Značka: Váh

2006-2010, 2008, 2009, 2010, Časová línia, Fotografické, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské

Fotosession Piešťany

26/03/201107/03/2024 skala

7. Fotosession – 28.3.2010

V poslednú marcovú nedeľu sa uskutočnilo ďalšie, v poradí už siedme, pokračovanie akcie Piešťanského fotoklubu – Fotosession. Za celý deň som narátal okolo 50 účastníkov, ktorí sa zúčastnili na tomto milom podujatí. Vypočuli sme si niekoľko prednášok, mali sme možnosť porozprávať sa medzi sebou. Ku spoločenskej stránke pozitívne prispel aj spoločný obed. Medzi účastníkmi podujatia boli aj členovia fotoklubov z iných miest. Nielen z Piešťan, ale napr. z Galanty, z Trnavy, z Nových Zámkov a z Bratislavy. Príležitosť sme využili aj na vzájomne sa informovanie o pripravovaných podujatiach v roku 2010.

On the last Sunday in March, another, already seventh, continuation of the event organized by the Piešťany Photoclub took place – Fotosession. Throughout the day, I counted around 50 participants who took part in this pleasant event. We listened to several lectures and had the opportunity to talk among ourselves. The communal aspect was positively contributed to by a shared lunch. Among the participants of the event were also members of photoclubs from other cities, not only from Piešťany but, for example, from Galanta, Trnava, Nové Zámky, and Bratislava. We also took the opportunity to inform each other about upcoming events in 2010.

Na začiatku nám Martin Štepka predstavil predovšetkým výhody farebného priestoru LaB. Ukázal nám možnosti jeho použitia predovšetkým v produkte Adobe Photoshop. Martin ukázal veľkosť priestoru LaB a jeho princíp založený na ľudskom vnímaní.

At the beginning, Martin Štepka introduced primarily the benefits of the LaB color space. He showed us the possibilities of its use, especially in the Adobe Photoshop product. Martin demonstrated the size of the LaB space and its principle based on human perception.

Nasledovala Katarína Mocáková, ktorá nám hovorila o svojej ceste ku zvládnutej gumotlači. Ide o historickú tvorbu fotografií, čo je zaiste v dnešnej digitálnej dobe nezvyčajné. Katke Mocákovej, ako sme počuli, sa táto výtvarná tvorba páči a ja musím povedať, že mne tiež. Určite by som sa sám na gumotlač len tak nedal, ale jej výsledné produkty sa mi veľmi páčia :-). Spomenula aj to, že nevie o nikom na Slovensku, okrem nej a Rasťa Čambala, kto by sa niečomu podobnému venoval. V jej prednáške odznel termín “fotografika”, ktorým označuje svoje a podobné postupy umeleckej tvorby. Jej rozprávanie na mňa spravilo veľký dojem. Namáčanie papiera, tvorba negatívu, skenovanie a mnohé iné vo mne vzbudzovali rešpekt pred vynaloženou energiou, trpezlivosťou a zvládnutou technológiou :-).

Next was Katarína Mocáková, who talked to us about her journey into mastering gum bichromate printing. It involves the historical technique of creating photographs, which is quite unusual in today’s digital age. As we heard, Katarína Mocáková enjoys this artistic form, and I must say that I do too. I certainly wouldn’t engage in gum bichromate printing myself, but I really like the end results of her work :-). She also mentioned that she doesn’t know of anyone in Slovakia, except for herself and Rasťo Čambala, who is dedicated to something similar. In her presentation, the term “photografika” was mentioned, which she uses to label her and similar processes of artistic creation. Her storytelling made a great impression on me. Immersing paper, creating negatives, scanning, and many other aspects evoked a sense of respect for the energy, patience, and mastered technology involved :-).

