou – Kre­ws­ká únia. Spo­loč­ne sa sa im poda­ri­lo pora­ziť Rád nemec­kých rytie­rov. V roku 1569 sa Poľ­sko sta­lo súčas­ťou únie s Lit­vou. Do roku 1795. Spo­je­nie s Lit­vou pri­nies­lo radi­kál­ny nárast počtu oby­va­te­ľov Poľ­ska. Kon­com 16. sto­ro­čia dosia­hol pri­bliž­ne 9 mili­ó­nov. Oko­lo roku 1772 dosa­ho­val počet oby­va­te­ľov 1314 mili­ó­nov, pri­čom oko­lo 60 %, neho­vo­ri­la po poľ­sky, ale naj­mä po ukra­jin­sky a bie­lo­rus­ky (Wiki­pe­dia). 

V roku 1918 v Poľ­sku viac ako tre­ti­nu tvo­ri­li men­ši­ny, naj­mä Židia, Ukra­jin­ci, Bie­lo­ru­si a Nemci. Poľ­sko je dnes tak­mer jed­no­ná­rod­nou kra­ji­nou, men­ši­ny netvo­ria viac ako 5%. Polia­ci pat­ria do zápa­do­slo­van­skej jazy­ko­vej sku­pi­ny. 90 % Polia­kov je rím­sko­ka­to­líc­ke­ho vyzna­nia, 7.5 % je bez vyzna­nia. Z veľ­kej 3 mili­ó­no­vej židov­skej men­ši­ny po 2. sve­to­vej voj­ne zosta­lo menej ako 10 000 prí­sluš­ní­kov. 17. sto­ro­čí vypuk­lo kozác­ke povs­ta­nie vede­né Boh­da­nom Chmel­nic­kým, ako násle­dok polo­ni­zá­cie východ­ných oblas­tí a vied­li k odcu­dze­niu Rusí­nov Poľ­sku – pri­pá­ja­niu tých­to úze­mí k Rus­ku (dnes oblas­ti Ukra­ji­ny). Poľ­sko vied­lo voj­ny pro­ti Rádu nemec­kých rytie­rov, Prus­ku, Švéd­sku, Krym­ské­mu cha­ná­tu, Tur­kom až do roku 1699. Cen­trál­na vlá­da slab­la a Poľ­sko sa stá­lo závis­lé od Rus­ka. 3. mája 1791 Polia­ci schvá­li­li ako prví v Euró­pe písa­nú ústa­vu, avšak reform­ný pro­ces zasta­vi­lo dele­nie kra­ji­ny medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Počas napo­le­on­ských vojen bolo Poľ­sko obno­ve­né pod náz­vom Var­šav­ské voj­vod­stvo (Wiki­pe­dia).

Po poráž­ke Napo­le­ona v roku 1815 vznik­lo Poľ­ské krá­ľov­stvo, na jeho čele však stál rus­ký cár. Rus­ký cár bol z čela toh­to útva­ru zosa­de­ný v roku 1831, avšak ten poľ­ský par­la­ment roz­pus­til a Poľ­sko sa sta­lo súčas­ťou Rus­ka ako Pri­vis­lin­skij Kraj. Dokon­ca po roku 1863 sa sta­la ruš­ti­na úrad­nou rečou a poľš­ti­na bola zaká­za­ná. K obno­ve­niu Poľ­ska doš­lo až po 1. sve­to­vej voj­ne, 11. novem­bra 1918. V rokoch 191819 vybo­jo­va­lo úze­mie východ­nej Halí­če s Ukra­ji­nou. V rokoch 191921 bolo Poľ­sko napad­nu­té Rus­kom, ale svo­ju nezá­vis­losť Poľ­sko obhá­ji­lo. V roku 1920 sa súčas­ťou Poľ­ska sta­li aj Tešín­sko, a čas­ti Spi­šaOra­vy. 1. sep­tem­bra Poľ­sko napad­li Nemci, čím sa zača­la 2. sve­to­vá voj­na. Po voj­ne si Rus­ko pone­cha­lo východ­nú časť Poľ­ska obý­va­nú hlav­ne Bie­lo­rus­mi a Ukra­jin­ca­mi (Wiki­pe­dia).


