Nezaradené

American Idol – Superstar v USA

skala
Hits: 7949

Realita (zdroj Wiki a ďalšie)

Rok  1. 2. 3.
2002 Kelly Clarkson Justin Guarini Nikki McKibbin
2003 Ruben Studdard Clay Aiken Kimberley Locke
2004 Fantasia Barrino Diana DeGarmo Jasmine Trias
2005 Carrie Underwood Bo Bice Vonzell Solomon
2006 Taylor Hicks Katharine McPhee Elliott Yamin
2007 Jordin Sparks Blake Lewis Melinda Doolittle
2008 David Cook David Archuleta Syesha Mercado
2009 Kris Allen Adam Lambert Danny Gokey
2010 Lee DeWyze Crystal Bowersox Casey James
2011 Scotty McCreery Lauren Alaina Haley Reinhart
2012 Phillip Phillips Jessica Sanchez Joshua Ledet
2013 Candice Glover Kree Harrison Angie Miller
2014 Caleb Johnson

Jena Irene

 Alex Preston
2015 Nick Fradiani

Clark Beckham

 Jax
2016 Trent Harmon

La`Porsha Renae

 Dalton Rapattoni
2018 Maddie Poppe

Caleb Lee Hutchinson

 Gabby Berrett
2019 Laine Hardy

Alejandro Aranda

 Madison VanDenburg
2020 Just Sam

Artthus Gunn

 Dillon James, Francisco , Jonny West
2021 Chayce Beckham

Willie Spence

 Grace Kinstler
2022 Noah Thompson

Hunter Girl

 Leah Marlene
2023 Iam Tongi

Megan Danielle

 Colin Stough

Rok 2004

Zaujala Fantasia Barrino, Jennifer Hudson, Diana Degarmo, George Huff

Krajina, Zahraničie, Obce, Moravské obce, Česko, Južná Morava, Fotografie

Polešovice

skala
Hits: 2003

Polešovice ležia v okrese Uherské Hradište, na pomedzí Dolnomoravského úvalu a pohoria Chřiby (polesovice.cz), v nadmorskej výške 223 metrov nad morom. Na ploche 13.07 km2 tu žije 1980 obyvateľov. Z Polešovíc pochádza herec Mojmír Maděrič (Wikipedia CZ).

V oblasti Polešovíc je z minulosti doložená osada Záblacany v 10. a 11. storočí. Prvá písomná zmienka k Polešoviciach je z rok 1220. Obec patrila cisteriánskemu kláštoru vo Velehrade. Obci dominuje kostol svätého Petra a Pavla už od roku 1320 napriek dramatickým zmenám. Zaujímavý je sviatočný ľudový kroj, ktorý sa používa napri. pri slováckych hodoch, ktoré sa konajú druhú nedeľu v októbri. Svoju dávnu históriu má vinohradníctvo. V roku 1922 tu bola zriadená Štátna révova škôlka. Pochádzajú z nej napr. odrody moravský muškát, Olšava, Amos. Na Veľkú noc sa v obci poriada „Košt vína“. Okrem toho sa poriada „Žehnání vína“ za podpory polešovické cimbálovej muziky Kapka a ženského speváckeho súboru Drmolice (polesovice.cz).

Polešovice are situated in the Uherské Hradiště District, on the border between the Dolnomoravský Valleys and the Chřiby Mountains, at an elevation of 223 meters above sea level (polesovice.cz). Covering an area of 13.07 km2, the village is home to 1,980 residents. The actor Mojmír Maděrič hails from Polešovice (Wikipedia CZ).

In the Polešovice region, there is evidence of the settlement Záblacany dating back to the 10th and 11th centuries. The first written mention of Polešovice is from the year 1220. The village belonged to the Cistercian monastery in Velehrad. The dominant feature of the village has been the Church of St. Peter and Paul since 1320, despite dramatic changes. The festive folk costume used during events like the Slovácko festivities, which take place on the second Sunday in October, is noteworthy. Polešovice has a long history of viticulture. In 1922, the State Grape Nursery was established here, giving rise to grape varieties such as Moravian Muscat, Olšava, and Amos. The village hosts the „Wine Tasting“ event during Easter. Additionally, the „Blessing of the Wine“ takes place with the support of the Polešovice cimbalom band Kapka and the women’s singing group Drmolice (polesovice.cz).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Šaštín-Stráže

skala
Hits: 4980

Šaštín-Stráže je mesto na severe Záhoria. Nachádza sa v nej krásna Bazilika Sedembolestnej (). Na ploche 42 km2 žije 5015 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 256 metrov nad morom (mestosastinstraze.sk), v centrálnej časti Záhorskej nížiny, na strednom toku (Wikipedia).

