Južná Morava, Krajina, Česko, Fotografie

Južná Morava, kraj slnka a pohostinnosti

skala
Hits: 171

Južná je považovaná za jeden z najkrajších a najbohatších regiónov krajiny, ktorý spája prírodné krásy, bohatú históriu, víno a kultúru. Je to najteplejšia a najúrodnejšia oblasť Českej republiky, s dobre vyvinutou poľnohospodárskou krajinou a ideálnymi podmienkami na pestovanie viniča. Nachádzajú sa tu najstaršie archeologické na území dnešného Česka, s dôkazmi ľudských aktivít už od praveku (visitczechia.com). Víno patrí k neodmysliteľnej identite Južnej Moravy, približne 96 % všetkých viníc v Česku je na južnej Morave. Víno sa tu pestuje už od čias Keltov (traveliv.sk). Najznámejša je Mikulovská vinohradnícka oblasť (Wikipedia).Víno sa tu slávi aj prostredníctvom festivalov a vinárskych podujatí (nationalgeographic.com). Nachádza sa tu viac než 90 hradov, zámkov a kaštieľov (ccrjm.cz). Jeden z najvýznamnejších kultúrnych pokladov regiónu je Lednicko‑valtický areál, zapísaný ako do zoznamu UNESCO (south-moravia.com). Pálava je biosférickou rezerváciou s jedinečnými stepnými a lesnými ekosystémami a výhľadmi na a Novomlýnske priehrady (Wikipedia). V Moravskom krase sú tisíce jaskýň, priepasť Macocha (zapakuj.sk). Národný park Podyjí pri hraniciach s Rakúskom ponúka panenskú prírodu údolia Dyje (amazingczechia.com).

Žije tu približne 1,18 milióna obyvateľov, susedí so Slovenskom a Rakúskom. Viac než 60 % územia tvorí poľnohospodárska pôda. Pri Slavkove sa odohrala jedna z najkrvavejších napoleonských bitiek (businessinfo.cz).  je známa ako kraj slnka a pohostinnosti – miestni , tradičné jedlá a tvoria silnú súčasť miestnej identity (travelking.sk). Gastronómia je spätá s nielen s vínom, ale aj lokálnymi dobrotami a tradičnými pivnicami (traveliv.sk). Hustopeče sú známe najväčšími mandľovými sadmi v strednej Európe. Južná Morava je rajom pre cyklistov a kolobežkárov, terén je zvyčajne rovinatý a dobre označený (Eva Prcinová). Ja chodím na južnú Moravu často a prešiel som ju krížom krážom, v rôznych obdobiach. Najviac sa mi páči kyjovský kraj, ktorý je pre svoj osobitý reliéf označovaný aj ako Moravské Toskánsko.

South Moravia is considered one of the most beautiful and richest regions of the country, combining natural beauty, rich history, wine, and culture. It is the warmest and most fertile area of the Czech Republic, with a well-developed agricultural landscape and ideal conditions for growing grapevines. The oldest archaeological traces of settlement in what is now Czechia have been found here, with evidence of human activity dating back to prehistoric times (visitczechia.com). Wine is an inseparable part of South Moravia’s identity, with approximately 90% of all Czech vineyards located in this region. Viticulture has been practiced here since the time of the Celts (traveliv.sk). The most famous wine-growing area is the Mikulov Wine Subregion (Wikipedia). Wine is also celebrated through numerous festivals and wine-related events (nationalgeographic.com). More than 90 castles, châteaux, and manor houses can be found here (ccrjm.cz). One of the region’s greatest cultural treasures is the Lednice–Valtice Cultural Landscape, listed as a UNESCO World Heritage Site (south-moravia.com). Pálava is a biosphere reserve with unique steppe and forest ecosystems and panoramic views of vineyards and the Nové Mlýny reservoirs (Wikipedia). The Moravian Karst is home to thousands of caves, including the Macocha Abyss (zapakuj.sk). The Podyjí National Park on the Austrian border offers pristine nature in the valley of the Dyje River (amazingczechia.com).

About 1.18 million people live here, and the region borders Slovakia and Austria. More than 60% of the territory is agricultural land. One of the  bloodiest Napoleonic battles took place near Slavkov (Austerlitz) (businessinfo.cz). South Moravia is known as a land of sunshine and hospitality – local people, traditional dishes, and folklore form a strong part of the region’s identity (travelking.sk). Gastronomy is linked not only to wine, but also to local delicacies and traditional wine cellars (traveliv.sk). Hustopeče is famous for having the largest almond orchards in Central Europe. South Moravia is a paradise for cyclists and scooter riders – the terrain is usually flat and well marked (Eva Prcinová). I visit South Moravia often and have traveled across it in many directions and seasons. What I like most is the Kyjov region, which, due to its distinctive landscape, is also referred to as “Moravian Tuscany.”

