Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Hrady, Umenie, Stavby, Fotografie

Beckovský hrad

skala
Hits: 5441

postavili v polovici 13. storočia na mieste neskorogotického sídliska a veľkomoravského hradiska z 9. storočia (Zdroj: Informačná tabuľa). Je postavený na 70 metrov vysokom brale (pamiatky.net). Spomína sa už v Anonymovej kronike z prelomu 12, a 13. storočia (pramen.info), pod označením Blundus (bathory.sk). Patril ku obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy (Wikipedia). Koncom 13. storočia patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý ho aj dal prestavať. V roku 1388 sa dostal do rúk Ctiborovcom, ktorí okrem iného postavili gotickú kaplnku a cisternu, čím sa zo strážneho hradu stalo reprezentatívne šľachtické sídlo. Opevnený hrad bol útočiskom proti Turkom. Požiar v roku 1729 zapríčinil spustnutie hradu. Beckovské hradné vápencové tvrdošové bralo vzniklo selektívnou eróziou a denudáciou vážskej nivy na styku s obalovou sériou Považského Inovca. Vzhľadom na okolitý mierne modelovaný reliéf pôsobí monumentálne. Na úpätí hradného svahu je židovský cintorín z roku 1739 – 1785 (Zdroj: Informačná tabuľa). Beckovský hrad je jedným z najkrajších hradov, ktoré som kedy videl. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

Archeologickým výskumom bolo doložené osídlenie areálu hradu a jeho okolia už v laténskej a rímskej dobe (1. storočie pred n.l). Za čias Veľkej Moravy tu stála pevnosť, ktorú neskôr vystriedalo župné sídlo a začiatkom 13. storočia hrad s podhradím a s kostolom zasväteným sv. Štefanovi. Najstaršie listinné z rokov 1208 a 1226 spomínajú osadu Blundix, ležiacu zrejme pod kráľovským hradom. Hrad – castrum Bolonduch sa v písomných prameňoch vyskytuje až po roku 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Obecný úrad Beckov). Iné historické názvy Beckova sú Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). V histórii sa dôležitosť beckovského hradu a podhradskej výraznejšie prejavila už pri dobýjaní území Slovenska starými Maďarmi, keď sa ukázalo, že pevnosť patrila iba k niekoľko málo pevnostiam, o ktoré novoprichádzajúce kmene museli urputne bojovať (Kodoňová, 1997).

Stibor dal postaviť na hrade kaplnku, na ktorej vstupnom portáli bol tympanón s erbom Stiborovcov. Je to historicky prvé použitie svetského motívu na sakrálnej stavbe. Na jej oltári bola 180 cm vysoká gotická plastika Madony, ktorá sa svojím vypracovaním vyrovnala najkrajším v Európe. Dnes je v Koryčanoch pri Morave, kde je známa ako zázračná a uzdravujúca Čierna Madona (obroda.sk).

Povesť o Beckovi vraví, že Becko bol dvorný blázon vojvodcu Ctibora za vlády kráľa Žigmunda. Znamenite zabával svojho pána a jeho hostí až mu Ctibor sľúbil, že mu splní všetko o čo požiada. Becko zo žartu ukázal na neďaleké strmé skalisko, aby mu na ňom do roka a do dňa postavil hrad. Prekrásny hrad postavil a pomenoval ho podľa svojho dvorného blázna – Beckovom. Ctibor ho od Becka vraj odkúpil za toľko zlata, koľko Becko sám vážil (blogspot.sk).

Iná legenda hovorí o tom, že Stibor, ako hradný pán, zhodil zo sluhu za to, že mu sluha chrániac svoje dieťa, zabil jeho obľúbeného psa. Sluha pri páde zo skaly ešte zakričal, že sa stretnú do roka a do dňa. Presne v tom čase hradného pána uštipla do oka vretenica a on slepý spadol do priepasti (valka.cz).

Beckov Castle was built in the mid-13th century on the site of a later Gothic settlement and a Great Moravian fortress from the 9th century (Source: Information board). It stands on a 70-meter-high cliff (.net). It is mentioned in the Chronicle of Anonymus from the turn of the 12th and 13th centuries (pramen.info), under the name Blundus (bathory.sk). It belonged to the defensive system of castles even in the times of Great Moravia (Wikipedia). In the late 13th century, it belonged to Matúš Čák of Trenčín, who had it rebuilt. In 1388, it came into the hands of the Ctibor family, who, among other things, built a Gothic chapel and a cistern, transforming it from a guard castle into a representative noble residence. The fortified castle served as a refuge against the Turks. A fire in 1729 led to the abandonment of the castle. The Beckov Castle limestone hardpan was formed by selective erosion and denudation of the river basin at the contact with the overlay series. Given the gently modeled surrounding relief, it appears monumental. At the foot of the castle slope is a Jewish cemetery from 1739 – 1785 (Source: Information board). Beckov Castle is one of the most beautiful castles I have ever seen. It is a national cultural monument.

Archaeological research has documented settlement in the castle area and its surroundings in the La Tène and Roman periods (1st century BC). During the time of Great Moravia, there was a fortress here, later replaced by a county seat, and at the beginning of the 13th century, a castle with a bailey and a church dedicated to St. Stephen. The oldest written records from 1208 and 1226 mention the village of Blundix, likely located below the royal castle. The castle – castrum Bolonduch appears in written sources only after 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Beckov Municipal Office). Other historical names for Beckov include Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Western Slovak Publishing Center in ), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). The importance of Beckov Castle and the subcastle settlement became more pronounced during the conquest of Slovak territories by the ancient Hungarians when it turned out that the fortress was one of the few strongholds that the newcomers had to fight hard for (Kodoňová, 1997).

Stibor had a chapel built on the castle, and its entrance portal had a tympanum with the Stibor family coat of arms. It is historically the first use of a secular motif on a sacred building. On its altar was a 180 cm tall Gothic sculpture of the Madonna, which, in its craftsmanship, rivaled the most beautiful ones in Europe. Today, it is in Koryčany near Moravia, where it is known as the miraculous and healing Black Madonna (obroda.sk).

The legend of Becko tells that Becko was the court jester of Duke Ctibor during the reign of King Sigismund. He entertained his lord and his guests so well that Ctibor promised to fulfill any wish Becko might have. Becko, jokingly, pointed to a nearby steep rock and asked Ctibor to build a castle on it within a year and a day. To everyone’s surprise, Ctibor built a beautiful castle, naming it Beckov after his court jester. Ctibor supposedly bought it from Becko for as much gold as Becko weighed (blogspot.sk).

Another legend says that Stibor, as the castle lord, threw a servant off a cliff because the servant, in protecting his child, killed Stibor’s favorite dog. The servant, falling from the cliff, shouted that they would meet again within a year and a day. Exactly at that time, the castle lord was stung in the eye by a gadfly, and he fell blind into the abyss (valka.cz).

TOP

Všetky

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

skala
Hits: 4403

Trenčín je centrom stredného Považia, významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu (trencin.sk) a módy (Wikipedia). Tradíciu v meste majú a veľtrhy. Žije tu takmer 60000 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 204 – 210 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 82 km2. Má 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín a Zlatovce (trencin.sk). V roku 1850 žilo v Trenčíne 2602 obyvateľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďarské pomenovanie je Trencsén, nemecký Trentschin, latinský Trentsinium alebo Laugaricio. Trenčiansky úsek stredného Považia možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku – Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Trenčianska Teplá – žije tu približne 120 000 obyvateľov. Cez mesto preteká rieka . Mesto má aj letisko, ktoré slúži aj na vojenské účely. V areáli sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a. s., ktoré opravujú lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. Vznikla tu aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

Nachádza sa tu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského, výstavisko EXPO center. Pravidelne sa tu koná festival Pohoda, Jazz pod hradom. V rámci EXPO center: Trenčín mesto módy, Salón textilnej a odevnej techniky, Zlatá Fatima – producentov módy a odievania, Beauty Slovakia, Aqua – medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroeneregetiky a ochrany životného prostredia. AS Trenčín je úspešný futbalový klub. Dukla Trenčín hokejový. Rozvinutá je aj kanoistika, hádzaná a florbal. Trenčín je hokejové mesto, a nielen z dôvodu dvoch zimných štadiónov – jeden nesie meno Pavla Demitru, druhý Mariána Gáboríka. Medzi ďalšie patrí: filmár Pavol Barabáš, historik Vojtech Zamarovský, maliar Miloš Alexander Bazovský, fotograf Karol Kállay, spisovateľka Nataša Tanská, filmový producent Rudolf Biermann, režisér Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, herečka Ida Rapaičová, Marta Sládečková, hudobník Richard Rybníček, dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá Lýdia Kyseľová, duchovný Marián Gavenda, hokejista Zdeno Chára, moderátorky Jarmila Lajčáková Hargašová a Soňa Müllerová Behulová, Štefan Skrúcaný, diplomati Pavol Hamžík, Egon Lánsky, Alojz Lorenc, Alexander Dubček (Wikipedia). Z minulosti samozrejme Matúš Čák, učiteľ Samuel Štúr – otec Ľudovíta (trencin.sk).

Trenčín patrí ku najstarším slovenským mestám. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi. Ešte pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk jedna z vetiev „Jantárovej „, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomoria na Pobaltie (trencin.sk). V diele Geografia od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 – 168) je pomenovanie mesta Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Na prelome letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene zo severu a západu, predovšetkým Kvádi. Kvádi spolu s Markomanmi, sídliacimi na južnej Morave viedli časté boje s Rimanmi. Svedectvom týchto vojen je aj známy rímsky nápis na hradnej skale, ktorý tu zanechala II. pomocná légia, keď tu prezimovala v rokoch 179 – 180 (trencin.sk). V preklade ja na ňom napísané: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie (Jurčacko). Je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom provincie Vag, ktorú sa spomína v zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 (trencin.sk). V roku 1241 mesto odolalo tatárskemu útoku (trencin.sk). Najväčšiu slávu zažilo mesto za Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia (trencin.sk). 19.2.1412 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta (trencin.sk). Mestská veža (Dolná brána) bola súčasťou opevnenia začiatkom 15. storočia (trencin.sk).

