Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie

Červený Kláštor

skala
Hits: 4251

Červený Kláštor leží na sútoku Dunajec a potoka Lipník, je centrom cestovného ruchu v Zamagurí. Dejiny sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil Kakaš Berzevici (cervenyklastor.sk). Jeho pomenovanie je aj Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). Názov obce je odvodený od červenej krytiny na streche kláštora Jána, na návrh prvého priora. V rokoch 1329 až 1563 bol sídlom kartuziánov, v rokoch 1704 – 1782 kamaldulov. V rokoch 1956 – 1966 bol kláštor obnovený a sprístupnený verejnosti (cervenyklastor.sk). 

V roku 1543 bol vyplienený kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežným rytierom Matejom Bašom. Mnísi sa presťahovali na do Červeného Kláštora, lenže ten vyplienili vojaci z hradu Dunajec (Nedeca) v roku 1545. Následkom toho mnísi opustili aj tento priestor. V roku 1563 bol kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený. Kamalduli získali kláštor od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Prestavali ho v barokovom štýle (muzeumcervenyklastor.sk) a premenovali ho na Kláštor pustovníkov Troch korún. Kamalduli boli benediktíni, pomenovaní podľa materského kláštora v Camaldoli pri Arezze v Toskánsku (Wikipedia.sk). 

Vtedy vzniklo v kláštore významné literárno – prekladateľské a jazykovedné centrum. Výraznou osobnosťou bol páter Romuald Hadbavný, ktorý je považovaný za spoluautora prvého prekladu Písma svätého do západoslovenského jazyka v roku 1750, s presnou gramatickou a pravopisnou normou. Významným bol aj Slovník latinsko-slovenský (muzeumcervenyklastor.sk). V roku 1754 v Červenom Kláštore bola založená lekáreň, ktorá bola známa aj za hranicami Spiša, najmä za správcovstva frátra Cypriána v rokoch 1756 až 1775 (cervenyklastor.sk). Cyprián pestoval liečivé , zostavil rozsiahly herbár (cervenyklastor.sk), v roku 1766. Obsahuje 283 exemplárov, pri každom je názov latinský, nemecký, grécky, poľský a slovenský. Obsahuje poznatky o chorobách a o ich liečení (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke sa narodil 28.7.1724 v Polkovciach v nemeckou Sliezsku (dnes v Poľsku). Bol všestranne vzdelaný, študoval vo Wroclawi, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, mechanikou a kozmológiou. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 a žil tu až do svojej smrti v roku 1775. Cyprián liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel naprávať zlomeniny, púšťať žilou. Legenda o Cypriánovi hovorí o tom, že Cypriána lákal vesmír. Závidel orlovi ako sa vznáša do výšin. Zostrojil lietajúci stroj, na ktorom sa z Troch korún vzniesol poháňaný láskou ku švárnej pastierke. Anjel zazrel jeho obraz až na dne plesa Morské oko, kde ho bleskom zrazil na zem. Na tomto mieste vyrástla skala – veža a dodnes sa nazýva Mních (muzeumcervenyklastor.sk).

V obci sú Smerdžonka, zamerané na kožné choroby a choroby pohybového aparátu a neurologických chorôb. Na začiatku obce sa nachádza rybník na ploche 3 ha. Most (lávka) cez rieku, ktorý je v obci umožňuje prechod pre chodcov a cyklistov na poľskú časť Pienin, otvorená bola 12.8.2006 – je najdlhším (149.95 m) závesným mostom z lepeného dreva v Európe (cervenyklastor.sk).

Červený Kláštor is situated at the confluence of the Dunajec River and Lipník Stream, serving as the center of tourism in Zamagurí. The history of the village is closely tied to the monastery founded in 1319 by Kakaš Berzevici, also known as Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). The name of the village is derived from the red roofing tiles on the roof of the monastery of St. John, as suggested by the first prior. From 1329 to 1563, it was the residence of Carthusians, and from 1704 to 1782, it was inhabited by Camaldolese monks. The monastery was restored and opened to the public between 1956 and 1966 (cervenyklastor.sk).

In 1543, the Kláštorisko monastery in Slovak Paradise was plundered by the marauding knight Matej Baša. The monks temporarily relocated to Červený Kláštor, only to be pillaged by soldiers from Dunajec Castle (Niedzica) in 1545. As a result, the monks abandoned the area. The Carthusian monastery near Lechnica was dissolved in 1563. The Camaldolese monks obtained the monastery from the Bishop Ladislav Maťašovský. They reconstructed it in the Baroque style (muzeumcervenyklastor.sk) and renamed it the Monastery of the Hermitage of Three Crowns. The Camaldolese were a branch of the Benedictines, named after the mother monastery in Camaldoli near Arezzo in Tuscany (Wikipedia.sk).

