Akvaristika, Údržba

Dno a dekorácia

Hits: 28496

Dno

Dno nádr­že tvo­rí štrk, prí­pad­ne pie­sokmik­ro­or­ga­niz­my. Štrk je ide­ál­ny o veľ­kos­ti zŕn 34 mm. Ak pou­ži­je­me pie­sok, tak by mal byť hru­bo­zrn­ný. Vo väč­ši­ne prí­pa­dov. Jem­no­zrn­ný pie­sok udu­sí pomer­ne rých­lo tlak vody a potom dochá­dza k nežia­du­ce­mu ana­e­rób­ne­mu roz­kla­du. Ako sub­strát je mož­né pou­žiť v nie­kto­rých prí­pa­doch aj pôdu, avšak v pôde je pomer­ne roz­vi­tá ché­mia, tak­že odpo­rú­čam postu­po­vať opatr­ne a rad­šej vo väč­ších obje­moch nádr­že. Urči­te však sa – pôda sa veľ­mi hodí pre pes­to­va­nie rast­lín. Zlož­ky dna posky­tu­jú život­ný pries­tor naj­mä pre bak­té­rie, kto­ré sa nám sta­ra­jú o cel­ko­vý meta­bo­liz­mus eko­sys­té­mu akvá­ria. Tam pre­bie­ha roz­kladsyn­té­za hmo­ty. Pre­to je dôle­ži­té, aby sme do dna zasa­ho­va­li len mini­mál­ne, v žiad­nom prí­pa­de sa nesmie dez­in­fi­ko­vať, pre­mý­vať vo vode kaž­dý týž­deň apod. Dno takis­to trpí lie­či­va­mi. Ak zakla­dá­me novú nádrž, pou­ži­me ak máme k dis­po­zí­cii, aspoň malé množ­stvo sta­ré­ho pies­ku, sta­ré­ho štr­ku. V dne pre­bie­ha mine­ra­li­zá­cia, roz­klad hmo­ty, nit­ri­fi­ká­cia, denit­ri­fi­ká­cia, odbú­ra­va­nie škod­li­vých látok, aku­mu­lá­cia látok, atď.. Od dna sa tre­ba v akva­ris­ti­ke doslo­va odrá­žať. Má aj mecha­nic­kú fun­kciu. Do dna sadí­me rastliny.

Deko­rá­cia

Deko­rá­ciu pova­žu­jem z hľa­dis­ka pri­ro­dze­nos­ti za veľ­mi pod­stat­nú. Ide aj o este­tic­ký aspekt, aj o bio­lo­gic­ký. Deko­rá­cia by mala zod­po­ve­dať náro­kom tej kto­rej taxo­no­mic­kej sku­pi­ne. Aj pre­to odpo­rú­čam cho­vať spo­lu dru­hy, kto­ré sú z rov­na­kej geo­gra­fic­kej oblas­ti. Potom máte šan­cu sa dopra­co­vať k väč­ším cho­va­teľ­ským úspe­chom. Tvo­ria ju napr. väč­šie ska­ly, dre­vo (kore­ne), samo­ras­ty ale aj rast­li­ny. Pre jed­not­li­vé dru­hy, oblas­ti je vhod­né pou­žiť iné hor­ni­nyneras­ty. Napr. pre ame­ric­ké cich­li­dy sú vhod­né brid­li­ce, pre afric­ké naopak skôr žula, tra­ver­tín, vápe­nec, tuf. Nie je vhod­né pou­žiť hor­ni­ny a neras­ty obsa­hu­jú­ce vyso­ký podiel kovov, napr. mag­ne­zit, ale­bo pyrit. Pre­to aby nám ska­ly nede­ter­mi­no­va­li zvy­šu­jú­cu sa tvrdo­sť, ak ten­to stav je pre nás nežia­du­ci, pou­ži­je­me tuf, ale­bo kre­mi­či­té hor­ni­ny, mate­riál neob­sa­hu­jú­ci váp­nik a hor­čík. Kame­ne sa dajú kúpiť, ale­bo kde­si naz­bie­rať – ak sa vám to poda­rí, sta­čí ich vydr­hnúť a dob­re umyť a sú pou­ži­teľ­né. V prí­pa­de pou­ži­tia vápen­ca voda bude vyka­zo­vať vyš­šiu tvrdo­sť ako voda výcho­dis­ko­vá. Hodí sa to, ak potre­bu­jem vodu tvr­d­šiu. napr. pre živo­rod­ky stred­nej Ame­ri­ky ak dis­po­nu­je­me vodou veľ­mi mäk­kou. Na to, aby sme zis­ti­li prí­tom­nosť váp­ni­ka, môže­me pou­žiť postup pou­ží­va­ný naj­mä v pedo­ló­gii, a to síce, že nale­je­me na hor­ni­nu, ale­bo nerast kyse­li­nu a posú­di­me či reak­cia syčí a ako sil­no. Môže­me pou­žiť napr. ocot, HCl, H2SO4, H3PO4. Po reak­cii dot­knu­tý kameň rad­šej zahoď­me, ale­bo aspoň poriad­ne umy­me pod tečú­cou vodou.

Dre­vo je takis­to vhod­ný mate­riál. Čas­to sa im v akva­ris­tic­kej pra­xi vra­ví kore­ne. Ak ho kúpi­te máte obcho­dom zaru­če­nú bez­peč­nosť. Ide väč­ši­nou o subt­ro­pic­ké dre­vo man­gro­vov – ťaž­ké dre­vo plné vody (príb­rež­ná vege­tá­cia), prí­pad­ne o afric­ké mopa­ni, opu­wa, flo­rex. Ak pou­ži­je­me dre­vo pri­ne­se­né z prí­ro­dy, malo by sa jed­nať o star­ší kus, naj­lep­šie dub, jel­ša. Náj­de­me ich naj­mä v níz­kych nad­mor­ských výš­kach, v luž­ných lesoch pri vod­ných tokoch. Vhod­né je pou­ži­tie aj sta­rej kôry. Pred apli­ká­ci­ou v nádr­ži sta­čí dre­vo umyť. Je mož­né aby dre­vo vyslo­ve­ne hni­lo, ale len pre nie­kto­ré dru­hy, a v dosta­toč­ne veľ­kom obje­me – napr. neón­ky. Také­to dre­vo nám bude tla­čiť pH sme­rom dole, naj­mä v prí­pa­de hni­tia, vylu­čo­vať humí­no­vé kyse­li­ny – pris­pie­vať ku tvor­be orga­nic­kých che­lá­tov, k zachy­tá­va­niu mine­rál­nych látok ako napr. žele­za. Rov­na­ko úcty­hod­ná je ich pod­po­ra pri tvor­be mik­rof­ló­ry dna, dekom­po­zí­cii hmo­ty. Humí­no­vé kyse­li­ny sú dôle­ži­tou súčas­ťou aj meta­bo­lic­kých pro­ce­sov v pôde v sucho­zem­ských pod­mien­kach. Toto dre­vo nám bude na 99% vodu far­biť do hne­da – je jed­no či ide o dre­vo zakú­pe­né v obcho­de ale­bo zado­vá­že­né inak. Pro­ce­dú­ry kážu­ce dre­vo variť, soliť, máčať vo vode, drhnúť pova­žu­jem za neadek­vát­ne, pre­to­že vyna­lo­že­né úsi­lie je pod­ľa mňa prí­liš veľ­ké. Je prav­da, že to pomô­že pro­ti far­be­niu (ale musí­te sa naozaj veľ­mi veľ­mi sna­žiť), ale ja som zás­tan­com jed­no­duch­šie­ho rie­še­nia – časom, zhru­ba po tri­štvr­te roku prie­mer­ne veľ­ký kus dre­va far­biť pre­sta­ne. Deko­rá­cia plní aj fun­kciu bio­tic­kú, nie­len este­tic­kú. Ska­ly a dre­vo tvo­rí úkry­ty – pries­tor pre dro­be­nie teri­tó­rií, čo je veľa­krát nevy­hnut­né. Má zjav­ný vplyv na sprá­va­nie sa našich milá­či­kov. Okrem toho môže pred­sta­vo­vať pek­nú súčasť náš­ho malé­ho ume­lé­ho eko­sys­té­mu zva­né­ho akvá­ri­um. Ako deko­rá­ciu chá­pem za urči­tých okol­nos­tí, resp. uhla pohľa­du, aj rast­li­ny, ich vzá­jom­né uspo­ria­da­nie. Naj­mä v prí­pa­de bio­to­po­vých akvá­rií napr. pre bojov­ni­ce, ale­bo koli­zy ide o názor­né prí­kla­dy. V tých­to nádr­žiach je vhod­né neus­tá­le udr­žia­vať množ­stvo mate­riá­lu z dre­va, šišiek, plá­va­jú­cich rast­lín, vod­ných rast­lín, rast­lín na hla­di­ne apod. Vte­dy rast­li­ny plnia aj fun­kciu úkrytov.

Poza­die môže byť takis­to veľ­mi význam­nou zlož­kou akvá­ria, aj keď sa bez neho zaobí­de. V naj­ľah­šom prí­pa­de ho môže tvo­riť tape­ta zakú­pe­ná v obcho­de, prí­pad­ne vytvo­re­ná nami. Pries­tor zadnej ste­ny môže­me rie­šiť aj zatre­tím na neja­kú tma­vú far­bu, čas­tá je mod­rá, hne­dá ale­bo čier­na. Troj­roz­mer­né – 3D poza­die je mož­né vytvo­riť z rôz­ne­ho mate­riá­lu. Sú dostup­né v obchod­nej sie­ti, ale mož­no si ich vyro­biť aj vlast­ný­mi ruka­mi. Vhod­ný mate­riál je napr. polys­ty­rén, na vylep­ta­nie sa pou­ží­va rie­did­lo. Ako lepid­lo naň sa hodí epo­xi­do­vá živi­ca, taká kto­rá neško­dí osa­den­stvu, neroz­púš­ťa sa vo vode. Lepí­me brid­li­cu, iné kame­ne, dre­vo, pod­ľa chu­ti. Lepid­lo sa posy­pá­va pies­kom, pre­to­že v prí­pa­de že bude na vidi­teľ­né, samot­né lepid­lo nevy­ze­rá veľ­mi dob­re bez tej­to prí­sa­dy. Vhod­ným základ­ným mate­riá­lom je aj poly­ure­tá­no­vá pena. Dbá­me na tom, aby zadná časť bola vhod­ne pri­le­pe­ná na zadnú ste­nu akvá­ria, aby sa ten­to pries­tor nestal život­ným pries­to­rom pre men­šie ryby, a aby sa zadná ste­na zby­toč­ne nazariasovala.

Tra­ver­tín – sopeč­ný vápe­nec je deko­rač­ná hor­ni­na, kto­rá má veľ­mi čle­ni­tý reli­éf. Nie­ke­dy sú na ňom rôz­ne jam­ky, die­ry – útva­ry sme­rom dnu, ale nie­ke­dy aj sme­rom von – vte­dy to vyze­rá ako­by boli na ňom neja­ké zrná. Sám mám tra­ver­tín pre­vŕ­ta­ný mies­ta­mi ako emen­tál. Mám ho pou­kla­da­ný tak, aby tvo­ril množ­stvo úkry­tov pre veľ­ké aj men­šie dru­hy. On zvy­šu­je vylu­čo­va­ním váp­ni­ka tvrdo­sť vody, spo­lu s čím tak­mer vždy ide aj zvy­šo­va­nie alka­li­ty – zása­di­tos­ti. Tra­ver­tín mám pou­ži­tý v akvá­riu s druh­mi z jaze­ra Tan­ga­ni­ka. Okrem toho mám aj spo­mí­na­né dre­vo, kedy­si som ho kom­po­no­val spo­lu s kameň­mi, dnes mám skôr časť kamen­nú a časť dre­ve­nú. Nie­ke­dy pou­ži­jem v jed­nej čas­ti men­šie kame­ne a deko­rá­ciu pris­pô­so­be­nú pre potre­by škôl­ky”. Pre Mala­wij­ské cich­li­dy pou­ží­vam tuf, čo je takis­to sopeč­ná – vul­ka­nic­ká hor­ni­na, avšak neob­sa­hu­je ani zďa­le­ka toľ­ko váp­ni­ka ako tra­ver­tín. Okrem toho má niž­šiu hus­to­tu, vzhľa­dom na svoj pôvod má amorf­ný cha­rak­ter – mate­riál, kto­rý vzni­kol veľ­mi náh­lym stu­hnu­tím žera­vej mag­my – pre­to sa vyzna­ču­je deko­rač­ným vzhľa­dom. Okrem toho občas pou­ži­jem jel­šo­vé šiš­ky a dubo­vé dre­vo a dubo­vú kôru. Pod­stat­nou a neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou sú aj rast­li­ny. Tu pla­tí, že dno narú­šam iba v nevy­hnut­ných prí­pa­doch. Ako poza­die v cich­li­do­vých nádr­žiach pou­ží­vam poza­die Slim Line od Back to Nature.


Bot­tom

The bot­tom of the tank is typi­cal­ly com­po­sed of gra­vel or sand along with mic­ro­or­ga­nisms. Gra­vel with grain sizes of 3 – 4 mm is ide­al, whi­le coarse-​grained sand is recom­men­ded to pre­vent ana­e­ro­bic decay. In some cases, soil can also be used as a sub­stra­te, espe­cial­ly for plant gro­wth. Dis­tur­bing the bot­tom should be kept to a mini­mum, as it ser­ves as a habi­tat for bac­te­ria invol­ved in the ove­rall meta­bo­lism of the aqu­arium eco­sys­tem. The bot­tom has a mecha­ni­cal func­ti­on as well, pro­vi­ding a pla­ce for planting.

Deco­ra­ti­on

Deco­ra­ti­ons play a sig­ni­fi­cant role in the aqu­arium, both aest­he­ti­cal­ly and bio­lo­gi­cal­ly. Dif­fe­rent types of rocks, wood (roots), and plants are used as deco­ra­ti­ons. The cho­ice of rocks and mine­rals depends on the geog­rap­hi­cal ori­gin of the fish spe­cies in the tank. Mate­rials con­tai­ning high levels of metals should be avo­ided. Wood, such as man­gro­ve roots or Afri­can mopa­ni, can be used, but care must be taken to ensu­re it does not nega­ti­ve­ly impact the water para­me­ters. Deco­ra­ti­ons also pro­vi­de hiding spa­ces, ter­ri­to­rial boun­da­ries, and influ­en­ce the beha­vi­or of the fish. Live plants are con­si­de­red deco­ra­ti­ons as well, con­tri­bu­ting to the ove­rall bio­tic and aest­he­tic aspects of the aquarium.

Whi­le not strict­ly neces­sa­ry, a backg­round can enhan­ce the appe­a­ran­ce of the aqu­arium. It can be as sim­ple as a store-​bought wall­pa­per or a pain­ted dark color. Three-​dimensional backg­rounds can be cre­a­ted using mate­rials like polys­ty­re­ne or poly­uret­ha­ne foam. Tra­ver­ti­ne, a vol­ca­nic limes­to­ne, is dis­cus­sed as a deco­ra­ti­ve rock, and its pla­ce­ment in the tank is desc­ri­bed. The aut­hor also uses Back to Natu­re­’s Slim Line backg­round in cich­lid tanks. This text pro­vi­des guidan­ce on the phy­si­cal com­po­nents of an aqu­arium, emp­ha­si­zing the­ir impor­tan­ce in cre­a­ting a natu­ral and func­ti­onal envi­ron­ment for the fish.


Boden

Der Boden des Aqu­ariums bes­teht in der Regel aus Kies oder Sand zusam­men mit Mik­ro­or­ga­nis­men. Kies mit Korn­größen von 3 – 4 mm ist ide­al, wäh­rend grob­kör­ni­ger Sand emp­foh­len wird, um ana­e­ro­ben Abbau zu ver­hin­dern. In eini­gen Fäl­len kann auch Erde als Sub­strat ver­wen­det wer­den, ins­be­son­de­re für das Pflan­zen­wachs­tum. Das Stören des Bodens soll­te auf ein Mini­mum redu­ziert wer­den, da er als Lebens­raum für Bak­te­rien dient, die am Gesamts­tof­fwech­sel des Aquarium-​Ökosystems bete­i­ligt sind. Der Boden hat auch eine mecha­nis­che Funk­ti­on, indem er einen Ort zum Pflan­zen bietet.

Deko­ra­ti­on

Deko­ra­ti­onen spie­len im Aqu­arium eine wich­ti­ge Rol­le, sowohl äst­he­tisch als auch bio­lo­gisch. Unters­chied­li­che Arten von Fel­sen, Holz (Wur­zeln) und Pflan­zen wer­den als Deko­ra­ti­on ver­wen­det. Die Auswahl von Fel­sen und Mine­ra­lien hängt vom geo­gra­fis­chen Urs­prung der Fis­char­ten im Tank ab. Mate­ria­lien mit hohen Metall­ge­hal­ten soll­ten ver­mie­den wer­den. Holz wie Man­gro­ven­wur­zeln oder afri­ka­nis­ches Mopa­ni kön­nen ver­wen­det wer­den, es muss jedoch darauf geach­tet wer­den, dass es die Was­ser­pa­ra­me­ter nicht nega­tiv bee­in­flusst. Deko­ra­ti­onen bie­ten auch Vers­teck­mög­lich­ke­i­ten, ter­ri­to­ria­le Gren­zen und bee­in­flus­sen das Ver­hal­ten der Fis­che. Leben­de Pflan­zen gel­ten eben­falls als Deko­ra­ti­on und tra­gen zu den bio­tis­chen und äst­he­tis­chen Aspek­ten des Aqu­ariums bei.

Obwohl nicht unbe­dingt not­wen­dig, kann ein Hin­ter­grund das Ers­che­i­nungs­bild des Aqu­ariums ver­bes­sern. Es kann so ein­fach wie eine im Laden gekauf­te Tape­te oder eine dunk­le Far­be sein. Dre­i­di­men­si­ona­le Hin­ter­grün­de kön­nen aus Mate­ria­lien wie Polys­ty­rol oder Poly­uret­han­schaum her­ges­tellt wer­den. Tra­ver­tin, ein vul­ka­nis­cher Kalks­te­in, wird als deko­ra­ti­ver Ste­in bes­pro­chen, und sei­ne Plat­zie­rung im Tank wird besch­rie­ben. Der Autor ver­wen­det auch den Hin­ter­grund Slim Line von Back to Natu­re in Cich­li­den­bec­ken. Die­ser Text gibt Anle­i­tun­gen zu den phy­sis­chen Kom­po­nen­ten eines Aqu­ariums und betont deren Bede­utung bei der Schaf­fung einer natür­li­chen und funk­ti­ona­len Umge­bung für die Fische.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Filtrácia

Hits: 24587

Fil­tro­va­nie akvá­ria je prak­tic­ky nevy­hnut­né. Zabez­pe­ču­je rov­no­mer­né roz­miest­ne­nie pozi­tív­nych aj nega­tív­nych zlo­žiek vody v nádr­ži a fil­trá­ciu vody cez fil­trač­né hmo­ty – zadr­žia­va­nie nečis­tôt, prí­pad­ne ich trans­for­má­cia. Uva­žo­vať o pros­pe­ru­jú­com akvá­riu bez fil­tra sa dá iba v nádr­žiach úzko zame­ra­ných na rast­li­ny. Ako fil­trač­ná hmo­ta sa pou­ží­va naj­mä tzv. bio­mo­li­tan – ide o lát­ku blíz­ku moli­ta­nu, kto­ré však neob­sa­hu­je feno­ly. Zväč­ša je vyro­be­ný na báze poly­ure­tá­nu. Fil­tro­vať sa dá aj cez kom­pre­sor a malý oby­čaj­ný mecha­nic­ký moli­ta­no­vý fil­ter. Hlav­ne do ele­men­tiek a malých nádr­ží sa pou­ží­va­jú fil­tre, kto­ré sú čas­to ozna­čo­va­né ako ele­ment­ko­vé fil­tre. Ak je taký­to fil­ter veľ­mi zaškr­te­ný ven­ti­lom, v akva­ris­tic­kej pra­xi je zau­ží­va­ný názov prek­vap­ká­va­cí fil­ter. Taký­to fil­ter, len mini­mál­ne ženie vodu, čo však pre čerstvo vylia­hnu­tý poter, prí­pad­ne vyví­ja­jú­ce sa ikry úpl­ne posta­ču­je. Fil­tre sú buď von­kaj­šie ale­bo vnú­tor­né. Roz­diel je v tom, že hlav­ná časť von­kaj­šie­ho fil­tra je umiest­ne­ná mimo akvá­ria, čo nesie zo sebou množ­stvo výhod. Je však drah­ší ako vnú­tor­ný fil­ter.

Pre jazier­ka sa pou­ží­va­jú špe­ciál­ne fil­tre, pod­ľa toho ako sil­né majú byť, či budú ponor­né, či budú vodu tla­čiť doho­ra, ale­bo dodo­la. Čas­to sa naj­mä v prí­pa­de cho­va­te­ľov, prí­pad­ne v obcho­doch – akva­ris­ti­kách stret­núť s rie­še­ním, kedy je na obje­mo­vo malé čer­pad­lo nasa­de­ný jed­no­du­cho moli­tan bez aké­ho­koľ­vek oba­lu. Tre­ba si uve­do­miť, že dôle­ži­tej­šia úlo­ha fil­trá­cie sa deje vnút­ri moli­ta­nu – úlo­ha mecha­nic­ké­ho fil­tro­va­nia je dru­ho­ra­dá. Je samoz­rej­me mož­ná aj ich kom­bi­ná­cia, prí­pad­ne pris­pô­so­be­nia von­kaj­šie­ho a vnú­tor­né­ho fil­tra. Za bež­ných okol­nos­tí vnú­tor­ný fil­ter fun­gu­je ako oxi­do­vad­lo. Na fil­trač­ných hmo­tách sa zachy­tá­va­jú okrem iné­ho všet­ky živi­ny, a per­fekt­ným požie­ra­čom žele­za – Fe je prá­ve vnú­tor­ných fil­ter. Tomu­to zabra­ňu­je pou­ži­tie orga­nic­kých kom­ple­xov, kto­ré sú schop­né Fe via­zať a tak­to posky­to­vať rast­li­nám – a to napr. roz­kla­dom lís­tia (naj­lep­šie sta­ré­ho), roz­kla­dom dre­va. Vnú­tor­ný fil­ter tre­ba čis­tiť nie­len z este­tic­ké­ho, ale naj­mä z fyzi­olo­gic­ké­ho dôvo­du. Ak by sme tak neuči­ni­li, roz­klad­né pro­ce­sy by v ňom do takej mie­ry spot­re­bú­va­li kys­lík, že by to ohro­zo­va­lo exis­ten­ciu rýb v akvá­riu. Ako čas­to, to však už závi­sí od cha­rak­te­ru našej osád­ky, či ryby vylu­ču­jú veľ­ké množ­stvo exkre­men­tov, ako tie­to doká­žu spra­co­vať rast­li­ny, koľ­ko kŕmi­me, ale dá sa pove­dať, že rad­šej skôr ako neskoro.

