technické dokumenty

2016, 2016-2020, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Stavby, Technika, Technika

Vodný mlyn v Jelke

18/11/202311/03/2024 skala

Vodný mlyn sa dnes nachádza na brehu Malého Dunaja, v jeho blízkosti sa nachádza skanzen zameraný na poľnohospodársku minulosť obce Jelka. Pôvodný charakter mlynu bol lodný, na kolový bol prestavaný v roku 1905 (muzeum.sk). Je pozoruhodnou technickou pamiatkou juhozápadného Slovenska. Zrekonštruovaný je od 18. mája 2019. V minulosti boli v Jelke mlyny štyri. Je sprístupnený verejnosti, pôvodne patril Jozefovi Némethovi, neskôr jeho synovi Vincentovi a do roku 1973 vnukovi Ernestovi. V mlyne mleli prevažne raž. Mlyn fungoval do apríla 1951 (jelka.sk). Jeho mlynské koleso je funkčné, poháňané je však elektromotorom (cestujzamenej.sk).

V areáli mlynu sa nachádzajú ukážky rôznych poľnohospodárskych strojov a zariadení. Napr. sekačku na repu, pluhy, lis na ľan, sane, váhy, sedliacky voz, rajtár (cestujzamenej.sk).

Vodný mlyn slúžil na výrobu múky. Jeho architektonické riešenie spája funkčnosť s estetikou. Tradičné prvky mlynského kolesa, drevená konštrukcia a kamenné steny vytvárajú harmóniu, ktorá kontrastuje s okolitou krajinou. Každý detail, každá časť, rozpráva príbeh o dávnych časoch, cez ktoré prešiel. Miestni obyvatelia chránia a udržiavajú tento unikátny mlyn ako pamäť pre budúce generácie. Dnes je vodný mlyn turistickou atrakciou aj pre mnohých bratislavčanov. Občasne sa tu konajú kultúrne udalosti, festivaly a koncerty.

The water mill is located on the bank of the Small Danube, near which there is a museum focusing on the agricultural history of the village of Jelka. The original character of the mill was maritime, converted to a wheel mill in 1905 (muzeum.sk). It is a remarkable technical monument of southwestern Slovakia. It has been reconstructed since May 18, 2019. In the past, there were four mills in Jelka. It is open to the public, originally owned by Jozef Németh, later his son Vincent, and until 1973 his grandson Ernest. The mill mainly ground rye. The mill operated until April 1951 (jelka.sk). Its mill wheel is functional, but it is powered by an electric motor (cestujzamenej.sk).

In the mill complex, there are demonstrations of various agricultural machines and equipment. For example, a sugar beet mower, plows, flax press, sledges, scales, a farmer’s cart, a carter (cestujzamenej.sk).

The water mill served for flour production. Its architectural solution combines functionality with aesthetics. Traditional elements of the mill wheel, wooden construction, and stone walls create harmony that contrasts with the surrounding landscape. Every detail, every part, tells a story of ancient times through which it has passed. Local residents protect and maintain this unique mill as a memory for future generations. Today, the water mill is a tourist attraction even for many residents of Bratislava. Occasionally, cultural events, festivals, and concerts are held here.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Doprava, Krajina, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina

Bratislavské mosty

02/06/202207/03/2024 skala

Most SNP

Donedávna sa po roku 1989 volal aj Nový most. Je to najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou (Wikipedia). Bol postavený v rokoch 1967 – 1972, je dlhý takmer 431 metrov, široký 21 a vysoký 95 metrov, váži 7 537 ton. Podľa projektu inžinierov Arpáda Tesára, Jozefa Zvaru a architektov Jozefa Lacka, Ladislava Kušníra a Ivana Slameňa. Kvôli jeho výstavbe bola zbúraná značná časť bratislavského podhradia, synagóga, vrátane historicky hodnotných častí Vydrice. Podobnú konštrukciu má aj menší Hainburský dunajský most. Na hlavici pylónu vo výške 85 metrov sa nachádza reštaurácia UFO a vyhliadková plošina. Ročne UFO navštívi 200 tisíc návštevníkov. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby (wikipedia.sk). Je postavený nad riekou Dunaj.

