Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Fotokursalon

skala
Hits: 3848

25.10.2009 po 18-ej večer sa konala výstava fotografií spojená s vyhlásením výsledkov. Jednotliví „súťažiaci“ v nej odovzdávali svoje v papierovej forme, z ktorých porota vybrala fotografie na výstavu. Porota bola v zložení: Jozef Keppert, Štefan Čambal a Peter Ertl. Do „Fotokursalonu“ sa prihlásilo 26 autorov s 130-imi fotografiami. Víťazom sa stal František Halás, ďalšie ceny si odniesli Karol Belas, Roman Tibenský,  čestné uznania si odniesli Márius Sordel, Richard Hesko a Roman Bučko. Cenu primátora získal . Výstava týchto fotografií trvala viac ako mesiac.

Mimochodom celá nedeľa 25.10 sa niesla v silnom fotografickom duchu, pretože od desiatej ráno sme fotili v súvislosti s inou akciou, ktorú pripravil Piešťanský fotoklub. Fotili sme nedeľný život v Piešťanoch, z čoho sa vyberú fotky na niektorú z nasledujúcich výstav – viď 6. Fotosession.

On the evening of October 25, 2009, after 6 PM, a photo exhibition was held along with the announcement of the results. Participants submitted their photographs in paper form, from which the jury selected images for the exhibition. The jury consisted of Jozef Keppert, Štefan Čambal, and Peter Ertl. Twenty-six authors with 130 photographs entered the „Fotokursalon.“ The winner was František Halás, with additional awards going to Karol Belas, Roman Tibenský. Honorable mentions were awarded to Márius Sordel, Richard Hesko, and Roman Bučko. Peter Kaclík received the Mayor’s Prize. The exhibition of these photographs lasted for more than a month.

By the way, the entire Sunday, October 25, was filled with a strong photographic spirit because, starting at 10 AM, we were taking photos in connection with another event organized by the Photoclub. We captured the Sunday life in Piešťany, and selected photos will be used for one of the upcoming exhibitions – see 6th Fotosession.

 

Krajina, Slovensko, Príroda, Rastliny, Tatry, Organizmy, Fotografie

Vyšné Hágy

skala
Hits: 2816

V blízkosti Vyšných Hágov je Gerlachovský štít, Končistá (). V roku 1935 začala vtedajšia Robotnícka sociálna poisťovňa výstavbu protituberkulózneho sanatória, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 1941. Špecializovaný ústav vykonáva veľmi náročné procedúry a zákroky, vrátane hrudnej chirurgie (vysoke-tatry.info).

Na prelome 19. a 20. storočia tu bola turistický základňa. Vyšné Hágy ležia pod vyústením Batizovskej kotliny do Popradskej kotliny pri Ceste slobody medzi Štrbským plesom a Starým Smokovcom. Pri zrode bol vtedy František Máriássy. V roku 1897 svoje majetky predal pruskému kniežaťu Kristiánovi Hohenlohovi. Avšak on neprejavoval veľký záujem o rozvoj turistického ruchu, Vyšné Hágy začali upadať. Táto nepriaznivá situácia sa zmenila v roku 1927, kedy majetky získal štát (vysoketatry.sk).

Maďarský názov pre Vyšné Hágy je Felsőhági, nemecký Hochhagi, poľsky Wyżnie Hagi  Ležia v nadmorskej výške 1125 metrov nad morom. Sídlisková časť Vyšných Hágov, ktorá sa nachádza pod Cestou Slobody sa nazýva Staré Hágy. Súčasťou je tiež Horáreň Zbelovo. Z Vyšných Hágov sa strmou, namáhavou žlto značenou turistickou trasou môžeme dostať až na Tatranskú magistrálu a k Batizovskému plesu a na druhú stranu vedie trasa na Nižné Hágy na okraji  Štôla, kde pokračuje do Novej Polianky. Vo Vyšných Hágoch končí Chodník zdravia, ktorý vedie z Tatranskej Lomnice paralelne s Cestou Slobody. Z Vyšných Hágov pochádza moderátor Gregor Mareš (Wikipedia).

