2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Žilina

Hits: 3040

Žili­na je cen­trom seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­ska, je kraj­ským síd­lom. V Žili­ne žije 82 925 oby­va­te­ľov na plo­che 80.03 km2. Mes­to leží v údo­lí rie­ky Váh, v Žilin­skej kot­li­ne, na súto­ku s rie­kou Kysu­ca a Raj­čian­ka v nad­mor­skej výš­ke 333 met­rov nad morom (zili​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Žili­ne – ter­ra de Seli­nan je z roku 1208 (Ľubo­mír Viliam Pri­kryl, Peter Štan­ský). Mes­to sa roz­ví­ja­lo v blíz­kos­ti Žilin­ské­ho hra­du, kto­rý exis­to­val do polo­vi­ce 15. sto­ro­čia. Zau­jí­ma­vé je, že dote­raz nebol obja­ve­ný. V Žili­ne žili Slo­vá­ci a Nemci z Teší­na. Marián­ske námes­tie má ako jedi­né na Slo­ven­sku zacho­va­né rene­sanč­né arká­dy – laub­ne. V roku 1850 žilo v Žili­ne 2 326 oby­va­te­ľov, v roku 1911 10 000 (Peter Štan­ský). Mest­ské čas­ti: Báno­vá, Bôrik, Brod­no, Buda­tín, Byt­či­ca, Hájik, Hli­ny, Moj­šo­va Lúč­ka, Považ­ský Chl­mec, Rosin­ky, Solin­ky, Sta­ré mes­to, Strá­žov, Trno­vé, Vlčin­ce, Vra­nie, Zádub­nie, Zástra­nie, Závo­die, Žilin­ská Leho­ta. Lokál­ne čas­ti: Fram­bor, Hruš­ti­ny, Kálov, Malá Pra­ha, Nová Žili­na, Nový Chl­mec, Rudi­ny, Šaš­vár­ka, Šibe­ni­ce, Veľ­ký diel, Záva­žie. Posled­ný májo­vý týž­deň sa v mes­te kona­jú Sta­ro­mest­ské sláv­nos­ti. Zná­mi rodá­ci: mode­rá­tor­ka Zuza­na Belo­hor­co­vá, spi­so­va­teľ Ľubo­mír Fel­dek, herec Ľubo Gre­gor, Anna Šiš­ko­vá, spe­vá­ci Dušan Grúň, Ivan Kra­jí­ček, Sisa Sklov­ská, reži­sér Mar­tin Šulík, fut­ba­lis­ti Sta­ni­slav Gri­ga, Marek Min­tál, hoke­jis­ti Roman Kont­šek, Ronald Pet­ro­vic­ký, cyk­lis­ta Peter Sagan (Wiki­pe­dia),


Zili­na is the cen­ter of nort­hwes­tern Slo­va­kia and ser­ves as the regi­onal capi­tal. It is situ­ated in the val­ley of the Vah River, in the Zili­na Basin, at the con­flu­en­ce with the Kysu­ca and Raj­cian­ka rivers, at an ele­va­ti­on of 333 meters abo­ve sea level. The city covers an area of 80.03 squ­are kilo­me­ters, with a popu­la­ti­on of 82,925 inha­bi­tants (zili​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Zili­na – ter­ra de Seli­nan is from the year 1208 (Ľubo­mír Viliam Pri­kryl, Peter Štan­ský). The city deve­lo­ped in the vici­ni­ty of Zili­na Cast­le, which exis­ted until the mid-​15th cen­tu­ry, and inte­res­tin­gly, it has not been dis­co­ve­red to this day. Slo­vaks and Ger­mans from Tesin lived in Zili­na. Marian­ske Squ­are is uni­que in Slo­va­kia for pre­ser­ving Renais­san­ce arca­des – laub­ne. In 1850, Zili­na had 2,326 inha­bi­tants, and by 1911, the popu­la­ti­on had gro­wn to 10,000 (Peter Štan­ský). The city con­sists of dis­tricts such as Báno­vá, Bôrik, Brod­no, Buda­tín, Byt­či­ca, Hájik, Hli­ny, Moj­šo­va Lúč­ka, Považ­ský Chl­mec, Rosin­ky, Solin­ky, Sta­ré mes­to, Strá­žov, Trno­vé, Vlčin­ce, Vra­nie, Zádub­nie, Zástra­nie, Závo­die, and Žilin­ská Leho­ta. Addi­ti­onal­ly, the­re are local parts inc­lu­ding Fram­bor, Hruš­ti­ny, Kálov, Malá Pra­ha, Nová Žili­na, Nový Chl­mec, Rudi­ny, Šaš­vár­ka, Šibe­ni­ce, Veľ­ký diel, and Záva­žie. The city hosts the Old Town Fes­ti­vi­ties in the last week of May. Notab­le nati­ves inc­lu­de TV pre­sen­ter Zuza­na Belo­hor­co­vá, wri­ter Ľubo­mír Fel­dek, actors Ľubo Gre­gor and Anna Šiš­ko­vá, sin­gers Dušan Grúň and Ivan Kra­jí­ček, Sisa Sklov­ská, direc­tor Mar­tin Šulík, foot­bal­lers Sta­ni­slav Gri­ga and Marek Min­tál, and hoc­key pla­y­ers Roman Kont­šek and Ronald Pet­ro­vic­ký, as well as cyc­list Peter Sagan (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenské, Typ krajiny

