2007, 2009, Časová línia, Mäkkýše, Príroda, Živočíchy

Pomacea bridgesii

Hits: 11897

Čelaď Ampullariidae – Apple snails – jablkové slimáky sú niekedy nazývané aj mystery snails – záhadné slimáky (Apple snail). Druh Pomacea bridgesi dorastá bežne do 6 – 7 cm, maximum je 15 cm. Pochádza z Južnej Ameriky – Rio Grande, Reyes River at Beni, povodie Amazonu (Apple snail). Synonymom je pomenovanie Ampullarius australis. P. bridgesii patrí do čeľade Ampulárkovité, ktorá sa vyznačuje tým, že na rozmnožovanie treba mať samičku aj samčeka. Tento druh sa nevyznačuje hermafroditizmom. Do tejto skupiny patria aj iné druhy, avšak do rastlinných akvárií je vhodný len rod P. bridgesii, pretože ako jediný nežerie rastlinyChov týchto slimákov – ampulárii si nevyžaduje žiadne špeciálne nároky, čo sa však už nedá celkom povedať o ich odchove. Avšak veľké požiadavky nekladie ani ten. Stačí, aby mala ampulária prístup k suchému miestu. Obyčajne vytvoria kokón na krycom skle, na vyčnievajúcom liste.

Vplyv na chov má obsah vápnika vo vode, čo môže byť problém v mäkkej vode, kde je potrebné poskytnúť slimákom pravú sépiu. Zo sépie bude slimák čerpať vápnik. Napokon viacero akvaristov, najmä rastlinkárov používa slimáky na zmäkčenie vody. Slimáky samozrejme čerpajú vápnik aj z vody. Dokážu ho vo väčšom množstvo viazať do svojich ulít. Naopak pri jeho nedostatku chradnú, schránka im mäkne.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Chovateľské burzy, Chovateľské reportáže, Reportáže

Akvafit Žilina

Hits: 5869

V Žiline ZO Akvafit začala v decembri 2009 organizovať vždy každú prvú nedeľu v mesiaci v Dome techniky na ulici Vysokoškolákov, akvaristickú burzu. Akcia sa koná spolu s vtáčkarskou (exotárskou) burzou, ktorá sa koná už dlhé roky. Prvá akcia sa konala 6.12.2009 od 6:30 do 11:30. Exotárska časť vtedy skončila 9:30, ako býva zvykom. Aj mňa zaskočilo, že akcie sa konajú v nedeľu a ešte k tomu tak skoro ráno. Čudoval som sa, aj keď som vedel, že exotári to tak majú vo zvyku aj v iným mestách Slovenska. My sme sa na prvú burzu vybrali štyria z Bratislavy v dvoch autách. Jeden z nás dokonca ani nebral žiadny tovar. Aj my ostatní sme šli skôr naľahko oťukať terén. Okrem nás prišli aj Ostraváci, Poliaci, iní Bratislavčania a nejakí domáci. Veľmi sa nám páčili stoly, ktoré boli pevné a aj pekné. Páčilo sa nám aj množstvo ľudí, ktoré prišlo. Odhadujem viac ako 500 ľudí. My sme dorazili asi 5:45 na miesto a už sa aj trúsili pomedzi nás aj prví zákazníci. O siedmej hodine ráno tam bol nával. Po deviatej začalo ľudí evidentne ubúdať. Akvaristov prišlo samozrejme pomenej, ale to sa dalo očakávať. Exotári však neohrdli a popozerali aj našu ponuku a podaktorí utratili aj dáke euryčká. Ja som zase rád popozeral ich vtáky, ale eurá som minul iba na párky a kofolu v miestnom pridruženom „bufete„. Bufet bol zaujímavý – promptný, sympatický personál, predával sa aj PMDD. Snáď sa ho nik nenapil ;-). Akvaristická časť ponúkala ryby, rastliny, krevety, slimáky, krmivá suché, živé, mrazené. Najmä mrazené krmivo bol výborný tovar, plné auto ktorým ho istý Poliak doniesol, ostalo skoro prázdne. Mrazené ponúkali aj Ostraváci, okrem toho mali živé patentky, koretry, nitenky, dafnie aj mikry. Po akcii sme sa premiestnili tuším štyrmi autami ku Jankovi Budaiovi, kde nám ukázal jeho klenoty. Po odchode od Jana sme nabrali kurz Bratislava.