V roku 1548 žilo v Trenčíne 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 obyvateľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasiahol mesto mor, v roku 1593 a 1625 povodeň. V roku 1706 žilo v Trenčíne 1880 obyvateľov (trencin.sk). Morový stĺp v strede bol postavený v roku 1712 ako spomienka na mor, ktorý postihol mesto v roku 1710 (trencin.sk). 14.5.1708 zhorelo v meste 195 . V roku 1787 žilo v Trenčíne už 4 222 obyvateľov. V roku 1790 požiar zničil aj hrad. V roku 1805 tadeto prechádzal ruský cár Alexander po bitke pri Slavkove. 26.8.1813 sa pri povodne takmer utopil František Palacký. Rok 1831 je rokom cholery (trencin.sk). V roku 1886 zachvátil mesto veľký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nórska firma Gregersen postavila v meste nový oceľový cestný most cez Váh s dĺžkou 258 a šírkou 6 metrov. V roku 1904 grófka Ifigénia D`Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad. V roku 1919 mesto prekročilo hranicu 10 000 obyvateľov (10191) (trencin.sk).

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom, postavená bola železnica. Od konca 19. storočia sa rozvinul priemysel, textilné továrne, liehovary, spracovanie gumy, dreva. Za prvej Československej republiky sa rozrástol odevný, potravinársky a strojársky priemysel. Po roku 1945 výstavníctvo (Wikipedia).

Trenčín is the center of central , a significant hub for commerce, economy, culture, and sports (trencin.sk) and fashion (Wikipedia). The city has a tradition of hosting exhibitions and fairs. It is home to nearly 60,000 residents and is situated at an elevation of 204 to 210 meters above sea level. Covering an area of almost 82 km2, it comprises 10 cadastral territories: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín, and Zlatovce (trencin.sk). In 1850, Trenčín had a population of 2,602, which increased to 7,011 by 1900 and 29,055 by 1970 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Its Hungarian name is Trencsén, German Trentschin, Latin Trentsinium, or Laugaricio. The Trenčín section of central Považie can be considered one of the most continuously urbanized agglomerations in Slovakia, with approximately 120,000 inhabitants in the vicinity, including Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava, and Trenčianska Teplá. The Váh River flows through the city, which also hosts an airport serving both civilian and military purposes. The area includes the company Letecké opravovne Trenčín, a.s., specializing in the repair of aircraft and helicopters from around the world. Trenčín is also home to the Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

The city features the Galéria Miloša Alexandra Bazovského, EXPO center exhibition hall, and hosts regular events such as the Pohoda festival and Jazz pod hradom. Within the EXPO center, Trenčín is known for its fashion events, textile and clothing technology salons, Zlatá Fatima – a competition for fashion and clothing producers, Beauty Slovakia, Aqua – an international exhibition of water management, hydroenergy, and environmental protection. The city is home to successful football and hockey clubs, AS Trenčín and Dukla Trenčín, respectively. Trenčín is recognized for its achievements in canoeing, handball, and floorball. Known as a hockey city, it boasts two winter stadiums, one named after Pavol Demitra and the other after Marián Gáborík. Notable personalities associated with Trenčín include filmmaker Pavol Barabáš, historian Vojtech Zamarovský, painter Miloš Alexander Bazovský, photographer Karol Kállay, writer Nataša Tanská, film producer Rudolf Biermann, director Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, actress Ida Rapaičová, Marta Sládečková, musician Richard Rybníček, longtime editor-in-chief of Mladé Letá Lýdia Kyseľová, clergyman Marián Gavenda, hockey player Zdeno Chára, and TV presenters Jarmila Lajčáková Hargašová and Soňa Müllerová Behulová, among others (Wikipedia). From the past, notable figures include Matúš Čák and teacher Samuel Štúr, father of Ľudovít (trencin.sk).

Trenčín is one of the oldest Slovak cities, with archaeological findings suggesting human presence over 200,000 years ago. Prior to the arrival of the Celts, one branch of the „Amber Road,“ traveled by Etruscan, Greek, and later Roman traders from the Mediterranean to the Baltic, passed through the Trenčín region via the Vlársky Pass (trencin.sk). In the Geographia by the Greco-Roman polymath Claudius Ptolemy (90 – 168), the city is referred to as Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Around the turn of the era, Germanic tribes, particularly the Quadi, displaced the Celts from the north and west, specifically from the Kvádi region. The Quadi, along with the Marcomanni residing in southern Moravia, engaged in frequent battles with the Romans. Evidence of these wars is the well-known Roman inscription on the castle rock, left by the II. auxiliary legion when it wintered here in 179 – 180 (trencin.sk). Translated, the inscription reads: „To the victory of the emperors and the army, which resided in Laugarícius, numbering 855 soldiers of the II. auxiliary legion, M.V. Maximianus, the legate of the II. auxiliary legion, had it made“ (Jurčacko). It is likely that Trenčiansky hrad was the seat of the Vag province at the end of the 10th and beginning of the 11th century, as mentioned in the founding charter of the Prague bishopric from 1086 (trencin.sk). In 1241, the city resisted a Tatar attack (trencin.sk). The greatest glory came to the city during the early 14th century under Matúš Čák Trenčianský (trencin.sk). On February 19, 1412, King Sigismund of Luxembourg granted Trenčín the status of a free royal city (trencin.sk). The city tower (Dolná brána) was part of the fortifications in the early 15th century (trencin.sk).

In 1548, Trenčín was home to 222 families, approximately 1,200-1,300 residents. In the years 1585, 1656, 1710, and 1716, the city faced plague outbreaks, while floods occurred in 1593 and 1625. In 1706, Trenčín had 1,880 inhabitants (trencin.sk). The plague column in the middle of the square was erected in 1712 as a memorial to the plague of 1710 (trencin.sk). On May 14, 1708, 195 houses burned down in the city. In 1787, Trenčín had 4,222 inhabitants. In 1790, a fire destroyed the castle, and in 1805, Russian Tsar Alexander passed through the city after the Battle of Slavkov. On August 26, 1813, František Palacký almost drowned in a flood. The year 1831 marked a cholera epidemic (trencin.sk). In 1886, a major fire swept through the city. In 1897, the Norwegian company Gregersen built a new steel road bridge over the Váh, measuring 258 meters in length and 6 meters in width. In 1904, Countess Ifigénia D’Arcourt donated Trenčiansky hrad to the city. In 1919, the population exceeded 10,000 residents (10,191) (trencin.sk).

In the second half of the 19th century, Trenčín became a significant trade and industrial center, with the construction of the railway. Since the late 19th century, the city has seen the development of industry, including textile factories, distilleries, and wood processing. During the First Czechoslovak Republic, the city’s textile, food, and engineering industries expanded. After 1945, exhibitionism became prominent (Wikipedia).

Krajina, Zahraničie, TOP, Česko, Fotografie

Česko

skala
Hits: 4560

je náš západný sused. Spája nás s ním spoločná . Veď len v roku 1993 sa federácia Československo rozpadla. Hlavným mestom je Praha. Tzv. otcom vlasti je Karel IV..

Czechia is our western neighbor. We are connected to it by a common history. After all, it was only in 1993 that the federation of Czechoslovakia dissolved. The capital city is Prague. The so-called father of the country is Charles IV.

Tschechien ist unser westlicher Nachbar. Uns verbindet eine gemeinsame Geschichte. Immerhin löste sich die Föderation der Tschechoslowakei erst im Jahr 1993 auf. Die Hauptstadt ist Prag. Der sogenannte Vater des Landes ist Karl IV.

Oficiálnym názvom štátu je Česká republika, jednoslovne Česko. Časť verejnosti slovo Česko odmieta. Jeho prvé použitie je z roku 1777 ako synonymum k Čechy (Wikipedia.cs). Česko tvoria Čechy, a Sliezsko. Geologicky Český masív a Západné Karpaty. Jeho rozloha je 78866 km2, na ktorých žije viac ako 10 miliónov obyvateľov. Veľké české : Labe, Vltava, Morava, Dyje, Odra, Opava. Klimaticky sa vyznačuje miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Patrónom českej krajiny je Svätý Václav. Prvé osídlenie siaha do staršej doby kamennej, zhruba 28000 rokov pred n. l. (Wikipedia.sk). Doklady o výskyte Homo habilis sa našli okrese Beroun, Suchdol, Čakovice. Homo erectus na lokalite Písečný vrch u Bečova, pri Přezleticiach, pri Stránskej skale. Homo sapiens sapiens – Pavlovienské náleziská – Předmostí u Přerova, Dolní Věstonice, Pavlov, Petřkovice. Od 5. storočia pred n. l. tu žili – Bójovia. Na južnú Moravu Volkovia – Tektoságovia (Wikipedia.cs).

The official name of the state is the Czech Republic, simply Czechia. Some of the public rejects the word Czechia. Its first usage dates back to 1777 as a synonym for Bohemia (Wikipedia.cs). Czechia consists of Bohemia, Moravia, and Silesia. Geologically, it includes the Czech Massif and the Western Carpathians. Its area is 78,866 km2, with a population of over 10 million people. Major Czech rivers include the Elbe, Vltava, Morava, Dyje, Odra, and Opava. Climate-wise, it is characterized by a mix of oceanic and continental influences. The patron saint of the Czech country is Saint Wenceslaus. The first settlement dates back to the Upper Paleolithic, approximately 28,000 years before Christ (Wikipedia.sk). Evidence of Homo habilis has been found in the Beroun district, Suchdol, Čakovice. Homo erectus at the Písečný vrch site near Bečov, near Přezletice, near Stránská skála. Homo sapiens sapiens – Pavlovian sites – Předmostí near Přerov, Dolní Věstonice, Pavlov, Petřkovice. From the 5th century BC, Celts – Boii lived here. In southern Moravia, the Volcae – Tectosages (Wikipedia.cs).

Der offizielle Name des Staates ist die Tschechische Republik, kurz Česko. Ein Teil der Bevölkerung lehnt jedoch das Wort Česko ab. Seine erste Verwendung geht auf das Jahr 1777 zurück, als es als Synonym für Böhmen verwendet wurde (Wikipedia.cs). Česko besteht aus Böhmen, Mähren und Schlesien. Geologisch gehören der Böhmische Masse und die Westkarpaten dazu. Die Fläche beträgt 78.866 km2, auf der mehr als 10 Millionen Menschen leben. Zu den großen tschechischen Flüssen gehören die Elbe, die Moldau, die March, die Thaya, die Oder und die Opava. Klimatisch ist das Land durch eine Mischung aus ozeanischen und kontinentalen Einflüssen gekennzeichnet. Der Schutzpatron des tschechischen Landes ist der Heilige Wenzel. Die erste Besiedlung reicht bis in die ältere Steinzeit zurück, etwa 28.000 Jahre vor Christus (Wikipedia.sk). Nachweise von Homo habilis wurden in den Bezirken Beroun, Suchdol und Čakovice gefunden. Homo erectus wurde am Standort Písečný vrch bei Bečov, bei Přezletice und bei Stránská skála gefunden. Homo sapiens sapiens – Fundstätten in Pavlovien – Předmostí bei Přerov, Dolní Věstonice, Pavlov und Petřkovice. Ab dem 5. Jahrhundert v. Chr. lebten Kelten – die Boier – hier. In Südmähren lebten die Volkovianer – die Teutonen (Wikipedia.cs).