Výkon fil­tra je váž­na otáz­ka pre akva­ris­tu. Asi neexis­tu­je neja­ký vše­moc­ný recept, pod­ľa kto­ré­ho by sme sa moh­li ria­diť. Fil­tre v ponu­kách špe­cia­li­zo­va­ných obcho­dov majú oby­čaj­ne na sebe uve­de­ný odpo­rú­ča­ný objem nádr­že, pre kto­rý sú urče­né. Pre osád­ku nároč­nú na objem fil­tra odpo­rú­čam si zaob­sta­rať fil­ter s prie­to­kom viac ako dva krát pre­vy­šu­jú­cim objem nádr­že, naopak pre akvá­ri­um s rast­li­na­mi odpo­rú­čam fil­ter s prie­to­kom men­ším ako objem nádr­že. Pre bež­né spo­lo­čen­ské akvá­ri­um bude zrej­me opti­mum fil­ter schop­ný pre­čer­pať zhru­ba 1.5 náso­bok nádr­že. Pre rast­lin­né nádr­že pri dodr­ža­ní správ­ne­ho kŕme­nia odpo­rú­čam výkon niž­ší ako 0.5 náso­bok nádr­že – poma­ly tečú­ci fil­ter. Pokiaľ sa roz­hod­ne­te pre von­kaj­ší fil­ter, musí­te rátať s väč­šou inves­tí­ci­ou. Také­to rie­še­nie je však vše­obec­ne lep­šie. Aj pre ryby, aj pre rast­li­ny, aj pre jeho údrž­bu. Za urči­tých okol­nos­tí sa dá uva­žo­vať o jeho bio­lo­gic­kej pova­he, pre­to sa nie­ke­dy v tej­to súvis­los­ti môže­me stret­núť s poj­mom bio­lo­gic­ký fil­ter. Všet­ko závi­sí od rie­še­nia a pohľa­du na vec. Väč­šia časť von­kaj­šie­ho fil­tra je pri jeho pou­ži­tí mimo nádr­že, na to nemož­no zabud­núť – je potreb­ný preň pries­tor. Che­mic­kú a fyzi­kál­nu fil­trá­ciu akých­koľ­vek fil­trov doká­že zabez­pe­čiť raše­li­na, hne­dé uhlie, drve­ný vápe­nec, mra­mor, jel­šo­vé šiš­ky, aktív­ne uhlie, ión­to­me­ni­če, pie­sok obo­ha­te­ný o soľ, prí­pad­ne jed­lú sóda, zeolit. Bio­lo­gic­kú fil­trá­ciu zabez­pe­čí napr. už spo­mí­na­ný moli­tan, kera­mic­ký mate­riál, láva, tuf, neja­ký mate­riál s veľ­kým povr­chom. Ja pou­ží­vam naj­rad­šej Power­he­a­do­vé hla­vi­ce, ale­bo nie­čo podob­né a bio­mo­li­tan, kto­rý si nare­žem sám. V nie­kto­rých nádr­žiach pou­ží­vam poma­ly tečú­ci fil­ter. Stá­va sa občas, že do nádr­že potre­bu­je­te dostať viac vzdu­chu. Odpo­rú­čam do čas­ti na to urče­nej na vrchu fil­tra pri­po­jiť hadič­ku tak, že na kon­ci hadič­ky ju zaškr­tí­te pod­ľa potre­by. Vzduch totiž potom ide účel­nej­šie – sil­nej­ším tla­kom a vhá­ňa­jú­ci plyn je zlo­že­ný z men­ších čas­tí. Prí­liš sil­né vzdu­cho­va­nie nie je vhod­né.


Fil­te­ring the aqu­arium is prac­ti­cal­ly essen­tial. It ensu­res the even dis­tri­bu­ti­on of both posi­ti­ve and nega­ti­ve com­po­nents in the tank water and the fil­tra­ti­on of water through fil­ter media — cap­tu­ring impu­ri­ties and possib­ly trans­for­ming them. Con­tem­pla­ting a thri­ving aqu­arium wit­hout a fil­ter is only possib­le in tanks spe­ci­fi­cal­ly focu­sed on plants. The most com­mon­ly used fil­ter media is cal­led bio­mo­li­tan, which is a mate­rial simi­lar to foam but does not con­tain phe­nols. It is usu­al­ly made based on poly­uret­ha­ne. Fil­tra­ti­on can also be done through a com­pres­sor and a small, regu­lar mecha­ni­cal foam fil­ter. Espe­cial­ly in small tanks and nano aqu­ariums, fil­ters often refer­red to as com­pact fil­ters are com­mon­ly used. When such a fil­ter is very res­tric­ted by a val­ve, it is com­mon­ly refer­red to as a drip fil­ter in aqu­arium prac­ti­ce. This type of fil­ter only mini­mal­ly pro­pels water, which, howe­ver, is suf­fi­cient for fresh­ly hat­ched fry or deve­lo­ping eggs. Fil­ters can be eit­her exter­nal or inter­nal. The dif­fe­ren­ce is that the main part of an exter­nal fil­ter is loca­ted out­si­de the aqu­arium, which comes with many advan­ta­ges. Howe­ver, it is more expen­si­ve than an inter­nal filter.

For ponds, spe­cial fil­ters are used depen­ding on how strong they should be, whet­her they will be sub­mer­sib­le or push water upwards or down­wards. Often, espe­cial­ly in the case of bre­e­ders or in sto­res spe­cia­li­zing in aqu­ariums, you can encoun­ter a solu­ti­on whe­re a small pump is sim­ply fit­ted with foam wit­hout any casing. It is essen­tial to rea­li­ze that the more impor­tant func­ti­on of fil­tra­ti­on occurs insi­de the foam — mecha­ni­cal fil­tra­ti­on is secon­da­ry. It is, of cour­se, possib­le to com­bi­ne them or adapt exter­nal and inter­nal fil­ters. Under nor­mal cir­cum­stan­ces, an inter­nal fil­ter acts as an oxi­di­zer. Besi­des other sub­stan­ces, all nut­rients are trap­ped on the fil­ter media, and inter­nal fil­ters are excel­lent iron (Fe) con­su­mers. The use of orga­nic com­ple­xes that can bind iron, such as the decay of lea­ves (pre­fe­rab­ly old ones) or the decay of wood, pre­vents this. The inter­nal fil­ter needs to be cle­a­ned not only for aest­he­tic but main­ly phy­si­olo­gi­cal rea­sons. If we did not do so, decom­po­si­ti­on pro­ces­ses in it would con­su­me oxy­gen to such an extent that it would endan­ger the exis­ten­ce of fish in the aqu­arium. Howe­ver, how often this needs to be done depends on the natu­re of our popu­la­ti­on, whet­her fish exc­re­te a lar­ge amount of was­te, how well plants can pro­cess them, how much we feed, but it can be said that sooner rat­her than later.

The fil­te­r’s per­for­man­ce is a seri­ous mat­ter for the aqu­arium ent­hu­siast. The­re is pro­bab­ly no all-​encompassing reci­pe to fol­low. Fil­ters in the offe­rings of spe­cia­li­zed sto­res usu­al­ly have the recom­men­ded tank volu­me for which they are inten­ded. For a popu­la­ti­on deman­ding in fil­ter volu­me, I recom­mend get­ting a fil­ter with a flow rate exce­e­ding twi­ce the tank volu­me. On the con­tra­ry, for a plan­ted aqu­arium, I recom­mend a fil­ter with a flow rate smal­ler than the tank volu­me. For a typi­cal com­mu­ni­ty aqu­arium, the opti­mum fil­ter is pro­bab­ly capab­le of cir­cu­la­ting about 1.5 times the tank volu­me. For plan­ted tanks with pro­per fee­ding, I recom­mend a per­for­man­ce lower than 0.5 times the tank volu­me — a slow-​flow fil­ter. If you deci­de on an exter­nal fil­ter, you must count on a hig­her inves­tment. Howe­ver, such a solu­ti­on is gene­ral­ly bet­ter — for fish, for plants, for its main­te­nan­ce. Under cer­tain cir­cum­stan­ces, its bio­lo­gi­cal natu­re can be con­si­de­red, so we may some­ti­mes come across the term bio­lo­gi­cal fil­ter in this con­text. Eve­ryt­hing depends on the solu­ti­on and per­spec­ti­ve. A sig­ni­fi­cant part of the exter­nal fil­ter is used out­si­de the tank when it is used — spa­ce is requ­ired for it. Che­mi­cal and phy­si­cal fil­tra­ti­on of any fil­ters can be pro­vi­ded by peat, bro­wn coal, crus­hed limes­to­ne, marb­le, spru­ce cones, acti­va­ted char­co­al, ion exchan­gers, salt-​enriched sand, or baking soda. Bio­lo­gi­cal fil­tra­ti­on can be pro­vi­ded by mate­rials such as the afo­re­men­ti­oned foam, cera­mic mate­rial, lava, tuff, or a mate­rial with a lar­ge sur­fa­ce area. I pre­fer to use Power­he­ad heads or somet­hing simi­lar and bio­mo­li­tan, which I cut myself. In some tanks, I use a slow-​flow fil­ter. It hap­pens occa­si­onal­ly that you need to get more air into the tank. I recom­mend con­nec­ting a hose to the part desig­na­ted for it on the top of the fil­ter and regu­la­ting it as needed at the end of the hose. The air then flo­ws more effi­cien­tly — under hig­her pre­ssu­re, and the intro­du­ced gas is com­po­sed of smal­ler par­tic­les. Exces­si­ve aera­ti­on is not suitable.


Das Fil­tern des Aqu­ariums ist prak­tisch uner­läss­lich. Es gewähr­le­is­tet eine gle­ich­mä­ßi­ge Ver­te­i­lung sowohl posi­ti­ver als auch nega­ti­ver Bes­tand­te­i­le im Tank­was­ser und die Fil­tra­ti­on des Was­sers durch Fil­ter­me­dien – Auf­nah­me von Verun­re­i­ni­gun­gen und mög­li­cher­we­i­se deren Umwand­lung. Über ein blühen­des Aqu­arium ohne Fil­ter nach­zu­den­ken, ist nur in Bec­ken mög­lich, die spe­ziell auf Pflan­zen aus­ge­rich­tet sind. Als Fil­ter­me­dium wird haupt­säch­lich soge­nann­tes Bio­mo­li­tan ver­wen­det, ein Mate­rial ähn­lich Schaum­stoff, das jedoch kei­ne Phe­no­le ent­hält. Es wird in der Regel auf Poly­uret­han­ba­sis her­ges­tellt. Die Fil­tra­ti­on kann auch durch einen Kom­pres­sor und einen kle­i­nen, her­kömm­li­chen mecha­nis­chen Schaum­stoff­fil­ter erfol­gen. Ins­be­son­de­re in kle­i­nen Tanks und Nano-​Aquarien wer­den oft Fil­ter ver­wen­det, die oft als Kom­pakt­fil­ter bez­e­ich­net wer­den. Wenn ein sol­cher Fil­ter durch ein Ven­til sehr ein­gesch­ränkt ist, wird er in der Aqu­aris­tik oft als Tropf­fil­ter bez­e­ich­net. Die­se Art von Fil­ter tre­ibt das Was­ser nur mini­mal an, was jedoch für frisch gesch­lüpf­te Fis­che oder sich ent­wic­keln­de Eier aus­re­icht. Fil­ter kön­nen ent­we­der extern oder intern sein. Der Unters­chied bes­teht darin, dass der Haupt­te­il eines exter­nen Fil­ters außer­halb des Aqu­ariums plat­ziert ist, was vie­le Vor­te­i­le mit sich bringt. Es ist jedoch teurer als ein inter­ner Filter.

Für Tei­che wer­den spe­ziel­le Fil­ter ver­wen­det, je nach­dem, wie stark sie sein sol­len, ob sie ein­ge­taucht wer­den oder das Was­ser nach oben oder unten drüc­ken. Oft trifft man, ins­be­son­de­re bei Züch­tern oder in auf Aqu­arien spe­zia­li­sier­ten Ges­chäf­ten, auf eine Lösung, bei der ein­fach eine kle­i­ne Pum­pe mit Schaum­stoff ohne Gehä­u­se aus­ges­tat­tet ist. Es ist wich­tig zu erken­nen, dass die wich­ti­ge­re Funk­ti­on der Fil­tra­ti­on im Inne­ren des Schaum­stoffs erfolgt – mecha­nis­che Fil­tra­ti­on ist sekun­där. Es ist natür­lich mög­lich, bei­des zu kom­bi­nie­ren oder exter­ne und inter­ne Fil­ter anzu­pas­sen. Unter nor­ma­len Umstän­den wir­kt ein inter­ner Fil­ter als Oxi­da­ti­ons­mit­tel. Neben ande­ren Sub­stan­zen wer­den auf den Fil­ter­me­dien alle Nährs­tof­fe abge­fan­gen, und inter­ne Fil­ter sind aus­ge­ze­ich­ne­te Verb­rau­cher von Eisen (Fe). Dies wird durch die Ver­wen­dung von orga­nis­chen Kom­ple­xen ver­hin­dert, die in der Lage sind, Eisen zu bin­den, z. B. durch den Abbau von Blät­tern (am bes­ten von alten) oder den Abbau von Holz. Der inter­ne Fil­ter muss nicht nur aus äst­he­tis­chen, son­dern vor allem aus phy­si­olo­gis­chen Grün­den gere­i­nigt wer­den. Wenn wir dies nicht tun wür­den, wür­den die Zer­set­zungs­pro­zes­se darin Sau­ers­toff in einem Maße verb­rau­chen, das die Exis­tenz von Fis­chen im Aqu­arium gefä­hr­den wür­de. Wie oft dies getan wer­den muss, hängt jedoch von der Art unse­rer Bevöl­ke­rung ab, ob Fis­che eine gro­ße Men­ge Abfall auss­che­i­den, wie gut Pflan­zen sie verar­be­i­ten kön­nen, wie viel wir füt­tern, aber man kann sagen, eher früher als später.

Die Leis­tung des Fil­ters ist eine ernst­haf­te Ange­le­gen­he­it für den Aquarium-​Enthusiasten. Es gibt wahrs­che­in­lich kein allum­fas­sen­des Rezept, dem wir fol­gen kön­nen. Fil­ter in den Ange­bo­ten spe­zia­li­sier­ter Ges­chäf­te haben in der Regel das emp­foh­le­ne Tan­kvo­lu­men, für das sie gedacht sind, auf­ged­ruc­kt. Für eine in der Fil­ter­le­is­tung ans­pruchs­vol­le Besat­zung emp­feh­le ich einen Fil­ter mit einer Durchf­luss­ra­te von mehr als dem Zwe­i­fa­chen des Tan­kvo­lu­mens. Im Gegen­te­il, für ein bepf­lanz­tes Aqu­arium emp­feh­le ich einen Fil­ter mit einer Durchf­luss­ra­te kle­i­ner als dem Tan­kvo­lu­men. Für ein typis­ches Geme­in­schaft­sa­qu­arium ist der opti­ma­le Fil­ter wahrs­che­in­lich in der Lage, etwa 1,5‑mal das Tan­kvo­lu­men zu zir­ku­lie­ren. Für bepf­lanz­te Tanks mit rich­ti­ger Füt­te­rung emp­feh­le ich eine Leis­tung von weni­ger als 0,5‑mal das Tan­kvo­lu­men – ein lang­sam flie­ßen­der Fil­ter. Wenn Sie sich für einen exter­nen Fil­ter ents­che­i­den, müs­sen Sie mit einer höhe­ren Inves­ti­ti­on rech­nen. Eine sol­che Lösung ist jedoch im All­ge­me­i­nen bes­ser – für Fis­che, für Pflan­zen, für sei­ne War­tung. Unter bes­timm­ten Umstän­den kann auch sei­ne bio­lo­gis­che Natur in Bet­racht gezo­gen wer­den, daher kön­nen wir manch­mal auf den Beg­riff bio­lo­gis­cher Fil­ter in die­sem Zusam­men­hang sto­ßen. Alles hängt von der Lösung und Per­spek­ti­ve ab. Ein erheb­li­cher Teil des exter­nen Fil­ters wird ver­wen­det, wenn er ver­wen­det wird – Platz ist dafür erfor­der­lich. Che­mis­che und phy­si­ka­lis­che Fil­tra­ti­on aller Fil­ter kön­nen durch Torf, Braun­koh­le, zerk­le­i­ner­ten Kalks­te­in, Mar­mor, Fich­ten­zap­fen, Aktiv­koh­le, Ione­naus­taus­cher, sal­zan­ge­re­i­cher­tem Sand oder Back­pul­ver erfol­gen. Die bio­lo­gis­che Fil­tra­ti­on kann durch Mate­ria­lien wie den bere­its erwähn­ten Schaum­stoff, kera­mis­ches Mate­rial, Lava, Tuff oder ein Mate­rial mit gro­ßer Oberf­lä­che erfol­gen. Ich bevor­zu­ge die Ver­wen­dung von Powerhead-​Köpfen oder etwas Ähn­li­chem und Bio­mo­li­tan, das ich selbst zuschne­i­de. In eini­gen Tanks ver­wen­de ich einen lang­sam flie­ßen­den Fil­ter. Es kommt gele­gen­tlich vor, dass Sie mehr Luft in den Tank brin­gen müs­sen. Ich emp­feh­le, einen Sch­lauch mit dem dafür vor­ge­se­he­nen Teil oben am Fil­ter zu ver­bin­den und ihn am Ende des Sch­lauchs bei Bedarf zu regu­lie­ren. Die Luft strömt dann effi­zien­ter – unter höhe­rem Druck, und das ein­geb­rach­te Gas bes­teht aus kle­i­ne­ren Par­ti­keln. Über­mä­ßi­ge Belüf­tung ist nicht geeignet.

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Piešťany – pokojné kúpeľné mesto na Považí

Hits: 64747

Pieš­ťa­ny sú krás­ne mes­to, pre­dov­šet­kým pre­to, lebo tu sa dá vní­mať pokoj. V Pieš­ťa­noch sa ľudia nepo­náh­ľa­jú. Vlád­ne tu poho­da, pri­čom mes­to žije kul­túr­ne, je cel­kom pek­ne upra­ve­né. Par­ky zabe­ra­jú roz­siah­lu plo­chu, v mes­te vlád­ne turis­tic­ký ruch. Mes­to leží 162 met­rov nad morom, GPS 48°3503“ zeme­pis­nej šír­ky a 17°5001“ zeme­pis­nej dĺž­ky. Roz­lo­ha mes­ta je 44,201 km2. Sto­py osíd­le­nia oko­lia pochá­dza­jú už zo štvr­to­hor­né­ho ple­is­to­cé­nu. Kamen­né nástro­je člo­ve­ka nean­der­tál­ske­ho typu boli obja­ve­né v neďa­le­kej obci Ban­ka a v jas­ky­ni Čer­to­va pec. V posled­nej dobe ľado­vej sa ku neza­mŕ­za­jú­cim pra­me­ňom sťa­ho­val lovec mamu­tov. Pra­me­ne vyhľa­dá­va­li oby­va­te­lia nesko­rej i mlad­šej doby kamen­nej, no naj­mä z doby bron­zo­vej. V oko­lí sú sto­py po ľuďoch maďa­rov­skej kul­tú­ry, vys­trie­da­nej ľuď­mi mohy­lo­vej a čačian­skej kul­tú­ry. V mlad­šej dobe želez­nej, asi v 4. sto­ro­čí pred Kris­tom, pri­chá­dza­jú Kel­ti. V prvom až štvr­tom sto­ro­čí tu bolo osíd­le­nie ger­mán­sky­mi Kvád­mi. V pia­tom až šies­tom sto­ro­čí do oblas­ti pri­chá­dza­jú prvé slo­van­ské kme­ne. Časy Veľ­kej Mora­vy z 9. sto­ro­čia pri­po­mí­na veľ­mož­ský dvo­rec v blíz­kom Duco­vom. V rokoch 1299, 13011321 boli Pieš­ťa­ny súčasť pan­stva Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho. Pieš­ťa­ny boli aj krá­ľov­ským majet­kom a súčas­ťou hrad­né­ho pan­stva Tema­tín. V roku 1348 daro­val kráľ Ľudo­vít I. hrad a pan­stvo Tema­tín magis­tro­vi Miku­lá­šo­vi Kon­to­vi. Po vymre­tí toh­to rodu ich od krá­ľa Ľudo­ví­ta II. zís­kal Ale­xej Thur­zo (Wiki­pé­dia).

V minu­los­ti boli Pieš­ťa­ny spo­me­nu­té v his­tó­rii ako Pes­sen, Pest­hy­en (Mod​ro​va​.eu​.sk). Názov Pieš­ťa­ny je odvo­de­ný od pies­či­té­ho cha­rak­te­ru pod­lo­žia napla­ve­nín Váhu. His­to­ric­ké náz­vy Pieš­ťan: 1113 – Pes­can, 1299 – Pek­chen, 1348 – Posse­en, 1357 – Pechen, 1429 – Pes­tien, Pes­ty­en, 1435 – Pes­ty­én, 1436 – Pest­hy­en, 1442 – Piest­hen, 1546 – Pes­tien, 1552 – Pes­ti­ien, 1564 – Pyš­ten, 1588 – Pes­tien, 1642 – Pis­tin, 1689 – Pös­té­ny, 1709 – Pus­tin, 1742 – Pus­te­ny, 1745 – Pöst­he­ni­mu, Piest­han, Pisch­tan, 1747- Piss­te­ny, 1774 – Püs­tin, Piessc­ža­ny, Tep­licz, Tep­lic­ze, 1786 – Pűsch­tin, Pie­ča­ny, 1787 – Tep­licz, 1808 – Pös­té­ny, Püs­té­ny, Pjess­ča­ny, Pěss­ťa­ny, 18631907 – Pös­ty­én, 1913 – Pös­ty­é­ny, do 1918 – Pis­ty­an, Pis­ty­án, Pies­ty­an, Píš­ťa­ny, Pyst­jan, Pys­ty­an, Pys­ty­án, 1920 – Pieš­ťa­ny. Maďar­sky sú Pieš­ťa­ny Pös­ty­én, nemec­ky Pis­ty­an, poľ­sky Piesc­za­ny. Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1113 zo Zobor­skej lis­ti­ny vyda­nej uhor­ským krá­ľom Kolo­ma­nom I.. His­tó­ria mes­ta je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632 a naj­sláv­nej­ší opis pochá­dza od Ada­ma Tra­ja­na v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642 (Wiki­pe­dia).  V roku 1598 bolo v Pieš­ťa­noch 144 domov (obec​lu​ka​.sk). 