Dušan Beláň nám rozprával o lokálnych úpravách v programe Adobe Lightroom. Bol prezentovaný ako nástroj pre fotografov, s tým že časom sa zrejme situácia vyvinie do takej miery, že Photoshop nebude musieť fotograf na drvivú väčšinu úprav, vôbec otvárať. Photoshop bude nástrojom pre grafikov a Lightroom pre fotografov.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Nasledoval obed v krásnych priestoroch Kursalonu. Tentokrát boli aj buchty, s ktorými bol neustále spájaný najmä Peter Ertl :-). Chutilo však všetko a hádam aj všetkým. Samozrejme, podstatné bolo vymeniť si skúsenosti, zážitky a pod.

Po obede v “svadobnej sále” sme pokračovali prezentáciou projektu VOĽBY, v ktorej Jozef Ondzík (inak praktizujúci anesteziológ) prezentoval fotografie viacerých autorov, na ktorých boli zachytené rôzne voľby. Videli sme fotografie počas samotného procesu vo volebnej miestnosti, ale predovšetkým snímky zhotovené počas volebných kampaní. Zaujala ma nesmierna nestrannosť s akou boli fotografie vytvorené. Napokon aj celá prezentácia bola v takom vyrovnanom duchu, kde názor na politiku, a tým samozrejme aj na smerovanie spoločnosti bol len jedným z mnohých. A už vôbec nebola cítiť žiadna voličská preferencia autorov, ani celého projektu. Podobne sa vyjadril aj Martin Ondko v diskusii. Fotografie, ktoré sme videli, nie sú na 100 % tie, ktoré budú aj vo finálnom produkte projektu prezentované, ale zaujímavé bolo, že boli širšiemu auditóriu prezentované prvý krát. Ako povedal aj pán Ondzík, naše reakcie boli preňho určite prínosom.

After lunch in the “wedding hall,” we continued with the presentation of the project VOĽBY, in which Jozef Ondzík (also a practicing anesthesiologist) presented photographs from various authors, capturing different choices. We saw photographs during the voting process itself in the polling station, but especially shots taken during election campaigns. I was impressed by the incredible impartiality with which the photos were created. Finally, the entire presentation was in such a balanced spirit, where opinions on politics, and thus, of course, on the direction of society, were just one of many. There was no sense of any voter preference from the authors or the entire project. Martin Ondko expressed a similar sentiment in the discussion. The photos we saw are not 100% the ones that will be presented in the final project, but it was interesting that they were presented to a wider audience for the first time. As Mr. Ondzík said, our reactions were certainly beneficial for him.

Ako posledný vystúpil Joe Klamar, alebo ak chcete Jozef Klamár. Viacnásobný víťaz Czech Press Photo a iných súťaží, fotografujúci pre francúzsku agentúru AFP, rodák z Jasnej-Záhradiek. Joe nám ukázal kvantum fotografií, ktoré sa nám všetkým iste páčili. Hovoril síce viackrát, že sa na plátne z dataprojektoru občas pritrafia zlé snímky, ale evidentne sa mu nedarilo naplniť túto myšlienku. Viaceré jeho zábery som videl predtým aj na papieri vo veľkom formáte na výstavách v Bratislave. Najprv nám ukázal fotky zo športových súťaží, predovšetkým z lyžovania a zo skokov na lyžiach. Potom sme videli aj zopár silných záberov napr. z Bosny. Trošku sme načreli do problematiky spôsobu, ako sa dostať na to správne miesto. Napríklad počas oficiálnej návštevy pápeža, ale aj trebárs, čo robiť v dave počas demonštrácie. Dozvedeli sme sa aj to, že spravodajstvo si vyžaduje produkovať fotografie aj vtedy, keď sa prakticky nič nedeje. Mnohokrát každý deň. Videli sme fotografie aj zo Slovenska, aj trošku fotografií z voľnej tvorby – kone na Muráni a pár autoportrétov. Na konci sa Joe vrátil ku športu, videli sme napr. zábery z Pekingskej olympiády, biatlon a futbal.