Šaštín-Stráže sú známym mariánskym pútnickým miestom (mestosastinstraze.sk). Prvá zmienka o Šaštíne je z roku 1218 po pomenovaním Saswar (mestosastinstraze.sk), Sasvár. Avšak už od druhej polovice 10. storočia bolo územie Šaštína osídlené. Názov Šaštín je odvodený od maďarského sás – šašina, trstina, pretože sa tu rozprestieralo množstvo močiarov. V roku 1218 Imrich II. daroval lebényenský kláštor Sassin. Šaštínsky hrad bol najdôležitejším strážnym hradom celého Záhoria. Postavili ho pri rieke Myjave ako vodný hrad a potom aj na pahorkatine ako predsunuté stráže (Stráže nad Myjavou) (mestosastinstraze.sk). Rád paulínov sa v roku 1733 podujal postaviť v Šaštíne pútnický chrám a kláštor (mestosastinstraze.sk). Paulíni – pavlíni boli rehoľníci svätého Pavla. Dnes je kláštor a bazilika v správe saleziánskej rehole (Wikipedia). 

Bazilika bola z kostola povýšená v roku 1964 ako prvý chrám na Slovensku (mestosastinstraze.sk). Počas pútí Šaštín navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov (Wikipedia). V roku 1987 baziliku navštívila Matka Tereza (mestosastinstraze.sk). Bazilika je dvojvežová. Pri nej sa nachádza kláštor, kaplnka a stĺp so súsoším Najsvätejšiej trojice. Kostol v Šaštíne je datovaný na rok 1400. Vedľa neho je Loretánska kaplnka zo 17. storočia. Kalváriu pri cintoríne postavili v roku 1798 (mestosastinstraze.sk). Zaujímavosťou je, že netradične vznikla na rovine (mestosastinstraze.sk). Južne od Sedembolestnej sú dva o výmere 1820,31 m2, ktoré vybudovali paulíni a slúžili na rýb (mestosastinstraze.sk). V 18. storočí v Šaštíne manžel Márie Terézie, František Lotrinský založil v kaštieli prvú uhorskú manufaktúru na výrobu textilu – kartúnku. V 19. storočí sa nedokázala udržať, neskôr tu fungoval cukrovar. Židovská synagóga pochádza z roku 1852 (mestosastinstraze.sk). V Šaštíne sa narodila speváčka Jana Kocianová. Pôsobí tu spisovateľ Dušan Dušek (Wikipedia).

Stráže boli pred rokom 1960 samostatnou obcou (mestosastinstraze.sk). V rokoch 1961 až 1971 sa obec nazývala Šaštínske Stráže (mestosastinstraze.sk). Obec vznikla hlboko v stredoveku, jej kostol sa viaže s rokom 1339. Obec bola jednou z najstarších obcí na Záhorí, bola predstrážou Šaštínskeho hradu (mestosastinstraze.sk). Prvá známa písomná zmienka o Strážach je z roku 1392 (mestosastinstraze.sk). V šesťdesiatych rokoch navŕtali horúcu vodu, ktorá sa však nevyužíva (mestosastinstraze.sk). Letohrádok Belveder bol obľúbeným letoviskom Márie Terézie a bol ešte koncom 18.storočia obývaný. Okolo zámočku boli a opatrovateľ 14 až 16 pivníc mal osobitný byt, ktorý ešte stál v roku 1921 a nazýval sa „Kellermajstrom„. Zámok mal vraj podzemné spojenie so šaštínskym zámkom. Začiatkom 19. storočia bol zámok Belveder rozbúraný, ale pivnice stáli až do roku 1918. Pamiatkou na existenciu zámku je zachovaná zámocká studňa, 60 m hlboká, ktorá podzemnými chodbami bola spojená s pivnicami (mestosastinstraze.sk).

Šaštín-Stráže is a town in the northern part of . It is home to the beautiful Basilica of the Seven Sorrows (Peter Kaclík). With an area of 42 km2, the town has a population of 5015 inhabitants. It is situated at an elevation of 256 meters above sea level (mestosastinstraze.sk) in the central part of Záhorie Lowland, along the middle course of the Myjava River (Wikipedia).

Šaštín-Stráže is a renowned Marian pilgrimage site (mestosastinstraze.sk). The first mention of Šaštín dates back to 1218 when it was called Saswar (mestosastinstraze.sk), Sasvár. However, the territory of Šaštín has been inhabited since the second half of the 10th century. The name Šaštín is derived from the Hungarian „sás,“ meaning reed, as the area was covered with numerous marshes. In 1218, Imrich II donated the Sasín estate to the Lebény Monastery. Šaštín Castle was the most important watchtower of the entire Záhorie region, built as a water castle along the Myjava River and later on a hill as an advanced guard (Stráže nad Myjavou) (mestosastinstraze.sk). In 1733, the Pauline order undertook the construction of the pilgrimage church and monastery in Šaštín (mestosastinstraze.sk). The Paulines, also known as Piarists, were followers of Saint Paul. Today, the monastery and basilica are under the administration of the Salesian order (Wikipedia).