V 1. storočí sem prichádzali germánske kmene Kvádi a Markomani. Podľa niektorých historikov, napr. Balázsa Komoróczyho, exitstovala snaha Rimanov vytvoriť na časti územia provinciu Markomania za obdobia vlády Marca Aurelia s centrom na južnej Morave, zrejme v Mušove (Wikipedia.cs). Začiatkom 5, storočia ubudlo obyvateľstva, pravdepodobne časť odišla v roku 409 s Vandalmi a Alanmi. V prvej polovici 5. storočia vďaka odchodu Markomanov do Norica. Pravdepodobne na Morave existoval vplyv hunského vpádu pod Attilovým vedením. Na konci 5. storočia sa proti prúdu Labe dostali do Čiech Longobardi a Durynkovia. V druhej polovici 6. storočia sem prišli slovanské kmene (Wikipedia.cs). V 7. storočí sa časť územia stala súčasťou Samovej ríše. V 9. storočí zase Veľkej Moravy. K zjednoteniu došlo v 10. storočí zásluhou Přemyslovcov (Wikipedia.sk). České kráľovstvo, ktoré vzniklo v roku 1198, dosiahlo svoj mocenský vrchol za vlády posledných Přemyslovcov a Karla IV. Za Přemysla Otakara II. siahalo až za Alpy k Jadranskému moru. Václav II. získal územia cez až k Baltskému moru, Václav II. uhorské územia. Karol IV. pripojil Braniborsko, Lužice a Sliezsko (Wikipedia.cs).

In the 1st century, Germanic tribes, such as the Quadi and Marcomanni, migrated to this territory. According to some historians, for example, Balázs Komoróczy, there was an attempt by the Romans to create the province of Marcomania on part of the territory during the rule of Marcus Aurelius, with its center likely in southern Moravia, possibly in Mušov (Wikipedia.cs). By the beginning of the 5th century, the population decreased, with a part likely leaving in 409 with the Vandals and Alans. In the first half of the 5th century, due to the departure of the Marcomanni to Noricum, the region was affected. There was probably an influence of the Hun invasion led by Attila on the Morava in the late 5th century. By the end of the 5th century, against the current of the Elbe, the Lombards and Thuringians reached Bohemia. In the second half of the 6th century, Slavic tribes arrived here (Wikipedia.cs). In the 7th century, a part of the territory became part of the Samo Empire. In the 9th century, it became part of Great Moravia. Unification occurred in the 10th century through the efforts of the Přemyslid dynasty (Wikipedia.sk). The Czech Kingdom, established in 1198, reached its peak of power under the rule of the last Přemyslids and Charles IV. During the reign of Přemysl Otakar II, it extended beyond the Alps to the Adriatic Sea. Wenceslaus II acquired territories through Poland to the Baltic Sea, while Wenceslaus III gained Hungarian territories. Charles IV annexed Brandenburg, Lusatia, and Silesia (Wikipedia.cs).

Im 1. Jahrhundert kamen germanische Stämme der Quaden und Markomannen in diese Region. Nach einigen Historikern, wie zum Beispiel Balázs Komoróczy, gab es den Versuch der Römer, während der Herrschaft von Kaiser Marcus Aurelius auf einem Teil des Gebiets die Provinz Markomania zu schaffen, wahrscheinlich mit dem Zentrum im südlichen Mähren, möglicherweise in Mušov (Wikipedia.cs). Anfang des 5. Jahrhunderts ging die Bevölkerung zurück, wahrscheinlich verließ ein Teil von ihr im Jahr 409 das Gebiet mit den Vandalen und Alanen. In der ersten Hälfte des 5. Jahrhunderts gelangten aufgrund des Abzugs der Markomanen nach Noricum. Wahrscheinlich gab es auf der Morava den Einfluss des hunnischen Einmarschs unter der Führung von Attila. Am Ende des 5. Jahrhunderts gelangten entgegen dem Strom der Elbe die Langobarden und Thüringer nach Böhmen. In der zweiten Hälfte des 6. Jahrhunderts kamen slawische Stämme hierher (Wikipedia.cs). Im 7. Jahrhundert wurde ein Teil des Gebiets Teil des Reiches der Awaren. Im 9. Jahrhundert dann Teil des Großmährischen Reiches. Die Vereinigung erfolgte im 10. Jahrhundert durch die Přemysliden (Wikipedia.sk). Das tschechische Königreich, das im Jahr 1198 entstand, erreichte unter der Herrschaft der letzten Přemysliden und Karls IV. seinen Machthöhepunkt. Unter Přemysl Ottokar II. erstreckte es sich bis zu den Alpen und der Adria. Wenzel II. erwarb Gebiete über Polen bis zur Ostsee, Wenzel II. ungarische Gebiete. Karl IV. fügte Brandenburg, die Lausitz und Schlesien hinzu (Wikipedia.cs).

Česko bolo významnou súčasťou Svätej ríše rímskej, panovník mal postavenie kurfiřta – voliteľa cisára. V 15. storočí Česko výrazne oslabili husiti (Wikipedia.cs). Až do roku 1804 Česko patrilo k rímskonemeckej ríši. V rokoch 1526 – 1918 bolo zároveň súčasťou Rakúskeho cisárstva (Wikipedia.sk). V roku 1526 nastúpila na český trón habsburská monarchia. Víťazstvo na Bielej hore v roku 1620 prispelo ku konečnej likvidácii aj posledných zbytkov samostatnosti. Korunnými územiami, po roku 1749 navzájom celkom nespojitými sa stali až do konca 1. svetovej v roku 1918: České království, Moravské markrabství a Vévodství Horní a Dolní Slezsko (Wikipedia.cs). V rokoch 1867 – 1918 bolo Česko súčasťou -Uhorska. Pohraničie Čiech aj Moravy – Sudety boli od 13. storočia do roku 1945 obývané Nemcami (Wikipedia.sk). Od 17. storočia až do začiatku 19. storočia prebiehali ponemčovanie českého územia (Wikipedia.cs). V rokoch 1771 – 1772 zomrelo počas hladomoru najmenej 250000 ľudí (Veselý), čo viedlo k rozsiahlym nepokojom (Vašků).

Czechia was a significant part of the Holy Roman Empire, and its ruler held the position of an elector – a voter for the emperor. In the 15th century, Czechia was substantially weakened by the Hussites (Wikipedia.cs). Until 1804, Czechia belonged to the Holy Roman Empire. From 1526 to 1918, it was concurrently part of the Austrian Empire (Wikipedia.sk). In 1526, the Habsburg monarchy took the Czech throne. The victory at the Battle of White Mountain in 1620 contributed to the final elimination of the last remnants of independence. The crown territories, which were largely incongruent after 1749, remained so until the end of World War I in 1918: the Kingdom of Bohemia, the Margraviate of Moravia, and the Duchy of Upper and Lower Silesia (Wikipedia.cs). From 1867 to 1918, Czechia was part of Austria-Hungary. The border regions of Bohemia and Moravia – the Sudetenland – were inhabited by Germans from the 13th century until 1945 (Wikipedia.sk). From the 17th century until the early 19th century, Germanization efforts took place in Czech territory (Wikipedia.cs). In the years 1771-1772, at least 250,000 people died during a famine (Veselý), leading to extensive unrest (Vašků).

Tschechien war ein bedeutender Teil des Heiligen Römischen Reiches, der Monarch hatte die Position eines Kurfürsten – eines Wählers des Kaisers. Im 15. Jahrhundert wurde Tschechien durch die Hussiten erheblich geschwächt (Wikipedia.cs). Bis zum Jahr 1804 gehörte Tschechien zum Heiligen Römischen Reich. In den Jahren 1526 bis 1918 war es gleichzeitig Teil des österreichischen Kaiserreichs (Wikipedia.sk). Im Jahr 1526 übernahm die Habsburger Monarchie den tschechischen Thron. Der Sieg auf dem Weißen Berg im Jahr 1620 trug zur endgültigen Liquidation auch der letzten Reste der Unabhängigkeit bei. Die Kronländer, die nach 1749 vollkommen unzusammenhängend waren, blieben dies bis zum Ende des Ersten Weltkriegs im Jahr 1918: das Königreich Böhmen, die Markgrafschaft Mähren und das Herzogtum Ober- und Niederschlesien (Wikipedia.cs). In den Jahren 1867 bis 1918 gehörte Tschechien zu Österreich-Ungarn. Die Grenzregionen von Böhmen und Mähren – das Sudetenland – waren vom 13. Jahrhundert bis 1945 von Deutschen bewohnt (Wikipedia.sk). Vom 17. Jahrhundert bis zum Beginn des 19. Jahrhunderts fand eine Germanisierung des tschechischen Gebiets statt (Wikipedia.cs). In den Jahren 1771-1772 starben während einer Hungersnot mindestens 250.000 Menschen (Veselý), was zu umfangreichen Unruhen führte (Vašků).

V roku 1921 žilo na území Čiech až 2 173 239 nemcov z 6 668 518 všetkých obyvateľov, čo tvorí 32.6 %. Na Morave bol pomer 20.7 %, v Sliezsku 41.9 %. V celej dnešnej Českej republike žilo takmer 3 milióny nemcov – takmer 30 % (Bujnák). V septembri 1938 Sudety pripadli Nemecku, malá časť – najmä Tešínsko pripadlo Mnichovským diktátom Poľsku. 15. marca 1939 vznikol Protektorát Čechy a Morava. Po vojne v roku 1945 došlo k vysídleniu Nemcov. Vo februári 1948 sa moci ujala Komunistická strana (Wikipedia.cs). Až do roku 1989. V rokoch 1990 až 1992 bolo Česko súčasťou ČSFR – Česko-slovenskej federatívnej republiky. 1.1.1993 zanikla federácia Česko-slovenská republika – Česká republika sa osamostatnila. Spoločný štát Čechov a Slovákov existoval od 28.10.1918.

