Peter Kaclík - Skala

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Súľovské skaly

18/11/201907/03/2024 skala

Súľovské skaly sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv. Gotická brána (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk). Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. skalné útvary Sova a sovička, Nad konský cinter, Mačka či Dva hrby (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni Šarkania diera sa našli kosti jaskynného medveďa a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania rozprávky Sokoliar Tomáš. Lokalita Súľova bola podľa povesti kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné brány, na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov “súľovský zlepenec” (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com).

Súľovské skaly poskytujú priestor aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame slnečné lúče, preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie flóra ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr. poniklec prostredný Pulsatilla subslavica, horcokvet Clusiov Ciminalis clusii, prvosienka holá Primula auricula, soldanelka karpatská Soldanella carpatica, zvonček maličký Campanula cochlearifolia, hmyzovník muchovitý Ophrys insectifera, hmyzovník Holubyho Ophrys holubyana, vstavač bledý Orchis pallens, kruštík tmavočervený Epipactis atrirubens, ľalia zlatohlavá Lilium martagon, prilbovka červená Cephalanthera rubra (sulov.com), Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je sokol myšiar Falco tinnunculus, ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj výr skalný Bubo bubo, krkavec Corvus corax, myšiarka ušatá Asio otus, včelár lesný Pernis apivorus (sulov.com). V hlbokých lesoch žije bocian čierny Ciconia nigra (sulov.com). Vyskytuje sa tu rys ostrovid Lynx lynx, jašterica múrová a obyčajná Lacerta muralis, Lacerta agilis, slepúch lámavý Anguis fragilis, salamandra škvrnitá Salamandra salamandra, fúzač alpský Rosalia alpina, jasoň červenooký Parnassius apollo. Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický Atypus muralis, ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie mäkkýše (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt pimprlík Geyerov Vertigo geyeri poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

Súľovský hrad, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (Peter Kaclík). Jeho staršie pomenovanie bolo Rohach, Roháč. Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše zemetrasenie v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk).

Súľov Rocks are part of the Súľov Mountains (Wikipedia) and the larger Strážov Mountains (Jozef Terem), characterized by a distinctly rugged relief. Rock formations like towers, steep ridges, needles, windows, and hummocks are common. One of the most famous formations is the so-called Gothic Gate (Wikipedia), reaching a height of 13 meters, formed by the weathering of rock conglomerate (kamnavylety.sk). Súľov Rocks are located approximately 10 km from Bytča. They are arranged in an arc, with the summit to the north and arms extending southwest and southeast (Wikipedia). The area is designated as the Súľov Rocks National Nature Reserve (enviroportal.sk). Notable formations include rock features like Sova and sovička, Nad konský cinter, Mačka, and Dva hrby (Jozef Terem). In the crevice cave Šarkania diera, bones of cave bears and Neolithic pottery were discovered (sulov.com). Súľov Rocks have been featured in many nature documentaries and served as a filming location for the fairy tale “Sokoliar Tomáš.” According to legend, the Súľov area was once the abode of a dragon. The dragon flew out through two rock gates, the Gothic Gate to the west and the Giant Gate to the north (Jozef Terem). The rock formations were created as small rock fragments were cemented together by limestone mortar over thousands of years. The rock from this formation is known as “Súľov conglomerate” (slovakia360.com), composed of limestone and dolomite. The conglomerate layers reach a significant thickness, up to 500 meters near the village of Súľov (sulov.com).

Súľov Rocks provide habitat for diverse fauna and flora. Due to the climate created by tightly connected rock formations, direct sunlight sometimes never reaches the lower part, creating several vegetation zones. In the cooler conditions of the lower areas, the flora resembles that of the High Tatras (slovakia360.com). Species such as Pulsatilla subslavica, Clusius Ciminalis clusii, Primula auricula, Soldanella carpatica, Campanula cochlearifolia, Ophrys insectifera, Ophrys holubyana, Orchis pallens, Epipactis atrirubens, Lilium martagon, and Cephalanthera rubra thrive here (sulov.com), along with Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, and Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička).