During this time, the monastery became a significant literary, translational, and linguistic center. Father Romuald Hadbavný, considered a co-author of the first translation of the Holy Scripture into the western Slovak language in 1750, played a prominent role. He was also known for the Latin-Slovak Dictionary (muzeumcervenyklastor.sk). In 1754, a pharmacy was founded in Červený Kláštor, renowned even beyond the region, especially under the administration of friar Cyprián from 1756 to 1775 (cervenyklastor.sk). Cyprián cultivated medicinal plants, compiled an extensive herbarium (cervenyklastor.sk) in 1766, containing 283 specimens with names in Latin, German, Greek, Polish, and Slovak, along with information about diseases and their treatment (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprián, born Franz Ignatz Jäschke on July 28, 1724, in Polkowitz in German Silesia (now in Poland), was a polymath, studying medicine, botany, pharmacy, alchemy, mechanics, and cosmology. He arrived in Červený Kláštor in 1756 and lived there until his death in 1775. Cyprián treated ailments with herbal infusions, tinctures, and teas, practiced bone-setting, and bloodletting. The legend of Cyprián tells that the universe lured him. Envious of an eagle soaring into the heights, he constructed a flying machine on which he ascended from Three Crowns, propelled by love for a beautiful shepherdess. An angel saw his image at the bottom of the Sea Eye pond, striking him down with lightning. A rock formation called the Monk (Mních) emerged at this spot and remains so named to this day (muzeumcervenyklastor.sk).

The village is home to the Smerdžonka Spa, specializing in skin diseases, musculoskeletal disorders, and neurological conditions. At the beginning of the village, there is a 3-hectare pond. The bridge (footbridge) over the river, allowing passage for pedestrians and cyclists to the Polish part of , was opened on August 12, 2006. It is the longest (149.95 m) suspended wooden bridge in Europe (cervenyklastor.sk).

Červený Kláštor leży na skrzyżowaniu rzeki Dunajec i potoku Lipník, pełniąc funkcję centrum turystyki w regionie Zamagurí. Historia wioski jest ściśle związana z klasztorem założonym w 1319 roku przez Kakaša Berzevici, znanego również jako Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). Nazwa wioski wywodzi się od czerwonych dachówek klasztoru św. Jana, zasugerowanej przez pierwszego przeora. W latach 1329-1563 był siedzibą kartuzów, a w latach 1704-1782 zamieszkiwany był przez mnichów kamedułów. Klasztor został odrestaurowany i udostępniony publiczności w latach 1956-1966 (cervenyklastor.sk).

W 1543 r. klasztor Kláštorisko w Słowackim Raju został złupiony przez rycerza Mateja Bašę. Mnisi przenieśli się tymczasowo do Červený Kláštor, aby być splądrowanymi przez żołnierzy z zamku Dunajec (Niedzica) w 1545 r. W rezultacie mnisi opuścili to miejsce. Kartuzjański klasztor pod Lechnicą został zlikwidowany w 1563 r. Mnisi kameduli otrzymali klasztor od biskupa Nitry, Ladislava Maťašovského. Odbudowali go w stylu barokowym (muzeumcervenyklastor.sk) i zmienili nazwę na Klasztor Pustelników Góry Trzech Koron. Kameduli byli odłamem benedyktynów, nazwanym na cześć macierzystego klasztoru w Camaldoli koło Arezzo we Włoszech (Wikipedia.sk).