In 1921, there were up to 2,173,239 Germans out of a total population of 6,668,518 in the territory of Czechia, accounting for 32.6%. In Moravia, the ratio was 20.7%, and in Silesia, it was 41.9%. In the entire present-day Czech Republic, there were almost 3 million Germans, nearly 30% of the population (Bujnák). In September 1938, the Sudetenland was annexed by Germany, and a small part, especially Teschen, was ceded to Poland through the Munich Agreement. On March 15, 1939, the Protectorate of Bohemia and Moravia was established. After the war in 1945, the Germans were expelled. In February 1948, the Communist Party took power (Wikipedia.cs). This continued until 1989. From 1990 to 1992, Czechia was part of the Czech and Slovak Federative Republic (CSFR). On January 1, 1993, the Czechoslovak Republic dissolved, and the Czech Republic became independent. The common state of Czechs and Slovaks existed from October 28, 1918.

Im Jahr 1921 lebten auf dem Gebiet der Tschechoslowakei insgesamt 2.173.239 Deutsche von 6.668.518 Einwohnern, was 32,6 % entspricht. In Mähren betrug der Anteil 20,7 %, in Schlesien 41,9 %. In der gesamten heutigen Tschechischen Republik lebten fast 3 Millionen Deutsche, was fast 30 % entspricht (Bujnák). Im September 1938 wurden die Sudeten an Deutschland angegliedert, ein kleiner Teil, insbesondere Teschen, fiel durch den Münchner Diktat an Polen. Am 15. März 1939 entstand das Protektorat Böhmen und Mähren. Nach dem Krieg im Jahr 1945 kam es zur Vertreibung der Deutschen. Im Februar 1948 übernahm die Kommunistische Partei die Macht (Wikipedia.cs). Bis zum Jahr 1989. In den Jahren 1990 bis 1992 gehörte die Tschechoslowakei zur Tschechoslowakischen Föderativen Republik – ČSFR. Am 1. Januar 1993 wurde die Föderation Tschechoslowakische Republik aufgelöst – die Tschechische Republik wurde unabhängig. Der gemeinsame Staat der Tschechen und Slowaken existierte seit dem 28. Oktober 1918.

12.3.1999 bolo Česko prijaté do NATO, 1.5.2004 do EÚ. Najväčšie v Českej republike: Praha, , Ostrava, Plzeň, Liberec, Olomouc. Žije tu niekoľko etnografických skupín: Chodovia, Plzeňáci, Blaťáci, Doudlebovia, Horáci, Hanáci (Wikipedia.cs), Moravskí Chorváti (Štanclová), Moravskí Slováci, Podlužáci, Valaši, Laši (Wikipedia.cs), Gorali (Hubinger a kol.) a dve geograficky rozptýlené: Rómovia a Izraelci. Turisti v Česku vyhľadávajú najmä Prahu, kúpeľné mestá ako Karlove Vary, Mariánske Lázně, Františkovy Lázně, historické sídla ako Kutná Hora, Český Krumlov, Karlštejn, Říp, Vyšehrad, Blaník, Velehrad, Lednicko-valtický areál, rekreačné oblasti České Švajčiarsko, Český raj, Krkonoše, Šumava. : pedagóg Jan Amos Komenský, vynálezca hromozvodu Václav Prokop Diviš, anatóm a fyziológ Jan Evangelista Purkyně, genetik Gregor Mendel, chemik Jaroslav Heyrovský (Wikipedia.cs).

On March 12, 1999, Czechia was admitted to NATO, and on May 1, 2004, it joined the European Union. The largest cities in the Czech Republic are Prague, Brno, Ostrava, Plzeň, Liberec, and Olomouc. Several ethnographic groups live in the country, including the Chodovians, Plzeň residents, Blatáci, Doudlebovians, Horáci, Hanáci (Wikipedia.cs), Moravian Croats (Štanclová), Moravian Slovaks, Podlužáci, Valaši, Laši (Wikipedia.cs), Gorals (Hubinger et al.), and two geographically dispersed groups: Roma and Jews. Tourists in Czechia are drawn to places such as Prague, spa towns like Karlovy Vary, Mariánské Lázně, Františkovy Lázně, historical sites like Kutná Hora, Český Krumlov, Karlštejn Castle, Říp, Vyšehrad, Blaník, Velehrad, the Lednice-Valtice Cultural Landscape, recreational areas like Czech Switzerland, Bohemian Paradise, Krkonoše, and Šumava. Notable personalities from Czech history include educator Jan Amos Comenius, lightning rod inventor Václav Prokop Diviš, anatomist and physiologist Jan Evangelista Purkyně, geneticist Gregor Mendel, and chemist Jaroslav Heyrovský (Wikipedia.cs).

Am 12. März 1999 wurde Tschechien in die NATO aufgenommen, am 1. Mai 2004 in die EU. Die größten Städte in der Tschechischen Republik sind: Prag, Brünn, Ostrava, Pilsen, Liberec, Olmütz. Es gibt hier mehrere ethnografische Gruppen: Choden, Pilsener, Blata, Doudlebs, Hora, Hanáci (Wikipedia.cs), Mährische Kroaten (Štanclová), Mährische Slowaken, Podlužans, Walachen, Lachen (Wikipedia.cs), Goralen (Hubinger et al.) und zwei geografisch verteilte: Roma und Israelis. Touristen suchen in Tschechien vor allem Prag, Kurorte wie Karlsbad, Marienbad, Franzensbad, historische Städte wie Kutná Hora, Český Krumlov, Karlštejn, Říp, Vyšehrad, Blaník, Velehrad, Lednice-Valtice-Areal, Erholungsgebiete wie Böhmische Schweiz, Böhmisches Paradies, Riesengebirge, Šumava. Persönlichkeiten: Pädagoge Jan Amos Komenský, Erfinder des Blitzableiters Václav Prokop Diviš, Anatom und Physiologe Jan Evangelista Purkyně, Genetiker Gregor Mendel, Chemiker Jaroslav Heyrovský (Wikipedia.cs).

Prvý známy pivovar bol v Česku už v roku 1118. Česko sa vyznačuje najvyššou spotrebou piva na hlavu na svete. Bylinné likéry Fernet Stock a Becherovka sú českými špecialitami (Wikipedia.cs).

The first known brewery in Czechia dates back to the year 1118. Czechia is characterized by the highest beer consumption per capita in the world. Herbal liqueurs such as Fernet Stock and Becherovka are Czech specialties (Wikipedia.cs).

Die erste bekannte Brauerei in Tschechien existierte bereits im Jahr 1118. Tschechien zeichnet sich durch den höchsten Bierkonsum pro Kopf weltweit aus. Kräuterliköre wie Fernet Stock und Becherovka sind tschechische Spezialitäten (Wikipedia.cs).

Prvými česky píšucimi autormi boli Jan Hus, jeden zo zakladateľov európskej reformácie a Jan Amos Komenský – najvýznamnejší humanista českej literatúry. Ďalšími literátmi boli Jeroným Pražský a Petr Chelčický, František Ladislav Čelakovský, František Palacký, Karel Havlíček Borovský, Karel Hynek Mácha, Karel Jaromír Erben, Božena Němcová, Josef Kajetán Tyl, Jan Neruda, Vítězslav Hálek, Svatopluk Čech, Alois Jirásek, Petr Bezruč, Franz Kafka, Rainer Maria Rilke, Gustav Meyrink, Egon Erwín Kisch, Jaroslav Hašek, Karel Čapek. Jaroslav Seifert je jediný Čech, ktorý bol v roku 1984 ocenený Nobelovou cenou za literaturu. K ďalším významným spisovateľom patrili: Jiří Wolker, Vítězslav Nezval, Ivan Olbracht, Milan Kundera, Bohumil Hrabal, Pavel Kohout, Josef Škvorecký, Arnošt Lustig, Václav Havel, Ivan Klíma, Ludvík Vaculík, Egon Bondy, Ivan Jirous, Ladislav Fuks. Po roku 1989 Patrik Ouředník a Jáchym Topol (wikipedia.cs). České divadelníctvo má v stredoveku. V 19. storočí významnú úlohu zohrali Václav Kliment Klicpera a Josef Kajetán Tyl. V roku 1883 bolo otvorené Národní . V 20. storočí došlo k rozvoju avantgardy – Osvobozené divadlo, osobnosti ako Jiří Voskovec, Jan Werich, Emil František Burian, Jiří Mahen. Presadili sa hry Karla Čapka R.U.R. a Vec Makropulos. V druhej polovici 20. storočia došlo k rozvoju divadiel malých foriem – divadlo Semafor – Jiří Suchý a Jiří Šlitr, divadlo Na zábradlí – Jan Grossman, Ivan Vyskočil, Činoherní klub – Ladislav Smoček, Husa na provázku, Ypsilonka, divadlo Sklep, divadlo Járy Cimrmana – Zdeněk Svěrák, Ladislav Smoljak. V 60-tych rokoch sa najúspešnejším dramatikom stal Pavel Kohout (wikipedia.cs).

The first Czech authors to write in the Czech language were Jan Hus, one of the founders of the European Reformation, and Jan Amos Komenský, the most significant humanist in Czech literature. Other notable literary figures include Jeroným Pražský and Petr Chelčický, František Ladislav Čelakovský, František Palacký, Karel Havlíček Borovský, Karel Hynek Mácha, Karel Jaromír Erben, Božena Němcová, Josef Kajetán Tyl, Jan Neruda, Vítězslav Hálek, Svatopluk Čech, Alois Jirásek, Petr Bezruč, Franz Kafka, Rainer Maria Rilke, Gustav Meyrink, Egon Erwín Kisch, Jaroslav Hašek, Karel Čapek. Jaroslav Seifert is the only Czech who was awarded the Nobel Prize in Literature in 1984. Other significant writers include Jiří Wolker, Vítězslav Nezval, Ivan Olbracht, Milan Kundera, Bohumil Hrabal, Pavel Kohout, Josef Škvorecký, Arnošt Lustig, Václav Havel, Ivan Klíma, Ludvík Vaculík, Egon Bondy, Ivan Martin Jirous, Ladislav Fuks. After 1989, notable authors include Patrik Ouředník and Jáchym Topol (Wikipedia.cs).