V roku 1642 dosta­li Pieš­ťa­ny mest­ské výsa­dy a jar­moč­né prá­vo a vyví­ja­li sa ako zeme­pan­ské mes­teč­ko. V 18. sto­ro­čí vzni­ká oko­lo pra­me­ňov kúpeľ­ná osa­da Tep­li­ce. V jej cen­tre stál uby­to­va­cí hos­ti­nec a pan­ský dom pre šľach­tu. Osa­da sa postup­ne spo­ji­la s obcou Pieš­ťa­ny a dnes tvo­rí his­to­ric­ké cen­trum. V roku 1720 daro­val panov­ník Karol VI. pan­stvo Hlo­ho­vec (Pieš­ťa­ny pat­ri­li pod Hlo­ho­vec) Jáno­vi Leopol­do­vi Erdödy­mu, kto­rým pat­ri­lo mes­to až do roku 1848 a kúpe­le do roku 1940. V roku 1802 nav­ští­vil Pieš­ťa­ny Ludwig van Beet­ho­ven. Kata­stro­fic­ké roz­me­ry mala na Pieš­ťa­ny povo­deň 26.8.1813, kedy boli poško­de­né všet­ky budo­vy (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pé­dia).

Pieš­ťa­ny, rov­na­ko ako mno­ho iných miest západ­nej Euró­py, ale aj Slo­ven­ska, zaží­va­jú pokles sta­vu oby­va­teľ­stva. Dnes žije v Pieš­ťa­noch menej ako 30 000 oby­va­te­ľov. V roku 1731 tu pod­ľa dostup­ných pra­me­ňov žilo 1 488 ľudí (Wiki­pé­dia), v roku 19107 379, v roku 194514 519, v roku 197022 963, v roku 198030 731 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993), v roku 199133 176 (Mest­ská a obec­ná šta­tis­ti­ka, Úda­je ku 31.12.1991). Neďa­le­ko od cen­tra mes­ta, na okra­ji par­ku sa nachá­dza Dom ume­nia, v kto­rej čas­to hos­ťu­jú rôz­ne diva­del­né a taneč­né súbo­ry, koná sa tu množ­stvo výstav, sála sa pou­ží­va ako kino apod.. Inou, pomer­ne zná­mou je Malá scé­na Mest­ské­ho kul­túr­ne­ho stre­dis­ka – medzi Pieš­ťan­ca­mi zná­me ako Kras­ko”. V Pieš­ťa­noch je zastú­pe­né vyso­ké škols­tvo Inšti­tú­tom fyzi­ote­ra­pie, bal­neo­ló­gie a reha­bi­li­tá­ce Uni­ver­zi­ty svä­té­ho Cyri­la a Meto­da v Trna­ve. Gym­ná­zia sú tu dve: Pier­ra de Cou­ber­ti­na a svä­té­ho Micha­la Archan­je­la. Zná­ma je Hote­lo­vá aka­dé­mia Ľudo­ví­ta Win­te­ra. Na úze­mí mes­ta pôso­bia tri múzeá. Hlav­ná budo­va Bal­neo­lo­gic­ké­ho múzea je situ­ova­ná do budo­vy Kúpeľ­nej dvo­ra­ny. Pod jeho sprá­vu pat­rí pamät­ná izba Iva­na Kras­ku na náb­re­ží Váhu medzi Kolo­nád­nym a Kra­jin­ským mos­tom, Vila dokto­ra Lis­ku a asi 6 km vzdia­le­né hra­dis­ko Kos­to­lec. Vojen­ské his­to­ric­ké múze­um je v are­áli letic­ka a bohu­žiaľ sprí­stup­ne­ná je iba časť expo­ná­tov a otvo­re­né je iba sezón­ne (Wiki­pé­dia). Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny má svo­je múze­um situ­ova­né v neďa­le­kých Mora­va­noch. Význam­ný­mi pod­nik­mi v minu­los­ti bola Tes­la Pieš­ťa­ny, dnes naj­mä ON Semi­con­duc­tor (Wiki­pé­dia). Chi­ra­na Pieš­ťa­ny vyrá­ba­la zdra­vot­níc­ke zaria­de­nia a dnes sa vlast­ne rozdro­bi­la na množ­stvo men­ších firiem. Význam­ným pra­co­vis­kom aj dnes v oblas­ti met­ro­ló­gie, skú­šob­níc­tva, nor­ma­li­zá­cie a cer­ti­fi­ká­cie je Tech­nic­ký skú­šob­ný ústav Pieš­ťa­ny, š. p. – TSÚ (Wiki­pé­dia).

V Pieš­ťa­noch sa od roku 1955 koná Pieš­ťan­ský hudob­ný fes­ti­val. Od roku 1999 Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni. Pra­vi­del­ne začiat­kom leta sa koná Otvo­re­nie kúpeľ­nej sezó­ny. Obno­ve­ná bola aj tra­dí­cia Sochy pieš­ťan­ských par­kov, od roku 2006 sa pra­vi­del­ne usku­toč­ňu­je fil­mo­vý fes­ti­val Cine­ma­tik. Ďal­ší­mi fil­mo­vý­mi fes­ti­val­mi sú Kine­a­ma, Astro­film a Euro­tour. V lete už tra­dič­ne sa koná Truck Coun­try, Coun­try Lode­ni­ca. Súťaž v aran­žo­va­ní kve­tov Vic­to­ria Regia, kto­rej vrcho­lom je ale­go­ric­ký sprie­vod, sa koná kon­com leta a je ukon­če­ním let­nej kúpeľ­nej sezó­ny. Na letis­ku sa konal v nedáv­nej minu­los­ti hudob­ný fes­ti­val Hodok­vas. Túto šta­fe­tu pre­vzal fes­ti­val Gra­pe. Od roku 2010 vznik­la tra­dí­cia Carat Tuning Pár­ty, od 2011 fes­ti­val elek­tro­nic­kej hud­by BeeF­ree. Koná­va­li sa tú aj Národ­né letec­ké dni, kto­ré boli od roku 2011 pre­su­nu­té do Slia­ču (Wiki­pé­dia). Od roku 1959 infor­mu­je o mes­te Revue Pieš­ťa­ny, kto­rý bol kedy­si mesač­ní­kom, dnes vychá­dza štvť­roč­ne. Týž­den­ník Pieš­ťan­ský týž­deň vychá­dza od roku 1991 a s ním ma via­že aj osob­ná skú­se­nosť, keď­že som ho cca od jeho tre­tie­ho vyda­nia pre­dá­val ako kol­por­tér do roku 1995. Od kon­ca roku 2010 sa Pieš­ťa­ny pýšia vlast­nou roz­hla­so­vou sta­ni­cou Rádio Pieš­ťa­ny, kto­rá vysie­la ma 90.2 MHz (Wiki­pé­dia).

Z Pieš­ťan pochá­dza herec Marián Geiš­berg, zná­ma mode­rá­tor­ka Ale­na Heri­ba­no­vá, kano­is­ta Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, kaja­kár Róbert Erban, kaja­kár­ka Mar­ce­la Erba­no­vá, plav­ky­ňa Mar­ti­na Morav­co­vá, hoke­jis­ti Bran­ko Radi­vo­je­vič a Michel Mik­lík, fut­ba­lis­ta Filip Hološ­ko, tenis­tki Mag­da­lé­na Rybá­ri­ko­vá a Domi­ni­ka Cibul­ko­vá. V minu­los­ti tu pôso­bi­li mno­hí umel­ci: Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko, Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pé­dia), her­ci Juraj Sle­zá­ček, Marián Vaj­da, hudob­ník Pat­rik Vrbov­ský (Ryt­mus), tenis­ti Lukáš Lac­ko, horo­lo­zec Vla­di­mír Plu­lík. Pôso­bi­li tu bás­nik, pro­zaik Ivan Kras­ko, dra­ma­tik a spi­so­va­teľ Ivan Sto­do­la, maliar Mar­tin Ben­ka, Alojz Kli­mo, spi­so­va­teľ a maliar Jan­ko Ale­xy, sochár Valér Vav­ro, dže­zo­vý hudob­ník Jozef Dodo Šošoka.


Pieš­ťa­ny, a beau­ti­ful town kno­wn for its sere­ne ambian­ce, holds a spe­cial pla­ce, pri­ma­ri­ly becau­se it exu­des tra­nqu­ili­ty. In Pieš­ťa­ny, life moves at a lei­su­re­ly pace, fos­te­ring a sen­se of ease, whi­le the city thri­ves cul­tu­ral­ly and remains well-​maintained. Exten­si­ve parks gra­ce the lands­ca­pe, and the town buz­zes with tou­rist acti­vi­ty. Situ­ated 162 meters abo­ve sea level, with GPS coor­di­na­tes 48°3503″ lati­tu­de and 17°5001″ lon­gi­tu­de, Pieš­ťa­ny covers an area of 44.201 km². Tra­ces of sett­le­ment in the sur­roun­ding are­as date back to the Quater­na­ry Ple­is­to­ce­ne. Tools from the Nean­dert­hal era were dis­co­ve­red in the near­by vil­la­ge of Ban­ka and in the Čer­to­va pec cave.

During the late Sto­ne Age and, more pro­mi­nen­tly, the Bron­ze Age, peop­le sought out the non-​freezing springs in the regi­on. The pre­sen­ce of the Magy­ar cul­tu­re, suc­ce­e­ded by the cul­tu­res of the Mochov­ce and Čaka­ny, is evi­dent in the vici­ni­ty. In the late Iron Age, around the 4th cen­tu­ry BCE, the Celts arri­ved. In the 5th to 6th cen­tu­ries, the Ger­ma­nic Quadi sett­led in the area. The first Sla­vic tri­bes came to the regi­on in the 5th to 6th cen­tu­ries. The era of Gre­at Mora­via in the 9th cen­tu­ry is ref­lec­ted in the grand court in near­by Duco­vé. From 1299 to 1321, Pieš­ťa­ny belo­n­ged to the domain of Matúš Čák of Tren­čín. It was also a roy­al pro­per­ty and part of the Tema­tín Cast­le domain. In 1348, King Lou­is I gran­ted Tema­tín Cast­le and esta­te to Mas­ter Nicho­las Kont of Königs­berg. After the extinc­ti­on of this line­a­ge, they came under the owners­hip of Ale­xius Thur­zo, appo­in­ted by King Lou­is II (Wiki­pe­dia).

Throug­hout his­to­ry, Pieš­ťa­ny was men­ti­oned by vari­ous names such as Pes­sen and Pest­hy­en. The name Pieš­ťa­ny” is deri­ved from the san­dy cha­rac­ter of the Váh river­bed depo­sits. His­to­ri­cal names for Pieš­ťa­ny inc­lu­de Pes­can (1113), Pek­chen (1299), Posse­en (1348), Pechen (1357), Pes­tien (1429), Pes­ty­en (1435), and many more. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1113 in the Zobor Char­ter issu­ed by King Colo­man I of Hun­ga­ry. The town’s his­to­ry is clo­se­ly tied to the deve­lop­ment of spa cul­tu­re in the 16th cen­tu­ry. The first detai­led desc­rip­ti­on of the springs comes from Geor­ge Werh­ner, pre­fect of Šariš Cast­le and roy­al coun­se­lor, in 1545. Later desc­rip­ti­ons were pro­vi­ded by the Aus­trian impe­rial phy­si­cian Johann Cra­to von Krafft­he­im in 1571, Pope Six­tus V’s per­so­nal phy­si­cian Andrea Bac­cius Elpi­dia­nus in 1588, and Ger­man tra­ve­ler Mar­tin Zeil­ler in 1632. The most famous desc­rip­ti­on is Adam Tra­ja­n’s poem Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” from 1642 (Wiki­pe­dia).

In 1598, Pieš­ťa­ny had 144 hou­ses. In 1642, Pieš­ťa­ny gai­ned town pri­vi­le­ges and mar­ket rights, evol­ving into a mano­rial town. In the 18th cen­tu­ry, the spa sett­le­ment Tep­li­ce deve­lo­ped around the springs. In its cen­ter sto­od an accom­mo­da­ti­on inn and a manor hou­se for the nobi­li­ty. The sett­le­ment gra­du­al­ly mer­ged with the town of Pieš­ťa­ny, for­ming the his­to­ric cen­ter we see today. In 1720, Char­les VI dona­ted the Hlo­ho­vec esta­te (to which Pieš­ťa­ny belo­n­ged) to Ján Leopold Erdödy, who owned the town until 1848 and the spa until 1940. In 1802, Ludwig van Beet­ho­ven visi­ted Pieš­ťa­ny. A catas­trop­hic flo­od on August 26, 1813, cau­sed exten­si­ve dama­ge to all buil­dings (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

Like many other cities in Wes­tern Euro­pe and Slo­va­kia, Pieš­ťa­ny is expe­rien­cing a dec­li­ne in popu­la­ti­on. Today, Pieš­ťa­ny is home to less than 30,000 resi­dents. In 1731, accor­ding to avai­lab­le sour­ces, the town had 1,488 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The popu­la­ti­on con­ti­nu­ed to grow over the years: 7,379 in 1910, 14,519 in 1945, 22,963 in 1970, and 30,731 in 1980 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993). As of 1991, the popu­la­ti­on was 33,176 (Muni­ci­pal and Local Sta­tis­tics, Data as of Decem­ber 311991).

Not far from the city cen­ter, on the edge of the park, stands the Hou­se of Arts, hos­ting vari­ous the­a­ter and dan­ce groups and hos­ting nume­rous exhi­bi­ti­ons. Anot­her well-​known venue is the Small Sta­ge of the Muni­ci­pal Cul­tu­ral Cen­ter, kno­wn among the locals as Kras­ko.” Pieš­ťa­ny is home to the Ins­ti­tu­te of Phy­si­ot­he­ra­py, Bal­neo­lo­gy, and Reha­bi­li­ta­ti­on of the Uni­ver­si­ty of St. Cyril and Met­ho­dius in Trna­va. The­re are two high scho­ols, Pier­re de Cou­ber­tin and St. Micha­el the Archan­gel Gym­na­sium. The reno­wned Hotel Aca­de­my of Ľudo­vít Win­ter is also loca­ted in Pieš­ťa­ny. The city has three muse­ums, with the main buil­ding of the Bal­neo­lo­gi­cal Muse­um situ­ated in the Kúpeľ­ná dvo­ra­na buil­ding. It over­se­es the memo­rial room of Ivan Kras­ko on the Váh embank­ment bet­we­en Kolo­nád­ny and Kra­jin­ský brid­ges, Vil­la of Dr. Lis­ka, and the Kos­to­lec hill­fort about 6 km away. The Mili­ta­ry His­to­ry Muse­um is in the air­port area, and unfor­tu­na­te­ly, only a part of the exhi­bits is acces­sib­le sea­so­nal­ly (Wiki­pe­dia). The Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny has its muse­um in the near­by Mora­va­ny. A sig­ni­fi­cant pre­sen­ce in the field of met­ro­lo­gy, tes­ting, stan­dar­di­za­ti­on, and cer­ti­fi­ca­ti­on is the Tech­ni­cal Tes­ting Ins­ti­tu­te Pieš­ťa­ny, š. p. – TSÚ (Wiki­pe­dia).

Sin­ce 1955, the Pieš­ťa­ny Music Fes­ti­val has been held annu­al­ly. Sin­ce 1999, Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni (Pieš­ťa­ny Organ Days) takes pla­ce. The ope­ning of the bat­hing sea­son is a regu­lar event at the begin­ning of sum­mer. The tra­di­ti­on of the Sculp­tu­res of Pieš­ťa­ny Parks was revi­ved, and sin­ce 2006, the Cine­ma­tik film fes­ti­val has been held regu­lar­ly. Other film fes­ti­vals inc­lu­de Kine­a­ma, Astro­film, and Euro­tour. In sum­mer, Truck Coun­try and Coun­try Lode­ni­ca fes­ti­vals are tra­di­ti­onal events. The Vic­to­ria Regia flo­wer arran­ge­ment com­pe­ti­ti­on, fea­tu­ring an alle­go­ri­cal pro­ces­si­on, takes pla­ce at the end of sum­mer, mar­king the conc­lu­si­on of the sum­mer bat­hing sea­son. The Hodok­vas music fes­ti­val was held at the air­port until recen­tly. This baton was pas­sed to the Gra­pe fes­ti­val. Sin­ce 2010, the Carat Tuning Par­ty has beco­me a tra­di­ti­on, fol­lo­wed by the elect­ro­nic music fes­ti­val BeeF­ree from 2011. Nati­onal Avia­ti­on Days, which took pla­ce in Pieš­ťa­ny, were moved to Sliač in 2011 (Wiki­pe­dia). Sin­ce 1959, the city has been cove­red by Revue Pieš­ťa­ny, which was once a mont­hly maga­zi­ne and is now pub­lis­hed quar­ter­ly. The week­ly Pieš­ťan­ský týž­deň has been in exis­ten­ce sin­ce 1991. I have a per­so­nal con­nec­ti­on to it, as I wor­ked as a stre­et ven­dor sel­ling it until 1995. Sin­ce the end of 2010, Pieš­ťa­ny boasts its own radio sta­ti­on, Rádio Pieš­ťa­ny, bro­ad­cas­ting on 90.2 MHz (Wiki­pe­dia).

Pieš­ťa­ny has been the birthp­la­ce of seve­ral notab­le indi­vi­du­als, inc­lu­ding actor Marián Geiš­berg, well-​known pre­sen­ter Ale­na Heri­ba­no­vá, cano­eist Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, kay­akers Róbert Erban and Mar­ce­la Erba­no­vá, swim­mer Mar­ti­na Morav­co­vá, hoc­key pla­y­ers Bran­ko Radi­vo­je­vič and Michel Mik­lík, and foot­bal­ler Filip Hološ­ko. In the past, many artists were asso­cia­ted with Pieš­ťa­ny, such as Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko, and Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pe­dia).


Pieš­ťa­ny, eine wun­ders­chöne Stadt, die vor allem durch ihre fried­li­che Atmo­sp­hä­re bes­ticht, nimmt einen beson­de­ren Platz ein, weil hier Ruhe spür­bar ist. In Pieš­ťa­ny bewegt sich das Leben in gemäch­li­chem Tem­po, wodurch eine Atmo­sp­hä­re der Gelas­sen­he­it ents­teht, wäh­rend die Stadt kul­tu­rell blüht und gut gepf­legt ist. Aus­ge­dehn­te Parks sch­müc­ken das Stadt­bild, und die Stadt pul­siert vor tou­ris­tis­cher Akti­vi­tät. Gele­gen auf 162 Metern über dem Mee­ress­pie­gel, mit GPS-​Koordinaten von 48°3503″ Bre­i­ten­grad und 17°5001″ Län­gen­grad, ers­trec­kt sich Pieš­ťa­ny über eine Flä­che von 44,201 km². Spu­ren der Besied­lung in den umlie­gen­den Gebie­ten rei­chen bis ins Quar­tä­re Ple­is­to­zän zurück. Werk­ze­uge aus der Neandertaler-​Ära wur­den im nahe­ge­le­ge­nen Dorf Ban­ka und in der Höh­le Čer­to­va pec entdeckt.

Wäh­rend der spä­ten Ste­in­ze­it und beson­ders in der Bron­ze­ze­it such­ten die Men­schen die nicht gef­rie­ren­den Quel­len in der Regi­on auf. Die Anwe­sen­he­it der Magy­aren­kul­tur, gefolgt von den Kul­tu­ren von Mochov­ce und Čaka­ny, ist in der Umge­bung ersicht­lich. In der spä­ten Eisen­ze­it, etwa im 4. Jahr­hun­dert v. Chr., kamen die Kel­ten an. Im 5. bis 6. Jahr­hun­dert lie­ßen sich die ger­ma­nis­chen Quaden in der Gegend nie­der. Die ers­ten sla­wis­chen Stäm­me kamen im 5. bis 6. Jahr­hun­dert in die Regi­on. Die Zeit von Gro­ßmäh­ren im 9. Jahr­hun­dert spie­gelt sich in der gro­ßen Burg in der Nähe von Duco­vé wider. Von 1299 bis 1321 gehör­te Pieš­ťa­ny zum Gebiet von Matúš Čák von Tren­čín. Es war auch könig­li­cher Besitz und Teil des Tematín-​Burgbezirks. Im Jahr 1348 schenk­te König Ludwig I. Tematín-​Burg und ‑land dem Magis­ter Niko­laus Kont von Königs­berg. Nach dem Auss­ter­ben die­ser Linie kamen sie in den Besitz von Ale­xius Thur­zo, ernannt von König Ludwig II. (Wiki­pe­dia).

Im Lau­fe der Ges­chich­te wur­de Pieš­ťa­ny unter vers­chie­de­nen Namen wie Pes­sen und Pest­hy­en erwähnt. Der Name Pieš­ťa­ny” lei­tet sich vom san­di­gen Cha­rak­ter der Abla­ge­run­gen im Fluss­bett der Waag ab. His­to­ris­che Namen für Pieš­ťa­ny sind Pes­can (1113), Pek­chen (1299), Posse­en (1348), Pechen (1357), Pes­tien (1429), Pes­ty­en (1435) und vie­le mehr. Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem Jahr 1113 in der Zobo­rer Urkun­de von König Kolo­man I. von Ungarn. Die Ges­chich­te der Stadt ist eng mit der Ent­wick­lung der Bade­kul­tur im 16. Jahr­hun­dert ver­bun­den. Die ers­te aus­führ­li­che Besch­re­i­bung der Quel­len stammt von Georg Werh­ner, Prä­fekt des Sch­los­ses Šariš und könig­li­cher Rat­ge­ber, aus dem Jahr 1545. Spä­te­re Besch­re­i­bun­gen stam­men vom öster­re­i­chis­chen Hofarzt Johann Cra­to von Krafft­he­im im Jahr 1571, vom per­sön­li­chen Arzt von Papst Six­tus V. Andrea Bac­cius Elpi­dia­nus im Jahr 1588 und vom deuts­chen Rei­sen­den Mar­tin Zeil­ler im Jahr 1632. Die berühm­tes­te Besch­re­i­bung stammt aus Adam Tra­jans Gedicht Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” von 1642 (Wiki­pe­dia).