As the last speaker, Joe Klamar, or Jozef Klamár, took the stage. A multiple winner of Czech Press Photo and other competitions, photographing for the French agency AFP, born in Jasna-Záhradky. Joe showed us a plethora of photographs that surely appealed to all of us. Although he mentioned several times that occasionally bad shots hit the screen from the data projector, he evidently failed to fulfill this idea. I had seen several of his shots before on paper in large format at exhibitions in Bratislava. First, he showed us photos from sports competitions, especially from skiing and ski jumping. Then we saw some powerful shots, for example, from Bosnia. We delved a bit into the issue of how to get to the right place. For example, during the official visit of the pope, or even what to do in a crowd during a demonstration. We also learned that journalism requires producing photos even when practically nothing is happening. Many times every day. We saw photos from Slovakia and a bit of free-form photography – horses in Muráň, and a few self-portraits. In the end, Joe returned to sports, showing shots from the Beijing Olympics, biathlon, and football.

Podľa Jožovho rozprávania bolo jasné, že často trpí nedostatkom času. Spravodajská fotografia mu neposkytuje veľa možností tvoriť – je to však dosť paradoxné, pretože fotografie Joe Klamaru nesú svoj rukopis a sú zasiahnuté nápadmi. Napriek tomu, že od odfotenia záberu pre agentúru, po jej odovzdanie, má niekedy polhodinu, niekedy hodiny, určite však nie deň, Joe dokáže tomu úspešne tvoriť. A stáva sa, že svoje fotky vidí až keď ich niekto opublikuje. Na druhej strane je rád za množstvo príležitostí, ktoré mu jeho práca poskytuje. Raz by Joe chcel mať viac času na fotografovanie. Celý čas pôsobil veľmi skromne, často z jeho úst vyšla veta v zmysle “to sa dá urobiť oveľa lepšie”. Zaujala ma veľmi jedna, pre mňa nečakaná myšlienka, ktorú Joe spomenul – “choďte si fotiť Africký pohár vo futbale – tí chlapci hrajú ešte pre radosť”. Po výdatnej dávke Joe Klamara siedme Fotosession úspešne skončilo. Teším sa na ďalšie pokračovanie tejto dobrej myšlienky.

According to Joe’s narrative, it was clear that he often suffers from a lack of time. Reportage photography doesn’t offer him many opportunities to create – it’s quite paradoxical, as Joe Klamar’s photos carry his signature and are infused with ideas. Despite having sometimes only half an hour, sometimes hours, but certainly not a day, from taking a shot for the agency to delivering it, Joe manages to create successfully. It happens that he sees his photos only when someone publishes them. On the other hand, he appreciates the many opportunities his work provides him. Joe would like to have more time for photography someday. Throughout the time, he appeared very modest, often saying things like “this can be done much better.” One unexpected idea that caught my attention was when Joe mentioned, “Go shoot the African Cup in football – those guys still play for joy.” After a generous dose of Joe Klamar, the seventh Fotosession ended successfully. I look forward to the next continuation of this good idea.

6. Fotosession – 25.10.2009

Téma: Zhotovovanie rôznorodých fotografických obrazov v meste Piešťany vo vymedzenom čase všetkými zúčastnenými fotografmi, s cieľom zachytenia subjektívnych individuálnych pohľadov na mesto a život v ňom. Ráno sme sa zišli v Kursalone, bohužiaľ kvôli pretrvávajúcim zrážkam v uplynulom týždni, v menšom počte. Bolo nás do 15 maximálne odhadujem. Dlhý, skutočne veľmi dlhý čas predtým bolo pomerne hrozné počasie na pobyt vonku, ale v sobotu 25.10 bolo v Piešťanoch ako stvorené na fotenie. Mám pocit, že každý si fotografoval sám. Večer sme sa zišli a fotografie sme odovzdali vo formáte JPG. Narobené fotografie potom preberali na svojich každotýždenných stretnutiach v klube jeho členovia a vybrali cca 50 fotografií, ktoré potom viac ako mesiac boli vystavené v Kursalone. Pekná myšlienka, však?

