Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Pruské

skala
Hits: 2614

Pruské leží na pravom brehu v nadmorskej výške 252 metrov nad morom. Tečie cez neho Podhradský potok. Obec je od severu obklopená Bielymi Karpatmi. Súčasťou sú miestne časti Podvažie a Savčina. Pruské je centrálnou obcou mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát (obecpruske.sk). Na ploche 12.93 km2 tu žije 2283 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1221 (obecpruske.sk). Nachádza sa tu františkánsky kláštor, renesančný kaštieľ s anglickým parkom, pôsobil tu spisovateľ Hugolín Gavlovič, rastú tu 700 ročné tisy (Viliam Cíbik). Smerom na východ v minulosti existovala neďaleko od Pruského osada Výčap, resp. Výčapy (obecpruske.sk). Obec patrila pod panstvo Vršatec (obecpruske.sk). V stredovekých listinách Pruské bývalo označované ako mestečko, ktoré malo právo konať päťkrát do roka dobytčie i výkladné jarmoky. V obci sa nachádza Kostol svätého Petra a Pavla z roku 1780 a Kaplnka svätého Juraja z roku 1642. V minulosti tu stála aj synagóga, ktorá schátrala po roku 1945 a bola zbúraná. 700 ročné tri tisy rastú vo farskej záhrade a sú chránenou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Uprostred leta sa v Pruskom koná bežecké podujatie Horský kros Pruské – Vršatec (obecpruske.sk).

Pruské is located on the right bank of the Váh River at an elevation of 252 meters above sea level. The Podhradský stream flows through it. The village is surrounded by the White Carpathians from the north. The local parts of Podvažie and Savčina are integral parts of the municipality. Pruské serves as the central village of the Zdroje Bielych Karpát microregion (obecpruske.sk). With an area of 12.93 km2, the village is home to 2,283 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1221 (obecpruske.sk). The village is home to a Franciscan monastery, a Renaissance castle with an English park, and it was a residence of the writer Hugolín Martin Gavlovič. The area also boasts 700-year-old yews (Viliam Cíbik). In the past, towards the east, there was a settlement called Výčap or Výčapy near Pruské (obecpruske.sk). The village was under the jurisdiction of Vršatec (obecpruske.sk). In medieval documents, Pruské was referred to as a small town with the right to organize cattle and trade fairs five times a year. The village is home to the Church of Saints Peter and Paul, built in 1780, and the Chapel of Saint George from 1642. There used to be a synagogue in the village, which deteriorated after 1945 and was subsequently demolished. The 700-year-old yews in the parish garden are protected as a cultural monument (Wikipedia). In the middle of summer, Pruské hosts a trail running event, the Mountain Cross Pruské – Vršatec (obecpruske.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Dolné Považie, Mestá, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Fotografie

Život v Piešťanoch

skala
Hits: 1185
, , , ,

Reportáže, Ľudia, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Otužilecký koniec roka Piešťanoch

skala
Hits: 5194

V Piešťanoch je zvykom, že ľadové medvede sa tesne po Štedrom dni chodia namáčať do Váhu. Niektorí sa snažia dostať na druhú stranu brehu, prípadne si len tak pekne poplávu v studenej vodičke. Som zvedavý, či niekedy bude súčasťou aj ukážka lovu tuleňov. V roku 2010 bol koncom roka veľmi silný prúd vo Váhu, preto otužilci šli do vody z iného miesta ako tradične.

Otužilecké plávanie vo Váhu pravidelne priťahuje miestnych obyvateľov i návštevníkov. Plavci spoločne vstupujú do studených vôd , aby si posilnili zdravie a vytvorili dobrú náladu počas sviatočného obdobia. Tradícia otužovania v Piešťanoch siaha až do 20. storočia, pričom organizované spoločné vstupy do Váhu sa stali populárnymi najmä v posledných dvoch desaťročiach. V roku 1974 pozval do Piešťan Karol Kevan skupinu vtedy veľmi populárnych pražských otužilcov, čím položil základy pre pravidelné zimné plávanie vo Váhu.  (piestanskydennik.sk).