Südmähren gilt als eine der schönsten und wohlhabendsten Regionen des Landes, in der sich Naturschönheiten, reiche Geschichte, Wein und Kultur vereinen. Es ist die wärmste und fruchtbarste Region der Tschechischen Republik mit einer gut entwickelten Agrarlandschaft und idealen Bedingungen für den Weinbau. Hier befinden sich die ältesten archäologischen Siedlungsspuren auf dem Gebiet des heutigen Tschechiens, mit Nachweisen menschlicher Aktivitäten bereits aus der Urgeschichte (visitczechia.com). Wein ist ein untrennbarer Bestandteil der Identität Südmährens – rund 96 % aller Weinberge in Tschechien liegen in dieser Region. Der Weinbau wird hier seit der Zeit der Kelten betrieben (traveliv.sk). Am bekanntesten ist das Weinbaugebiet Mikulov (Wikipedia). Der Wein wird hier auch durch zahlreiche Festivals und Weinveranstaltungen gefeiert (nationalgeographic.com). In der Region befinden sich mehr als 90 Burgen, Schlösser und Herrensitze (ccrjm.cz). Einer der bedeutendsten kulturellen Schätze ist die Kulturlandschaft Lednice–Valtice, die zum UNESCO-Weltkulturerbe gehört (south-moravia.com). Pálava ist ein Biosphärenreservat mit einzigartigen Steppen- und Waldökosystemen sowie Ausblicken auf die Weinberge und die Stauseen von Nové Mlýny (Wikipedia). Im Mährischen Karst gibt es Tausende von Höhlen, darunter auch die Macocha-Schlucht (zapakuj.sk). Der Nationalpark Podyjí an der Grenze zu Österreich bietet unberührte Natur im Tal der Thaya (Dyje) (amazingczechia.com).

Hier leben etwa 1,18 Millionen Menschen, und die Region grenzt an die Slowakei und Österreich. Mehr als 60 % der Fläche bestehen aus landwirtschaftlichen Nutzflächen. Bei Slavkov (Austerlitz) fand eine der blutigsten napoleonischen Schlachten statt (businessinfo.cz). Südmähren ist als Land der Sonne und Gastfreundschaft bekannt – die Einheimischen, die traditionelle Küche und die Folklore bilden einen wichtigen Teil der regionalen Identität (travelking.sk). Die Gastronomie ist nicht nur mit Wein, sondern auch mit regionalen Spezialitäten und traditionellen Weinkellern verbunden (traveliv.sk). Hustopeče ist bekannt für die größten Mandelplantagen in Mitteleuropa. Südmähren ist ein Paradies für Radfahrer und Rollerfahrer – das Gelände ist meist flach und gut ausgeschildert (Eva Prcinová). Ich reise häufig nach Südmähren und habe die Region kreuz und quer zu verschiedenen Jahreszeiten durchquert. Am meisten gefällt mir die Region Kyjov, die wegen ihres besonderen Reliefs auch als „Mährische Toskana“ bezeichnet wird.

Jižní Morava je považována za jeden z nejkrásnějších a nejbohatších regionů země, který spojuje přírodní krásy, bohatou historii, víno a kulturu. Je to nejteplejší a nejúrodnější oblast České republiky s dobře rozvinutou zemědělskou krajinou a ideálními podmínkami pro pěstování vinné révy. Nacházejí se zde nejstarší archeologické stopy osídlení na území dnešního Česka, s důkazy lidské činnosti již od pravěku (visitczechia.com). Víno je neoddělitelnou součástí identity Jižní Moravy – přibližně 96 % všech vinic v Česku se nachází právě zde. Vinařství se tu provozuje již od dob Keltů (traveliv.sk). Nejznámější je Mikulovská vinařská podoblast (Wikipedia). Víno se zde slaví také prostřednictvím festivalů a vinařských akcí (nationalgeographic.com). Nachází se zde více než 90 hradů, zámků a zámečků (ccrjm.cz). Jedním z nejvýznamnějších kulturních pokladů regionu je Lednicko-valtický areál zapsaný na seznamu UNESCO (south-moravia.com). Pálava je biosférickou rezervací s jedinečnými stepními a lesními a výhledy na vinice a Novomlýnské (Wikipedia). V Moravském krasu se nacházejí tisíce jeskyní včetně propasti Macocha (zapakuj.sk). Národní park Podyjí u hranic s Rakouskem nabízí nedotčenou přírodu údolí řeky Dyje (amazingczechia.com).