The most common predatory bird in the area is the common kestrel (Falco tinnunculus), which nests on rocky towers and ledges. The eagle owl (Bubo bubo), raven (Corvus corax), long-eared owl (Asio otus), and honey buzzard (Pernis apivorus) also inhabit the region (sulov.com). The black stork (Ciconia nigra) lives in the deep forests (sulov.com). The Eurasian lynx (Lynx lynx), wall lizard (Lacerta muralis and Lacerta agilis), slowworm (Anguis fragilis), fire salamander (Salamandra salamandra), Rosalia alpina, Parnassius apollo, and the rare Atypus muralis spider, found only at three locations in Slovakia, are also present. Mollusks are abundant, particularly on calcareous springs, with the glacial relict Vertigo geyeri indicating ancient origins (sulov.com).

The ruins of Súľov Castle are part of the Súľov Rocks. It is challenging to distinguish them from the surrounding rocks (Peter Kaclík). Originally named Rohach, Roháč, the castle was built in the first third of the 15^th century for defensive purposes. By 1703, it was already in poor condition, but as late as 1730, troops still occupied it. From 1759, no one stayed at the castle, and a seismic event in 1858 severely damaged it, leading to a subsequent fire (Wikipedia.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Hrad Červený Kameň

17/11/201923/03/2024 skala

Hrad Červený kameň je pomerne rozsiahly a zachovalý hrad. Okrem iného sa v jeho areáli nachádza sokoliarsky dvor Astur. Ku hradu sa dá dostať z obcí Píla, aj Častá. Trochu škaredá, ale používaná prezývka pre hrad je Červák. Červený kameň navštevuje najmä v lete veľa návštevníkov (Peter Kaclík). Červený Kameň je situovaný na kremencovom brale, je viditeľný najmä z väčších diaľok. Patril do sústavy stredovekých pohraničných hradov na ochranu západných hraníc Uhorska (pamiatky.net). Hrad mal pôvodne stáť na protiľahlom, vyššom kopci. Tak ho vybrala kráľovná Konštancia (hradcervenykamen.sk). História hradu siaha pred rok 1240. Jeden z názvov hradu je aj Bobrí hrad (Bibersburg). Nemecký názov pre Červený Kameň je Rothenstein, maďarský Vöröskő. Majitelia hradu sa striedali, okrem iného nimi boli aj Fuggerovci a Pálfiovci. Anton Fugger prestaval stredoveký hrad na renesančnú pevnosť v 16. storočí. Neskôr hrad prestavovali viackrát Pálfiovci (hradcervenykamen.sk).

Hrad Červený Kameň is a relatively extensive and well-preserved castle. Within its premises, there is also the Falconry Court Astur. The castle can be reached from the villages of Píla and Častá. A somewhat unflattering but commonly used nickname for the castle is Červák. Červený Kameň attracts many visitors, especially in the summer (Peter Kaclík). Situated on a rhyolite hill, the castle is particularly visible from greater distances. It was part of the system of medieval border castles designed to protect the western borders of Hungary (pamiatky.net). Originally, the castle was supposed to be built on the opposite, higher hill. This choice was made by Queen Constance (hradcervenykamen.sk). The history of the castle dates back to before 1240. One of the names for the castle is also Bobrí hrad (Beaver Castle). The German name for Červený Kameň is Rothenstein, and in Hungarian, it’s Vöröskő. The castle changed owners over time, including the Fuggers and the Pálfis. Anton Fugger reconstructed the medieval castle into a Renaissance fortress in the 16^th century. Later, the castle was reconstructed several times by the Pálfis (hradcervenykamen.sk).