W tym czasie klasztor stał się znaczącym ośrodkiem literackim, translacyjnym i językowym. Ojciec Romuald Hadbavný, uważany za współautora pierwszego przekładu Pisma Świętego na zachodniosłowacki w 1750 r., odegrał w nim znaczącą rolę. Znany był również ze Słownika łacińsko-słowackiego (muzeumcervenyklastor.sk). W 1754 r. w Červený Kláštor założono aptekę, znaną nawet poza regionem Spisza, zwłaszcza pod rządami zakonnika Cypriána w latach 1756-1775 (cervenyklastor.sk). Cyprian uprawiał rośliny lecznicze, sporządził obszerny herbarz (cervenyklastor.sk) w 1766 r., zawierający 283 okazy z nazwami łacińskimi, niemieckimi, greckimi, polskimi i słowackimi, oraz informacje o chorobach i ich leczeniu (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprian, urodzony jako Franz Ignatz Jäschke 28 lipca 1724 r. w Polkowitz na Śląsku Niemieckim (obecnie w Polsce), był wielostronnie wykształcony, studiując medycynę, botanikę, farmację, alchemię, mechanikę i kosmologię. Przybył do Červený Kláštor w 1756 r. i mieszkał tam do swojej śmierci w 1775 r. Cyprian leczył roztworami ziołowymi, nalewkami i herbatami, praktykował nastawianie złamań i pobieranie krwi. Legenda o Cyprianie głosi, że wszechświat go kusił. Zazdrosny o orła unoszącego się w górę, skonstruował latający pojazd, na którym wzniósł się z Gór Trzech Koron, napędzany miłością do pięknej pasterki. Anioł dostrzegł jego obraz na dnie stawu Morské oko, uderzył go błyskiem i powstała skała nazwana Mnich (Mních), która nosi tę nazwę do dziś (muzeumcervenyklastor.sk).

Wioska jest domem dla uzdrowiska Smerdžonka, specjalizującego się w leczeniu chorób skóry, schorzeń układu ruchu i chorób neurologicznych. Na początku wioski znajduje się staw o powierzchni 3 ha. Most (kładka) przez rzekę, umożliwiający przejście pieszym i rowerzystom do polskiej części Pienin, został otwarty 12 sierpnia 2006 r. Jest to najdłuższy (149,95 m) wiszący drewniany most w Europie (cervenyklastor.sk).

,

Krajina, Slovensko, Príroda, Rastliny, Liptov, Hory, Organizmy, Biotopy, Fotografie

Važec

skala
Hits: 5438

Važec leží v Liptovskej kotline, v údolí Bieleho Váhu v nadmorskej výške 788 metrov nad morom. Nemecký názov pre obec je Waagsdorf, maďarský Vázsec. Na ploche 59.68 km2 (Wikipedia) tu žije takmer 2 500 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Chotárne názvy „Turie pole“, Turapula svedčia o starobylosti (Michal Hybena). Obec založil šoltýs Gerhardt v roku 1280. Vlastníkmi boli najmä Szentiványiovci, Szmreczányiovci a Baánovci (vysoke-tatry.info). V roku 1310 sa spomína osada Bilansko pri Bilanskej vode (obecvazec.sk). V roku 1931 takmer celá obec, charakteristická drevenicami, vyhorela. Važec bol vďačným miestom tvorby mnohých maliarov, dôkladne ho preskúmali národopisci, pretože  ľudového odievania, zvykov a umenia sa zachovali v neštylizovanej a čistej podobe až do záveru 20. storočia. K obci sa viaže Važecká jaskyňa s kvapľovou výzdobou (vysoke-tatry.info). Pomenovanie obce pochádza od (Michal Hybena). Važec je charakteristický ľudovým staviteľstvom, ktoré nesie charakteristické znaky horských oblastí. Pôvodné zrubové jednopriestorové – „Drevenice“ sa stavali v nepravidelnom zoskupení. Stavali sa prevažne zo smrekového dreva, pričom na základy, priečky a sýpky sa používal riečny kameň spájaný hlinenou maltou. Charakteristický je aj ľudový kroj. Šil sa s ľanového plátna a bieleho súkna, ktoré boli vyrábané z ľanu a vlny. Používala sa aj kožušina. Zachovala sa forma dlhého košeľovitého odevu (Michal Hybena).

Važec is situated in the Basin, in the valley of the White Váh river, at an elevation of 788 meters above sea level. The German name for the village is Waagsdorf, and in Hungarian, it is known as Vázsec. Covering an area of 59.68 km2 (Wikipedia), it is home to nearly 2,500 residents (vysoke-.info). Field names like „Turie pole“ and Turapula indicate the ancient history of settlement ( Hybena). The village was founded by the bailiff Gerhardt in 1280. Owners of the village included the Szentiványiovci, Szmreczányiovci, and Baánovci families (vysoke-tatry.info). In 1310, the settlement Bilansko near Bilanská is mentioned (obecvazec.sk). In 1931, almost the entire village, characterized by wooden cottages, burned down. Važec was an appreciative place for the work of many painters; ethnographers extensively studied it because traditions of folk clothing, customs, and art were preserved in an un-stylized and pure form until the end of the 20th century. The Važecká Cave with stalactite decorations is associated with the village (vysoke-tatry.info). The village’s name comes from the Váh River (Michal Hybena). Važec is characterized by folk architecture bearing distinctive features of mountainous regions. Original log single-room houses, known as „Drevenice,“ were built in irregular clusters. They were mainly constructed from spruce wood, using river stones and clay mortar for foundations, partitions, and granaries. The folk costume is also characteristic, made of linen and white cloth from linen and wool. Fur was also used, and the long shirt-like garment form has been preserved (Michal Hybena).