Žije zde přibližně 1,18 milionu obyvatel a region sousedí se Slovenskem a Rakouskem. Více než 60 % území tvoří zemědělská půda. U Slavkova (Austerlitz) se odehrála jedna z nejkrvavějších napoleonských bitev (businessinfo.cz). Jižní Morava je známá jako kraj slunce a pohostinnosti – místní lidé, tradiční jídla a folklor tvoří silnou součást místní identity (travelking.sk). Gastronomie je spjata nejen s vínem, ale i s místními specialitami a tradičními vinnými sklepy (traveliv.sk). Hustopeče jsou známé největšími mandloňovými sady ve střední Evropě. Jižní Morava je rájem pro cyklisty a koloběžkáře – terén je obvykle rovinatý a dobře značený (Eva Prcinová). Na Jižní Moravu jezdím často a procestoval jsem ji křížem krážem v různých obdobích. Nejvíce se mi líbí Kyjovsko, které je pro svůj osobitý reliéf označováno také jako „Moravské Toskánsko“.

Niektoré nosné príspevky z južnej Moravy

TOP

 
 
 
 

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie

Padova – starodávne severotalianske mesto

skala
Hits: 7629

Padova je starodávne mesto ležiace na severe Talianska, žije v ňom cca 213 000 obyvateľov (Wikipedia). Jeho siaha hlboko do minulosti (Wikipedia). Podľa legendy ju okolo roku 1183 pred n. l. založil trójsky hrdina Antenor, o čom píše aj Vergílius v Aeneide (unipd.it). Mesto spomína už historik Livius (tiež rodený Paduán), ktorý ho datuje do roku 302 pred n. l. (britannica.com). V časoch Rímskej ríše Padova prekvitala – na konci 1. storočia pred n. l. bola považovaná za najbohatšie mesto v Taliansku po Ríme a dokázala postaviť armádu 200 000 mužov. Obdivovali ju aj autori ako Livius či Plínius (en.wikipedia.org). Rímske Patavium bolo jedno z najbohatších miest, ale v roku 452 ho vyplienili Huni (Wikipedia). V roku 540 sa Padova stáva súčasťou Byzantskej ríše. V roku 1147 takmer celé mesto zničí požiar (en.wikipedia.org). V roku 1222 tu vznikla univerzita, ktorá sa rýchlo stala jedným z najvýznamnejších centier vzdelanosti v Európe (en.wikipedia.org). Univerzita v Padove je druhá najstaršia v Taliansku (po Bologni). Pôsobili tu velikáni ako Galileo Galilei, Kopernik či Andreas Vesalius (en.wikipedia.org). K univerzite patrí aj najstaršia univerzitná botanická záhrada na svete (1545), zapísaná v zozname UNESCO (en.wikipedia.org). V roku 1164 získala Padova ako prvé severotalianske mesto nezávislosť od ríšskej moci (Wikipedia). V roku 1320 Padovu ovládajú nemeckí vikári Fridricha Spravodlivého, vojvodu rakúskeho. V roku 1629 vznikla Univerzitná knižnica. V roku 1678 Elena Cornaro Piscopia získava doktorát ako prvá žena na svete. V roku 1866 sa Padova stáva súčasťou Talianskeho kráľovstva. V roku 1944 bombardovali Padovu počas druhej svetovej  (en.wikipedia.org).

Veľmi známy je chrám v Padove je Bazilika sv. Antona, známa tiež ako „Il Santo“ (Wikipedia). Strieda sa tu románsky, gotický a byzantský štýl (Wikipedia). Chrám je zasvätený svätému Antonovi Paduánskemu, je to pútnické miesto svetového významu (en.wikipedia.org). Pred bazilikou stojí socha Gattamelatu, ktorú v roku 1453 vytvoril Donatello na počesť Erasma da Narni, ktorý bol veliteľom Benátskej republiky a bol neobyčajne diplomaticky šikovný, vďaka čomu ho prezývali Gattamelata – strakatá mačka (Wikipedia).