Odkazy

Vínko Pretzelmayer. Aj som ochutnal, musím povedať, že mi chutilo

Vínko Pretzelmayer. Aj som ochutnal, musím povedať, že mi chutilo. Vzadu vľavo je malá degustátorňa / predajnička ;-)

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Typ krajiny, Zamagurie

Dunajec

01/04/201825/03/2024 skala

Po Dunajci sa dá ísť na plti z rôznych miest a na rôzne miesta. Slovenské služby zväčša poskytujú plavbu z Červeného Kláštora do Lesnice. Ak si správne pamätám, sezóna je od apríla do októbra. Okolo rieky je množstvo skál, popri nej je turistický chodník, po ktorom sa zvyknú preplavení turisti vracať do Červeného Kláštora. Pltiari v Lesnici nakladajú plte a príslušenstvo do áut a cez Lesnicu ho dookola dovezú naspäť do Červeného Kláštora (Peter Kaclík). Splav na pltiach na poľskej strane začína v obci Sromowce Wyźne, končí v Krościenko nad Dunajcem. Na Slovenskej strane začína v Majeroch, alebo v Červenom Kláštore, končí v Lesnici. Dunajec je 274 km dlhá rieka, ktorá na Slovensku tečie len na 17-tich kilometroch. Od roku 1920 tvorí hraničnú čiaru slovensko-poľských hraníc. Od dávnych čias je Dunajec považovaný za dôležitú dopravnú cestu (Wikipedia). Už v 2. storočí pred n. l. pltníci prepravovali na Dunajci tovar. Jantár, železo, drevo, antimon, sušené slivky, syr, medovinu a iné (plte-dunajec.sk). Využívali ju grécki a rímski kupci, v čase keď tu boli galskí Kelti. Neskôr cestu, ktorá nesie pomenovanie “Soľná cesta”, používali Germánia a Slovania (Wikipedia). Preprava tovaru na pltiach zaznamenala prepad v roku 1813, vďaka veľkým povodniam. V roku 1923 pltníctvo na Dunajci zaniklo celkom. Obnovilo sa v širšej miere spolu s prevážaním ľudí po roku 1950. Až do dnešných čias sa zachoval tradičný symbol pltníkov – pltnícky klobúk, ktorý je zdobený mušličkami (plte-dunajec.sk). Poľsko v roku 1997 postavilo na hornom toku vodnú elektráreň Czorsztyn a vyrovnávaciu nádrž Niedzica (Wikipedia).

Na okolitých zrázoch žijú napr. Tichodoma murari, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, vydra Lutra lutra, rybárik Alcedo atthis, hniezdi tu výr skalný Bubo bubo a krkavec Corvus corax. Rastie tu Astragalus australis, Phyteum orbiculate, Aster serpentimontanus (Informačná tabuľa).

Along the Dunajec, you can go rafting from various points to various destinations. Slovak services typically offer a cruise from Červený Kláštor to Lesnica. If I remember correctly, the season is from April to October. There are many rocks along the river, and a hiking trail runs beside it. Usually, rafting tourists return to Červený Kláštor via this trail. Raftsmen in Lesnica load the rafts and equipment onto cars, and they transport it all around to Červený Kláštor (Peter Kaclík). Rafting on the Polish side starts in the village of Sromowce Wyżne and ends in Krościenko nad Dunajcem. On the Slovak side, it starts in Majere or Červený Kláštor and ends in Lesnica. The Dunajec River, 274 km long, flows only for 17 km in Slovakia. Since 1920, it has formed the border between Slovakia and Poland. Dunajec has been considered an important trade route since ancient times (Wikipedia). Pltníci (raftsmen) transported goods on the Dunajec as early as the 2^nd century BC. Items such as amber, iron, wood, antimony, dried plums, cheese, mead, and more were carried on the rafts (plte-dunajec.sk). Greek and Roman merchants utilized this route during the time of the Gaulish Celts. Later, the path, known as the “Salt Route,” was used by Germanic and Slavic people (Wikipedia). Rafting as a means of transporting goods experienced a decline in 1813 due to significant floods. In 1923, rafting on the Dunajec ceased entirely but saw a resurgence after 1950, primarily for people transport. The traditional symbol of raftsmen, the raftsmen’s hat adorned with seashells, has persisted to this day (plte-dunajec.sk). In 1997, Poland constructed the Czorsztyn hydroelectric power plant and the Niedzica reservoir on the upper course (Wikipedia). Various fauna, including Tichodoma murari, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, otter Lutra lutra, kingfisher Alcedo atthis, nesting eagle owl Bubo bubo, and raven Corvus corax, inhabit the surrounding slopes. Flora like Astragalus australis, Phyteuma orbiculatum, and Aster serpentimontanus also thrive here (Information board).