In Poland, near­ly 39 mil­li­on inha­bi­tants live wit­hin an area of 312,679 km². The Repub­lic of Poland is the 9th lar­gest Euro­pe­an coun­try and is divi­ded into 16 voivo­des­hips. The name Poland is deri­ved from the Pola­nie tri­be, who inha­bi­ted a part of the coun­try. The word Pola­nie” can be trans­la­ted as peop­le living in open fields (Wiki­pe­dia).

Almost the enti­re ter­ri­to­ry of Poland is of lowland cha­rac­ter, with an ave­ra­ge ele­va­ti­on of 173 meters abo­ve sea level. Moun­tains are only found in the south, name­ly the Sude­tes and Car­pat­hians (inc­lu­ding the High Tatras). The hig­hest point in Poland is Rysy, stan­ding at 2,499 meters abo­ve sea level. The nort­hern part of Poland bor­ders the Bal­tic Sea. Poland boasts 9,300 lakes, pre­ser­ving seve­ral pri­me­val forests, such as the Bia­ło­wie­ża Forest (Puszc­za Bia­ło­wies­ka), whe­re Euro­pe­an bison live fre­e­ly in the­ir natu­ral habi­tat. Poland exhi­bits Cen­tral Euro­pe­an forest vege­ta­ti­on in the north and moun­tai­nous regi­ons, whi­le step­pe vege­ta­ti­on pre­vails in the eas­tern part of the coun­try. Forests cover app­ro­xi­ma­te­ly 30% of the ter­ri­to­ry. The Szc­ze­cin Lago­on is a bird pro­tec­ti­on area, and mars­hy regi­ons in Pod­la­sie, Masu­ria, War­mia, and Pome­ra­nia are also pro­tec­ted. Poland is home to 23 nati­onal parks (Wiki­pe­dia).

Poland has well-​developed tou­rism infras­truc­tu­re, inc­lu­ding 16 UNESCO-​listed sites. The most visi­ted cities inc­lu­de War­saw, Lub­lin, Kra­kow, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Ausch­witz, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin, and Gda­ńsk. Notab­le natu­ral are­as inc­lu­de the Tat­ra Moun­tains, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­kids, Świ­ętokr­zys­kie Moun­tains, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wie­ża Nati­onal Park, Biebr­za Nati­onal Park, Lake Śniar­dwy, Szc­ze­cin Lago­on, and the Bal­tic Sea coast (Wiki­pe­dia).

Reno­wned Polish com­po­sers inc­lu­de Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, and Woj­ciech Kilar. Polish cine­ma­tog­rap­hy is celeb­ra­ted, with direc­tors like Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, and Krzysz­tof Zanus­si. Famous Polish actors con­tri­bu­te to the coun­try­’s vib­rant film indus­try. Per­so­nal­ly, I con­si­der the Polish film scho­ol to be one of the best, clo­se­ly alig­ned with our men­ta­li­ty. Poles have alwa­ys inc­li­ned towards Fran­ce, which is evi­dent in some film pro­jects. In the field of scien­ce, Maria Curie Skło­do­ws­ka is well-​known. Pope John Paul II, born Karol Woj­ty­ła, was also of Polish descent.