Subjekt: Creating diverse photographic images in the town of Piešťany within a defined time frame by all participating photographers, with the aim of capturing subjective individual views of the town and life in it. In the morning, we gathered at Kursalon, unfortunately, due to persistent rainfall in the past week, in smaller numbers. I estimate there were a maximum of 15 of us. A long, truly very long time before that, the weather for being outside was quite terrible, but on Saturday, October 25, Piešťany seemed perfect for photography. I feel like everyone was capturing their own perspective.

In the evening, we met again, and the photographs were submitted in JPG format. The photos taken were then reviewed by the members of the club at their weekly meetings, and approximately 50 photographs were selected. These selected photos were exhibited in Kursalon for over a month. A nice idea, isn’t it?

5. Fotosession – 5.4.2009 – tentoraz som sa akcie nezúčastnil. /I did not participate in the event.

4. FotoSession v Piešťanoch

V priestoroch Kursalonu sa konalo 26.10.2008 už štvrté stretnutie fotoklubov a fotografov. Spáchal ho Piešťanský fotoklub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám “doma”, na toto podujatie vybral po prvý raz. Program ma lákal, samozrejme bol som zvedavý na realizáciu. Ráno sme začali po úvodnom privítaní prezentáciou firmy SONY. Predstavitelia SONY nám prezentovali fotoaparáty a objektívy svojej značky. Odhadom priniesli 8 – 10 fotoaparátov a cca 15 objektívov, zopár bleskov. Nechýbala ani najnovšia α 900. Skúšali sme aj objektív s dvoma nastaviteľnými svetelnosťami 2.8 a 5.6. Techniku sme mohli vyskúšať, ohmatať, cca do 16 hodiny. Bolo to každopádne prínosné.

Potom nám Ivan Čaniga, známy fotograf svetového mena, prezentoval svoje portrétne fotografie. Hovoril o možných riešeniach portrétovania v časovom strese, o komunikácii, o svetle, o voľnosti pri tvorbe fotografie apod. Videli sme množstvo fotografií z rôznych prostredí. Prezentácia sa predĺžila oproti plánu, aj otázok Ivan zodpovedal viacero. Po prezentácii, vo viacmenej voľnejšom čase, ukázal veľa fotografií na papieri, o ktoré bol dosť vysoký záujem. Je to zrejmé z fotografií nižšie.

Nasledovala moderovaná diskusia. Veľmi som bol zvedavý, čo z toho bude. Moderátorom bol Maroš Dubovský a neskôr Martin Ondko. Veľa otázok ale nebolo treba hosťom klásť, ich odpovede asi prekvapili mnohých. Boli vlastne dlhé, ale svojim spôsobom aj tak krátke. Boli predovšetkým zmysluplné, plné emócii, skúsenosti, sebapoznania i poznania druhých. Odpovedala Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal a Ivan Čaniga.

On October 26, 2008, the fourth meeting of photo clubs and photographers took place at the Kursalon premises, organized by the Piešťany Photo Club. Despite having it “at home,” I chose to attend this event for the first time. The program was enticing, and I was curious about the execution. In the morning, we started with an introductory welcome, followed by a presentation from SONY. Representatives from SONY showcased their brand’s cameras and lenses, bringing around 8 – 10 cameras, approximately 15 lenses, and a few flashes. The latest α 900 was also part of the display. We had the opportunity to try and explore the equipment until around 4 p.m., which was undoubtedly beneficial.

Subsequently, Ivan Čaniga, a renowned photographer of international acclaim, presented his portrait photographs. He discussed possible solutions for portrait photography under time constraints, communication techniques, the role of light, creative freedom in photography, and more. We saw numerous photographs from various settings. The presentation extended beyond the planned time, and Ivan addressed several questions from the audience. After the presentation, during a somewhat more relaxed period, he also showed many printed photographs that garnered considerable interest, as evident from the photos below.

A moderated discussion followed, and I was quite curious about the outcome. Maroš Dubovský served as the moderator, later joined by Martin Ondko. However, there wasn’t a need for many questions from the audience; the answers from the guests likely surprised many. The responses were, in a way, lengthy but still short. They were meaningful, full of emotions, experiences, self-awareness, and insights into others. Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal, and Ivan Čaniga participated in providing responses.