Každoročne sa otužilci stretávajú na nábreží za hotelom Magnólia, odkiaľ sa spoločne vydávajú do vôd Váhu (piestanskydennik.sk). Podujatie sa zvyčajne začína o 14:00 hodine a zúčastňuje sa na ňom približne 60 až 80 odvážnych mužov a žien (mytrnava.sme.sk). Účastníci preplávajú 300-metrovú trať medzi brehmi mestskej a kúpeľnej časti Piešťan, pričom každý pláva podľa svojich schopností (domov.sme.sk). Podujatie organizuje Klub otužilcov , ktorý združuje nadšencov zimného plávania z celého regiónu. Cieľom podujatia je nielen propagácia otužovania ako zdravého životného štýlu, ale aj posilnenie komunity a oslavy vianočných sviatkov netradičným spôsobom. Atmosféra podujatia je jedinečná. Diváci z nábrežia sledujú vstup otužilcov do vody, ktorí si pred plávaním zaspievajú otužileckú hymnu a vykonajú spoločnú rozcvičku (domov.sme.sk). ​

In Piešťany, it is customary that „polar bears“ (ice swimmers) take a dip in the Váh River shortly after Christmas Eve. Some attempt to swim to the opposite shore, while others simply enjoy swimming leisurely in the cold water. I wonder if someday a demonstration of seal hunting might also become part of this event. At the end of 2010, the Váh had a very strong current, prompting the ice swimmers to enter the water from a different location than usual.

Ice swimming in the Váh regularly attracts local residents and visitors alike. Swimmers enter the cold waters of the Váh together to boost their health and create a cheerful atmosphere during the holiday season. The tradition of ice swimming in Piešťany dates back to the 20th century, with organized group swims becoming particularly popular over the past two decades. In 1974, Karol Kevan invited a group of popular ice swimmers from Prague to Piešťany, laying the foundation for regular winter swimming in the Váh (piestanskydennik.sk).

Every year, ice swimmers meet on the riverbank behind the Hotel Magnólia, from where they enter the Váh together (piestanskydennik.sk). The event usually begins at 2:00 p.m. and attracts approximately 60 to 80 courageous men and women (mytrnava.sme.sk). Participants swim across a 300-meter course between the city and spa sides of Piešťany, each according to their own abilities (.sme.sk). The event is organized by the Piešťany Ice Swimming Club, which brings together enthusiasts from across the region. Its purpose is not only to promote ice swimming as a healthy lifestyle but also to strengthen community ties and celebrate the holiday season in a unique way. The event’s atmosphere is truly unique. Spectators watch from the riverbank as swimmers enter the water, singing their ice swimming anthem and performing a collective warm-up before swimming (domov.sme.sk).

In Piešťany ist es üblich, dass sich „Eisbären“ kurz nach Heiligabend im Fluss Váh baden. Einige versuchen, das andere Ufer zu erreichen, während andere einfach nur gemütlich im kalten Wasser schwimmen. Ich bin gespannt, ob eines Tages eine Vorführung der Robbenjagd Teil dieser Veranstaltung sein wird. Ende 2010 war die Strömung des Váh sehr stark, weshalb die Eisschwimmer von einer anderen Stelle ins Wasser gingen als gewöhnlich.

Das Eisschwimmen im Váh zieht regelmäßig sowohl Einheimische als auch Besucher an. Die Schwimmer steigen gemeinsam in das kalte Wasser des Váh, um ihre Gesundheit zu stärken und während der Feiertage für gute Laune zu sorgen. Die Tradition des Eisschwimmens in Piešťany reicht bis ins 20. Jahrhundert zurück, wobei organisierte Gruppenschwimmen insbesondere in den letzten zwei Jahrzehnten populär wurden. Im Jahr 1974 lud Karol Kevan eine damals sehr populäre Gruppe Prager Eisschwimmer nach Piešťany ein und legte damit den Grundstein für das regelmäßige Winterschwimmen im Váh (piestanskydennik.sk).

Jedes Jahr treffen sich die Eisschwimmer am Ufer hinter dem Hotel Magnólia, von wo aus sie gemeinsam in den Váh steigen (piestanskydennik.sk). Die Veranstaltung beginnt gewöhnlich um 14:00 Uhr, und es nehmen etwa 60 bis 80 mutige Männer und Frauen teil (mytrnava.sme.sk). Die Teilnehmer schwimmen eine 300 Meter lange Strecke zwischen dem Stadt- und dem Kurortufer von Piešťany, wobei jeder nach seinen Fähigkeiten schwimmt (domov.sme.sk). Die Veranstaltung wird vom Eisschwimmerclub Piešťany organisiert, der Enthusiasten des Winterschwimmens aus der gesamten Region zusammenbringt. Ziel der Veranstaltung ist es, nicht nur das Eisschwimmen als gesunden Lebensstil zu fördern, sondern auch die Gemeinschaft zu stärken und die Weihnachtsfeiertage auf eine unkonventionelle Weise zu feiern. Die Atmosphäre der Veranstaltung ist einzigartig. Zuschauer verfolgen vom Ufer aus, wie die Schwimmer ins Wasser steigen, vorher die Eisschwimmer-Hymne singen und sich gemeinsam aufwärmen (domov.sme.sk).