Czech theater has its roots in the Middle Ages. In the 19th century, significant figures were Václav Kliment Klicpera and Josef Kajetán Tyl. The National Theatre was opened in 1883. In the 20th century, avant-garde developments took place, including the Liberated Theatre, and personalities like Jiří Voskovec, Jan Werich, Emil František Burian, and Jiří Mahen played crucial roles. The plays of Karel Čapek, such as „R.U.R.“ and „The Makropulos Affair,“ gained prominence. In the second half of the 20th century, there was a development of small-form theaters, such as the Semafor Theatre by Jiří Suchý and Jiří Šlitr, the Na zábradlí Theatre by Jan Grossman and Ivan Vyskočil, Činoherní klub by Ladislav Smoček, Husa na provázku, Ypsilonka, Sklep Theatre, and the Theatre of Jára Cimrman by Zdeněk Svěrák and Ladislav Smoljak. In the 1960s, Pavel Kohout became the most successful playwright (Wikipedia.cs).

Die ersten tschechischen Autoren waren Jan Hus, einer der Begründer der europäischen Reformation, und Jan Amos Komenský, der bedeutendste Humanist der tschechischen Literatur. Weitere Schriftsteller waren Jeroným Pražský, Petr Chelčický, František Ladislav Čelakovský, František Palacký, Karel Havlíček Borovský, Karel Hynek Mácha, Karel Jaromír Erben, Božena Němcová, Josef Kajetán Tyl, Jan Neruda, Vítězslav Hálek, Svatopluk Čech, Alois Jirásek, Petr Bezruč, Franz Kafka, Rainer Maria Rilke, Gustav Meyrink, Egon Erwín Kisch, Jaroslav Hašek, Karel Čapek. Jaroslav Seifert ist der einzige Tscheche, der 1984 mit dem Nobelpreis für Literatur ausgezeichnet wurde. Zu weiteren bedeutenden Schriftstellern gehören Jiří Wolker, Vítězslav Nezval, Ivan Olbracht, Milan Kundera, Bohumil Hrabal, Pavel Kohout, Josef Škvorecký, Arnošt Lustig, Václav Havel, Ivan Klíma, Ludvík Vaculík, Egon Bondy, Ivan Martin Jirous, Ladislav Fuks. Nach 1989 traten Patrik Ouředník und Jáchym Topol auf (Wikipedia.cs). Das tschechische Theater hat seine Wurzeln im Mittelalter. Im 19. Jahrhundert spielten Václav Kliment Klicpera und Josef Kajetán Tyl eine wichtige Rolle. Im Jahr 1883 wurde das Nationaltheater eröffnet. Im 20. Jahrhundert kam es zur Entwicklung der Avantgarde – Osvobozené divadlo mit Persönlichkeiten wie Jiří Voskovec, Jan Werich, Emil František Burian, Jiří Mahen. Bekannte Stücke von Karel Čapek wie „R.U.R.“ und „Die Sache Makropulos“ wurden aufgeführt. In der zweiten Hälfte des 20. Jahrhunderts entwickelten sich kleine Theaterformen – das Semafor-Theater von Jiří Suchý und Jiří Šlitr, das Na zábradlí-Theater von Jan Grossman, Ivan Vyskočil, das Činoherní klub-Theater von Ladislav Smoček, das Husa na provázku, Ypsilonka, das Sklep-Theater, das Jára Cimrman-Theater von Zdeněk Svěrák, Ladislav Smoljak. In den 60er Jahren wurde Pavel Kohout der erfolgreichste Dramatiker (Wikipedia.cs).

Vo filme sa presadili Miloš Forman, Věra Chytilová, Jiří Menzel, Ján Kadár, Elmar Klos, František Vláčil, Vojtěch Jasný, Ivan Passer, Jan Němec, Karel Kachyňa, Otakar Vávra, neskôr Bořivoj Zeman, Oldřich Lipský, Václav Vorlíček, Martin Frič, Ladislav Smoljak, Miloš Macourek, Zdeněk Svěrák, Jan Švankmajer, Břetislav Pojar (wikipedia.cs). Medzi známych hudobných skladateľov patrí Jan Václav Stamic, Josef Mysliveček, František Xaver Brixi, Jan Jakub Ryba, Bedřich Smetana, Antonín Dvořák, Leoš Janáček, Bohuslav Martinů, Josef Suk, Vítězslav Novák, Zdeněk Fibich, Jaroslav Ježek, Oskar Nedbal. Známy dirigentom bol Rafael Kubelík. Krátko po roku 194 vznikol hudobný festival vážnej hudby Pražské jaro (wikipedia.cs). Vo výtvarnom umení sa presadili napr. Vojtěch Hynais, sochár Josef Václav Myslbek, Josef Lada, Jan Švankmajer. Alfons Mucha je dnes najznámejším českým maliarom na svete, najmä jeho 20 velkoformátových obrazov vyjadrujúca dejiny českého národa a Slovanov – Slovanská epopej, Najznámejší : František Drtikol, Josef Sudek, Jan Saudek, Josef Koudelka (wikipedia.cs).

In the film industry, notable figures include Miloš Forman, Věra Chytilová, Jiří Menzel, Ján Kadár, Elmar Klos, František Vláčil, Vojtěch Jasný, Ivan Passer, Jan Němec, Karel Kachyňa, Otakar Vávra, and later Bořivoj Zeman, Oldřich Lipský, Václav Vorlíček, Martin Frič, Ladislav Smoljak, Miloš Macourek, Zdeněk Svěrák, Jan Švankmajer, Břetislav Pojar (Wikipedia.cs).

In the realm of music, renowned composers include Jan Václav Stamic, Josef Mysliveček, František Xaver Brixi, Jan Jakub Ryba, Bedřich Smetana, Antonín Dvořák, Leoš Janáček, Bohuslav Martinů, Josef Suk, Vítězslav Novák, Zdeněk Fibich, Jaroslav Ježek, Oskar Nedbal. The famous conductor was Rafael Kubelík. Shortly after 1945, the classical music festival Prague Spring was established (Wikipedia.cs).

In the visual arts, prominent figures include Vojtěch Hynais, sculptor Josef Václav Myslbek, Josef Lada, Jan Švankmajer. Alfons Mucha is the most famous Czech painter globally, especially for his 20 large-format paintings expressing the history of the Czech nation and the Slavs – the Slav Epic. Notable photographers include František Drtikol, Josef Sudek, Jan Saudek, Josef Koudelka (Wikipedia.cs).

Im Film haben sich Regisseure wie Miloš Forman, Věra Chytilová, Jiří Menzel, Ján Kadár, Elmar Klos, František Vláčil, Vojtěch Jasný, Ivan Passer, Jan Němec, Karel Kachyňa, Otakar Vávra, später Bořivoj Zeman, Oldřich Lipský, Václav Vorlíček, Martin Frič, Ladislav Smoljak, Miloš Macourek, Zdeněk Svěrák, Jan Švankmajer, Břetislav Pojar durchgesetzt (Wikipedia.cs). Zu den bekannten Komponisten gehören Jan Václav Stamic, Josef Mysliveček, František Xaver Brixi, Jan Jakub Ryba, Bedřich Smetana, Antonín Dvořák, Leoš Janáček, Bohuslav Martinů, Josef Suk, Vítězslav Novák, Zdeněk Fibich, Jaroslav Ježek, Oskar Nedbal. Der Dirigent Rafael Kubelík war bekannt. Kurz nach dem Jahr 194 entstand das Musikfestival Prager Frühling (wikipedia.cs). In der bildenden Kunst haben sich zum Beispiel Vojtěch Hynais, der Bildhauer Josef Václav Myslbek, Josef Lada, Jan Švankmajer durchgesetzt. Alfons Mucha ist heute der bekannteste tschechische Maler, insbesondere seine 20 großformatigen Gemälde, die die Geschichte des tschechischen Volkes und der Slawen darstellen – die Slawische Epopöe. Zu den bekanntesten Fotografen gehören František Drtikol, Josef Sudek, Jan Saudek, Josef Koudelka (wikipedia.cs).

Česko je náš západní soused. Spojuje nás s ním společná historie. Vždyť teprve v roce 1993 se federace Československo rozpadla. Hlavním městem je . Takzvaným otcem vlasti je Karel IV.

Oficiálním názvem státu je Česká republika, jednoslovně Česko. Část veřejnosti slovo Česko odmítá. Jeho první použití pochází z roku 1777 jako synonymum k Čechy (Wikipedia.cs). Česko tvoří Čechy, Morava a Slezsko. Geologicky zahrnuje Český masiv a Západní Karpaty. Jeho rozloha činí 78 866 km², na kterých žije více než 10 milionů obyvatel. Hlavní české řeky jsou Labe, Vltava, Morava, Dyje, Odra a Opava. Klimaticky se vyznačuje mísením oceánských a kontinentálních vlivů. Patronem české země je svatý Václav. První osídlení sahá do starší doby kamenné, přibližně 28 000 let před n. l. (Wikipedia.sk). Doklady o výskytu Homo habilis byly nalezeny v okrese Beroun, Suchdol a Čakovice. Homo erectus na lokalitě Písečný vrch u Bečova, v Přezleticích a na Stránské skále. Homo sapiens sapiens – pavlovianská naleziště – Předmostí u Přerova, Dolní Věstonice, Pavlov, Petřkovice. Od 5. století př. n. l. zde žili Keltové – Bójové. Na jižní Moravě Volkové-Tektoságové (Wikipedia.cs).

V 1. století sem přicházely germánské kmeny Kvádů a Markomanů. Podle některých historiků, například Balázse Komoróczyho, existovala snaha Římanů vytvořit na části území provincii Markomania za vlády Marka Aurelia s centrem na jižní Moravě, pravděpodobně v Mušově (Wikipedia.cs). Na počátku 5. století došlo k úbytku obyvatelstva, pravděpodobně část odešla v roce 409 s Vandaly a Alany. V první polovině 5. století v důsledku odchodu Markomanů do Norika. Pravděpodobně na Moravě existoval vliv hunského vpádu pod Attilovým vedením. Na konci 5. století se proti proudu Labe dostali do Čech Langobardi a Durynkové. Ve druhé polovině 6. století sem přišly slovanské kmeny (Wikipedia.cs). V 7. století se část území stala součástí Sámovy říše. V 9. století pak Velké Moravy. Ke sjednocení došlo v 10. století zásluhou Přemyslovců (Wikipedia.sk). České království, které vzniklo v roce 1198, dosáhlo svého mocenského vrcholu za vlády posledních Přemyslovců a Karla IV. Za Přemysla Otakara II. sahalo až za Alpy k Jaderskému moři. Václav II. získal území přes Polsko až k Baltskému moři, Václav III. uherská území. Karel IV. připojil Braniborsko, Lužici a Slezsko (Wikipedia.cs).