Im Jahr 1598 hat­te Pieš­ťa­ny 144 Häu­ser. Im Jahr 1642 erhielt Pieš­ťa­ny Stadt­rech­te und Mar­k­trech­te und ent­wic­kel­te sich zu einer herrs­chaft­li­chen Stadt. Im 18. Jahr­hun­dert ents­tand um die Quel­len herum die Bade­ko­lo­nie Tep­li­ce. In ihrem Zen­trum stand ein Unter­kunfts­gast­haus und ein Her­ren­haus für den Adel. Die Kolo­nie versch­molz all­mäh­lich mit der Stadt Pieš­ťa­ny und bil­det heute das his­to­ris­che Zen­trum, das wir sehen. Im Jahr 1720 schenk­te Karl VI. das Gut Hlo­ho­vec (zu dem Pieš­ťa­ny gehör­te) Ján Leopold Erdödy, der die Stadt bis 1848 und das Bad bis 1940 besaß. Im Jahr 1802 besuch­te Ludwig van Beet­ho­ven Pieš­ťa­ny. Eine kata­strop­ha­le Flut am 26. August 1813 verur­sach­te erheb­li­che Schä­den an allen Gebä­u­den (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

Wie vie­le ande­re Städ­te in Wes­te­uro­pa und der Slo­wa­kei erlebt Pieš­ťa­ny einen Rück­gang der Bevöl­ke­rung. Heute leben in Pieš­ťa­ny weni­ger als 30.000 Ein­woh­ner. Im Jahr 1731 hat­te die Stadt nach ver­füg­ba­ren Quel­len 1.488 Ein­woh­ner (Wiki­pe­dia). Die Bevöl­ke­rung wuchs im Lau­fe der Jah­re wei­ter: 7.379 im Jahr 1910, 14.519 im Jahr 1945, 22.963 im Jahr 1970 und 30.731 im Jahr 1980 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993). Im Jahr 1991 bet­rug die Bevöl­ke­rung 33.176 (Stadt- und Geme­in­de­sta­tis­tik, Daten vom 31. Dezem­ber 1991).

Nicht weit vom Stadt­zen­trum ent­fernt, am Ran­de des Parks, steht das Haus der Küns­te, das vers­chie­de­ne Theater- und Tanzg­rup­pen beher­bergt und zahl­re­i­che Auss­tel­lun­gen verans­tal­tet. Ein wei­te­rer bekann­ter Verans­tal­tung­sort ist die Kle­i­ne Büh­ne des Städ­tis­chen Kul­tur­zen­trums, die bei den Ein­he­i­mis­chen als Kras­ko” bekannt ist. In Pieš­ťa­ny befin­det sich das Ins­ti­tut für Phy­si­ot­he­ra­pie, Bal­neo­lo­gie und Reha­bi­li­ta­ti­on der Uni­ver­si­tät St. Kyrill und Met­hod in Trna­va. Es gibt zwei Gym­na­sien, Pier­re de Cou­ber­tin und St. Micha­el the Archan­gel Gym­na­sium. Die renom­mier­te Hote­la­ka­de­mie von Ľudo­vít Win­ter befin­det sich eben­falls in Pieš­ťa­ny. Die Stadt hat drei Muse­en, wobei sich das Haupt­ge­bä­u­de des Bal­neo­lo­gis­chen Muse­ums in der Kúpeľ­ná dvo­ra­na (Bade­hal­le) befin­det. Darüber hinaus unters­te­hen ihm das Gedenk­zim­mer von Ivan Kras­ko zwis­chen den Kolon­na­den und der Kra­jin­ský most (Lan­desb­rüc­ke), die Vil­la von Dr. Lis­ka und die etwa 6 km ent­fern­te Bur­gs­tät­te Kos­to­lec. Das Mili­tär­ges­chichts­mu­se­um befin­det sich auf dem Gelän­de des Flug­plat­zes und ist lei­der nur tei­lwe­i­se und sai­so­nal zugän­glich (Wiki­pe­dia). Der Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny bet­re­ibt ein Muse­um in der Nähe von Mora­va­ny. Die Tech­nis­che Prüfung­sans­talt Pieš­ťa­ny, eine Ein­rich­tung für Met­ro­lo­gie, Prüfung, Nor­mung und Zer­ti­fi­zie­rung, ist auch heute noch von Bedeutung.

Der Pieš­ťan­ský hudob­ný fes­ti­val fin­det seit 1955 in Pieš­ťa­ny statt. Seit 1999 gibt es die Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni. Regel­mä­ßig zu Beginn des Som­mers wird die Bade­sai­son eröff­net. Die Tra­di­ti­on der Skulp­tu­ren der Pieš­ťa­ny Parks wur­de wie­der­be­lebt, und seit 2006 fin­det regel­mä­ßig das Film­fes­ti­val Cine­ma­tik statt. Zu den wei­te­ren Film­fes­ti­vals gehören Kine­a­ma, Astro­film und Euro­tour. Im Som­mer fin­det tra­di­ti­onell Truck Coun­try und Coun­try Lode­ni­ca statt. Der Wett­be­werb im Blu­men­sch­muck Vic­to­ria Regia, mit einem alle­go­ris­chen Umzug als Höhe­punkt, fin­det am Ende des Som­mers statt und mar­kiert das Ende der Som­mer­sai­son. In der jün­ge­ren Ver­gan­gen­he­it fand auf dem Flug­ha­fen das Musik­fes­ti­val Hodok­vas statt. Die­se Rol­le über­nahm spä­ter das Gra­pe Fes­ti­val. Seit 2010 gibt es die Tra­di­ti­on der Carat Tuning Par­ty und seit 2011 das Elek­tro­nik­mu­sik­fes­ti­val BeeF­ree. Es gab auch die Nati­ona­len Luft­fa­hr­t­ta­ge, die 2011 nach Sliač ver­legt wur­den (Wiki­pe­dia). Seit 1959 infor­miert die Revue Pieš­ťa­ny über die Stadt, die früher monat­lich ers­chien und heute vier­tel­jähr­lich heraus­ge­ge­ben wird. Die wöchen­tli­che Zeitsch­rift Pieš­ťan­ský týž­deň gibt es seit 1991, und damit ver­bin­de ich auch per­sön­li­che Erfah­run­gen, da ich sie als Stra­ßen­ver­kä­u­fer bis 1995 ver­kauft habe. Seit Ende 2010 kann Pieš­ťa­ny mit ihrem eige­nen Radi­osen­der, Rádio Pieš­ťa­ny, auf 90,2 MHz glän­zen (Wiki­pe­dia).

Zu den Per­sön­lich­ke­i­ten, die aus Pieš­ťa­ny stam­men, gehören der Schaus­pie­ler Marián Geiš­berg, die bekann­te Mode­ra­to­rin Ale­na Heri­ba­no­vá, der Kanu­te Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, die Kajak­fah­rer Róbert Erban und Mar­ce­la Erba­no­vá, die Sch­wim­me­rin Mar­ti­na Morav­co­vá, die Eis­hoc­ke­ys­pie­ler Bran­ko Radi­vo­je­vič und Michel Mik­lík, der Fußbal­ler Filip Hološ­ko, die Ten­niss­pie­le­rin­nen Mag­da­lé­na Rybá­ri­ko­vá und Domi­ni­ka Cibul­ko­vá. In der Ver­gan­gen­he­it waren vie­le Künst­ler mit Pieš­ťa­ny ver­bun­den, wie Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko und Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pe­dia), sowie die Schaus­pie­ler Juraj Sle­zá­ček, Marián Vaj­da, der Musi­ker Pat­rik Vrbov­ský (Ryt­mus), die Ten­niss­pie­ler Lukáš Lac­ko und der Uhr­ma­cher Vla­di­mír Plu­lík. Hier haben auch der Dich­ter, Pro­sasch­rifts­tel­ler Ivan Kras­ko, der Dra­ma­ti­ker und Sch­rifts­tel­ler Ivan Sto­do­la, der Maler Mar­tin Ben­ka, Alojz Kli­mo, der Sch­rifts­tel­ler und Maler Jan­ko Ale­xy, der Bild­hau­er Valér Vav­ro und der Jazz­mu­si­ker Jozef Dodo Šošo­ka gewirkt.


بييشتياني هي مدينة جميلة، قبل كل شيء بسبب السلام الذي يمكن أن يشعر به الإنسان هنا. في بييشتيان، الناس لا يستعجلون. الهدوء هو السائد هنا، والمدينة تعيش حياة ثقافية، وهي منظمة بشكل جيد. الحدائق تشغل مساحة واسعة، ويزين الحياة السياحية المدينة. تقع المدينة على ارتفاع 162 مترًا فوق سطح البحر، وإحداثياتها الجغرافية هي 48°3503“ خط العرض و 17°5001“ خط الطول. مساحة المدينة تبلغ 44،201 كم². تعود آثار الاستيطان في المنطقة إلى العصر الرابع من العصر الجليدي. تم اكتشاف أدوات الإنسان من نوع نياندرتال في قرية بانكا وفي مغارة تشيرتوفا بيك”. خلال الفترة الأخيرة من العصر الجليدي، انتقل صياد الفيلة إلى الينابيع الذي لا يتجمد. سكان العصور الحجرية المتأخرة والبرونزية خاصةً كانوا يبحثون عن هذه الينابيع. هناك آثار لثقافة المجريين وتليها آثار ثقافة الموهيلا وثقافة تشاتش. في العصور الحديثة من الحديد، حوالي القرن الرابع قبل الميلاد، ظهر الكلت. في القرون الأولى حتى الرابعة، كانت هناك استيطانات للقواد الجرمان. في القرون الخامسة والسادسة، دخلت القبائل السلافية الأولى إلى المنطقة. يذكر القصر النبيل في دوتشوف في القرب من بييشتيان أيام الدولة المورافية في القرن التاسع. في الفترة من 1299، 13011321، كانت بييشتيان جزءًا من أملاك ماتوش تشاكا ترينتشيان. كانت بييشتيان أيضًا ملكية ملكية وجزءًا من المنطقة الحصينة تيماتين. في عام 1348، قدم الملك لودفيك الأول قلعة وأملاك تيماتين إلى الماجستير نيكولاس كونت. بعد انقراض هذا النسل، حصل عليهم ألكسي ثورزو من الملك لودفيك التاني (ويكيبيديا).

في الماضي، ذكرت بييشتيان باسم بيسين” و بيستهين”. اشتق اسم بييشتيان من الطابع الرملي لتكوينات فاهو على طول نهر الفاهو. التسميات التاريخية لبييشتيان: 1113 – بيسكان، 1299 – بيكشين، 1348 – بوسين، 1357 – بيتشين، 1429 – بيستين، 1546 – بيستين، 1552 – بيستيين، 1564 – بيشتين، 1588 – بيستين، 1642 – بيستين، 1689 – بوستين، 1709 – بوستين، 1742 – بوستيني، 1745 – بوستينيمو، 1774 – بوستين، بييشياني، تبليتش، تبليتشي، 1786 – بوشتين، بيتشاني، 1787 – تبليتش، 1808 – بوستين، بوستين، بييشياني، بيستاني، 18631907 – بوستيان، 1913 – بوستيان، حتى عام 1918 – بيستيان، بيستيان، بيستيان، بيشتيان، بيستيان، بيشتيان، بيشتيان، 1920 – بييشتيان. باللغة المجرية، تعرف بييشتيان باسم بوشتين”، بالألمانية بيستيان”، وبالبولندية بيشتشاني”. أول ذكر كتابي يعود إلى عام 1113 من خلال وثيقة زوبور الصادرة عن الملك الهنغاري كولومان الأول. ترتبط تاريخ المدينة ارتباطًا وثيقًا بتطور علاجات الاستحمام في القرن السادس عشر. أول وصف مفصل للينابيع يعود إلى متصرف قلعة شاريش ومستشار الملك جورج فيرهنر في عام 1545. الوصف لاحقًا جاء من الطبيب النمساوي جوهان كراتا دي كرافهايما في عام 1571، ومن الطبيب الشخصي للبابا سيكستوس الخامس أندريا باشيوسا إلبيديانوس في عام 1588، ومن المسافر الألماني مارتن زيلر في عام 1632، وأشهر وصف من آدم ترايان في قصيدته سالوبيريماي بيستينينسيس ثيرماي” في عام 1642 (ويكيبيديا). في عام 1598، كان هناك 144 منزلًا في بييشتيان (obec​lu​ka​.sk).

في عام 1642، حصلت بييشتاني على الامتيازات الحضرية وحقوق المعرض وتطورت كمدينة ريفية. في القرن الثامن عشر، نشأت قرية حمام حول المياه العلاجية. في وسطها كان هناك نزل للإقامة وقصر للنبلاء. تدمجت القرية تدريجياً مع بلدة بييشتاني وتشكل اليوم المركز التاريخي. في عام 1720، قدم الحاكم كارول السادس مقاطعة خلوهوفيتس (كانت بييشتاني تتبع خلوهوفيتس) إلى يان ليوبولد إيردوديم، الذي كان يملك المدينة حتى عام 1848 والعلاجات الحرارية حتى عام 1940. في عام 1802، زار لودفيغ فان بيتهوفن بييشتاني. كان للفيضان الذي وقع في 26 أغسطس 1813 أبعادٌ كارثية، حيث تضررت جميع المباني (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

تعاني بييشتاني، مثل العديد من المدن في أوروبا الغربية وأيضًا في سلوفاكيا، من تراجع في عدد السكان. اليوم، يعيش في بييشتاني أقل من 30,000 نسمة. في عام 1731، عاش فيها، وفقًا للمصادر المتاحة، 1,488 شخصًا (ويكيبيديا)، في عام 19107,379، في عام 194514,519، في عام 197022,963، في عام 198030,731 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993)، في عام 199133,176 (الإحصاء البلدي والقروي، بيانات حتى 31.12.1991). قرب مركز المدينة، على حافة الحديقة، يقع دوم أومينيا”، حيث يستضيف العديد من الفرق المسرحية والرقصية، وتُقام هنا العديد من المعارض، ويُستخدم القاع كصالة سينما، ومن بين المعالم البارزة الأخرى الساحة الصغيرة في مركز المركز الثقافي المحلي – المعروفة بين سكان بييشتاني باسم كراسكو”. في بييشتاني، يُمثل معهد الفيزيوتيرابي والبالنيولوجيا والتأهيل التابع لجامعة سانت سيريل وميثوديوس في ترنافا التعليم العالي. هناك مدرستان ثانويتان: بيير دو كوبرتان” و“سانت ميخايل آركانجيل”. معروفة أيضًا أكاديمية لودوفيتا فينتير للفندق. في المدينة، هناك ثلاثة متاحف. يتم وضع المبنى الرئيسي للمتحف البالنولوجي في مبنى كوبيلنا دفورانا”. تحت إدارته، تشمل غرفة الذاكرة لإيفان كراسكو على ضفاف نهر فاهو بين جسر كولونادني وجسر كراينسكي، فيلا الدكتور ليسكو، ومستوطنة كوستوليتش التي تبعد حوالي 6 كم. يقع متحف التاريخ العسكري في محيط المطار ولكن يُفترض فتح جزء من المعروضات ويكون مفتوحًا موسميًا فقط (ويكيبيديا). يمتلك نادي السيارات الفتيان في بييشتاني متحفه الخاص في مورافان. كانت شركة تيسلا بييشتاني من بين الشركات البارزة في الماضي، واليوم يشكل شركة ON Semi­con­duc­tor النشاط الرئيسي (ويكيبيديا). كانت كيرانا بييشتاني تصنع أجهزة طبية، واليوم تم تجزئتها إلى العديد من الشركات الصغيرة. يعتبر المعهد الفني للاختبار في بييشتاني (TSÚ) مكانًا هامًا حتى اليوم في مجال الميترولوجيا واختبار المواد والتوحيد والتصديق (ويكيبيديا).

في بييشتاني، يتم تنظيم مهرجان بييشتانسكي الموسيقي منذ عام 1955. بدءًا من عام 1999، تقام أيضًا أيام الأرغان” في بييشتاني. في بداية كل صيف، يتم افتتاح موسم الحمام. تم استعادة أيضًا تقليد تماثيل حدائق بييشتاني، ومنذ عام 2006 يُعقد بانتظام مهرجان السينما Cine­ma­tik. بين المهرجانات السينمائية الأخرى تذكر Kine­a­ma و Astro­film و Euro­tour. في الصيف، يتم تنظيم فعاليات تقليدية مثل Truck Coun­try و Coun­try Lode­ni­ca. يُجرى كذلك مسابقة ترتيب الزهور فيكتوريا ريجيا”، التي يكون ذروتها موكب استعراضي، وتُقام في نهاية الصيف كختام لموسم الحمام الصيفي. في الماضي، أُقيم مهرجان الموسيقى هودوكفاس” في المطار، واستلم هذا التقليد مهرجان غريب”. منذ عام 2010، أصبحت تقام فعاليات Carat Tuning Par­ty بشكل تقليدي، ومنذ عام 2011 يتم تنظيم مهرجان الموسيقى الإلكترونية BeeF­ree. في الماضي، كانت هناك أيضًا أيام الطيران الوطنية، التي تم نقلها إلى سلياتش منذ عام 2011 (ويكيبيديا). منذ عام 1959، تقدم مجلة ريفيو بييشتاني” المعلومات حول المدينة، والتي كانت في السابق شهرية وتُصدر اليوم كل ربع سنوي. تصدر أسبوعية بييشتانسكي تيدنيك” منذ عام 1991، وترتبط بها تجربة شخصية، حيث قمت ببيعها كتاجر جوال منذ العدد الثالث حتى عام 1995. منذ نهاية عام 2010، تفتخر بييشتاني بمحطة راديو خاصة بها، راديو بييشتاني، والتي تبث على تردد 90.2 ميجاهرتز (ويكيبيديا).

من بييشتاني أيضًا، نجد الممثل ماريان غيشبرغ، المذيعة الشهيرة ألينا هيريبانوفا، لاعب الكانو سلافومير كنيازوفيتش، لاعب الكاياك روبرت إربان، لاعبة الكاياك مارسيلا إربانوفا، السباحة مارتينا مورافكوفا، لاعبي الهوكي برانكو راديفويفيتش وميشيل ميكليك، لاعب كرة القدم فيليب هولوشكو، لاعبي التنس ماجدالينا ريباريكوفا ودومينيكا تسيبولكوفا. في الماضي، عاش العديد من الفنانين في المدينة مثل ميلوش بازوفسكي، زولو بالوجاي، جيزا فاموش، إيفان كراسكو، جوزيف دودو شوشوكا (ويكيبيديا)، الممثلين يوراي سليزاتشيك، ماريان فياجدا، الموسيقي باتريك فيربوفسكي (ريتموس)، لاعبي التنس لوكاس لاتكو، صانع الساعات فلاديمير بلوليك. عمل فيها الشاعر والكاتب إيفان كراسكو، الكاتب والمسرحي إيفان ستودولا، الرسام مارتن بينكا، ألويز كليمو، الكاتب والفنان جانكو أليكسي، النحات فالير فافرو، وعازف الموسيقى الجاز جوزيف دودو شوشوكا.


Lite­ra­tú­ra

  • Drob­ný Dušan, Micha­lec Peter, Bača Róbert, Hovor­ka Ján, 1993: Pieš­ťa­ny tro­chu inak, PMDD, Pieš­ťa­ny, ISBN 8096699202
  • Med­ny­an­ský Alojz, 1971: Maleb­ná ces­ta dolu Váhom, Tat­ran, Bra­ti­sla­va, p. 57188

Odka­zy

Rie­ka Váh Rym­ple­ro­va važi­na – Medzi kúpa­lis­kom Sĺňa­va a Rat­nov­skou záto­kou sa nachá­dza tzv. Rym­ple­ro­va važi­na. Pred viac ako sto rok­mi to bol are­ál mäk­ké­ho lúhu s pre­vlá­da­jú­cou vŕbou bie­lou – Salix alba, topo­ľom čier­nym – Popu­lus nig­ra, topo­ľom bie­lym – Popu­lus alba a topo­ľom sivým – Popu­lus x canes­cens. Ras­tú tu črem­chy, hloh, baza, kro­vi­té vŕby. Na bre­hoch poto­ka ras­tie kosa­tec žltý – Iris pse­uda­co­rus. Naj­mä v minu­los­ti to bola oblasť cho­vu hydi­ny a pase­nia dobyt­ka (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Sĺňa­va bola vybu­do­va­ná v rokoch 19561959 (ŠOP SR). Sĺňa­va - vod­ná nádrž Sĺňa­va vznik­la zahra­de­ním rie­ky Váh. Pri pre­chádz­kach na náb­re­ží Váhu mož­no zazrieť naj­roz­lič­nej­šie dru­hy vod­né­ho vtác­tva. Pozor­nosť vzbu­dzu­jú pre­dov­šet­kým majes­tát­ne labu­te hrbo­zo­bé. Naj­rad­šej sa zhro­maž­ďu­jú spo­lu s čaj­ka­mi sme­ji­vý­mi a kači­ca­mi divý­mi pod Kolo­ná­do­vým mos­tom, kde ich už tra­dič­ne pri­kr­mu­jú nie­len deti, ale i mno­hí náv­štev­ní­ci Pieš­ťan. Naj­mä v zim­ných mesia­coch sa k labu­tiam pri­pá­ja­jú aj kači­ce divé, lys­ky čier­ne. Údo­lím Váhu sa tiah­ne dôle­ži­tá mig­rač­ná ces­ta vtá­kov. Vod­nú nádrž Sĺňa­va, využí­va­jú ope­ren­ci pri jar­nom a jesen­nom ťahu ako odpo­čin­ko­vú sta­ni­cu na svo­jich ďale­kých ces­tách. Nie­kto­ré dru­hy čajok a kačíc zo sever­nej Euró­py, hlav­ne z Pobal­tia a Rus­ka, na Sĺňa­ve i zimu­jú. Vďa­ka priaz­ni­vým mik­ro­kli­ma­tic­kým pod­mien­kam, kto­ré súvi­sia s ter­mál­ny­mi pra­meň­mi, urči­té úse­ky vod­ných plôch neza­mŕ­za­jú ani v sil­ných mra­zoch. Pre­to pat­rí Sĺňa­va medzi naj­výz­nam­nej­šie zimo­vis­ká vod­né­ho vtác­tvaSR. Na Vtá­čom ostro­ve upro­stred Sĺňa­vy kaž­do­roč­ne vyhniez­di nie­koľ­ko tisíc párov čajok sme­ji­vých. K zau­jí­ma­vos­tiam pat­rí, že prá­ve tu zahniez­di­la prvý­krát na Slo­ven­sku aj veľ­ká čaj­ka bie­lo­hla­vá a čaj­ka sivá. Naj­väč­šiu pozor­nosť si však zaslu­hu­je hniezd­na koló­nia rybá­ra rieč­ne­ho. Ten­to štíh­ly vzduš­ný akro­bat je zara­de­ný do Čer­ve­nej kni­hy ohro­ze­ných dru­hov a pre­to vyža­du­je prí­snu ochra­nu. Na Sĺňa­ve pre­bie­ha inten­zív­ny orni­to­lo­gic­ký výskum. Dlho­roč­né výsku­my pre­uká­za­li význam a dôle­ži­tosť tej­to loka­li­ty pre vod­né a pri vode žijú­ce vtác­tvo. Pre­to bola Sĺňa­va v roku 1980 zara­de­ná do sie­te chrá­ne­ných úze­mí. V súčas­nos­ti má šta­tút chrá­ne­né­ho are­álu a jeho roz­lo­ha je 430 hek­tá­rov (Kor­nel Duffek).