Ďalšími významnými pamiatkami sú Bazilika svätej Justíny (Wikipedia), Padovský dóm, obrovitý renesančný Palazzo della Ragione – pôvodne budova mestského tribunálu „Il Salone“. Kaplnka Scrovegni bola postavená v roku 1303 a za jej výzdobou stojí Giotto (Wikipedia), patrí k najvýznamnejším dielam stredovekého maliarstva (en.wikipedia.org). Palazzo della Ragione („Il Salone“) je monumentálna stredoveká radnica z rokov 1172–1219, známa najmä obrovskou freskovou výzdobou a veľkou krytou tržnicou (en.wikipedia.org). V Padove sa nachádza aj jedno z najznámejších a najväčších námestí Prato della Valle (Wikipedia). Jeho rozloha je 90 000 m2 (en.wikipedia.org), jej súčasťou je eliptický kanál so sochami 84 slávnych Padovanov a študentov tunajšej univerzity (Wikipedia). Padova je jedno z najznámejších univerzitných miest na svete. Univerzita tu bola založená už v roku 1222. Pôsobili tu ako Vesalius, Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei (Wikipedia), Jan Nepomucký (Wikipedia). Padova je miestom najstaršej botanickej na svete. Vznikla v roku 1545 (Wikipedia). Kaviareň Caffé Pedrocchi bola otvorená v roku 1831. Prezývali ju „kaviareň bez dverí“, pretože až do roku 1916 bol otvorený 24 hodín denne (turismopadova.it). Dnes v budove sídli múzeum moderne histórie Risorgimento, ktoré približuje dejiny Talianska od éry Risorgimenta po 20. storočie (italianreflections.wordpress.com).

Prítomnosť univerzity prilákala mnohých významných umelcov, ako Giotto, Donatello. Francesco Petrarca (1304 – 1374) bol učenec, básnik renesancie a jeden z prvých humanistov, pôsobil ako kanonik v Padovskej katedrále. Padova je aj rodiskom slávneho architekta Andrea Palladia. Sochár Antonio Canova vytvoril svoje prvé diela v Padove, jedna z jeho sôch je súčasťou súboru na Prato della Valle. Padova sa spája aj s literatúrou – je dejiskom väčšiny deja Shakespearovej komédie Skrotenie zlej ženy a v hre Veľa kriku pre nič je Benedick označovaný ako „Signior Benedick z Padovy“ (en.wikipedia.org).

Padova, anglicky Padua je jedným z najstarších miest v severnom Taliansku a má bohatú históriu, kedysi bola významným centrom Rímskej ríše. Padova sa spomína v literárnych dielach, vrátane diela Williama Shakespeara „The Taming of the Shrew“. Je dôležitým ekonomickým centrom, je dobre napojená na cestnú a železničnú sieť. Pôvodný význam rímskeho názvu Patavium (v benátčine Padoa) nie je istý. Môže súvisieť s názvom Padus, čo bolo staré pomenovanie Pád. Teórií je viac. Priemyselná zóna Padovy vznikla v roku 1946 na východnej strane mesta a dnes patrí medzi najväčšie priemyselné oblasti Európy s rozlohou 11 miliónov m². Má sídla 1 300 podnikov, ktoré zamestnávajú približne 50 000 ľudí. V tejto zóne sa nachádzajú dve železničné stanice, riečny prístav, tri kamiónové terminály, dva diaľničné výjazdy a množstvo sprievodných služieb, ako sú hotely, pošty či administratívne centrá (en.wikipedia.org). Ďalší významní Padovy: historik Livius, automobilový pretekár Riccardo Patres, futbalisti Francesco Toldo, Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).

Padua is an ancient city located in northern Italy, with a population of about 213,000 inhabitants (Wikipedia). Its history reaches far into the past (Wikipedia). According to legend, it was founded around 1183 BC by the Trojan hero Antenor, as mentioned by Virgil in the Aeneid (unipd.it). The city is already mentioned by the historian Livy (also a native of Padua), who dated it to 302 BC (britannica.com). During the Roman Empire, Padua flourished – by the end of the 1st century BC it was considered the wealthiest city in Italy after Rome and could raise an army of 200,000 men. It was admired by authors such as Livy and Pliny (en.wikipedia.org). The Roman Patavium was one of the richest cities, but in 452 it was plundered by the Huns (Wikipedia). In 540, Padua became part of the Byzantine Empire. In 1147, almost the entire city was destroyed by fire (en.wikipedia.org). In 1222, a university was founded here, which quickly became one of the most important centers of learning in Europe (en.wikipedia.org). The University of Padua is the second oldest in Italy (after Bologna). Great figures such as Galileo Galilei, Nicolaus Copernicus, and Andreas Vesalius worked here (en.wikipedia.org). The university also includes the world’s oldest academic botanical garden (1545), listed as a UNESCO World Heritage Site (en.wikipedia.org). In 1164, Padua became the first northern Italian city to gain independence from imperial power (Wikipedia). In 1320, it fell under the rule of German vicars of Frederick the Fair, Duke of Austria. In 1629, the University Library was established. In 1678, Elena Cornaro Piscopia received a doctorate as the first woman in the world. In 1866, Padua became part of the Kingdom of Italy. In 1944, it was bombed during World War II (en.wikipedia.org).