In the 6th cen­tu­ry, Sla­vic tri­bes inha­bi­ted the ter­ri­to­ry, which was uni­fied in the 10th cen­tu­ry (sme​.sk). The year 966 marks the foun­da­ti­on of Poland (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Poland beca­me a king­dom in 1025 under Bole­sław I the Bra­ve. Throug­hout much of its his­to­ry, Poland was an inde­pen­dent and multi-​ethnic sta­te with diver­se reli­gi­ous beliefs. In 1795, it was divi­ded among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. Inde­pen­den­ce was regai­ned only in 1918 after World War I (Wiki­pe­dia). In the 12th cen­tu­ry, Poland frag­men­ted into smal­ler sta­tes, devas­ta­ted by the Mon­gols in 1241. Under the rule of the Jagiel­lon dynas­ty, Poland for­med an allian­ce with Lit­hu­ania — the Uni­on of Kre­wo. Toget­her, they defe­a­ted the Teuto­nic Order. In 1569, Poland beca­me part of the Polish – Lit­hu­anian Com­mon­we­alth until 1795. The uni­on with Lit­hu­ania led to a radi­cal inc­re­a­se in Polan­d’s popu­la­ti­on, rea­ching around 9 mil­li­on by the late 16th cen­tu­ry. Around 1772, the popu­la­ti­on rea­ched 13 – 14 mil­li­on, with about 60% not spe­a­king Polish but main­ly Ukrai­nian and Bela­ru­sian (Wiki­pe­dia).

In 1918, over a third of Polan­d’s popu­la­ti­on com­pri­sed mino­ri­ties, espe­cial­ly Jews, Ukrai­nians, Bela­ru­sians, and Ger­mans. Today, Poland is almost a mono-​ethnic coun­try, with mino­ri­ties making up less than 5%. Poles belo­ng to the West Sla­vic lan­gu­age group. 90% of Poles are Roman Cat­ho­lic, whi­le 7.5% are wit­hout reli­gi­ous affi­lia­ti­on. Of the once 3 million-​strong Jewish mino­ri­ty befo­re World War II, fewer than 10,000 remain. In the 17th cen­tu­ry, a Cos­sack upri­sing led by Boh­dan Khmel­nyt­sky erup­ted due to the Polo­ni­za­ti­on of eas­tern regi­ons, resul­ting in the alie­na­ti­on of Rut­he­nians to Rus­sia (now are­as of Ukrai­ne). Poland fought wars against the Teuto­nic Order, Prus­sia, Swe­den, the Cri­me­an Kha­na­te, and the Otto­mans until 1699. The cen­tral govern­ment wea­ke­ned, and Poland beca­me depen­dent on Rus­sia. On May 3, 1791, Poles app­ro­ved Euro­pe­’s first writ­ten cons­ti­tu­ti­on, but the reform pro­cess was hal­ted by the par­ti­ti­oning of the coun­try among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. During the Napo­le­onic Wars, Poland was res­to­red as the Duchy of War­saw in 1807 but was ruled by the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the

offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 111918.


W Pols­ce miesz­ka pra­wie 39 mili­onów miesz­ka­ńców na obszar­ze 312 679 km². Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska jest dzie­wi­ątym co do wiel­ko­ści państ­wem euro­pej­skim i podzie­lo­na jest na 16 woje­wó­dztw. Nazwa Pol­ska wywo­dzi się od nazwy ple­mie­nia Polan, któ­re zamiesz­ki­wa­ło część obsza­ru Pol­ski. Sło­wo Pola­nie” można prze­tłu­mac­zyć jako ludzie zamiesz­ku­jący otwar­te pola (Wiki­pe­dia).