Near Vyšné Hágy are Gerlachovský štít and Končistá (Peter Kaclík). In 1935, the then Workers‘ Social Insurance started the construction of an anti-tuberculosis sanatorium, which was put into operation in 1941. The specialized institution performs very demanding procedures and surgeries, including thoracic surgery (vysoke-.info).

At the turn of the 19th and 20th centuries, there was a tourist base here. Vyšné Hágy is located below the Batizovská basin, where it opens into the Poprad basin near the Road of Freedom, between and Starý Smokovec. At its inception, František Máriássy was involved. In 1897, he sold his properties to Prussian Prince Christian Hohenlohe. However, the prince showed little interest in developing tourism, leading to the decline of Vyšné Hágy. This unfavorable situation changed in 1927 when the state acquired the properties (vysoketatry.sk).

The Hungarian name for Vyšné Hágy is Felsőhági, the German name is Hochhagi, and the Polish name is Felsőhági. Vyšné Hágy is located at an altitude of 1125 meters above sea level. The residential area of Vyšné Hágy, situated below the Road of Freedom, is called Staré Hágy. The settlement also includes Horáreň Zbelovo. From Vyšné Hágy, a steep, challenging yellow-marked hiking trail leads to the Tatra Magistrala and Batizovské Pleso. On the other side, a route leads to Nižné Hágy on the edge of the village of Štôla, continuing to Nová Polianka. Vyšné Hágy is also the endpoint of the Health Trail, which runs from Tatranská Lomnica parallel to the Road of Freedom. The moderator Gregor Mareš is originally from Vyšné Hágy (Wikipedia).

W pobliżu Vyšných Hágov znajdują się Gerlachovský štít i Končistá (Peter Kaclík). W 1935 roku ówczesna Robotnicza Kasa Chorych rozpoczęła budowę sanatorium przeciwgruźliczego, które zostało oddane do użytku w 1941 roku. Wyspecjalizowany ośrodek wykonuje bardzo skomplikowane procedury i operacje, w tym chirurgię klatki piersiowej (vysoke-tatry.info).

Na przełomie XIX i XX wieku znajdowała się tu baza turystyczna. Vyšné Hágy leżą poniżej Kotliny Batizovskiej, gdzie otwiera się ona na Kotlinę Popradzką, przy Drodze Wolności, między Szczyrbskim Jeziorem a Starym Smokowcem. Przy ich założeniu uczestniczył František Máriássy. W 1897 roku sprzedał swoje majątki pruskiemu księciu Christianowi Hohenlohe. Jednak książę nie wykazywał większego zainteresowania rozwojem turystyki, co doprowadziło do upadku Vyšných Hágov. Ta niekorzystna sytuacja zmieniła się w 1927 roku, kiedy majątki zostały przejęte przez państwo (vysoketatry.sk).

Węgierska nazwa Vyšných Hágov to Felsőhági, niemiecka to Hochhagi, a polska to Felsőhági. Vyšné Hágy leżą na wysokości 1125 metrów nad poziomem morza. Część mieszkalna Vyšných Hágov, położona poniżej Drogi Wolności, nazywana jest Staré Hágy. W skład osady wchodzi również leśniczówka Zbelovo. Z Vyšných Hágov można dostać się stromym, wymagającym szlakiem turystycznym oznaczonym kolorem żółtym na Magistralę Tatrzańską i do Batizovskiego Stawu. Z drugiej strony prowadzi trasa na Nižné Hágy na skraju wsi Štôla, kontynuująca się do Nowej Polianki. W Vyšných Hágoch kończy się również Ścieżka Zdrowia, która prowadzi z Tatrzańskiej Łomnicy równolegle do Drogi Wolności. Z Vyšných Hágov pochodzi prezenter Gregor Mareš (Wikipedia).