The most famous church in Padua is the Basilica of Saint Anthony, also known as Il Santo (Wikipedia). It combines Romanesque, Gothic, and Byzantine styles (Wikipedia). The church is dedicated to Saint Anthony of Padua and is a pilgrimage site of global importance (en.wikipedia.org). In front of the basilica stands the statue of Gattamelata, created in 1453 by Donatello to honor Erasmo da Narni, commander of the Venetian Republic, renowned for his diplomatic skills, which earned him the nickname Gattamelata – “spotted cat” (Wikipedia).

Other important landmarks include the Basilica of Saint Justina (Wikipedia), the Padua Cathedral, the enormous Renaissance Palazzo della Ragione – originally the city tribunal “Il Salone.” The Scrovegni Chapel was built in 1303 and decorated by Giotto (Wikipedia); it is considered one of the most significant works of medieval painting (en.wikipedia.org). The Palazzo della Ragione (“Il Salone”) is a monumental medieval town hall from 1172–1219, best known for its immense fresco decoration and large covered market (en.wikipedia.org). Padua is also home to one of the most famous and largest squares, Prato della Valle (Wikipedia). Its area is 90,000 m² (en.wikipedia.org), featuring an elliptical canal lined with statues of 84 famous Paduans and university students (Wikipedia). Padua is one of the most renowned university cities in the world. The university, founded in 1222, hosted figures such as Vesalius, Nicolaus Copernicus, Galileo Galilei (Wikipedia), and John of Nepomuk (Wikipedia). Padua is also home to the world’s oldest botanical garden, established in 1545 (Wikipedia). The Caffè Pedrocchi was opened in 1831 and became known as the “café without doors” because until 1916 it was open 24 hours a day (turismopadova.it). Today, the building houses the Museum of Modern History of the Risorgimento, illustrating Italian history from the Risorgimento era to the 20th century (italianreflections.wordpress.com).

The presence of the university attracted many important artists, such as Giotto and Donatello. Francesco Petrarch (1304–1374), a Renaissance scholar, poet, and one of the first humanists, served as a canon in the Padua Cathedral. Padua is also the birthplace of the famous architect Andrea Palladio. The sculptor Antonio Canova created his first works in Padua, and one of his statues is part of the ensemble at Prato della Valle. Padua is also linked to literature – it is the setting for most of Shakespeare’s comedy The Taming of the Shrew, and in Much Ado About Nothing Benedick is referred to as “Signior Benedick of Padua” (en.wikipedia.org).

Padua (Italian: Padova) is one of the oldest cities in northern Italy and has a rich history, once being a major center of the Roman Empire. Padua appears in literary works, including William Shakespeare’s The Taming of the Shrew. It is an important economic center, well connected to road and rail networks. The original meaning of the Roman name Patavium (Venetian: Padoa) is uncertain; it may be related to Padus, the ancient name of the river Po. Several theories exist. Padua’s industrial zone was established in 1946 on the eastern side of the city and today ranks among the largest industrial areas in Europe, covering 11 million m². It hosts 1,300 companies employing about 50,000 people. The area includes two railway stations, a river port, three truck terminals, two motorway exits, and numerous supporting services such as hotels, post offices, and administrative centers (en.wikipedia.org). Other notable people from Padua include the historian Livy, racing driver Riccardo Patrese, and footballers Francesco Toldo and Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).

Padova è un’antica città situata nel nord Italia, con circa 213.000 abitanti (Wikipedia). La sua storia risale a tempi molto antichi (Wikipedia). Secondo la leggenda fu fondata intorno al 1183 a.C. dall’eroe troiano Antenore, come menzionato da Virgilio nell‘Eneide (unipd.it). La città è citata dallo storico Livio (anch’egli originario di Padova), che la data al 302 a.C. (britannica.com). Durante l’Impero Romano Padova fiorì – alla fine del I secolo a.C. era considerata la città più ricca d’Italia dopo Roma e poteva allestire un esercito di 200.000 uomini. Fu ammirata da autori come Livio e Plinio (en.wikipedia.org). Il Patavium romano era una delle città più ricche, ma nel 452 fu saccheggiata dagli Unni (Wikipedia). Nel 540 Padova entrò a far parte dell’Impero Bizantino. Nel 1147 quasi tutta la città fu distrutta da un incendio (en.wikipedia.org). Nel 1222 fu fondata l’università, che divenne rapidamente uno dei più importanti centri di apprendimento d’Europa (en.wikipedia.org). L’Università di Padova è la seconda più antica d’Italia (dopo Bologna). Vi operarono grandi figure come Galileo Galilei, Niccolò Copernico e Andrea Vesalio (en.wikipedia.org). All’università appartiene anche l’orto botanico universitario più antico del mondo (1545), inserito nella lista del Patrimonio UNESCO (en.wikipedia.org). Nel 1164 Padova fu la prima città dell’Italia settentrionale a ottenere l’indipendenza dal potere imperiale (Wikipedia). Nel 1320 fu dominata dai vicari tedeschi di Federico il Bello, duca d’Austria. Nel 1629 nacque la Biblioteca Universitaria. Nel 1678 Elena Cornaro Piscopia conseguì il dottorato come prima donna al mondo. Nel 1866 Padova entrò a far parte del Regno d’Italia. Nel 1944 fu bombardata durante la Seconda guerra mondiale (en.wikipedia.org).