Po úžasnej diskusii sme nasýtili svoje žalúdky a nasledoval voľnejší program. Ja som ho využil na rozvíjanie medziľudských vzťahov. Poobede nám Edo Čupka odprezentoval fotografovanie jazzového festivalu International Jazz Piešťany, ktorý prebieha značnú časť roka v bare Art Jazz Gallery u Doda Šošoku. Ten je mimochodom neďaleko od Kursalonu na Winterovej ulici.

Niektorí cezpoľní sa s nami postupne lúčili, iní sa k nám večer pridali, pretože nás čakala vernisáž výstavy FotoKursalon 2008. Do súťaže sa prihlásilo 32 účastníkov. Vernisáž bola spojená s vyhlásením výsledkov. Všetko prebehlo hladko, na vernisáž došlo podľa môjho odhadu 50 – 80 ľudí. Výstava potrvá v priestoroch Kursalónu do 30.11.2008. Primátor Piešťan podporil FotoSession nielen svojou osobnou účasťou, ale aj tým, že jednu cenu určil sám. V neposlednom rade sa podieľal na cene pre víťaza FotoKursalonu a okrem iného aj pre víťaza predtým sa konajúcej akcie ParkFoto. Piešťany sú nádherné miesto, kde si vždy umenie našlo svoje miesto. Dúfam, že to tak zostane 🙂

Večer, cca od 19:30 nám, aj verejnosti predviedli svoje umenie muzikanti v zložení: Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji a Caroline Hitland. Erich je kráľom slovenského blues a je to uznávaný umelec. Caroline Hitland je nórska speváčka, ktorá pôsobí medzi Stanom a Erichom ako kvet medzi listami. Jej neskutočne sympatický prejav môžete posúdiť podľa fotografií dole. Škoda, že nemôžete počuť aj jej spev, stojí to za to! Samozrejme aj chlapci boli výborní.

After an amazing discussion, we satisfied our stomachs, and a more relaxed program followed. I used this time to foster interpersonal relationships. In the afternoon, Edo Čupka presented photography from the International Jazz Piešťany jazz festival, which takes place for a significant part of the year at the Art Jazz Gallery near Winterova Street, not far from Kursalon.

Some attendees gradually bid farewell to us, while others joined us in the evening as we awaited the opening of the PhotoKursalon 2008 exhibition. Thirty-two participants entered the competition. The exhibition opening was combined with the announcement of the results. Everything went smoothly, and about 50 – 80 people attended the vernissage, based on my estimate. The exhibition will run at Kursalon until November 30, 2008. The mayor of Piešťany supported FotoSession not only with his personal presence but also by personally designating one of the prizes. He also contributed to the prize for the winner of FotoKursalon and, among other things, the winner of the previously held ParkFoto event. Piešťany is a beautiful place where art has always found its home. I hope it stays that way.

In the evening, around 7:30 PM, musicians, including Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji, and Caroline Hitland, showcased their artistry to us and the public. Erich is the king of Slovak blues and a recognized artist. Caroline Hitland is a Norwegian singer who acts as a flower among the leaves between Stan and Erich. You can judge her incredibly likable demeanor based on the photos below. Unfortunately, you can’t hear her singing, but it’s worth it! Of course, the guys were excellent as well.

Odkazy

FotoSession 2007 – Juraj Zermegh
Vlado Burjan a FotoSession
3. Fotosession – 15.3.2008
2. Fotosession – 28.10.2007 – Photobox.sk pohľad

Skúšali Nikonáci, Canonáci aj Hasselblaďáci :-)

Potom sme si všetci, aj verejnosť mohli slávnostne prezrie výstavu, diskutovať, blahoželať ...