Banská Bystrica – mesto v strede Slovenska

Hits: 8516

Ban­ská Bys­tri­ca je cen­trum stred­né­ho Slo­ven­ska aj celé­ho Slo­ven­ska. V minu­los­ti boli sna­hy, aby prá­ve Bys­tri­ca bola hlav­ným mes­tom Slo­ven­ska. Nie­kto­ré cen­trál­ne inšti­tú­cie tu aj síd­lia. Bola hlav­ným mes­tom stre­do­slo­ven­ské­ho kra­ja. V Ban­skej Bys­tri­ci sú čias­toč­ne zacho­va­né hrad­by a nachá­dza sa tu aj hrad. Cez mes­to pre­te­ká rie­ka Hron. Nad mes­tom sa vypí­na vrch Urpín, pod­ľa kto­ré­ho je pome­no­va­né aj domá­ce pivo. Mes­to je aj doprav­ným uzlom: na tra­se Zvo­len – Vrút­ky, smer Brez­no, Čer­ve­ná Ska­la, smer Dono­va­ly, smer Ružom­be­rok. Letis­ko mes­to nemá, neďa­le­ko sa nachá­dza medzi­ná­rod­né letis­ko Sliač. Ban­ská Bys­tri­ca má jeden z najk­raj­ších cin­to­rí­nov, aké som kedy videl. Nemec­ky je Ban­ská Bys­tri­ca Neusohl, maďar­sky Besz­ter­ce­bá­nya, latin­sky Neoso­lium. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). Leží v nad­mor­skej výš­ke 362 met­rov (Wiki­pe­dia). Žije tu nece­lých 80 000 oby­va­te­ľov, je šies­tym naj­väč­ším mes­tom na Slo­ven­sku vďa­ka tomu (Wiki­pe­dia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďurian­čik). Mes­to bolo osíd­le­né už v 9. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Osa­da Bys­tri­ca ležia­ca vo Zvo­len­skej kot­li­ne, v údo­lí Hro­nu medzi Krem­nic­ký­mi, Sta­ro­hor­ský­mi vrch­mi a Poľa­nou sa vďa­ka sas­kým kolo­nis­tom, kto­rí na úze­mí dneš­né­ho mes­ta vytvo­ri­li základ­ňu ban­skej výro­by, sta­la význam­nou (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Od roku 1255 bola Ban­ská Bys­tri­ca krá­ľov­ským mes­tom Uhor­ska (Wiki­pe­dia). V minu­los­ti sa tu ťaži­la naj­mä meď, žele­zo a strieb­ro (Wiki­pe­dia). V roku 1380 doš­lo ku zalo­že­niu Zvä­zu stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). V roku 1494 tu vznik­la spo­loč­nosť Unga­ris­cher Han­del (Uhor­ský obchod, ale­bo aj Neusoh­ler Kup­fer­han­del), kto­rá bola v 16. sto­ro­čí jed­nou z naj­väč­ších a naj­mo­der­nej­ších ťažob­ných spo­loč­nos­tí tej doby (Wiki­pe­dia). V roku 1495 doš­lo k zalo­že­niu Tur­zov­sko – Fug­ge­rov­skej spo­loč­nos­ti s meďou (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka turec­kej expan­zii sa v roku 1589 necha­lo mes­to opev­niť kamen­ný­mi hrad­ba­mi (Wiki­pe­dia). V roku 1605 doš­lo k obsa­de­niu a vyplie­ne­niu mes­ta haj­dúch­mi Šte­fa­na Boč­ka­ja. V roku 1620 zvo­li­li Gab­rie­la Bet­hle­na za uhor­ské­ho krá­ľa (v dneš­nom Bet­hle­no­vom dome na Dol­nej uli­ci). Tra­dič­né rad­van­ské jar­mo­ky sa kona­jú od roku 1655. Od roku 1841 začí­na fun­go­vať mest­ské divad­lo (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