Hyben Michal, 1981: Važec, Osveta, , Osveta, 344 pp.

,

Krajina, Slovensko, Zahraničie, Príroda, Spiš, Hory, Biotopy, Fotografie

Wysoki Wierch – Šlachovský vrch

skala
Hits: 1970

Wysoki Wierch sa nachádza v Pieninách, jeho slovenský názov je Šlachovský vrch, resp. Šlachovky. Neďaleko od Lesnice.

Jeho nadmorská výška je 898 metrov nad morom. Poskytuje jeden z najkrajších výhľadov na , Vysoké Tatry, Beskydy (Wikipedia PL). Historické názvy: Rabsztyński, Grońalebo, Koguci Wierch (Nyka, 2006).

Wysoki Wierch“ is located in the Pieniny Mountains; its Slovak name is Šlachovský vrch or Šlachovky, near Lesnica.

Its elevation is 898 meters above sea level. It provides one of the most beautiful views of the Pieniny, High Tatras, and Beskids (Wikipedia PL). Historical names include Rabsztyński, Grońalebo, Koguci Wierch (Nyka, 2006).

Wysoki Wierch znajduje się w Pieninach, a jego słowacka nazwa to Šlachovský vrch lub Šlachovky, niedaleko od Lesnica.

Jego wysokość nad poziomem morza wynosi 898 metrów. Zapewnia jeden z najpiękniejszych widoków na Pieniny, Wysokie i Beskidy (Wikipedia PL). Historyczne nazwy obejmują Rabsztyński, Grońalebo, Koguci Wierch (Nyka, 2006).

  • Józef Nyka, 2006: Pieniny. Sprievodca. Ed. IX . Latchorzew: Wyd. Travers, ISBN  83-915859-4-8

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Banská Bystrica – mesto v strede Slovenska

skala
Hits: 9334

je centrum stredného Slovenska aj celého Slovenska. V minulosti boli snahy, aby práve Bystrica bola hlavným mestom Slovenska. Niektoré centrálne inštitúcie tu aj sídlia. Bola hlavným mestom stredoslovenského kraja. V Banskej Bystrici sú čiastočne zachované a nachádza sa tu aj hrad. Cez mesto preteká rieka Hron. Nad mestom sa vypína vrch Urpín, podľa ktorého je pomenované aj domáce pivo. Mesto je aj dopravným uzlom: na trase Zvolen – Vrútky, smer Brezno, Červená Skala, smer Donovaly, smer Ružomberok. Letisko mesto nemá, neďaleko sa nachádza medzinárodné letisko Sliač. Banská Bystrica má jeden z najkrajších cintorínov, aké som kedy videl. Nemecky je Banská Bystrica Neusohl, maďarsky Besztercebánya, latinsky Neosolium. Iné historické názvy: Bystrice, Byztherze, Byzterchebana, Biztrichie, Novo Solio, Wystricia, Byztrice, Bistrichie Soliensis, Bystricia, Nouisolium, Byztricia, Bystrichia, Bistricium, Novum Zolium, Novizolium, Nouozolium, Beszterczebánya, Banska Bistryca, Besztercebánya, Baňská Bystrica (Wikipedia), Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Novisolium, Besztercze-Bánya (Wikipedia). Leží v nadmorskej výške 362 metrov (Wikipedia). Žije tu necelých 80 000 obyvateľov, je šiestym najväčším mestom na Slovensku vďaka tomu (Wikipedia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďuriančik). Mesto bolo osídlené už v 9. storočí (Wikipedia).

Osada Bystrica ležiaca vo Zvolenskej kotline, v údolí Hronu medzi Kremnickými, Starohorskými vrchmi a Poľanou sa vďaka saským kolonistom, ktorí na území dnešného mesta vytvorili základňu banskej výroby, stala významnou (banskabytrica.sk). Od roku 1255 bola Banská Bystrica kráľovským mestom Uhorska (Wikipedia). V minulosti sa tu ťažila najmä meď, železo a striebro (Wikipedia). V roku 1380 došlo ku založeniu Zväzu stredoslovenských banských miest (banskabystrica.sk). V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod, alebo aj Neusohler Kupferhandel), ktorá bola v 16. storočí jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby (Wikipedia). V roku 1495 došlo k založeniu Turzovsko – Fuggerovskej spoločnosti s meďou (banskabystrica.sk). Vďaka tureckej expanzii sa v roku 1589 nechalo mesto opevniť kamennými hradbami (Wikipedia). V roku 1605 došlo k obsadeniu a vyplieneniu mesta hajdúchmi Štefana Bočkaja. V roku 1620 zvolili Gabriela Bethlena za uhorského kráľa (v dnešnom Bethlenovom dome na Dolnej ulici). Tradičné radvanské jarmoky sa konajú od roku 1655. Od roku 1841 začína fungovať mestské (banskabystrica.sk).