The SNP Bridge, until recently also called the New Bridge, is the largest single-pylon suspension bridge in the world (Wikipedia). It was constructed between 1967 and 1972, spanning almost 431 meters in length, 21 meters in width, and standing 95 meters tall, weighing 7,537 tons. The project was led by engineers Arpád Tesár and Jozef Zvara, along with architects Jozef Lacko, Ladislav Kušnír, and Ivan Slameň. Its construction resulted in the demolition of a significant portion of Bratislava’s lower town, including the synagogue and historically valuable parts of Vydrice. A similar design is found in the smaller Hainburg Danube Bridge. At the top of the pylon, at a height of 85 meters, there is a restaurant called UFO and an observation deck. UFO attracts 200,000 visitors annually. In 2001, it was declared the construction of the century in Slovakia in the category of bridge structures (wikipedia.sk). It spans the Danube River.

Odkazy

Vstupná križovatka na most SNP, vzadu Apollo

Päť bratislavských mostov: Most Lafranconi, Most SNP, Starý most, Most Apollo, Prístavný most

Napravo sídlisko Petržalka, celkom vľavo most Apollo

Most Lafranconi

Most Lafranconi je diaľničný most cez Dunaj, ktorý stavali v rokoch 1985 – 1991. Má celkovú dĺžku 761 metrov. Po oboch stranách sú lávky pre peších a cyklistov. Pôvodne sa mal volať Most Mládeže, napokon názov získal od niekdajšieho internátu Lafranconi, ktorý stál pri ľavom brehu Dunaja. Ten niesol meno talianskeho architekta Eneu Graziosa Lanfranconiho. Lafranocni je skomolenina jeho mena. Lanfranconi mapoval dunajskú vodnú cestu a zaoberal sa aj ochranou pre povodňami (wikipedia.sk).

The Lafranconi Bridge is a highway bridge across the Danube, constructed between 1985 and 1991. It has a total length of 761 meters. Pedestrian and cycling paths are located on both sides. Originally intended to be named the Youth Bridge, it ultimately acquired its name from the former Lafranconi dormitory located on the left bank of the Danube. This dormitory was named after the Italian architect Enea Grazioso Lanfranconi. Lafranconi is a variation of his name. Lanfranconi mapped the Danube waterway and also dealt with flood protection (wikipedia.sk).

Most Apollo

Apollo je most, ktorý sa predtým pracovne volal “Most Košická”. Nachádza sa v Bratislave medzi Prístavným mostom a Novým mostom. Vnútri je naozaj zaujímavý. Miestami až kozmicky. Predsa len pre nás väčšinu, čo sa nepohybujeme denne v mostoch, je to exotické prostredie. Isteže je v ňom často úzko, priestoru v ňom nie je veľa.

Apollo Bridge, previously known as the “Košická Bridge,” is located in Bratislava between the Prístavný Bridge and the New Bridge. Inside, it is truly fascinating, almost cosmic in some places. For most of us who do not navigate bridges daily, it is an exotic environment. Of course, it can often feel cramped, as there is not a lot of space within it.

Eurovea na pravom brehu v strede, vzadu naľavo Bratislavský hrad

Cyklomost slobody z Devínskej Novej Vsi do Schlosshofu

Cyklomost slobody má svoju zaujímavú históriu. Verejnosť ho pôvodne chcela nazvať “Most Chucka Norrisa”.