Česko bylo významnou součástí Svaté říše římské, panovník měl postavení kurfiřta – volitele císaře. V 15. století Česko výrazně oslabili husité (Wikipedia.cs). Až do roku 1804 Česko patřilo k římskoněmecké říši. V letech 1526–1918 bylo zároveň součástí Rakouského císařství (Wikipedia.sk). V roce 1526 nastoupila na český trůn habsburská monarchie. Vítězství na Bílé hoře v roce 1620 přispělo k definitivní likvidaci posledních zbytků samostatnosti. Korunními územími, po roce 1749 vzájemně nespojitými, se staly až do konce 1. světové války v roce 1918: České království, Moravské markrabství a Vévodství Horní a Dolní Slezsko (Wikipedia.cs). V letech 1867–1918 bylo Česko součástí Rakouska-Uherska. Pohraničí Čech i Moravy – Sudety bylo od 13. století do roku 1945 osídleno Němci (Wikipedia.sk). Od 17. století až do počátku 19. století probíhala poněmčování českého území (Wikipedia.cs). V letech 1771–1772 během hladomoru zemřelo nejméně 250 000 lidí (Veselý), což vedlo k rozsáhlým nepokojům (Vašků).

V roce 1921 žilo na území Čech až 2 173 239 Němců z 6 668 518 všech obyvatel, což tvoří 32,6 %. Na Moravě byl podíl 20,7 %, ve Slezsku 41,9 %. V celé dnešní České republice žilo téměř 3 miliony Němců – téměř 30 % (Bujnák). V září 1938 Sudety připadly Německu, malá část – zejména Těšínsko – připadla Mnichovskou dohodou Polsku. 15. března 1939 vznikl Protektorát Čechy a Morava. Po válce v roce 1945 došlo k odsunu Němců. V únoru 1948 se moci ujala Komunistická strana (Wikipedia.cs). Až do roku 1989. V letech 1990 až 1992 bylo Česko součástí ČSFR – Československé federativní republiky. 1. 1. 1993 zanikla federace Československá republika – Česká republika se osamostatnila. Společný stát Čechů a Slováků existoval od 28. 10. 1918.

12.3. 1999 bylo Česko přijato do NATO, 1. 5. 2004 do EU. Největší města v České republice: Praha, Brno, Ostrava, Plzeň, Liberec, Olomouc. Žije zde několik etnografických skupin: Chodové, Plzeňáci, Blaťáci, Doudlebové, Horáci, Hanáci (Wikipedia.cs), Moravští Chorvati (Štanclová), Moravští Slováci, Podlužáci, Valaši, Laši (Wikipedia.cs), Gorali (Hubinger a kol.) a dvě geograficky rozptýlené: Romové a Izraelci. Turisté v Česku vyhledávají především Prahu, lázeňská města jako Karlovy Vary, Mariánské Lázně, Františkovy Lázně, historická sídla jako Kutná Hora, Český Krumlov, Karlštejn, Říp, Vyšehrad, Blaník, Velehrad, Lednicko-valtický areál, rekreační oblasti České Švýcarsko, Český ráj, Krkonoše, Šumava.

Osobnosti: pedagog Jan Amos Komenský, vynálezce hromosvodu Václav Prokop Diviš, anatom a fyziolog Jan Evangelista Purkyně, genetik Gregor Mendel, chemik Jaroslav Heyrovský (Wikipedia.cs).

, , ,

Krajina, Zahraničie, Fotografie

Grécko – staroveká krajina

skala
Hits: 7803

Grécko leží na juhu Európy. Je to z bohatou históriou. Rozprestiera sa na rozlohe 131 957 km2, žije tu takmer 11 miliónov obyvateľov. Ročne Grécko navštívi viac ako 11 miliónov turistov (walkers.sk). Hlavným mestom sú Atény. 

Ku Grécku patrí asi 2000 ostrovov, prevažne v Egejskom mori. Medzi známe a veľké patrí Kréta a Rhodos. Už od staroveku sa Grécko rozdeľuje na Makedoniu na severe, Trákiu na severovýchode, Epirus na stredozápade, Tesáliu na stredovýchode, Ruméliu ja juhu, Peloponézu, Krétu, Egejské a Iónske ostrovy. Medzi veľké patrí napr. Solún, Pireus, Larisa, Xanthi, Argos, Iraklio, Korint. Grécke dejiny sú veľmi bohaté, jedny z najdlhších a najvýznamnejších. Pred príchodom Grékov žili na území Grécka Pelasgovia a Minojci. V 4 – 3 tisícročí pred n.l do Grécka prenikli prvé grécke kmene – Achájci, ktorí vytvorili prvú – Mykénsku kultúru. Neskôr ich nasledovali ďalšie kmene – Dóri, Ióni, Aiolovia, Epiróti, Macedónci. Grécka položila základy európskej kultúry. Do 17. storočia patrila medzi najkultúrnejšie európske centrá aj Kréta, kde vládli Benátčania (wikipedia.sk). 

Kultúra súčasného Grécka vychádza predovšetkým z byzantských a zo starovekých tradícií. Grécka kultúra ako celok má bližšie k orientálnym krajinám, ako k Európe. Gréci sa radi zabávajú pri hudbe, tanci, jedle aj víne. Ľudová a tradičné tance sú najpopulárnejšie a najviac udržiavané zo všetkých európskych krajín. Dokonca aj dnes vznikajú nové ľudové piesne. Všeobecne známa je grécka . V 9. storočí pred n.l žil Homér. Veľmi známi sú Sofokles, Euripides, Aichilos, Aristofanes, Herodotos, Platón, Aristoteles. Grécka kuchyňa je typická stredomorská. Používa sa veľké množstvo olivového oleja. Grécko patrí medzi najobľúbenejšie turistické destinácie, hojne navštevované sú ostrovy Kréta, Rhodos, Lesbos, Kefalónia, Korfu, Thassos, Zakynthos, polostrov Chlakidiki. Za pamiatkami sa chodí do týchto miest: Atény, Téby, Delfy, Mykény, Sparta, Knossos, Ithaka (wikipedia.sk).

Greece is located in southern Europe. It is a country with a rich history, covering an area of 131,957 km2, and is home to nearly 11 million inhabitants. More than 11 million tourists visit Greece annually (walkers.sk). The capital city is Athens.

Greece includes about 2000 islands, primarily in the Aegean Sea. Among the well-known and large islands are Crete and Rhodes. Since ancient times, Greece has been divided into Macedonia in the north, Thrace in the northeast, Epirus in the northwest, Thessaly in the northeast, Rumelia in the south, Peloponnese, Crete, the Aegean, and Ionian Islands. Major cities include Thessaloniki, Piraeus, Larissa, Xanthi, Argos, Heraklion, Corinth. Greek history is very rich, being one of the longest and most significant. Before the arrival of the Greeks, Pelasgians and Minoans lived in the territory of Greece. In the 4th – 3rd millennium BC, the first Greek tribes – Achaeans, who created the first Mycenaean culture, penetrated Greece. They were followed by other tribes – Dorians, Ionians, Aeolians, Epirotes, Macedonians. Greek culture laid the foundations of European culture. Until the 17th century, Crete, ruled by the Venetians, was one of the most cultured European centers (wikipedia.sk).

Contemporary Greek culture is primarily influenced by Byzantine and ancient traditions. Greek culture as a whole is closer to oriental countries than to Europe. Greeks enjoy entertainment through music, dance, food, and wine. Folk music and traditional dances are the most popular and well-preserved among all European countries. Even today, new folk songs are being created. Greek literature is widely known, with Homer living in the 9th century BC. Other famous figures include Sophocles, Euripides, Aeschylus, Aristophanes, Herodotus, Plato, Aristotle. Greek cuisine is typically Mediterranean, with the abundant use of olive oil. Greece is among the most popular tourist destinations, with islands such as Crete, Rhodes, Lesbos, Kefalonia, Corfu, Thassos, Zakynthos, and the Chalkidiki Peninsula being heavily visited. Tourists also explore historical sites in cities like Athens, Thebes, Delphi, Mycenae, Sparta, Knossos, Ithaca (wikipedia.sk).

Η Ελλάδα βρίσκεται στη νότια Ευρώπη. Είναι μια χώρα με πλούσια ιστορία, καλύπτοντας μια έκταση 131.957 τ.χλμ. και φιλοξενεί σχεδόν 11 εκατομμύρια κατοίκους. Περισσότεροι από 11 εκατομμύρια τουρίστες επισκέπτονται την Ελλάδα ετησίως (walkers.sk). Η πρωτεύουσα είναι η Αθήνα.

Η Ελλάδα περιλαμβάνει περίπου 2000 νησιά, κυρίως στο Αιγαίο Πέλαγος. Μεταξύ των γνωστών και μεγάλων νησιών περιλαμβάνονται η Κρήτη και ο Ρόδος. Από την αρχαιότητα, η Ελλάδα χωρίζεται σε Μακεδονία στα βόρεια, Θράκη στα βορειοανατολικά, Ήπειρο στα κεντροδυτικά, Θεσσαλία στα κεντροανατολικά, Ρουμελία στα νότια, Πελοπόννησο, Κρήτη, Αιγαίο και Ιόνιο Νησιά. Σημαντικές πόλεις περιλαμβάνουν τη Θεσσαλονίκη, τον Πειραιά, τη Λάρισα, την Ξάνθη, το Άργος, το Ηράκλειο, την Κόρινθο. Η ελληνική ιστορία είναι πολύ πλούσια, αποτελώντας μία από τις πιο μακρόχρονες και σημαντικές. Πριν από την άφιξη των Ελλήνων, ζούσαν στην περιοχή της Ελλάδας οι Πελασγοί και οι Μινωίτες. Στον 4ο – 3ο χιλιετία π.Χ., οι πρώτοι ελληνικοί φυλετικοί οικισμοί, οι Αχαιοί, εισήλθαν στην Ελλάδα, δημιουργώντας τον πρώτο πολιτισμό, την Μυκηναϊκή. Ακολούθησαν άλλες φυλές – Δωριείς, Ίωνες, Αιολείς, Ηπειρώτες, Μακεδόνες. Η ελληνική πολιτιστική κληρονομιά τέθηκε τα θεμέλια του ευρωπαϊκού πολιτισμού. Μέχρι τον 17ο αιώνα, η Κρήτη, κυριαρχούμενη από τους Βενετσιάνους, ήταν ένα από τα πιο καλλιεργημένα ευρωπαϊκά κέντρα (wikipedia.sk).

