Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Ľalie

skala
Hits: 110

– Lilium patrí do čeľade Liliaceae a zahŕňa približne 100–120 druhov rozšírených v miernom pásme severnej pologule (Bret Hansen). Typovým druhom rodu je  – biela ľalia (ipni.org). Súčasné delenie rodu Lilium zahŕňa niekoľko sekcií podľa geografického pôvodu – euroázijské druhy, americké, európske, japonské, východoázijské, sibírske (Bret Hansen). Centrom diverzity ľalií je vo východnej Ázii (nih.gov). Ľalie sú evolučne komplexná skupina rastlín, ktorej vznikla kombináciou geografických bariér, adaptácie opeľovače a klimatických zmien. Ich evolúcia bola výrazne ovplyvnená klimatickými osciláciami počas glaciálnych a interglaciálnych období, ktoré spôsobovali opakované rozširovanie a zmenšovanie areálov jednotlivých druhov. Významnú úlohu v evolučnej histórii rodu zohrala , najmä Sibír, odkiaľ sa niektoré rozšírili do Európy, východnej Ázie a Severnej Ameriky. 

Typické biotopy zahŕňajú svetlé lesy, horské lúky, či vlhšie nivy, často dobre priepustné humózne až . Vlhkosť a slnečné zóny sa líšia podľa druhu. Väčšina kedysi európskych druhov miluje vápencovú pôdu, orientálne kyslejšiu (ucanr.edu). Orientálne ľalie vznikli krížením rôznych druhov orientálnych ľalií pochádzajúcich najmä z východnej Ázie. V porovnaní s ázijskými hybridmi majú väčšie a výrazne voňavé a sú spravidla dlhšie a kopijovité. Patria medzi najneskôr kvitnúce ľalie, nektoré kvitnú v druhej polovici leta až začiatkom jesene (ncsu.edu). Ľalie boli intenzívne šľachtené a mnohé odrody sa kultivujú vo svete. Niektoré druhy sa v nových oblastiach aj naturalizovali (kew.org). Prirodzené Lilium candidum sa nachádzajú najmä v Libanone, Izraeli a Grécku (Zaccai et all). Ľalie sú vytrvalé cibuľovité so zloženými cibuľami tvorenými šupinami. Niektoré druhy nesú v pazuchách listov vedľajšie cibule či (Wikipedia). Ľalie majú zároveň významnú nutričnú hodnotu. Cibule obsahujú napríklad bielkoviny, lipidy, a , vitamíny skupiny B, vitamín C a (Wang et all). Kvety sú nápadné, obojpohlavné, zvyčajne sústredené na vrchole vo viackvetnom strapci. Majú 6 okvetných lístkov (dva súmerné kruhy) často zvonkohlavo zahnutých alebo reflexne stočených, a farba sa pohybuje od bielej cez ružovú, oranžovú až po purpurovočervenú či fialovú, niektoré s tmavými škvrnami. Plodom je tobolka. Ľalie sa šľachtia v vznikajú hybridy (Wikipedia). V Číne sa len jedlé ľalie pestujú približne na 20 000 ha s ročnou produkciou okolo 150 000 ton cibúľ. Konzumujú sa už viac než 900 rokov a pestovanie jedlých ľalií má históriu najmenej 500 rokov (Liang et all). Známe sú napr. ázijské, orientálne, trúbkové, orientálon trúbkové, Martagon, Longiflorum (Wikipedia). 

Pre dobrý rast vyžadujú slnečné alebo polotienené stanovištia s ľahkou až stredne ťažkou, humóznou pôdou s dobrou drenážou a dostatkom vlahy (ucanr.edu). Sadiť ich je ideálne na jeseň. Klíčenie zo semienok môže byť pomalé, ale semienka vydržia dlho. Množiť sa môžu rozdeľovaním cibule, pacibuľky sa môžu vysadiť osobitne. Množia sa aj cibuľovitými odnožami, niektoré druhy púčiky v pazuchách menia na pukové cibulky, ktoré sa uvoľnia a vytvoria nové rastliny (Wikipedia). Medzi najbežnejšie škodce ľalií patrí , ktorý ožiera listy a puky. Sú to aj vošky, strapky, a či nánožníky, ktoré poškodzujú cibule. Medzi hlavné choroby patrí botrytída ( a hniloba ), (Fusarium a pod.), hrdza a hlavne , ktoré deformujú listy a kvety (missouribotanicalgarden.org). Hnilobu cibúľ podporuje , botrytídy dlhšie vlhké počasie, a prenášajú vošky (ucanr.edu).

V mnohých kultúrach ľalie symbolizujú čistotu a nevinnosť. Niektoré druhy, napr. Lilium lancifolium, produkujú aj jedlé cibuľky bohaté na škrob a glykozidy, ktoré sa v Ázii používajú ako či bylinka. Využívajú sa aj v tradičnom liečiteľstve – v čínskej medicíne sa používajú sušené cibuľky druhu Lilium lancifolium, a Lilium pumilum na liečbu nespavosti, kašľa, a srdcových príznakov (Wang et all). Patočka a Navrátilová uvádzajú liečbu popálenín a rán, vredov, zápalov kože, hnisavých poranení, svalovej bolesti, niektorých gynekologických problémov, po chirurgických zákrokoch (Patočka, Navrátilová).

Lilium candidum mala napríklad demulcentné a mierne – na popáleniny a hojenie rán. Ľalie obsahujú množstvo bioaktívnych látok, napríklad: – kaempferol (Zaccai et all), quercetín, isorhamnetín (Patočka, Navrátilová), silice – linalool, , humulene, , (Zaccai et all), karotenoidy, , pyrrolové – lilalín, jatrophan, taníny, organické kyseliny a aminokyseliny (Patočka, Navrátilová). Experimentálne štúdie ukazujú, že z Lilium candidum môžu mať protizápalové – znižujú tvorbu cytokínov, antidiabetický účinok – zvyšujú glukózy, antioxidačné a potenciálne protirakovinové vlastnosti (Patočka, Navrátilová). Wang et all uvádzajú aj iné farmakologické účinky: hepatoprotektívne, sedatívne a antidepresívne. Z kvetov sa tradične pripravovali aj obklady alebo extrakty, napr. olej z kvetov na liečbu zápalov mliečnej žľazy či prípravky na kožu. Ľalie sa v menšej miere využívajú aj ako farbivo, či v parfumérii. V Japonku a Kórei sa niektoré druhy pridávajú do jedál a nápojov. Polysacharidy z ľalií sa dnes skúmajú aj ako zložky funkčných potravín a doplnkov výživy, pretože môžu pôsobiť ako a podporovať imunitný systém (Wang et all). Etnofarmakologické v rôznych oblastiach Európy, napr. v Taliansku či Katalánsku potvrdzujú, že rastlina sa používala aj pri kožných ochoreniach, vírusových infekciách – napr. pásový opar, bolestiach kĺbov (Zaccai et all). Všetky časti ľalií sú mimoriadne nebezpečné pre mačky. Spôsobuje u mačiek ťažké poškodenie obličiek vedúce k akútnemu zlyhaniu (fda.gov).

Druhy v galérii

  1. Lilium bulbiferum
  2. Lilium candidum
  3. Lilium longiflorum

The genus Lilium belongs to the family Liliaceae and comprises approximately 100–120 species distributed throughout the temperate regions of the Northern Hemisphere (Bret Hansen). The type species of the genus is Lilium candidum, commonly known as the white lily (IPNI). Modern classifications divide the genus Lilium into several groups according to their geographic origin, including Eurasian, European, American, Japanese, East Asian, and Siberian lineages (Bret Hansen). The primary center of species diversity lies in East Asia (NIH). Lilies represent an evolutionarily complex group of plants, whose diversification has been shaped by geographic barriers, adaptation to different pollinators, and long-term climatic changes. Their evolutionary history was strongly influenced by climatic oscillations during glacial and interglacial periods, which repeatedly expanded and contracted the ranges of individual species. Northern Asia, particularly Siberia, played a significant role in the evolutionary history of the genus, serving as a source region from which several lineages dispersed into Europe, East Asia, and North America. Typical habitats of lilies include open woodlands, mountain meadows, pastures, and moist riverine habitats, often characterized by well-drained humus-rich or rocky soils. Moisture and light requirements vary among species. Many European species prefer calcareous substrates, whereas Oriental hybrids generally grow better in more acidic soils (UCANR). Oriental lilies originated through hybridization among several East Asian species. Compared with Asiatic hybrids, they produce larger and strongly fragrant flowers, and their leaves are typically longer and lanceolate. These lilies are among the latest flowering groups, with some cultivars blooming from mid-summer to early autumn (NCSU).

Lilies have been extensively bred, and numerous cultivars are cultivated worldwide. Some species have also naturalized outside their native ranges (Kew). Natural populations of Lilium candidum occur primarily in Lebanon, Israel, and Greece (Zaccai et al.). Lilies are perennial bulbous plants characterized by scaly bulbs. In some species, axillary bulblets develop in the leaf axils, allowing vegetative reproduction (Wikipedia). Lilies also possess considerable nutritional value, as their bulbs contain proteins, lipids, starch and carbohydrates, B-group vitamins, vitamin C, and beta-carotene (Wang et al.). The flowers are showy, bisexual, and typically arranged in terminal inflorescences. They consist of six tepals arranged in two whorls, often bell-shaped or reflexed, and display a wide range of colors, from white and to orange, purplish-red, and violet, sometimes with dark spotting. The is a capsule. Through breeding, numerous hybrid groups have been developed, including Asiatic, Oriental, Trumpet, Oriental Trumpet, Martagon, and Longiflorum lilies (Wikipedia). In , edible lilies are cultivated on approximately 20,000 ha, producing around 150,000 tons of bulbs annually. They have been consumed for more than 900 years, and their cultivation has a history of at least five centuries (Liang et al.). For optimal growth, lilies require sunny to partially shaded sites with well-drained, humus-rich soils and adequate moisture (UCANR). Planting is usually recommended in autumn. Although germination from seeds may be slow, seeds can remain viable for extended periods. Propagation can occur by dividing bulbs, while bulblets can be planted separately. Some species also produce bulbils in the leaf axils, which detach and develop into new plants (Wikipedia). Among the most common pests of lilies is the lily leaf beetle (Lilioceris lilii), which feeds on leaves and flower buds. Other pests include aphids, thrips, and slugs, while fungal pathogens can damage bulbs. Major diseases include botrytis blight, bulb rot caused by pathogens such as Fusarium, , and viral mosaic diseases, which deform leaves and flowers (Missouri Botanical Garden). Bulb rot is often associated with excessive moisture, botrytis infections with prolonged wet weather, and viruses are commonly transmitted by aphids (UCANR).

In many cultures, lilies symbolize purity and innocence. Some species, such as , produce edible bulbs rich in starch and glycosides, which are used in Asia as both vegetables and medicinal ingredients. In traditional Chinese medicine, dried bulbs of Lilium lancifolium, Lilium brownii, and Lilium pumilum are used to treat insomnia, cough, fever, and certain cardiovascular symptoms (Wang et al.). According to Patočka and Navrátilová, lilies have also been used in the treatment of burns, wounds, ulcers, inflammatory skin conditions, purulent injuries, muscle pain, certain gynecological disorders, and for accelerating healing after surgery. For example, Lilium candidum exhibits demulcent and mildly astringent properties, particularly useful in the treatment of burns and wound healing.

Lilies contain a wide range of bioactive compounds, including flavonoids such as kaempferol (Zaccai et al.), quercetin and isorhamnetin (Patočka & Navrátilová), essential oils such as linalool, citronellal, and humulene, steroidal saponins and polysaccharides (Zaccai et al.), carotenoids, steroidal alkaloids, pyrrole alkaloids such as lilalin and jatrophan, as well as tannins, organic acids, and amino acids (Patočka & Navrátilová). Experimental studies indicate that extracts of Lilium candidum may exhibit anti-inflammatory effects through the reduction of cytokine production, antidiabetic activity by enhancing glucose uptake, antioxidant activity, and potential anticancer properties (Patočka & Navrátilová). Wang et al. also report additional pharmacological activities, including hepatoprotective, sedative, and antidepressant effects. Traditionally, compresses and extracts prepared from lily flowers were also used, for example oil infusions applied in the treatment of mastitis or topical preparations for skin conditions. Lilies have also been used as natural dyes and in perfumery. In Japan and Korea, certain species are incorporated into foods and beverages. Polysaccharides derived from lilies are currently being investigated as components of functional foods and dietary supplements, as they may act as immunomodulators and support immune function (Wang et al.). Ethnopharmacological studies from several European regions, including Italy and Catalonia, confirm that the plant has also been used to treat skin diseases, viral infections such as shingles, and joint pain (Zaccai et al.). All parts of lilies are highly toxic to cats, causing severe kidney damage that can lead to acute renal failure (FDA).

Odkazy

Všetky

Malé Karpaty, Krajina, Slovensko, Príroda, Rastliny, Organizmy, Fotografie

Sandberg – svedok minulosti, klenot súčasnosti

skala
Hits: 9410

je súčasťou Devínskej Kobyly. Mnohí Bratislavčania chodia často Sandberg. Z Devínskej Novej Vsi je to naozaj na skok.

Sandberg je mladotreťohorná paleontologická lokalita európskeho významu. Bola odkrytá lomom na ťažbu piesku. Tvoria ho zvyšky treťohorného mora, ktoré sa rozprestieralo vo Viedenskej panve. Na jurské a spodnokriedové spred 160 – 180 miliónov rokov, boli pri mohutnom zdvihnutí mora pre 14 – 16 miliónmi rokov, vodorovne uložené s vložkami štrkopieskov, a brekcie. V pieskovej stene sú viditeľné vodorovné lavice odolnejšieho pieskovca a litotamniového vápenca. Na svahoch a na úpätí sú mohutné balvany z pieskovca a litotamniového vápenca, ktoré tu ostali po poslednom komorovom odstrele. Našlo sa tu okolo 300 druhov skamenelín ulitníkov, lastúrnikov, ježoviek, hubiek, dierkavcov a väčších morských a suchozemských živočíchov. Najznámejšie sú nálezy zubov žralokov a kostnatých rýb, stavca , pozostatkov korytnačiek, opíc, tuleňa, nosorožca srstnatého, jaskynného medveďa a vtákov. V súčasnej flóre sú zastúpené viaceré ohrozené a chránené pieskomilné druhy ako napr. Peucedanum arenarium, Minuartia glaucina, Gypsophila paniculata (Informačná tabuľa).  najstarších geologických vrstiev je viac ako 100 miliónov rokov. V období treťohôr bol Sandberg striedavo morským dnom, útesom, či súčasťou pobrežného ostrovného systému (devinskakobyla.sk). Sandberg sa nachádza na západných svahoch Devínskej Kobyly, je súčasťou národnej prírodnej rezervácie (slovakia.travel).

Kedysi sa tu ťažil , k prístavu na rieke Morava sa dopravoval nadzemnou lanovkou. V treťohorách, pred 14 – 16 miliónmi rokov sa na tomto území rozprestieralo more (panorama.sk). Ako už aj názov napovedá, Sandberg je tvorený pieskami, pieskovcami, litotamniovým, lumachelovými a piesčitými vápencami a brekciami a piesčitými ílovcami. Z geologického hľadiska sú tieto horniny usadené len krátku dobu, preto sú len málo spevnené. Aj vďaka tomu je Sandberg svetoznáma lokalita neogénnych skamenelín. Našlo sa tu viac ako 300 druhov skamenelých organizmov. Napr. lastúrniky, , , , , ježovky, , dierkavce, žraloky, , a samozrejme ryby. Našiel sa tu dokonca stavec veľryby . Sandberg bol aj morským dnom 60 metrov hlbokého mora, aj plážou, útesom, či pevninou. Splavené sem boli hlavne zo severných svahov zvyšky organizmov príbuzné dnešným nosorožcom, antilopám, psovitým šelmám, mastodontov a deinoteriov. Významné sú nálezy fragmentov a darwini, ktoré sa pokladajú za predkov dnešných indických gibonov. Našli sa tu aj zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraďuje ku predchodcom dnešných ľudoopov (devinska.sk). Morské organizmy, ktoré sa tu našli ako pochádzali spred 14 – 16 miliónov rokov (sazp.sk). Našiel sa tu aj stavec chrbtice treťohornej veľryby, ktorý objavili deti Albína Brunovského (Vodička). Ohromujúci je nález takmer celého panciera (panorama.sk). Morské usadeniny vytvorili , ktoré sú dnes odkryté v podobe žltých stien bývalého pieskovca (slovakia.travel).