 

, , , ,

Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Horné Považie, Fotografie

Vodná nádrž Nosice – priehrada mládeže

skala
Hits: 4025

Vodná nádrž je nádržou na rieke pred mestom Púchov. Postavená bola v roku 1949 až 1957 ako Priehrada mládeže (Wikipedia). Je najstaršou priehradou na rieke Váh. Počas jej vytryskol prameň uhličitej z hĺbky 67.5 metra. sa agresívne chovala voči železu a betónu, preto sa stavba natiahla na dlhší (teraz.sk). Na horninový podklad museli navŕšiť čadičové kocky, ktoré zaliali betónom (Miro Mikáč). Prameň bol liečivý, vďaka čomu vznikli liečebné Nimnica. Prehradením Váhu došlo k zatopeniu Okrut a časti obce Nosice (teraz.sk), presídlení boli aj obyvatelia obce Milochov. Pred výstavbou muselo byť preložených 12 km železníc a 35 km ciest (Maroš Trnik). 

Rozloha Nosickej je 5.7 km2, objem 36 miliónov m3, maximálna hĺbka je 18 metrov, priehradný múr je 36 metrov vysoký a 472 metrov dlhý (Wikipedia). V najširšom mieste sú od seba vzdialené 1.5 km (Maroš Trnik). Nosice sú súčasťou Vážskej kaskády. Od roku 1957 je súčasťou nádrže je vodná elektráreň (Wikipedia), ktorá má funkciu týždenného vyrovnávania prietokov (seas.sk). Nádrž Nosice je aj miestom letnej , je tu možnosť kúpania, surfovania, člnkovania, plachtenia a rybolovu (slovakianguide.sk). Na úpätí Hradiska nad priehradným múrom je postavená vežička – rozhľadňa. Možno tu pozorovať 160 druhov vtákov (Maroš Trnik).

The water reservoir is located on the Váh River, upstream of the town of Púchov. It was constructed between 1949 and 1957 and was initially named the „Priehrada mládeže“ or „Youth Dam“ (Wikipedia). It stands as the oldest dam on the Váh River. During its construction, a carbonated water spring erupted from a depth of 67.5 meters. The water exhibited aggressive behavior towards iron and concrete, leading to an extended construction period (teraz.sk). Basalt blocks had to be piled onto the bedrock, which were then covered with concrete (Miro Mikáč). The spring was therapeutic, contributing to the establishment of the healing spa, Nimnica. The damming of the Váh River resulted in the flooding of the village of Okrut and a section of the village of Nosice, leading to the relocation of the inhabitants of the village of Milochov. Prior to construction, 12 km of railways and 35 km of roads had to be rerouted (Maroš Trnik).

The surface area of Nosice Reservoir is 5.7 km2, with a volume of 36 million m3. Its maximum depth is 18 meters, and the dam wall is 36 meters high and 472 meters long (Wikipedia). At its widest point, the shores are 1.5 km apart (Maroš Trnik). Nosice is part of the Váh Cascade. Since 1957, it has housed a hydroelectric power plant (Wikipedia), serving the purpose of weekly flow regulation (seas.sk). Nosice Reservoir also serves as a summer recreation area, providing opportunities for swimming, surfing, boating, sailing, and fishing (slovakianguide.sk). At the foot of Hradisko, above the dam wall, a tower-observatory has been erected, offering panoramic views. It’s an excellent spot for observing 160 bird species (Maroš Trnik).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

skala
Hits: 4412

Trenčín je centrom stredného Považia, významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu (trencin.sk) a módy (Wikipedia). Tradíciu v meste majú a veľtrhy. Žije tu takmer 60000 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 204 – 210 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 82 km2. Má 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín a Zlatovce (trencin.sk). V roku 1850 žilo v Trenčíne 2602 obyvateľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďarské pomenovanie je Trencsén, nemecký Trentschin, latinský Trentsinium alebo Laugaricio. Trenčiansky úsek stredného Považia možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku – Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Trenčianska Teplá – žije tu približne 120 000 obyvateľov. Cez mesto preteká rieka . Mesto má aj letisko, ktoré slúži aj na vojenské účely. V areáli sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a. s., ktoré opravujú lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. Vznikla tu aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