The Basilica was elevated from a church in 1964, becoming the first basilica in Slovakia (mestosastinstraze.sk). During pilgrimages, Šaštín attracts tens of thousands of pilgrims (Wikipedia). In 1987, Mother Teresa visited the basilica (mestosastinstraze.sk). The basilica has two towers, and near it, there is a monastery, a chapel, and a column with the Holy Trinity statue. The church in Šaštín dates back to the year 1400. Next to it is the Loretto Chapel from the 17th century. The calvary near the cemetery was built in 1798 (mestosastinstraze.sk) and is noteworthy for being on level ground (mestosastinstraze.sk). South of the Basilica of the Seven Sorrows are two ponds with an area of 1820.31 m2, built by the Paulines for fish farming (mestosastinstraze.sk). In the 18th century, the husband of Maria Theresa, Francis I, established the first Hungarian textile manufacturing factory for fabric production – Kartúnka – in Šaštín Castle. In the 19th century, it couldn’t sustain itself, and later a sugar factory operated there. The Jewish synagogue dates back to 1852 (mestosastinstraze.sk). Singer Jana Kocianová was born in Šaštín, and writer Dušan Dušek resides there (Wikipedia).

Stráže was an independent municipality before 1960 (mestosastinstraze.sk). From 1961 to 1971, the town was called Šaštínske Stráže (mestosastinstraze.sk). The village originated in the Middle Ages, with its church dating back to 1339. Stráže was one of the oldest villages in Záhorie, serving as the outpost of Šaštín Castle (mestosastinstraze.sk). The first known written mention of Stráže is from 1392 (mestosastinstraze.sk). In the 1960s, hot water was drilled but remains unused today (mestosastinstraze.sk). The Belvedere summer palace was a favorite retreat for Maria Theresa and was still inhabited at the end of the 18th century. Vineyards surrounded the castle, and the caretaker of the 14 to 16 cellars had a separate residence called „Kellermajstrom,“ which still stood in 1921. The castle reportedly had an underground connection to Šaštín Castle. Belvedere Castle was demolished at the beginning of the 19th century, but the cellars stood until 1918. A reminder of the castle’s existence is the preserved castle well, 60 meters deep, connected by underground passages to the cellars (mestosastinstraze.sk).

Šaštín-Stráže ist eine Stadt im Norden des Záhorie. Dort befindet sich die wunderschöne Basilika der Sieben Schmerzen Mariens (Peter Kaclík). Auf einer Fläche von 42 km2 leben 5015 Einwohner. Die Stadt liegt auf einer Höhe von 256 Metern über dem Meeresspiegel (mestosastinstraze.sk) in der zentralen Region der Záhorská nížina am Mittellauf des Flusses Myjava (Wikipedia).

Šaštín-Stráže ist ein bekannter Wallfahrtsort der Jungfrau Maria (mestosastinstraze.sk). Die erste Erwähnung von Šaštín stammt aus dem Jahr 1218 unter dem Namen Saswar (mestosastinstraze.sk), Sasvár. Das Gebiet von Šaštín war jedoch bereits seit der zweiten Hälfte des 10. Jahrhunderts besiedelt. Der Name Šaštín leitet sich vom ungarischen „sás – šašina, trstina“ ab, da sich hier viele Sümpfe erstreckten. Im Jahr 1218 schenkte Imrich II. das Kloster Lebény dem Kloster Sassin. Die Šaštín-Burg war die wichtigste Wachburg des gesamten Záhorie. Sie wurde am Fluss Myjava als Wasserburg errichtet und dann auf einem Hügel als Vorposten (Stráže nad Myjavou) (mestosastinstraze.sk). Im Jahr 1733 beschloss der Paulinerorden, eine Wallfahrtskirche und ein Kloster in Šaštín zu errichten (mestosastinstraze.sk). Die Pauliner waren Mönche des heiligen Paulus. Heute werden das Kloster und die Basilika von der Salesianer-Gemeinschaft verwaltet (Wikipedia).

Die Basilika wurde im Jahr 1964 als erster Tempel in der Slowakei zur Basilika erhoben (mestosastinstraze.sk). Während der Wallfahrten besuchen Šaštín mehrere Zehntausend Pilger (Wikipedia). Im Jahr 1987 besuchte Mutter Teresa die Basilika (mestosastinstraze.sk). Die Basilika hat zwei Türme. Neben ihr befinden sich das Kloster, die Kapelle und eine Säule mit der Skulptur der Allerheiligsten Dreifaltigkeit. Die Kirche in Šaštín stammt aus dem Jahr 1400. Daneben steht die Lorettokapelle aus dem 17. Jahrhundert. Die Kalvarienbergkapelle am Friedhof wurde 1798 erbaut (mestosastinstraze.sk). Die Besonderheit ist, dass sie ungewöhnlicherweise auf einer Ebene entstand (mestosastinstraze.sk). Südlich der Basilika der Sieben Schmerzen Mariens gibt es zwei Teiche mit einer Fläche von 1820,31 m2, die von den Paulinern angelegt wurden und zur Fischzucht dienten (mestosastinstraze.sk). Im 18. Jahrhundert gründete Maria Theresias Ehemann, Franz Lothringen, im Schloss die erste ungarische Manufaktur zur Textilherstellung – Kartúnka. Im 19. Jahrhundert konnte sie nicht überleben, später befand sich dort eine Zuckerfabrik. Die Synagoge stammt aus dem Jahr 1852 (mestosastinstraze.sk). In Šaštín wurde die Sängerin Jana Kocianová geboren. Der Schriftsteller Dušan Dušek wirkt hier (Wikipedia).