Vďaka teplomilným a suchomilným podmienkam sa tu vyskytuje množstvo vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Medzi najvýznamnejšie rôzne druhy orchideí a teplomilného hmyzu (ibot.sav.sk). Na Sandbergu prebieha voľné , výhodou je že si sami vyberajú potravu, nevznikajú tak intenzívne spasené plochy, ale pestrá mozaika. Takáto extenzívna pastva je predpokladom pre obnovu a . Potláča sa zarastanie územia drevinami – zalesňovaniu, čo je v tomto prípade žiadúce. Umožňuje sa tak návrat lesostepných spoločenstiev a vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Zvieratá prirodzene roznášajú semená rastlín. Podporuje sa tým špecifické živočíchy, ktoré viazané na takéto podmienky. Narúšanie povrchu napomáha klíčeniu vzácnych druhov rastlín, resp. vytvárajú sa tak vhodné podmienky pre hmyz. Súčasťou je zoologický a botanický monitoring, pri ktorom sa sleduje vplyv pastvy na vybrané druhy (Informačná tabuľa).

Zoznam druhov (25)

  2. Anemone ranunculoides
  3. Artemisia campestris
  4. Aster alpinus
  5. Aurinia saxatilis
  6. Capsella bursa-pastoris
  7. Carlina vulgaris
  8. Euphorbia cyparissias
  9. Galanthus nivalis
  10. Globularia vulgaris
  12. Hyssopus cretaceus
  13. Inula ensifolia
  15. Isopyrum thalictroides
  16. botryoides
  17. Potentilla arenaria
  18. Potentilla crantzii
  19. mahaleb
  20. Prunus spinosa
  22. grandis
  23. Pulsatilla pratensis
  24. Schoenus nigricans
  25. hirta

Sandberg is part of Devínska Kobyla. Many residents of frequently visit Sandberg. From , it is just a short trip away.

Sandberg is a Late Tertiary paleontological site of European significance. It was uncovered by a sand quarry. It consists of remnants of the Tertiary sea, which once covered the Basin. On Jurassic and Lower Cretaceous limestones, which are 160 – 180 million years old, sands with layers of gravel sands, sandstones, and breccias were deposited 14 – 16 million years ago when the sea significantly rose. The sand wall contains visible horizontal layers of more resistant sandstone and lithothamnion limestone. On the slopes and at the base, large boulders of sandstone and lithothamnion limestone remain, left behind after the last chamber explosion.

Around 300 fossilized species have been discovered here, including gastropods, bivalves, sea urchins, sponges, foraminifera, and larger marine and terrestrial animals. The most famous finds include shark teeth, bony fish, a whale vertebra, remains of turtles, monkeys, seals, woolly rhinoceroses, cave bears, and birds. The current flora includes several endangered and protected psammophilous species, such as Peucedanum arenarium, Minuartia glaucina, and Gypsophila paniculata (Information board). The oldest geological layers here are over 100 million years old. During the Tertiary period, Sandberg was alternately a sea bottom, a reef, or part of a coastal system (devinskakobyla.sk). Sandberg is located on the western slopes of Devínska Kobyla and is part of the Devínska Kobyla National Nature Reserve (slovakia.travel).

Sand was once mined here and transported via an overhead cableway to a port on the Morava River. During the Tertiary period, 14 – 16 million years ago, a sea covered this area (panorama.sk). As the name suggests, Sandberg is composed of sands, sandstones, lithothamnion, lumachelle, and sandy limestones, as well as breccias and sandy clays. Geologically, these rocks have been deposited for only a short time, so they are only slightly consolidated. This is one of the reasons why Sandberg is a world-famous site for Neogene fossils. More than 300 fossilized species have been found here, including bivalves, worms, sponges, oysters, gastropods, sea urchins, bryozoans, foraminifera, sharks, seals, and various fish. A vertebra of the whale Mesocetus hungaricus was even discovered here.

Sandberg was once the seabed of a 60-meter-deep ocean, as well as a beach, a reef, and dry land. Washed-down remains of organisms related to modern rhinos, antelopes, canines, mastodons, and deinotheriums were mainly deposited here from northern slopes. Significant discoveries include fragments of the primates Pliopithecus antiguus and Sivapithecus darwini, considered ancestors of modern Indian gibbons. Teeth of Dryopithecus were also found here, which is classified as a precursor of modern great apes (devinska.sk). Marine organisms fossilized here date back 14 – 16 million years (sazp.sk). A Tertiary whale vertebra was discovered here by children of Albín Brunovský (Vodička). An astonishing find was the nearly complete shell of a turtle (panorama.sk). Marine sediments formed sandstone layers, which are now exposed as yellow faces of the former sandstone quarry (slovakia.travel).

Due to its warm and dry conditions, Sandberg is home to many rare plant and animal species. The most notable include various orchids and thermophilic insects (ibot..sk). Free grazing is currently taking place on Sandberg, with the advantage that animals choose their food themselves, preventing overgrazing and creating a diverse landscape. Such extensive grazing is essential for the restoration and maintenance of biodiversity. It suppresses tree overgrowth, allowing the return of forest-steppe ecosystems and rare plant and animal species. Animals also naturally disperse plant seeds, supporting specialized species adapted to these conditions. The disturbance of the soil surface helps rare plant species germinate and creates favorable conditions for insects. The process is monitored zoologically and botanically to assess the impact of grazing on selected species (Information board).

Sandberg ist Teil des Devínska Kobyla. Viele Bratislavaer besuchen Sandberg regelmäßig. Von Devínska Nová Ves ist es nur ein kurzer Weg.

Sandberg ist eine jungtertiäre paläontologische Fundstätte von europäischer Bedeutung. Sie wurde durch den Abbau von Sand freigelegt. Sie besteht aus Überresten des tertiären Meeres, das sich einst über das Wiener Becken erstreckte. Auf jurassische und unterkreidezeitliche Kalke, die 160 – 180 Millionen Jahre alt sind, wurden durch eine starke Meeresanhebung vor 14 – 16 Millionen Jahren Sandschichten mit Einlagerungen von Kies- und Sandsteinen sowie Brekzien horizontal abgelagert. In der Sandsteinwand sind sichtbare horizontale Schichten von widerstandsfähigerem Sandstein und Lithothamnienkalk. An den Hängen und am Fuß der Wand befinden sich mächtige Sandstein- und Lithothamnienkalkblöcke, die nach der letzten kammerweisen Sprengung zurückgeblieben sind.

Hier wurden etwa 300 fossile Arten entdeckt, darunter Schnecken, Muscheln, Seeigel, Schwämme, Foraminiferen und größere marine sowie terrestrische Tiere. Die bekanntesten Funde sind Haifischzähne, Knochenfische, ein Wirbel eines Wals, Überreste von Schildkröten, Affen, Robben, Wollnashörnern, Höhlenbären und Vögeln. Die heutige Flora umfasst mehrere bedrohte und geschützte sandliebende Arten, wie z. B. Peucedanum arenarium, Minuartia glaucina und Gypsophila paniculata (Informationstafel). Die ältesten geologischen Schichten hier sind über 100 Millionen Jahre alt. Während des Tertiärs war Sandberg abwechselnd Meeresboden, ein Riff oder Teil eines küstennahen Inselsystems (devinskakobyla.sk). Sandberg befindet sich an den westlichen Hängen des Devínska Kobyla und ist Teil des Nationalen Naturschutzgebiets Devínska Kobyla (slovakia.travel).

Früher wurde hier Sand abgebaut und mit einer Luftseilbahn zum Hafen an der March transportiert. Während des Tertiärs, vor 14 – 16 Millionen Jahren, erstreckte sich ein Meer über dieses Gebiet (panorama.sk). Wie der Name bereits andeutet, besteht Sandberg aus Sanden, Sandsteinen, Lithothamnien-, Lumachellen- und sandhaltigen Kalksteinen sowie Brekzien und sandigen Tonen. Aus geologischer Sicht wurden diese Gesteine nur für kurze Zeit abgelagert, sodass sie wenig verfestigt sind. Dies ist einer der Gründe, warum Sandberg als weltweit bedeutende Fundstelle für neogene Fossilien gilt. Mehr als 300 fossile Arten wurden hier gefunden, darunter Muscheln, Würmer, Schwämme, Austern, Schnecken, Seeigel, Moostierchen, Foraminiferen, Haie, Robben und verschiedene Fischarten. Sogar ein Wirbel des Wals Mesocetus hungaricus wurde hier entdeckt.

Sandberg war sowohl Meeresboden eines 60 Meter tiefen Meeres, als auch Strand, Riff und Festland. Hauptsächlich wurden von den nördlichen Hängen Überreste von Organismen verwandter heutiger Nashörner, Antilopen, Hundeartigen, Mastodonten und Deinotherien angeschwemmt. Bedeutend sind auch die Funde von Fragmenten der Primaten Pliopithecus antiguus und Sivapithecus darwini, die als Vorfahren der heutigen indischen Gibbons gelten. Zudem wurden Zähne des Dryopithecus gefunden, der als Vorfahre der heutigen Menschenaffen eingestuft wird (devinska.sk). Die hier als Fossilien gefundenen Meeresorganismen stammen aus der Zeit vor 14 – 16 Millionen Jahren (sazp.sk). Ein tertärer Walwirbel wurde von den Kindern von Albín Brunovský entdeckt (Vodička). Ein besonders beeindruckender Fund war der fast vollständige Panzer einer Schildkröte (panorama.sk). Marine Ablagerungen bildeten Sandsteinschichten, die heute als gelbe Felswände des ehemaligen Sandsteinbruchs freigelegt sind (slovakia.travel).

Aufgrund der warmen und trockenen Bedingungen ist Sandberg die Heimat vieler seltener Pflanzen- und Tierarten. Besonders hervorzuheben sind verschiedene Orchideenarten und wärmeliebende Insekten (ibot.sav.sk). Freilandbeweidung findet derzeit auf Sandberg statt, wobei die Tiere ihre Nahrung selbst wählen, was Überweidung verhindert und eine vielfältige Landschaft schafft. Diese extensive Beweidung ist entscheidend für die Wiederherstellung und Erhaltung der Biodiversität. Sie verhindert das Überwuchern durch Gehölze, wodurch die Wiederkehr von Waldsteppen-Ökosystemen und seltenen Pflanzen- sowie Tierarten ermöglicht wird. Die Tiere verteilen außerdem Pflanzensamen auf natürliche Weise, wodurch spezialisierte Arten gefördert werden, die an solche Bedingungen angepasst sind. Die Bodenstörung hilft seltenen Pflanzenarten beim Keimen und schafft günstige Bedingungen für Insekten. Der Prozess wird zoologisch und botanisch überwacht, um die Auswirkungen der Beweidung auf ausgewählte Arten zu analysieren (Informationstafel).

Sandberg a Devínska Kobyla része. Sok pozsonyi lakos rendszeresen látogatja Sandberget. Devínska Nová Vesből csak egy rövid séta.

Sandberg egy késő harmadidőszaki paleontológiai lelőhely, amely európai jelentőségű. Egykor egy homokbánya tárta fel. A harmadidőszaki tenger maradványai alkotják, amely egykor a Bécsi-medencét borította. A 160 – 180 millió éves és alsó kréta kori mészkövekre 14 – 16 millió évvel ezelőtt, amikor a tenger jelentősen megemelkedett, vízszintesen rakódtak le a homokrétegek kavicsos homokrétegekkel, homokkövekkel és breccsákkal. A homokkőfalban láthatók vízszintes rétegek ellenállóbb homokkőből és lithothamnium mészkőből. A lejtőkön és a lábánál nagy homokkő- és lithothamnium mészkősziklák maradtak hátra az utolsó robbantás után.

Itt körülbelül 300 fosszilis fajt fedeztek fel, köztük csigákat, kagylókat, tengeri sünöket, szivacsokat, likacsoshéjúakat és nagyobb tengeri és szárazföldi állatokat. A legismertebb leletek közé tartoznak a cápa fogai, csontos halak, egy bálna csigolyája, teknős maradványai, majmok, fókák, gyapjas orrszarvúk, barlangi medvék és madarak. A jelenlegi növényvilág számos veszélyeztetett és védett homokkedvelő fajt tartalmaz, például Peucedanum arenarium, Minuartia glaucina és Gypsophila paniculata (Információs tábla). A legidősebb geológiai rétegek több mint 100 millió évesek. A harmadidőszakban Sandberg tengerfenék, zátony vagy part menti szigetlánc része volt (devinskakobyla.sk). Sandberg a Devínska Kobyla nyugati lejtőjén található, és része a Devínska Kobyla Nemzeti Természetvédelmi Területnek (slovakia.travel).

Régen itt homokot bányásztak, amelyet egy légkábelpályán szállítottak a Morva folyó kikötőjébe. A harmadidőszakban, 14 – 16 millió évvel ezelőtt, ezen a területen egy tenger terült el (panorama.sk). Nevéhez hűen Sandberg homokból, homokkövekből, lithothamnium, lumachella és homokos mészkövekből, breccsából és homokos agyagból áll. Geológiai szempontból ezek a kőzetek csak rövid ideig rakódtak le, ezért kevésbé szilárdak. Ez az egyik oka annak, hogy Sandberg világhírű fosszilis lelőhely. Több mint 300 fosszilis fajt találtak itt, köztük kagylókat, férgeket, szivacsokat, osztrigákat, csigákat, tengeri sünöket, mohatelepeseket, likacsoshéjúakat, cápákat, fókákat és különféle halakat. Itt fedezték fel egy bálna csigolyáját (Mesocetus hungaricus) is.

Sandberg egykor egy 60 méter mély tengerfenék, valamint strand, zátony és szárazföld volt. A északi lejtőkről főként orrszarvúkhoz, antilopokhoz, kutyafélékhez, masztodonokhoz és deinotheriumokhoz hasonló élőlények maradványai sodródtak ide. Fontos leletek a majmok (Pliopithecus antiguus és Sivapithecus darwini) fosszilis maradványai, amelyeket a mai indiai gibbonok őseinek tartanak. Dryopithecus fogai is előkerültek, amelyeket a mai emberszabású majmok elődeinek tekintenek (devinska.sk). A fosszilizált tengeri élőlények itt 14 – 16 millió évvel ezelőtt éltek (sazp.sk). Egy harmadidőszaki bálna csigolya is előkerült, amelyet Albín Brunovský gyermekei fedeztek fel (Vodička). Egy különösen lenyűgöző lelet egy majdnem teljes teknőspáncél volt (panorama.sk). A tengerfenék üledékei homokkőrétegeket alkottak, amelyek ma a régi homokkőbánya sárga szikláiként láthatók (slovakia.travel).

A meleg és száraz körülményeknek köszönhetően Sandberg számos ritka növény- és állatfaj otthona. Kiemelkedő jelentőségűek a különböző orchideák és szárazságtűrő rovarok (ibot.sav.sk). Szabad legeltetés folyik Sandbergen, amelynek előnye, hogy az állatok maguk választják ki a táplálékukat, így nem alakulnak ki túllegeltetett területek, hanem mozaikos tájkép jön létre. Az ilyen extenzív legeltetés kulcsfontosságú a biodiverzitás helyreállítása és fenntartása szempontjából. Megakadályozza a fás növények elburjánzását, ami lehetővé teszi a erdős-sztyepp ökoszisztémák és ritka növény- és állatfajok visszatérését. Az állatok természetes módon terjesztik a növények magvait, így támogatják az erre a környezetre specializálódott fajokat. A talaj bolygatása segíti a ritka növényfajok csírázását, valamint megfelelő élőhelyet teremt a rovarok számára. A folyamatot zoológiai és botanikai megfigyelés kíséri, hogy nyomon követhessék a legeltetés hatását a kiválasztott fajokra (Információs tábla).