Most splnil náročné požiadavky územia. Prísne boli rakúske environmentálne požiadavky, most je v chránenom území. Tvorí ho extrémne náročná, doposiaľ neoverená oceľová konštrukcia. Premosťuje rieku Morava. Je postavený v pôvodnej trase barokového mosta (vydavatelstvoeurostav.sk). Nemecky názov je Fahrradbrücke der Freiheit. Otvorený bol 22.9.2012 (Wikipedia). Autorom návrhu bol Ing. arch. Milan Beláček (devinskainak.sk). Za vlády Márie Terézie, v roku 1771 sa po prvý krát postavil oblúkový kamenný most cez rieku. Neskôr bol viackrát zničený a znovu obnovený (Wikipedia). V roku 1880 ho zničili ľadové kryhy a následne už nebol opravený (region-bsk.sk). Pri prácach boli nájdené pozostatky pôvodného mostného násypu a pôvodné pilóty (sme.sk). Most vedie ponad tieto historické časti. Most je vo výške 21.5 metra na riekou Morava, hmotnosť oceľovej konštrukcie mosta je 593 ton (devinskainak.sk). Pylóny nesmeli siahať nad úroveň lesa (sme.sk).

Historická mapa zobrazuje pôvodný Most Márie Terézie, ktorý od roku 1771 spájal Schlosshof a Devínsku Novú Ves. Tento bol po maďarskej revolúcii, rakúsko – pruskej vojne a bombardovaní za 2. svetovej vojny definitívne vyradený z prevádzky v roku 1949. Pozostatky kamennej časti mosta sú súčasťou mosta dodnes na rakúskej strane. Nový, Cyklomost slobody sa začal stavať 30.9.2011 a dostaval sa 27.6.2012. Celková dĺžka mosta s nájazdami je 955 metrov, dĺžka premostenia je 525 metrov. Prevýšenie prostrednej časti mosta je 4 metre, šírka mosta je 4 metre (Informačná tabuľa).

The Cycle Bridge of Freedom has an interesting history. Initially, the public wanted to name it the “Chuck Norris Bridge.”

The bridge had to meet demanding requirements due to strict Austrian environmental regulations, as it is located in a protected area. It consists of an extremely demanding, yet unverified steel structure. It spans the Morava River and is built in the original route of a baroque bridge (vydavatelstvoeurostav.sk). Its German name is Fahrradbrücke der Freiheit. It was opened on September 22, 2012 (Wikipedia). The design was created by Ing. arch. Milan Beláček (devinskainak.sk). During the reign of Maria Theresa in 1771, the first stone arched bridge over the river was built. It was later destroyed multiple times and rebuilt (Wikipedia). In 1880, it was destroyed by ice floes and was not repaired afterward (region-bsk.sk). During construction, remnants of the original bridge embankment and pilings were found (sme.sk). The bridge passes over these historical parts. It stands at a height of 21.5 meters above the Morava River, and the steel structure weighs 593 tons (devinskainak.sk). The pylons were not allowed to exceed the height of the forest (sme.sk).

A historical map shows the original Maria Theresa Bridge, which connected Schlosshof and Devínska Nová Ves from 1771. After the Hungarian revolution, the Austro-Prussian War, and bombing during World War II, it was definitively decommissioned in 1949. Remnants of the stone part of the bridge are still present on the Austrian side. The new Cycle Bridge of Freedom began construction on September 30, 2011, and was completed on June 27, 2012. The total length of the bridge, including access ramps, is 955 meters, with a span length of 525 meters. The elevation of the central part of the bridge is 4 meters, and the width is 4 meters (Information Board).