Tatry, Krajina, Slovensko, Fotografie

Ždiar

skala
Hits: 3166

Ždiar je okrem iného aj známe lyžiarske stredisko, Bachledova dolina je veľmi známa (). Prvá písomná zbierka o obci je z roku 1590 (zdiar.sk). V tom čase už bola zrejme stálejším sídlom valašských pastierov (vysoke-tatry.info). Zakladateľom  bol František Lužinský, kastelán zemepánov Horvátovcov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a pastierstvom. Podľa ústnej sa prví osadníci usadili v Bachledovej doline (vysoketatry.com). Neskôr v osídľovaní pokračovali cez Antočovský vrch, Blaščackú, Pavlovskú, Vaverčáckú, Bartušovskú a Monkovú dolinu, ako aj Slodičovský vrch a Príslop. Niektoré, napr. Príslop, z týchto lazov už zanikli. Vzhľadom na životné podmienky v Ždiari, bolo v tejto obci silné vysťahovalectvo. Napr. obyvatelia Liptovskej Tepličky majú svoje aj v Ždiari (vysoke-tatry.info). Obec je rázovitou podtatranskou obcou so špecifickou ľudovou architektúrou, goralským osídlením (zdiar.sk). Časti boli vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry (vysoke-tatry.info). V roku 1787 mala obec 120 a 794 obyvateľov. V roku 1918 a 1938 bola obec obsadená poľským vojskom. V súčasnosti má obec 1307 obyvateľov (vysoketatry.com). V obci sa každoročne konajú Goralské folklórne  (wikipedia.sk).

Ždiar is, among other things, a well-known ski resort, and Bachledova dolina is very famous (Peter Kaclík). The first written record of the village dates back to 1590 (zdiar.sk). At that time, it was likely already a more permanent settlement of Wallachian shepherds (vysoke-.info). The founder was František Lužinský, the castellan of the landowners Horvátovci. In the past, residents were engaged in logging, charcoal burning, and shepherding. According to oral tradition, the first settlers settled in Bachledova dolina (vysoketatry.com). Later, the settlement continued through Antočovský vrch, Blaščacká, Pavlovská, Vaverčácká, Bartušovská, and Monková dolina, as well as Slodičovský vrch and Príslop. Some of these pastures, such as Príslop, have already disappeared. Due to living conditions in Ždiar, there was significant emigration from this village. For example, residents of Liptovská Teplička have their roots in Ždiar (vysoke-tatry.info). The village is a distinctive sub-Tatra village with specific folk architecture and Goralian settlement (zdiar.sk). Parts of the village have been declared a cultural reserve of folk architecture (vysoke-tatry.info). In 1787, the village had 120 houses and 794 residents. In 1918 and 1938, the village was occupied by Polish forces. Currently, the village has 1307 residents (vysoketatry.com). The Goralské folklórne slávnosti (Gorals Folklore Festivals) are held in the village annually (wikipedia.sk).

Ždiar je, między innymi, także znanym ośrodkiem narciarskim, a Dolina Bachledova jest bardzo rozpoznawalna (Peter Kaclík). Pierwszy zapis o wsi pochodzi z roku 1590 (zdiar.sk). Wtedy prawdopodobnie była już stałym siedliskiem wołoskich pasterzy (vysoke-tatry.info). Założycielem był František Lužinský, kasztelan ziemi panów Horvátovcov. Mieszkańcy w przeszłości zajmowali się leśnictwem, węgloparowaniem i pasterstwem. Według ustnej tradycji pierwsi osadnicy osiedlili się w Dolinie Bachledovej (vysoketatry.com). Później kontynuowali osiedlanie się przez Górę Antočovską, Blaščacką, Pavlovską, Vaverčácką, Bartušovską, Monkovą Dolinę, a także Górę Slodičovską i Príslop. Niektóre z tych lazów, na przykład Príslop, już zniknęły. Z powodu warunków życia w Ždiarze, w tej wsi było silne emigracyjne osadnictwo. Na przykład mieszkańcy Liptovskiej Teplički mają swoje korzenie także w Ždiarze (vysoke-tatry.info). Miejscowość to jest charakterystyczną wioską podtatranską z specyficzną architekturą ludową, góralską osadą (zdiar.sk). Części wsi zostały uznane za rezerwat architektury ludowej (vysoke-tatry.info). W 1787 roku wieś miała 120 domów i 794 mieszkańców. W latach 1918 i 1938 wieś była okupowana przez wojsko polskie. Obecnie liczy 1307 mieszkańców (vysoketatry.com). W miejscowości corocznie odbywają się Góralskie Festiwale Folklorystyczne (wikipedia.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie

Tatranské Matliare

skala
Hits: 2646

Z Tatranských Matliarov je výhľad predovšetkým na Lomnický štít (). Tatranské Matliare ležia vo výške 885 metrov (vysoke-tatry.info). Žije tu 101 obyvateľov. Maďarský názov je Tátramatlárháza, Matlárháza, nemecký  Tatra-Matlarenau, poľský Tatrzańskie Matlary. Matliare sú rekreačná osada a miestna časť mesta . Cez obec preteká Skalnatý potok (Wikipedia). Obec vznikla v roku 1884, ale už v 14. storočí bol v tejto lokalite majer, ktorého osadníkmi boli tirolskí kolonisti (vysoke-tatry.info). Prišli sem z horskej usadlosti Matrei. V kežmarskom archíve sa v listine z roku 1326 spomína ako Martyrumfalua. Osada okolo roku 1360 zanikla, ale zachoval sa názov tejto oblasti – Matreirer laren – horské pasienky Matreičanov. Tento názov sa neskôr menil na Maklar, Mekler, Metler, Matlaren, Matliare, Matlarháza, Tatranské Matliare (Ivan Bohuš). Začiatky terajších Matliarov siahajú do roku 1884, vznikli ako súkromné letovisko Mateja Loischa, ktorý tu v roku 1889 postavil hotel (vysoketatry.com). V roku 1928 vystavali v Matliaroch hotel Esplanade, ktorý sa po II. svetovej vojne stal centrálnym objektom vojenskej ozdravovne. V osemdesiatych rokoch pribudli veľké zotavovne Hutník a Metalurg (vysoke-tatry.info).

Tatranské Matliare sa nachádzajú v Tatranskej kotline v južnej časti Popradského priesmyku, asi 14 km od Popradu. Je odtiaľto nádherný výhľad na Vysoké Tatry.

From Tatranské Matliare, there is a view primarily of (Peter Kaclík). Tatranské Matliare is situated at an altitude of 885 meters (vysoke-.info). There are 101 inhabitants living here. The Hungarian name of the village is Tátramatlárháza, Matlárháza, the German Tatra-Matlarenau, and the Polish Tatrzańskie Matlary. Matliare is a recreational settlement and a local part of the town of Vysoké Tatry. The village is crossed by the Skalnatý potok (Wikipedia). The village was established in 1884, but in the 14th century, there was already a „majer“ (small farming settlement), whose settlers were Tyrolean colonists (vysoke-tatry.info). They came here from the mountain settlement of Matrei. In a document from the Kežmarok archive from 1326, it is mentioned as Martyrumfalua. The settlement around 1360 disappeared, but the name of this area persisted – Matreirer laren – mountain pastures of Matreičanov. This name later changed to Maklar, Mekler, Metler, Matlaren, Matliare, Matlarháza, Tatranské Matliare (Ivan Bohuš). The beginnings of present-day Matliare date back to 1884 when they were established as a private resort by Matej Loischa, who built a hotel here in 1889 (vysoketatry.com). In 1928, the Esplanade Hotel was built in Matliare, which after World War II became the central facility of a military sanatorium. In the eighties, large recovery centers Hutník and Metalurg were added (vysoke-tatry.info).

Tatranské Matliare is located in the Tatranská kotlina in the southern part of the Popradský priesmyk, about 14 km from Poprad. From there, you can enjoy a beautiful view of the High Tatras.