Stráže war vor 1960 eine eigenständige Gemeinde (mestosastinstraze.sk). In den Jahren 1961 bis 1971 hieß das Dorf Šaštínske Stráže (mestosastinstraze.sk). Das Dorf entstand im tiefen Mittelalter, seine Kirche ist mit dem Jahr 1339 verbunden. Das Dorf war eine der ältesten Siedlungen in Záhorie und war die Vorposten des Šaštín-Burgs (mestosastinstraze.sk). Die erste bekannte schriftliche Erwähnung von Stráže stammt aus dem Jahr 1392 (mestosastinstraze.sk). In den sechziger Jahren bohrten sie heißes Wasser, das jedoch nicht genutzt wird (mestosastinstraze.sk). Das Belveder-Sommerhaus war ein beliebter Erholungsort von Maria Theresia und wurde bis Ende des 18. Jahrhunderts bewohnt. Um das Schloss herum befanden sich Weinberge, und der Aufseher von 14 bis 16 Kellern hatte eine eigene Wohnung, die noch 1921 stand und „Kellermajstrom“ genannt wurde. Das Schloss hatte angeblich eine unterirdische Verbindung zum Schloss Šaštín. Anfang des 19. Jahrhunderts wurde das Schloss Belveder abgerissen, aber die Keller standen bis 1918. Ein Denkmal für die Existenz des Schlosses ist der erhaltene Schlossbrunnen, 60 m tief, der durch unterirdische Gänge mit den Kellern verbunden war (mestosastinstraze.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Podunajsko, Fotografie

Cífer

skala
Hits: 2718

Cífer je s pridruženými časťami Pác a Jarná najväčšou obcou Trnavského okresu. Žije v ňom cca 4000 obyvateľov (cifer.sk). Najstaršia zmienka o Cíferi je už čias Veľkej Moravy z 9. storočia (cifer.sk). Z doby kamennej upútava množstvo nájdenej keramiky. Kolekcia nádob rekonštruovaných z nájdených fragmentov predstavuje najreprezentatívnejší keramický komplex nielen na Slovensku. Našiel sa tu hlinený štítkový idol, najstaršia plastika tohto druhu v strednej Európe (cifer.sk). Z územia Cífera a jeho najbližšieho okolia sa spomínajú nálezy azda najstaršieho germánskeho hrobu na území Slovenska, konkrétne zo začiatku 1. storočia pred n.l. V Cíferi – Páci sa našli zvyšky rímskej usadlosti zo 4. storočia (cifer.sk). Cez Cífer preteká potok Gidra. Pochádzajú z tadeto: plavec Marcel Géry, spisovateľ Milan Zelinka, spevák a muzikant Laco Lučenič, herec, dramaturg a režisér Otto Varečka (Wikipedia). Cíferské výšivky, kroje, šitie majú veľký ohlas a bohatú históriu (google.com). V roku 1892 bola založená výšivkárska dielňa, kde pod vedením Márie Hollóssyovej tvorili náročné výšivky, zástavy, cirkevné a korunovačné rúcha (google.com).

Dominantou je kostol svätého Michala Archaniela. Jeho gotická priťahuje pozornosť. Ďalšou významnou pamiatkou je kaštieľ, ktorý v minulosti slúžil ako sídlo šľachticov. Miestni obyvatelia sa snažia udržiavať prostredníctvom folklórnych podujatí. Mesto je dobre dostupné z hlavných dopravných trás.

Cífer, along with its associated parts Pác and Jarná, is the largest municipality in the Trnava district. It has a population of approximately 4,000 residents (cifer.sk). The earliest mention of Cífer dates back to the times of Great Moravia in the 9th century (cifer.sk). Abundant finds of pottery from the Stone Age have been discovered, with a collection of vessels reconstructed from found fragments representing the most representative ceramic complex not only in Slovakia. A clay tag-like idol was also found here, the oldest sculpture of its kind in Central Europe (cifer.sk). Discoveries from the territory of Cífer and its immediate surroundings include perhaps the oldest Germanic grave on the territory of Slovakia, specifically from the beginning of the 1st century BC. Remains of a Roman settlement from the 4th century were found in Cífer – Pác (cifer.sk).