Cen­trum Kur­sa­lon – reštau­rá­cia, pries­tor pre kona­nie spo­lo­čen­ských a kul­túr­nych podu­ja­tí. Pod­ľa Tibo­ra Urbán­ka (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4) Kur­sa­lon bola prvá repre­zen­ta­tív­na budo­va posta­ve­ná Ľudo­ví­tom Win­te­rom v roku 1894 (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon je mlad­ší názov celé­ho objek­tu, v kto­rom je od roku 1928 múze­um, a kto­rý nesie názov Kúpeľ­ná dvo­ra­na (ies​ta​ny​.sk). Kapl­n­ka Bož­ské­ho srd­ca Ježi­šov­ho – sa nachá­dza pred Kolo­nád­nym mos­tom. Je to novo­go­tic­ká stav­ba posta­ve­ná v roku 1897 (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Hotel Vic­to­ria Regia je na začiat­ku Win­te­ro­vej uli­ce, opro­ti hote­lu Lipa. Ide o pôvod­ne kla­si­cis­tic­kú vilu Türöky­ho19. sto­ro­čia, pre­sta­va­nú na roman­tic­kú (pies​ta​ny​.sk). Evan­je­lic­ký kos­tol (Win­te­ro­va 1) – je jed­no­lo­ďo­vý gotic­ký chrám posta­ve­ný v roku 1905 (pies​ta​ny​.sk). Sta­rá leká­reň na Win­te­ro­vej uli­ci má boha­tú seces­nú výzdo­bu na hlav­nej fasá­de. Na ulič­nej fasá­de je posled­ný skri­ňo­vý seces­ný výklad s pôvod­ný­mi rekla­ma­mi lekár­ne (pies​ta​ny​.sk). Ria­di­teľ­stvo kúpe­ľov na Win­te­ro­vej 29 je naj­star­šou funkč­nou budo­vou v mes­te (pies​ta​ny​.sk). Vojen­ský kúpeľ­ný ústav na Tep­lic­kej 81 vybu­do­va­li v roku 1863. Od prvo­po­čiat­ku slú­žil uby­to­va­niu a stra­vo­va­niu kúpeľ­ných pacien­tov z radov prí­sluš­ní­kov armá­dy (pies​ta​ny​.sk). Zele­ný strom na Win­te­ro­vej uli­ci bol za dobu svo­jej exis­ten­cie rezi­den­ci­ou nájom­cu a ria­di­te­ľa kúpe­ľov, hote­lom a nako­niec sa stal lie­čeb­ným domom (pies​ta​ny​.sk). Lie­čeb­ný dom Slo­van bol pôvod­ne funkč­ný hotel Grand Hotel Roy­al, posta­ve­ný v roku 1906. Veľ­ko­le­po zdo­be­ná sála slú­ži­la ako kon­cert­né audi­tó­rium, uspo­ra­dú­va­li sa v nej medzi­ná­rod­né kon­fe­ren­cie a iné význam­né podu­ja­tia. Od roku 1986 je objekt uzat­vo­re­ný (pies​ta​ny​.sk). Slo­van bol pýchou Pieš­ťan, dnes bohu­žiaľ je jeho han­bou. Chát­ra čoraz viac, všet­ky sna­hy čokoľ­vek s kedy­si krás­nym hote­lom, zly­ha­li. Bojím sa toho, že celý objekt bude asa­no­va­ný. Hotel Lipa bol posta­ve­ný v roku 1912 (pies​ta​ny​.sk). V 90-​tych rokov 20. sto­ro­čia Lipu pos­ti­hol požiar a odvte­dy je zničená.

Mos­ty Kolo­nád­ny most – spá­ja cen­trum mes­ta s kúpeľ­ným ostro­vom. Bol posta­ve­ný v roku 1933 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” pochá­dza z roku 1642 a zna­me­ná Uzdra­vu­jú­ce pieš­ťan­ské kúpe­le” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – die­lo Rober­ta Küh­ma­y­era sa nachá­dza začiat­ku Kolo­nád­ne­ho mos­ta, je sym­bo­lom Pieš­ťan. Pod­ľa pra­me­ňa, Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4, kres­liar Artur Hey­er naski­co­val Ľudo­ví­to­vi Win­te­ro­vi obraz Láma­ča bar­lí”, kto­rý dal Ľudo­vít paten­to­vať. Neskôr, v roku 1930 dal bar­lo­la­ma­ča zveč­niť do bron­zu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Kra­jin­ský most – na mies­te, kde je teraz Kra­jin­ský most, bol pred­tým sta­rý dre­ve­ný most Erdödy­ov­cov. V roku 1932 Ľudo­vít Win­ter posta­vil efekt­ný most, kto­rý umož­nil posta­viť prí­jaz­do­vú ces­tu ku Ther­mii (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové roz­pä­tie oblú­ka je 52 met­rov. Nos­ná kon­štruk­cia je zlo­že­ná z dvoch hor­ných upnu­tých oblú­kov. Pre­to sa tomu­to mos­tu čas­to hovo­rí aj oblú­ko­vý. V tej dobe pat­ril k najod­váž­nej­ším most­ným kon­štruk­ciám u nás. V roku 1932 bola na mos­te pamät­ná tabu­ľa s nápi­som: Most prvé­ho pre­zi­den­ta Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky T. G. Masa­ry­ka pome­no­va­ný Slo­ven­skou kra­ji­nou na pamäť jeho 80. naro­de­nín (18501930).” Nemci cez dru­hú sve­to­vú voj­nu, keď Pieš­ťa­ny opúš­ťa­li v noci z 3. na 4. aprí­la 1945, most poško­di­li. Soviet­ska armá­da hneď 5. aprí­la zača­la most opra­vo­vať a čosko­ro ho aj opra­vi­la a dopl­ni­la o sta­vid­lo na sta­bi­li­zá­ciu hla­di­ny Obto­ko­vé­ho rame­na (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Uli­ce Úze­mie dneš­né­ho Flo­re­átu bola do roku 1918 zápla­vo­vým úze­mím, plný vege­tá­cie. Vte­dy ho Ľudo­vít Win­ter kúpil od gró­fa Vilia­ma Erdödy­ho. Nazval ho Flo­re­át (z latin­či­ny – nech rozk­vi­tá) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Na cin­to­rí­ne na Bra­ti­slav­skej ces­te sa nachá­dza Pamät­ník obe­tí holo­kaus­tu. Na Šte­fá­ni­ko­vej uli­ci sa nachá­dza Pra­nier – pies­kov­co­vý stĺp han­by vytvo­re­ný oko­lo roku 1830. Čel­nú stra­nu pra­nie­ra zdo­bí nápis: Newo­lám žád­ne­ho, prí­mam kaž­dé­ho”. Ku stĺpu pri­pú­ta­va­li delik­ven­ta za nohy a oko­lo pása oko­va­mi (pies​ta​ny​.sk).

Budo­vy Sta­rý kláš­tor je na Det­vian­skej uli­ci č. 9. Pred­sta­vu­je pozos­tat­ky naj­star­šej muro­va­nej sak­rál­nej budo­vy na úze­mí dneš­né­ho mes­ta. Pochá­dza zo 14. sto­ro­čia. Na plo­che lode chrá­mo­vej stav­by sa nachá­dza­jú zvyš­ky zákla­dov star­šej budo­vy, zrej­me román­skej kamen­nej stav­by. Naj­star­šie tu náj­de­né min­ce pochá­dza­jú z čias vlá­dy uhor­ské­ho krá­ľa Kolo­ma­na I. (10951116). O Sta­rom kláš­to­re sa uva­žo­va­lo ako o kláš­to­re tem­plá­rov, avšak ide iba o legen­du (Kru­pa V., Klčo M., 2004: Sta­rý kláš­tor v Pieš­ťa­noch, arche­olo­gic­ký výskum loka­li­ty v rokoch 19911994, Zbor­ník Pamiat­ky Trna­vy a trnav­ské­ho kra­ja, č. 7, Trna­va). Dnes zosta­li z kláš­to­ra už len ruiny. Ružo­vý mlyn – Ružo­vý mlyn dal posta­viť v roku 1917 Ľudo­vít Win­ter ako výkrm­ňu oší­pa­ných (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odke­dy ho dali opra­viť ;-). Dom ume­nia je prvá mimob­ra­ti­slav­ská stav­ba divad­la po 2. sve­to­vej voj­ne, rea­li­zo­va­ná v rokoch 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


The Váh River – Rym­ple­r’s Pond: Bet­we­en the Sĺňa­va swim­ming pool and the Rat­nov­ská bay, the­re is the so-​called Rym­ple­r’s Pond. Over a hun­dred years ago, it was an area of soft mea­dow domi­na­ted by whi­te wil­low (Salix alba), black pop­lar (Popu­lus nig­ra), whi­te pop­lar (Popu­lus alba), and grey pop­lar (Popu­lus x canes­cens). Vari­ous spe­cies of vege­ta­ti­on such as hawt­horn, buc­kt­horn, elder­ber­ry, and bus­hy wil­lo­ws grow in the area. Yel­low iris (Iris pse­uda­co­rus) gro­ws along the stre­am banks. In the past, it was used for poul­try far­ming and catt­le gra­zing (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Sĺňa­va was built bet­we­en 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – a reser­vo­ir for­med by dam­ming the Váh River. Vari­ous water­fo­wl can be obser­ved during walks along the Váh embank­ment, with swans being par­ti­cu­lar­ly majes­tic. They often gat­her with laug­hing gulls and wild ducks under the Kolo­ná­do­vý Brid­ge, whe­re, tra­di­ti­onal­ly, they are fed not only by chil­dren but also by many visi­tors to Pieš­ťa­ny. Espe­cial­ly in win­ter months, wild ducks and black coots join the swans. The Váh Val­ley ser­ves as an impor­tant mig­ra­ti­on rou­te for birds. Sĺňa­va, with its favo­rab­le mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons rela­ted to ther­mal springs, has sec­ti­ons of water that do not fre­e­ze even in seve­re frosts. The­re­fo­re, Sĺňa­va is among the most sig­ni­fi­cant win­te­ring grounds for water­fo­wl in Slo­va­kia. Eve­ry year, seve­ral thou­sand pairs of laug­hing gulls nest on the Bird Island in the midd­le of Sĺňa­va. It’s note­wort­hy that the gre­at black-​headed gull and the com­mon gull also nested here for the first time in Slo­va­kia. Howe­ver, the nesting colo­ny of the com­mon tern is of par­ti­cu­lar inte­rest. This slen­der, aerial acro­bat is lis­ted in the Red Book of endan­ge­red spe­cies, requ­iring strict pro­tec­ti­on. Inten­si­ve ornit­ho­lo­gi­cal rese­arch takes pla­ce at Sĺňa­va. Long-​term stu­dies have demon­stra­ted the impor­tan­ce of this loca­ti­on for water and water-​associated bird spe­cies. Con­se­qu­en­tly, Sĺňa­va was inc­lu­ded in the network of pro­tec­ted are­as in 1980 and cur­ren­tly holds the sta­tus of a pro­tec­ted area with an area of 430 hec­ta­res (Kor­nel Duffek).

Kur­sa­lon Cen­ter – a res­tau­rant and spa­ce for social and cul­tu­ral events. Accor­ding to Tibor Urbá­nek (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4), Kur­sa­lon was the first repre­sen­ta­ti­ve buil­ding cons­truc­ted by Ľudo­vít Win­ter in 1894 (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon is a more recent name for the enti­re faci­li­ty, which has hou­sed a muse­um sin­ce 1928, kno­wn as the Kúpeľ­ná Dvo­ra­na (Bath Hou­se) (pies​ta​ny​.sk). Cha­pel of the Divi­ne Heart of Jesus – loca­ted in front of the Kolo­ná­do­vý Brid­ge. It is a neo-​Gothic struc­tu­re built in 1897 (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Hotel Vic­to­ria Regia is at the begin­ning of Win­te­ro­va Stre­et, across from the Lipa Hotel. Ori­gi­nal­ly a clas­si­cist vil­la belo­n­ging to Türöky from the 19th cen­tu­ry, it was later trans­for­med into a roman­tic sty­le (pies​ta​ny​.sk). Evan­ge­li­cal Church (Win­te­ro­va 1) – a single-​nave Got­hic church built in 1905 (pies​ta​ny​.sk). The Old Phar­ma­cy on Win­te­ro­va Stre­et boasts rich Seces­si­onist deco­ra­ti­on on its main faca­de. The stre­et faca­de fea­tu­res the last sho­wca­se with ori­gi­nal phar­ma­cy adver­ti­se­ments in Seces­si­onist sty­le (pies​ta​ny​.sk). The Admi­ni­stra­ti­on Buil­ding of the Spa on Win­te­ro­va 29 is the oldest func­ti­onal buil­ding in the city (pies​ta​ny​.sk). The Mili­ta­ry Spa Ins­ti­tu­te on Tep­lic­ka 81 was estab­lis­hed in 1863. Ini­tial­ly, it ser­ved as accom­mo­da­ti­on and cate­ring for spa patients from the army (pies​ta​ny​.sk). The Gre­en Tree on Win­te­ro­va Stre­et was the resi­den­ce for the les­see and direc­tor of the spa during its exis­ten­ce. It ser­ved as a hotel and even­tu­al­ly beca­me a medi­cal faci­li­ty (pies​ta​ny​.sk). The Slo­van Medi­cal Faci­li­ty was ori­gi­nal­ly the Grand Hotel Roy­al, built in 1906. The grand hall was mag­ni­fi­cen­tly deco­ra­ted and ser­ved as a con­cert audi­to­rium, hos­ting inter­na­ti­onal con­fe­ren­ces and other sig­ni­fi­cant events. Sin­ce 1986, the faci­li­ty has been clo­sed and has fal­len into dis­re­pair, unfor­tu­na­te­ly tar­nis­hing the pri­de of Pieš­ťa­ny (pies​ta​ny​.sk). The Lipa Hotel was built in 1912 (pies​ta​ny​.sk). In the 1990s, Lipa was affec­ted by a fire and has been in ruins sin­ce then.

Brid­ges Kolo­nád­ny Brid­ge – con­nects the city cen­ter with the spa island. It was built in 1933 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The insc­rip­ti­on on it, Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae,” dates back to 1642 and means Hea­ling Pieš­ťa­ny Baths” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – Robert Küh­ma­y­er’s work is loca­ted at the begin­ning of the Kolo­nád­ny Brid­ge and is a sym­bol of Pieš­ťa­ny. Accor­ding to sour­ces, Artur Hey­er sket­ched the pain­ting Láma­ča bar­lí” for Ľudo­vít Win­ter, which he paten­ted. Later, in 1930, the bar­lo­la­mač was cast in bron­ze (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Kra­jin­ský Brid­ge – at the site whe­re the Kra­jin­ský Brid­ge now stands, the­re used to be the old wooden brid­ge of the Erdödy fami­ly. In 1932, Ľudo­vít Win­ter built an impres­si­ve brid­ge, allo­wing for the cons­truc­ti­on of the access road to Ther­mia (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The span of the brid­ge­’s arch is 52 meters. The sup­por­ting struc­tu­re con­sists of two upper atta­ched arches, making it often refer­red to as an arch brid­ge. At that time, it was con­si­de­red one of the most daring brid­ge cons­truc­ti­ons in the coun­try. In 1932, a memo­rial pla­que with the insc­rip­ti­on Brid­ge of the first Pre­si­dent of Cze­cho­slo­va­kia T.G. Masa­ryk named by the Slo­vak coun­try­si­de in memo­ry of his 80th birth­day (18501930)” was pla­ced on the brid­ge. During the Second World War, when the Ger­mans left Pieš­ťa­ny on the night of April 3 – 4, 1945, they dama­ged the brid­ge. The Soviet army imme­dia­te­ly star­ted repai­ring the brid­ge on April 5 and soon com­ple­ted the repairs, adding a weir to sta­bi­li­ze the water level of the Obto­ko­vé rame­no (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1, p. 26 – 28).

Stre­ets The area of toda­y­’s Flo­re­át was a flo­odp­lain until 1918, full of vege­ta­ti­on. At that time, Ľudo­vít Win­ter pur­cha­sed it from Count Viliam Erdödy. He named it Flo­re­át (from Latin – let it blo­om) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The Holo­caust Vic­tims Memo­rial is loca­ted at the ceme­te­ry on Bra­ti­slav­ská Stre­et. On Šte­fá­ni­ko­va Stre­et, the­re is Pra­nier – a sand­sto­ne pil­lar of sha­me cre­a­ted around 1830. The front of the pra­nier is ador­ned with the insc­rip­ti­on: I don’t turn any­o­ne away; I take eve­ry­o­ne.” Deli­nqu­ents were tied to the pil­lar by the­ir feet and secu­red around the waist with chains (pies​ta​ny​.sk).

Buil­dings The Old Monas­te­ry is on Det­vian­ská Stre­et No. 9, repre­sen­ting the rem­nants of the oldest brick sac­ral buil­ding on the ter­ri­to­ry of the cur­rent city. It dates back to the 14th cen­tu­ry, with the nave of the church buil­ding con­tai­ning rem­nants of the foun­da­ti­ons of an older struc­tu­re, like­ly a Roma­ne­sque sto­ne buil­ding. The oldest coins found here date back to the reign of Hun­ga­rian King Kolo­man I (10951116). The Old Monas­te­ry now remains only in ruins. Ružo­vý Mlyn (Pink Mill) – Ružo­vý Mlyn was built by Ľudo­vít Win­ter in 1917 as a pigs­ty (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). It is yel­low now, sin­ce it was repai­red 😉 Dom ume­nia (Hou­se of Art) is the first non-​Bratislava the­a­ter buil­ding after World War II, rea­li­zed in the years 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


Die Váh – Rym­ple­ro­va Važi­na: Zwis­chen dem Sĺňava-​Schwimmbad und der Ratnovská-​Bucht befin­det sich die soge­nann­te Rym­ple­ro­va Važi­na. Vor über hun­dert Jah­ren war es ein Gebiet mit wei­chen Wie­sen, die von wei­ßer Wei­de (Salix alba), Sch­war­zer Pap­pel (Popu­lus nig­ra), Wei­ßer Pap­pel (Popu­lus alba) und Grau­er Pap­pel (Popu­lus x canes­cens) domi­niert wur­de. Vers­chie­de­ne Pflan­ze­nar­ten wie Wei­ßdorn, Faul­baum, Holun­der und bus­chi­ge Wei­den wach­sen in der Gegend. Gel­be Sch­wert­li­lien (Iris pse­uda­co­rus) wach­sen entlang der Bachu­fer. In der Ver­gan­gen­he­it wur­de es für die Gef­lügel­zucht und die Wei­de­wirts­chaft genutzt (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Die Sĺňa­va wur­de zwis­chen 1956 und 1959 errich­tet (ŠOP SR). Sĺňa­va – ein Stau­see, der durch das Aufs­tau­en des Flus­ses Váh ents­tan­den ist. Bei Spa­zier­gän­gen am Váh-​Ufer kön­nen vers­chie­dens­te Arten von Was­ser­vögeln beobach­tet wer­den. Sch­wä­ne sind beson­ders majes­tä­tisch und sam­meln sich oft mit Lach­möwen und Wil­den­ten unter der Kolonádový-​Brücke, wo sie tra­di­ti­onell nicht nur von Kin­dern, son­dern auch von vie­len Besu­chern von Pieš­ťa­ny gefüt­tert wer­den. Beson­ders in den Win­ter­mo­na­ten sch­lie­ßen sich den Sch­wä­nen auch Wil­den­ten und Sch­warz­koh­len an. Das Váh-​Tal dient als wich­ti­ge Zugs­trec­ke für Vögel. Aufg­rund der güns­ti­gen mik­ro­kli­ma­tis­chen Bedin­gun­gen im Zusam­men­hang mit Ther­ma­lqu­el­len frie­ren bes­timm­te Abschnit­te des Was­sers selbst bei star­kem Frost nicht ein. Daher gehört Sĺňa­va zu den bede­utend­sten Win­te­rqu­ar­tie­ren für Was­ser­vögel in der Slo­wa­kei. Jedes Jahr brüten meh­re­re tau­send Paa­re Lach­möwen auf der Voge­lin­sel in der Mit­te von Sĺňa­va. Es ist erwäh­nen­swert, dass hier auch die Gro­ße Raub­möwe und die Sturm­möwe ers­tmals in der Slo­wa­kei brüte­ten. Beson­de­re Auf­merk­sam­ke­it ver­dient jedoch die Brut­ko­lo­nie des Fluss­se­e­ad­lers. Die­ser sch­lan­ke, luf­ti­ge Akro­bat ist im Roten Buch der gefä­hr­de­ten Arten auf­ge­fü­hrt und erfor­dert einen stren­gen Schutz. Inten­si­ve ornit­ho­lo­gis­che Fors­chun­gen fin­den in Sĺňa­va statt. Lang­jäh­ri­ge Stu­dien haben die Bede­utung die­ses Ortes für Was­ser­vögel nach­ge­wie­sen. Daher wur­de Sĺňa­va 1980 in das Netzwerk der Schutz­ge­bie­te auf­ge­nom­men und hat der­ze­it den Sta­tus eines ges­chütz­ten Gebiets mit einer Flä­che von 430 Hek­tar (Kor­nel Duffek).