Počas 2. svetovej , po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Banská Bystrica stala politickým, vojenským aj administratívnym centrom Slovenska. Sídlila tu aj Slovenská národná rada, prišla sem aj delegácia československej emigrantskej vlády v Londýne aj predstavitelia moskovského vedenia Komunistickej strany Československa. Sídlila tu anglo-americká a sovietska vojenská misia (Wikipedia). V roku 1981 bola odovzdaná Rooseveltova nemocnica. V roku 1992 bola zriadená Univerzita Mateja Bela a rokom 1997 sa začína písať Akadémie umení (banskabystrica.sk). Vďaka historickému centru a blízkym horám je mesto populárnou zimnou aj letnou turistickou destináciou (Wikipedia). Stredoveké centrum mesta je od roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Areál mestského hradu (Barbakan) je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia).

Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Funkciou hradu bolo chrániť výnosy s ťažby drahých kovov a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Areál tvorí kostol Panny Márie, Matejov dom, tzv. slovenský kostol, radnica, budova fary, kamenné opevnenie s baštami a vstupná brána s barbakanom. V roku 2005 prebehla kompletná rekonštrukcia mestského hradu. Od roku 2009 je v priestoroch hradu kaviareň a reštaurácia (wikipedia.sk).

Samotné centrum tvorí dohora sa tiahnuce námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom, fontánou a šikmou mestskou vežou. V meste sa nachádza sa tu kaštieľ Radvanských, Bárczyovský kaštieľ, Tihanyovský kaštieľ, kostol Nanebovzatia Panny Márie, Thurzov dom, Benického dom, galéria Dominika Skuteckého, katedrálny chrám svätého Františka Xaverského, Ebnerovský dom, biskupský palác na nám. SNP, naklonená Hodinová veža, Kamenná vila, Národný dom (Wikipedia), kostol svätej Alžbety, Bethlenov dom (banskabystrica.sk) pamätník SNP.

Kaplnka svätej Barbory, patrónka baníkov obsahuje oltár od Majstra Pavla z Levoče. Matejov dom bol sídlom kráľovského úradníka. V areáli je aj stará radnica – Pretórium (Wikipedia). V meste pôsobí Štátna opera, tanečné divadlo „Štúdio tanca„, Bábkové divadlo na Rázcestí a Divadlo z Pasáže, ktoré ako jediné na Slovensku angažuje hercov s mentálnym postihnutím. Konajú sa tu bienále bábkarskej tvorby „Bábkarská Bystrica“ (Wikipedia). Stredoslovenské múzeum sídli v Thurzovom dome. V Mestskom hrad je Štátna Galéria. Múzeum Slovenského národného povstania zahŕňa viac ako 200 000 exponátov. Mesto poskytuje priestor aj Literárnemu a hudobnému múzeu a Poštovému múzeu Slovenskej pošty (Wikipedia). Pôsobí tu hokejový klub HC `05, futbalový klub FK Dukla, známy je Armádny športový klub Dukla Banská Bystrica (AŠK) (Wikipedia). V roku 1959 sa v Banskej Bystrici konal prvý filmový festival československého filmu, na ktorom sa prezentoval napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lipský, Vladimír Svitáček, Ján Roháč (Ivan Klimeš). Banská Bystrica sa skladá s týchto mestských častí: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka. Známe je sídlisko Fončorda, časti: Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok (Wikipedia). V Banskej Bystrici sa narodili napr. (Wikipedia): hudobní skladatelia Ján Cikker, Viliam Figuš-Bystrý, spisovateľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliacky (literárny vedec, scenárista), Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Peter Karvaš (dramatik a divadelný teoretik), maliar Dominik Skutecký, operný spevák Babjak, operný režisér Marián Chudovský, fotograf Karol Benický, herci Pavol Bielik (režisér aj scenárista), Dušan Cinkota, Deana Horváthová (Jakubisková) (dnes aj filmová producentka), Ján Koleník, hokejisti Richard Zedník, Handzuš, Vladimír Országh (dnes tréner bystrických hokejistov), Tomáš Surový, bežkyňa na lyžiach Alena Procházková