Pra­wie całe tery­to­rium Pol­ski ma cha­rak­ter nizin­ne­go kra­job­ra­zu, śred­nia wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za wyno­si 173 met­ry. Góry znaj­du­ją się tyl­ko na połud­niu – Sude­ty i Kar­pa­ty (w tym Tat­ry). Naj­wy­żs­zym punk­tem Pol­ski są Rysy, wznos­zące się na wyso­ko­ść 2499 met­rów nad pozi­omem mor­za. Północ­na część Pol­ski gra­nic­zy z Mor­zem Bałtyc­kim. Pol­ska może poszc­zy­cić się 9300 jezi­ora­mi, zacho­wa­ło się tu kil­ka pier­wot­nych lasów, takich jak Puszc­za Bia­ło­wies­ka, gdzie euro­pej­skie żub­ry żyją w natu­ral­nym śro­do­wis­ku. Pol­ska cha­rak­te­ry­zu­je się środ­ko­wo­euro­pej­ską roślin­no­ścią leśną na półno­cy i w obsza­rach gór­skich oraz roślin­no­ścią ste­po­wą na wscho­dzie kra­ju. Lasy zaj­mu­ją oko­ło 30% powierzch­ni. Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka jest obsza­rem ochro­ny pta­ków, a obsza­ry bagien­ne na Pod­la­siu, Mazu­rach, War­mii i Pomor­zu są chro­ni­one. Pol­ska ma 23 par­ki naro­do­we (Wiki­pe­dia).

Pol­ska posia­da rozwi­ni­ętą infras­truk­tu­rę turys­tycz­ną, w tym 16 obiek­tów wpi­sa­nych na lis­tę UNESCO. Najc­zęściej odwie­dza­ne mias­ta to Wars­za­wa, Lub­lin, Kra­ków, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Oświ­ęcim, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin i Gda­ńsk. Zna­ne obsza­ry przy­rod­nic­ze to Tat­ry, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­ki­dy, Góry Świ­ętokr­zys­kie, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wies­ki Park Naro­do­wy, Biebr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, jezi­oro Śniar­dwy, Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka i wybr­ze­że Bałty­ku (Wiki­pe­dia).

Zna­ni pols­cy kom­po­zy­tor­zy to Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner i Woj­ciech Kilar. Pol­ska kine­ma­to­gra­fia jest ceni­ona, a wśród reży­se­rów znaj­du­ją się tacy twór­cy jak Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki i Krzysz­tof Zanus­si. Zna­ni pols­cy aktor­zy przyc­zy­nia­ją się do kwit­nącej bra­nży fil­mo­wej w kra­ju. Oso­bi­ście uwa­żam pol­ską szko­łę fil­mo­wą za jed­ną z naj­leps­zych, ści­śle zwi­ąza­nych z naszą men­tal­no­ścią. Pola­cy zaws­ze mie­li ink­li­nac­je ku Franc­ji, co widać także w nie­któ­rych pro­jek­tach fil­mo­wych. W dzie­dzi­nie nauki zna­na jest Maria Curie-​Skłodowska. Pola­kiem był papież Jan Paweł II, a jego pra­wdzi­we imię to Karol Wojtyła.

W VI wie­ku tery­to­rium zamiesz­ki­wa­ły sło­wia­ńs­kie ple­mi­ona, któ­re zjed­noc­zy­ły się w X wie­ku (sme​.sk). Rok 966 to rok zało­że­nia Pol­ski (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Pol­ska sta­ła się kró­lest­wem w 1025 roku za pano­wa­nia Bole­sła­wa Chrob­re­go. Przez więks­zo­ść swo­jej his­to­rii Pol­ska była nie­pod­le­głym i wie­lo­na­ro­do­wym państ­wem o wie­lu wyz­na­niach reli­gij­nych. W 1795 roku zosta­ła podzie­lo­na między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Nie­pod­le­gło­ść odzys­ka­ła dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej (Wiki­pe­dia). W XII wie­ku Pol­ska roz­pa­dła się na mniejs­ze państ­wa, któ­re zosta­ły zniszc­zo­ne przez Mon­go­łów w 1241 roku. Pod pano­wa­niem Jagiel­lo­nów Pol­ska nawi­ąza­ła sojusz z Lit­wą – Unię w Kre­wie. Razem uda­ło im się poko­nać zakon krzy­żac­ki. W 1569 roku Pol­ska sta­ła się częścią Polsko-​Litewskiej Wiel­kiej Unii do 1795 roku. Zwi­ązek z Lit­wą przy­ni­ó­sł rady­kal­ny wzrost licz­by lud­no­ści Pol­ski. Koniec XVI wie­ku osi­ąg­nął oko­ło 9 mili­onów. Oko­ło roku 1772 licz­ba lud­no­ści wyni­osła 13 – 14 mili­onów, z cze­go oko­ło 60% nie mówi­ło po pol­sku, głó­wnie po ukrai­ńs­ku i bia­ło­rus­ku (Wiki­pe­dia).