Kur­sa­lon Cen­ter – ein Res­tau­rant und Raum für gesells­chaft­li­che und kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen. Laut Tibor Urbá­nek (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4) war der Kur­sa­lon das ers­te reprä­sen­ta­ti­ve Gebä­u­de, das von Ľudo­vít Win­ter im Jahr 1894 erbaut wur­de (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon ist ein neue­rer Name für das gesam­te Gebä­u­de, das seit 1928 ein Muse­um beher­bergt und als Kúpeľ­ná Dvo­ra­na (Bade­haus) bekannt ist (pies​ta​ny​.sk). Kapel­le des Gött­li­chen Her­zens Jesu – befin­det sich vor der Kolonádový-​Brücke. Es ist ein neugo­tis­ches Gebä­u­de, das 1897 erbaut wur­de (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Das Hotel Vic­to­ria Regia befin­det sich am Anfang der Winterova-​Straße, gege­nüber dem Lipa Hotel. Urs­prün­glich eine klas­si­zis­tis­che Vil­la aus dem 19. Jahr­hun­dert, gehört sie Türöky, wur­de spä­ter in einen roman­tis­chen Stil umge­baut (pies​ta​ny​.sk). Evan­ge­lis­che Kir­che (Win­te­ro­va 1) – eine gotis­che Ein­zels­chiff­kir­che, erbaut im Jahr 1905 (pies​ta​ny​.sk). Die Alte Apot­he­ke in der Winterova-​Straße ist mit rei­chen seces­si­onis­tis­chen Ver­zie­run­gen an der Haupt­fas­sa­de ver­se­hen. An der Stra­ßen­fas­sa­de befin­det sich das letz­te Schau­fens­ter mit ori­gi­na­len Apot­he­ke­nan­ze­i­gen im Sezes­si­onss­til (pies​ta​ny​.sk). Das Ver­wal­tungs­ge­bä­u­de des Kurorts auf der Win­te­ro­va 29 ist das ältes­te funk­ti­onie­ren­de Gebä­u­de in der Stadt (pies​ta​ny​.sk). Das Mili­tär­ku­rins­ti­tut auf der Tep­lic­ka 81 wur­de 1863 errich­tet. Von Anfang an dien­te es der Unterb­rin­gung und Verpf­le­gung von Kur­bad­pa­tien­ten aus der Armee (pies​ta​ny​.sk). Der Grüne Baum auf der Winterova-​Straße war wäh­rend sei­ner Exis­tenz die Resi­denz des Mie­ters und Direk­tors des Kurorts, ein Hotel und wur­de sch­lie­ßlich ein Sana­to­rium (pies​ta​ny​.sk). Das Slo­van Sana­to­rium war urs­prün­glich das Grand Hotel Roy­al, erbaut im Jahr 1906. Der präch­tig gesch­müc­kte Saal dien­te als Kon­zert­sa­al und Gast­ge­ber für inter­na­ti­ona­le Kon­fe­ren­zen und ande­re bede­uten­de Verans­tal­tun­gen. Seit 1986 ist die Ein­rich­tung gesch­los­sen und ver­fiel lei­der, was die Stadt Pieš­ťa­ny bet­rifft (pies​ta​ny​.sk). Das Lipa Hotel wur­de 1912 erbaut (pies​ta​ny​.sk). In den 1990er Jah­ren wur­de Lipa von einem Brand heim­ge­sucht und ist seit­dem eine Ruine.

Brüc­ken Kolonádny-​Brücke – ver­bin­det das Stadt­zen­trum mit der Kurin­sel. Sie wur­de 1933 gebaut (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Insch­rift darauf, Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae”, stammt aus dem Jahr 1642 und bede­utet Hei­len­de Bäder von Pieš­ťa­ny” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – Das Werk von Robert Küh­ma­y­er befin­det sich am Anfang der Kolonádny-​Brücke und ist ein Sym­bol von Pieš­ťa­ny. Gemäß den Quel­len skiz­zier­te Artur Hey­er das Gemäl­de Láma­ča bar­lí” für Ľudo­vít Win­ter, das Ľudo­vít paten­tie­ren ließ. Spä­ter, im Jahr 1930, wur­de der Bar­lo­la­mač in Bron­ze gegos­sen (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Krajinský-​Brücke – Am Stan­dort der heuti­gen Krajinský-​Brücke befand sich zuvor die alte höl­zer­ne Erdödy-​Brücke. Im Jahr 1932 bau­te Ľudo­vít Win­ter eine bee­in­druc­ken­de Brüc­ke, die den Zugang zur Ther­mia ermög­lich­te (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Spann­we­i­te des Bogens bet­rägt 52 Meter. Die Trags­truk­tur bes­teht aus zwei obe­ren Bögen und wird daher oft als Bogenb­rüc­ke bez­e­ich­net. Zu die­ser Zeit gehör­te die­se Brüc­ke zu den gewag­tes­ten Brüc­ken­kons­truk­ti­onen bei uns. Im Jahr 1932 wur­de an der Brüc­ke eine Gedenk­ta­fel mit der Insch­rift angeb­racht: Brüc­ke des ers­ten Prä­si­den­ten der Tsche­chos­lo­wa­kis­chen Repub­lik T. G. Masa­ryk, benannt von der Slo­wa­kis­chen Lands­chaft zum Geden­ken an sei­nen 80. Geburts­tag (18501930)”. Die Deuts­chen bes­chä­dig­ten die Brüc­ke wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs, als sie Pieš­ťa­ny in der Nacht vom 3. auf den 4. April 1945 ver­lie­ßen. Die Rote Armee begann sofort am 5. April mit der Repa­ra­tur der Brüc­ke und führ­te sie bald durch und füg­te ein Wehr zur Sta­bi­li­sie­rung des Was­sers­tands des Obto­ko­vé rame­no hin­zu (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1, S. 26 – 28).

Stra­ßen Das Gebiet des heuti­gen Flo­re­át war bis 1918 ein Übersch­wem­mungs­ge­biet, vol­ler Vege­ta­ti­on. Damals kauf­te es Ľudo­vít Win­ter von Graf Viliam Erdödy. Er nann­te es Flo­re­át (aus dem Late­i­nis­chen – lass es aufb­lühen) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Am Fried­hof in der Bratislavská-​Straße befin­det sich das Mahn­mal für die Opfer des Holo­causts. In der Štefánikova-​Straße befin­det sich der Pra­nier – eine Sand­ste­in­sä­u­le der Schan­de, die um 1830 ges­chaf­fen wur­de. Die Vor­der­se­i­te des Pra­niers ist mit der Insch­rift ver­ziert: Ich wei­se nie­man­den ab; ich neh­me jeden.” Deli­nqu­en­ten wur­den mit den Füßen am Pfahl befes­tigt und um die Tail­le mit Ket­ten gesi­chert (pies​ta​ny​.sk).

Gebä­u­de Das Alte Klos­ter befin­det sich in der Detvianská-​Straße Nr. 9 und stellt die Über­res­te des ältes­ten gemau­er­ten sak­ra­len Gebä­u­des auf dem Gebiet der heuti­gen Stadt dar. Es stammt aus dem 14. Jahr­hun­dert, wobei das Kir­chen­schiff Über­res­te der Grund­mau­ern eines älte­ren Gebä­u­des ent­hält, das wahrs­che­in­lich ein roma­nis­ches Ste­in­bau­werk war. Die ältes­ten hier gefun­de­nen Mün­zen stam­men aus der Zeit der Herrs­chaft des unga­ris­chen Königs Kolo­man I. (10951116). Das Alte Klos­ter ble­ibt heute nur in Ruinen übrig. Ružo­vý Mlyn (Rosa Müh­le) – Ružo­vý Mlyn wur­de 1917 von Ľudo­vít Win­ter als Sch­we­i­nes­tall errich­tet (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Er ist jetzt gelb, seit er repa­riert wur­de 😉 Dom ume­nia (Haus der Kunst) ist das ers­te außer­halb von Bra­ti­sla­va gebau­te The­a­ter­ge­bä­u­de nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg, rea­li­siert in den Jah­ren 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


نهر فاه – ريمبليروفا فاجينا: بين حمام السباحة Sĺňa­va وخليج Rat­nov­skou يقع ما يسمى بـ Rym­ple­ro­va Važi­na. كانت هذه المنطقة قبل أكثر من مائة عام موقعًا للمروج الناعمة مع سيطرة الصفصاف الأبيض – Salix alba والقلقاس الأسود – Popu­lus nig­ra والقلقاس الأبيض – Popu­lus alba والقلقاس الرمادي – Popu­lus x canes­cens. ينمو هنا الزملاء والنيرة والبرعم والصفصاف الكثيف. على ضفاف الجدول ينمو قرنفل أصفر – Iris pse­uda­co­rus. في الماضي بشكل خاص ، كانت هذه منطقة لتربية الدواجن ورعي الماشية (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). تم بناء Sĺňa­va بين عامي 1956 و 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – السد المائي Sĺňa­va تكون ناتجة عن إغلاق نهر Váh. خلال السير على كورنيش Váh ، يمكن أن تشاهد مجموعة متنوعة من أنواع الطيور المائية. تثير انتباههم بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار. يتجمعون بشكل رئيسي مع نورس الضحك والبط البري تحت جسر Kolo­ná­do­vý ، حيث يتم تغذيتهم تقليديًا ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Pieš­ťa­ny. خاصة في أشهر الشتاء ، تنضم البط البري والذكور السوداء إلى البجع. يمتد وادي Váh بمسار هجرة هام للطيور. يستخدمون السد المائي Sĺňa­va كمحطة استراحة أثناء رحلاتهم الطويلة خلال هجرة الربيع والخريف. تزور بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا ، خاصة من بحر البلطيق وروسيا ، Sĺňa­va أيضًا خلال فصل الشتاء. بفضل الظروف الميكروكليمية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية ، لا تتجمد بعض الأجزاء من المسطحات المائية حتى في درجات الصقيع الشديدة. لذلك ، تعتبر Sĺňa­va واحدة من أهم مناطق التزاوج للطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. كل عام ، يتزاوج عدة آلاف من أزواج نورس الضحك على جزيرة الطيور في وسط Sĺňa­va. من بين الملاحظات الشيقة ، تمت التفاف النورس الكبير لأول مرة في سلوفاكيا هنا وأيضًا النورس الرمادي. ومع ذلك ، يستحق أكبر اهتمام تجمع الصيد لصيد الأسماك. هذا الفنان الجوي الرشيق مدرج في الكتاب الأحمر للأنواع المهددة وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يجري في Sĺňa­va بحث طيوري مكثف. أثبتت الدراسات على مر السنين أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش بالقرب من الماء. لهذا السبب تم تضمين Sĺňa­va في عام 1980 في شبكة المناطق المحمية. حاليًا ، يحمل مكانًا محميًا ومساحته 430 هكتارًا (كورنيل دوفيك).

نهر فاه Rym­ple­ro­va važi­na – بين حمام الشمس وخليج Rat­nov­skou يقع ما يسمى važi­na Rym­ple­ro­va. قبل أكثر من مائة عام كانت هناك منطقة للأراضي الرطبة مع سيادة الصفصاف الأبيض – Salix alba والتوت الأسود – Popu­lus nig­ra والتوت الأبيض – Popu­lus alba والتوت الرمادي – Popu­lus x canes­cens. هنا ينمو الأفرع والشوك، الحمضيات، والصفصاف الشجيرات. على ضفاف الجدول ينمو السوسن الأصفر – Iris pse­uda­co­rus. في الماضي بالخصوص كانت هذه المنطقة مخصصة لتربية الدواجن ورعي الماشية (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). بنيت Sĺňa­va في الفترة من 1956 إلى 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – الخزان المائي Sĺňa­va نشأت من خلال سد نهر Váh. أثناء التجول على طول ضفاف نهر Váh يمكن رؤية مجموعة متنوعة من الطيور المائية. تجذب الانتباه بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار المحدب. يجتمعون بسعادة مع النورس والبط البري تحت جسر Kolo­ná­do­vý، حيث يتم تغذيتهم بانتظام ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Pieš­ťa­ny. خاصة في أشهر الشتاء، تنضم البط إلى البجع، والبط الأسود. يمتد عبر وادي Váh ممر هجرة هام للطيور. يستخدمون خزان Sĺňa­va كمحطة استراحة أثناء هجرتهم الربيعية والخريفية على طول رحلاتهم البعيدة. بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا، خاصة من البلطيق وروسيا، يقيمون على Sĺňa­va أثناء فصل الشتاء أيضًا. بفضل الظروف المناخية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية، لا تتجمد بعض المناطق من الأحواض المائية حتى في درجات الحرارة الباردة. لذلك، Sĺňa­va تعتبر من بين أهم المواقع لتزايد الطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. على جزيرة الطيور في وسط Sĺňa­va تتكاثف كل عام عدة آلاف من أزواج البجع الضاحكة. يعتبر من بين المعالم المميزة أن هنا تعشش لأول مرة في سلوفاكيا طائر البجع الأبيض الكبير والبجع الرمادي. ومع ذلك، يستحق الاهتمام بشكل خاص مستوطنة الصياد الجوي. هذا الرياضي الهوائي النحيف مدرج في كتاب الطيور الحمراء المعرضة للخطر وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يتم إجراء أبحاث مكثفة في Sĺňa­va حول الطيور. أظهرت الأبحاث على مدى السنوات الطويلة أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش على حافة الماء. لذا، تمت إضافة Sĺňa­va إلى شبكة المناطق المحمية في عام 1980. حاليًا، يحمل الشكل القانوني للمنطقة هوية منطقة محمية ومساحتها 430 هكتارًا (Kor­nel Duffek).

جسر الكولوناد – يربط وسط المدينة بجزيرة الحمامات. تم بناءه في عام 1933 (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). الكتابة عليه Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” تعود إلى عام 1642 وتعني الحمامات البيستانية المفيدة” (مركز معلومات بيشتيان). Bar­lo­la­mač – عمل روبرت كيهماير يقع في بداية جسر الكولوناد، وهو رمز لبيشتان. وفقًا للمصدر، Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4، قد رسم الرسام أرتور هاير صورة Láma­ča bar­lí” للودوفيت فينتر، الذي منحه براءة اختراع. في وقت لاحق، في عام 1930، قام بتحويل اللوحة إلى البرونز (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). جسر الريف – في الموقع الذي يوجد فيه الآن جسر الريف، كان هناك في السابق جسر خشبي قديم يعود إلى Erdödy­ov­cov. في عام 1932، قام لودوفيت فينتر ببناء جسر رائع، مما سمح ببناء طريق الوصول إلى ثيرميا (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). مدى القوس الذي يتدلى هو 52 مترًا. الهيكل الداعم مكون من قوسين علويين متصلين. لذلك يطلق على هذا الجسر في كثير من الأحيان اسم جسر القوس”. كان ينتمي في ذلك الوقت إلى أكثر الهياكل الجسرية جرأة في بلادنا. في عام 1932، تم وضع لوحة تذكارية على الجسر مكتوب عليها: جسر أول رئيس لجمهورية تشيكوسلوفاكيا T. G. Masa­ryk يسمى من قبل الطبيعة السلوفاكية تكريمًا لذكرى عيد ميلاده الثمانين (18501930)”. خلال الحرب العالمية الثانية، خرب الألمان الجسر عندما غادروا بيشتياني في ليلة 3 إلى 4 إبريل 1945. بدأ الجيش السوفيتي إصلاح الجسر في 5 إبريل وقام بإصلاحه قريبًا وأضاف حاجزًا لتثبيت مستوى فرع Obto­ko­vé (More­to­vá D.، 2012، Revue Pieš­ťa­ny، Nr. 1، ص 26 – 28).

شارع فلوريات اليوم كان منطقة فيضانات مليئة بالنباتات حتى عام 1918. في ذلك الوقت، اشتراه لودوفيت فينتر من الكونت فيليام إردودي. أطلق عليه اسم فلوريات (من اللاتينية – ليزهر) (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). في مقبرة على طريق براتيسلافا، يقع نصب تذكاري لضحايا الهولوكوست. في شارع شتيفانيك، هناك Pra­nier – عمود من الحجر الرملي للعار تم إنشاؤه حوالي عام 1830. يزين الجهة الأمامية للعمود عبارة: Newo­lám žád­ne­ho, prí­mam kaž­dé­ho”. ربما كانوا يقيدون المجرم بالسلاسل من قدميه وحول خصره (pies​ta​ny​.sk).

مبانٍ
الدير القديم يقع في شارع ديتفيانسكا رقم 9. يُعتبر آثار أقدم مبنى ديني مبنى بالطوب على أرض المدينة الحالية. يعود تاريخه إلى القرن 14. تقع بقايا أساس المبنى الروماني الحجري على سطح هيكل الكنيسة، ويُعتقد أنه يعود إلى مبنى أقدم. تعود أقدم عملات تم العثور عليها هنا إلى عهد الملك الهنغاري كولومان الأول (10951116). تم التفكير في الدير القديم كدير لفرسان المعبد، ولكن هذا ليس سوى أسطورة (Kru­pa V.، Klčo M.، 2004: Sta­rý kláš­tor v Pieš­ťa­noch، arche­olo­gic­ký výskum loka­li­ty v rokoch 19911994، Zbor­ník Pamiat­ky Trna­vy a trnav­ské­ho kra­ja، č. 7، Trna­va). اليوم، لم يتبق سوى الأطلال من الدير. مطحنة روز – بنى لودوفيت فينتر مطحنة روز في عام 1917 كمربى للخنازير (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). اليوم، إنه أصفر بالفعل، منذ أن قاموا بإصلاحه ؛-). دار الفن هي أول مبنى للمسرح خارج براتيسلافا بعد الحرب العالمية الثانية، تم تنفيذه في الفترة من عام 1974 إلى عام 1979 (pies​ta​ny​.sk).



Cen­trum

Pieš­ťa­ny a Váh

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP, Záhorie

Záhorie, kraj hraničný, ležiaci za horami

Hits: 4172

Záho­rie je kra­ji­na medzi Čes­kom na seve­re, Rakús­kom na zápa­de, Malý­mi Kar­pat­mi na juho­vý­cho­de, rie­kou Dunaj na juhu. Záho­rie si pamä­tá pocho­do­va­nie rím­skych légií, zjed­no­te­nie slo­van­ských kme­ňov do Veľ­ko­mo­rav­skej ríše. Vied­li tu ces­ty nemec­kých rytie­rov i čes­kých knie­žat. Už stá­ro­čia je pohra­nič­ným kra­jom. Na cca 2500 km2 tu žije tak­mer 300 000 oby­va­te­ľov (zaho​rie​.sk). Pome­no­va­nie Záho­rie má kore­ne v 17. sto­ro­čí. Pochá­dza od latin­ské­ho Pro­ces­sus trans­mon­ta­nus. Tak bol ozna­čo­va­ný kraj Bra­ti­slav­skej župy, kto­rý ležal za Malý­mi Kar­pat­mi – za hora­mi. Iné his­to­ric­ké pome­no­va­nia: Morav­ské pole na Slo­ven­sku, slo­ven­ské Pomo­ra­vie, Morav­ská níži­na, Morav­ský dol. Admi­ni­stra­tív­ne Záho­rie nikdy netvo­ri­lo jed­not­ný celok (zaho​rie​.sk). Zahŕňa okre­sy Ska­li­ca, Seni­ca, Malac­ky, čias­toč­ne Myja­va a Bra­ti­sla­va – Záhor­ská Bys­tri­ca. Väč­ši­nu úze­mia tvo­rí Záhor­ská níži­na (zaho​rie​.sk).

Hos­po­dár­ska čin­nosť člo­ve­ka mala za násle­dok obno­ve­nie pohy­bu pies­ku. Pre­to sa v 16. a 17. sto­ro­čí na Záhor­skej níži­ne usku­toč­ni­lo zales­ňo­va­nie uvoľ­ne­ných pies­kov. Pri­ro­dze­ný cha­rak­ter lesov na via­tych pies­koch však potla­či­lo dlho­roč­né vysá­dza­nie boro­vi­ce (zaho​rie​.sk). Dnes je Záho­rie typic­ké boro­vi­co­vý­mi a luž­ný­mi les­mi a pies­či­tou pôdou. Čas­to tu fúka vie­tor (lozor​no​.sk). Avšak pôvod­ne bola Záhor­ská níži­na sil­ne zamok­re­ným úze­mím s moča­ris­ka­mi, jaze­ra­mi a mŕt­vy­mi rame­na­mi riek. Na nivách riek Mora­va a Myja­va aj dnes mäk­ké luž­né lesy. Na vyš­šie polo­že­ných čas­tiach tvr­dý luž­ný les. Oso­bit­ným typom luž­né­ho lesa sú poras­ty jel­še lep­ka­vej na trva­le zamok­re­ných sla­tin­ných pôdach, naprí­klad v prí­rod­nej rezer­vá­cii Bez­dné pri Pla­vec­kom Štvr­t­ku. Z hľa­dis­ka fló­ry je uni­kát­na Devín­ska Koby­la (zaho​rie​.sk).

Záhor­ská níži­na je roz­de­le­ná na dva cel­ky: Bor­skú níži­nu a Chvoj­nic­kú pahor­ka­ti­nu. Cen­trál­nu časť Bor­skej níži­ny tvo­ria via­te pies­ky seve­ro­vý­chod­ne od Lozor­na a Mala­ciek. Na seve­re s pies­ko­vých pre­sy­pov vystu­pu­je Lak­šár­ska pahor­ka­ti­na. Pozdĺž riek Mora­va a Myja­va sú rieč­ne nivy Myjav­ská a Dol­no­mo­rav­ská niva – štr­ko­pies­ko­vé náno­sy roz­ru­še­né mean­dro­va­ním riek. Medzi Cero­vou a Zoho­rom je prie­ko­po­vá pre­pad­li­na Pod­ma­lo­kar­pat­ská zní­že­ni­na, v kto­rej vznik­li roz­siah­lej­šie moča­ris­té úze­mia. Chvoj­níc­ka pahor­ka­ti­na má tri čas­ti: Ska­lic­ký hájik, Unín­sku a Senic­kú pahor­ka­ti­nu. Nachá­dza­jú sa tu hru­bé vrstvy spra­še a spra­šo­vých hlín. Záho­rie má aj kra­so­vé úze­mia v Malých Kar­pa­toch – Borin­ský a Pla­vec­ký kras. Myjav­ská pahor­ka­ti­na sa rozp­res­tie­ra medzi Malý­mi a Bie­ly­mi Kar­pat­mi (zaho​rie​.sk). Záhor­ská níži­na neop­lý­va veľ­kou hus­to­tou rieč­nej sie­te, navy­še pôvod­nú sieť výraz­ne menil člo­vek. Úze­mie je pomer­ne suchou oblas­ťou. Naj­väč­šie rie­ky sú Mora­va, Myja­va a Ruda­va. Avšak naj­mä v rieč­nych a via­tych pies­koch sú význam­né záso­by pod­zem­nej vody. Vysky­tu­je sa tu aj množ­stvo vod­ných nádr­ží, štr­ko­vísk a ryb­ní­kov (zaho​rie​.sk). Väč­ši­na jazier na Záho­rí vznik­la ťaž­bou štr­ku a pies­ku. Jas­ky­ne Dera­vá ska­la a Pohan­ská sú súčas­ťou Malo­kar­pat­ské­ho kra­su (lozor​no​.sk). Na ska­lách a zrú­ca­ni­nách hra­dov Malých a Bie­lych Kar­pát hniez­di dra­vé vtác­tvo, napr. sokol rároh (zaho​rie​.sk). Avšak sú tu aj nále­zis­ká ropy a zem­né­ho ply­nu pri Gbe­loch. Prie­my­sel­ne sa tu ťaži­lo od roku 1914 (lozor​no​.sk).