V Banskej Bystrici pôsobili napr.: spisovatelia Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, básnik Ján Botto, Ján Levoslav Bella, Jozef Božetech Klemens (Wikipedia), biskup Rudolf Baláž, spisovateľ a historik Matej Bel, básnik Andrej Sládkovič, generál Ján Golian, vynálezca Jozef Murgaš, spisovateľka Hana Ponická, futbalista Marek Hamšík, hokejisti Peter Budaj, Ivan Majeský (Wikipedia). Partnerskými mestami Banskej Bystrice sú napr.: britský Durham, české Hradec Králové, srbský Vršac, grécka Larissa, ruská Tula, chorvátsky Zadar, francúzsky Saint-Étienne, americký Charleston(Wikipedia), maďarský Salgótarján (Wikipedia).

Banská Bystrica is the center of central Slovakia and the entire country. In the past, efforts were made for Banská Bystrica to be the capital of Slovakia, and some central institutions are headquartered here. It used to be the capital of the Central Slovak region. Partially preserved fortifications and a castle are found in Banská Bystrica. The Hron River flows through the city. Above the city rises the Urpín Hill, after which the local beer is named. The city serves as a transportation hub on the routes Zvolen – Vrútky to Brezno and Červená Skala, to Donovaly, and to Ružomberok. The city doesn’t have its own airport, but the international Sliač Airport is located nearby. Banská Bystrica is home to one of the most beautiful cemeteries I have ever seen. In German, Banská Bystrica is called Neusohl, in Hungarian Besztercebánya, and in Latin Neosolium. Other historical names include Bystrice, Byztherze, Byzterchebana, Biztrichie, Novo Solio, Wystricia, Byztrice, Bistrichie Soliensis, Bystricia, Nouisolium, Byztricia, Bystrichia, Bistricium, Novum Zolium, Novizolium, Nouozolium, Beszterczebánya, Banska Bistryca, Besztercebánya, Baňská Bystrica (Wikipedia), Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Novisolium, Besztercze-Bánya (Wikipedia). It is situated at an altitude of 362 meters (Wikipedia). Nearly 80,000 people live here, making it the sixth-largest city in Slovakia (Wikipedia). In 1720, 2,646 people lived here, and in 1918 there were 10,776 residents (Jozef Ďuriančik). The city was inhabited as early as the 9th century (Wikipedia).

The settlement of Bystrica, located in the Zvolen Basin, in the Hron Valley between the Kremnica, Starohorské vrchy, and Poľana, became significant thanks to Saxon colonists who laid the foundation for mining production in today’s city (banskabytrica.sk). Since 1255, Banská Bystrica has been a royal town of Hungary (Wikipedia). In the past, mining focused mainly on copper, iron, and silver (Wikipedia). In 1380, the Union of Central Slovak Mining Towns was founded here (banskabystrica.sk). In 1494, the company Ungarischer Handel (Hungarian Trade, or Neusohler Kupferhandel) was established, becoming one of the largest and most modern mining companies of the 16th century (Wikipedia). In 1495, the Turzovsko-Fugger Company with copper was founded (banskabystrica.sk). Due to the Turkish expansion, the city was fortified with stone walls in 1589 (Wikipedia). In 1605, the town was occupied and plundered by the hajduks of Stephen Bocskay. In 1620, Gabriel Bethlen was elected Hungarian king (in today’s Bethlen House on Dolná Street). Traditional Radvan fairs have been held since 1655. The city theater started operating in 1841 (banskabystrica.sk).

During World War II, after the outbreak of the Slovak National Uprising, Banská Bystrica became the political, military, and administrative center of Slovakia. The Slovak National Council was located here, and delegations from the Czechoslovak emigrant government in London and representatives of the Moscow leadership of the Communist Party of Czechoslovakia came here. The Anglo-American and Soviet military missions were also based here (Wikipedia). In 1981, Roosevelt Hospital was handed over. In 1992, Matej Bel University was established, and in 1997, the history of the Academy of Arts began (banskabystrica.sk). Thanks to its historical center and proximity to the mountains, the city is a popular winter and summer tourist destination (Wikipedia). The medieval city center has been declared a municipal monument reserve since 1955. The area of the city castle (Barbakan) is a national cultural monument (Wikipedia).