Krajina pri Morave neďaleko od Cyklomostu slobody

Pohľad na cyklistický most Chucka Norissa

Krajina pri Morave neïaleko od Cyklomostu slobody

Odkazy

Starý most

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

25/11/201625/03/2024 skala

Oravská dedina Podbiel poskytuje návštevníkovi malebný pohľad do minulosti. Drevenice, ktoré sa tu nachádzajú, sú ” živé”. Často slúžia ako ubytovanie turistom. Na druhej strane Podbiel je normálna dedina, kde sú murované domy. Obec vznikla valašskou kolonizáciou, prvá písomná zmienka o obci je z roku 1556. Názov obce súvisí s Bielou skalou. Historické názvy obce: Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Časť obce Bobrova rala je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (orava.sk). V Podbieli je údajne najzachovalejší komplex zachovalých drevených stavieb ľudovej architektúry v strednej Európe – 64 pôvodných dreveníc, ktoré boli prevažne postavené koncom 19. storočia. Na každej drevenici je vyrezaná ružica – znak slnka, najvýznamnejšieho keltského božstva. Obec má cca 1300 obyvateľov. Leží na starej obchodnej ceste, tzv. jantárovej, prípadne soľnej ceste, ktorej história siaha ešte pred keltské osídlenie Oravy a smeruje popri rieke Orava cez Malatinský priesmyk na Liptov. Za Uhorska bola v Podbieli druhá colná kontrola po Tvrdošíne, pretože sa nedal obísť. Pri Podbieli sa vypínajú skalné bralá. Jedno z nich sa nazýva Biela skala. Bolo starobylým keltským hradiskom. Podľa povestí bolo aj templárskym hradiskom. Severnejšie sa týči druhé bralo s názvom Červená skala. Z nej vidno, že Podbiel leží akoby na poloostrove, ktorý vytvorili rieky Studená a Orava (podbiel.sk).

V obci sa nachádza národná technická pamiatka Františkova Huta. Ľudia hutu nazývajú hámor. Nachádza sa neďaleko od obce. Zachovali sa obvodové múry a centrálna vysoká pec. Každoročne sa v tejto železiarni usporadúva folk-country festival spojený s ukážkou starovekého tavenie železnej rudy (podbiel.sk). Osudy železiarne postavenej v roku 1836 sú zahalené tajomstvom. Objekt je ľuďmi nazývaný hámor. Koncom augusta sa tu pravidelne organizuje hudobný festival spojený s ukážkou tavenie železnej rudy starovekou technológiou. Počiatky hutníctva a baníctva v obci sú zo 17. storočia (Informačná tabuľa).

The Orava village of Podbiel offers visitors a picturesque glimpse into the past. The wooden houses found here are “alive” and often serve as accommodation for tourists. On the other hand, Podbiel is a normal village where there are brick houses. The village was formed by Valachian colonization, with the first written mention dating back to 1556. The village’s name is related to the White Rock. Historical names of the village include Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. The part of the village called Bobrova rala is a cultural reserve of folk architecture (orava.sk). In Podbiel, there is reportedly the most well-preserved complex of traditional wooden buildings in Central Europe – 64 original cottages, mostly built at the end of the 19^th century. Each cottage bears a carved rose – the symbol of the sun, the most significant Celtic deity. The village has around 1300 inhabitants and lies on the old trade route, the so-called amber or salt route, whose history predates Celtic settlements in Orava, running along the Orava River through the Malatinský Pass to Liptov. During the Hungarian period, Podbiel had the second customs control after Tvrdošín, as it could not be bypassed. Near Podbiel, there are prominent rock gates, with one of them named White Rock, believed to be an ancient Celtic fortress and, according to legends, a Templar fortress. Further north, there is another gate called Red Rock, providing a view that makes Podbiel appear as if on a peninsula formed by the Studená and Orava rivers (podbiel.sk).

The village is home to the national technical monument Františkova Huta, commonly known as a “hámor” (hammer). It is located near the village, and the perimeter walls and a central blast furnace have been preserved. Every year, a folk-country festival is held in this ironworks, featuring a demonstration of ancient iron ore smelting (podbiel.sk). The history of the ironworks, built in 1836, is shrouded in mystery. The facility is commonly referred to as a “hámor.” At the end of August, a music festival is regularly organized here, combined with a demonstration of iron ore smelting using ancient technology. The origins of metallurgy and mining in the village date back to the 17^th century (Information board).