Medzitým sa konalo už množstvo týchto búrz. Reakcie na ne neboli vždy len pozitívne. Pikošky, ktoré šli v Bratislave, v Žiline nechcel skoro nikto. Druhá takáto spoločná exotársko-akvaristická akcia bola 3.1.2010, čo je z môjho pohľadu hrozný termín. Napriek tomu prebehla ku spokojnosti všetkých :-)). Každopádne si myslím, takéto akcie sa nám páčili po každej stránke. Vďaka tradícii exotárov a pravidelnosti budú pre nás prínosom. Myslím samozrejme aj na pozíciu predajcov aj zákazníkov. Samozrejmé je aj to, že záujmy exotárov a akvaristov sa prelínajú aj odlišujú. Ich motivácia chovať aj kupovať je podobná. Teším sa preto na ďalšie akcie.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika

Čo obnáša akvaristika

Hits: 6884

Čo všetko znamená akvaristika? Pokúsim sa krátko o tom napísať. Skúsenejší si určite dobre pamätáme aké to bolo, keď sme sa kedysi dávno rozhodli chovať doma svoje prvé rybičky. Pohnútky, ktoré nás k tomu viedli boli často emotívne, čo bolo v každom prípade vhodné, lenže išlo o živé tvory, preto by sa nám vtedy nejaký rozum hodil. Skúsenejších akvaristov možno zaujme môj pohľad, ktorý má snahu byť objektívny, inšpirujúci a zrozumiteľný. Fotografie použité v tomto článku ilustrujú výsledky snaženia mnohých akvaristov a sú zároveň aj názorným príkladom rôzneho účelu nádrží – od funkčného až po estetické.

Tak, poďme na to ! :-)). Predstavme si situáciu: chcem akvárium, Čo ďalej? . Nezáleží na veku, vždy je fajn, ak poznáme problematiku, čiže ak nás napadne mať doma kúsok prírody, je dôležité sa touto myšlienkou vážne zaoberať. Treba si uvedomiť, že to nie je hračka, alebo vec, ktorá sa použije a môže sa zahodiť – ryby, vodné rastliny, krevety, slimáky, napokon aj mikroorganizmy v akváriu sú živé tvory, ktoré je nutné si vážiť a chrániť ich. Pekné farebné rybičky sa páčia asi každému a nevidím na tom nič zlé tento vzťah rozvíjať. Mladý akvarista by mal rozvíjať svoj obdiv voči rybám, vodným rastlinám, prípadne voči akváriu ako celku aj v jeho jednotlivostiach. To znamená, že treba chodiť do rôznych akvaristických obchodov, prípadne tí šťastnejší môžu zájsť ku chovateľovi. Neodporúčam sa príliš spoliehať na Internet. Nabádam k tomu, aby sa náš obdiv neorientoval len na „nejakú červenú“, alebo „modrú rybičku“, ale aby prípadný adept získal aspoň trochu prehľad. Návšteva zoologickej alebo botanickej záhrady je vhodná, pokojne aj takej, kde vôbec akvária nie sú – myslím si, že ak človek prejavuje cit voči rybám, určite sa prejaví aj voči iným zvieratám. Odporúčam napr. ZOO Lešná, Tropikárium Budapešť, ZOO Budapešť, Arborétum Tesárske Mlyňany. V prípade, že záujem zotrvá, prípadne sa prehĺbi a potenciálny akvarista bude nástojiť na akváriu aj vo svojej domácnosti, poobzeral by som sa po informáciách. Siahol by som v prvom rade po klasickej akvaristickej literatúre, v každom prípade aj po nejakej staršej. Nepokladám za vhodné poslúchnuť trendy modernej akvaristiky, prípadne obchodný záujem predajcu akvaristickej techniky a nakúpiť výkonné a “zázračné“ technické a iné pomôcky. Pýtate sa prečo? Technika je pokročilá a výkonná, ale zvádza k tomu, aby sa človek nezaoberal tým, ako funguje. Okrem toho, prípadné prvotné neúspechy pri drahej technike vedia pôsobiť deprimujúco. Mnohé pomôcky sú skôr „bežcami na dlhé trate“ – napr. vonkajší filter je výborná vec, ale poriadne funguje po pomerne dlhej dobe. Niektoré iné pomôcky majú mať naopak opačný účinok – majú za úlohu veľmi rýchlo dostať akvárium do dobrého stavu – nie som vôbec zástancom týchto super vodičiek a super urýchľovačov. Prirovnal by som to napr. k postupu v práci – veľa najmä mladých ľudí chce byť čo najrýchlejšie manažérmi, ale nič poriadne nevedia urobiť. Aj v akvaristike je lepšie začínať od začiatku, všetko si trpezlivo prežiť, porozumieť a potom neskôr pokojne prejsť ku drahšej výkonnej technike.