The Gidra stream flows through Cífer. Notable individuals from Cífer include swimmer Marcel Géry, writer Milan Zelinka, singer and musician Laco Lučenič, and actor, dramaturge, and director Otto Varečka (Wikipedia). Cífer’s embroideries, costumes, and sewing have a great impact and a rich history (google.com). In 1892, an embroidery workshop was established, where, under the guidance of Mária Hollóssy, intricate embroideries, banners, church items, and coronation robes were created (google.com)

The dominant feature of the village is the Church of St. Michael the Archangel. Its Gothic architecture attracts attention. Another significant monument is the castle, which in the past served as the residence of nobility. Local residents strive to maintain traditions through folklore events. The town is easily accessible from major transportation routes.

Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Reportáže zo Slovenska, Umenie, Fotografie

Fotosession Piešťany

skala
Hits: 5671

7. Fotosession – 28.3.2010

V poslednú marcovú nedeľu sa uskutočnilo ďalšie, v poradí už siedme, pokračovanie akcie Piešťanského fotoklubu – Fotosession. Za celý deň som narátal okolo 50 účastníkov, ktorí sa zúčastnili na tomto milom podujatí. Vypočuli sme si niekoľko prednášok, mali sme možnosť porozprávať sa medzi sebou. Ku spoločenskej stránke pozitívne prispel aj spoločný obed. Medzi účastníkmi boli aj členovia fotoklubov z iných miest. Nielen z Piešťan, ale napr. z Galanty, z Trnavy, z Nových Zámkov a z Bratislavy. Príležitosť sme využili aj na vzájomne sa informovanie o pripravovaných podujatiach v roku 2010.

On the last Sunday in March, another, already seventh, continuation of the event organized by the Photoclub took place – Fotosession. Throughout the day, I counted around 50 participants who took part in this pleasant event. We listened to several lectures and had the opportunity to talk among ourselves. The communal aspect was positively contributed to by a shared lunch. Among the participants of the event were also members of photoclubs from other cities, not only from Piešťany but, for example, from Galanta, Trnava, Nové , and . We also took the opportunity to inform each other about upcoming events in 2010.

Na začiatku nám Štepka predstavil predovšetkým výhody farebného priestoru LaB. Ukázal nám možnosti jeho použitia predovšetkým v produkte Adobe Photoshop. Martin ukázal veľkosť priestoru LaB a jeho princíp založený na ľudskom vnímaní.

At the beginning, Martin Štepka introduced primarily the benefits of the LaB color space. He showed us the possibilities of its use, especially in the Adobe Photoshop product. Martin demonstrated the size of the LaB space and its principle based on human perception.

Nasledovala Katarína Mocáková, ktorá nám hovorila o svojej ceste ku zvládnutej gumotlači. Ide o historickú tvorbu fotografií, čo je zaiste v dnešnej digitálnej dobe nezvyčajné. Katke Mocákovej, ako sme počuli, sa táto výtvarná tvorba páči a ja musím povedať, že mne tiež. Určite by som sa sám na gumotlač len tak nedal, ale jej výsledné produkty sa mi veľmi páčia :-). Spomenula aj to, že nevie o nikom na Slovensku, okrem nej a Rasťa Čambala, kto by sa niečomu podobnému venoval. V jej prednáške odznel termín „fotografika“, ktorým označuje svoje a podobné postupy umeleckej tvorby. Jej rozprávanie na mňa spravilo veľký dojem. Namáčanie papiera, tvorba negatívu, skenovanie a mnohé iné vo mne vzbudzovali rešpekt pred vynaloženou energiou, trpezlivosťou a zvládnutou technológiou :-).

Next was Katarína Mocáková, who talked to us about her journey into mastering gum bichromate printing. It involves the historical technique of creating photographs, which is quite unusual in today’s digital age. As we heard, Katarína Mocáková enjoys this artistic form, and I must say that I do too. I certainly wouldn’t engage in gum bichromate printing myself, but I really like the end results of her work :-). She also mentioned that she doesn’t know of anyone in Slovakia, except for herself and Rasťo Čambala, who is dedicated to something similar. In her presentation, the term „photografika“ was mentioned, which she uses to label her and similar processes of artistic creation. Her storytelling made a great impression on me. Immersing paper, creating negatives, scanning, and many other aspects evoked a sense of respect for the energy, patience, and mastered technology involved :-).