:

TOP (13)

na Sandbergu (63)

na Sandbergu (17)

Waitov lom (29)

Sandberg a krajina (29)

(27)

Sandberg ostatné (22)

Poniklece (98)

Kosatce (75)

Hlaváčiky (57)

(14)

Snežienky (7)

Ostatmá na Sandbergu (55)

na Sandbergu (37)

, , , , , , ,

Príroda, Rastliny, Organizmy, Fotografie, Botanické záhrady

Botanická záhrada v Bratislave

skala
Hits: 2642

Botanická záhrada Komenského (UK) v Bratislave je významným vedecko-pedagogickým pracoviskom, nachádza sa Botanickej ulici 3 v mestskej časti , neďaleko Dunaja (sk.wikipedia.org). Založená bola v roku 1942 (uniba.sk) z iniciatívy profesora Františka Nábělka (sk.wikipedia.org). Pre výstavbu bol vybratý pozemok okolo vily Lanfranconi o rozlohe 6.6 ha, ktorý mal vďaka Vydrici zdroj vody. Skleníky a zavlažovací systém boli postavené po roku 1945. Záhrada je pracoviskom Univerzity Komenského, ktorého poslaním je aj udržovať a rozširovať zbierky živých rastlín. V spolupráci s inými organizáciami poriada výstavy. Pokusne sa v Botanickej záhrade aklimatizujú rôzne druhy rastlín. Teplomilná pestovaná v skleníkoch vzbudzuje najväčší záujem verejnosti (uniba.sk). V expozíciach rastie viac ako 5 000 druhmi rastlín, okrem iného aj rozárium s rozlohou 0,5 hektára, kde návštevníci môžu obdivovať takmer 150 prevažne novošľachtených odrôd ruží (slovakia.travel).

Botanická záhrada je otvorená pre verejnosť od 1. apríla do 31. októbra, od 9-tej do 18-tej. Nachádza sa na Botanickej ulici 3 v Bratislave. (uniba.sk). Nájsť v nej možno tieto expozície skleníkové: austrálsky skleník, palmový skleník, kaktusový skleník, skleník úžitkových rastlín, s vlhkomilnou a teplomilnou tropickou a subtropickou flórou. A vonkajšie: rozárium, andezitová skalka, vápencová skalka, travertínovo – penovcová skalka, troskovo – lávová skalka, bridlicová skalka, čadičová skalka, žulová skalka, rašelinisko, letničkové a trvalkové záhony, cudzokrajné a domáce , rododendrony a , zimuvzdorné a mrazuvzdorné kaktusy, stredomorie, japonská záhrada (uniba.sk). Rozloha areálu bola zmenšená v dôsledku mosta Lanfranconi v 80 tých rokoch 20. storočia (Wikipedia).

Vzhľadom na to, že som vyštudovaný environmentalista na fakulte, ktorá je na kopci oproti a celých päť rokov štúdia som býval neďaleko, do Botanickej záhrady som chodil často. Dokonca na index sme tam mali prístup zdarma a párkrát som bol v nej aj mimo obdobia prístupu pre verejnosť. Občas som sa tam chodil učiť. V zadnej časti, pri moste Lanfranconi sa nachádza celkom romantické jazierko a kúsok od neho je s húpačkami a podobnými zariadeniami pre deti. Za celý čas môjho poznania, a je to od roku 1991 už poriadne dlhá doba, môžem zodpovedne povedať, že marketing Botanickej záhrady sa blíži k nule. Nerozumiem tomu, pretože tento areál síce nie je v milosti mocných, ale určite sa dá lepšie propagovať. Občas sa tu určite investuje, veci sa udržiavajú. Keďže sem tiež chodím často fotografovať, narazil som už aj ja na to upozornenie, aby som nezarábal na fotografovaní v areáli Botanickej záhrady. Nuž, ono to ani veľmi nejde. Ledaže by som sa zameral na svadby, čo je neskutočná drina. Nie, môžete byť radi za promo, za to, že si niekto cení vašu prácu a prácu vašich predchodcov a dokáže a chce ju propagovať aspoň týmto spôsobom. Želám Botanickej záhrade, aby kompetentní radikálne zmenili prístup k tejto potenciálne skvelej inštitúcii aj z hľadiska cestovného ruchu.

Zoznam druhov (316)

Acer (8)

  1. Acer circinatum
  2. Acer davidii
  3. Acer palmatum
  4. Acer palmatum ‚Aureum‘
  5. Acer palmatum ‚Dissectum‘
  6. Acer platanoides
  7. Acer platanoides ‚Drummondii‘
  8. Acer platanoides ‚Prinz Handjery‘

(6)

  1. Aloe arborescens
  2. Aloe bellatula
  3. Aloe juvenna
  4. Aloe variegata
  5. Aloe vera
  6. Aloe viguieri

(4)

  1. Aquilegia caerulea
  2. Aquilegia vulgaris
  3. Aquilegia vulgaris ‚Black Barlow‘
  4. Aquilegia vulgaris ‚Nora Barlow‘

A (35)

  1. Abies nordmanniana
  2. Acacia erioloba
  3. Actinidia kolomikta
  4. Adiantum capillus-veneris
  5. Aechmea fasciata variegata
  6. Aegopodium podagraria ‚Variegatum‘
  7. Aesculus parviflora
  8. Aesculus × carnea
  9. Aethionema grandiflorum
  10. Agave parryi
  11. Agave victoriae-reginae
  12. Aglaonema commutatum
  13. Albizia julibrissin
  14. Alchemilla arvensis
  15. Allium schoenoprasum
  16.  Alyssum montanum
  17. Amelanchier × lamarckii
  18. Ananas comosus
  19. Anemone nemorosa
  20. Anemone sylvestris
  21. Antirrhinum majus
  22. Araucaria araucana
  23. Aristolochia macrophylla
  24. Armeria maritima
  25. Asparagus setaceus
  26. Asplenium scolopendrium
  27. Asplenium trichomanes
  28. Aster alpinus
  29. Aster amellus
  30. Astragalus monspessulanus
  31. Athyrium niponicum
  32. Athyrium niponicum ‚Pictum‘
  33. Aubrieta deltoidea
  34. Aucuba japonica ‚Variegata‘
  35. Aurinia saxatilis

Begonia (3)

  1. Begonia coccinea
  2. Begonia cucullata
  3. Begonia grandis

Berberis (4)

  1. Berberis aquifolium
  2. Berberis japonica
  3. Berberis julianae
  4. Berberis thunbergii

B (3)

  1. Betula papyrifera
  2. Bougainvillea glabra
  3. Buxus sempervirens

Carex (5)

  1. Carex acuta
  2. Carex elata
  3. Carex humilis
  4. Carex morrowii
  5. Carex ornithopoda

Cornus (4)

  1. Cornus alba ‚Elegantissima‘
  2. Cornus controversa
  3. Cornus controversa ‚Variegata‘
  4. Cornus

Cotoneaster (3)

  1. Cotoneaster acutifolius
  2. Cotoneaster dammeri
  3. Cotoneaster salicifolius

C (26)

  1. Caladium bicolor
  2. Callicarpa japonica
  3. Callistemon viminalis
  4. ‚Aurea‘
  5. Catalpa ovata
  6. Cedrus atlantica
  7. Cedrus atlantica ‚Glauca‘
  8. tomentosum
  9. Cissus discolor
  10. Citrus trifoliata
  11. Cleistocactus strausii
  12. ‚General Sikorski‘
  13. Clematis ‚Niobe‘
  14. Clerodendrum speciosissimum
  15. Clerodendrum thomsoniae
  16. Codiaeum variegatum
  17. Codiaeum variegatum ‚Petra‘
  18. Colletia paradoxa
  19. Corydalis ochroleuca
  20. Crataegus persimilis
  21. Crossandra infundibuliformis
  22. Cryptanthus bahianus
  23. Cryptomeria japonica
  24. Cupressus sempervirens
  25. Cymbalaria muralis
  26. Cytisus scoparius

Dianthus (3)

  1. Dianthus deltoides
  2. Dianthus gratianopolitanus
  3. Dianthus plumarius

D (6)

  1. Delosperma nubigenum
  2. Deutzia scabra
  3. Dieffenbachia seguine
  4. Diospyros lotus
  5. Dracaena marginata ‚Tricolor‘
  6. Dryopteris filix-mas

Euphorbia (4)

  1. Euphorbia cooperi
  2. Euphorbia milii
  3. Euphorbia myrsinites
  4. Euphorbia polychroma

E (10)

  1. Echinocactus grusonii
  2. Echinopsis pachanoi
  3. Echinopsis terscheckii
  4. Elaeagnus pungens
  5. Elaeagnus pungens ‚Maculata‘
  6. Epipremnum aureum ‚Marble ‚
  8. Eriocapitella hupehensis
  9. Eucharis grandiflora
  10. Euonymus fortunei

F (9)

  1. Fagus sylvatica ‚Purpurea‘
  2. glauca
  3. Festuca scabriculmis
  4. Ficus benjamina
  5. Ficus benjamina ‚Variegata‘
  6. Fraxinus angustifolia
  8. Fuchsia hatschbachii
  9. Fuchsia magellanica

Geranium (3)

  1. Geranium macrorrhizum
  2. Geranium phaeum
  3. Geranium sanguineum

G (10)

  1. Galatella sedifolia
  2. Gasteraloe ‚Flow‘
  3. Gasteria bicolor
  4. Genista tinctoria
  5. Geum coccineum
  6. Gleditsia triacanthos
  7. Globularia cordifolia
  8. lingulata
  9. Guzmania monostachia
  10. Gypsophila repens

Hosta (4)

  1. Hosta ‚Golden Tiara‘
  2. Hosta ‚Undulata Albomarginata‘
  3. Hosta plantaginea
  4. Hosta sieboldiana

Hydrangea (4)

  1. Hydrangea arborescens
  2. Hydrangea macrophylla
  3. Hydrangea quercifolia
  4. Hydrangea serrata

Hypericum (4)

  1. Hypericum olympicum
  2. Hypericum perfoliatum
  3. Hypericum polyphyllum
  4. Hypericum reptans

H (7)

  1. Hamamelis mollis
  3. Heleborus lividus
  4. nummularium
  5. Heliconia rostrata
  6. Houttuynia cordata
  7. Hyacinthoides non-scripta

CH (2)

  1. Chamaecyparis obtusa
  2. Chondrostoma amphibium

I (3)

  1. germanica
  3. Isopyrum thalictroides

J (4)

  1. Jasminum nudiflorum
  2. Juniperus horizontalis
  3. Juniperus scopulorum
  4. Justicia carnea

K (1)

  1. Kolkwitzia amabilis

L (13)

  1. Lamprocapnos spectabilis
  2. Larix kaempferi
  3. Larix laricina
  4. Liatris spicata
  5. Linum flavum
  7. Liriodendron tulipifera
  8. erinus
  9. Lobularia maritima
  10. Lonicera ligustrina
  11. perennis
  12. Lupinus polyphyllus
  13. Lysimachia nummularia

M (6)

  1. Magnolia denudata
  2. Magnolia liliiflora
  3. Malephora crocea
  4. Melaleuca bracteata
  5. Mertensia alpina
  6. Moricandia arvensis

Nymphaea (3)

  1. Nymphaea alba
  2. Nymphaea nouchali
  3. Nymphaea rubra

N (2)

  1. Nelumbo nucifera
  2. Nerium oleander

O (3)

  1. Odontonema strictum
  2. Opuntia phaeacantha
  3. Osmunda regalis

Pinus (3)

  1. Pinus cembra
  2. Pinus mugo
  3. Pinus strobus

Prunus (4)

  1. Prunus laurocerasus ‚Castlewellan‘
  2. Prunus padus
  3. Prunus serotina
  4. Prunus × yedoensis

P (28)

  1. Pachystachys lutea
  2. Panicum virgatum
  3. Papaver cambricum
  4. Papaver nudicaule
  5. Parthenocissus quinquefolia
  6. Parthenocissus tricuspidata
  8. Pelophylax ridibundus
  9. Phedimus kamtschaticus
  10. Phedimus spurius
  11. Philodendron bipinnatifidum
  12. divaricata
  13. Phlox subulata
  14. Physocarpus opulifolius
  15. Picea laxa
  16. Picea orientalis
  17. Pilea cadierei
  18. Pistacia chinensis
  19. Plantago media
  20. Polypodium vulgare
  21. Polypodium × mantoniae
  22. Polyscias filicifolia
  23. Polyscias fruticosa
  24. Polystichum setiferum
  25. Portulacaria afra
  26. Potentilla fruticosa
  27. Primula japonica
  28. Pyracantha coccinea

Quercus (3)

  1. Quercus bicolor
  2. Quercus palustris
  3. Quercus velutina

Rhododendron (12)

  1. Rhododendron balfourianum
  2. Rhododendron calendulaceum
  3. Rhododendron catawbiense
  4. Rhododendron irroratum
  5. Rhododendron kaempferi
  6. Rhododendron kiusianum Makino
  7. Rhododendron luteum
  8. Rhododendron maximum
  9. Rhododendron ponticum
  10. Rhododendron roseum
  11. Rhododendron simsii
  12. Rhodothamnus chamaecistus

Rosa (5)

  1. Rosa chinensis
  2. Rosa foetida
  3. Rosa lucieae
  4. Rosa pendulina
  5. Rosa × odorata

R (2)

  1. Robinia hispida
  2. Ruta graveolens

Saxifraga (4)

  1. Saxifraga paniculata
  2. Saxifraga rotundifolia
  3. Saxifraga valdensis
  4. Saxifraga × arendsii

Sedum (8)

  1. Sedum acre
  2. Sedum album
  3. Sedum forsterianum
  4. Sedum forsterianum ‚Angelina‘
  5. Sedum hispanicum
  6. Sedum kamtschaticum
  7. Sedum sexangulare
  8. Sedum spurium

(4)

  1. Silene dioica
  2. Silene saxifraga
  3. Silene viscaria
  4. Silene vulgaris

Syringa (3)

  1. Syringa meyeri ‚Palibin‘
  2. Syringa villosa
  3. Syringa vulgaris

S (18)

  1. Sagina procumbens
  2. Salix integra ‚Hakuro Nishiki‘
  3. Salix purpurea
  5. Santolina chamaecyparissus
  6. Saponaria ocymoides
  7. Sciadopitys verticillata
  8. Sempervivum montanum
  9. Senecio serpens
  10. Spartium junceum
  11. Spathiphyllum blandum
  12. Spiraea japonica
  13. Spiraea thunbergii
  14. Stipa tenuissima
  15. Stromanthe sanguinea ‚Triostar‘
  16. Symphyotrichum ericoides
  17. Symphytum orientale
  18. Syngonium podophyllum

(3)

  1. Thymus praecox
  2. Thymus serpyllum
  3. Thymus vulgaris

Tilandsia (6)

  1. Tilandsia capitata
  2. Tillandsia bergeri
  3. Tillandsia brachycaulos
  4. Tillandsia festucoides
  5. Tillandsia ionantha
  6. Tillandsia usneoides

T (3)

  1. Thuja occidentalis
  2. Thujopsis dolabrata
  3. Trollius europaeus

U (1)

  1. Ulmus × hollandica

(3)

  1. Veronica brachysiphon
  2. Veronica chamaedrys
  3. Veronica spicata

V (2)

  1. Viburnum opulus
  2. Viburnum rhytidophyllum

W (1)

  1. Weigela florida

Z (1)

  1. Zanthoxylum bungeanum

The Botanical Garden of Comenius University (UK) in Bratislava is an important scientific and educational institution. It is located at Botanická Street 3 in the Karlova Ves district, near the Danube River (sk.wikipedia.org). It was founded in 1942 (uniba.sk) on the initiative of Professor (sk.wikipedia.org). The chosen site for its construction was an area around the Lanfranconi Villa, covering 6.6 hectares, which had a natural water source thanks to the stream. Greenhouses and an irrigation system were built after 1945. The garden is part of Comenius University, with a mission to maintain and expand its collection of living plants. In cooperation with other organizations, it hosts exhibitions. Various species of plants are experimentally acclimatized in the garden. Warmth-loving vegetation cultivated in the greenhouses attracts the greatest public interest (uniba.sk). The garden’s exhibitions feature more than 5,000 plant species, including a rose garden spanning 0.5 hectares, where visitors can admire nearly 150 predominantly newly cultivated varieties of roses (slovakia.travel).