La chiesa più famosa di Padova è la Basilica di Sant’Antonio, conosciuta anche come Il Santo (Wikipedia). Vi si alternano stili romanico, gotico e bizantino (Wikipedia). La chiesa è dedicata a Sant’Antonio da Padova ed è un luogo di pellegrinaggio di importanza mondiale (en.wikipedia.org). Davanti alla basilica si trova la statua del Gattamelata, realizzata da Donatello nel 1453 in onore di Erasmo da Narni, comandante della Repubblica di Venezia, famoso per le sue doti diplomatiche che gli valsero il soprannome di Gattamelata – “gatta maculata” (Wikipedia).

Altri monumenti importanti sono la Basilica di Santa Giustina (Wikipedia), il Duomo di Padova, l’imponente Palazzo della Ragione rinascimentale – originariamente tribunale cittadino “Il Salone.” La Cappella degli Scrovegni fu costruita nel 1303 e decorata da Giotto (Wikipedia); è una delle opere più importanti della pittura medievale (en.wikipedia.org). Il Palazzo della Ragione (“Il Salone”) è un monumentale municipio medievale del periodo 1172–1219, noto soprattutto per il vasto ciclo di affreschi e per il grande mercato coperto (en.wikipedia.org). A Padova si trova anche una delle piazze più famose e più grandi, Prato della Valle (Wikipedia). La sua superficie è di 90.000 m² (en.wikipedia.org), con un canale ellittico ornato da 84 statue di celebri padovani e studenti universitari (Wikipedia). Padova è una delle città universitarie più celebri al mondo. L’università, fondata nel 1222, ospitò figure come Vesalio, Niccolò Copernico, Galileo Galilei (Wikipedia) e San Giovanni Nepomuceno (Wikipedia). Padova ospita anche l’orto botanico universitario più antico del mondo, fondato nel 1545 (Wikipedia). Il Caffè Pedrocchi fu aperto nel 1831 ed era soprannominato “caffè senza porte” perché fino al 1916 rimase aperto 24 ore al giorno (turismopadova.it). Oggi l’edificio ospita il Museo di Storia Moderna del Risorgimento, che illustra la storia d’Italia dal Risorgimento al XX secolo (italianreflections.wordpress.com).

La presenza dell’università attirò molti artisti importanti, come Giotto e Donatello. Francesco Petrarca (1304–1374), studioso, poeta rinascimentale e uno dei primi umanisti, fu canonico nel Duomo di Padova. Padova è anche la città natale del celebre architetto Andrea Palladio. Lo scultore Antonio Canova realizzò qui le sue prime opere, e una sua statua fa parte del complesso del Prato della Valle. Padova è legata anche alla letteratura – è l’ambientazione principale della commedia La bisbetica domata di Shakespeare, e in Molto rumore per nulla Benedick è chiamato “Signor Benedick da Padova” (en.wikipedia.org).

Padova (latino: Patavium, in veneto: Padoa) è una delle città più antiche dell’Italia settentrionale e vanta una storia ricca, essendo stata un importante centro dell’Impero Romano. Padova è citata in opere letterarie, tra cui La bisbetica domata di William Shakespeare. È un importante centro economico, ben collegato alla rete stradale e ferroviaria. L’origine del nome romano Patavium non è certa; potrebbe essere collegata al nome Padus, antico appellativo del fiume Po. Esistono varie teorie. La zona industriale di Padova fu istituita nel 1946 sul lato orientale della città e oggi è tra le più grandi aree industriali d’Europa, con una superficie di 11 milioni di m². Ospita 1.300 aziende che impiegano circa 50.000 persone. L’area comprende due stazioni ferroviarie, un porto fluviale, tre terminal camionistici, due uscite autostradali e numerosi servizi di supporto come alberghi, uffici postali e centri amministrativi (en.wikipedia.org). Altri personaggi importanti di Padova: lo storico Livio, il pilota automobilistico Riccardo Patrese, i calciatori Francesco Toldo e Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Kalvária v Banskej Štiavnici