Záho­rie pat­rí k sko­ro osíd­le­ným úze­miam Slo­ven­ska. K naj­star­ším osíd­le­ným loka­li­tám pat­rí jas­ky­ňa Dera­vá ska­la pri Pla­vec­kom Miku­lá­ši a pale­oli­tic­ká osa­da pri Sološ­ni­ci. Asi v 6. až 5. sto­ro­čí pred n. l. sem priš­li Ský­ti, po nich Kel­ti. Síd­lis­ká z mlad­šej doby želez­nej sa našli napr. na Myja­ve, na Deví­ne, v Šaš­tí­ne. Kel­ti budo­va­li dob­re opev­ne­né síd­lis­ká, ovlá­da­li hut­níc­tvo, výro­bu nástro­jov, zbra­ní, šper­kov (zaho​rie​.sk). Na vrchu Pohan­ská bolo vybu­do­va­né roz­siah­le oppi­dum (lozor​no​.sk). Kel­tov a Dákov vytla­či­li na pre­lo­me leto­poč­tov ger­mán­ski Mar­ko­ma­ni a Kvá­di. Ich rozt­rú­se­né kme­ne pre­nik­li aj na Záho­rie. Posled­ný ger­mán­sky kmeň na Záho­rí boli Lon­go­bar­di v prvej polo­vi­ci 6. sto­ro­čia. V 5. a 6. sto­ro­čí sem pri­chá­dza­li Slo­va­nia, kto­rých ata­ko­va­li avar­ské kočov­né kme­ne. Z obdo­bia Veľ­kej Mora­vy sú zná­me síd­lis­ká a hra­dis­ká v Pod­bran­či, v Pla­vec­kom Štvr­t­ku, v Seni­ci, v Rohož­ní­ku, v Stu­pa­ve, v Zoho­re, vo Vyso­kej pri Mora­ve a na Deví­ne (zaho​rie​.sk). Po vzni­ku Uhor­ska sa Záho­rie sta­lo pohra­nič­ným pás­mom s Čes­kým krá­ľov­stvom a Rakús­kom. Na ochra­nu hra­níc boli povo­la­né kme­ne Siku­lovPlav­cov, po kto­rých sa tu zacho­va­li miest­ne náz­vy Pla­vec­ký hrad, Pla­vec­ké Pod­hra­die, Seku­le a iné (lozor​no​.sk). Tatár­sky vpád v rokoch 12411242 spô­so­bil zánik dreveno-​hlinitých hra­dov a sta­va­li si kamen­né hra­dy. Od roku 1221 mala Vie­deň prá­vo skla­du. To zna­me­na­lo, že tu tovar muse­li vylo­žiť a ponúk­nuť domá­cim kup­com. Záro­veň boli núte­ní kupo­vať od vie­den­ských kup­cov dra­hý tovar pri­ve­ze­ný zo zápa­du. Vie­deň sa sna­ži­li kup­ci obísť. Kup­ci pre­bro­di­li Dunaj až v Ostri­ho­me a pokra­čo­va­li po Čes­kej ces­te do Trna­vy, cez Malé Kar­pa­ty do Jab­lo­ni­ce, Seni­ce, Holí­ča a odtiaľ do Brna, Pra­hy a veľ­ko­miest západ­nej Euró­py. Čes­kú ces­tu toto roz­hod­nu­tie pový­ši­lo na základ­nú európ­sku magis­trá­lu, oko­lo kto­rej sa v dru­hej polo­vi­ci 13. a v 14. sto­ro­čí zača­li for­mo­vať feudál­ne hrad­né pan­stvá (zaho​rie​.sk).

Po bit­ke pri Mohá­či v roku 1526 a po turec­kej výpra­ve v roku 1663 ubud­lo na Záho­rí slo­ven­ské oby­va­teľ­stvo. Novým etni­kom sa sta­li chor­vát­ski kolo­nis­ti, kto­rí osíd­ľo­va­li kopa­ni­ce v oko­lí Myja­vy, Dúb­rav­ku, Lamač, Záhor­skú Bys­tri­cu. V roku 1528 pri­chá­dza­jú na západ­né Slo­ven­sko refor­mač­ní habá­ni. Ich stre­dis­kom sa sta­lo Sobo­tiš­te. Žili ako jed­na veľ­ká rodi­na, spo­loč­ne hos­po­dá­ri­li, nikto nesmel mať súkrom­ný maje­tok. Zaobe­ra­li sa naj­mä kera­mi­kou, hrn­čiar­stvom. V 18. a 19. sto­ro­čí sa Ska­li­ca pre­slá­vi­la jem­ným súk­nom. Bre­zo­vá pod Brad­lom sa sta­lo stre­dis­kom výro­by kože a plát­na. Myja­va, Vrbov­ce a Sobo­tiš­te pyt­li­kár­stvom. V Šaš­tí­ne vznik­la v roku 1736 kar­tún­ku, kto­rá bola do roku 1847, kedy zanik­la, naj­väč­šou a naj­zná­mej­šou manu­fak­tú­rou na Slo­ven­sku. Pat­ri­la k naj­väč­ším v Euró­pe, zamest­ná­va­la tak­mer 20 000 ľudí, svo­je pra­dia­ren­ské cen­trá mala v Dol­nom Rakús­ko, naj­mä vo Vied­ni. V Holí­či vznik­la manu­fak­tú­ra na majo­li­ku. Navy­še sa stal stre­dis­kom zuš­ľach­ťo­va­nia oviec. Ska­li­ca pat­ri­la v sedem­de­sia­tych rokoch 18. sto­ro­čia s 5 000 oby­va­teľ­mi medzi 10 naj­väč­ších miest Slo­ven­ska. V rokoch 184849 bola Myja­va jed­no z cen­tier národ­né­ho hnu­tia. Ziš­lo sa tu prvé národ­né zhro­maž­de­nie, kto­ré vyhlá­si­lo Slo­ven­skú národ­nú radu ako repre­zen­ta­tív­ny orgán (zaho​rie​.sk).

V lete sa tu kona­jú naj­väč­šie a naj­výz­nam­nej­šie stret­nu­tia vojen­ských his­to­ric­kých vozi­diel a klu­bov vojen­skej his­tó­rie na Slo­ven­sku s náz­vom Saha­ra a Slo­ven­ské pies­ky. Iné kul­túr­ne podu­ja­tia: Malac­ká hudob­ná jar, Malac­ké kul­túr­ne leto, diva­del­né podu­ja­tie Zej­de­me se na ham­bál­ku a Jabl­ko­vé hodo­va­nie v Malac­kách, Stu­pa­ve a Jab­lo­ňo­vom, Habán­sky hodo­vý jar­mok vo Veľ­kých Levá­roch, Det­ský medzi­ná­rod­ný folk­lór­ny fes­ti­val Mra­ve­nec v Pla­vec­kom Štvr­t­ku, Záh­rad­ná galé­ria Aloj­za Macha­ja v Pla­vec­kom Štvr­t­ku, Piv­ný fes­ti­val a Dni zelá v Stu­pa­ve, Dedin­ka reme­siel a ume­ní Abe­land pri Lozor­ne, Dni hroz­na a vína v Lozor­ne, Svia­tok Pomo­ra­via v Jab­lo­ňo­vom, Súťaž vo vare­ní gulá­ša v Rohož­ní­ku, folk­lór­ne podu­ja­tie Fes­ti­val Pod­ho­ran, Krum­po­lo­vý deň, gas­tro­no­mic­ké podu­ja­tie Varí­me via­noč­nú kapust­ni­cu v Sološ­ni­ci, Dožin­ko­vá sláv­nosť v Pla­vec­kom Pet­ri, Trd­lo­fest, hudob­né podu­ja­tie Musi­ca sac­ra, vinoh­rad­níc­ky Deň otvo­re­ných búd v Ska­li­ci, Tere­zián­ske dni, Zámoc­ké piv­né sláv­nos­ti v Holí­či, Hrad­né sláv­nos­ti v Pod­bran­či, Letec­ký deň a Mar­tin­ské svet­lo­no­se­nie v Seni­ci, Pre­te­ky dra­čích lodí na Kunov­skej prieh­ra­de (Micha­e­la Jano­to­vá, Edu­ard Tim­ko).


Záho­rie is a regi­on situ­ated bet­we­en the Czech Repub­lic to the north, Aus­tria to the west, the Small Car­pat­hians to the sout­he­ast, and the Danu­be River to the south. Záho­rie has a rich his­to­ry, wit­nes­sing the march of Roman legi­ons, the uni­fi­ca­ti­on of Sla­vic tri­bes into the Gre­at Mora­vian Empi­re, and the pre­sen­ce of Ger­man knights and Czech prin­ces. For cen­tu­ries, it has been a bor­der­land. With an area of app­ro­xi­ma­te­ly 2500 km², Záho­rie is home to near­ly 300,000 resi­dents (zaho​rie​.sk). The name Záho­rie has its roots in the 17th cen­tu­ry, deri­ved from the Latin term Pro­ces­sus trans­mon­ta­nus,” which refer­red to the regi­on behind the Small Car­pat­hians, bey­ond the moun­tains. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Morav­ské pole na Slo­ven­sku, Slo­vak Pomo­ra­vie, Morav­ská níži­na, and Morav­ský dol. Admi­ni­stra­ti­ve­ly, Záho­rie has never for­med a uni­fied enti­ty (zaho​rie​.sk). It inc­lu­des the dis­tricts of Ska­li­ca, Seni­ca, Malac­ky, par­tial­ly Myja­va, and Bra­ti­sla­va – Záhor­ská Bys­tri­ca. The majo­ri­ty of the ter­ri­to­ry is cha­rac­te­ri­zed by the Záho­rie Lowland (zaho​rie​.sk).

Human eco­no­mic acti­vi­ties led to the move­ment of sand, promp­ting affo­re­sta­ti­on of the loose sands in the Záho­rie Lowland during the 16th and 17th cen­tu­ries. Howe­ver, the natu­ral cha­rac­ter of the forests on win­dy sands was alte­red by the exten­si­ve plan­ting of pine tre­es (zaho​rie​.sk). Today, Záho­rie is kno­wn for its pine and ripa­rian forests and san­dy soil. Winds are fre­qu­ent in this regi­on (lozor​no​.sk). Ori­gi­nal­ly, the Záho­rie Lowland was a hea­vi­ly mars­hy area with swamps, lakes, and dead river bran­ches. Soft ripa­rian forests still exist on the flo­odp­lains of the Mora­va and Myja­va rivers. On hig­her ele­va­ti­ons, the­re are hard ripa­rian forests. The wet­land forests on per­ma­nen­tly water­log­ged peat soils, such as in the natu­re reser­ve Bez­dné near Pla­vec­ký Štvr­tok, are uni­que. From a bota­ni­cal per­spec­ti­ve, Devín­ska Koby­la is also remar­kab­le (zaho​rie​.sk).

The Záho­rie Lowland is divi­ded into two parts: the Bor­ská Lowland and the Chvoj­nic­ká Hills. The cen­tral part of the Bor­ská Lowland con­sists of wind­swept sands nort­he­ast of Lozor­no and Malac­ky. To the north, sand dunes rise in Lak­šár­ska Hills. Along the Mora­va and Myja­va rivers, the­re are the river basins of Myjav­ská and Dol­no­mo­rav­ská niva, gravel-​sand depo­sits dis­tur­bed by river mean­de­ring. Bet­we­en Cero­vá and Zohor, the­re is the Pod­ma­lo­kar­pat­ská Dep­res­si­on, whe­re exten­si­ve mars­hy are­as for­med. The Chvoj­nic­ká Hills have three parts: Ska­lic­ký hájik, Unín­ska, and Senic­ká pahor­ka­ti­na. Thick lay­ers of loess and loess-​like soils are found here. Záho­rie also fea­tu­res karst are­as in the Small Car­pat­hians – Borin­ský and Pla­vec­ký kras. The Myjav­ská Hills extend bet­we­en the Small and Whi­te Car­pat­hians (zaho​rie​.sk). The Záho­rie Lowland does not have a den­se river network, and human acti­vi­ties have sig­ni­fi­can­tly alte­red the ori­gi­nal network. The regi­on is rela­ti­ve­ly dry, with major rivers being the Mora­va, Myja­va, and Ruda­va. Howe­ver, sig­ni­fi­cant groun­dwa­ter reser­ves are found, espe­cial­ly in the san­dy and loamy sands. Nume­rous water reser­vo­irs, gra­vel pits, and ponds are also pre­sent (zaho​rie​.sk). Most lakes in Záho­rie were for­med by gra­vel and sand mining. Caves such as Dera­vá ska­la and Pohan­ská are part of the Malé Kar­pa­ty karst (lozor​no​.sk). Birds of prey, inc­lu­ding the pereg­ri­ne fal­con, nest on the rocks and ruins of cast­les in the Small and Whi­te Car­pat­hians (zaho​rie​.sk). Addi­ti­onal­ly, oil and natu­ral gas depo­sits have been dis­co­ve­red near Gbe­ly, and indus­trial mining has been ongo­ing sin­ce 1914 (lozor​no​.sk).

Záho­rie is one of the ear­liest sett­led are­as in Slo­va­kia. Among the oldest inha­bi­ted sites are the Dera­vá ska­la cave near Pla­vec­ký Miku­láš and a Pale­olit­hic sett­le­ment near Sološ­ni­ca. In the 6th to 5th cen­tu­ries BCE, the Scyt­hians arri­ved, fol­lo­wed by the Celts. Sett­le­ments from the later Iron Age have been found in pla­ces like Myja­va, Devín, and Šaš­tín. The Celts built well-​fortified sett­le­ments, excel­led in metal­lur­gy, and pro­du­ced tools, wea­pons, and jewel­ry (zaho​rie​.sk). The exten­si­ve oppi­dum on Pohan­ská hill was cons­truc­ted during this peri­od (lozor​no​.sk). The Ger­ma­nic Mar­ko­ma­ni and Quadi disp­la­ced the Celts and Dacians around the turn of the eras. The­ir scat­te­red tri­bes also rea­ched Záho­rie. The last Ger­ma­nic tri­be in Záho­rie were the Lom­bards in the first half of the 6th cen­tu­ry. In the 5th and 6th cen­tu­ries, Slavs arri­ved, facing attacks from Avar noma­dic tri­bes. From the time of the Gre­at Mora­vian Empi­re, sett­le­ments and forts are kno­wn in Pod­branč, Pla­vec­ký Štvr­tok, Seni­ca, Rohož­ník, Stu­pa­va, Zohor, Vyšná pri Mora­ve, and Devín (zaho​rie​.sk). After the estab­lish­ment of Hun­ga­ry, Záho­rie beca­me a bor­der area with the King­dom of Bohe­mia and Aus­tria. To pro­tect the bor­ders, tri­bes like the Sikuls and Plavcs were sum­mo­ned, and local names like Pla­vec­ký hrad, Pla­vec­ké Pod­hra­die, Seku­le, and others bear wit­ness to the­ir pre­sen­ce (lozor​no​.sk). The Tatar inva­si­on in 1241 and 1242 led to the des­truc­ti­on of wooden and eart­hen cast­les, promp­ting the cons­truc­ti­on of sto­ne cast­les. From 1221, Vien­na had the right to sto­re goods, mea­ning that mer­chants had to unlo­ad and offer the­ir goods to local mer­chants. Simul­ta­ne­ous­ly, they were for­ced to buy expen­si­ve goods brought from the west by Vien­ne­se mer­chants. Mer­chants sought to bypass Vien­na, cros­sing the Danu­be at Esz­ter­gom and con­ti­nu­ing along the Czech Road to Trna­va, over the Small Car­pat­hians to Jab­lo­ni­ca, Seni­ca, Holíč, and from the­re to Brno, Pra­gue, and major cities in Wes­tern Euro­pe. This deci­si­on ele­va­ted the Czech Road to a fun­da­men­tal Euro­pe­an rou­te, around which feudal cast­le esta­tes began to form in the second half of the 13th and 14th cen­tu­ries (zaho​rie​.sk).

After the Batt­le of Mohács in 1526 and the Tur­kish cam­paign in 1663, the Slo­vak popu­la­ti­on in Záho­rie dec­re­a­sed. Cro­atian colo­nists beca­me the new eth­nic group sett­ling the hills around Myja­va, Dúb­rav­ka, Lamač, and Záhor­ská Bys­tri­ca. In 1528, Hut­te­ri­tes, a refor­mist Ana­bap­tist group kno­wn as Habans, arri­ved in wes­tern Slo­va­kia. Sobo­tiš­te beca­me the­ir cen­ter. They lived as one lar­ge fami­ly, col­lec­ti­ve­ly mana­ging the­ir affairs, and no one was allo­wed to have pri­va­te pro­per­ty. They were invol­ved main­ly in potte­ry and cera­mics. In the 18th and 19th cen­tu­ries, Ska­li­ca gai­ned reno­wn for its fine wool. Bre­zo­vá pod Brad­lom beca­me a cen­ter for leat­her and linen pro­duc­ti­on. Myja­va, Vrbov­ce, and Sobo­tiš­te were kno­wn for the­ir bag making. In Šaš­tín, a card­bo­ard fac­to­ry was estab­lis­hed in 1736, which, until its demi­se in 1847, was the lar­gest and most famous manu­fac­to­ry in Slo­va­kia. It was one of the lar­gest in Euro­pe, emplo­y­ing almost 20,000 peop­le, with its spin­ning cen­ters in Lower Aus­tria, espe­cial­ly in Vien­na. A majo­li­ca manu­fac­to­ry was foun­ded in Holíč. More­over, it beca­me a cen­ter for she­ep bre­e­ding impro­ve­ment. In the 1770s, Ska­li­ca, with 5,000 inha­bi­tants, was among the ten lar­gest cities in Slo­va­kia. In 1848 – 49, Myja­va was one of the cen­ters of the nati­onal move­ment. The first nati­onal assem­bly was held here, dec­la­ring the Slo­vak Nati­onal Coun­cil as a repre­sen­ta­ti­ve body (zaho​rie​.sk).

In the sum­mer, the lar­gest and most sig­ni­fi­cant mee­tings of mili­ta­ry his­to­ri­cal vehic­les and clubs of mili­ta­ry his­to­ry in Slo­va­kia, named Saha­ra and Slo­vak Sands, take pla­ce here. Other cul­tu­ral events inc­lu­de the Malac­ky Music Spring, Malac­ky Cul­tu­ral Sum­mer, the­at­ri­cal event Zej­de­me se na ham­bál­ku, and App­le Har­ves­ting in Malac­ky, Stu­pa­va, and Jab­lo­ňo­vo. Haban Fes­ti­val in Veľ­ké Levá­re, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Folk­lo­re Fes­ti­val Mra­ve­nec in Pla­vec­ký Štvr­tok, Gar­den Gal­le­ry Alojz Machaj in Pla­vec­ký Štvr­tok, Beer Fes­ti­val and Cab­ba­ge Cooking Days in Stu­pa­va, Vil­la­ge of Crafts and Arts Abe­land near Lozor­no, Days of Gra­pes and Wine in Lozor­no, Pomo­ra­via Fes­ti­val in Jab­lo­ňo­vo, Gou­lash Cooking Com­pe­ti­ti­on in Rohož­ník, folk event Fes­ti­val Pod­ho­ran, Krum­po­lo­vý deň, gas­tro­no­mic event Cooking Chris­tmas Sau­erk­raut in Sološ­ni­ca, Har­vest Fes­ti­val in Pla­vec­ký Petřich, Trd­lo­fest, musi­cal event Musi­ca Sac­ra, vine-​growing Open Barn Day in Ska­li­ca, Tere­zián­ske dni, Cast­le Beer Fes­ti­vi­ties in Holíč, Cast­le Celeb­ra­ti­ons in Pod­branč, Avia­ti­on Day and Mar­ti­n’s Lan­tern Para­de in Seni­ca, Dra­gon Boat Races on Kunov­ská Reser­vo­ir (Micha­e­la Jano­to­vá, Edu­ard Timko).


Záho­rie ist eine Regi­on zwis­chen der Tsche­chis­chen Repub­lik im Nor­den, Öster­re­ich im Wes­ten, den Kle­i­nen Kar­pa­ten im Südos­ten und der Donau im Süden. Záho­rie hat eine rei­che Ges­chich­te, es erleb­te den Marsch der römis­chen Legi­onen, die Vere­i­ni­gung der sla­wis­chen Stäm­me zum Gro­ßmäh­ris­chen Reich und die Anwe­sen­he­it deuts­cher Rit­ter und böh­mis­cher Fürs­ten. Seit Jahr­hun­der­ten ist es eine Grenz­re­gi­on. Mit einer Flä­che von etwa 2500 km² beher­bergt Záho­rie etwa 300.000 Ein­woh­ner (zaho​rie​.sk). Der Name Záho­rie hat sei­ne Wur­zeln im 17. Jahr­hun­dert und lei­tet sich von dem late­i­nis­chen Beg­riff Pro­ces­sus trans­mon­ta­nus” ab, der sich auf die Regi­on hin­ter den Kle­i­nen Kar­pa­ten bez­og, hin­ter den Ber­gen. Ande­re his­to­ris­che Namen sind Morav­ské pole na Slo­ven­sku, slo­wa­kis­ches Pomo­ra­vie, Morav­ská níži­na und Morav­ský dol. Admi­ni­stra­tiv hat Záho­rie nie eine ein­he­it­li­che Ein­he­it gebil­det (zaho​rie​.sk). Es umfasst die Bez­ir­ke Ska­li­ca, Seni­ca, Malac­ky, tei­lwe­i­se Myja­va und Bra­ti­sla­va – Záhor­ská Bys­tri­ca. Der Gro­ßte­il des Gebiets ist durch das Záhorie-​Tiefland gekenn­ze­ich­net (zaho​rie​.sk).