W 1918 roku ponad jed­ną trze­cią popu­lac­ji Pol­ski sta­no­wi­li przed­sta­wi­cie­le mniejs­zo­ści, głó­wnie Żydzi, Ukrai­ńcy, Bia­ło­ru­si­ni i Niem­cy. Obe­cnie Pol­ska jest nie­mal mono­et­nicz­nym kra­jem, mniejs­zo­ści nie sta­no­wią więcej niż 5%. Pola­cy nale­żą do zachod­ni­osło­wia­ńs­kiej gru­py języ­ko­wej. 90% Pola­ków to kato­li­cy, 7,5% jest bez wyz­na­nia. Z nieg­dyś 3‑milionowej żydo­ws­kiej mniejs­zo­ści przed II woj­ną świa­to­wą pozos­ta­ło mniej niż 10 000 osób. W XVII wie­ku wybu­chło pows­ta­nie kozac­kie pod wodzą Boh­da­na Chmiel­nic­kie­go jako wynik polo­ni­zac­ji wschod­nich obsza­rów i dopro­wa­dzi­ło do oder­wa­nia Rusi­nów od Pol­ski – dołąc­ze­nia tych obsza­rów do Ros­ji (dzi­siejs­ze obszary

Ukrai­ny). Pol­ska pro­wa­dzi­ła woj­ny prze­ci­wko Zako­no­wi Krzy­żac­kie­mu, Pru­som, Szwec­ji, Cha­na­to­wi Krym­skie­mu, Tur­kom aż do 1699 roku. Cen­tral­na wła­dza osła­bła, a Pol­ska sta­ła się zale­żna od Ros­ji. 3 maja 1791 roku Pola­cy zatwier­dzi­li jako pier­wsi w Euro­pie pisa­ną kons­ty­tuc­ję, jed­nak pro­ces reform zatr­zy­ma­ło podział kra­ju między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Podc­zas wojen napo­le­ońs­kich Pol­ska zosta­ła przy­wró­co­na pod nazwą Ksi­ęst­wo Wars­za­ws­kie w 1807 roku, ale była rządzo­na przez rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra:

  • Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, tom 2 J‑P. Var­ša­va, 1999: Wyda­wnict­wo Nauko­we PWN SA, ISBN 8301128445., p. 899.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Nízke Tatry, Slovenská krajina, TOP