Orawska wioska Podbiel oferuje odwiedzającym malowniczy rzut oka w przeszłość. Drewniane domy tutaj są “żywe” i często pełnią funkcję noclegową dla turystów. Z drugiej strony Podbiel to normalna wieś, gdzie znajdują się murowane domy. Wieś powstała w wyniku wołoskiej kolonizacji, pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z roku 1556. Nazwa wsi związana jest z Bielą Skałą. Historyczne nazwy wsi to Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Część wsi o nazwie Bobrova rala jest zabytkową rezerwatą architektury ludowej (orava.sk). W Podbielu znajduje się rzekomo najbardziej zachowany kompleks tradycyjnych drewnianych budynków w Europie Środkowej – 64 oryginalne chaty, głównie z końca XIX wieku. Na każdej chatce wyryta jest róża – symbol słońca, najważniejszego celtyckiego bóstwa. Wioska liczy około 1300 mieszkańców i leży na starej drodze handlowej, tzw. szlaku bursztynowego lub solnego, którego historia sięga czasów przed celtyckim osadnictwem w Orawie, biegnącej wzdłuż rzeki Orawy przez Przełęcz Malatinską do Liptova. Podczas okresu węgierskiego Podbiel miało drugą kontrolę celno-podatkową po Tvrdošín, ponieważ nie dało się go ominąć. W pobliżu Podbiela znajdują się charakterystyczne bramy skalne, z których jedna nosi nazwę Biela skala, uważana za starożytne celtyckie grodzisko i, zgodnie z legendami, grodzisko templariuszy. Dalej na północ znajduje się kolejna brama o nazwie Czerwona skala, która sprawia, że Podbiel wydaje się być jakby na półwyspie utworzonym przez rzeki Studená i Orawa (podbiel.sk).

W miejscowości znajduje się narodowe zabytkowe Františkova Huta, powszechnie nazywane “hámor” (kowadło). Znajduje się niedaleko od wsi, a zachowały się mury obwodowe i centralny piec wysokowydzielający. Co roku w tej hucie żelaza odbywa się festiwal muzyki folk-country z pokazem starożytnej obróbki żelaza (podbiel.sk). Historia huty żelaza zbudowanej w 1836 roku jest otoczona tajemnicą. Obiekt jest powszechnie nazywany “hámor”. Pod koniec sierpnia regularnie organizowany jest tutaj festiwal muzyczny z pokazem starożytnej technologii topienia rudy żelaza. Początki hutnictwa i górnictwa w miejscowości sięgają XVII wieku (Tablica informacyjna).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Liptovské, Slovenské, Technika

Považská lesná železnica v Pribyline

20/11/201307/03/2024 skala

Považská lesná železnička je súčasťou expozície Liptovského múzea – Liptovskej dediny v Pribyline. Samotný “skanzen” sa nachádza v obci a železnička je len asi kilometer od konca expozície liptovskej dediny. Okrem iného expozíciu tvorí “hangár”, v ktorom je okrem vlakov aj zopár áut. Predtým bola lesná železnička umiestnená v Liptovskom Hrádku. Ide o expozíciu historického vozového parku úzkorozchodnej železnice, ktorá premávala v doline Čierneho Váhu od 1. svetovej vojny do roku 1972. Je sprístupnená od 13.6. 2004 (virtualne.sk). V časoch najväčšej slávy mala viac ako 100 km. Z Liptovského Hrádku smerovala až po úpätie Kráľovej hole (lesmedium.sk). Najzaujímavejší je motorový vozeň M210006 a parný rušeň KČ 4 (Kačena). Najstaršia lokomotíva je z roku 1912 (Kramarovičová). Železnica slúžila predovšetkým na odvoz dreva. Po jej odstavení chátrala, aj značná časť trate bola rozkradnutá. Vďaka snahám zväčša nadšencov dnes železnička existuje. Štát opäť raz ukázal svoju pravú, zlú tvár. Napokon, urobte si obraz sami – plz.sk.