Po prezentácii Rasťo Čambal s naliehavým výrazom diskutuje

K svojim fotkám JAZZU sa vyjadruje Ernest Koppon

Rasťo Čambal sa vyjadroval ku fotografiám

Po obede prezentoval Edo Čupka fotografie jazzu z klubu/reštaurácie Doda Šošoku

Ďalšia časť programu. Ivan Čaniga ukazoval svoje portréty.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Príroda, Slovenská krajina, Technika, Vodné nádrže

Drahovská priehrada – vodné dielo, cez ktoré sa dá v lete prejsť na korčuliach

07/03/201107/03/2024 skala

Drahovská priehrada sa nachádza pre obcou Drahovce, cca 5 km od Starého mostu. Predovšetkým v lete je súčasťou Kolokruhu. Od Starého mostu dokola cez Drahovskú priehradu a späť je cca 11 km. Tento okruh sa dá zvládnuť na bicykli aj na korčuliach. Mimo letného obdobia je priehrada pre verejnosť neprejazdná. Je celkom zaujímavé prechádzať sa tesne nad úrovňou vody a vidieť ako sa valí voda.

Práce na stavbe vodného diela Drahovce – Madunice začali v roku 1956. Od roku 1960 začala sedemročná skúšobná prevádzka. Vodná nádrž Sĺňava slúži aj pre odber chladiacej vody do atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach (Igor Paulech, Peter Sedláčik).

Drahovská Dam is located near the village of Drahovce, approximately 5 km from Starý most (Old Bridge). Primarily in the summer, it is part of the Kolokruh circuit. The circuit, which goes around Starý most, through Drahovská Dam, and back, is approximately 11 km. This circuit can be completed on a bicycle or rollerblades. Outside the summer season, the dam is not accessible to the public. It is quite interesting to stroll just above the water level and see the flow of water.

Construction work on the Drahovce – Madunice waterworks began in 1956. A seven-year trial operation started in 1960. The Sĺňava reservoir also serves for the intake of cooling water for the nuclear power plant in Jaslovské Bohunice (Igor Paulech, Peter Sedláčik).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Komárno

20/11/201025/03/2024 skala

Mesto Komárno je najjužnejším miestom na Slovenku (komarno.sk). Maďarský názov mesta je Komárom, nemecký Komorn, latinský Camarum, Comaromium. Pre odlíšenie od mesta s rovnakým názvom, ktoré leží v Maďarsku, je v hovorovej maďarčine používaný názov Észak-Komárom (Severné Komárno) alebo Révkomárom. Na ploche 103.17 km² tu žije 34 190 obyvateľov (Wikipedia). Leží pri sútoku Dunaja a Váhu v nadmorskej výške 108 metrov nad morom. Je jedným z najstarších sídlisk v Karpatskej kotline. Žili tu Kelti, Rimania vybudovali na opačnom brehu Dunaja vojenský tábor a mesto Brigetio a neďaleké Celemantia. V dobe sťahovania národov sa tu dlhšie zdržiavali Avari. Koncom 9. storočia sem prišli Maďari. V 10. storočí pri sútoku vytvorili opevnené sídlo. Popri ňom vznikol hrad a osada Camarum (Kamarn, Camarun, Kamar, Camaron, Comaron). Stredoveké Komárno sa rozvíjalo hlavne za vlády Mateja Korvína. V čase tureckých vojen sa dostalo na pomedzie habsburgskej a osmanskej ríše. Preto bol hrad prebudovaný na pevnosť – Stará pevnosť. Neskôr pribudla Nová pevnosť. Obe odolávali Turkom. Od roku 1745 sa mesto stáva slobodným kráľovským mestom. V roku 1763 a 1783 postihlo mesto zemetrasenie (komarno.sk). Mesto bolo maďarské do roku 1918 (Wikipedia CS). 2.11.1938 bolo mesto pripojené ku Maďarsku. Do 30. 3. 1945 (komarno.sk). Po prvej svetovej vojne bola hraničná línia novozaloženého Československa stanovená cez stred rieky, čím došlo k oddeleniu mestskej časti Újszőny (dnes Komárom) na pravom brehu Dunaja, pripojenej k mestu v roku 1896 (Wikipedia).

