Hits: 11532

Autor prís­pev­ku: Ján Iskra

Vedec­ké náz­vy živých orga­niz­mov sú písa­né výluč­ne v latin­skom jazy­ku a iba vo výni­moč­ných prí­pa­doch je to latinsko-​grécke pomenovanie

1.  c:

  • ak sa v slo­ve nachá­dza pred samoh­lás­ka­mi a, o, u a pred všet­ký­mi spo­lu­hlás­ka­mi a na kon­ci slo­va sa vyslo­vu­je ako k Prí­klad: Caras­sius – kara­sius;  – kryp­to­ko­ry­ne;  – kory­do­ras; Cuba­nicht­hys – Kuba­nych­tys; Octo­fas­cia­tum – Okto­fas­ci­ja­tum atď.
  • pred samoh­lás­ka­mi e, i a y a pred dvoj­hlás­ka­mi ae, oe a eu sa vyslo­vu­je ako c. Prí­klad:  – ; Cera­top­te­ris – Cera­top­te­ris; cer­nu­us – cer­nu­us; cae­ru­le­us – céru­le­us  – ; ceu – ceu; pau­ci­per­fo­ra­ta – pau­ci­per­fo­ra­ta; cilia­ta – cilia­ta atď.

2. samoh­lás­ka i, ak sa vyskytuje:

  • na začiat­ku slo­va pred samoh­lás­kou a vo vnút­ri slo­va medzi dvo­ma samoh­lás­ka­mi sa vyslo­vu­je ako j. Prí­klad: Iotab­ry­con – Jotab­ry­kon; mai­or – major; iubi­le­um – jubi­lé­um atď.;
  • na začiat­ku slo­va pred spo­lu­hlás­kou sa vyslo­vu­je ako i. Prí­klad: Iguanodec-​tes – Ikva­no­dek­tes atď.

3.  s, ak sa vysky­tu­je medzi dvo­ma samoh­lás­ka­mi a dvoj­hlás­ka­mi; a medzi spo­lu­hlás­ka­mi n, l, r a samoh­lás­kou sa vyslo­vu­je ako z. Prí­klad:  – Koli­za; fal­sus – fal­zus atď.

4. dvoj­hlás­ka ae a oe sa vyslo­vu­je ako é. Prí­klad:  – Ékvuj­dens  – cich­li­dé;  – cha­ra­ci­dé;  – Cyp­ri­ni­dé; Poeci­lia – Péci­lia; E‑xocoetidae – Ekso­cé­ty­dé; lore­to­en­sis – lore­tén­zis; Poeci­lob­ry­con – Péci­lob­ry­kon atď.

5. dvoj­hlás­ka ea a eo sa vyslo­vu­je ako ea a eo. Prí­klad: area – area;  . ; eos – eos atď.

6. dvoj­hlás­ka ph sa vyslo­vu­je ako f. Prí­klad: Spha­e­richt­hys – sfé­rich­tys; Sca­top­ha­gus – Ska­to­fa­gus;  – Ksi­fo­fo­rus atď.

7. pís­me­na ti sa vyslovujú:

  • pred všet­ký­mi samoh­lás­ka­mi a dvoj­hlás­kou ae ako ci. Prí­klad:  – Bocia atď.
  • po spo­lu­hlás­kach s, t a x sa vždy vyslo­vu­jú ko ty a to aj v tom prí­pa­de, ak nasle­du­je , ale­bo ak je i dlhé ale­bo prí­zvuč­né. Prí­klad:  – Pis­ty­ja; Tila­pia – Tyla­pi­ja; mix­tio – miks­ty­jo; Titus – Tytus. atď

8. pís­me­na di a ni sa vyslo­vu­jú ako dy a ny. Prí­klad: bri­char­di – bri­char­dy; nilo­ti­ca – nylo­ty­ca atď.

9. pís­me­na gu, qu a su sa pred dvo­ma samoh­lás­ka­mi vyslo­vu­jú ako gv, kv a sv. Prí­klad: quidam – kvuj­dam; Pana­que – panak­ve; equ­es – ekves; guate­ma­len­sis – gva­te­ma­len­zis; suavis – svávis

10. dve pís­me­na, sa vyslo­vu­jú ako jed­no. Prí­kla­dy: ll – ocel­la­tus –oce­la­tus; nn – Nan­nob­ry­con – Nanob­ry­kon; ss – Colos­so­ma – Colo­so­ma; tt – gut­ta – guta atď.

11. sch vždy vyslo­vu­je­me ako sch. Prí­klad: schu­ber­ti – schu­ber­ty atď.

12. sh vždy vyslo­vu­je­me ako sh. Prí­klad: brash­ni­ko­vi – brash­ni­ko­vi atď.

13. pís­me­na ngu sa pred dvo­ma samoh­lás­ka­mi vyslo­vu­jú ako ngv. Prí­klad: san­gu­ine­us – san­gvi­ne­us atď.

14. pís­me­na ex sa pred samoh­lás­kou vyslo­vu­jú ako egz. Prí­klad: exem­plar – egzem­plar; exc­re­men­tum – egs­kre­men­tum atď.

15. pís­me­na th vyslo­vu­je­me ako t. Prí­klad: tho­ra­ca­tum – tora­ka­tum; isth­men­sis – istmen­zis atď.

Súvisiace články

Use Facebook to Comment on this Post