Počas 2. sve­to­vej voj­ny, po vypuk­nu­tí Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia sa Ban­ská Bys­tri­ca sta­la poli­tic­kým, vojen­ským aj admi­ni­stra­tív­nym cen­trom Slo­ven­ska. Síd­li­la tu aj Slo­ven­ská národ­ná rada, priš­la sem aj dele­gá­cia čes­ko­slo­ven­skej emig­rant­skej vlá­dy v Lon­dý­ne aj pred­sta­vi­te­lia mos­kov­ské­ho vede­nia Komu­nis­tic­kej stra­ny Čes­ko­slo­ven­ska. Síd­li­la tu anglo-​americká a soviet­ska vojen­ská misia (Wiki­pe­dia). V roku 1981 bola odo­vzda­ná Roose­vel­to­va nemoc­ni­ca. V roku 1992 bola zria­de­ná Uni­ver­zi­ta Mate­ja Bela a rokom 1997 sa začí­na písať his­tó­ria Aka­dé­mie ume­ní (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka his­to­ric­ké­mu cen­tru a blíz­kym horám je mes­to popu­lár­nou zim­nou aj let­nou turis­tic­kou des­ti­ná­ci­ou (Wiki­pe­dia). Stre­do­ve­ké cen­trum mes­ta je od roku 1955 vyhlá­se­né za mest­skú pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu. Are­ál mest­ské­ho hra­du (Bar­ba­kan) je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia).

Mest­ský hrad vzni­kol pop­ri pôvod­nej baníc­kej osade, kto­rá pred­chá­dza­la zalo­že­niu mes­ta. Fun­kci­ou hra­du bolo chrá­niť výno­sy s ťaž­by dra­hých kovov a krá­ľov­skú poklad­ni­cu. Síd­lil tu zástup­ca krá­ľa a cir­kvi, schá­dza­la sa tu mest­ská rada. Are­ál tvo­rí kos­tol Pan­ny Márie, Mate­jov dom, tzv. slo­ven­ský kos­tol, rad­ni­ca, budo­va fary, kamen­né opev­ne­nie s baš­ta­mi a vstup­ná brá­na s bar­ba­ka­nom. V roku 2005 pre­beh­la kom­plet­ná rekon­štruk­cia mest­ské­ho hra­du. Od roku 2009 je v pries­to­roch hra­du kavia­reň a reštau­rá­cia (wiki​pe​dia​.sk).

Samot­né cen­trum tvo­rí doho­ra sa tiah­nu­ce námes­tie Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia s Marián­skym stĺpom, fon­tá­nou a šik­mou mest­skou vežou. V mes­te sa nachá­dza sa tu kaš­tieľ Rad­van­ských, Bárc­zy­ov­ský kaš­tieľ, Tiha­ny­ov­ský kaš­tieľ, kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie, Thur­zov dom, Benic­ké­ho dom, galé­ria Domi­ni­ka Sku­tec­ké­ho, kated­rál­ny chrám svä­té­ho Fran­tiš­ka Xaver­ské­ho, Ebne­rov­ský dom, bis­kup­ský palác na nám. SNP, naklo­ne­ná Hodi­no­vá veža, Kamen­ná vila, Národ­ný dom (Wiki­pe­dia), kos­tol svä­tej Alž­be­ty, Bet­hle­nov dom (ban​ska​bys​tri​ca​.sk) pamät­ník SNP.

Kapl­n­ka svä­tej Bar­bo­ry, pat­rón­ka baní­kov obsa­hu­je oltár od Maj­stra Pav­la z Levo­če. Mate­jov dom bol síd­lom krá­ľov­ské­ho úrad­ní­ka. V are­áli je aj sta­rá rad­ni­ca – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). V mes­te pôso­bí Štát­na ope­ra, taneč­né divad­lo Štú­dio tan­ca”, Báb­ko­vé divad­lo na Ráz­ces­tí a Divad­lo z Pasá­že, kto­ré ako jedi­né na Slo­ven­sku anga­žu­je her­cov s men­tál­nym pos­ti­hnu­tím. Kona­jú sa tu bie­ná­le báb­kar­skej tvor­by Báb­kar­ská Bys­tri­ca” (Wiki­pe­dia). Stre­do­slo­ven­ské múze­um síd­li v Thur­zo­vom dome. V Mest­skom hrad je Štát­na Galé­ria. Múze­um Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia zahŕňa viac ako 200 000 expo­ná­tov. Mes­to posky­tu­je pries­tor aj Lite­rár­ne­mu a hudob­né­mu múzeu a Poš­to­vé­mu múzeu Slo­ven­skej pošty (Wiki­pe­dia). Pôso­bí tu hoke­jo­vý klub HC 05, fut­ba­lo­vý klub FK Duk­la, zná­my je Armád­ny špor­to­vý klub Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) (Wiki­pe­dia). V roku 1959 sa v Ban­skej Bys­tri­ci konal prvý fil­mo­vý fes­ti­val čes­ko­slo­ven­ské­ho fil­mu, na kto­rom sa pre­zen­to­val napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, Ján Roháč (Ivan Kli­meš). Ban­ská Bys­tri­ca sa skla­dá s tých­to mest­ských častí: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. Zná­me je síd­lis­ko Fon­čor­da, čas­ti: For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). V Ban­skej Bys­tri­ci sa naro­di­li napr. (Wiki­pe­dia): hudob­ní skla­da­te­lia Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, spi­so­va­teľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­rár­ny vedec, sce­ná­ris­ta), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (dra­ma­tik a diva­del­ný teore­tik), maliar Domi­nik Sku­tec­ký, oper­ný spe­vák Mar­tin Bab­jak, oper­ný reži­sér Marián Chu­dov­ský, foto­graf Karol Benic­ký, her­ci Pavol Bie­lik (reži­sér aj sce­ná­ris­ta), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (dnes aj fil­mo­vá pro­du­cent­ka), Ján Kole­ník, hoke­jis­ti Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (dnes tré­ner bys­tric­kých hoke­jis­tov), Tomáš Suro­vý, bež­ky­ňa na lyžiach Ale­na Procházková