Rád by som pripomenul, že dobrá kniha sa nemusí nutne nachádzať v kníhkupectve, ani v akvaristickom obchode. A nemusí sa hneď kupovať – knihy sa dajú požičať v knižniciach – a trúfam si povedať, že výber tam bude väčší a asi aj kvalitnejší. Osobne by som odporúčal nájsť nejakú knihu od Stanislava Franka, Rufolfa Zukala, Zdeňka Drahotušského, či Jindřicha Nováka. Dnešné knihy plné krásnych fotiek by som skôr odporučil pre prvú fázu, ktorú som vyššie spomenul – pre fázu obdivovania. V každom prípade by som však s informáciami nakladal opatrne. Ak nemáte skúsenosti, je ťažké posúdiť, či je zdroj informácií vhodný. Čo sa týka Internetu, tak je to médium veľmi široké, ale zväčša veľmi neseriózne. Poskytuje neskutočné množstvo informácií, aj množstvo kvalitných, a inde sa nevyskytujúcich, ale treba oddeliť zrno od pliev, nuž a s tým má istotne začiatočník problém. Týmto chcem upozorniť, že netreba veriť každému zdroju, je vhodné si vždy informácie preveriť. Dovolil by som si odporučiť jeden zdroj, o ktorom som presvedčený, že je skvelý, pravda je orientovaný skôr pre pokročilého záujemcu a je v angličtine – www.fishbase.com V prípade, že sa podozvedáte, čo budete potrebovať, tak môžete pristúpiť ku realizácii svojho plánu. Bude treba nutne riešiť:

Každopádne vám pomôžu informácie na týchto stránkach. Možno to celé znie zložito, ale dá sa to celkom ľahko zvládnuť. Netreba si z toho robiť ťažkú hlavu, skôr je vhodné mať vôľu a chuť, vaše pekné akvárium, a zdravé ryby sa vám potom za to určite poďakujú. Presne tak, ako je vidieť na použitých fotografiách. Želám veľa úspechov vo vašich akvaristických chodníčkoch.

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2009, Atlasy, Časová línia, Mäkkýše, Príroda, Živočíchy

Vodné ulitníky a lastúrniky

Hits: 26207

V nádržiach sa väčšinou chovajú ulitníky – Gastropoda, v menšej miere aj lastúrniky Lamellibranchia (Bivalvia). Ďalšie triedy Monoplacophhora, Scaphopoda a Cephalopoda (hlavonožce) nie. Patria však medzi mäkkýše. V tejto akvaristickej sekcii uvažujem iba o vodných druhoch, suchozemské sú predmetom skôr teraristiky.

Pojem slimáky je často používaný. Nepoužíva sa celkom správne, mali by sme vravieť o ulitníkoch, dokonca aj o lastúrnikoch. Ulitníky plnia v akváriu aj funkciu konzumentov nespotrebovanej hmoty – hnijúcich listov, nespotrebovaných zbytkov potravy, uhynutých rýb, iných organických zbytkov. Často je ich činnosť žiaduca najmä v prítomnosti odchovných nádrží, kde sa teoreticky môže viac hromadiť organický odpad. Niektoré z nich – napr. ampulárie, však dokážu svojimi exkrementami pri veľkej veľkosti značne zaťažiť vodu, preto sa na veľkého jedinca Ampullaria odporúča 30 l vody.

Slimáky sa živia aj riasami, pri nedostatku potravy aj rastlinami, v ktorých dokážu vytvoriť malé dierky. Ulita (lastúra) slimákov je zložená aj z vápnika, preto vo vodách veľmi mäkkých sa vodným slimákom nedarí – vápnik vyžadujú. V prípade jeho nedostatku sú ich schránky mäkké a slimákom celkovo chátrajú. To znamená, že ulitníky vo väčšom množstve významne vplývajú na tvrdosť vody. Ak máme takúto vodu, slimákom sa pridáva do vody napr. sépiová kosť, prípadne iná forma dostupná forma vápnika. Z hľadiska tvorby pohlavných buniek to sú prevažne hermafroditi (obojpohlavný), ale aj gonochoristi. Slimáky sú pre niektoré druhy rýb potravou, samozrejme najmä menšie druhy. Vedia si na nich pochutnať rájovce, iné labyrintky, cichlidy, štvorzubce.

Druhy (foto) (15)

  • Antemone helena
  • Clithon sp.
  • Dreissenia polymorpha
  • Gyraulus sp.
  • Marisa cornuarietis
  • Melanoides granifera
  • Melanoides tuberculata
  • Neritina natalensis
  • Pisidium sp.
  • Planorbella sp.
  • Pomacea bridgesii (Ampullarius australis) – dorastá do 6 – 7 cm
  • Pomacea cf. lineata
  • Radix peregra
  • Sphaerium corneum
  • Tylomelania sp.

Iné druhy: Acroloxus lacustris, Ancylus fluviatilis, Ferrissia, Lymnea stagnalis, Physa fontinalis, Physastra proteus, Planorbis corneus, Planorbis sp., Sphaerium rivicola, Viviparus viviparus

 

Use Facebook to Comment on this Post