2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

skala
Hits: 7209

Tema­tín je zrú­ca­ni­na hra­du na západ­nom Slo­ven­sku v poho­rí Považ­ský Ino­vec (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Táto národ­ná kul­túr­na pamiat­ka je súčas­ťou Tema­tín­skych vrchov, kto­ré sú chrá­ne­ným úze­mím a od roku 2004 pat­ria medzi úze­mia Európ­ske­ho význa­mu Natu­ra 2000 (Regi­na Hul­ma­no­vá). Hrad bol vybu­do­va­ný v juho­zá­pad­nej čas­ti Považ­ské­ho Inov­ca na vápencovo-​dolomitovom pod­lo­ží teme­na boč­nej ráz­so­chy vybie­ha­jú­cej západ­ne od Bez­ov­ca medzi Lúčan­skou a Hrá­doc­kou doli­nou. S nad­mor­skou výš­kou 564 met­rov pat­rí medzi naj­vyš­šie polo­že­né hra­dy Slo­ven­ska. Pat­rí do kata­stra obce Lúka (Wiki­pe­dia).

Vzni­kol prav­de­po­dob­ne bez­pro­stred­ne po mon­gol­skom vpá­de v roku 1242 na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka o kto­ré­ho slo­van­skom pôvo­de by mohol napo­ve­dať roz­bor náz­vu zlo­že­né­ho prav­de­po­dob­ne zo slov ​“temä”, ozna­ču­jú­ce­ho teme­no, a sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va pre ohra­de­né mies­ta ​“týn” (Wiki­pe­dia). V zápi­soch z posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia ja zachy­te­ný názov Teme­tyn (web​gar​den​.cz).

Prvý písom­ný doklad o ňom pochá­dza z roku 1270 (Dušan Jur­čac­ko). Hrad už od svoj­ho vzni­ku plnil sig­na­li­zač­nú a stráž­nu fun­kciu a spo­lu s Tren­čian­skym, Bec­kov­ským a Čach­tic­kým hra­dom bol súčas­ťou ochra­ny seve­ro­zá­pad­ných pries­my­kov Uhor­ska. Chrá­nil aj dôle­ži­tý brod cez Váh, spo­mí­na­ný v lis­ti­ne z roku 1453 (Wiki­pe­dia). Bol vybu­do­va­ný ako krá­ľov­ský hrad, slú­žia­ci na dopl­ne­nie hra­nič­ných opev­ne­ní (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Spo­mí­na­né hra­dy boli pomo­cou ohňo­vých sig­ná­lov a vla­jok vizu­ál­ne dostup­né (tema​tin​.org).

V 13. sto­ro­čí sa hra­du násil­ne zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. Začiat­kom 17. sto­ro­čia sa hrad dostal do rúk Sta­ni­sla­vo­vi Tur­zo­vi. Tur­zo sa posta­ral o zdo­ko­na­le­nie obra­ny pred­hra­dia. Pri­zval benát­ske­ho zbro­jár­ske­ho maj­stra Ange­la Ric­ciar­di­ho. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa sta­li spo­lu­ma­ji­teľ­mi Tema­tí­na Ber­čé­ni­ov­ci. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že na hra­de sa naro­dil v roku 1665 Miku­láš Ber­čé­ni, neskor­ší hlav­ný veli­teľ voj­sk Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho. Via­ce­ré zaria­de­nia z Tema­tín­ske­ho hra­du skon­či­li v kaš­tie­li v Bru­nov­ciach, vzhľa­dom na fakt, že Ber­čé­ni­ov­ci sta­va­li už dlh­šiu dobu ten­to kaš­tieľ. Počas povs­ta­ní Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho dal Miku­láš Ber­čé­ni hrad opra­viť, dokon­ca zria­dil na ňom stá­lu vojen­skú posád­ku (tema​tin​.org).

Hrad tvo­ril: hor­ný hrad – nádvo­rie, gotic­ká hra­no­lo­vá veža, gotic­ká úto­čis­ko­vá veža – bergf­rit, vstup­ná brá­na, vrchol­no­go­tic­ký palác, rene­sanč­ný palác, juho­zá­pad­ný ron­del, juho­vý­chod­ný bas­ti­ón, kapl­n­ka, hos­po­dár­ske budo­vy, prvé predb­rá­nie, východ­ná baš­ta, tre­tia brá­na, sever­né pred­hra­die, seve­ro­vý­chod­ná a západ­ná baš­ta, dru­há brá­na s prie­ko­pou, pred­su­nu­té opev­ne­nie, dru­hé pred­hra­die (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Voj­sko Miku­lá­ša Ber­čé­ni­ho 22.1.1710 utr­pe­lo v pro­ti­habs­bur­gs­kých voj­no­vých ťaže­niach poráž­ku. On sám sa ukryl na hra­de, odkiaľ sa mu poda­ri­lo unik­núť, ale cisár­ske voj­ská Tema­tín krát­ko na to zni­či­li. Odvte­dy hrad chát­ra (tema​tin​.org).