Dušan Beláň nám rozprával o lokálnych úpravách v programe Adobe Lightroom. Bol prezentovaný ako nástroj pre fotografov, s tým že časom sa zrejme situácia vyvinie do takej miery, že Photoshop nebude musieť fotograf na drvivú väčšinu úprav, vôbec otvárať. Photoshop bude nástrojom pre grafikov a Lightroom pre fotografov.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Nasledoval obed v krásnych priestoroch Kursalonu. Tentokrát boli aj buchty, s ktorými bol neustále spájaný najmä Peter Ertl :-). Chutilo však všetko a hádam aj všetkým. Samozrejme, podstatné bolo vymeniť si skúsenosti, zážitky a pod.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Po obede v „svadobnej sále“ sme pokračovali prezentáciou projektu VOĽBY, v ktorej Jozef Ondzík (inak praktizujúci anesteziológ) prezentoval viacerých autorov, na ktorých boli zachytené rôzne voľby. Videli sme fotografie počas samotného procesu vo volebnej miestnosti, ale predovšetkým snímky zhotovené počas volebných kampaní. Zaujala ma nesmierna nestrannosť s akou boli fotografie vytvorené. Napokon aj celá prezentácia bola v takom vyrovnanom duchu, kde názor na politiku, a tým samozrejme aj na smerovanie spoločnosti bol len jedným z mnohých. A už vôbec nebola cítiť žiadna voličská preferencia autorov, ani celého projektu. Podobne sa vyjadril aj Martin Ondko v diskusii. Fotografie, ktoré sme videli, nie sú na 100 % tie, ktoré budú aj vo finálnom produkte projektu prezentované, ale zaujímavé bolo, že boli širšiemu auditóriu prezentované prvý krát. Ako povedal aj pán Ondzík, naše reakcie boli preňho určite prínosom.

After lunch in the „wedding hall,“ we continued with the presentation of the project VOĽBY, in which Jozef Ondzík (also a practicing anesthesiologist) presented photographs from various authors, capturing different choices. We saw photographs during the voting process itself in the polling station, but especially shots taken during election campaigns. I was impressed by the incredible impartiality with which the photos were created. Finally, the entire presentation was in such a balanced spirit, where opinions on politics, and thus, of course, on the direction of society, were just one of many. There was no sense of any voter preference from the authors or the entire project. Martin Ondko expressed a similar sentiment in the discussion. The photos we saw are not 100% the ones that will be presented in the final project, but it was interesting that they were presented to a wider audience for the first time. As Mr. Ondzík said, our reactions were certainly beneficial for him.

Ako posledný vystúpil Joe Klamar, alebo ak chcete Jozef Klamár. Viacnásobný víťaz Czech Press Photo a iných súťaží, fotografujúci pre francúzsku agentúru AFP, rodák z Jasnej-Záhradiek. Joe nám ukázal kvantum fotografií, ktoré sa nám všetkým iste páčili. Hovoril síce viackrát, že sa na plátne z dataprojektoru občas pritrafia zlé snímky, ale evidentne sa mu nedarilo naplniť túto myšlienku. Viaceré jeho zábery som videl predtým aj na papieri vo veľkom formáte na výstavách v Bratislave. Najprv nám ukázal fotky zo športových súťaží, predovšetkým z lyžovania a zo skokov na lyžiach. Potom sme videli aj zopár silných záberov napr. z Bosny. Trošku sme načreli do problematiky spôsobu, ako sa dostať na to správne miesto. Napríklad počas oficiálnej návštevy pápeža, ale aj trebárs, čo robiť v dave počas demonštrácie. Dozvedeli sme sa aj to, že spravodajstvo si vyžaduje produkovať fotografie aj vtedy, keď sa prakticky nič nedeje. Mnohokrát každý deň. Videli sme fotografie aj zo Slovenska, aj trošku fotografií z voľnej tvorby – na Muráni a pár autoportrétov. Na konci sa Joe vrátil ku športu, videli sme napr. zábery z Pekingskej olympiády, biatlon a futbal.

As the last speaker, Joe Klamar, or Jozef Klamár, took the stage. A multiple winner of Czech Press Photo and other competitions, photographing for the French agency AFP, born in Jasna-Záhradky. Joe showed us a plethora of photographs that surely appealed to all of us. Although he mentioned several times that occasionally bad shots hit the screen from the data projector, he evidently failed to fulfill this idea. I had seen several of his shots before on paper in large format at exhibitions in Bratislava. First, he showed us photos from sports competitions, especially from skiing and ski jumping. Then we saw some powerful shots, for example, from Bosnia. We delved a bit into the issue of how to get to the right place. For example, during the official visit of the pope, or even what to do in a crowd during a demonstration. We also learned that journalism requires producing photos even when practically nothing is happening. Many times every day. We saw photos from Slovakia and a bit of free-form photography – horses in Muráň, and a few self-portraits. In the end, Joe returned to sports, showing shots from the Beijing Olympics, biathlon, and football.

Podľa Jožovho rozprávania bolo jasné, že často trpí nedostatkom času. Spravodajská fotografia mu neposkytuje veľa možností tvoriť – je to však dosť paradoxné, pretože fotografie Joe Klamaru nesú svoj rukopis a sú zasiahnuté nápadmi. Napriek tomu, že od odfotenia záberu pre agentúru, po jej odovzdanie, má niekedy polhodinu, niekedy hodiny, určite však nie deň, Joe dokáže tomu úspešne tvoriť. A stáva sa, že svoje fotky vidí až keď ich niekto opublikuje. Na druhej strane je rád za množstvo príležitostí, ktoré mu jeho práca poskytuje. Raz by Joe chcel mať viac času na fotografovanie. Celý pôsobil veľmi skromne, často z jeho úst vyšla veta v zmysle „to sa dá urobiť oveľa lepšie“. Zaujala ma veľmi jedna, pre mňa nečakaná myšlienka, ktorú Joe spomenul – „choďte si fotiť Africký pohár vo futbale – tí chlapci hrajú ešte pre radosť“. Po výdatnej dávke Joe Klamara siedme Fotosession úspešne skončilo. Teším sa na ďalšie pokračovanie tejto dobrej myšlienky.