The Botanical Garden is open to the public from April 1 to October 31, from 9:00 AM to 6:00 PM. It is located at Botanická Street 3 in Bratislava (uniba.sk). The greenhouse exhibitions include the Australian greenhouse, the Palm greenhouse, the Cactus greenhouse, the Useful Plants greenhouse, and the Victoria greenhouse, which houses humidity- and heat-loving and subtropical flora. The outdoor exhibitions feature a rose garden, andesite rockery, limestone rockery, travertine-tufa rockery, slag-lava rockery, slate rockery, basalt rockery, rockery, a peat bog, annual and perennial flower beds, foreign and domestic woody plants, rhododendrons and azaleas, frost-hardy and winter-hardy cacti, Mediterranean flora, and a Japanese garden (uniba.sk). The area of the garden was reduced due to the construction of the Lanfranconi Bridge in the 1980s (Wikipedia).

Having graduated as an environmentalist from the faculty situated on the hill opposite the garden, and having lived nearby for my entire five years of study, I often visited the Botanical Garden. We had free access with our student IDs, and I occasionally visited the garden even outside the public opening period. Sometimes, I would go there to study. In the rear section, near the Lanfranconi Bridge, there is a rather romantic pond, and not far from it, an area with swings and similar playground equipment for children. Over the long period since I first got to know the garden in 1991, I can confidently say that its marketing has been nearly non-existent. I do not understand this because, although the garden is not favored by those in power, it certainly has the potential to be better promoted. There are occasional investments, and maintenance is carried out. As I frequently visit the garden for photography, I have also encountered the notice warning against earning money from photography within the garden grounds. Well, making money from photography there is not exactly easy—unless one focuses on weddings, which is an exhausting task. No, the garden should be grateful for the publicity, for people who appreciate its work and the efforts of its predecessors, and who are willing and eager to promote it in this way. I wish for the Botanical Garden that the responsible authorities would radically change their approach to this potentially outstanding institution, also from the perspective of tourism.

Die Botanischer Garten der Comenius-Universität (UK) in Bratislava ist eine bedeutende wissenschaftlich-pädagogische Einrichtung. Er befindet sich in der Botanická-Straße 3 im Stadtteil Karlova Ves, in der Nähe der Donau (sk.wikipedia.org). Der Garten wurde im Jahr 1942 auf Initiative von Professor František Nábělek gegründet (uniba.sk) (sk.wikipedia.org). Als Baugrund wurde das Gelände um die Villa Lanfranconi mit einer Fläche von 6,6 Hektar ausgewählt, das dank des Flusses Vydrica eine Wasserquelle hatte. Nach 1945 wurden Gewächshäuser und ein Bewässerungssystem errichtet. Der Garten ist eine Einrichtung der Comenius-Universität, deren Aufgabe es ist, Sammlungen lebender Pflanzen zu pflegen und zu erweitern. In Zusammenarbeit mit anderen Organisationen werden regelmäßig Ausstellungen veranstaltet. Verschiedene Pflanzenarten werden im Botanischen Garten experimentell akklimatisiert. Das größte Interesse der Öffentlichkeit weckt die wärmeliebende Vegetation, die in den Gewächshäusern kultiviert wird (uniba.sk). Die Ausstellung umfasst mehr als 5.000 Pflanzenarten, darunter einen Rosengarten mit einer Fläche von 0,5 Hektar, in dem Besucher fast 150 vorwiegend neu gezüchtete Rosensorten bewundern können (slovakia.travel).

Der Botanische Garten ist für die Öffentlichkeit vom 1. April bis zum 31. Oktober geöffnet, täglich von 9:00 bis 18:00 Uhr. Er befindet sich in der Botanická-Straße 3 in Bratislava (uniba.sk). Zu den Gewächshausausstellungen gehören: das Australische Gewächshaus, das Palmengewächshaus, das Kaktusgewächshaus, das Nutzpflanzengewächshaus und das Viktoria-Gewächshaus mit feuchtigkeits- und wärmeliebender tropischer und subtropischer Flora. Die Freilandexpositionen umfassen einen Rosengarten, einen Andesit-Felsengarten, einen Kalkstein-Felsengarten, einen Travertin-Tuffstein-Felsengarten, einen Schlacke-Lava-Felsengarten, einen Schiefer-Felsengarten, einen Basalt-Felsengarten, einen -Felsengarten, ein Hochmoor, Beete mit Einjährigen und Stauden, ausländische und heimische Gehölze, Rhododendren und Azaleen, winterharte und frostresistente Kakteen, mediterrane Vegetation und einen japanischen Garten (uniba.sk). Die Fläche des Gartens wurde in den 1980er Jahren durch den Bau der Lanfranconi-Brücke verkleinert (Wikipedia).

Da ich an der Fakultät, die auf dem gegenüberliegenden Hügel liegt, Umweltwissenschaften studiert habe und während meiner gesamten fünfjährigen Studienzeit in der Nähe gewohnt habe, habe ich den Botanischen Garten oft besucht. Mit unserem Studentenausweis hatten wir kostenlosen Zugang, und ich war auch einige Male dort außerhalb der offiziellen Öffnungszeiten für die Öffentlichkeit. Gelegentlich bin ich dorthin gegangen, um zu lernen. Im hinteren Teil, in der Nähe der Lanfranconi-Brücke, befindet sich ein recht romantischer Teich, und ein Stück davon entfernt gibt es einen Bereich mit Schaukeln und ähnlichen Spielgeräten für Kinder. Während meiner gesamten Zeit, die ich den Garten kenne – und das ist seit 1991 eine recht lange Zeit –, kann ich mit gutem Gewissen sagen, dass das Marketing des Botanischen Gartens praktisch nicht vorhanden ist. Ich verstehe das nicht, denn obwohl dieses Areal nicht in der Gunst der Mächtigen steht, könnte es sicher besser beworben werden. Gelegentlich wird hier sicherlich investiert, und die Anlage wird instand gehalten. Da ich den Garten auch oft zum Fotografieren besuche, bin ich ebenfalls auf den Hinweis gestoßen, dass man im Areal des Botanischen Gartens nicht mit Geld verdienen dürfe. Nun ja, das ist ohnehin nicht besonders leicht. Es sei denn, man spezialisiert sich auf Hochzeiten – was eine wahnsinnige Plackerei ist. Nein, man sollte eher dankbar sein für die Werbung, für die Tatsache, dass jemand die Arbeit der Gärtner und ihrer Vorgänger wertschätzt und bereit ist, diese zumindest auf diese Weise zu fördern. Ich wünsche dem Botanischen Garten, dass die Verantwortlichen ihren Ansatz radikal ändern und dieses potenziell großartige Institut auch im Hinblick auf den Tourismus besser unterstützen.

A Pozsonyi Comenius Egyetem (UK) Botanikus Kertje egy jelentős tudományos és oktatási intézmény. A Karlova Ves városrészben, a Botanická utca 3. szám alatt található, a Duna közelében (sk.wikipedia.org). Az intézményt 1942-ben alapították František Nábělek professzor kezdeményezésére (uniba.sk) (sk.wikipedia.org). A kert kialakítására a Lanfranconi-villa körüli, 6,6 hektáros területet választották, amely a Vydrica pataknak köszönhetően vízforrással is rendelkezett. Az üvegházakat és az öntözőrendszert 1945 után építették ki. A kert a Comenius Egyetem része, feladata a növénygyűjtemények gondozása és bővítése. Együttműködve más szervezetekkel rendszeresen rendez kiállításokat. A botanikus kertben különféle növényfajokat próbálnak akklimatizálni. A legnagyobb érdeklődést a melegigényes növények keltik, amelyeket az üvegházakban termesztenek (uniba.sk). A gyűjteményben több mint 5 000 növényfaj található, köztük egy 0,5 hektáros rózsakert, ahol a látogatók közel 150, főként újonnan nemesített rózsafajtát csodálhatnak meg (slovakia.travel).

A botanikus kert április 1-től október 31-ig tart nyitva, naponta 9:00 és 18:00 óra között. A címe: Botanická utca 3., Pozsony (uniba.sk). A következő üvegházi kiállítások találhatók itt: ausztrál üvegház, pálmaház, kaktuszház, haszonnövényeket bemutató üvegház, valamint a Viktória-ház, amely a trópusi és szubtrópusi nedvesség- és melegkedvelő növényeknek ad otthont. A kültéri kiállítások részei a rózsakert, andezit sziklakert, mészkő sziklakert, travertin-tufa sziklakert, salak-láva sziklakert, pala sziklakert, bazalt sziklakert, gránit sziklakert, tőzegláp, egynyári és évelő virágágyások, hazai és külföldi fák és cserjék, rododendronok és azáleák, télálló és fagyálló kaktuszok, mediterrán növények, valamint egy japánkert (uniba.sk). A kert területe az 1980-as években csökkent, a Lanfranconi híd építése miatt (Wikipedia).

Mivel környezetvédelmi szakemberként a szemközti dombon található karon végeztem tanulmányaimat, és öt évig a közelben laktam, gyakran látogattam a botanikus kertet. A diákigazolványunkkal ingyenes belépésre volt lehetőségünk, és néhányszor a hivatalos nyitvatartási időn kívül is bejutottam. Néha ide jártam tanulni is. A hátsó részben, a Lanfranconi híd közelében található egy romantikus kis tó, és nem messze tőle egy gyerekeknek kialakított játszótér hintákkal és más játékokkal. Az 1991 óta eltelt hosszú idő alatt – amióta ismerem ezt a helyet – felelősségteljesen kijelenthetem, hogy a botanikus kert marketingje gyakorlatilag nem létezik. Nem értem, miért van ez így, hiszen bár a kert talán nem élvezi a hatalmon lévők különösebb támogatását, mégis sokkal jobban lehetne népszerűsíteni. Időnként látszik, hogy vannak beruházások, és a karbantartás sem marad el. Mivel gyakran fotózom itt, találkoztam azzal a figyelmeztetéssel is, hogy a kert területén nem szabad kereskedelmi célú fényképezést folytatni. Nos, őszintén szólva, ebből amúgy sem könnyű megélni. Hacsak nem esküvőkre szakosodik valaki – ami pedig rendkívül fárasztó munka. Nem, inkább örülniük kellene annak, hogy valaki reklámozza őket, elismeri az ott dolgozók és elődeik munkáját, és legalább ezzel a módszerrel igyekszik népszerűsíteni a kertet. Kívánom, hogy a botanikus kert vezetése radikálisan változtasson a hozzáállásán, és ezt a potenciálisan kiváló intézményt a szempontjából is jobban támogassák.

TOP (41)

Kobercovky (78)

Skleník (67)

Skalničky (53)

Paprade (26)

(14)

Rododendrony (33)

Duby (28)

(26)

Hortenzie (25)

(24)

Driene a (24)

a (17)

(15)

Kosatce (9)

(7)

(33)

Ostatné dreviny (122)

Stromy (44)

Listy (27)

Jeseň (84)

Ostatné (142)

,

Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Bratislavské reportáže, Akvaristika, Teraristické burzy, Burzy, Výstavy rýb, Chovateľstvo, Fotografie, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2014

skala
Hits: 1301

Od roka 2014 sa akcie nazývajú EXOTIKA BRATISLAVA. Predtým to boli „Akváriové trhy“, resp. „Akva & Tera trhy“. Akcie sa konajú desať krát do roka, každý mesiac okrem júla a augusta. Príspevky nie sú z každej akcie.

13. 12 – Mali sme výstavu terčovcov Štefana Knoteka, a Milan Líbal nám pripravil iné nezvyčajné živočíchy.

15. 11 – Vďaka Peťovi Mrvovi sme mohli vidieť rastliny rodu Bucephalandra

13. 9 – Novú sezónu sme naštartovali diskusmi (terčovcami). Ďakujeme za ne Franzovi Pfemeterovi.

14. 6 – Strašilky, pakobylky, . Vystavené druhy sme mali najmä vďaka Martinovi Stolárikovi.

17. 5 – . Za vystavované ryby sme boli vďačný pánovi Miroslavovi Príkazskému.

12. 4. – Živé krmivá. Ukázali sme akvaristické aj teraristické krmivá. Za teraristické krmivá ďakujeme Antonovi Saxovi a Petrovi Krajčimu.

Blaptica dubia – šváb argentínsky pochádza z Argentíny. Je dlhý asi 5 cm, patrí ku väčším švábom. Dobre sa množia. Je to vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku sa v našich podmienkach nevedia rozmnožiť. si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Nelezú po skle. Vhodným substrátom sú pláty z vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Môže byť aj rašelina alebo lignocel. Vyžaduje teplotu 26 – 30 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné len  a čerstvé  a  ().

Blaberus craniifer pochádza najmä z Mexika a Kuby. Je dlhý 5-6 cm, kresba na hlave pripomína ľudskú lebku. Chov si vyžaduje akékoľvek väčšie terárium, alebo plastovú nádobu s vrchnákom, aj keď nelezie po skle. Je nelietavý, krídla používa hlavne pri svadobných tancoch. Je vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku z v našich podmienkach neprežije. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou alebo hrabankou. Prípadne lignocel zmiešaný s lesnou hrabankou. Vyžaduje teplotu 22 – 23 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, , piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia , hrušky a jablká (Anton Sax).

June 14 – Cockroaches, crickets, leaf insects. The exhibited species were mainly thanks to .

May 17 – Guramis. We were grateful to Mr. for the exhibited fish.

April 12 – Live feed. We showcased both aquarium and terrarium feeds. We thank Anton Sax and Peter Krajčí for the terrarium feeds.

Blaptica dubia – The Argentine cockroach originates from Argentina. It measures about 5 cm and belongs to the larger cockroaches. They reproduce well. It is a suitable species for beginners; however, if they escape, they cannot reproduce in our conditions. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. They do not climb glass. Suitable substrates include egg flats or slightly moist forest bedding. Peat moss or lignocellulose can also be used. They require a temperature of 26 – 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes only pellets and fresh fruits and vegetables (Anton Sax).

Blaberus craniifer originates mainly from Mexico and Cuba. It measures 5-6 cm, with markings on the head resembling a human skull. Keeping them requires any larger terrarium or plastic container with a lid, even though they do not climb glass. They are non-flying; they mainly use their wings during mating dances. It is a suitable species for beginners; however, if they escape from the terrarium, they cannot survive in our conditions. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter or bedding. Alternatively, lignocellulose mixed with forest bedding can be used. They require a temperature of 22 – 23 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples (Anton Sax).

 pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 5 – 7 cm, vyskytujú sa dve formy tohto druhu, a tmavá. Rastie dlho. Vypúšťaním vzduchu zo vzdušníc vydávajú pri vyrušení sykavý vzduch. Druh patrí medzi vhodné pre začiatočníkov. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm (pre 20 – 40 jedincov). Lezú po skle. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia rozmnožiť (Anton Sax).

Shelfordella tartara – šváb turkistanský pôvodom z Turkménska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyblivé, preto ich teráriové dobre žerú, množia sa rýchlo. Smrdí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm, alebo uzatvárateľný box. Lozí rýchlo, šplhá dobre po skle. Po prípadnom úteku z terária sa v našich podmienkach dokážu dlho udržať pri živote. Vhodným substrátom sú pláty z vajec. Vyžaduje teplotu 28 – 30 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. Je vhodný ako potrava pre zvieratá, ktoré sa živia živočíšnou potravou (Anton Sax).

Eublaberus distanti pochádza zo Strednej Ameriky a severu Južnej Ameriky. Je dlhý 5-6 cm, pohyblivý. Nelezie po skle, množia sa rýchlo. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Žijú prevažne v substráte. Je vhodným krmivom pre teráriové zvieratá živiace sa živočíšnou potravou. Vyžaduje teplotu 20 – 25 °C,  50 – 80 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax).

 pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 3 – 5 cm, dobre sa množí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu. Vhodným substrátom sú pláty vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 22 – 26 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie , . V našich podmienkach sa dlhšie držia pri živote (Anton Sax).