The City Castle originated alongside the original mining settlement that preceded the founding of the city. The castle’s function was to protect the yields from the extraction of precious metals and the royal treasury. A representative of the king and the church resided here, and the city council met here. The complex includes the Church of the Virgin Mary, Matej’s House, the so-called Slovak Church, the town hall, the rectory building, stone fortifications with bastions, and the entrance gate with the Barbakan. In 2005, a complete reconstruction of the City Castle took place. Since 2009, a café and restaurant have been operating in the castle area (wikipedia.sk).

The city center itself consists of the elongated Slovenské národné povstania square with the Marian Column, fountain, and the leaning city tower. The city also features Radvanský Castle, Bárczy Castle, Tihany Castle, the Church of the Assumption of the Virgin Mary, Thurzo House, Benický House, the Dominik Skutecký Gallery, the Cathedral of St. Francis Xavier, Ebner House, the Episcopal Palace on SNP Square, the leaning Clock Tower, Stone Villa, National House (Wikipedia), the Church of St. Elizabeth, Bethlen House (banskabystrica.sk), and the SNP Memorial.

The Chapel of St. Barbara, the patron saint of miners, contains an altar by Master Paul of Levoča. Matej’s House was the residence of a royal official. The area also includes the Old Town Hall – Pretórium (Wikipedia). The city is home to the State Opera, the dance theater „Štúdio tanca,“ the Puppet Theater on Rázcestie, and the Theater from the Passage, which, as the only one in Slovakia, employs actors with mental disabilities. The biennial puppetry creation festival „Bábkarská Bystrica“ takes place here (Wikipedia). The Central Slovak Museum is located in Thurzo House. The City Castle houses the State Gallery. The Museum of the Slovak National Uprising includes more than 200,000 exhibits. The city also provides space for the Literary and Music Museum and the Postal Museum of the Slovak Post (Wikipedia). The HC ’05 hockey club, the FK Dukla football club, and the well-known Army Sports Club Dukla Banská Bystrica (AŠK) operate here (Wikipedia). In 1959, the first Czechoslovak film festival took place in Banská Bystrica, where filmmakers such as Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lipský, Vladimír Svitáček, and Ján Roháč (

Ivan Klimeš) presented their works. Banská Bystrica consists of these city districts: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka. The Fončorda housing estate is well-known, with parts including Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok (Wikipedia). Notable individuals born in Banská Bystrica include (Wikipedia): Musical composers Ján Cikker, Viliam Figuš-Bystrý, Writers Pavel Hrúz, Ondrej Sliacky (literary scientist, screenwriter), Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Peter Karvaš (playwright and theater theorist), Painter Dominik Skutecký, Opera singer Martin Babjak
Opera director Marián Chudovský, Photographer Karol Benický, Actors Pavol Bielik (director and screenwriter), Dušan Cinkota, Deana Horváthová (Jakubisková) (now also a film producer), Ján Koleník, Hockey players Richard Zedník, Michal Handzuš, Vladimír Országh (now coach of the local hockey team), Tomáš Surový, Cross-country skier Alena Procházková.

Banská Bystrica was associated with figures such as writers Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, poet Ján Botto, Ján Levoslav Bella, Jozef Božetech Klemens (Wikipedia), Bishop Rudolf Baláž, writer and historian Matej Bel, poet Andrej Sládkovič, General Ján Golian, inventor Jozef Murgaš, writer Hana Ponická, footballer Marek Hamšík, hockey players Peter Budaj, Ivan Majeský (Wikipedia). Twin cities of Banská Bystrica include, among others: Durham, United Kingdom; , Czech Republic; Vršac, Serbia; Larissa, Greece; Tula, Russia; Zadar, Croatia; Saint-Étienne, France; Charleston, (Wikipedia); Salgótarján, Hungary (Wikipedia).“

TOP

Všetky

,

Krajina, Zahraničie, Príroda, Rakúsko, Fotografie

Východ slnka na Braunsbergu

skala
Hits: 3115

ponúka jeden z najúžasnejších zážitkov pri východe slnka. Východ slnka na Braunsbergu je nezabudnuteľný zážitok, ktorý spája krásu prírody s magickým okamihom ranného svetla. Keď sa ranné začína rozprestierať nad horizontom, Braunsberg sa mení na miesto, kde sa stretáva krása prírody, človeka a pokoj ranného času. Z vrcholu Braunsbergu sa otvorí panoramatický výhľad na okolitú krajinu. Môžete vidieť Hundsheimer Berge, údolie Dunaja a pri dobrej viditeľnosti aj mesto Bratislava a jeho okolie. Východ slnka osvetľuje tieto scenérie zlatistými a ružovými odtieňmi, ktoré vytvárajú nádherný kontrast s tmavými siluetami hôr a lesov. Obloha sa mení z tmavých tónov na svetlé rána, od oranžových a červených až po jemne modré a ružové odtiene. Tento postupný prechod farieb ponúka jedinečný pohľad na prírodné krásy a prináša pocit pokoja.