V Ban­skej Bys­tri­ci pôso­bi­li napr.: spi­so­va­te­lia Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, bás­nik Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), bis­kup Rudolf Baláž, spi­so­va­teľ a his­to­rik Matej Bel, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, gene­rál Ján Golian, vyná­lez­ca Jozef Mur­gaš, spi­so­va­teľ­ka Hana Ponic­ká, fut­ba­lis­ta Marek Ham­šík, hoke­jis­ti Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Par­tner­ský­mi mes­ta­mi Ban­skej Bys­tri­ce sú napr.: brit­ský Dur­ham, čes­ké Hra­dec Krá­lo­vé, srb­ský Vršac, gréc­ka Laris­sa, rus­ká Tula, chor­vát­sky Zadar, fran­cúz­sky Saint-​Étienne, ame­ric­ký Char­les­ton(Wiki­pe­dia), maďar­ský Sal­gó­tar­ján (Wiki­pe­dia).


Ban­ská Bys­tri­ca is the cen­ter of cen­tral Slo­va­kia and the enti­re coun­try. In the past, efforts were made for Ban­ská Bys­tri­ca to be the capi­tal of Slo­va­kia, and some cen­tral ins­ti­tu­ti­ons are hea­dqu­ar­te­red here. It used to be the capi­tal of the Cen­tral Slo­vak regi­on. Par­tial­ly pre­ser­ved for­ti­fi­ca­ti­ons and a cast­le are found in Ban­ská Bys­tri­ca. The Hron River flo­ws through the city. Abo­ve the city rises the Urpín Hill, after which the local beer is named. The city ser­ves as a tran­s­por­ta­ti­on hub on the rou­tes Zvo­len – Vrút­ky to Brez­no and Čer­ve­ná Ska­la, to Dono­va­ly, and to Ružom­be­rok. The city does­n’t have its own air­port, but the inter­na­ti­onal Sliač Air­port is loca­ted near­by. Ban­ská Bys­tri­ca is home to one of the most beau­ti­ful ceme­te­ries I have ever seen. In Ger­man, Ban­ská Bys­tri­ca is cal­led Neusohl, in Hun­ga­rian Besz­ter­ce­bá­nya, and in Latin Neoso­lium. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at an alti­tu­de of 362 meters (Wiki­pe­dia). Near­ly 80,000 peop­le live here, making it the sixth-​largest city in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). In 1720, 2,646 peop­le lived here, and in 1918 the­re were 10,776 resi­dents (Jozef Ďurian­čik). The city was inha­bi­ted as ear­ly as the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The sett­le­ment of Bys­tri­ca, loca­ted in the Zvo­len Basin, in the Hron Val­ley bet­we­en the Krem­ni­ca, Sta­ro­hor­ské vrchy, and Poľa­na, beca­me sig­ni­fi­cant thanks to Saxon colo­nists who laid the foun­da­ti­on for mining pro­duc­ti­on in toda­y­’s city (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Sin­ce 1255, Ban­ská Bys­tri­ca has been a roy­al town of Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia). In the past, mining focu­sed main­ly on cop­per, iron, and sil­ver (Wiki­pe­dia). In 1380, the Uni­on of Cen­tral Slo­vak Mining Towns was foun­ded here (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). In 1494, the com­pa­ny Unga­ris­cher Han­del (Hun­ga­rian Tra­de, or Neusoh­ler Kup­fer­han­del) was estab­lis­hed, beco­ming one of the lar­gest and most modern mining com­pa­nies of the 16th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). In 1495, the Turzovsko-​Fugger Com­pa­ny with cop­per was foun­ded (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Due to the Tur­kish expan­si­on, the city was for­ti­fied with sto­ne walls in 1589 (Wiki­pe­dia). In 1605, the town was occu­pied and plun­de­red by the haj­duks of Step­hen Bocs­kay. In 1620, Gab­riel Bet­hlen was elec­ted Hun­ga­rian king (in toda­y­’s Bet­hlen Hou­se on Dol­ná Stre­et). Tra­di­ti­onal Rad­van fairs have been held sin­ce 1655. The city the­a­ter star­ted ope­ra­ting in 1841 (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