Gromphadorhina portentosa originates from Madagascar. It measures 5 – 7 cm, and two forms of this species exist: light and dark. It grows slowly. When disturbed, they release a hissing sound by expelling air from their spiracles. This species is suitable for beginners. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm (for 20 – 40 individuals). They climb glass. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They are also content with peat moss or lignocellulose. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They cannot reproduce in our conditions (Anton Sax).

Shelfordella tartara – The Turkistan cockroach originates from Turkmenistan. It measures about 3 cm, is mobile, thus terrarium animals eat them well, and they reproduce quickly. They emit a strong odor. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm or a closable box. They lay eggs quickly and climb well on glass. If they escape from the terrarium, they can survive for a long time in our conditions. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 28 – 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They are suitable as food for animals that feed on live prey (Anton Sax).

Eublaberus distanti originates from Central America and the northern part of South America. It measures 5-6 cm and is mobile. They do not climb glass and reproduce quickly. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They mainly live in the substrate. They are suitable food for terrarium animals feeding on live prey. They require a temperature of 20 – 25 °C and humidity of 50 – 80%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples (Anton Sax).

Elliptorhina javanica originates from Madagascar. It measures 3 – 5 cm and reproduces well. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. They climb everywhere, including glass, and require plenty of air. Suitable substrate includes egg flats or slightly moist forest bedding. They require a temperature of 22 – 26 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit. They can survive for a longer period in our conditions (Anton Sax).

Archimandrita tesselata pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Je dlhý 7 cm, má zaujímavú kresbu krídel. Je vhodný pre pokročilých chovateľov. Rastie dlho. Nelezie po skle. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia prežiť(Anton Sax).

Pachnoda marginata peregrina – zlatohlávok pochádza zo západného pobrežia Afriky. Druh dosahuje 2 – 4 cm. V noci je zahrabaný v zemi. Pri lete nemôžu zložiť krovky, preto vydávajú bzučivý zvuk. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 40x30x30 cm pre veľkú skupinu. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou, prípadne lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C,  50 – 60 %. Dospelé jedince žerú banány, prípadne iné sladké . Larvy prijímajú biologický materiál z lesnej hrabanky a sťahujú si kúsky listov a zeleniny z povrchu substrátu. Z časti lesnej hrabanky zlepia kokón, v ktorom prebieha premena na dospelé imágo. Ako krmivo sa používajú larvy (Anton Sax).

– saranča pustinné pochádza z Afriky. Dosahuje 6 – 8 cm. Samičky sú ružovohnedé. Dospelé sú sfarbené do žlta. Skáču, lezú všade aj po skle, potrebujú veľa vzduchu v zakrytom teráriu, prípade v plastovej nádobe. Ako substrát je ideálny plát s vajec. Vyžaduje teplotu 32 – 40 °C,  50 – 60 %. Živia sa zelenými listami, sušeným senom, ovocím, pšenicou, žitom, jačmeňom, trávami, suchými rožkami, chlebom. Dobre sa množia. Najbežnejšie živé krmivo sú nymfy, ale aj dospelé jedince. Po prípadnom úteku z terária dlho neprežívajú (Anton Sax).

Gryllus assimilis – cvrček banánový pochádza z Afriky. Je dlhý asi 3 cm, podobá sa na cvrčka domáceho, avšak na prsiach a bruchu ma dva uhlopriečne čierne pruhy. Bežné teraristické krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30 °C,  60 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie ,  a rôzne trávy. V našich podmienkach dlho neprežije (Anton Sax).

Acheta domestica – cvrček domáci, pochádza zo severnej Afriky. je dlhý asi 2.5 cm. Bežné teráriové krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30 °C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie ,  a rôzne trávy. V našich podmienkach dokáže prežiť na teplých miestach budov, najčastejšie v pekárňach (Anton Sax).

Archimandrita tesselata originates from Central and South America. It measures 7 cm and has an interesting wing pattern. It is suitable for advanced breeders. It grows slowly and does not climb glass. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They are also content with peat moss or lignocellulose. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They cannot survive in our conditions (Anton Sax).

Pachnoda marginata peregrina – The Sun beetle originates from the west coast of Africa. It measures 2 – 4 cm. During the night, it burrows in the soil. As they cannot fold their wings during flight, they emit a buzzing sound. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 40x30x30 cm for a large group. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter or forest bedding. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 60%. Adult individuals feed on bananas or other sweet fruits. Larvae consume organic matter from forest bedding and gather leaf and vegetable pieces from the substrate surface. They use part of the forest bedding to create cocoons where they undergo metamorphosis into adult beetles. Larvae are used as feed (Anton Sax).

Schistocerca gregaria – The Desert locust originates from Africa. It measures 6 – 8 cm. Females are pinkish-brown, while adult males are yellowish. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air in a covered terrarium or plastic container. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 32 – 40 °C and humidity of 50 – 60%. They feed on green leaves, dried grass, fruits, wheat, rye, barley, grasses, dry biscuits, bread. They reproduce well. Nymphs are the most common live feed, but adult individuals can also be used. If they escape from the terrarium, they do not survive for long (Anton Sax).

Gryllus assimilis – The Banan cricket originates from Africa. It measures about 3 cm and resembles the house cricket, but it has two diagonal black stripes on its chest and abdomen. It is a common terrarium feed. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air. They reproduce well. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 30 °C and humidity of 60%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit, and various grasses. They do not survive for long in our conditions (Anton Sax).

Acheta domestica – The House cricket originates from North Africa. It measures about 2.5 cm. It is a common terrarium feed. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air. They reproduce well. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit, and various grasses. They can survive in warm areas of buildings, commonly found in bakeries (Anton Sax).

Tenebrio molitor – múčne červy sú vhodné krmivo najmä pre bezstavovce (napr. , ), ale aj pre iné druhy teráriových zvierat. Pri plazoch ale odporúčam nekŕmiť ich príliš často touto stravou, nakoľko nie každé zviera dokáže ľahko stráviť ich ,,obal“. Pri plazoch je to skôr vhodný doplnok stravy na spestrenie. Ich veľkou výhodou je pomerne životnosť pri minimálne starostlivosti a nízka cena (Peter Krajčí).

Zophobas morio – sú červy podobné vzhľadom múčnym červom, avšak sú výrazne väčšie. Tento druh je vhodný ako krmivo najmä pre dospelé  a väčšie druhy plazov ako agamy, chameleóny, a iné. Z vlastnej skúsenosti si myslím, že je to o niečo vhodnejšie krmivo pre ako múčne červy, nakoľko som pozoroval ľahšie strávenie najmä u chameleónov. Napriek tomu, pre plazy je to tak isto ako múčne červy vhodnejšie skôr ako doplnok na spestrenie jedálničku ako hlavný zdroj potravy. Sú pomerne odolné, takže vydržia v pohode žiť aj niekoľko mesiacov pri minimálnej starostlivosti. Ďalšou výhodou je pomerne nízka obstarávacia cena (Peter Krajčí).

Musca domestica ( – nelietavá forma) je vynikajúce krmivo pre menšie druhy zvierat alebo mláďatá. Bežne používané pri chove rhampoleonov, malých druhov chameleónov, žiab a modliviek. Chov nie je náročný, postačí pšeničný šrot s mliekom, aby bol substrát vlhký. Muchy ho konzumujú a aj kladú doň vajíčka. Červíky sa taktiež živia týmto substrátom. Po niekoľkých dňoch sa začnú zakukľovať a postupne sa liahnu muchy. Ideálne je červíkov rozdeliť do viacerých nádob, aby nenastala situácia, že sa Vám naraz vyliahne niekoľko tisíc múch. Larvy a je vhodné premiestniť do , aby sa spomalil ich vývoj a podľa ich vyberať a nechať povylietať muchy. Výhodou je nenáročný . Nevýhodou je horšia dostupnosť a občas slabý zápach substrátu (ideálne je ich chovať niekde v pivnici alebo kôlni  (Peter Krajčí).

Tenebrio molitor – Mealworms are suitable feed primarily for invertebrates (.g., birds, mantises) but also for other species of terrarium animals. However, I recommend not feeding them to reptiles too frequently, as not every animal can easily digest their „shell.“ For reptiles, they are more suitable as a dietary supplement to add variety. Their significant advantage is their relatively long lifespan with minimal care and low cost (Peter Krajčí).

Zophobas morio – Superworms are worms similar in appearance to mealworms but significantly larger. This species is suitable as feed primarily for adult birds and larger reptile species such as agamas, chameleons, monitors, and others. From my own experience, I believe they are somewhat more suitable feed for reptiles than mealworms, as I have observed easier digestion, especially in chameleons. Nevertheless, for reptiles, they are still more suitable as a dietary supplement rather than the main source of food. They are relatively resilient, so they can easily live for several months with minimal care. Another advantage is their relatively low acquisition cost (Peter Krajčí).

Musca domestica (housefly – non-flying form) is excellent feed for smaller animal species or hatchlings. Commonly used in the breeding of Rhampoleon species, small chameleons, frogs, and mantises. Breeding is not demanding; wheat bran with milk is sufficient to keep the substrate moist. Flies consume it and lay eggs in it. The larvae also feed on this substrate. After a few days, they begin to pupate, and flies gradually hatch. It is ideal to divide the larvae into several containers to prevent the situation where thousands of flies hatch at once. Larvae and pupae should be transferred to the refrigerator to slow down their development, and as needed, they can be taken out to let the flies emerge. An advantage is the low-maintenance breeding. A disadvantage is the poorer availability and occasionally weak odor of the substrate (ideally, they should be kept somewhere in a basement or shed) (Peter Krajčí).

Rupice – Enchytraeus albidus – sú pôdne  (rozkladače) hmoty, živia sa rozkladom rastlinného materiálu. Ich nutričná hodnota je podobná nitenkám, grindalu, či patentkám. Môžeme ich chovať na pôde za predpokladu neustáleho vlhka v zemine. Ako zdroj potravy pre ne je možné použiť napr. , namočený chlieb, , varenú zeleninu, , strúhanku, piškóty. Optimálna  chovu je 16 °C, pod 2 °C sa prestanú rozmnožovať, a pri teplote nad 24 °C kapú. Preto na ich  je vhodný rodinný dom, pivnica, nejaké chladnejšie miesto.

Octové mikry – Turbatrix aceti – háďatko octové. Pri izbovej teplote sa dožívajú priemerne 55 dní, pri nízkych teplotách až 10 mesiacov. Za dobrých podmienok sa kultúra octoviek za 8 – 10 dní zdvadsaťnásobí. Chováme ich napr. v PET fľašiach, kde je  s vodou v pomere 1:1. Do octu vložíme malé množstvo jabĺčka,  alebo iného ovocia. Ideálne je, ak toto  rozmixujeme na kašu v mixéri. Do uzáverov odporúčam vyvŕtať malé otvory. Octové mikry sú veľmi drobné krmivo, ešte tenšie ako „obyčajné“ mikry. Na úspešné precedenie je potrebná veľkosť ôk 5 μm. – mikry zlejem do , ktorá má hrdlo, ktoré sa dá utesniť zvnútra. Napr. vatou, handričkou, filtračnou hmotou. Pre mikry sú ideálne obyčajné vínové , kde hrdlo je viacmenej rovné, úzke. Nalejem do tejto  mikry po zúžené miesto, utesním a dolejem čerstvou studenou vodou. Mikry sú antigravitačné, navyše majú tendenciu ísť do čistejšej vody. Za 24 hodín sa väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem, alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET  s kultúrou.

Nitenky –  sa dá nájsť takmer v každom toku u nás, ale nie v množstve, ktoré je pre akvaristu zaujímavé. Dnes už je voda často predtým transformovaná v čističkách, odpadu je menej, živiny chýbajú. Nitenky ako ich poznajú akvaristi majú hnedočervenú farbu. V prírode je ich farba variabilná a závisí od množstva kyslíka vo vode. Nitenky v prírode môžu byť aj bielej farby. Sú veľmi vhodná potrava napr. pre ryby, pancierniky, , sumčeky. Vo svojich črevách im koluje  ešte dlho po ich odlovení. Preto sa musia riadne premývať a po nalovení nechať aspoň tri dni vytráviť. Sú veľmi závislé od čerstvej vody, oveľa viac ako živé patentky, preto sa musia často preplachovať vodou, prípadne sa pre ne necháva neustály prítok a odtok vody. Vhodné je uchovávať ich napr. v plochých miskách napr. na spodku .

Nálevník – trepka (Paramecium) nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné.  sa chová v PET fľašiach. Ideálna je dostupná  a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme surový vaječný  ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej . Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch. nie je bezproblémové. Nálevníkom sa dá skŕmiť podobným spôsobom ako octové mikry. Ideálne sú  na , ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto , zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám.

Rupice – Enchytraeus albidus – are soil decomposers, feeding on the decomposition of plant material. Their nutritional value is similar to whiteworms, grindal worms, or microworms. They can be bred in soil provided there is constant moisture in the ground. As a food source, decomposing wood, soaked bread, oatmeal, cooked vegetables, pasta, breadcrumbs, and biscuits can be used. The optimal breeding temperature is 16 °C; they stop reproducing below 2 °C and die at temperatures above 24 °C. Therefore, a family house, basement, or some cooler place is suitable for their breeding.

Vinegar eels – Turbatrix aceti – vinegar eels. At room temperature, they live on average for 55 days, and at low temperatures, up to 10 months. Under good conditions, the vinegar eel culture can multiply twentyfold in 8 to 10 days. They can be bred, for example, in PET bottles containing vinegar and water in a 1:1 ratio. A small amount of apple, peach, or other fruit is added to the vinegar. Ideally, this fruit should be pureed in a blender. It is recommended to drill small holes in the caps. Vinegar eels are very small feed, even thinner than „regular“ microworms. A mesh sieve is used for straining – microworms are poured into a bottle with a neck that can be sealed from the inside, e.g., with cotton, cloth, or filter material. Ordinary wine bottles with a mostly straight, narrow neck are ideal for microworms. Microworms are poured into the bottle up to the narrowed part, sealed, and topped up with fresh cold water. Microworms are anti-gravity, and they tend to move towards cleaner water. Within 24 hours, most of these small creatures will migrate into clean water. They can be extracted from the water using a syringe or simply poured out and fed to fish. The substrate that was sealed can be poured back into a PET bottle with the culture.

Tubifex worms – Tubifex tubifex can be found in almost every stream in our area, but not in the quantities that are interesting for aquarium enthusiasts. Today, water is often pre-processed in treatment plants, resulting in less waste and nutrients. Tubifex worms, as known to aquarists, have a reddish-brown color. In nature, their color is variable and depends on the amount of oxygen in the water. Tubifex worms in nature can also be white. They are very suitable food, for example, for , loaches, suckerfish, and small predatory fish. Mud circulates in their intestines long after they are caught. Therefore, they must be thoroughly rinsed and allowed to digest for at least three days after catching. They are very dependent on fresh water, much more so than live whiteworms, so they must be frequently flushed with water, or a constant flow of water is provided for them. It is suitable to keep them, for example, in shallow dishes placed at the bottom of the refrigerator.

Paramecium – the slipper ciliate (Paramecium), is not among the most suitable and nutritious feed, but sometimes it is necessary. Paramecium is bred in PET bottles. Ideal is accessible soft water and, of course, an existing paramecium culture, which is placed in water, and raw egg yolk is added as food for the paramecium. If soft water is not available, use at least standing water. It is advisable to breed paramecium in several bottles because, especially with abundant feeding, a large part of the paramecium is always removed from the culture, and it often happens that it disappears from one bottle. It is important that do not form in the bottle, so keep the culture in the dark. The bottles with paramecium should have a drilled cap to ensure air supply. Feeding paramecium is not without problems. Paramecium can be fed in a similar way to vinegar eels. Wine bottles with a narrowed neck that expands laterally are ideal for this purpose. Pour the paramecium into such a bottle, seal it from the top with filter material, and top up with fresh water. By the second day, most of these small creatures will migrate into clean water. They can be extracted from the water using a syringe or simply poured out and fed to fish.