Významné osobnosti Komárna: spisovateľ Mór Jókai, hudobný skladateľ Franz Lehár (komarno.sk), uhorský kráľ Ladislav Pohrobok, nitriansky biskup Lipót Kollonich, režisér Ivan Reitman, herečka Zuzana Marošová, spisovateľka Daniela Kapitáňová, kanoisti Atilla Szabó, Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer, kajakári Juraj Bača a Juraj Tarr, Erik Vlček, futbalista Szilárd Németh. Mesto má tieto mestské časti: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nova Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. V Komárne sa nachádzajú Slovenské lodenice, ktoré boli založené v roku 1898, nachádzajú sa medzi Alžbetiným ostrovom a Dunajom (Wikipedia).

The city of Komárno is the southernmost place in Slovakia (komarno.sk). The Hungarian name of the city is Komárom, German Komorn, Latin Camarum, Comaromium. To distinguish it from the city with the same name in Hungary, the informal Hungarian name Észak-Komárom (North Komárno) or Révkomárom is used. With an area of 103.17 km², it is home to 34,190 inhabitants (Wikipedia). It is situated at the confluence of the Danube and Váh rivers at an elevation of 108 meters above sea level. It is one of the oldest settlements in the Carpathian Basin. Celts lived here, and Romans built a military camp and the city of Brigetio on the opposite bank of the Danube, near Celemantia. During the migration of nations, Avars stayed here for a longer period. Hungarians arrived in the late 9^th century. In the 10^th century, they established a fortified settlement at the confluence. Next to it, a castle and the settlement of Camarum (Kamarn, Camarun, Kamar, Camaron, Comaron) emerged. Medieval Komárno developed mainly during the reign of Matthias Corvinus. During the Turkish wars, it became a border area between the Habsburg and Ottoman empires. Therefore, the castle was rebuilt into a fortress – the Old Fortress. Later, the New Fortress was added. Both resisted the Turks. Since 1745, the city has become a free royal town. In 1763 and 1783, earthquakes struck the city (komarno.sk). The city was Hungarian until 1918 (Wikipedia CS). On November 2, 1938, the city was annexed to Hungary until March 30, 1945 (komarno.sk). After World War I, the border line of the newly established Czechoslovakia was set through the middle of the river, resulting in the separation of the district of Újszőny (now Komárom) on the right bank of the Danube, which was annexed to the city in 1896 (Wikipedia).

Significant personalities from Komárno include the writer Mór Jókai, composer Franz Lehár (komarno.sk), Hungarian King Ladislaus the Posthumous, Nitra Bishop Lipót Kollonich, director Ivan Reitman, actress Zuzana Marošová, writer Daniela Kapitáňová, canoeists Atilla Szabó, Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer, kayakers Juraj Bača and Juraj Tarr, Erik Vlček, and footballer Szilárd Németh. The city has the following districts: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nova Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. In Komárno, there are the Slovak Shipyard, founded in 1898, located between Elisabeth Island and the Danube (Wikipedia).

Komárom városa a Szlovákia legdélibb városa (komarno.sk). A város magyar neve Komárom, német neve Komorn, latin neve pedig Camarum, Comaromium. A várost azonos nevű magyarországi városhoz való megkülönböztetés végett a beszélt magyar nyelvben Észak-Komárom (Északi Komárom) vagy Révkomárom (Révköz-Komárom) elnevezések is használatosak. A területe 103,17 négyzetkilométer, és a városban 34 190 lakos él (Wikipedia). A Duna és a Vág találkozásánál, tengerszint feletti 108 méter magasságban található. Az egyik legrégebbi település a Kárpát-medencében. Itt éltek a kelták, a rómaiak a Dunától távolabb, az Árpád-korban pedig létrehozták a Brigetio nevű várost és a közeli Celemantia‑t. A népvándorlás korában hosszabb ideig avarok tartózkodtak itt. A 9. század végén érkeztek ide a magyarok. A 10. században a két folyó torkolatánál erődített települést hoztak létre. Mellette kialakult egy vár és a Camarum nevű település (Kamarn, Camarun, Kamar, Camaron, Comaron). A középkori Komárom főként Mátyás király uralma alatt fejlődött. A török háborúk idején a Habsburg Birodalom és az Oszmán Birodalom határvidékére került. Ezért a várat átalakították erődítéssé – Óvárrá. Később hozzáadódott az Újvár. Mindkettő ellenállt a törököknek. 1745-től a város szabad királyi várossá vált. 1763-ban és 1783-ban földrengés érte a várost (komarno.sk). A város 1918-ig magyar terület volt (Wikipedia CS). 1938. november 2‑án a várost Magyarországhoz csatolták. 1945. március 30-ig (komarno.sk). Az első világháború után a csehszlovák államhatár a folyó közepén haladt el, ami a Dunán a jobb parton fekvő Újszőny városrész elválasztásához vezetett, amelyet 1896-ban csatoltak a városhoz (Wikipedia).