During World War II, after the outb­re­ak of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing, Ban­ská Bys­tri­ca beca­me the poli­ti­cal, mili­ta­ry, and admi­ni­stra­ti­ve cen­ter of Slo­va­kia. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil was loca­ted here, and dele­ga­ti­ons from the Cze­cho­slo­vak emig­rant govern­ment in Lon­don and repre­sen­ta­ti­ves of the Mos­cow lea­ders­hip of the Com­mu­nist Par­ty of Cze­cho­slo­va­kia came here. The Anglo-​American and Soviet mili­ta­ry mis­si­ons were also based here (Wiki­pe­dia). In 1981, Roose­velt Hos­pi­tal was han­ded over. In 1992, Matej Bel Uni­ver­si­ty was estab­lis­hed, and in 1997, the his­to­ry of the Aca­de­my of Arts began (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Thanks to its his­to­ri­cal cen­ter and pro­xi­mi­ty to the moun­tains, the city is a popu­lar win­ter and sum­mer tou­rist des­ti­na­ti­on (Wiki­pe­dia). The medie­val city cen­ter has been dec­la­red a muni­ci­pal monu­ment reser­ve sin­ce 1955. The area of the city cast­le (Bar­ba­kan) is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia).

The City Cast­le ori­gi­na­ted along­si­de the ori­gi­nal mining sett­le­ment that pre­ce­ded the foun­ding of the city. The cast­le­’s func­ti­on was to pro­tect the yields from the extrac­ti­on of pre­ci­ous metals and the roy­al tre­a­su­ry. A repre­sen­ta­ti­ve of the king and the church resi­ded here, and the city coun­cil met here. The com­plex inc­lu­des the Church of the Vir­gin Mary, Mate­j’s Hou­se, the so-​called Slo­vak Church, the town hall, the rec­to­ry buil­ding, sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons with bas­ti­ons, and the entran­ce gate with the Bar­ba­kan. In 2005, a com­ple­te recons­truc­ti­on of the City Cast­le took pla­ce. Sin­ce 2009, a café and res­tau­rant have been ope­ra­ting in the cast­le area (wiki​pe​dia​.sk).

The city cen­ter itself con­sists of the elon­ga­ted Slo­ven­ské národ­né povs­ta­nia squ­are with the Marian Column, foun­tain, and the lea­ning city tower. The city also fea­tu­res Rad­van­ský Cast­le, Bárc­zy Cast­le, Tiha­ny Cast­le, the Church of the Assump­ti­on of the Vir­gin Mary, Thur­zo Hou­se, Benic­ký Hou­se, the Domi­nik Sku­tec­ký Gal­le­ry, the Cat­hed­ral of St. Fran­cis Xavier, Ebner Hou­se, the Epis­co­pal Pala­ce on SNP Squ­are, the lea­ning Clock Tower, Sto­ne Vil­la, Nati­onal Hou­se (Wiki­pe­dia), the Church of St. Eli­za­beth, Bet­hlen Hou­se (ban​ska​bys​tri​ca​.sk), and the SNP Memorial.

The Cha­pel of St. Bar­ba­ra, the pat­ron saint of miners, con­tains an altar by Mas­ter Paul of Levo­ča. Mate­j’s Hou­se was the resi­den­ce of a roy­al offi­cial. The area also inc­lu­des the Old Town Hall – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). The city is home to the Sta­te Ope­ra, the dan­ce the­a­ter Štú­dio tan­ca,” the Pup­pet The­a­ter on Ráz­ces­tie, and the The­a­ter from the Pas­sa­ge, which, as the only one in Slo­va­kia, emplo­ys actors with men­tal disa­bi­li­ties. The bien­nial pup­pet­ry cre­a­ti­on fes­ti­val Báb­kar­ská Bys­tri­ca” takes pla­ce here (Wiki­pe­dia). The Cen­tral Slo­vak Muse­um is loca­ted in Thur­zo Hou­se. The City Cast­le hou­ses the Sta­te Gal­le­ry. The Muse­um of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing inc­lu­des more than 200,000 exhi­bits. The city also pro­vi­des spa­ce for the Lite­ra­ry and Music Muse­um and the Postal Muse­um of the Slo­vak Post (Wiki­pe­dia). The HC 05 hoc­key club, the FK Duk­la foot­ball club, and the well-​known Army Sports Club Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) ope­ra­te here (Wiki­pe­dia). In 1959, the first Cze­cho­slo­vak film fes­ti­val took pla­ce in Ban­ská Bys­tri­ca, whe­re film­ma­kers such as Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, and Ján Roháč (