Mikrami sa označujú viaceré druhy háďatok. Patria medzi hlísty – Nematoda. Rozmnožujú sa aj pri teplote 10 °C. Mikry sú tučná potrava s vysokým obsahom tukov. Chovajú v miskách – stačí miska od rastlinného masla. Ako živný substrát je najlepší podľa mňa kefír a rozomleté . Hodí sa aj acidko, jogurt, kyslé mlieko, prípadné sladké mlieko obyčajné. Dá sa použiť aj strúhanka, voda, ale má to svoje nevýhody. Čiastočne smotana. V strúhanke bude mikier veľa, ale na steny budú liezť len veľmi neochotne. V prípade použitia chlebovej kaše – zmesi vody a chlebu, mikry na steny vyliezajú, ale v menšom množstve. Sladké mlieko sa ľahko kazí. Ovsené  odporúčam zomlieť v mixéri. Kaša vločiek a kefíru by mala byť skôr hustá. Je vhodné mať viacero chovov, pretože po čase sa prostredie prekyslí a je nutné kultúru mikier preočkovať do novej. Priemerne po dvoch až troch týždňoch. Mikry časom konzumujú potravu, čím obsah hmoty redne, čiže je nutné pridávať tuhé časti. Avšak mikry toho veľa neskonzumujú, a časom sa nám nahromadí veľa substrátu, ktorý je tekutý. Príliš veľa substrátu dokáže niekedy spôsobiť aj masívne veľa mikier na stenách, ale aj ich skorý zánik. Ideálna je izbová  20 – 25 °C. Je vhodné chovať mikry vo viacerých miskách. Za normálnych okolností, mikry vyliezajú po stenách plošne. Mikry sa skrmujú tak, že sa zotierajú prstom, prípadne štetcom, kúskom molitanu apod. zo stien , v ktorej ich chováme. Odporúčam štetcom. Mikry sú veľmi drobné krmivo, zhruba 4 – 6 mm dlhé, ktoré je vhodné pre menšie ryby, pre poter.

Grindal – Enchytraeus buchholtzi je príbuzný rupiciam Enchytraeus albidus, ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. Bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch. Ideálne na  sú , ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna. Na  položíme navlhčený molitan. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád svetlo. Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane. Ak sa  zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký  vždy v molitane zostane. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že  nie je tučné krmivo. Aj nutričné hodnoty, ktoré som si zistil hovoria o tom, že  je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú roztoče. Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd Frontline, ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z -u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. Skrmovanie grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do nádrže. Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Grindal sa dá zotierať aj štetcom, prípadne prstom. Je to vynikajúce krmivo, jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľkosť je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie.

Mikrami is a term used for various types of nematodes. They are classified as roundworms – Nematoda. They can reproduce even at temperatures of 10 °C. Mikrami are fatty food with a high fat content. They can be bred in dishes – a margarine container works well for this purpose. As a nutritious substrate, in my opinion, kefir and ground oatmeal are the best options. Also suitable are yogurt, sour milk, sweetened milk, or ordinary sweet milk. Bread crumbs, water, or cream can also be used, but they have their disadvantages. Cream, for example, contains a lot of mikrami, but they climb the walls very reluctantly. If bread paste is used – a mixture of water and bread – mikrami climb the walls, but in smaller numbers. Sweet milk tends to spoil easily. I recommend grinding the oat flakes in a blender. The oatmeal and kefir mixture should be rather thick. It is advisable to have several cultures because over time, the environment becomes too acidic, and it is necessary to transfer the mikrami culture to a new one, usually after two to three weeks. Mikrami gradually consume food, reducing the mass content, so it is necessary to add solid parts. However, mikrami do not consume much, and over time, a lot of liquid substrate accumulates, which can sometimes lead to a massive number of mikrami on the walls, and their premature demise. The ideal room temperature is 20-25 °C. It is advisable to keep mikrami in multiple containers. Under normal circumstances, mikrami spread evenly on the walls. Mikrami are fed by wiping them off the walls of the container with a finger, brush, piece of foam, etc. I recommend using a brush. Mikrami are very small feed, about 4-6 mm long, suitable for smaller fish, such as fry.

Grindal – Enchytraeus buchholtzi is related to the rupice Enchytraeus albidus but smaller. It occurs in South America and was accidentally imported in the humus of tropical plants. In nature, it feeds on decaying plant remains. Ideal for breeding are shallow dishes with a larger bottom area. Place moistened foam on the bottom. I exclusively feed grindal with small baby biscuits. Grindal is a soil organism, so it naturally prefers darkness. If we have it closed with an opaque lid, we can even keep it on the table, on a shelf, or in a closed cabinet. The foam should measure from 10 mm to 30 mm. Most of the grindal in a mature culture is found in the foam. If grindal suddenly stops reproducing or individual worms are small, the foam is likely too wet. In such a case, you can take the foam and rinse it under running water in the sink. During rinsing, you don’t have to worry about losing a lot of grindal; some will always remain in the foam. From my own experience, I can say that grindal is not a fatty feed. Even the nutritional values I have found indicate that grindal is roughly at the level of whiteworms or tubifex worms. Sometimes, especially if the foam dries out a bit, mites can appear. Small white creatures running around are quite visible even to the naked eye. They hinder the development of grindal and, if they multiply massively, can completely destroy it. In such a case, I use the contact insecticide Frontline, which I spray on the foam. It works immediately. Grindal doesn’t smell much, and I haven’t noticed any adverse effects on the fish. Grindal recovers from Frontline fairly quickly. You can also help it by moving grindal from another culture. Feeding grindal is very simple; just take the entire foam and dip it into the tank. The biscuit tends to stick well to the glass. Grindal can also be wiped off with a brush or finger. It is an excellent feed; its productivity allows feeding it every day. It has almost no smell, handling it is practical, its size is suitable for small fish, and even larger fish accept it.

Drozofily.  melanogaster – octomilka, je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik.  sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre  a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly. Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené. Známe aj ako vínne mušky alebo . Tieto drobné mušky sú vynikajúcou potravou najmä pre čerstvo vyliahnuté plazy (chameleóny, rhampoleony,…) ale aj pre malé žaby, rôzne druhy akvariových rýb a takisto čerstvo vyliahnutých vtáčkarov a modlivky. Sú pomerne jednoducho chovateľné. Jedna násada vydrží v závislosti od počtu mušiek 2-5 týždňov, niekedy aj viac. Výhodou je ich veľkosť (menšie D. melanogaster 1,5-2mm, väčšie D. hydei 2,5-3mm) a teda naozaj nimi možno kŕmiť takmer všetky malé terariové zvieratá. Nevýhodou je mierny zápach po kvasniciach, ktoré sa používajú na zarobenie živnej . Násada spravidla stoja 2-4,- Eurá (Peter Krajči).

Dafnie sú pomerne citlivé počas prenosu na obsah kyslíka. Preto je lepšie ich prenášať v tzv. rámikoch, prípadne s čo najmenším množstvom vody. Dlhšie sa dajú udržať vo väčšom vedre, pri nižšej koncentrácii dafnií a za predpokladu, že sa vo vedre nič nerozkladá. V chladnejšom období roka je to celkom ľahké. V lete je možné kratšiu napr. cez deň dafniám zabezpečiť vzduchovanie a na noc, ak nie je vonku 30 °C, ich dať na balkón.

Moina je drobná dafnia, dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, často krát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním – partenogenézou (bez ). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária – prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a , len  môže byť prípadne aj redšie, napr. z mlynárskeho hodvábu, prípadne z tzv. dederónu. Dafnie sú väčšie ako cyklopy, ale nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná kutikula, ktorá tvorí ich kostru.  dosahuje aj najvyššiu  pri prípadnom umelom chove. Pre ryby je to energeticky bohatšia ako „obyčajná“ dafnia – dá sa prirovnať ku cyklopu. Dafnie dosahujú najvyššiu početnosť v lete.

Cyklop patrí do podradu Cyclopoidea, radu Podoplea, podtriedy Copepoda – veslonôžky, triedy , kmeňa Arthtopoda – . Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus,  coeruleus, D. graciloides. Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb, pomerne výživné. Je kvalitným zdrojom bielkovín. Pri splnení určitých podmienok sa dá aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Všeobecne jeho populácia kulminuje na jar a na jeseň. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípal, prípadne neusmrtili náš . Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine – buchanka.

Drosophila melanogaster, commonly known as the fruit fly or vinegar fly, is perhaps one of the most widely utilized and understood organisms by biologists and medical professionals worldwide. It readily reproduces in captivity and has a rapid reproductive cycle. Genetic engineers have extensively used this tiny fly for research purposes, likening it to a lab rat. Fruit flies are used as feed not only for fish but also for birds and reptiles. Aquarists and terrarists prefer the so-called wingless form, known as the vestigial-antlered-strap form. This cultivated form of the fly has wings but cannot fly, with significantly stunted wings. They are also known as wine flies or vinegar flies. These small flies are excellent food, especially for freshly hatched reptiles (chameleons, rhampoleons, etc.) as well as small frogs, various species of aquarium fish, freshly hatched birds, and mantises. They are relatively easy to breed. Depending on the number of flies, one culture can last 2-5 weeks or even longer. Their small size (smaller D. melanogaster 1.5-2mm, larger D. hydei 2.5-3mm) makes them suitable feed for almost all small terrarium animals. However, they do produce a mild yeast smell due to the yeast used in their food substrate. A culture usually costs between 2-4 euros.

Daphnia are relatively sensitive to oxygen levels during transport. Therefore, it is better to transport them in so-called frames or with the least amount of water possible. They can be kept longer in a larger bucket, with a lower concentration of Daphnia and assuming nothing is decaying in the bucket. This is quite manageable during cooler periods of the year. In summer, you can aerate the Daphnia during the shorter daytime and, if it’s not 30 °C outside, place them on the balcony at night.

Moina is a small species of Daphnia, growing up to 2.5 mm, found in calm waters, often of poor quality and heavily polluted, and lacking in oxygen. They reproduce asexually through parthenogenesis (without fertilization). This means that during favorable conditions, all individuals are female. Only when less favorable conditions arise do males suddenly appear, and sexual reproduction occurs, ensuring the transfer of genetic information. In spring, females hatch from eggs laid in the fall. They can be collected like cyclops and copepods, but the sieve may be less dense, for example, made from milliner’s silk or a so-called Dederon. Daphnia are larger than cyclops but are not as nutritionally dense because most of their bodies are water and a solid cuticle, which forms their skeleton. Moina achieves its highest yield under artificial culture conditions. For fish, it is a more energy-rich food than „ordinary“ Daphnia and can be compared to cyclops. Daphnia reach their highest abundance in summer.

Cyclops belongs to the suborder Cyclopoidea, order Podoplea, subclass Copepoda – copepods, class Crustacea, and phylum Arthropoda – arthropods. For example, Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, coeruleus, D. graciloides. Cyclops is very suitable fish feed, relatively nutritious, and a quality source of protein. Under certain conditions, it can also be cultured. Their population curves fluctuate greatly; it is not uncommon to catch a huge number of cyclops one day and almost none the next. Generally, their population peaks in spring and fall. Cyclops are quite predatory, so when feeding them to smaller fry, care must be taken to prevent them from depleting the population or harming the tank inhabitants.

Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre plôdik rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu – vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodvábu, alebo monofilu. Niektoré : , Synchaeta, , , Copeus, , Dinocharis, quadrata, Keratella cochlearis, , , Brachionus, .

Artemia salina – žiabronôžka soľná patrí medzi . , ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike, žijú v mori. Sú pomerne malé do 15 mm, oveľa menšie ako ich v sladkej vode. Ku sladkovodným žiabronôžkam sa dostaneme najskôr prostredníctvom mrazených kociek v obchode. Žiabronôžky sa predávajú z rozličných lokalít – z Ruska, Kanady, USA, Číny. Ich  je otázkou kvality. 95%  vajíčok je vynikajúci parameter. Závisí od toho aj cena. Žiabronôžka je výživné krmivo, z ktorého poter najrýchlejšie vyrastie najmä do výšky a do šírky. V stave, keď ryby dorastajú, neodporúčam kŕmiť iba žiabronôžkou. Artémia sa dá ľahko liahnuť, pravda pokiaľ prídete na spôsob tej ktorej várky ;-). Nároky na jednotlivé „druhy“ a balenia artémie sú bohužiaľ rozličné. Neraz som bol svedkom nespokojnosti s liahnivosťou u mojich známych, pričom ich kamarátom neraz „tá istá“ artémia ide výborne. Kúpená artémia sú vlastne vajíčka artémie. Vajíčka nasypeme do vody, napr. do , do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3-4 kávové lyžičky (25 – 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu. Je nutné aby sme silne vzduchovali. Vlastne ide o to, aby celý obsah cirkuloval čo najviac, aby žiadne vajíčka nezostali stáť. Udržujeme izbovú, prípadne o niečo vyššiu teplotu. Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie. Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá. Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám, nechávam artémie liahnuť 2 dni – je potom o niečo väčšia. Artémia sa pri 25 °C liahne 1.5 dňa. Medzi akvaristami sa traduje, že žiabronôžka môže byť jednodňová, ale aj dvojdňová, v závislosti od doby liahnutia a samozrejme od „typu. V sladkej vode vydržia iba krátku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia. Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky. Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli. Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. mlynársky hodváb, ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou. Ja cedím artémiu cez . Dekapsulovanú – odslupkovanú artémiu používam úspešne ako suché krmivo.

15. 3. – Výstava skalárov. Väčšina skalárov bola od známeho chovateľa Miroslava Príkazského. sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšími rybami chovanými v akváriách. Tieto juhoamerické  z povodia Amazonky sa najlepšie cítia v husto zarastenom akváriu. Existuje mnoho variet skalárov. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu. Skalár na rozmnoženie potrebuje tlak vody – , ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť.

Vírniky represent a distinct phylum Rotifera. They are highly suitable for feeding fish fry. Their name is derived from their typical movement – swirling, which they constantly exhibit. Vírniky are captured, for example, using nets made of milliner’s silk or monofilament. Some common vírniky species include , Synchaeta, , Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, and Pedalion.

Artemia salina, commonly known as brine shrimp, belongs to the class Entomostraca. Brine shrimp predominantly used in aquaristics live in the sea. They are relatively small, up to 15 mm, much smaller than their freshwater relatives. Freshwater brine shrimp can be obtained first through frozen cubes in stores. Brine shrimp are sold from various locations – Russia, Canada, the USA, China. Their hatchability is a matter of quality. A 95% hatchability rate is an excellent parameter. The price also depends on this. Brine shrimp are a nutritious feed, allowing fry to grow quickly in height and width. However, when fish are maturing, it’s not recommended to feed them only brine shrimp. Artemia can be easily hatched, once you figure out the method for each batch. Unfortunately, the requirements for different „types“ and packaging of artemia vary. I’ve often witnessed dissatisfaction with the hatchability among acquaintances, while the „same“ artemia works perfectly for their friends. Purchased artemia are essentially artemia eggs. The eggs are poured into water, for example, into a bottle, to which 3-4 teaspoons of salt (25 – 30 g per liter) are added to simulate seawater. Strong aeration is necessary. The goal is to circulate the entire content as much as possible to prevent any eggs from settling. Maintain room temperature, or slightly higher for faster hatching. About 24 hours later, a significant portion will have hatched. Personally, and like most aquarists I know, I let artemia hatch for 2 days – they are slightly larger then. Artemia hatch in about 1.5 days at 25 °C. Among aquarists, it’s believed that brine shrimp can be one or two days old, depending on the hatching time and, of course, the „type.“ They only last a short time in freshwater – about 8 hours. For higher nutritional value and easier and more effective introduction of small artemia into the world, decapsulation is used. It removes the protective coat of the brine shrimp egg. When feeding brine shrimp, the challenge is how to get them into the aquarium without transferring them without salt. Since they are very small creatures, milliner’s silk could help, but if you don’t have it, cotton cloth will suffice. I strain the artemia through monofilament. I successfully use decapsulated artemia as dry feed.