Η σύγχρονη ελληνική κουλτούρα επηρεάζεται κυρίως από βυζαντινές και αρχαίες παραδόσεις. Η ελληνική κουλτούρα συνολικά βρίσκεται πιο κοντά σε ανατολικές χώρες παρά στην Ευρώπη. Οι Έλληνες απολαμβάνουν τη διασκέδαση μέσω μουσικής, χορού, φαγητού και κρασιού. Η λαϊκή μουσική και τα παραδοσιακά χορευτικά είναι τα πιο δημοφιλή και καλά διατηρημένα ανάμεσα σε όλες τις ευρωπαϊκές χώρες. Ακόμα και σήμερα δημιουργούνται νέα λαϊκά τραγούδια. Η ελληνική λογοτεχνία είναι ευρέως γνωστή, με τον Όμηρο να ζει στον 9ο αιώνα π.Χ. Άλλα διάσημα πρόσωπα περιλαμβάνουν τους Σοφοκλή, Ευριπίδη, Αισχύλο, Αριστοφάνη, Ηρόδοτο, Πλάτων, Αριστοτέλη. Η ελληνική κουζίνα είναι τυπικά μεσογειακή, με την έντονη χρήση ελαιολάδου. Η Ελλάδα βρίσκεται ανάμεσα στα πιο δημοφιλή τουριστικά προορισμούς, με τα νησιά όπως η Κρήτη, η Ρόδος, η Λέσβος, η Κεφαλονιά, η Κέρκυρα, η Θάσος, το Ζάκυνθο, και ο χερσαίος τόπος Χαλκιδική να είναι πολύ επισκεφθημένα. Οι τουρίστες εξερευνούν επίσης ιστορικούς χώρους σε πόλεις όπως Αθήνα, Θήβες, Δελφοί, Μυκήνες, Σπάρτη, Κνωσός, Ιθάκη (wikipedia.sk).

Príspevky

 

,

Krajina, Zahraničie, TOP, Fotografie

Poľsko

skala
Hits: 4372

V Poľsku žije na 312 679 km2 takmer 39 miliónov obyvateľov. Rzeczpospolita Polska je 9-tym najväčším európskym štátom. Je rozdelený na 16 vojvodstiev. Pomenovanie sa odvodzuje od názvu kmeňa Poľania, ktorý žil v časti Poľska. Slovo Polanie sa dá preložiť ako obývajúci otvorené (Wikipedia). 

Takmer celé územie Poľska je nížinného charakteru, priemerná nadmorská výška je 173 metrov nad morom. sú len na juhu – Sudety a Karpaty (aj Vysoké ). Najvyšší bod Poľska sú Rysy, 2 499 metrov nad morom. Na severe Poľska je pobrežie Baltského mora. V Poľsku je 9 300 jazier, zachovalo sa tu viacero pralesov, napr. Bialovežský prales, poľsky Pusza Bialowieska. V Bialovežskom pralese, ako jedinom v Európe, žijú vo voľnej prírode zubry európske. V Poľsku prevláda stredoeurópska lesná vegetácia na severe a v horských oblastiach a stepná vegetácia na východe krajiny. pokrývajú asi 30 % územia. Štetínsky záliv je oblasť ochrany vtáctva, močiarne oblasti v Podlasii, Mazursku, Warmii a Pomoransku sú chránené. Nachádza sa tu 23 národných parkov (Wikipedia).

Poľsko má zázemie pre turizmus vybudované na vysokej úrovni. Má 16 oblastí UNESCO. Najnavštevovanejšie sú Varšava, Lublin, Krakov, Wieliczka, Bochnia, Wadowice, Osvienčím, Zakopane, Čenstochová, Vroclav, Poznaň, Hniezdno, Štetín, Gdansk. Prírodné oblasti: Tatry, Podhalie, Gorce, Beskydy, Svätokrížske hory, Krkonoše, Bialovežský národný park, Biebrzanský národný park, jazero Sniardwy, Štetínsky záliv, pobrežie Baltského mora (Wikipedia).

Známi poľskí hudobní skladatelia: Fryderyk Chopin, Zbigniew Preisner, Wojciech Kilar. Preslávená je poľská filmová tvorba, režiséri: Andrzej Wajda, Krzysztof Kieślowski, Krzysztof Zanussi (Wikipedia). Známi sú aj poľskí herci. Ja sám poľskú filmovú školu považujem za jednu z najlepších a navyše našej mentalite blízku. Poliaci vždy inklinovali ku Francúzsku, čo je vidno aj v niektorých filmových projektoch. Z oblasti vedy je známy Maria Curie Sklodowska. Poliakom bol pápež Ján Pavol II., vlastným menom Karol Wojtyla.

V 6. storočí obývali územie slovanské kmene, ktoré boli zjednotené v 10. storočí (sme.sk). Rok 966 je rokom založenia Poľska (Encyklopedia PWN w trzech tomach, 1999). Kráľovstvom sa Poľsko stalo v roku 1025 za Boleslav I. Chrabrého. Väčšiu časť svojej histórie bolo Poľsko nezávislým a mnohonárodnostným štátom s mnohými vierovyznaniami. V roku 1798 bolo rozdelené medzi Prusko, Rusko a . Nezávislosť získalo až v roku 1918 po 1. svetovej vojne (Wikipedia). V 12. storočí sa Poľsko rozpadlo na menšie štáty, ktoré boli spustošené mongolmi v roku 1241. Za vlády Jagelovcov uzavrelo Poľsko spojenectvo s Litvou – Krewská únia. Spoločne sa sa im podarilo poraziť Rád nemeckých rytierov. V roku 1569 sa Poľsko stalo súčasťou únie s Litvou. Do roku 1795. Spojenie s Litvou prinieslo radikálny nárast počtu obyvateľov Poľska. Koncom 16. storočia dosiahol približne 9 miliónov. Okolo roku 1772 dosahoval počet obyvateľov 13 – 14 miliónov, pričom okolo 60 %, nehovorila po poľsky, ale najmä po ukrajinsky a bielorusky (Wikipedia). 

V roku 1918 v Poľsku viac ako tretinu tvorili menšiny, najmä Židia, Ukrajinci, Bielorusi a . Poľsko je dnes takmer jednonárodnou krajinou, menšiny netvoria viac ako 5%. Poliaci do západoslovanskej jazykovej . 90 % Poliakov je rímskokatolíckeho vyznania, 7.5 % je bez vyznania. Z veľkej 3 miliónovej židovskej menšiny po 2. svetovej vojne zostalo menej ako 10 000 príslušníkov. V 17. storočí vypuklo kozácke povstanie vedené Bohdanom Chmelnickým, ako následok polonizácie východných oblastí a viedli k odcudzeniu Rusínov Poľsku – pripájaniu týchto území k Rusku (dnes oblasti Ukrajiny). Poľsko viedlo proti Rádu nemeckých rytierov, Prusku, Švédsku, Krymskému chanátu, Turkom až do roku 1699. Centrálna vláda slabla a Poľsko sa stálo závislé od Ruska. 3. mája 1791 Poliaci schválili ako prví v Európe písanú ústavu, avšak reformný proces zastavilo delenie krajiny medzi Prusko, Rusko a Rakúsko. Počas napoleonských vojen bolo Poľsko obnovené pod názvom Varšavské vojvodstvo (Wikipedia).

Po porážke Napoleona v roku 1815 vzniklo Poľské kráľovstvo, na jeho čele však stál ruský cár. Ruský cár bol z čela tohto útvaru zosadený v roku 1831, avšak ten poľský parlament rozpustil a Poľsko sa stalo súčasťou Ruska ako Privislinskij Kraj. Dokonca po roku 1863 sa stala ruština úradnou rečou a poľština bola zakázaná. K obnoveniu Poľska došlo až po 1. svetovej vojne, 11. novembra 1918. V rokoch 1918 – 19 vybojovalo územie východnej Halíče s Ukrajinou. V rokoch 1919 – 21 bolo Poľsko napadnuté Ruskom, ale svoju nezávislosť Poľsko obhájilo. V roku 1920 sa súčasťou Poľska stali aj Tešínsko, a časti Spiša a Oravy. 1. septembra Poľsko napadli Nemci, čím sa začala 2. svetová vojna. Po vojne si Rusko ponechalo východnú časť Poľska obývanú hlavne Bielorusmi a Ukrajincami (Wikipedia).

In Poland, nearly 39 million inhabitants live within an area of 312,679 km2. The Republic of Poland is the 9th largest European country and is divided into 16 voivodeships. The name Poland is derived from the Polanie tribe, who inhabited a part of the country. The word „Polanie“ can be translated as people living in open fields (Wikipedia).

Almost the entire territory of Poland is of lowland character, with an average elevation of 173 meters above sea level. Mountains are only found in the south, namely the Sudetes and Carpathians (including the High Tatras). The highest point in Poland is Rysy, standing at 2,499 meters above sea level. The northern part of Poland borders the Baltic Sea. Poland boasts 9,300 lakes, preserving several primeval forests, such as the Białowieża Forest (Puszcza Białowieska), where European bison live freely in their natural habitat. Poland exhibits Central European forest vegetation in the north and mountainous regions, while steppe vegetation prevails in the eastern part of the country. Forests cover approximately 30% of the territory. The Szczecin Lagoon is a bird protection area, and marshy regions in Podlasie, Masuria, Warmia, and Pomerania are also protected. Poland is home to 23 national parks (Wikipedia).

Poland has well-developed tourism infrastructure, including 16 UNESCO-listed sites. The most visited cities include Warsaw, Lublin, Krakow, Wieliczka, Bochnia, Wadowice, Auschwitz, Zakopane, Częstochowa, Wrocław, Poznań, Gniezno, Szczecin, and Gdańsk. Notable natural areas include the Tatra Mountains, Podhale, Gorce, Beskids, Świętokrzyskie Mountains, Karkonosze, Białowieża National Park, Biebrza National Park, Lake Śniardwy, Szczecin Lagoon, and the Baltic Sea coast (Wikipedia).