Nachádza sa tu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského, výstavisko EXPO center. Pravidelne sa tu koná festival Pohoda, Jazz pod hradom. V rámci EXPO center: Trenčín mesto módy, Salón textilnej a odevnej techniky, Zlatá Fatima – producentov módy a odievania, Beauty Slovakia, Aqua – medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroeneregetiky a ochrany životného prostredia. AS Trenčín je úspešný futbalový klub. Dukla Trenčín hokejový. Rozvinutá je aj kanoistika, hádzaná a florbal. Trenčín je hokejové mesto, a nielen z dôvodu dvoch zimných štadiónov – jeden nesie meno Pavla Demitru, druhý Mariána Gáboríka. Medzi ďalšie patrí: filmár Pavol Barabáš, historik Vojtech Zamarovský, maliar Miloš Alexander Bazovský, fotograf Karol Kállay, spisovateľka Nataša Tanská, filmový producent Rudolf Biermann, režisér Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, herečka Ida Rapaičová, Marta Sládečková, hudobník Richard Rybníček, dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá Lýdia Kyseľová, duchovný Marián Gavenda, hokejista Zdeno Chára, moderátorky Jarmila Lajčáková Hargašová a Soňa Müllerová Behulová, Štefan Skrúcaný, diplomati Pavol Hamžík, Egon Lánsky, Alojz Lorenc, Alexander Dubček (Wikipedia). Z minulosti samozrejme Matúš Čák, učiteľ Samuel Štúr – otec Ľudovíta (trencin.sk).

Trenčín patrí ku najstarším slovenským mestám. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi. Ešte pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk jedna z vetiev „Jantárovej „, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomoria na Pobaltie (trencin.sk). V diele Geografia od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 – 168) je pomenovanie mesta Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Na prelome letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene zo severu a západu, predovšetkým Kvádi. Kvádi spolu s Markomanmi, sídliacimi na južnej Morave viedli časté boje s Rimanmi. Svedectvom týchto vojen je aj známy rímsky nápis na hradnej skale, ktorý tu zanechala II. pomocná légia, keď tu prezimovala v rokoch 179 – 180 (trencin.sk). V preklade ja na ňom napísané: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie (Jurčacko). Je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom provincie Vag, ktorú sa spomína v zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 (trencin.sk). V roku 1241 mesto odolalo tatárskemu útoku (trencin.sk). Najväčšiu slávu zažilo mesto za Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia (trencin.sk). 19.2.1412 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta (trencin.sk). Mestská veža (Dolná brána) bola súčasťou opevnenia začiatkom 15. storočia (trencin.sk).

V roku 1548 žilo v Trenčíne 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 obyvateľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasiahol mesto mor, v roku 1593 a 1625 povodeň. V roku 1706 žilo v Trenčíne 1880 obyvateľov (trencin.sk). Morový stĺp v strede bol postavený v roku 1712 ako spomienka na mor, ktorý postihol mesto v roku 1710 (trencin.sk). 14.5.1708 zhorelo v meste 195 . V roku 1787 žilo v Trenčíne už 4 222 obyvateľov. V roku 1790 požiar zničil aj hrad. V roku 1805 tadeto prechádzal ruský cár Alexander po bitke pri Slavkove. 26.8.1813 sa pri povodne takmer utopil František Palacký. Rok 1831 je rokom cholery (trencin.sk). V roku 1886 zachvátil mesto veľký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nórska firma Gregersen postavila v meste nový oceľový cestný most cez Váh s dĺžkou 258 a šírkou 6 metrov. V roku 1904 grófka Ifigénia D`Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad. V roku 1919 mesto prekročilo hranicu 10 000 obyvateľov (10191) (trencin.sk).

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom, postavená bola železnica. Od konca 19. storočia sa rozvinul priemysel, textilné továrne, liehovary, spracovanie gumy, dreva. Za prvej Československej republiky sa rozrástol odevný, potravinársky a strojársky priemysel. Po roku 1945 výstavníctvo (Wikipedia).

Trenčín is the center of central , a significant hub for commerce, economy, culture, and sports (trencin.sk) and fashion (Wikipedia). The city has a tradition of hosting exhibitions and fairs. It is home to nearly 60,000 residents and is situated at an elevation of 204 to 210 meters above sea level. Covering an area of almost 82 km2, it comprises 10 cadastral territories: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín, and Zlatovce (trencin.sk). In 1850, Trenčín had a population of 2,602, which increased to 7,011 by 1900 and 29,055 by 1970 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Its Hungarian name is Trencsén, German Trentschin, Latin Trentsinium, or Laugaricio. The Trenčín section of central Považie can be considered one of the most continuously urbanized agglomerations in Slovakia, with approximately 120,000 inhabitants in the vicinity, including Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava, and Trenčianska Teplá. The Váh River flows through the city, which also hosts an airport serving both civilian and military purposes. The area includes the company Letecké opravovne Trenčín, a.s., specializing in the repair of aircraft and helicopters from around the world. Trenčín is also home to the Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