O záchra­nu Tema­tí­nu sa sna­žia dve občian­ske zdru­že­nia: Občian­ske zdru­že­nie ​“Hrad Tema­tín” a Zdru­že­nie na záchra­nu hra­du Tema­tín. Pri prá­cach pou­ží­va­jú ako sta­veb­ný mate­riál vypa­da­né kame­ne a do mal­ty sa nepri­dá­va cement, ale len váp­no. Kla­sic­ký betón by pil vodu, roz­pí­nal sa a tla­čil na pôvod­né kame­ne (Zdroj: Pieš­ťan­ský týž­deň). V minu­los­ti sa hrad čis­til len od nále­to­vej zele­ne, k samot­nej saná­cií murív vo väč­šom roz­me­re nedoš­lo. Zdru­že­nie OZ Hrad Tema­tín pou­ží­va ako mate­riál pre­chod­nú fázu medzi vápen­com a dolo­mi­tom, kto­rý väč­ši­nou pochá­dza z miest­nych zdro­jov. Zrú­ca­ni­na trpí sta­tic­ký­mi poru­cha­mi kaver­nóz­nym vypa­da­ním muri­va, ale aj líni­ový­mi poru­cha­mi – trh­li­na­mi. K tomu­to sta­vu pris­pe­li aj náv­štev­ní­ci hra­du, keď skú­ša­li svo­je lezec­ké schop­nos­ti, ale­bo zha­dzo­va­li uvoľ­ne­né muri­vo, čo sa nie­kto­rým aj sta­lo osud­ným. Geolo­gic­ké pod­lo­žie hra­du je narú­ša­né aj kra­so­vý­mi jav­mi. Pred muro­va­ním pre­bie­ha pro­ces his­to­ric­ko – archi­tek­to­nic­ké­ho výsku­mu a sch­va­ľo­va­nie postu­pu na pamiat­ko­vom úra­de (Moj­mír Cho­ma, Bar­bo­ra Šus­te­ko­vá, Matúš Žem­lič­ka, Ján Barič).

Prí­rod­ná rezer­vá­cia Tema­tín­ske kop­ce bola vyhlá­se­ná v roku 1976. Zara­ďu­je sa medzi šty­ri naj­zau­jí­ma­vej­šie oblas­ti toh­to typu v Euró­pe. Rozp­res­tie­ra sa od nivy rie­ky Váh až po zrú­ca­ni­ny hra­du Tema­tín (obec​lu​ka​.sk), na plo­che 2471 hek­tá­rov. Na tej­to pozo­ru­hod­nej geobo­ta­nic­kej oblas­ti na juž­ných sva­hov Považ­ské­ho Inov­ca s vápen­co­vo – dolo­mi­to­vým pod­lo­žím sa dob­re darí zápa­do­kar­pat­skej vege­tá­cii. Pre­va­žu­je tep­lo­mil­ná fló­ra a fau­na. Už od sko­rých jar­ných dní sa v svet­lých buči­nách ras­tú kober­co­vi­to sne­žien­ky, neskôr choch­lač­ky. Na ska­lách chl­pa­té ponik­le­ce veľ­ko­kve­té a pro­stred­né. Veľ­mi roz­ší­re­ným je aj hla­vá­čik jar­ný, kto­rý tu nazý­va­li čier­nym kore­ním a jeho čerstvý koreň sa pou­ží­val na lie­če­nie domá­cich zvie­rat, naj­mä oší­pa­ných a oviec (obec​lu​ka​.sk).