The Považská Forest Railway is part of the exhibition of the Liptov Museum – Liptov Village in Pribylina. The “skanzen” itself is located in the village, and the railway is only about a kilometer from the end of the Liptov Village exhibition. Among other things, the exhibition includes a “hangar” that houses not only trains but also a few cars. Previously, the forest railway was located in Liptovský Hrádok. It is an exhibition of the historical rolling stock of a narrow-gauge railway that operated in the Čierny Váh valley from World War I until 1972. It has been accessible since June 13, 2004 (virtualne.sk). In its heyday, it had over 100 km. It ran from Liptovský Hrádok to the foothills of Kráľova hoľa (lesmedium.sk). The most interesting are the motor car M210006 and the steam locomotive KČ 4 (Kačena). The oldest locomotive dates back to 1912 (Kramarovičová). The railway served primarily for transporting wood. After its decommissioning, it fell into disrepair, and a considerable part of the track was stolen. Thanks to the efforts of mostly enthusiasts, the railway exists today. Once again, the state showed its true, unfortunate face. In the end, make your own judgment – plz.sk.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Piešťanské, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, Technika, Vodné nádrže

Vypustená vodná nádrž Sĺňava

28/03/201109/03/2024 skala

Váh sa rokmi zanášal, okrem iného nárastmi rias. Väčšina ľudí odsudzovala, že je “špinavý”. Mne sa naopak páčilo, že rieka ožila, že poskytovala zmenený biotop, keď ju vypustili. V každom prípade veľké množstvo korýtok, mäkkýšov, možno aj rias tvorilo technické problémy na priehrade. A pre funkčnosť priehrady je žiaduce, aby sa Váh vyčistil. Podľa mojich informácií by sa mala vodná nádrž čistiť raz za 20 rokov. Zrejme vzhľadom na časovú náročnosť a nákladnosť takéhoto zásahu sa to veľmi nepraktizuje. Moja mama je ročník 1941 rokov, ale takéto čistenie Sĺňavy, resp. Váhu si nepamätá. Podľa toho súdim, že som bol zrejme svedkom jediného čistenia Váhu, ktoré zažijem. Na fotografiách si môžete prezrieť ako to vyzeralo. Vypúšťanie prebiehalo od augusta do začiatku novembra 2007. Rozloha vodnej nádrže Sĺňavy je 399 hektárov. Jej vznik sa datuje do obdobia rokov 1956 – 1959. Je domovom mnohých druhov vtákov, napr. čajok (Larus spp.), rybára riečneho (Sterna hirundo). Je významným vtáčím územím Európy.

Vodná nádrž Sĺňava má objem 12.5 milióna m³. Na plochu 4.3 km² pritekajú vody z 10 000 km² vodnej plochy povodia. Hať Drahovce má 132 metrov, je stavaná na storočná prietok 2 200 m³/s (Piešťanský Týždeň, 2010, No. 20, p. 7).

Over the years, the Váh River faced siltation, among other things, due to the growth of algae. Most people condemned it as “dirty.” On the contrary, I liked that the river came alive, providing a changed habitat when they released it. In any case, the large amount of riverbeds, mollusks, possibly algae created technical problems on the dam. For the functionality of the dam, it is desirable to clean the Váh. According to my information, the reservoir should be cleaned once every 20 years. Probably due to the time and cost involved in such an intervention, this is not very practical. My mother was born in 1941, but she doesn’t remember such cleaning of the Sĺňava, or Váh. From this, I conclude that I was probably a witness to the only cleaning of the Váh that I will experience. In the photos, you can see what it looked like. The draining took place from August to early November 2007. The area of the Sĺňava reservoir is 399 hectares. Its creation dates back to the period 1956 – 1959. It is home to many bird species, such as gulls (Larus spp.), and common terns (Sterna hirundo). It is a significant bird area in Europe.

The Sĺňava reservoir has a volume of 12.5 million m3. Waters from a 10,000 km² watershed area flow into an area of 4.3 km². The Drahovce Dam is 132 meters high, designed for a 100-year flow of 2,200 m³/s (Piešťanský Týždeň, 2010, No. 20, p. 7).