The city features the Galéria Miloša Alexandra Bazovského, EXPO center exhibition hall, and hosts regular events such as the Pohoda festival and Jazz pod hradom. Within the EXPO center, Trenčín is known for its fashion events, textile and clothing technology salons, Zlatá Fatima – a competition for fashion and clothing producers, Beauty Slovakia, Aqua – an international exhibition of water management, hydroenergy, and environmental protection. The city is home to successful football and hockey clubs, AS Trenčín and Dukla Trenčín, respectively. Trenčín is recognized for its achievements in canoeing, handball, and floorball. Known as a hockey city, it boasts two winter stadiums, one named after Pavol Demitra and the other after Marián Gáborík. Notable personalities associated with Trenčín include filmmaker Pavol Barabáš, historian Vojtech Zamarovský, painter Miloš Alexander Bazovský, photographer Karol Kállay, writer Nataša Tanská, film producer Rudolf Biermann, director Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, actress Ida Rapaičová, Marta Sládečková, musician Richard Rybníček, longtime editor-in-chief of Mladé Letá Lýdia Kyseľová, clergyman Marián Gavenda, hockey player Zdeno Chára, and TV presenters Jarmila Lajčáková Hargašová and Soňa Müllerová Behulová, among others (Wikipedia). From the past, notable figures include Matúš Čák and teacher Samuel Štúr, father of Ľudovít (trencin.sk).

Trenčín is one of the oldest Slovak cities, with archaeological findings suggesting human presence over 200,000 years ago. Prior to the arrival of the Celts, one branch of the „Amber Road,“ traveled by Etruscan, Greek, and later Roman traders from the Mediterranean to the Baltic, passed through the Trenčín region via the Vlársky Pass (trencin.sk). In the Geographia by the Greco-Roman polymath Claudius Ptolemy (90 – 168), the city is referred to as Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Around the turn of the era, Germanic tribes, particularly the Quadi, displaced the Celts from the north and west, specifically from the Kvádi region. The Quadi, along with the Marcomanni residing in southern Moravia, engaged in frequent battles with the Romans. Evidence of these wars is the well-known Roman inscription on the castle rock, left by the II. auxiliary legion when it wintered here in 179 – 180 (trencin.sk). Translated, the inscription reads: „To the victory of the emperors and the army, which resided in Laugarícius, numbering 855 soldiers of the II. auxiliary legion, M.V. Maximianus, the legate of the II. auxiliary legion, had it made“ (Jurčacko). It is likely that Trenčiansky hrad was the seat of the Vag province at the end of the 10th and beginning of the 11th century, as mentioned in the founding charter of the Prague bishopric from 1086 (trencin.sk). In 1241, the city resisted a Tatar attack (trencin.sk). The greatest glory came to the city during the early 14th century under Matúš Čák Trenčianský (trencin.sk). On February 19, 1412, King Sigismund of Luxembourg granted Trenčín the status of a free royal city (trencin.sk). The city tower (Dolná brána) was part of the fortifications in the early 15th century (trencin.sk).

In 1548, Trenčín was home to 222 families, approximately 1,200-1,300 residents. In the years 1585, 1656, 1710, and 1716, the city faced plague outbreaks, while floods occurred in 1593 and 1625. In 1706, Trenčín had 1,880 inhabitants (trencin.sk). The plague column in the middle of the square was erected in 1712 as a memorial to the plague of 1710 (trencin.sk). On May 14, 1708, 195 houses burned down in the city. In 1787, Trenčín had 4,222 inhabitants. In 1790, a fire destroyed the castle, and in 1805, Russian Tsar Alexander passed through the city after the Battle of Slavkov. On August 26, 1813, František Palacký almost drowned in a flood. The year 1831 marked a cholera epidemic (trencin.sk). In 1886, a major fire swept through the city. In 1897, the Norwegian company Gregersen built a new steel road bridge over the Váh, measuring 258 meters in length and 6 meters in width. In 1904, Countess Ifigénia D’Arcourt donated Trenčiansky hrad to the city. In 1919, the population exceeded 10,000 residents (10,191) (trencin.sk).

In the second half of the 19th century, Trenčín became a significant trade and industrial center, with the construction of the railway. Since the late 19th century, the city has seen the development of industry, including textile factories, distilleries, and wood processing. During the First Czechoslovak Republic, the city’s textile, food, and engineering industries expanded. After 1945, exhibitionism became prominent (Wikipedia).