According to Joe’s narrative, it was clear that he often suffers from a lack of time. Reportage photography doesn’t offer him many opportunities to create – it’s quite paradoxical, as Joe Klamar’s photos carry his signature and are infused with ideas. Despite having sometimes only half an hour, sometimes hours, but certainly not a day, from taking a shot for the agency to delivering it, Joe manages to create successfully. It happens that he sees his photos only when someone publishes them. On the other hand, he appreciates the many opportunities his work provides him. Joe would like to have more time for photography someday. Throughout the time, he appeared very modest, often saying things like „this can be done much better.“ One unexpected idea that caught my attention was when Joe mentioned, „Go shoot the African Cup in football – those guys still play for joy.“ After a generous dose of Joe Klamar, the seventh Fotosession ended successfully. I look forward to the next continuation of this good idea.

6. Fotosession – 25.10.2009

Téma: Zhotovovanie rôznorodých fotografických obrazov v meste Piešťany vo vymedzenom čase všetkými zúčastnenými fotografmi, s cieľom zachytenia subjektívnych individuálnych pohľadov na mesto a život v ňom. Ráno sme sa zišli v Kursalone, bohužiaľ kvôli pretrvávajúcim zrážkam v uplynulom týždni, v menšom počte. Bolo nás do 15 maximálne odhadujem. Dlhý, skutočne veľmi dlhý čas predtým bolo pomerne hrozné počasie na pobyt vonku, ale v sobotu 25.10 bolo v Piešťanoch ako stvorené na fotenie. Mám pocit, že každý si fotografoval sám. Večer sme sa zišli a fotografie sme odovzdali vo formáte JPG. Narobené fotografie potom preberali na svojich každotýždenných stretnutiach v klube jeho členovia a vybrali cca 50 fotografií, ktoré potom viac ako mesiac boli vystavené v Kursalone. Pekná myšlienka, však?

Subjekt: Creating diverse photographic images in the town of Piešťany within a defined time frame by all participating photographers, with the aim of capturing subjective individual views of the town and life in it. In the morning, we gathered at Kursalon, unfortunately, due to persistent rainfall in the past week, in smaller numbers. I estimate there were a maximum of 15 of us. A long, truly very long time before that, the weather for being outside was quite terrible, but on Saturday, October 25, Piešťany seemed perfect for photography. I feel like everyone was capturing their own perspective.

In the evening, we met again, and the photographs were submitted in JPG format. The photos taken were then reviewed by the members of the club at their weekly meetings, and approximately 50 photographs were selected. These selected photos were exhibited in Kursalon for over a month. A nice idea, isn’t it?

5. Fotosession – 5.4.2009 – tentoraz som sa akcie nezúčastnil. / I did not participate in the event.

4. FotoSession v Piešťanoch

V priestoroch Kursalonu sa konalo 26.10.2008 už štvrté stretnutie fotoklubov a fotografov. Spáchal ho Piešťanský fotoklub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám „doma„, na toto podujatie vybral po prvý raz. Program ma lákal, samozrejme bol som zvedavý na realizáciu. Ráno sme začali po úvodnom privítaní prezentáciou firmy SONY. Predstavitelia SONY nám prezentovali fotoaparáty a objektívy svojej značky. Odhadom priniesli 8-10 fotoaparátov a cca 15 objektívov, zopár bleskov. Nechýbala ani najnovšia α 900. Skúšali sme aj objektív s dvoma nastaviteľnými svetelnosťami 2.8 a 5.6. Techniku sme mohli vyskúšať, ohmatať, cca do 16 hodiny. Bolo to každopádne prínosné.

Potom nám Ivan Čaniga, známy fotograf svetového mena, prezentoval svoje portrétne fotografie. Hovoril o možných riešeniach portrétovania v časovom strese, o komunikácii, o svetle, o voľnosti pri tvorbe fotografie apod. Videli sme množstvo fotografií z rôznych prostredí. Prezentácia sa predĺžila oproti plánu, aj otázok Ivan zodpovedal viacero. Po prezentácii, vo viacmenej voľnejšom čase, ukázal veľa fotografií na papieri, o ktoré bol dosť vysoký záujem. Je to zrejmé z fotografií nižšie.