Ivan Kli­meš) pre­sen­ted the­ir works. Ban­ská Bys­tri­ca con­sists of the­se city dis­tricts: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. The Fon­čor­da hou­sing esta­te is well-​known, with parts inc­lu­ding For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). Notab­le indi­vi­du­als born in Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de (Wiki­pe­dia): Musi­cal com­po­sers Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, Wri­ters Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­ra­ry scien­tist, scre­en­wri­ter), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (pla­y­wright and the­a­ter the­orist), Pain­ter Domi­nik Sku­tec­ký, Ope­ra sin­ger Mar­tin Babjak
Ope­ra direc­tor Marián Chu­dov­ský, Pho­tog­rap­her Karol Benic­ký, Actors Pavol Bie­lik (direc­tor and scre­en­wri­ter), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (now also a film pro­du­cer), Ján Kole­ník, Hoc­key pla­y­ers Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (now coach of the local hoc­key team), Tomáš Suro­vý, Cross-​country skier Ale­na Procházková.

Ban­ská Bys­tri­ca was asso­cia­ted with figu­res such as wri­ters Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, poet Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), Bis­hop Rudolf Baláž, wri­ter and his­to­rian Matej Bel, poet Andrej Slád­ko­vič, Gene­ral Ján Golian, inven­tor Jozef Mur­gaš, wri­ter Hana Ponic­ká, foot­bal­ler Marek Ham­šík, hoc­key pla­y­ers Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Twin cities of Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de, among others: Dur­ham, Uni­ted King­dom; Hra­dec Krá­lo­vé, Czech Repub­lic; Vršac, Ser­bia; Laris­sa, Gre­e­ce; Tula, Rus­sia; Zadar, Cro­atia; Saint-​Étienne, Fran­ce; Char­les­ton, USA (Wiki­pe­dia); Sal­gó­tar­ján, Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia).”


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Súľov – Hradná

Hits: 2364

Obec leží v Súľov­skej kot­li­ne, na juho­vý­chod­nom výbež­ku okre­su Byt­ča. Rodáč­kou obce je spe­váč­ka Zuza­na Sma­ta­no­vá (Wiki­pe­dia). Neďa­le­ko sa nachá­dza prí­rod­ná rezer­vá­cia Súľov – Hrad­ná, kto­rá je súčas­ťou Súľov­ských vrchov. V tej­to oblas­ti sa nachá­dza aj hrad­ný kopec.


The vil­la­ge is loca­ted in the Súľov Basin, on the sout­he­ast tip of the Byt­ča dis­trict. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge is the sin­ger Zuza­na Sma­ta­no­vá (Wiki­pe­dia). Near­by, the­re is the natu­ral reser­ve Súľov – Hrad­ná, which is part of the Súľov­ské Vrchy moun­tain ran­ge. In this area, you can also find the Cast­le Hill.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Záhorie

Skalica

Hits: 3212

Ska­li­ca je mes­to na zápa­de Slo­ven­ska. Dá sa pove­dať, že suse­dí s morav­ským Hodo­ní­nom a s Holí­čom. Leží v nad­mor­skej výš­ke 177 met­rov na roz­lo­he 60 km2. Žije tu tak­mer 15 000 oby­va­te­ľov. Neďa­le­ko od mes­ta tečie rie­ka Mora­va. Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1217 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vu mes­ta: Uher­ská Ska­li­ca, Uhor­ská Ska­li­ca (Dúb­rav­ský), Zakol­cha (ska​li​ca​.sk). Po roku 1270 bola vybu­do­va­ná naj­star­šia stav­ba v mes­te – rotun­da sv. Jura­ja. Od roku 1372 je Ska­li­ca slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Prav­de­po­dob­ne od začiat­ku 15. sto­ro­čia sa výraz­ne vyví­ja vinoh­rad­níc­tvo. Vyrá­ba­lo sa tu jed­no z naj­kva­lit­nej­ších súkien v Uhor­sku. Ska­lic­ký trdel­ník je záku­sok vyro­be­ný z kys­nu­té­ho ces­ta, oba­le­né­ho ore­cha­mi a peče­ný na otvo­re­nom ohni (Wiki­pe­dia).

Oby­va­te­lia mes­ta sú Ska­li­ča­né (asb​.sk). V mes­te pôso­bí Záhor­ské múze­um, orga­ni­zu­je sa tu Trd­lo­fest, fes­ti­val Ska­lic­ké dni. Osob­nos­ti Ska­li­ce: oper­ný spe­vák Jan­ko Bla­ho, spe­vák Fran­ti­šek Kriš­tof Vese­lý, dab­lér Svä­top­luk Šab­la­tú­ra, kňaz Anton Srho­lec, maliar Dušan Greč­ner, hudob­ník Marián Var­ga, hereč­ka Bibia­na Ondrej­ko­vá, hoke­jis­ta Žig­mund Pál­fy (Wiki­pe­dia).