Nízke Tatry

Hits: 3138

Níz­ke Tat­ry ležia medzi rie­ka­mi VáhHron. Tiah­nu sa 80 kilo­met­rom zo zápa­du na východ (niz​ke​tat​ry​.sk). Ich roz­lo­ha je 1242 km2. Ozna­če­nie poho­ria zavie­dol Dionýz Štúr v roku 1860, pôvod­ne ako Niž­né Tat­ry. Neskôr ten­to názov Ján Hun­fal­vy nespráv­ne pre­lo­žil do maďar­či­ny ako Níz­ke Tat­ry (Wiki­pe­dia). Vlád­ne tu kon­ti­nen­tál­na hor­ská klí­ma. Vyš­ší úhrn zrá­žok je na sever­ných sva­hoch, pri­čom západ­ná časť je mier­ne vlh­kej­šia. Sne­ho­vá pokrýv­ka dosa­hu­je nad hra­ni­cou lesa dva met­re. Drží sa 110210 dní v roku (Jozef Veľ­ký). Sú dru­hým naj­nav­šte­vo­va­nej­ším poho­rím Slo­ven­ska. Naj­mä vo východ­nej čas­ti, medzi Čer­to­vi­cou a Krá­ľo­vou hoľou je prí­ro­da zacho­va­lej­šia. V Níz­kych Tat­rách sa nachá­dza via­ce­ro jas­kýň: Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. V roku 1978 boli Níz­ke Tat­ry na plo­che 81 095 hek­tá­rov vyhlá­se­né za Národ­ný park Níz­ke Tat­ryNAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). Naj­vyš­ším vrchom Níz­kych Tatier je Ďum­bier – týči sa do výš­ky 2 043 met­rov nad morom. Pod Krá­ľo­vou hoľou pra­me­nia šty­ri rie­ky: Váh, Hron, Hni­lec a Hor­nád. Brá­nou Níz­kych Tatier je zo sever­nej stra­ny Demä­nov­ská doli­na, z juž­nej stra­ny Mýto pod Ďum­bie­rom a Tále, a hor­ské sed­lá Dono­va­ly a Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). Níz­ke Tat­ry sa čle­nia na Ďum­bier­ske Tat­ry v západ­nej a Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tat­ry vo východ­nej čas­ti, kto­ré sú odde­le­né údo­lia­mi rie­čok Boca a Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Nie­kto­ré zná­me vrcho­ly: Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