Na for­mo­va­ní xero­term­ných spo­lo­čens­tiev Tema­tín­skych vrchov sa okrem pôd­nok­li­ma­tic­kých pome­rov výraz­ne podie­ľa aj orien­tá­cia sva­hov – najex­trém­nej­šie bio­to­py sa vyvi­nu­li na juž­ných sva­hoch tvo­re­ných dro­bi­vým dolo­mi­tom. Z his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka sa na pro­ce­se ari­di­zá­cie a expan­zii tep­lo a sucho­mil­ných spo­lo­čens­tiev význam­ne podie­ľal člo­vek – pod­stat­ná časť lesov tu bola odstrá­ne­ná v obdo­bí turec­kých vojen. Vo vyš­ších polo­hách a na sever­ne orien­to­va­ných sva­hoch sa tu zacho­va­li aj pôvod­né hor­ské kar­pat­ské spo­lo­čen­stvá – napr. dubovo-​hrabové lesy kar­pat­ské s ostrov­ček­mi dubovo-​cerových lesov a dubo­vých xero­ter­mo­fil­ných lesov. Vo vyš­ších polo­hách buko­vé lesy váp­no­mil­né a pod­hor­ské buko­vé lesy, na malých plo­chách – skal­na­tých hre­be­ňoch sa vyvi­nu­li suti­no­vé lipovo-​javorové lesy (sopsr​.sk). Ras­tie tu napr. Onos­ma visia­nii, Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­rii, Ado­nis ver­na­lis, Dic­tam­nus albus, Ver­bas­cum pho­eni­ce­um, Luna­ria redi­viva. Z orchi­de­jí napr. Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis, Limo­do­rum abor­ti­vum. Jedi­nú izo­lo­va­nú loka­li­tu v rám­ci Slo­ven­ska tu má ostri­ca alpín­ska – Carex hale­ria­na.

Tema­tín je domi­nan­tou prí­rod­nej rezer­vá­cie Tema­tín­ske kop­ce, kto­rá je jedi­neč­ná pre­lí­na­ním kar­pat­skej a panón­skej fló­ry. Ras­tie tu na juž­ných sva­hoch dub plst­na­tý Quer­cus pubes­cens, ende­mic­ká jara­bi­na Domi­no­va Sor­bus domi­nii, jaseň man­no­vý Fra­xi­nus ornus, intro­du­ko­va­ná boro­vi­ca čier­na Pinus nig­ra. Na sever­ných sva­hoch pre­vlá­da buk Fagus syl­va­ti­ca a hrab Car­pi­nus betu­lus. Suchú a tep­lo­mil­nú fló­ru zastu­pu­je ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­ti­la gran­dis, chu­dôb­ka Dra­ba lasi­ocar­pa, rod kavyľ Sti­pa, zvon­ček sibír­sky Cam­pa­nu­la sibi­ri­ca, lyko­vec voňa­vý Daph­ne cne­ou­rum, via­ce­ré orchi­dei ako Ori­chis pal­lens, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, D. sam­bu­ci­na. Ende­mi­tom je nevädz­ník báden­ský var. tema­tín­sky Colym­ba­da baden­sis var. tema­ti­nen­sis. Zo živo­čí­chov tu žijú dva zried­ka­vé fúza­če, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, a fúzač dubo­vý Pla­gi­ono­tus arcu­atus. Z iných je to napr. sviž­ník Cicin­de­la cam­pes­tris, bys­truš­ka Cara­bus coria­ce­us, jaš­te­ri­ca zele­ná Lacer­ta viri­dis, orol krá­ľov­ský Aqu­ila helia­ca (pies​ta​ny​.sk). Dva kri­tic­ky ohro­ze­né dru­hy sli­má­kov Ver­ti­go mou­lin­sia­na a Tri­chi­na fili­ci­na. Vzác­na je sága step­ná – Saga pedo a ciká­dy Tibi­cen ple­be­jus a Cica­da orni. Žije tu roháč veľ­ký – Luca­nus cer­vus, slo­ven­ský ende­mit Bra­chy­so­mus slo­va­ci­cus, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, Coro­nel­la aus­tria­ca, výr skal­ný Bubo bubo, lelek les­ný Cap­ri­mul­gus euro­pa­e­us, Den­dro­co­pos leuco­tos, Fice­du­la par­va, jaz­vec les­ný Meles meles, oboj­ži­vel­ní­ky Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo viri­dis, Rana dal­ma­ti­na, neto­pie­re Rhi­no­lop­hus hip­po­si­de­ros, Bar­bas­tel­la bar­bas­tel­lus, Pipi­strel­lus pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Nyc­ta­lus noc­tu­la, Myo­tis myo­tis, Epte­si­cus serotinus.

V Tema­tín­skych vrchoch a v pri­ľah­lej nive Váhu bolo zis­te­ných oko­lo dvoch tisíc dru­hov motý­ľov – naj­viac na Slo­ven­sku. Vid­lo­chvos­ty, per­lov­ce, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Marum­ba quer­cus, Hylo­icus pinas­tri, Libel­lo­ides maca­ro­nius, Poly­om­ma­tus slo­va­cus – mod­rá­čik slo­ven­ský, Eup­la­gia quadripunctaria.