Ska­li­ca is a town in wes­tern Slo­va­kia, situ­ated in clo­se pro­xi­mi­ty to the Mora­vian town of Hodo­nín and Holíč. It lies at an ele­va­ti­on of 177 meters, cove­ring an area of 60 km², and is home to near­ly 15,000 resi­dents. The Mora­va River flo­ws near­by. The first writ­ten men­ti­on of the town dates back to 1217 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names of the town inc­lu­de Uher­ská Ska­li­ca, Uhor­ská Ska­li­ca (Dúb­rav­ský), and Zakol­cha (ska​li​ca​.sk). After 1270, the oldest struc­tu­re in the town was built – the rotun­da of St. Geor­ge. Sin­ce 1372, Ska­li­ca has been a free roy­al town. Like­ly from the ear­ly 15th cen­tu­ry, viti­cul­tu­re has sig­ni­fi­can­tly deve­lo­ped in the regi­on. Ska­li­ca was kno­wn for pro­du­cing some of the highest-​quality tex­ti­les in the King­dom of Hun­ga­ry. The Ska­li­ca trdel­ník is a pas­try made from lea­ve­ned dough, coated with nuts, and baked over an open fla­me (Wiki­pe­dia).

The inha­bi­tants of the town are cal­led Ska­li­ča­né (asb​.sk). Ska­li­ca is home to the Záho­rie Muse­um, and events such as Trd­lo­fest and the Ska­li­ca Days fes­ti­val are orga­ni­zed here. Notab­le per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Ska­li­ca inc­lu­de ope­ra sin­ger Jan­ko Bla­ho, sin­ger Fran­ti­šek Kriš­tof Vese­lý, stunt­man Svä­top­luk Šab­la­tú­ra, priest Anton Srho­lec, pain­ter Dušan Greč­ner, musi­cian Marián Var­ga, act­ress Bibia­na Ondrej­ko­vá, and hoc­key pla­y­er Žig­mund Pál­fy (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Írsko, Krajina, Zahraničie

Írsko – ostrovná krajina

Hits: 2192

Na plo­che 70 280 km2 žije viac ako 4.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Tvo­rí cca 56 povr­chu ostro­va Írsko (Wiki​pe​dia​.sk). Tvo­ria ho šty­ri his­to­ric­ké pro­vin­cie: Mum­ha, Laig­hin, Con­nach­ta a Uls­ter (atlas​.sk), dnes Con­naught, Leins­ter, Muns­ter a Uls­ter (Wiki​pe​dia​.sk). Hlav­ným mes­tom je Dub­lin. Pod­ne­bie tej­to nížin­nej kra­ji­ny je pomer­ne vyrov­na­né vzhľa­dom na vplyv Golfs­ké­ho prú­du. Geomor­fo­lo­gic­ky je kra­ji­na pozna­če­ná cel­ko­vým zaľad­ne­ním v minu­los­ti. Západ­né pobre­žie je skal­na­té a veľ­mi čle­ni­té. Pod­ľa poves­ti je v Írsku viac ako 40 odtie­ňov zele­nej (atlas​.sk). Na väč­ši­ne úze­mia sú lúky a vre­so­viš­tia. Prek­va­pi­vo tú ras­tú vav­rí­nymyr­ty, kto­ré sú typic­ké pre Stre­do­mo­rie. Pred prí­cho­dom ľudí tu žili aj bob­ry, divé mač­ky, med­ve­de a vlci. Dnes pre­dov­šet­kým drob­ní hlo­dav­ci, vtá­ky a ovce. Vôbec tu neži­jú hady (Wiki​pe​dia​.sk).

V 3. sto­ro­čí pred n. l. sa tu usa­di­li Kel­ti, v 5. sto­ro­čí pri­ja­li kres­ťan­stvo. V 9. a v 10. sto­ro­čí tu žili Vikin­go­via. Kon­com 12. sto­ro­čia zača­li obsa­dzo­vať úze­mie Angli­ča­nia, čo sa im cel­kom poda­ri­lo až v polo­vi­ci 17. sto­ro­čia. Írska nezá­vis­losť bola obno­ve­ná v roku 1922. V polo­vi­ci 19. sto­ro­čia tu vyčí­ňal zemia­ko­vý hla­do­mor – zomre­lo viac ako 1 mili­ón ľudí (Wiki​pe​dia​.sk).