The Low Tatras are situ­ated bet­we­en the Váh and Hron rivers, stret­ching 80 kilo­me­ters from west to east (niz​ke​tat​ry​.sk). The­ir area covers 1242 km². The name of the moun­tain ran­ge was intro­du­ced by Dionýz Štúr in 1860, ori­gi­nal­ly as Niž­né Tat­ry” (Lower Tatras). Later, this name was incor­rect­ly trans­la­ted into Hun­ga­rian as Níz­ke Tat­ry” by Ján Hun­fal­vy (Wiki­pe­dia). The regi­on expe­rien­ces a con­ti­nen­tal moun­tain cli­ma­te, with hig­her pre­ci­pi­ta­ti­on on the nort­hern slo­pes, and the wes­tern part being slight­ly more humid. The snow cover rea­ches two meters abo­ve the tree line, las­ting for 110210 days a year (Jozef Veľ­ký). They are the second most visi­ted moun­tain ran­ge in Slo­va­kia. Par­ti­cu­lar­ly in the eas­tern part, bet­we­en Čer­to­vi­ca and Krá­ľo­va hoľa, the natu­re is more pre­ser­ved. The Low Tatras host seve­ral caves, inc­lu­ding Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, and Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. In 1978, the Low Tatras, cove­ring an area of 81,095 hec­ta­res, were dec­la­red the Low Tatras Nati­onal Park – NAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). The hig­hest peak of the Low Tatras is Ďum­bier, rea­ching an ele­va­ti­on of 2,043 meters abo­ve sea level. Four rivers ori­gi­na­te below Krá­ľo­va hoľa: Váh, Hron, Hni­lec, and Hor­nád. The nort­hern gate­way to the Low Tatras is Demä­nov­ská Doli­na, whi­le the sout­hern side is repre­sen­ted by Mýto pod Ďum­bie­rom and Tále, and moun­tain sadd­les Dono­va­ly and Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). The Low Tatras are divi­ded into Ďum­bier Tatras in the west and Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tatras in the east, sepa­ra­ted by the val­le­ys of the Boca and Štiav­nič­ka rivers (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Some well-​known peaks inc­lu­de Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, and Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Die Nie­de­ren Tat­ra lie­gen zwis­chen den Flüs­sen Váh und Hron und ers­trec­ken sich über 80 Kilo­me­ter von Wes­ten nach Osten (niz​ke​tat​ry​.sk). Ihre Flä­che bet­rägt 1242 km². Den Namen des Gebir­ges führ­te Dionýz Štúr im Jahr 1860 ein, urs­prün­glich als Niž­né Tat­ry“ (Unte­re Tat­ra). Spä­ter wur­de die­ser Name von Ján Hun­fal­vy irr­tüm­lich ins Unga­ris­che als Níz­ke Tat­ry“ über­setzt (Wiki­pe­dia). Die Regi­on erlebt ein kon­ti­nen­ta­les Bergk­li­ma, mit höhe­ren Nie­dersch­lä­gen an den Nord­hän­gen und der west­li­che Teil ist etwas feuch­ter. Die Schne­e­dec­ke erre­icht über der Baumg­ren­ze zwei Meter und dau­ert 110210 Tage im Jahr (Jozef Veľ­ký). Sie sind das zwe­it­me­ist­be­such­te Gebir­ge in der Slo­wa­kei. Ins­be­son­de­re im öst­li­chen Teil zwis­chen Čer­to­vi­ca und Krá­ľo­va hoľa ist die Natur bes­ser erhal­ten. Die Nie­de­ren Tat­ra beher­ber­gen meh­re­re Höh­len, darun­ter Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká und Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. 1978 wur­den die Nie­de­ren Tat­ra mit einer Flä­che von 81.095 Hek­tar zum Nati­onal­park Níz­ke Tat­ry – NAPANT erk­lärt (niz​ke​tat​ry​.sk). Der höchs­te Gip­fel der Nie­de­ren Tat­ra ist Ďum­bier, der eine Höhe von 2.043 Metern über dem Mee­ress­pie­gel erre­icht. Vier Flüs­se ents­prin­gen unter­halb von Krá­ľo­va hoľa: Váh, Hron, Hni­lec und Hor­nád. Das Nord­tor zu den Nie­de­ren Tat­ra ist die Demä­nov­ská Doli­na, wäh­rend die Süd­se­i­te von Mýto pod Ďum­bie­rom und Tále sowie den Gebir­gs­päs­sen Dono­va­ly und Čer­to­vi­ca reprä­sen­tiert wird (visit​lip​tov​.sk). Die Nie­de­ren Tat­ra sind in die Ďumbier-​Tatra im Wes­ten und die Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tat­ra im Osten unter­te­ilt, get­rennt durch die Täler der Flüs­se Boca und Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Eini­ge bekann­te Gip­fel sind Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá und Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Az Alacsony-​Tátra a Váh és a Hron foly­ók között terül el, nyugat­ról kelet­re 80 kilo­mé­ter hoss­zan (niz​ke​tat​ry​.sk). Terüle­te 1242 km². A hegy­ség nevét Dionýz Štúr vezet­te be 1860-​ban, ere­de­ti­leg Niž­né Tat­ry” (Alsó-​Tátra) néven. Később ezt a nevet Ján Hun­fal­vy hibá­san for­dí­tot­ta le magy­ar­ra Níz­ke Tat­ry” néven (Wiki­pe­dia). A régió kon­ti­nen­tá­lis hegy­sé­gi éghaj­la­tot tapasz­tal, a csa­pa­dék maga­sabb észa­ki lej­tőkön van, és a nyuga­ti rész kis­sé ned­ve­sebb. A hóta­ka­ró két métert ér el az erdőha­tár felett, és éven­te 110210 napig tart (Jozef Veľ­ký). Ezek a máso­dik leg­lá­to­ga­tot­tabb hegy­ek Szlo­vá­kiá­ban. Különösen kele­ten, a Čer­to­vi­ca és a Krá­ľo­va hoľa közöt­ti terüle­ten a ter­més­zet job­ban megőr­zött. Az Alacsony-​Tátrában több bar­lang is talál­ha­tó, köz­tük a Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká és a Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. 1978-​ban az Alacsony-​Tátrát, ame­ly 81 095 hek­tá­ros terüle­tet fed le, a Níz­ke Tat­ry Nemze­ti Park­ká nyil­vá­ní­tot­ták (niz​ke​tat​ry​.sk). Az Alacsony-​Tátra leg­ma­ga­sabb csúc­sa a Ďum­bier, ame­ly ten­gers­zint felet­ti 2 043 méte­res magas­ság­ban emel­ke­dik. Négy folyó ered Krá­ľo­va hoľa alatt: Váh, Hron, Hni­lec és Hor­nád. Az Alacsony-​Tátra észa­ki kapu­ja a Demänovská-​völgy, míg a déli oldalt a Mýto pod Ďum­bie­rom és Tále, vala­mint a Dono­va­ly és a Čer­to­vi­ca hegyc­súc­sok kép­vi­se­lik (visit​lip​tov​.sk). Az Alacsony-​Tátrát Ďumbier-​Tátra és Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tát­ra rész­re oszt­ják, ame­ly­eket a Boca és Štiav­nič­ka foly­ók völ­gy­ei válasz­ta­nak el (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Néhá­ny jól ismert csúcs közé tar­to­zik a Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá és Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Nis­kie Tat­ry leżą między rze­ka­mi Wáh i Hron. Roz­ci­ąga­ją się na dłu­go­ść 80 kilo­met­rów z zacho­du na wschód (niz​ke​tat​ry​.sk). Ich powierzch­nia wyno­si 1242 km². Okre­śle­nie gór wpro­wa­dził Dionýz Štúr w roku 1860, pier­wot­nie jako Tat­ry Niżs­ze. Później ten ter­min został błęd­nie prze­tłu­mac­zo­ny na węgier­ski jako Nis­kie Tat­ry przez Jána Hun­fal­vy­’e­go (Wiki­pe­dia). Panu­je tutaj kon­ty­nen­tal­ny kli­mat gór­ski. Więks­za suma opa­dów wys­tępu­je na północ­nych sto­kach, przy czym zachod­nia część jest nie­co bar­dziej wil­got­na. Pokry­wa śnie­żna sięga dwóch met­rów ponad gra­ni­cą lasu. Trwa od 110 do 210 dni w roku (Jozef Veľ­ký). Są dru­gi­mi najc­zęściej odwie­dza­ny­mi góra­mi na Sło­wac­ji. Szc­ze­gól­nie w części wschod­niej, między Čer­to­vi­cą a Krá­ľo­vou hoľą, przy­ro­da jest lepiej zacho­wa­na. W Nis­kich Tat­rach znaj­du­je się kil­ka jas­kiń: Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. W 1978 roku Nis­kie Tat­ry o powierzch­ni 81 095 hek­ta­rów zosta­ły ogłos­zo­ne Naro­do­wym Par­kiem Nis­kie Tat­ry – NAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). Naj­wy­żs­zym szc­zy­tem Nis­kich Tatr jest Ďum­bier – wznos­zący się na wyso­ko­ść 2 043 met­rów nad pozi­omem mor­za. Spod Krá­ľo­vou hoľou wypły­wa­ją czte­ry rze­ki: Wáh, Hron, Hni­lec i Hor­nád. Bra­ma Nis­kich Tatr znaj­du­je się od półno­cy w Doli­nie Demä­nov­skiej, od połud­nia w Mýto pod Ďum­bie­rom i Tále, a prze­łęc­ze gór­skie Dono­va­ly i Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). Nis­kie Tat­ry dzie­lą się na Tat­ry Ďum­bier­skie na zacho­dzie i Tat­ry Krá­ľo­vo­hoľ­skie na wscho­dzie, oddzie­lo­ne doli­na­mi rzek Boca i Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Nie­któ­re zna­ne szc­zy­ty to: Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Lite­ra­tú­ra

  • Veľ­ký Jozef a kolek­tív, 1980: Encyk­lo­pé­dia Slo­ven­ska IV. zvä­zok N‑Q, Veda, Bra­ti­sla­va, p. 100 – 103

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post