Odka­zy:

Video­záz­na­my:

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Príroda, Slovenská krajina, Technika, Vodné nádrže

Drahovská priehrada – vodné dielo, cez ktoré sa dá v lete prejsť na korčuliach

skala
Hits: 4262

Dra­hov­ská prieh­ra­da sa nachá­dza pre obcou Dra­hov­ce, cca 5 km od Sta­ré­ho mos­tu. Pre­dov­šet­kým v lete je súčas­ťou Kolo­kru­hu. Od Sta­ré­ho mos­tu doko­la cez Dra­hov­skú prieh­ra­du a späť je cca 11 km. Ten­to okruh sa dá zvlád­nuť na bicyk­li aj na kor­ču­liach. Mimo let­né­ho obdo­bia je prieh­ra­da pre verej­nosť nepre­jazd­ná. Je cel­kom zau­jí­ma­vé pre­chá­dzať sa tes­ne nad úrov­ňou vody a vidieť ako sa valí voda.

Prá­ce na stav­be vod­né­ho die­la Dra­hov­ce – Madu­ni­ce zača­li v roku 1956. Od roku 1960 zača­la sedem­roč­ná skú­šob­ná pre­vádz­ka. Vod­ná nádrž Sĺňa­va slú­ži aj pre odber chla­dia­cej vody do ató­mo­vej elek­trár­ne v Jas­lov­ských Bohu­ni­ciach (Igor Pau­lech, Peter Sedláčik).

Dra­hov­ská Dam is loca­ted near the vil­la­ge of Dra­hov­ce, app­ro­xi­ma­te­ly 5 km from Sta­rý most (Old Brid­ge). Pri­ma­ri­ly in the sum­mer, it is part of the Kolo­kruh cir­cu­it. The cir­cu­it, which goes around Sta­rý most, through Dra­hov­ská Dam, and back, is app­ro­xi­ma­te­ly 11 km. This cir­cu­it can be com­ple­ted on a bicyc­le or rol­lerb­la­des. Out­si­de the sum­mer sea­son, the dam is not acces­sib­le to the pub­lic. It is quite inte­res­ting to stroll just abo­ve the water level and see the flow of water.

Cons­truc­ti­on work on the Dra­hov­ce – Madu­ni­ce water­works began in 1956. A seven-​year trial ope­ra­ti­on star­ted in 1960. The Sĺňa­va reser­vo­ir also ser­ves for the inta­ke of cooling water for the nuc­le­ar power plant in Jas­lov­ské Bohu­ni­ce (Igor Pau­lech, Peter Sedláčik).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Kočovský park

skala
Hits: 5842

V Kočov­ciach sa nachá­dza pek­ný park. Je vyhlá­se­ný ako Chrá­ne­ný are­ál. Je to park Kočov­ské­ho kaš­tie­ľa. Ved­ľa neho sa nachá­dza jaz­dec­ký are­ál, kto­rý je aj cen­trom hipo­te­ra­pie. V are­áli par­ku je baro­ko­vý kaš­tieľ, kto­rý bol posta­ve­ný pod­žu­pa­nom Jura­jom Prí­les­kým v roku 1730. V 1880 bol v duchu roman­tiz­mu pre­sta­va­ný vďa­ka Gej­zo­vi Rakov­ské­mu (Regi­na Hul­ma­no­vá). Po roku 1884 bol zalo­že­ný park. Kaš­tieľ je od roku 1967 v uží­va­ní Sta­veb­nej fakul­ty STU Bra­ti­sla­va (Leták ​“Učebno-​výcvikové zaria­de­nie Sta­veb­nej fakul­ty STU v Bra­ti­sla­ve). Súčas­ťou kaš­tie­ľa je aj konia­reň, kde okrem výcvi­ko­vých jázd pre verej­nosť sa posky­tu­je hip­po­te­ra­pia pre pos­ti­hnu­té deti. Kaž­do­roč­ne sa orga­ni­zu­je v augus­te Deň otvo­re­ných dve­rí pre deti s pos­ti­hnu­tím – súťaž v par­kú­ro­vom ská­ka­ní ​“O Považ­ský pohár” (Wiki­pe­dia).