Z Tatranských Matliarov je widok przede wszystkim na Lomnický štít (Peter Kaclík). Tatranské Matliare znajdują się na wysokości 885 metrów (vysoke-tatry.info). Mieszka tu 101 mieszkańców. Węgierska nazwa wioski to Tátramatlárháza, Matlárháza, niemiecka Tatra-Matlarenau, a polska Tatrzańskie Matlary. Matliare to osada rekreacyjna i część miejscowości Vysoké Tatry. Przez wieś przepływa potok Skalnatý (Wikipedia). Wioska powstała w 1884 roku, ale już w XIV wieku istniał w tym miejscu „majer“, którego osadnicy byli tyrolskimi kolonistami (vysoke-tatry.info). Przybyli stąd z górskiej Matrei. W keżmarskim archiwum wspomina się o niej w dokumencie z 1326 roku jako Martyrumfalua. Osada w okolicach 1360 roku zniknęła, ale przetrwała nazwa tego obszaru – Matreirer laren – górskie pastwiska Matreičanov. Ta nazwa później zmieniła się na Maklar, Mekler, Metler, Matlaren, Matliare, Matlarháza, Tatranské Matliare (Ivan Bohuš). Początki współczesnych Matliarov sięgają roku 1884, kiedy powstały jako prywatna miejscowość wypoczynkowa Mateja Loischa, który w 1889 roku wybudował tu hotel (vysoketatry.com). W 1928 roku w Matliaroch zbudowano hotel Esplanade, który po II wojnie światowej stał się głównym obiektem wojskowego sanatorium. W latach osiemdziesiątych dodano duże ośrodki wypoczynkowe Hutník i Metalurg (vysoke-tatry.info).

Tatranské Matliare znajdują się w kotlinie Tatrzańskiej, w południowej części Przesmyku Popradzkiego, około 14 km od Popradu. Stąd roztacza się piękny widok na Wysokie Tatry.

Ivan Bohuš, 1996: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, Štátne TANAPu, Tatranská Lomnica, ISBN 80-967522-7-8

,

Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Reportáže zo Slovenska, Fotografie, Dopravné a technické diela

Zlaté stuhy – Concours d´elegance

skala
Hits: 9327

Už nejaký ten rok sa Piešťanoch koná podujatie nazvané „Zlaté stuhy„, alebo „Concours d´elegance“. V roku 2009 sa podujatie konalo 5.6 až 7.6.2009 (). Podujatie sa v Piešťanoch konalo v 30-tych rokoch 20. storočia. V rokoch 1932 až 1937 sa konávali o najkrajší automobil. Tradícia bola obnovená po roku 1980 už ako prehliadka historických vozidiel (Eva Jančinová). Program obyčajne pozostáva z jazdy a samozrejme s prehliadkou automobilov na Kúpeľnom ostrove (piestantv.sk).

Concours d’Elegance je symbolom, ktorý získavajú automobily za ich eleganciu, krásu a historickú hodnotu. Zameriava sa na estetiku, štýl a originalitu. Často tieto veterány predstavujú vrchol automobilového dizajnu a remesla.

For several years now, an event called „Zlaté stuhy“ or „Concours d’elegance“ has been taking place in . In 2009, the event was held from June 5 to June 7, 2009 (Peter Kaclík). Similar events were held in Piešťany in the 1930s, with competitions for the most beautiful car taking place from 1932 to 1937. The tradition was revived after 1980, now as a showcase of historical vehicles (Eva Jančinová). The event program usually includes a drive and, of course, a display of cars on the Spa Island (piestantv.sk).

Concours d’Elegance is a symbol awarded to automobiles for their elegance, beauty, and historical significance. It focuses on aesthetics, style, and originality. Often, these vintage vehicles represent the pinnacle of automotive design and craftsmanship.

Depuis quelques années déjà, à Piešťany, se déroule un événement intitulé „Zlaté stuhy“ ou „Concours d’élégance“. En 2009, l’événement a eu lieu du 5 au 7 juin 2009 (Peter Kaclík). Les festivités ont une longue histoire à Piešťany, remontant aux années 30 du XXe siècle, lorsque des concours pour la plus belle automobile étaient organisés de 1932 à 1937. La tradition a été rétablie après 1980 en tant qu’exposition de véhicules historiques (Eva Jančinová). Le programme de l’événement comprend généralement des défilés et bien sûr une exposition de voitures sur l’île des thermes (piestantv.sk).

Concours d’Élégance est un symbole attribué aux automobiles pour leur élégance, leur beauté et leur importance historique. Il met l’accent sur l’esthétique, le style et l’originalité. Souvent, ces véhicules anciens représentent le summum du design et du savoir-faire automobile.

,