Väč­ši­nu oby­va­te­ľov tvo­ria Íri. V posled­nom obdo­bí zaží­va kra­ji­na sil­nú imig­rant­skú vlnu hlav­ne z Poľ­ska, Lit­vy, Lotyš­ska a Estón­ska. Žije tu počet­ná ame­ric­ká komu­ni­ta. Odha­dom tu žije 10 % oby­va­te­ľov cudzích kra­jín. Veľ­ké mes­tá: Dub­lin, Cork, Galway, Lime­rick, Wate­ford. Je zau­jí­ma­vé, že naopak v USA žije viac Írov ako v Írsku. Nábo­žen­sky majú dosť veľ­kú pre­va­hu rím­ski kato­lí­ci – 86.8 %. Z Írska pochá­dzal Johant­han Swift – autor prí­be­hov o Guli­ve­ro­vi (Wiki​pe​dia​.sk). Oby­va­teľ­stvo je zná­me lás­kou k hud­be a roz­prá­va­niu. Hovo­rí sa o ňom ako o kra­ji­ne svät­cov a učen­cov, je rodis­kom mno­hých spi­so­va­te­ľov ako Wil­liam But­ler Yeats, James Joy­ce, Samu­el Bec­kett, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, roc­ko­vých sku­pín a spe­vá­kov: U2, The Corrs, Siné­ad O‘Connor (euro​pa​.eu).


Cove­ring an area of 70,280 squ­are kilo­me­ters, Ire­land is home to over 4.5 mil­li­on peop­le, cons­ti­tu­ting app­ro­xi­ma­te­ly 56 of the island of Ire­land (Wiki​pe​dia​.sk). It com­pri­ses four his­to­ri­cal pro­vin­ces: Muns­ter, Leins­ter, Con­nacht, and Uls­ter (atlas​.sk), kno­wn today as Con­naught, Leins­ter, Muns­ter, and Uls­ter (Wiki​pe​dia​.sk). The capi­tal city is Dub­lin. The cli­ma­te in this lowland coun­try is rela­ti­ve­ly mild due to the influ­en­ce of the Gulf Stre­am. Geomorp­ho­lo­gi­cal­ly, the lands­ca­pe bears the marks of past gla­cia­ti­on. The wes­tern coast is roc­ky and high­ly inden­ted. Accor­ding to legend, the­re are more than 40 sha­des of gre­en in Ire­land (atlas​.sk). Mea­do­ws and heat­hlands cover most of the ter­ri­to­ry. Sur­pri­sin­gly, lau­rels and myrt­les, typi­cal of the Medi­ter­ra­ne­an, also thri­ve here. Befo­re human sett­le­ment, bea­vers, wild­cats, bears, and wol­ves lived in Ire­land. Today, it is home to small rodents, birds, and she­ep, and notab­ly, the­re are no sna­kes (Wiki​pe​dia​.sk).

In the 3rd cen­tu­ry BCE, Celts sett­led here, adop­ting Chris­tia­ni­ty in the 5th cen­tu­ry. Vikings lived in the regi­on during the 9th and 10th cen­tu­ries. By the late 12th cen­tu­ry, the English began to occu­py the ter­ri­to­ry, suc­ce­e­ding in doing so by the mid-​17th cen­tu­ry. Ire­lan­d’s inde­pen­den­ce was res­to­red in 1922. In the mid-​19th cen­tu­ry, the Gre­at Fami­ne occur­red, resul­ting in the death of over 1 mil­li­on peop­le (Wiki​pe​dia​.sk).

The majo­ri­ty of the popu­la­ti­on con­sists of the Irish. In recent times, the coun­try has expe­rien­ced a sig­ni­fi­cant wave of immig­ra­ti­on, main­ly from Poland, Lit­hu­ania, Lat­via, and Esto­nia. The­re is also a sub­stan­tial Ame­ri­can com­mu­ni­ty. An esti­ma­ted 10% of the popu­la­ti­on con­sists of fore­ign nati­onals. Major cities inc­lu­de Dub­lin, Cork, Galway, Lime­rick, and Water­ford. Inte­res­tin­gly, the­re are more Irish peop­le living in the Uni­ted Sta­tes than in Ire­land. Reli­gi­ous­ly, Roman Cat­ho­lics hold a sig­ni­fi­cant majo­ri­ty at 86.8%. Jonat­han Swift, the aut­hor of Gul­li­ve­r’s Tra­vels, hai­led from Ire­land. The popu­la­ti­on is kno­wn for its love of music and sto­ry­tel­ling, ear­ning Ire­land the repu­ta­ti­on of the Land of Saints and Scho­lars” and being the birthp­la­ce of nume­rous wri­ters such as Wil­liam But­ler Yeats, James Joy­ce, Samu­el Bec­kett, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, and music acts like U2, The Corrs, and Siné­ad O’Con­nor (euro​pa​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post