Pri východe slnka sa na Braunsbergu rozšíri čerstvý ranný vzduch a zvuky prírody. Šum lístia, spev vtákov a jemný vánok vytvárajú harmóniu, ktorá dopĺňa vizuálny zážitok z východu slnka. Pre tých, ktorí sa zaujímajú o prírodu, je to ideálny na pozorovanie divokej fauny a flóry, ktorá sa začína prebúdzať. Východ slnka na Braunsbergu je obľúbeným miestom pre fotografov. S jedinečným svetlom a panoramatickými výhľadmi je to ideálne miesto na zachytenie nádherných snímok prírody. Zlaté hodiny ranného svetla sú najlepším časom na zachytenie krásy krajiny a atmosféry Braunsbergu.

Braunsberg offers one of the most stunning experiences at sunrise. The sunrise on Braunsberg is an unforgettable event that combines the beauty of nature with the magical moment of morning light. As the morning light begins to spread across the horizon, Braunsberg transforms into a place where the beauty of nature, human culture, and the peace of morning time meet. From the summit of Braunsberg, a panoramic view of the surrounding landscape opens up. You can see the Hundsheimer Berge, the Danube Valley, and, with good visibility, the city of and its surroundings. The sunrise illuminates these scenes with golden and pink hues, creating a beautiful contrast with the dark silhouettes of the mountains and forests. The sky changes from the dark tones of night to the bright colors of morning, from oranges and reds to soft blues and pinks. This gradual transition of colors offers a unique view of natural beauty and brings a sense of peace.

At sunrise, the fresh morning air and the sounds of nature spread over Braunsberg. The rustling of leaves, the singing of birds, and the gentle breeze create a harmony that complements the visual experience of the sunrise. For those interested in nature, this is the perfect time to observe the wild and flora as they begin to wake up. The sunrise on Braunsberg is a favorite spot for photographers. With unique light and panoramic views, it is an ideal place to capture beautiful images of nature. The golden hours of morning light are the best time to capture the beauty of the landscape and the atmosphere of Braunsberg.

Der Braunsberg bietet ein unvergessliches Erlebnis beim Sonnenaufgang. Der Sonnenaufgang am Braunsberg ist ein unvergessliches Ereignis, das die Schönheit der Natur mit dem magischen Moment des Morgenlichts verbindet. Wenn sich das Morgenlicht über den Horizont ausbreitet, verwandelt sich der Braunsberg in einen Ort, an dem sich die Schönheit der Natur, die Kultur des Menschen und die Ruhe des Morgens treffen. Vom Gipfel des Braunsbergs öffnet sich ein Panoramablick auf die umliegende Landschaft. Man kann die Hundsheimer Berge, das Donautal und bei guter Sicht auch die Stadt Bratislava und ihre Umgebung sehen. Der Sonnenaufgang beleuchtet diese Szenen mit goldenen und rosa Tönen und schafft so einen wunderschönen Kontrast zu den dunklen Silhouetten der Berge und Wälder. Der Himmel wechselt von den dunklen Tönen der Nacht zu den hellen Farben des Morgens, von Orangen und Roten bis zu sanften Blautönen und Rosa. Dieser allmähliche Farbwechsel bietet einen einzigartigen Blick auf die Naturschönheiten und bringt ein Gefühl der Ruhe.

Beim Sonnenaufgang breitet sich die frische Morgenluft und die Geräusche der Natur über den Braunsberg aus. Das Rascheln der Blätter, das Zwitschern der Vögel und die sanfte Brise schaffen eine Harmonie, die das visuelle Erlebnis des Sonnenaufgangs ergänzt. Für diejenigen, die sich für die Natur interessieren, ist dies die perfekte Zeit, um die wilde Fauna und Flora zu beobachten, die zu erwachen beginnt. Der Sonnenaufgang am Braunsberg ist ein beliebter Ort für Fotografen. Mit einzigartigem Licht und Panoramablicken ist es ein idealer Ort, um wunderschöne Bilder der Natur aufzunehmen. Die goldenen Stunden des Morgenlichts sind die beste Zeit, um die Schönheit der Landschaft und die Atmosphäre des Braunsbergs einzufangen.

TOP

Všetky

 
,