Kiemelkedő személyiségek Komáromban: író Mór Jókai, zeneszerző Franz Lehár (komarno.sk), Magyarország királya, V. László, nyitrai püspök Lipót Kollonich, rendező Ivan Reitman, színésznő Zuzana Marošová, írónő Daniela Kapitáňová, kenusok Attila Szabó, Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer, kajakosok Juraj Bača és Juraj Tarr, Erik Vlček, labdarúgó Szilárd Németh. A városnak a következő városrészei vannak: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nova Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. Komáromban található a Szlovák Hajógyár, amelyet 1898-ban alapítottak, az Alžbeta-sziget és a Duna között helyezkedik el (Wikipedia).

Odkazy

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006-2010, 2007, Časová línia, České, Česko, Do roku 2005, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Nízke Tatry, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Čechy, Typ krajiny, Zahraničie

Český Krumlov, Donovaly, Ratnovce a iné

16/08/201007/03/2024 skala

Chtelnica

Obec bola osídlená už v mladšej dobe kamennej. Spomína sa v roku 1208 pod názvom Witelnize v donačnej listine uhorského kráľa Ondreja I. V obci sa nachádza kostol Jána Krstiteľa z prvej polovice 14. storočia. Od roku 1990 sa koná každoročne Chtelnický jarmok ako spomienka na časy, keď obec v roku 1423 získala trhové právo, a keď bola oslobodená od platenia mýta a tridsiatku (Štefan Gregorička, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 37, p. 8).

Modrovka

V chotári Modrovky sa pred 10 tisíc rokmi už natrvalo usídlili ľudia. V minulosti bola Modrovka spomenutá v histórii ako Kismodro (Modrova.eu.sk). Nad obcou sa našlo množstvo pazúrikov. V “Babicéch járku” objavili v roku 1958 kostru skrčenca starú asi 3 000 rokov. Názov Modrovka nie je odvodený od slova “modrý”, ale od latinského slovíčka “mador”. Znamená vlhký, mokrý. Súvisí to s mokraďami a močiarmi, ktoré sa v minulosti nachádzali pri obci. Váh, kým nebol tak zviazaný reguláciou, často zaplavoval priľahlé územia (Viera Dusíková).

Chtelnica

The village was settled in the Neolithic period. It is mentioned in 1208 under the name Witelnize in a donation deed of the Hungarian King Andrew I. The village is home to the Church of St. John the Baptist from the first half of the 14^th century. Since 1990, the Chtelnica Fair has been held annually, commemorating the times when the village acquired market rights in 1423 and was exempted from tolls and tithes (Štefan Gregorička, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 37, p. 8).

Modrovka

People settled permanently in the territory of Modrovka around 10,000 years ago. In the past, Modrovka was mentioned in history as Kismodro (Modrova.eu.sk). Many artifacts have been found above the village. In “Babica’s Valley,” the skeleton of a person from about 3,000 years ago was discovered in 1958. The name Modrovka is not derived from the word “blue” but from the Latin word “mador,” meaning damp or wet. This is related to the marshes and wetlands that were present near the village in the past. The Váh River, before it was so closely tied to regulation, often flooded the adjacent areas (Viera Dusíková).