skala
Hits: 3439

Banskoštiavnická Kalvária je najimpozantnejšou barokovou kalváriou v strednej Európe. Jednou z najstarších kalvárií na Slovensku. Od roku 1993 je súčasťou územia, ktoré spolu s historickým mestom Banská Štiavnica boli zaradené na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Od júna 2007 je na zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta. a Kalvárie: Ježiš sa lúči so svojou Matkou, Diabol pokúša Ježiša, Ježiš umýva apoštolom nohy, Kaplnka Božského Srdca, Posledná večera, Bolestné srdce Panny Márie, Ježiš na hore Olivovej, Kaplnka svätých schodov, Judášova zrada, Odsúdenie Ježiša, Ježiš pred Herodesom, Ježiša bičujú, Kaplnka Ecce Homo, Ježiš berie svoj kríž, Ježiša pribíjajú na kríž, Horný kostol – Kristus na kríži, Boží hrob, Obrezanie Pána, Útek do Egypta, Dvanásťročný Ježiš v chráme, Ježiš sa stretá so svojou Matkou, Panna Mária pod krížom, Ježišovo telo v lone Matky, Ježiša pochovávajú (kalvaria.org). Predpokladá sa, že tvorcom architektonického návrhu bol Samuel Mikovíny (nomad.sk).

Kalvária sa nachádza severovýchodne od centra mesta. Z informačnej tabule som sa dočítal, že kalvária predstavuje barokovú sakrálnu architektúru, sochárstvo, výtvarné a umelecké . Iniciátorom vybudovania bol páter František Perger v 18. storočí z miestnej komunity Spoločnosti Ježišovej, ktorý na kopci Scharffenberg (Ostrý vrch) vybudoval Krížovú cestu. Základný kameň položili 14.9.1744. Komplex tvorí 17 kaplniek, tri kostoly, Žalár, a Boží hrob (Informačná tabuľa). Kalvária je osobitá aj svojou liturgickou koncepciou. Nekopíruje tradičný model 14-ich zastavení krížovej , ale kombinuje výjavy zo života Ježiša a Panny Márie. Hore svahom obráteným k mestu plynulo stúpa symetricky rozložená zostava hlavných objektov. Kaplnky sú vzájomne pospájané serpentínami chodníčkov. V nich sú drevené reliéfy, kostolov sú dekorované nástennými maľbami, ktorá sa pripisuje rakúskemu maliarovi Antonovi Schmidtovi (Bujnová et all, 2003).

Časť výtvarnej výzdoby a mobiliáru jednej z najvzácnejších barokových pamiatok na Slovensku bola vykradnutá, časť sa stala terčom vandalov. Miestni aktivisti sa zaslúžili o to, že Kalvária je zapísaná v zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta (Informačná tabuľa). Kalvária bola obnovená na prelome 70-tych a 80-tych rokov 20. storočia (Bujnová et all, 2003). Štiavnická kalvária vznikla tak, že páter František Perger z jezuitského kláštora v Banskej Štiavnici chcel od bohatého ťažiara Leopolda Ondreja Fritza z Friedenliebu kúpiť Scharffenberg. Pánovi Fritzovi bolo čudné, načo chce takú ničotu. Kriaky a bodľačie. Páter až na tretie naliehanie naveľa prezradil svoj úmysel vybudovať na vrchu Kalváriu. Fritz sa rozhodol, že na takýto účel Scharffenberg nepredá, ale daruje, „kým bude slúžiť na úctu k Bohu“ (podľa Hidvéghy).

Calvary is the most imposing Baroque calvary in Central Europe, also one of the oldest calvaries in Slovakia. Since 1993, it has been part of the territory along with the historic town of Banská Štiavnica, inscribed on the UNESCO World Cultural and Natural Heritage List. Since June 2007, it has been listed among the 100 most endangered monuments in the world. Chapels and churches of the Calvary include: Jesus Bids Farewell to His Mother, Devil Tempts Jesus, Jesus Washes the Apostles‘ Feet, Chapel of the Divine Heart, Last Supper, Sorrowful Heart of Virgin Mary, Jesus on the Mount of Olives, Chapel of the Holy Stairs, Judas‘ Betrayal, Condemnation of Jesus, Jesus Before Herod, Flagellation of Jesus, Chapel of Ecce Homo, Jesus Takes Up His Cross, Jesus Nailed to the Cross, Upper Church – Christ on the Cross, Holy Sepulcher, Circumcision of the Lord, Flight into Egypt, Twelve-Year-Old Jesus in the Temple, Jesus Meets His Mother, Virgin Mary Beneath the Cross, Jesus‘ Body in His Mother’s Lap, Burial of Jesus (kalvaria.org). It is presumed that Samuel Mikovínyi was the architect behind the design (nomad.sk).