Nasledovala moderovaná diskusia. Veľmi som bol zvedavý, čo z toho bude. Moderátorom bol Maroš Dubovský a neskôr Martin Ondko. Veľa otázok ale nebolo treba hosťom klásť, ich odpovede asi prekvapili mnohých. Boli vlastne dlhé, ale svojim spôsobom aj tak krátke. Boli predovšetkým zmysluplné, plné emócii, skúsenosti, sebapoznania i poznania druhých. Odpovedala Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal a Ivan Čaniga.

On October 26, 2008, the fourth meeting of photo clubs and photographers took place at the Kursalon premises, organized by the Piešťany Photo Club. Despite having it „at home,“ I chose to attend this event for the first time. The program was enticing, and I was curious about the execution. In the morning, we started with an introductory welcome, followed by a presentation from SONY. Representatives from SONY showcased their brand’s cameras and lenses, bringing around 8-10 cameras, approximately 15 lenses, and a few flashes. The latest α 900 was also part of the display. We had the opportunity to try and explore the equipment until around 4 p.m., which was undoubtedly beneficial.

Subsequently, Ivan Čaniga, a renowned photographer of international acclaim, presented his portrait photographs. He discussed possible solutions for portrait photography under time constraints, communication techniques, the role of light, creative freedom in photography, and more. We saw numerous photographs from various settings. The presentation extended beyond the planned time, and Ivan addressed several questions from the audience. After the presentation, during a somewhat more relaxed period, he also showed many printed photographs that garnered considerable interest, as evident from the photos below.

A moderated discussion followed, and I was quite curious about the outcome. Maroš Dubovský served as the moderator, later joined by Martin Ondko. However, there wasn’t a need for many questions from the audience; the answers from the guests likely surprised many. The responses were, in a way, lengthy but still short. They were meaningful, full of emotions, experiences, self-awareness, and insights into others. Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal, and Ivan Čaniga participated in providing responses.

Po úžasnej diskusii sme nasýtili svoje žalúdky a nasledoval voľnejší program. Ja som ho využil na rozvíjanie medziľudských vzťahov. Poobede nám Edo Čupka odprezentoval fotografovanie jazzového festivalu International Jazz Piešťany, ktorý prebieha značnú časť roka v bare Art Jazz Gallery u Doda Šošoku. Ten je mimochodom neďaleko od Kursalonu na Winterovej ulici.

Niektorí cezpoľní sa s nami postupne lúčili, iní sa k nám večer pridali, pretože nás čakala vernisáž FotoKursalon 2008. Do sa prihlásilo 32 účastníkov. Vernisáž bola spojená s vyhlásením výsledkov. Všetko prebehlo hladko, na vernisáž došlo podľa môjho odhadu 50-80 ľudí. Výstava potrvá v priestoroch Kursalónu do 30.11.2008. Primátor Piešťan podporil FotoSession nielen svojou osobnou účasťou, ale aj tým, že jednu cenu určil sám. V neposlednom rade sa podieľal na cene pre víťaza FotoKursalonu a okrem iného aj pre víťaza predtým sa konajúcej akcie ParkFoto. Piešťany sú nádherné miesto, kde si vždy našlo svoje miesto. Dúfam, že to tak zostane :-)

Večer, cca od 19:30 nám, aj verejnosti predviedli svoje umenie muzikanti v zložení: Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji a Caroline Hitland. Erich je kráľom slovenského blues a je to uznávaný umelec. Caroline Hitland je nórska speváčka, ktorá pôsobí medzi Stanom a Erichom ako kvet medzi listami. Jej neskutočne sympatický prejav môžete posúdiť podľa fotografií dole. Škoda, že nemôžete počuť aj jej spev, stojí to za to! Samozrejme aj chlapci boli výborní.

After an amazing discussion, we satisfied our stomachs, and a more relaxed program followed. I used this time to foster interpersonal relationships. In the afternoon, Edo Čupka presented photography from the International Jazz Piešťany jazz festival, which takes place for a significant part of the year at the Art Jazz Gallery near Winterova Street, not far from Kursalon.

Some attendees gradually bid farewell to us, while others joined us in the evening as we awaited the opening of the PhotoKursalon 2008 exhibition. Thirty-two participants entered the competition. The exhibition opening was combined with the announcement of the results. Everything went smoothly, and about 50-80 people attended the vernissage, based on my estimate. The exhibition will run at Kursalon until November 30, 2008. The mayor of Piešťany supported FotoSession not only with his personal presence but also by personally designating one of the prizes. He also contributed to the prize for the winner of FotoKursalon and, among other things, the winner of the previously held ParkFoto event. Piešťany is a beautiful place where art has always found its home. I hope it stays that way.

In the evening, around 7:30 PM, musicians, including Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji, and Caroline Hitland, showcased their artistry to us and the public. Erich is the king of Slovak blues and a recognized artist. Caroline Hitland is a Norwegian singer who acts as a flower among the leaves between Stan and Erich. You can judge her incredibly likable demeanor based on the photos below. Unfortunately, you can’t hear her singing, but it’s worth it! Of course, the guys were excellent as well.

, ,