15th – Scalare exhibition. Most scalare were from the well-known breeder Miroslav Príkazský. Scalare, along with guppies and swordtails, are probably the most famous fish kept in aquariums. These South American cichlids from the basin thrive in densely planted tanks. There are many varieties of scalare. In the past, the original scalare were of impressive proportions. A scalare should be kept in at least a 150-liter tank, which is 50 cm tall. Determining their sex is difficult; females have a smaller tumor on their head during the spawning period. A scalare is capable of having 1000 eggs, but the fry are very small and require strictly powdered live food. A scalare for breeding needs water pressure – a high water column, but if everything else is in good condition, they can spawn.

Príroda, Rastliny, Akvaristika, Biológia, Organizmy, Fotografie

Riasy a sinice

skala
Hits: 25515

Chcel by som zdôrazniť, že riasy sú rastliny. Nepatria medzi vyššie – Magnoliophyta ako väčšina dostupných vodných rastlín, ale medzi nižšie rastliny – riasy. Riasy do akvária, snažiť sa zabrániť, aby sme ich v akváriu vôbec nemali je nerovný boj a v konečnom dôsledku aj zbytočný. Akvárium absolútne bez rias pôsobí neprirodzene až sterilne.

Riasy úzko súvisia s množstvom svetla. Optimálne svetelné podmienky nie je vôbec ľahké pre náš konkrétny prípad zabezpečiť. Za najdôležitejšie považujem dosiahnuť optimálny vyšších rastlín. V takom prípade si poradia s konkurenčne slabším protivníkom. Riasy však dokážu reagovať zmeny oveľa rýchlejšie ako vyššie rastliny. Ak máte rastlinné akvárium, odporúčam pokryť voľné dno rastlinami na viac ako 75 %. V takom prípade dokážu vodné rastliny účinne spracovať aj väčšie množstvo svetla a živín. Dokážu do istej miery kompenzovať aj vyššie .

Riasy sa najčastejšie likvidujú mechanicky. Odporúčam drsnú hubku na riad, alebo mäkkú drôtenku. Žiletku, magnetickú škrabku neodporúčam, avšak aj v prípade hubky, či drôtenky, dajme pozor na to, aby sa nám pri čistení nedostali pod ruky kúsky štrku, ktoré účinné vedia sklo poškriabať. Najmä na čelnom skle je to nepríjemne.

Biologickým prostriedkom proti riasam, sú napr. slimáky. Ale aj niektoré ryby konzumujú riasy. Najmä Poecilia sphenops, Xiphophorus helleri, , Crossocheilus siamensis, , Epalzeorhynchus, Labeo, , Ancistrus atď. Z kreviet najmä Caridina japonica, Neocaritida denticulata. Treba prihliadať na to, že pre niektoré tieto organizmy je riasa prirodzenou potravou, ale častokrát ak majú dostatok inej potravy, dávajú prednosť práve jej. Čiernu riasu žerie spoľahlivo len prísavka thajská – Gyrinocheilus aymonieri a krevetka Caridina japonica. V prírode mikroskopické riasy konzumujú – cyklopy, vírniky, . Spoliehať sa na v prípade vyššieho výskytu rias je naivné. Vtedy si treba vyhrnúť radšej rukávy a pustiť sa do . 

Riasy možno účinne odstrániť pôsobením ultrafialového žiarenia. V akvaristických obchodoch je možné zakúpiť UV-lampu, prípadne si ju viete vyrobiť. Funguje na princípe UV žiarenia na vodu, ktorá prechádza trubkou, v ktorej je voda poháňaná filtrom, teoreticky nejakým čerpadlom. Voda pri prechode je vystavovaná žiareniu, ktoré svojimi účinkami zabíja zárodky rias, samozrejme aj choroboplodných zárodky. Lampa pôsobí na vodu prechádzajúcu do akvária a tým chráni vodu od rias. V prípade zákalu je možné použiť aj priame pôsobenie priameho svetla na vodu – avšak v takom prípade je nutné chrániť si a nemať v nádrži ryby ani rastliny.

Rias sa dá zbaviť aj chemickou cestou, prostriedkami, ktoré zakúpite v akvaristických obchodoch, prípadne na akvaristických burzách. Niektoré sú založené na medi ktorá nie je práve vhodná pre niektoré druhy, napr. . Odporúčam použiť od EasyLife, prípadne . Napr. . Čiastočne sa dá použiť aj účinné hnojivo Carbo, ktoré ak aplikujeme párkrát priamo na problematický chumáč riasy, tak dokáže časom zlikvidovať aj odolné riasy.

Prúdenie vody vplýva aj na riasy. Známej čiernej štetinkovej riase, ktorá patrí medzi červené rias, sa darí pri silnom prúdení, často ju nájdeme v najmä na filtri, pri jeho výpuste. Pri nadbytku svetla a živín vznikajú zelené a červené riasy.  sa vyskytujú v akváriach výnimočne pri nedostatku svetla. Napr. v pôrodničkách, prípadne v prípade ak akvarista nesvieti dostatočne, predovšetkým dostatočne dlhú dobu.

Ako osvedčený nástroj aj proti štetinkovej riase možno označiť aj použitie Sava. samozrejme ničí všetky riasy. Savo zriedime v pomere 1:20. Jemnolisté rastliny znesú 2-3 minúty, väčšina rastlín 3 minúty, rastliny s tuhšími listami ako Anubias, Echinodorus, Crypotocoryne 3-4 minúty. Stačí ich ponoriť do pripraveného roztoku a následne poriadne prepláchnuť vo vode. Samozrejme aplikujte tento postup mimo akvária, napr. v kýbli. Takto môžeme zbaviť rias aj štrk, apod., ostane doslova vybielený.

Algae

I would like to emphasize that algae are plants. They do not belong to higher plants – Magnoliophyta like most available aquatic plants, but rather to lower plants Algae – algae. Algae are part of the aquarium, trying to prevent them from being in the aquarium at all is an uneven battle and ultimately unnecessary. An aquarium without algae looks unnaturally sterile.

Algae are closely related to the amount of light. It is not easy at all to ensure optimal lighting conditions for our specific case. I consider it most important to achieve optimal growth of higher plants. In this case, higher plants can cope with a competitively weaker opponent. However, algae can react to changes much faster than higher plants. If you have a planted aquarium, I recommend covering the open bottom with plants by more than 75%. In that case, aquatic plants can effectively process even larger amounts of light and nutrients. They can to some extent compensate for higher energy inputs as well.

Algae are most commonly eliminated mechanically. I recommend a rough sponge for dishes or a soft wire. I do not recommend a razor blade, magnetic scraper, but even with a sponge or wire, be careful not to accidentally scratch the glass with gravel pieces during cleaning, especially on the front glass, it is unpleasant.

Biological means against algae include, for example, snails. But some fish also consume algae. Especially , , Gyrinocheilus aymonieri, Crossocheilus siamensis, Otocinclus, Epalzeorhynchus, Labeo, Helostoma temmincki, Ancistrus, etc. Of shrimp, especially Caridina japonica, Neocaritida denticulata. It is important to note that for some of these organisms, algae are a natural food, but often, if they have enough other food, they prefer it. Black algae are reliably eaten only by the Chinese algae eater – Gyrinocheilus aymonieri and shrimp Caridina japonica. In nature, microscopic algae are consumed by small crustaceans – cyclops, rotifers, daphnia. Relying on biological means in case of higher algae occurrence is naive. In that case, it’s better to roll up your sleeves and get to work.

Algae can be effectively removed by the action of ultraviolet radiation. UV lamps can be purchased in pet stores, or you can make them yourself. It works on the principle of UV radiation acting on water passing through a tube, in which water is propelled by a filter, theoretically by some pump. The water passing through is exposed to radiation, which kills algae spores, of course, as well as pathogenic spores. The lamp acts on the water passing into the aquarium, thus protecting the water from algae. In the case of turbidity, direct exposure of the lamp’s light to the water can be used – but in that case, it is necessary to protect the eyes and not have fish or plants in the tank.

Algae can also be removed chemically, using products available in pet stores or at pet fairs. Some are based on copper, which is not suitable for some species, e.g., catfish. I recommend using products from EasyLife or Seachem. For example, AlgExit. Partially, effective fertilizer Carbo can be used, which if applied a few times directly to the problematic bunch of algae, can eventually kill even resistant algae.

Water flow also affects algae. The well-known black bristle algae, which belongs to red algae, thrives in strong flow, often found mainly on the filter, at its outlet. With an excess of light and nutrients, green and red algae are created. Brown algae occur in aquariums exceptionally in case of insufficient light. For example, in breeding tanks, or in case the aquarist does not shine enough, especially for a long time.

As a proven tool against bristle algae, the use of bleach can also be mentioned. Bleach naturally destroys all algae. Dilute the bleach at a ratio of 1:20. Fine-leaved plants tolerate 2-3 minutes, most plants 3 minutes, plants with tougher leaves like Anubias, Echinodorus, 3-4 minutes. Just immerse them in the prepared solution and then rinse thoroughly in water. Of course, apply this procedure outside the aquarium, e.g., in a bucket. This way, we can also get rid of algae, gravel, stones, etc., which will literally be bleached.

Algen

Ich möchte betonen, dass Algen Pflanzen sind. Sie gehören nicht zu den höheren Pflanzen – Magnoliophyta wie die meisten verfügbaren Wasserpflanzen, sondern zu den niederen Pflanzen Algen – Algen. Algen gehören zum Aquarium, zu versuchen, sie überhaupt nicht im Aquarium zu haben, ist ein ungleicher Kampf und letztendlich unnötig. Ein Aquarium Algen sieht unnatürlich steril aus.

Algen hängen eng mit der Lichtmenge zusammen. Es ist überhaupt nicht einfach, für unseren spezifischen Fall optimale Lichtverhältnisse sicherzustellen. Ich halte es für am wichtigsten, ein optimales Wachstum höherer Pflanzen zu erreichen. In diesem Fall können sich höhere Pflanzen mit einem konkurrenzschwächeren Gegner behaupten. Algen können jedoch auf Veränderungen viel schneller reagieren als höhere Pflanzen. Wenn Sie ein bepflanztes Aquarium haben, empfehle ich, den offenen Boden mit Pflanzen zu mehr als 75% zu bedecken. In diesem Fall können Wasserpflanzen auch größere Licht- und Nährstoffmengen effektiv verarbeiten. Sie können auch höhere Energiezufuhren teilweise kompensieren.

Algen werden am häufigsten mechanisch beseitigt. Ich empfehle einen groben Schwamm für Geschirr oder einen weichen Draht. Ich empfehle keine Rasierklinge, keinen magnetischen Schaber, aber auch bei einem Schwamm oder Draht sollten Sie darauf achten, dass Sie beim Reinigen keine Glasscherben versehentlich mit Kiesstücken zerkratzen, insbesondere am Vorderglas, das ist unangenehm.

Biologische Mittel gegen Algen umfassen zum Beispiel Schnecken. Aber auch einige Fische fressen Algen. Besonders Poecilia sphenops, Xiphophorus helleri, Gyrinocheilus aymonieri, Crossocheilus siamensis, Otocinclus, Epalzeorhynchus, Labeo, Helostoma temmincki, Ancistrus usw. Von Garnelen, insbesondere Caridina japonica, Neocaritida denticulata. Es ist wichtig zu beachten, dass Algen für einige dieser Organismen eine natürliche Nahrung sind, aber oft, wenn sie genug andere Nahrung haben, bevorzugen sie es. Schwarze Algen werden nur von der chinesischen Algenfresser – Gyrinocheilus aymonieri und der Garnele Caridina japonica zuverlässig gefressen. In der Natur werden mikroskopische Algen von kleinen Krebstieren – Cyclops, Rädertierchen, Daphnien – konsumiert. Sich auf biologische Mittel im Falle eines höheren Algenauftretens zu verlassen, ist naiv. In diesem Fall ist es besser, die Ärmel hochzukrempeln und anzufangen zu arbeiten.

Algen können durch die Wirkung ultravioletter Strahlung wirksam entfernt werden. UV-Lampen können in Zoohandlungen gekauft oder selbst hergestellt werden. Es funktioniert nach dem Prinzip, dass UV-Strahlung auf Wasser wirkt, das durch einen Schlauch fließt, in dem Wasser von einem Filter angetrieben wird, theoretisch von einer Pumpe. Das Wasser, das durchfließt, ist der Strahlung ausgesetzt, die Algensporen abtötet, natürlich auch pathogene Sporen. Die Lampe wirkt auf das in das Aquarium einlaufende Wasser und schützt so das Wasser vor Algen. Im Falle von Trübungen kann die direkte Einwirkung des Lampenlichts auf das Wasser verwendet werden – aber in diesem Fall ist es notwendig, die Augen zu schützen und keine Fische oder Pflanzen im Tank zu haben.

Algen können auch chemisch entfernt werden, indem Produkte verwendet werden, die in Zoohandlungen oder auf Tiermessen erhältlich sind. Einige basieren auf Kupfer, das für einige Arten nicht geeignet ist, z. B. Welse. Ich empfehle die Verwendung von Produkten von EasyLife oder Seachem. Zum Beispiel AlgExit. Teilweise kann das wirksame Düngemittel Carbo verwendet werden, das, wenn es einige Male direkt auf den problematischen Algenbüschel aufgetragen wird, schließlich auch widerstandsfähige Algen abtöten kann.

Die Wasserströmung beeinflusst auch Algen. Die bekannten schwarzen Borstenalgen, die zu den roten Algen gehören, gedeihen bei starkem Strömung, oft finden sie sich hauptsächlich am Filter, an dessen Auslass. Bei einem Überschuss an Licht und Nährstoffen entstehen grüne und rote Algen. Braune Algen treten im Aquarium nur in Ausnahmefällen bei unzureichendem Licht auf. Zum Beispiel in Zuchttanks oder wenn der Aquarianer nicht genug leuchtet, insbesondere nicht lange genug.

Als bewährtes Mittel gegen Borstenalgen kann auch die Verwendung von Bleichmittel erwähnt werden. Bleichmittel zerstört natürlich alle Algen. Verdünnen Sie das Bleichmittel im Verhältnis 1:20. Feinblättrige Pflanzen vertragen 2-3 Minuten, die meisten Pflanzen 3 Minuten, Pflanzen mit härteren Blättern wie Anubias, Echinodorus, Cryptocoryne 3-4 Minuten. Tauchen Sie sie einfach in die vorbereitete Lösung ein und spülen Sie sie dann gründlich in Wasser ab. Wenden Sie dieses Verfahren natürlich außerhalb des Aquariums an, z. B. in einem Eimer. Auf diese Weise können wir auch Algen, Kies, Steine usw. loswerden, die buchstäblich gebleicht werden.

Najznámejšie sú zelené riasy – a červené riasy – . Sú však napr.aj hnedé riasy – Phaephyceae, rozsievky – Bacillariophyceae. Medzi známe druhy patrí – jednobunková riasa schopná do zelena totálne “ zafarbiť“ celú nádrž. V akvaristike sa preto používa termín zelený zákal, všeobecne sa používa termín . Medzi červené riasy patrí napr. Audouinella. Riasy sú rovnako ako vyššie rastliny asimilátory hmoty, obdobným spôsobom viažu svetlo, a tvoria organickú hmotu a ako vedľajší produkt kyslík.

Tzv. vodný kvet najmä v eutrofizovaných jazerách a nádržiach tvoria často mikroskopické druhy Chlorella pyrenoidosa, Volvox aureus.  V prípade zeleného zákalu pomôžu bežné prostriedky ako výmena vody, odkalenie, ale predovšetkým totálne zatemnenie nádrže na nejaký čas. Po tomto neestetickom čine je vhodné opäť vymeniť väčšie množstvo vody. Iným častým typom je dlhá vláknitá zelená riasa napr. Pithophora, Oedogonium, Cladophora, ktorá sa pomerne ťažko odstraňuje. Azda najúčinnejšou metódou je mechanické namotanie na špajdlu, alebo podobný nástroj. Žerú ju však živorodky, Ancistrus, Crossocheilus siamensis, Gyrinocheilus aymonieri apod. Na rozdiel od štetinkovej riasy nie je tak pevne ukotvená v rastlinách, preto pri odtŕhaní dochádza ku poškodeniu rastlín len zriedkavo. Na vlasovú riasu je možné aplikovať aj kúpeľ Sava. Riasy, tvoriace malé , podobne ako hnedé riasy na listoch sú napr. , , Hydrodictyon reticulatum, Euglena. Dajú sa pomerne ťažko zo skla.