The Calvary is located northeast of the city center. According to an information board, the calvary represents Baroque sacral architecture, sculpture, visual arts, and crafts. The initiative for its construction came from Father František Perger in the 18th century, a member of the local community of the Society of Jesus, who built the Stations of the Cross on Scharffenberg Hill. The foundation stone was laid on September 14, 1744. The complex consists of 17 chapels, three churches, the Lamentation, and the Holy Sepulcher (Information Board). The calvary is unique in its liturgical conception, not copying the traditional model of the 14 Stations of the Cross but combining scenes from the lives of Jesus and the Virgin Mary. The main objects are symmetrically arranged on a slope facing the city. The chapels are connected by winding paths with wooden reliefs, and the interiors of the churches are decorated with wall paintings attributed to the Austrian painter Anton Schmidt (Bujnová et al., 2003).

Part of the artistic decoration and furniture of one of the most valuable Baroque monuments in Slovakia was stolen, and some became the target of vandals. Local activists played a crucial role in including Calvary in the list of the 100 most endangered monuments in the world (Information Board). The Calvary was restored in the late 1970s and early 1980s (Bujnová et al., 2003). The Štiavnica Calvary came into being when Father František Perger from the Jesuit monastery in Banská Štiavnica wanted to buy Scharffenberg from the wealthy miner Leopold Andrej Fritz of Friedenlieb. Fritz found it odd that someone would want such a worthless place with thorns and prickles. Only after persistent insistence did Father reveal his intention to build a Calvary on the top. Fritz decided not to sell Scharffenberg for such a purpose but to donate it, „as long as it serves for the honor of God“ (according to Hidvéghy).

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie

Stari Grad – mesto zo Zoznamu Unesco

skala
Hits: 4238

Historický názov mesta je Pharos (Faros). Bol kolonizovaný Grékmi (croatia.hr). Je to zaujímavé a pekné mestečko. Starigradské pole, ktoré sa nachádza pri meste, je na Zozname UNESCO. Tamojšie výsadby vinohradov a olív zostali „prakticky nezmenené“ od prvej kolonizácie starých Grékov (croatia.hr). Pre Stari Grad sú typické úzke a samozrejme prístav, na mnohých miestach doslova dýcha .

Je obľúbeným letoviskom, na severozápade Hvaru. V meste žije cca 1900 obyvateľov. Je preslávený pestovaním levandule. Hlavným odvetvím je cestovný ruch a popri to vinárstvo. sa tiahnu až k Jelse a Vrboske. Mimoriadnou historickou pamiatkou je, že sa tu zachoval tzv. grécky ager – rozparcelovanie poľnohospodárskej pôdy prisťahovalcom po kolonizácii ostrova Grékmi spred 2500 rokov (chorvatsko.cz).

The historical name of the town is Pharos (Faros). It was colonized by the Greeks (croatia.hr). It is an interesting and beautiful little town. The Stari Grad Plain, located near the town, is on the UNESCO List. The local vineyard and olive grove plantations have remained „practically unchanged“ since the first colonization by the ancient Greeks (croatia.hr). Stari Grad is characterized by narrow streets, and of course, the harbor, where history literally breathes in many places.

It is a popular resort on the northwest of . The town has about 1900 inhabitants. It is renowned for lavender cultivation. The main industries are tourism and, alongside that, winemaking. Vineyards stretch all the way to Jelsa and Vrboska. An exceptional historical landmark is the preservation of the so-called Greek ager – the division of agricultural land by immigrants after the Greek colonization of the island 2500 years ago (chorvatsko.cz).

Povijesno ime grada je Pharos (Faros). Bio je koloniziran od strane Grka (croatia.hr). To je zanimljiv i lijep gradić. Starigradsko polje, koje se nalazi blizu grada, nalazi se na UNESCO-ovu popisu. Tamošnji vinogradarski i maslinički nasadi ostali su „praktički nepromijenjeni“ od prvog naseljavanja starih Grka (croatia.hr). Za Stari Grad su karakteristične uske i naravno, luka, gdje povijest doslovno diše na mnogim mjestima.

To je popularno ljetovalište na sjeverozapadu Hvara. U gradu živi oko 1900 stanovnika. Poznat je po uzgoju lavande. Glavne djelatnosti su turizam i, uz to, vinogradarstvo. Vinogradi se protežu sve do Jelse i Vrboske. Izuzetan povijesni spomenik je sačuvani takozvani grčki ager – podjela poljoprivrednog zemljišta doseljenicima nakon grčke kolonizacije otoka prije 2500 godina (chorvatsko.cz).