In Kočov­ce, the­re is a beau­ti­ful park desig­na­ted as a Pro­tec­ted Area. It is the park of Kočov­ský Manor. Next to it is an equ­es­trian area, which also ser­ves as the cen­ter for hip­pot­he­ra­py. Wit­hin the park area stands a baro­que manor, built by depu­ty Šte­fan Juraj Prí­les­ký in 1730. In 1880, it was reno­va­ted in the spi­rit of roman­ti­cism thanks to Gej­za Rakov­ský (Regi­na Hul­ma­no­vá). After 1884, the park was estab­lis­hed. Sin­ce 1967, the manor has been used by the Facul­ty of Civil Engi­ne­e­ring at the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy in Bra­ti­sla­va (Bro­chu­re ​“Edu­ca­ti­onal and Trai­ning Faci­li­ty of the Facul­ty of Civil Engi­ne­e­ring at STU in Bra­ti­sla­va”). The manor also inc­lu­des a stab­le whe­re, in addi­ti­on to trai­ning rides for the pub­lic, hip­pot­he­ra­py is pro­vi­ded for chil­dren with disa­bi­li­ties. Eve­ry year in August, an Open Day for chil­dren with disa­bi­li­ties is orga­ni­zed, fea­tu­ring a show jum­ping com­pe­ti­ti­on cal­led ​“Považ­ský Cup” (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006-2010, 2007, Časová línia, České, Česko, Do roku 2005, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Nízke Tatry, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Čechy, Typ krajiny, Zahraničie

Český Krumlov, Donovaly, Ratnovce a iné

skala
Hits: 10626

Chtel­ni­ca

Obec bola osíd­le­ná už v mlad­šej dobe kamen­nej. Spo­mí­na sa v roku 1208 pod náz­vom Witel­ni­ze v donač­nej lis­ti­ne uhor­ské­ho krá­ľa Ondre­ja I. V obci sa nachá­dza kos­tol Jána Krs­ti­te­ľa z prvej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia. Od roku 1990 sa koná kaž­do­roč­ne Chtel­nic­ký jar­mok ako spo­mien­ka na časy, keď obec v roku 1423 zís­ka­la trho­vé prá­vo, a keď bola oslo­bo­de­ná od pla­te­nia mýta a trid­siat­ku (Šte­fan Gre­go­rič­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 37, p. 8).

Mod­rov­ka

V cho­tá­ri Mod­rov­ky sa pred 10 tisíc rok­mi už natrva­lo usíd­li­li ľudia. V minu­los­ti bola Mod­rov­ka spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Kis­mod­ro (Mod​ro​va​.eu​.sk). Nad obcou sa našlo množ­stvo pazú­ri­kov. V ​“Babi­céch jár­ku” obja­vi­li v roku 1958 kos­tru skr­čen­ca sta­rú asi 3 000 rokov. Názov Mod­rov­ka nie je odvo­de­ný od slo­va ​“mod­rý”, ale od latin­ské­ho slo­víč­ka ​“mador”. Zna­me­ná vlh­ký, mok­rý. Súvi­sí to s mok­ra­ďa­mi a močiar­mi, kto­ré sa v minu­los­ti nachá­dza­li pri obci. Váh, kým nebol tak zvia­za­ný regu­lá­ci­ou, čas­to zapla­vo­val pri­ľah­lé úze­mia (Vie­ra Dusíková).

Chtel­ni­ca

The vil­la­ge was sett­led in the Neolit­hic peri­od. It is men­ti­oned in 1208 under the name Witel­ni­ze in a dona­ti­on deed of the Hun­ga­rian King Andrew I. The vil­la­ge is home to the Church of St. John the Bap­tist from the first half of the 14th cen­tu­ry. Sin­ce 1990, the Chtel­ni­ca Fair has been held annu­al­ly, com­me­mo­ra­ting the times when the vil­la­ge acqu­ired mar­ket rights in 1423 and was exemp­ted from tolls and tit­hes (Šte­fan Gre­go­rič­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 37, p. 8).

Mod­rov­ka

Peop­le sett­led per­ma­nen­tly in the ter­ri­to­ry of Mod­rov­ka around 10,000 years ago. In the past, Mod­rov­ka was men­ti­oned in his­to­ry as Kis­mod­ro (Mod​ro​va​.eu​.sk). Many arti­facts have been found abo­ve the vil­la­ge. In ​“Babi­ca­’s Val­ley,” the ske­le­ton of a per­son from about 3,000 years ago was dis­co­ve­red in 1958. The name Mod­rov­ka is not deri­ved from the word ​“blue” but from the Latin word ​“mador,” mea­ning damp or wet. This is rela­ted to the mars­hes and wet­lands that were pre­sent near the vil­la­ge in the past. The Váh River, befo­re it was so clo­se­ly tied to regu­la­ti­on, often flo­oded the adja­cent are­as (Vie­ra Dusíková).

Use Facebook to Comment on this Post