Renowned Polish composers include Fryderyk Chopin, Zbigniew Preisner, and Wojciech Kilar. Polish cinematography is celebrated, with directors like Andrzej Wajda, Krzysztof Kieślowski, and Krzysztof Zanussi. Famous Polish actors contribute to the country’s vibrant film industry. Personally, I consider the Polish film school to be one of the best, closely aligned with our mentality. Poles have always inclined towards France, which is evident in some film projects. In the field of science, Maria Curie Skłodowska is well-known. Pope John Paul II, born Karol Wojtyła, was also of Polish descent.

In the 6th century, Slavic tribes inhabited the territory, which was unified in the 10th century (sme.sk). The year 966 marks the foundation of Poland (Encyklopedia PWN w trzech tomach, 1999). Poland became a kingdom in 1025 under Bolesław I the Brave. Throughout much of its history, Poland was an independent and multi-ethnic state with diverse religious beliefs. In 1795, it was divided among Prussia, Russia, and Austria. Independence was regained only in 1918 after World War I (Wikipedia). In the 12th century, Poland fragmented into smaller states, devastated by the Mongols in 1241. Under the rule of the Jagiellon dynasty, Poland formed an alliance with Lithuania—the Union of Krewo. Together, they defeated the Teutonic Order. In 1569, Poland became part of the Polish–Lithuanian Commonwealth until 1795. The union with Lithuania led to a radical increase in Poland’s population, reaching around 9 million by the late 16th century. Around 1772, the population reached 13–14 million, with about 60% not speaking Polish but mainly Ukrainian and Belarusian (Wikipedia).

In 1918, over a third of Poland’s population comprised minorities, especially Jews, Ukrainians, Belarusians, and Germans. Today, Poland is almost a mono-ethnic country, with minorities making up less than 5%. Poles belong to the West Slavic language group. 90% of Poles are Roman Catholic, while 7.5% are without religious affiliation. Of the once 3 million-strong Jewish minority before World War II, fewer than 10,000 remain. In the 17th century, a Cossack uprising led by Bohdan Khmelnytsky erupted due to the Polonization of eastern regions, resulting in the alienation of Ruthenians to Russia (now areas of Ukraine). Poland fought wars against the Teutonic Order, Prussia, Sweden, the Crimean Khanate, and the Ottomans until 1699. The central government weakened, and Poland became dependent on Russia. On May 3, 1791, Poles approved Europe’s first written constitution, but the reform process was halted by the partitioning of the country among Prussia, Russia, and Austria. During the Napoleonic Wars, Poland was restored as the Duchy of Warsaw in 1807 but was ruled by the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918.

W Polsce mieszka prawie 39 milionów mieszkańców na obszarze 312 679 km2. Rzeczpospolita Polska jest dziewiątym co do wielkości państwem europejskim i podzielona jest na 16 województw. Nazwa Polska wywodzi się od nazwy plemienia Polan, które zamieszkiwało część obszaru Polski. Słowo „Polanie“ można przetłumaczyć jako ludzie zamieszkujący otwarte pola (Wikipedia).

Prawie całe terytorium Polski ma charakter nizinnego krajobrazu, średnia wysokość nad poziomem morza wynosi 173 metry. Góry znajdują się tylko na południu – Sudety i Karpaty (w tym Tatry). Najwyższym punktem Polski są Rysy, wznoszące się na wysokość 2499 metrów nad poziomem morza. Północna część Polski graniczy z Morzem Bałtyckim. Polska może poszczycić się 9300 jeziorami, zachowało się tu kilka pierwotnych lasów, takich jak Puszcza Białowieska, gdzie europejskie żubry żyją w naturalnym środowisku. Polska charakteryzuje się środkowoeuropejską roślinnością leśną na północy i w obszarach górskich oraz roślinnością stepową na wschodzie kraju. Lasy zajmują około 30% powierzchni. Zatoka Szczecińska jest obszarem ochrony ptaków, a obszary bagienne na Podlasiu, Mazurach, Warmii i Pomorzu są chronione. Polska ma 23 parki narodowe (Wikipedia).

Polska posiada rozwiniętą infrastrukturę turystyczną, w tym 16 obiektów wpisanych na listę UNESCO. Najczęściej odwiedzane miasta to Warszawa, Lublin, Kraków, Wieliczka, Bochnia, Wadowice, Oświęcim, Zakopane, Częstochowa, Wrocław, Poznań, Gniezno, Szczecin i Gdańsk. Znane obszary przyrodnicze to Tatry, Podhale, Gorce, Beskidy, Góry Świętokrzyskie, Karkonosze, Białowieski Park Narodowy, Biebrzański Park Narodowy, jezioro Śniardwy, Zatoka Szczecińska i wybrzeże Bałtyku (Wikipedia).

Znani polscy kompozytorzy to Fryderyk Chopin, Zbigniew Preisner i Wojciech Kilar. Polska kinematografia jest ceniona, a wśród reżyserów znajdują się tacy twórcy jak Andrzej Wajda, Krzysztof Kieślowski i Krzysztof Zanussi. Znani polscy aktorzy przyczyniają się do kwitnącej branży filmowej w kraju. Osobiście uważam polską szkołę filmową za jedną z najlepszych, ściśle związanych z naszą mentalnością. Polacy zawsze mieli inklinacje ku Francji, co widać także w niektórych projektach filmowych. W dziedzinie nauki znana jest Maria Curie-Skłodowska. Polakiem był papież Jan Paweł II, a jego prawdziwe imię to Karol Wojtyła.

W VI wieku terytorium zamieszkiwały słowiańskie plemiona, które zjednoczyły się w X wieku (sme.sk). Rok 966 to rok założenia Polski (Encyklopedia PWN w trzech tomach, 1999). Polska stała się królestwem w 1025 roku za panowania Bolesława Chrobrego. Przez większość swojej historii Polska była niepodległym i wielonarodowym państwem o wielu wyznaniach religijnych. W 1795 roku została podzielona między Prusy, Rosję i Austrię. Niepodległość odzyskała dopiero po I wojnie światowej (Wikipedia). W XII wieku Polska rozpadła się na mniejsze państwa, które zostały zniszczone przez Mongołów w 1241 roku. Pod panowaniem Jagiellonów Polska nawiązała sojusz z Litwą – Unię w Krewie. Razem udało im się pokonać zakon krzyżacki. W 1569 roku Polska stała się częścią Polsko-Litewskiej Wielkiej Unii do 1795 roku. Związek z Litwą przyniósł radykalny wzrost liczby ludności Polski. Koniec XVI wieku osiągnął około 9 milionów. Około roku 1772 liczba ludności wyniosła 13–14 milionów, z czego około 60% nie mówiło po polsku, głównie po ukraińsku i białorusku (Wikipedia).

W 1918 roku ponad jedną trzecią populacji Polski stanowili przedstawiciele mniejszości, głównie Żydzi, Ukraińcy, Białorusini i Niemcy. Obecnie Polska jest niemal monoetnicznym krajem, mniejszości nie stanowią więcej niż 5%. Polacy należą do zachodniosłowiańskiej grupy językowej. 90% Polaków to katolicy, 7,5% jest bez wyznania. Z niegdyś 3-milionowej żydowskiej mniejszości przed II wojną światową pozostało mniej niż 10 000 osób. W XVII wieku wybuchło powstanie kozackie pod wodzą Bohdana Chmielnickiego jako wynik polonizacji wschodnich obszarów i doprowadziło do oderwania Rusinów od Polski – dołączenia tych obszarów do Rosji (dzisiejsze obszary

Ukrainy). Polska prowadziła wojny przeciwko Zakonowi Krzyżackiemu, Prusom, Szwecji, Chanatowi Krymskiemu, Turkom aż do 1699 roku. Centralna władza osłabła, a Polska stała się zależna od Rosji. 3 maja 1791 roku Polacy zatwierdzili jako pierwsi w Europie pisaną konstytucję, jednak proces reform zatrzymało podział kraju między Prusy, Rosję i Austrię. Podczas wojen napoleońskich Polska została przywrócona pod nazwą Księstwo Warszawskie w 1807 roku, ale była rządzona przez rosyjskiego cara. Car został obalony w 1831 roku, rozwiązano polski parlament, a Polska stała się częścią Rosji jako Kraj Nadwiślański. Nawet po 1863 roku rosyjski stał się językiem urzędowym, a polski został zakazany. Do przywrócenia Polski doszło dopiero po I wojnie światowej, 11 listopada 1918 roku. W 1815 roku po klęsce Napoleona utworzono Królestwo Polskie, ale było ono pod rządami rosyjskiego cara. Car został obalony w 1831 roku, rozwiązano polski parlament, a Polska stała się częścią Rosji jako Kraj Nadwiślański. Nawet po 1863 roku rosyjski stał się językiem urzędowym, a polski został zakazany. Do przywrócenia Polski doszło dopiero po I wojnie światowej, 11 listopada 1918 roku. W 1815 roku po klęsce Napoleona utworzono Królestwo Polskie, ale było ono pod rządami rosyjskiego cara. Car został obalony w 1831 roku, rozwiązano polski parlament, a Polska stała się częścią Rosji jako Kraj Nadwiślański. Nawet po 1863 roku rosyjski stał się językiem urzędowym, a polski został zakazany. Do przywrócenia Polski doszło dopiero po I wojnie światowej, 11 listopada 1918 roku. W 1815 roku po klęsce Napoleona utworzono Królestwo Polskie, ale było ono pod rządami rosyjskiego cara. Car został obalony w 1831 roku, rozwiązano polski parlament, a Polska stała się częścią Rosji jako Kraj Nadwiślański. Nawet po 1863 roku rosyjski stał się językiem urzędowym, a polski został zakazany. Do przywrócenia Polski doszło dopiero po I wojnie światowej, 11 listopada 1918 roku. W 1815 roku po klęsce Napoleona utworzono Królestwo Polskie, ale było ono pod rządami rosyjskiego cara. Car został obalony w 1831 roku, rozwiązano polski parlament, a Polska stała się częścią Rosji jako Kraj Nadwiślański. Nawet po 1863 roku rosyjski stał się językiem urzędowym, a polski został zakazany. Do przywrócenia Polski doszło dopiero po I wojnie światowej, 11 listopada 1918 roku.

Niektoré príspevky

:

  • Encyklopedia PWN w trzech tomach, tom 2 J-P. Varšava, 1999: Wydawnictwo Naukowe PWN SA, ISBN 83-01-12844-5., p. 899.
, ,