Wzdłuż Dunajca można popłynąć tratwą z różnych miejsc do różnych miejsc. Słowackie usługi zwykle oferują rejs z Červený Kláštor do Lesnica. Jeśli dobrze pamiętam, sezon trwa od kwietnia do października. Wzdłuż rzeki jest wiele skał, a obok niej biegnie szlak turystyczny. Zazwyczaj turysty uprawiający spływ tratwą wracają do Červený Kláštor wzdłuż tego szlaku. Tratwiarze w Lesnica załadują tratwy i sprzęt do samochodów, a następnie przewiozą to wszystko dookoła do Červený Kláštor (Peter Kaclík). Spływ tratwą po polskiej stronie rozpoczyna się w miejscowości Sromowce Wyżne i kończy w Krościenku nad Dunajcem. Po słowackiej stronie zaczyna się w Majerach lub Červený Kláštor i kończy w Lesnica. Rzeka Dunajec, o długości 274 km, płynie tylko przez 17 km na Słowacji. Od 1920 roku stanowi granicę między Słowacją a Polską. Dunajec uważany jest za ważny szlak handlowy od starożytności (Wikipedia). Pltníci (tratwiarze) przewożą towary Dunajcem już od II wieku p.n.e. Na tratwach przewożono takie przedmioty jak bursztyn, żelazo, drewno, antymon, suszone śliwki, ser, miód pitny i wiele innych (plte-dunajec.sk). Greccy i rzymscy kupcy korzystali z tej trasy w czasach galijskich Celtów. Później szlakiem, znanym jako “Droga Solna,” podążali ludzie germańscy i Słowianie (Wikipedia). Przewóz towarów tratwami zanotował spadek w 1813 roku z powodu poważnych powodzi. W 1923 roku spływ tratwami na Dunajcu całkowicie zakończono, ale odrodził się po 1950 roku, głównie dla transportu ludzi. Tradycyjny symbol tratwiarzy, kapelusz tratwiarski zdobiony muszlami, przetrwał do dzisiaj (plte-dunajec.sk). W 1997 roku Polska zbudowała elektrownię wodną Czorsztyn i zbiornik retencyjny Niedzica na górnym odcinku (Wikipedia). Różne gatunki fauny, w tym Tichodoma murari, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, wydra Lutra lutra, zimorodek Alcedo atthis, gniazdujący puchacz Bubo bubo i kruk Corvus corax, zamieszkują otaczające zbocza. Występuje tu także flora, takie jak Astragalus australis, Phyteuma orbiculatum i Aster serpentimontanus (Tablica informacyjna).

Odkazy

TOP

Všetky

Tu obyčajne začína splav na pltiach smerom do Lesnice, prípadne ešte ďalej do Poľska

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Jazierka lásky pri Štrbskom plese

18/03/201807/03/2024 skala

Na Štrbskom plese nie je samozrejme zaujímavé a pekné len pleso, ale aj jeho okolie. Ba čo viac, kúsok pod úrovňou plies sa nachádzajú aj ďalšie vodné plochy – Jazierka lásky (Peter Kaclík). Pôvodný názov Jazierok lásky bol Štrbské rybníky. Používali sa na odchov pstruhov (tatry.sk). Založené boli Jozef Szentiványim, koncom 19. storočia (strba.sk). Väčší rybník sa nazýval Jozefov rybník, menší Mikulášov rybník (Ivan Bohuš). Na dne väčšieho jazierka sa nachádza od roku 1940 slovenský dvojkríž (strba.sk). Dnes sú miestom na prechádzku, oddych (tatry.sk). Nachádzajú sa neďaleko od centrálneho parkoviska Štrbského plesa, veľmi blízko cesty (strba.sk). Jazierka napája potok Mlynica (Oskár Mažgút).