Green Algae

The most well-known are green algae – Chlorophyta and red algae – Rhodophyta. However, there are also brown algae – Phaeophyceae, diatoms – Bacillariophyceae, for example. Among the well-known species is Chlorella – a single-celled algae capable of completely „coloring“ the entire tank green. In aquarium keeping, the term „green water“ is used, while the general term „water bloom“ is also commonly used. Among the red algae is, for example, Audouinella. Algae, like higher plants, are assimilators of matter, bind light in a similar way, and produce organic matter and oxygen as a by-product.

The so-called water bloom, especially in eutrophic lakes and reservoirs, is often formed by microscopic species such as Chlorella pyrenoidosa, Volvox aureus. In the case of green water, common methods such as water changes, sedimentation, but especially total tank blackout for some time, can help. After this unaesthetic procedure, it is advisable to again replace a large amount of water. Another common type is the long filamentous green algae such as Pithophora, Oedogonium, Cladophora, which are relatively difficult to remove. Perhaps the most effective method is mechanical winding on a spindle or similar tool. However, they are eaten by livebearers, Ancistrus, Crossocheilus siamensis, Gyrinocheilus aymonieri, etc. Unlike brush algae, it is not so firmly anchored in the plants, so damage to the plants rarely occurs when removed. Savo bath can also be applied to hair algae. Algae forming small colonies, similar to brown algae on leaves, include Draparnaldia, Tetraspora gelatinosa, Hydrodictyon reticulatum, Euglena. They can be quite difficult to remove from glass.

Grüne Algen

Die bekanntesten sind grüne Algen – Chlorophyta und rote Algen – Rhodophyta. Es gibt jedoch auch braune Algen – Phaeophyceae, Kieselalgen – Bacillariophyceae, zum Beispiel. Zu den bekannten Arten gehört Chlorella – eine einzellige Alge, die in der Lage ist, das gesamte Aquarium grün zu färben. In der Aquaristik wird der Begriff „grünes Wasser“ verwendet, während auch der allgemeine Begriff „Wasserblüte“ üblich ist. Zu den roten Algen gehört zum Beispiel Audouinella. Algen sind wie höhere Pflanzen Assimilatoren von Materie, binden Licht auf ähnliche Weise und produzieren organische Materie und Sauerstoff als Nebenprodukt.

Die sogenannte Wasserblüte, insbesondere in eutrophen Seen und Stauseen, wird oft von mikroskopischen Arten wie Chlorella pyrenoidosa, Volvox aureus gebildet. Im Falle von grünem Wasser können übliche Methoden wie Wasserwechsel, Sedimentation, aber vor allem eine totale Verdunkelung des Tanks für einige Zeit helfen. Nach diesem wenig ästhetischen Verfahren ist es ratsam, wieder eine große Menge Wasser zu wechseln. Ein weiterer häufiger Typ sind die langen fadenförmigen grünen Algen wie Pithophora, Oedogonium, Cladophora, die relativ schwer zu entfernen sind. Vielleicht ist die effektivste Methode das mechanische Aufwickeln auf einer Spindel oder einem ähnlichen Werkzeug. Sie werden jedoch von Lebendgebärenden, Ancistrus, Crossocheilus siamensis, Gyrinocheilus aymonieri usw. gefressen. Im Gegensatz zu Bürstenalgen ist es nicht so fest in den Pflanzen verankert, sodass Schäden an den Pflanzen selten auftreten, wenn es entfernt wird. Ein Savo-Bad kann auch auf Haaralgen aufgetragen werden. Algen, die kleine Kolonien bilden, ähnlich den braunen Algen auf Blättern, sind Draparnaldia, Tetraspora gelatinosa, Hydrodictyon reticulatum, Euglena. Sie können ziemlich schwierig von Glas zu entfernen sein.

Červené riasy

Medzi červené riasy – Rhodophyta patrí už spomínaná štetinková riasa, ktorá vie byť nevítaným hosťom. Často je nazývaná aj ako . Vyznačuje sa chromatickou adaptáciou – svoje fotosyntetické pigmenty (sfarbenie) mení vzhľadom na momentálne svetelné podmienky. Do nádrže obyčajne infiltruje prinesenými rastlinami, vodou z inej nádrže, slimákmi, alebo aj rybami. K prenosu riasy vodou z inej nádrže môže dôjsť veľmi nevinne – riasu prenesie náhodou. Na „úspešnú“ introdukciu postačia zárodky riasy. Živnou pôdou sú pre riasy najmä staršie listy vyšších rastlín.

Taxonomicky ide o viaceré druhy napr. Audouinella, Compsopogon, , . akvaristov s ňou sú rôzne. Všeobecne sa aj červeným riasam a rovnako „čiernej riase“, darí pri prebytku živín. Napr. v letnom období sa často vyskytuje veľmi hojne, od septembra začne postupne miznúť v akváriu. Jej rast ovplyvňuje množstvo denného svetla. Darí sa jej na príliš bohatom dne. Táto riasa je obyčajne čierna, jej farba môže byť však aj tmavomodrá, tmavozelená. Prichytáva sa prakticky na všetko, na rastliny, na substrát, na schránky slimákov, na sklo akvária, narúša lep na okrajoch stien apod. Drží veľmi pevne, mechanicky je veľmi problematické ju likvidovať z povrchu rastlín. Obyčajne pri takomto pokuse odtrhneme aj kus z rastliny. Z vlastnej skúsenosti viem, že je ťažké odstrániť ju aj cirokovou kefou z tvrdého kameňa.

Čiernej riasy sa dá zbaviť aj prirodzenejšou cestou. V prvom rade treba znížiť príjem živín. Jestvuje na to niekoľko možností – napr. odkaliť častejšie , častejšie meniť vodu, prípadne zvýšiť jej množstvo pri výmene, menej kŕmiť, menej svietiť, premiestniť akvárium na tmavšie miesto.

Red Algae

Among the red algae – Rhodophyta, the previously mentioned brush algae can be an unwelcome guest. It is often also referred to as black algae. It is characterized by chromatic adaptation – it changes its photosynthetic pigments (color) depending on the current light conditions. It usually infiltrates through imported plants, water from another tank, snails, or even fish. The transfer of algae with water from another tank can occur very innocently – the algae is accidentally transferred. Spores of algae are sufficient for a „successful“ introduction. The main source of nutrition for algae is primarily older leaves of higher plants.

Taxonomically, it is several species such as Audouinella, Compsopogon, Batrachospermum moniliforme, Lemanea. Aquarists‘ experiences with it vary. Generally, red algae and also „black algae“ thrive in nutrient excess. For example, they often occur very frequently in the summer and gradually begin to disappear from the aquarium from September. Their growth is influenced by daylight. They thrive in too much light. This algae is usually black, but its color can also be dark blue or dark green. It adheres practically everywhere, to plants, to the substrate, to the shells of snails, to the aquarium glass, it disrupts the film on the walls, etc. It holds very firmly, and it is mechanically very problematic to remove it from the surface of the plants. Usually, when trying to remove it, we also tear off a part of the plant. From personal experience, I know that it is difficult to remove it even with a wire brush from hard stone.

Black algae can also be fought in a more natural way. First and foremost, the nutrient intake should be reduced. There are several options for this – for example, removing sediment more frequently, changing the water more often, possibly increasing the amount during a change, feeding less, providing less light, moving the aquarium to a darker place.

Rote Algen

Zu den roten Algen – Rhodophyta gehört die bereits erwähnte Pinselalge, die ein unerwünschter Gast sein kann. Sie wird oft auch als Schwarze Alge bezeichnet. Sie zeichnet sich durch chromatische Anpassung aus – sie ändert ihre fotosynthetischen Pigmente (Farbe) je nach den aktuellen Lichtverhältnissen. Sie dringt normalerweise durch importierte Pflanzen, Wasser aus einem anderen Tank, Schnecken oder auch Fische in den Tank ein. Die Übertragung der Alge mit Wasser aus einem anderen Tank kann sehr unschuldig erfolgen – die Alge wird versehentlich übertragen. Zur „erfolgreichen“ Einführung reichen die Algensporen aus. Die Hauptnahrungsquelle für Algen sind vor allem ältere Blätter höherer Pflanzen.

Taxonomisch handelt es sich um mehrere Arten wie Audouinella, Compsopogon, Batrachospermum moniliforme, Lemanea. Die Erfahrungen der Aquarianer damit sind unterschiedlich. Im Allgemeinen gedeihen rote Algen und auch „schwarze Algen“ bei Nährstoffüberschuss. Zum Beispiel treten sie im Sommer oft sehr häufig auf und beginnen ab September allmählich im Aquarium zu verschwinden. Ihr Wachstum wird vom Tageslicht beeinflusst. Sie gedeiht bei zu viel Licht. Diese Alge ist normalerweise schwarz, ihre Farbe kann jedoch auch dunkelblau oder dunkelgrün sein. Sie haftet praktisch überall, an Pflanzen, am Substrat, an den Gehäusen von Schnecken, am Aquariumglas, sie stört den Film an den Wänden usw. Sie hält sehr fest, es ist mechanisch sehr problematisch, sie von der Oberfläche der Pflanzen zu entfernen. In der Regel reißen wir beim Versuch, sie zu entfernen, auch einen Teil der Pflanze ab. Aus eigener Erfahrung weiß ich, dass es schwierig ist, sie selbst mit einer Drahtbürste vom harten Stein zu entfernen.

Schwarze Algen können auch auf natürlichere Weise bekämpft werden. Zunächst sollte die Nährstoffzufuhr reduziert werden. Es gibt mehrere Möglichkeiten dafür – zum Beispiel das Sediment häufiger entfernen, das Wasser häufiger wechseln, gegebenenfalls die Menge bei einem Wechsel erhöhen, weniger füttern, weniger Licht geben, das Aquarium an einen dunkleren Ort verschieben.

Hnedé riasy

Hnedé riasy – vyžadujú iné podmienky ako zelené a červené riasy. Medzi tento typ rias akvaristi zaraďujú aj rozsievky – Bacillariophyceae (Diatomae). Hnedá riasa vzniká pomerne často po založení nádrže. Jej stav sa obyčajne rýchlo zredukuje a obyčajne pozvoľne zmizne. Ak je však stav trvalý, zrejme sme nášmu akváriu neposkytli dostatok svetla. Hnedé riasy sa uchycujú najmä na stenách nádrže, môžeme ich však registrovať aj na povrchu rastlín. Riešenie tejto situácie je preto veľmi prosté. Zvýšením množstva svetla. Niektoré druhy: Stephanodiscus bellus, Gomphonema geminatum, , Tabellaria ventricosa, .

Brown Algae

Brown algae – require different conditions than green and red algae. Among this type of algae, aquarists also include diatoms – Bacillariophyceae (Diatomae). Brown algae often appear shortly after the tank is set up. Their presence usually diminishes quickly and gradually disappears. However, if the presence is persistent, it is likely that our aquarium has not been provided with enough light. Brown algae mainly attach to the walls of the tank, but they can also be found on the surface of plants. Therefore, the solution to this situation is very simple: increasing the amount of light. Some species include: Stephanodiscus bellus, Gomphonema geminatum, Hydrurus foetidus, Tabellaria ventricosa, Cymbella cistula.

Braune Algen

Braune Algen – erfordern andere Bedingungen als grüne und rote Algen. Zu diesem Algentyp gehören auch Kieselalgen – Bacillariophyceae (Diatomae). Braune Algen treten oft kurz nach der Einrichtung des Aquariums auf. Ihre Präsenz nimmt in der Regel schnell ab und verschwindet allmählich. Wenn ihr Auftreten jedoch anhält, liegt es wahrscheinlich daran, dass unser Aquarium nicht genügend Licht erhält. Braune Algen haften hauptsächlich an den Wänden des Tanks, können aber auch auf der Oberfläche von Pflanzen vorkommen. Daher ist die Lösung für diese Situation sehr einfach: Erhöhung der Lichtmenge. Einige Arten sind: Stephanodiscus bellus, Gomphonema geminatum, Hydrurus foetidus, Tabellaria ventricosa, Cymbella cistula.

Sinice

Sinice nepatria medzi rastliny (riasy), ale často sa medzi ne zaraďujú. Často sú označované za modrozelené riasy. Sú obyčajne naozaj modrozelené, čo spôsobuje farbivo , ale môžu byť aj hnedočierne. Riasy a vyššie rastliny patria medzi eukaryotické organizmy. Sinice sú prokaryotické organizmy na rozdiel od rias, rastlín a živočíchov. Sú príbuzné baktériám. Ich produkty metabolizmu sú škodlivé pre ryby, pri vysokej koncentrácii aj pre človeka – spomeňme si napr. na zákaz kúpania na Kuchajde v Bratislave, ale aj na iných vodných plochách. Sú často mazľavej konzistencie, vyskytujú sa pri vysokej koncentrácii dusíka a fosforu. Sinice sú veľmi odolný protivník, platia pre ne rovnaké postupy, ak ich chceme eliminovať, ako v prípade rias. Niektoré druhy: Aphanizomenon gracile, , , , . Nie je jednoduché sa ich zbaviť, odporúčam použiť produkty od EasyLife, Seachem apod. Zaujímavosťou je, že Malawi sú jedny z mála skupín rýb, ktoré požierajú aj sinice.

Algae

Algae do not belong to plants (seaweed), but they are often classified among them. They are often referred to as blue-green algae. They are usually truly blue-green, which is caused by the pigment phycocyanin, but they can also be brown-black. Algae and higher plants belong to eukaryotic organisms. Algae are prokaryotic organisms unlike seaweed, plants, and animals. They are related to bacteria. Their metabolic products are harmful to fish, and at high concentrations, also to humans – let’s remember, for example, the ban on swimming in Kuchajda in Bratislava, but also in other bodies of water. They are often slimy in consistency and occur at high concentrations of nitrogen and phosphorus. Algae are very resilient opponents, the same procedures apply to eliminate them as in the case of seaweed. Some species: Aphanizomenon gracile, Rivularia haematites, Anabaena flos-aquae, Mycrocystis auruginosa, Oscillatoria limosa. It is not easy to get rid of them; I recommend using products from EasyLife, Seachem, etc. Interestingly, Malawi cichlids are one of the few groups of fish that consume algae.

Algen

Algen gehören nicht zu den Pflanzen (Algen), werden aber oft zu ihnen gezählt. Sie werden oft als Blaualgen bezeichnet. Sie sind normalerweise wirklich blau-grün, was durch das Pigment Phycocyanin verursacht wird, können aber auch braun-schwarz sein. Algen und höhere Pflanzen gehören zu den eukaryotischen Organismen. Algen sind prokaryotische Organismen im Gegensatz zu Algen, Pflanzen und Tieren. Sie sind mit Bakterien verwandt. Ihre Stoffwechselprodukte sind für Fische schädlich und bei hoher Konzentration auch für Menschen – erinnern wir uns beispielsweise an das Badeverbot in Kuchajda in Bratislava, aber auch in anderen Gewässern. Sie sind oft schleimig in der Konsistenz und treten bei hoher Konzentration von Stickstoff und Phosphor auf. Algen sind sehr widerstandsfähige Gegner, die gleichen Verfahren gelten für ihre Beseitigung wie im Fall von Algen. Einige Arten: Aphanizomenon gracile, Rivularia haematites, Anabaena flos-aquae, Mycrocystis auruginosa, Oscillatoria limosa. Es ist nicht einfach, sie loszuwerden; Ich empfehle die Verwendung von Produkten von EasyLife, Seachem usw. Interessanterweise sind Malawiseebuntbarsche eine der wenigen Fischgruppen, die Algen konsumieren.