At Štrbské Pleso, the charm extends beyond the lake itself to its surroundings. Notably, just below the lake’s surface, there are additional water features known as the “Jazierka lásky” or “Love Ponds” (Peter Kaclík). Originally named Štrbské Rybníky, these ponds were originally established for trout breeding (tatry.sk). Founded by Jozef Szentiványi in the late 19^th century (strba.sk), the larger pond was called Jozefov rybník, and the smaller one Mikulášov rybník (Ivan Bohuš). Since 1940, the Slovak double cross has been situated at the bottom of the larger pond (strba.sk). Today, they serve as a peaceful walking and relaxation spot (tatry.sk), conveniently located near the central parking area of Štrbské Pleso, in close proximity to the road (strba.sk). The ponds are fed by the Mlynica stream (Oskár Mažgút).

Literatúra

Bohuš Ivan, 1996: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vydanie, Tatranská Lomnica: Štátne lesy TANAPu, p. 457, ISBN 80−967522−7−8.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Les, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorie

Borinka

16/02/201814/03/2024 skala

Z Borinky sa dá pekne vyšliapať na Pajštún. Borinka je obec veľmi blízko Bratislavy. Nad Borinkou je zrúcanina Pajštúnu (Peter Kaclík). Borinský kras s rozlohou 14.6 hektára je súčasťou Chráneného krajinnej oblasti Malé Karpaty. Zahrňuje neprístupné jaskyne, vyvieračky (napr. Borinská a Pajštúnska), údolie Prepadlé a Medené Hámre. Veľké Prepadlé bolo v roku 1995 vyhlásené za prírodnú pamiatku. Nachádza sa tu ponorná fluviokrasová jaskyňa, dlhá 597 metrov, hlboká 70 metrov. Verejnosti je neprístupná (stupava.sk).

V obci Borinka žije viac ako 500 obyvateľov. Historický názov obce z listiny z 25. júla 1314 je Pelystan. Iné: Borynka, Perustian, Parastian, Burustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Borostyankw, Paistun, Stupavský podzámek, Pajštún, Kvetov. Názov obce je odvodený od niekdajšieho maďarského Borostyánkö, čo je v preklade jantár. Iný maďarský názov je Pozsonyborostyánkö. Nemecké názvy: Ballestein, Paulestein, Pallenstein. V 18. storočí tu pola pracháreň, papiereň, teheľňa, skláreň a píla. V Medených Hámroch sa vyrábal medený riad (pajstun.sk).

One can climb up to Pajštún from Borinka, a village very close to Bratislava. Above Borinka lies the ruins of Pajštún (Peter Kaclík). The Borinka Karst, covering an area of 14.6 hectares, is part of the Protected Landscape Area of the Little Carpathians. It includes inaccessible caves, springs (e.g., Borinská and Pajštúnska), the Prepadlé valley, and Medené Hámre. Big Prepadlé was declared a natural monument in 1995. There is a submerged fluviokarst cave here, 597 meters long and 70 meters deep, inaccessible to the public (stupava.sk).

In the village of Borinka, there are more than 500 inhabitants. The historical name of the village from a document dated July 25, 1314, is Pelystan. Other names include Borynka, Perustian, Parastian, Burustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Borostyankw, Paistun, Stupavský podzámek, Pajštún, and Kvetov. The name of the village is derived from the former Hungarian Borostyánkö, which translates to amber. Another Hungarian name is Pozsonyborostyánkö. German names include Ballestein, Paulestein, and Pallenstein. In the 18^th century, there was a gunpowder mill, paper mill, brickyard, glassworks, and sawmill here. Copperware was produced in Medené Hámre (pajstun.sk).

Odkazy