Die wirts­chaft­li­chen Akti­vi­tä­ten des Men­schen führ­ten zur Bewe­gung von Sand und veran­lass­ten die Auf­fors­tung der losen San­de im Záhorie-​Tiefland im 16. und 17. Jahr­hun­dert. Der natür­li­che Cha­rak­ter der Wäl­der auf win­di­gen San­den wur­de jedoch durch das umfan­gre­i­che Pflan­zen von Kie­fern verän­dert (zaho​rie​.sk). Heute ist Záho­rie für sei­ne Kiefern- und Auen­wäl­der sowie san­di­gen Böden bekannt. Win­de sind in die­ser Regi­on häu­fig (lozor​no​.sk). Urs­prün­glich war das Záhorie-​Tiefland ein stark sump­fi­ges Gebiet mit Sümp­fen, Seen und toten Flus­sar­men. Wei­che Auen­wäl­der exis­tie­ren noch auf den Übersch­wem­mung­se­be­nen der Flüs­se Mora­va und Myja­va. Auf höhe­ren Lagen gibt es har­te Auen­wäl­der. Die Feucht­wäl­der auf dau­er­haft was­ser­ge­sät­tig­ten Torf­böden, wie im Naturs­chutz­ge­biet Bez­dné bei Pla­vec­ký Štvr­tok, sind ein­zi­gar­tig. Bota­nisch bet­rach­tet ist auch die Devín­ska Koby­la bemer­ken­swert (zaho​rie​.sk).

Das Záhorie-​Tiefland ist in zwei Tei­le unter­te­ilt: das Borská-​Tiefland und die Chvoj­nic­ká Hügel. Der zen­tra­le Teil des Borská-​Tieflandes bes­teht aus den wind­ge­pe­itsch­ten San­den nor­döst­lich von Lozor­no und Malac­ky. Im Nor­den erhe­ben sich Sand­dünen in den Lakšárska-​Hügeln. Entlang der Flüs­se Mora­va und Myja­va ers­trec­ken sich die Fluss­bec­ken von Myjav­ská und Dol­no­mo­rav­ská niva, Kies-​Sand-​Ablagerungen, die durch das Mäan­drie­ren der Flüs­se ges­tört wur­den. Zwis­chen Cero­vá und Zohor gibt es die Pod­ma­lo­kar­pat­ská Sen­ke, wo sich aus­ge­dehn­te sump­fi­ge Gebie­te bil­de­ten. Die Chvoj­nic­ká Hügel haben drei Tei­le: Ska­lic­ký hájik, Unín­ska und Senic­ká pahor­ka­ti­na. Hier fin­den sich dic­ke Schich­ten von Löss und lös­sar­ti­gen Böden. Záho­rie bie­tet auch Karst­ge­bie­te in den Kle­i­nen Kar­pa­ten – Borin­ský und Pla­vec­ký kras. Die Myjav­ská Hügel ers­trec­ken sich zwis­chen den Kle­i­nen und Wei­ßen Kar­pa­ten (zaho​rie​.sk). Das Záhorie-​Tiefland hat kein dich­tes Fluss­netz, und men­sch­li­che Akti­vi­tä­ten haben das urs­prün­gli­che Netzwerk erheb­lich verän­dert. Die Regi­on ist rela­tiv troc­ken, wobei die wich­tigs­ten Flüs­se die Mora­va, Myja­va und Ruda­va sind. In den san­di­gen und leh­mi­gen San­den gibt es jedoch bede­uten­de Grun­dwas­ser­vor­rä­te. Zahl­re­i­che Was­ser­re­ser­vo­irs, Kiesg­ru­ben und Tei­che sind eben­falls vor­han­den (zaho​rie​.sk). Die meis­ten Seen in Záho­rie ents­tan­den durch Kies- und San­dab­bau. Höh­len wie Dera­vá ska­la und Pohan­ská gehören zum Malé Karpaty-​Karst (lozor​no​.sk). Gre­if­vögel, darun­ter der Wan­der­fal­ke, nis­ten auf den Fel­sen und Ruinen der Bur­gen in den Kle­i­nen und Wei­ßen Kar­pa­ten (zaho​rie​.sk). Darüber hinaus wur­den Öl- und Erd­gas­vor­kom­men in der Nähe von Gbe­ly ent­dec­kt, und der indu­striel­le Berg­bau läuft seit 1914 (lozor​no​.sk).

Záho­rie ist eine der frühes­ten besie­del­ten Regi­onen in der Slo­wa­kei. Zu den ältes­ten bewohn­ten Stät­ten gehören die Höh­le Dera­vá ska­la bei Pla­vec­ký Miku­láš und eine palä­o­lit­his­che Sied­lung bei Sološ­ni­ca. Im 6. bis 5. Jahr­hun­dert v. Chr. kamen die Skyt­hen, gefolgt von den Kel­ten. Sied­lun­gen aus der spä­te­ren Eisen­ze­it wur­den beis­piel­swe­i­se in Myja­va, Devín und Šaš­tín gefun­den. Die Kel­ten bau­ten gut befes­tig­te Sied­lun­gen, waren im Hüt­ten­we­sen tätig und stell­ten Werk­ze­uge, Waf­fen und Sch­muck her (zaho​rie​.sk). In die­ser Zeit wur­de das umfan­gre­i­che Oppi­dum auf dem Pohanská-​Hügel errich­tet (lozor​no​.sk). Die ger­ma­nis­chen Mar­ko­ma­ni und Quadi verd­räng­ten die Kel­ten und Daker rund um die Zei­ten­wen­de. Ihre zers­tre­uten Stäm­me erre­ich­ten auch Záho­rie. Der letz­te ger­ma­nis­che Stamm in Záho­rie waren die Lan­go­bar­den in der ers­ten Hälf­te des 6. Jahr­hun­derts. Im 5. und 6. Jahr­hun­dert kamen die Sla­wen, die Angrif­fen der Awa­ren aus­ge­setzt waren. Aus der Zeit des Gro­ßmäh­ris­chen Rei­ches sind Sied­lun­gen und Bur­gen in Pod­branč, Pla­vec­ký Štvr­tok, Senica,

Rohož­ník, Stu­pa­va, Zohor, Vyšná pri Mora­ve und Devín bekannt (zaho​rie​.sk). Nach der Grün­dung Ungarns wur­de Záho­rie zu einer Grenz­re­gi­on zu Böh­men und Öster­re­ich. Zur Ver­te­i­di­gung der Gren­zen wur­den Stäm­me wie die Sikul und Plav­ci geru­fen, und loka­le Namen wie Pla­vec­ký hrad, Pla­vec­ké Pod­hra­die, Seku­le und ande­re zeugen von ihrer Anwe­sen­he­it (lozor​no​.sk). Der Tata­re­ne­in­fall in den Jah­ren 1241 und 1242 führ­te zur Zers­törung von Holz- und Lehm­bur­gen, was den Bau von Ste­in­bur­gen för­der­te. Ab 1221 hat­te Wien das Recht, Waren zu lagern, was bede­ute­te, dass Händ­ler ihre Waren abla­den und den Ein­he­i­mis­chen anbie­ten muss­ten. Gle­i­ch­ze­i­tig waren sie gezwun­gen, teure Waren zu kau­fen, die aus dem Wes­ten von Wie­ner Händ­lern geb­racht wur­den. Die Händ­ler ver­such­ten, Wien zu umge­hen, indem sie die Donau bei Esz­ter­gom übe­rqu­er­ten und auf der tsche­chis­chen Stra­ße nach Trna­va, über die Kle­i­nen Kar­pa­ten nach Jab­lo­ni­ca, Seni­ca, Holíč und von dort nach Brünn, Prag und gro­ßen Städ­ten in Wes­te­uro­pa wei­ter­fuh­ren. Die­se Ents­che­i­dung erhob die tsche­chis­che Stra­ße zu einer grund­le­gen­den euro­pä­is­chen Rou­te, um die herum sich in der zwe­i­ten Hälf­te des 13. und 14. Jahr­hun­derts feuda­le Burg­herrs­chaf­ten zu bil­den began­nen (zaho​rie​.sk).

Nach der Sch­lacht bei Mohács im Jahr 1526 und der Tür­ken­kam­pag­ne im Jahr 1663 nahm die slo­wa­kis­che Bevöl­ke­rung in Záho­rie ab. Kro­atis­che Sied­ler wur­den die neue eth­nis­che Grup­pe, die sich in den Hügeln um Myja­va, Dúb­rav­ka, Lamač und Záhor­ská Bys­tri­ca nie­der­ließ. 1528 kamen Hut­te­ri­ten, eine refor­mis­tis­che Täu­fer­grup­pe, bekannt als Haba­ner, nach Wests­lo­wa­kei. Sobo­tiš­te wur­de ihr Zen­trum. Sie leb­ten wie eine gro­ße Fami­lie, bewirts­chaf­te­ten kol­lek­tiv ihre Ange­le­gen­he­i­ten, und nie­mand durf­te Pri­vat­be­sitz haben. Sie waren haupt­säch­lich mit Töp­fe­rei und Kera­mik bes­chäf­tigt. Im 18. und 19. Jahr­hun­dert erlang­te Ska­li­ca einen Ruf für sei­ne fei­ne Wol­le. Bre­zo­vá pod Brad­lom wur­de ein Zen­trum für Leder- und Lei­nen­pro­duk­ti­on. Myja­va, Vrbov­ce und Sobo­tiš­te waren für ihre Tas­chen­hers­tel­lung bekannt. In Šaš­tín wur­de 1736 eine Pap­pen­fab­rik geg­rün­det, die bis zu ihrem Ende 1847 die größte und bekann­tes­te Manu­fak­tur in der Slo­wa­kei war. Sie gehör­te zu den größten in Euro­pa, bes­chäf­tig­te fast 20.000 Men­schen und hat­te ihre Spinn­zen­tren in Nie­de­rös­ter­re­ich, beson­ders in Wien. In Holíč wur­de eine Majolika-​Manufaktur geg­rün­det. Außer­dem wur­de es ein Zen­trum für die Ver­bes­se­rung der Schaf­zucht. In den 1770er Jah­ren gehör­te Ska­li­ca mit 5.000 Ein­woh­nern zu den zehn größten Städ­ten der Slo­wa­kei. In den Jah­ren 1848 – 49 war Myja­va eines der Zen­tren der nati­ona­len Bewe­gung. Hier fand die ers­te nati­ona­le Ver­samm­lung statt, die den Slo­wa­kis­chen Nati­onal­rat als reprä­sen­ta­ti­ves Organ pro­kla­mier­te (zaho​rie​.sk).

Im Som­mer fin­den hier die größten und bede­utend­sten Tref­fen von mili­tär­his­to­ris­chen Fahr­ze­ugen und Vere­i­nen der Mili­tär­ges­chich­te in der Slo­wa­kei namens Saha­ra und Slo­wa­kis­che San­de statt. Ande­re kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen sind der Malac­ky Music Spring, das Malac­ky Cul­tu­ral Sum­mer, die The­a­ter­ve­rans­tal­tung Zej­de­me se na ham­bál­ku und die Apfe­lern­te in Malac­ky, Stu­pa­va und Jab­lo­ňo­vo. Haba­ner Fes­ti­val in Veľ­ké Levá­re, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Folk­lo­re Fes­ti­val Mra­ve­nec in Pla­vec­ký Štvr­tok, Gar­den Gal­le­ry Alojz Machaj in Pla­vec­ký Štvr­tok, Beer Fes­ti­val und Cab­ba­ge Cooking Days in Stu­pa­va, Vil­la­ge of Crafts and Arts Abe­land bei Lozor­no, Days of Gra­pes and Wine in Lozor­no, Pomo­ra­via Fes­ti­val in Jab­lo­ňo­vo, Gou­lash Cooking Com­pe­ti­ti­on in Rohož­ník, folk event Fes­ti­val Pod­ho­ran, Krum­po­lo­vý deň, gas­tro­no­mic event Cooking Chris­tmas Sau­erk­raut in Sološ­ni­ca, Har­vest Fes­ti­val in Pla­vec­ký Petřich, Trd­lo­fest, musi­cal event Musi­ca Sac­ra, vine-​growing Open Barn Day in Ska­li­ca, Tere­zián­ske dni, Cast­le Beer Fes­ti­vi­ties in Holíč, Cast­le Celeb­ra­ti­ons in Pod­branč, Avia­ti­on Day and Mar­ti­n’s Lan­tern Para­de in Seni­ca, Dra­gon Boat Races on Kunov­ská Reser­vo­ir (Micha­e­la Jano­to­vá, Edu­ard Timko).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenské, Typ krajiny

Banská Bystrica – mesto v strede Slovenska

Hits: 8503

Ban­ská Bys­tri­ca je cen­trum stred­né­ho Slo­ven­ska aj celé­ho Slo­ven­ska. V minu­los­ti boli sna­hy, aby prá­ve Bys­tri­ca bola hlav­ným mes­tom Slo­ven­ska. Nie­kto­ré cen­trál­ne inšti­tú­cie tu aj síd­lia. Bola hlav­ným mes­tom stre­do­slo­ven­ské­ho kra­ja. V Ban­skej Bys­tri­ci sú čias­toč­ne zacho­va­né hrad­by a nachá­dza sa tu aj hrad. Cez mes­to pre­te­ká rie­ka Hron. Nad mes­tom sa vypí­na vrch Urpín, pod­ľa kto­ré­ho je pome­no­va­né aj domá­ce pivo. Mes­to je aj doprav­ným uzlom: na tra­se Zvo­len – Vrút­ky, smer Brez­no, Čer­ve­ná Ska­la, smer Dono­va­ly, smer Ružom­be­rok. Letis­ko mes­to nemá, neďa­le­ko sa nachá­dza medzi­ná­rod­né letis­ko Sliač. Ban­ská Bys­tri­ca má jeden z najk­raj­ších cin­to­rí­nov, aké som kedy videl. Nemec­ky je Ban­ská Bys­tri­ca Neusohl, maďar­sky Besz­ter­ce­bá­nya, latin­sky Neoso­lium. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). Leží v nad­mor­skej výš­ke 362 met­rov (Wiki­pe­dia). Žije tu nece­lých 80 000 oby­va­te­ľov, je šies­tym naj­väč­ším mes­tom na Slo­ven­sku vďa­ka tomu (Wiki­pe­dia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďurian­čik). Mes­to bolo osíd­le­né už v 9. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Osa­da Bys­tri­ca ležia­ca vo Zvo­len­skej kot­li­ne, v údo­lí Hro­nu medzi Krem­nic­ký­mi, Sta­ro­hor­ský­mi vrch­mi a Poľa­nou sa vďa­ka sas­kým kolo­nis­tom, kto­rí na úze­mí dneš­né­ho mes­ta vytvo­ri­li základ­ňu ban­skej výro­by, sta­la význam­nou (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Od roku 1255 bola Ban­ská Bys­tri­ca krá­ľov­ským mes­tom Uhor­ska (Wiki­pe­dia). V minu­los­ti sa tu ťaži­la naj­mä meď, žele­zo a strieb­ro (Wiki­pe­dia). V roku 1380 doš­lo ku zalo­že­niu Zvä­zu stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). V roku 1494 tu vznik­la spo­loč­nosť Unga­ris­cher Han­del (Uhor­ský obchod, ale­bo aj Neusoh­ler Kup­fer­han­del), kto­rá bola v 16. sto­ro­čí jed­nou z naj­väč­ších a naj­mo­der­nej­ších ťažob­ných spo­loč­nos­tí tej doby (Wiki­pe­dia). V roku 1495 doš­lo k zalo­že­niu Tur­zov­sko – Fug­ge­rov­skej spo­loč­nos­ti s meďou (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka turec­kej expan­zii sa v roku 1589 necha­lo mes­to opev­niť kamen­ný­mi hrad­ba­mi (Wiki­pe­dia). V roku 1605 doš­lo k obsa­de­niu a vyplie­ne­niu mes­ta haj­dúch­mi Šte­fa­na Boč­ka­ja. V roku 1620 zvo­li­li Gab­rie­la Bet­hle­na za uhor­ské­ho krá­ľa (v dneš­nom Bet­hle­no­vom dome na Dol­nej uli­ci). Tra­dič­né rad­van­ské jar­mo­ky sa kona­jú od roku 1655. Od roku 1841 začí­na fun­go­vať mest­ské divad­lo (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

Počas 2. sve­to­vej voj­ny, po vypuk­nu­tí Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia sa Ban­ská Bys­tri­ca sta­la poli­tic­kým, vojen­ským aj admi­ni­stra­tív­nym cen­trom Slo­ven­ska. Síd­li­la tu aj Slo­ven­ská národ­ná rada, priš­la sem aj dele­gá­cia čes­ko­slo­ven­skej emig­rant­skej vlá­dy v Lon­dý­ne aj pred­sta­vi­te­lia mos­kov­ské­ho vede­nia Komu­nis­tic­kej stra­ny Čes­ko­slo­ven­ska. Síd­li­la tu anglo-​americká a soviet­ska vojen­ská misia (Wiki­pe­dia). V roku 1981 bola odo­vzda­ná Roose­vel­to­va nemoc­ni­ca. V roku 1992 bola zria­de­ná Uni­ver­zi­ta Mate­ja Bela a rokom 1997 sa začí­na písať his­tó­ria Aka­dé­mie ume­ní (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka his­to­ric­ké­mu cen­tru a blíz­kym horám je mes­to popu­lár­nou zim­nou aj let­nou turis­tic­kou des­ti­ná­ci­ou (Wiki­pe­dia). Stre­do­ve­ké cen­trum mes­ta je od roku 1955 vyhlá­se­né za mest­skú pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu. Are­ál mest­ské­ho hra­du (Bar­ba­kan) je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia).

Mest­ský hrad vzni­kol pop­ri pôvod­nej baníc­kej osade, kto­rá pred­chá­dza­la zalo­že­niu mes­ta. Fun­kci­ou hra­du bolo chrá­niť výno­sy s ťaž­by dra­hých kovov a krá­ľov­skú poklad­ni­cu. Síd­lil tu zástup­ca krá­ľa a cir­kvi, schá­dza­la sa tu mest­ská rada. Are­ál tvo­rí kos­tol Pan­ny Márie, Mate­jov dom, tzv. slo­ven­ský kos­tol, rad­ni­ca, budo­va fary, kamen­né opev­ne­nie s baš­ta­mi a vstup­ná brá­na s bar­ba­ka­nom. V roku 2005 pre­beh­la kom­plet­ná rekon­štruk­cia mest­ské­ho hra­du. Od roku 2009 je v pries­to­roch hra­du kavia­reň a reštau­rá­cia (wiki​pe​dia​.sk).

Samot­né cen­trum tvo­rí doho­ra sa tiah­nu­ce námes­tie Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia s Marián­skym stĺpom, fon­tá­nou a šik­mou mest­skou vežou. V mes­te sa nachá­dza sa tu kaš­tieľ Rad­van­ských, Bárc­zy­ov­ský kaš­tieľ, Tiha­ny­ov­ský kaš­tieľ, kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie, Thur­zov dom, Benic­ké­ho dom, galé­ria Domi­ni­ka Sku­tec­ké­ho, kated­rál­ny chrám svä­té­ho Fran­tiš­ka Xaver­ské­ho, Ebne­rov­ský dom, bis­kup­ský palác na nám. SNP, naklo­ne­ná Hodi­no­vá veža, Kamen­ná vila, Národ­ný dom (Wiki­pe­dia), kos­tol svä­tej Alž­be­ty, Bet­hle­nov dom (ban​ska​bys​tri​ca​.sk) pamät­ník SNP.

Kapl­n­ka svä­tej Bar­bo­ry, pat­rón­ka baní­kov obsa­hu­je oltár od Maj­stra Pav­la z Levo­če. Mate­jov dom bol síd­lom krá­ľov­ské­ho úrad­ní­ka. V are­áli je aj sta­rá rad­ni­ca – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). V mes­te pôso­bí Štát­na ope­ra, taneč­né divad­lo Štú­dio tan­ca”, Báb­ko­vé divad­lo na Ráz­ces­tí a Divad­lo z Pasá­že, kto­ré ako jedi­né na Slo­ven­sku anga­žu­je her­cov s men­tál­nym pos­ti­hnu­tím. Kona­jú sa tu bie­ná­le báb­kar­skej tvor­by Báb­kar­ská Bys­tri­ca” (Wiki­pe­dia). Stre­do­slo­ven­ské múze­um síd­li v Thur­zo­vom dome. V Mest­skom hrad je Štát­na Galé­ria. Múze­um Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia zahŕňa viac ako 200 000 expo­ná­tov. Mes­to posky­tu­je pries­tor aj Lite­rár­ne­mu a hudob­né­mu múzeu a Poš­to­vé­mu múzeu Slo­ven­skej pošty (Wiki­pe­dia). Pôso­bí tu hoke­jo­vý klub HC 05, fut­ba­lo­vý klub FK Duk­la, zná­my je Armád­ny špor­to­vý klub Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) (Wiki­pe­dia). V roku 1959 sa v Ban­skej Bys­tri­ci konal prvý fil­mo­vý fes­ti­val čes­ko­slo­ven­ské­ho fil­mu, na kto­rom sa pre­zen­to­val napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, Ján Roháč (Ivan Kli­meš). Ban­ská Bys­tri­ca sa skla­dá s tých­to mest­ských častí: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. Zná­me je síd­lis­ko Fon­čor­da, čas­ti: For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). V Ban­skej Bys­tri­ci sa naro­di­li napr. (Wiki­pe­dia): hudob­ní skla­da­te­lia Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, spi­so­va­teľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­rár­ny vedec, sce­ná­ris­ta), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (dra­ma­tik a diva­del­ný teore­tik), maliar Domi­nik Sku­tec­ký, oper­ný spe­vák Mar­tin Bab­jak, oper­ný reži­sér Marián Chu­dov­ský, foto­graf Karol Benic­ký, her­ci Pavol Bie­lik (reži­sér aj sce­ná­ris­ta), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (dnes aj fil­mo­vá pro­du­cent­ka), Ján Kole­ník, hoke­jis­ti Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (dnes tré­ner bys­tric­kých hoke­jis­tov), Tomáš Suro­vý, bež­ky­ňa na lyžiach Ale­na Procházková

V Ban­skej Bys­tri­ci pôso­bi­li napr.: spi­so­va­te­lia Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, bás­nik Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), bis­kup Rudolf Baláž, spi­so­va­teľ a his­to­rik Matej Bel, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, gene­rál Ján Golian, vyná­lez­ca Jozef Mur­gaš, spi­so­va­teľ­ka Hana Ponic­ká, fut­ba­lis­ta Marek Ham­šík, hoke­jis­ti Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Par­tner­ský­mi mes­ta­mi Ban­skej Bys­tri­ce sú napr.: brit­ský Dur­ham, čes­ké Hra­dec Krá­lo­vé, srb­ský Vršac, gréc­ka Laris­sa, rus­ká Tula, chor­vát­sky Zadar, fran­cúz­sky Saint-​Étienne, ame­ric­ký Char­les­ton(Wiki­pe­dia), maďar­ský Sal­gó­tar­ján (Wiki­pe­dia).


Ban­ská Bys­tri­ca is the cen­ter of cen­tral Slo­va­kia and the enti­re coun­try. In the past, efforts were made for Ban­ská Bys­tri­ca to be the capi­tal of Slo­va­kia, and some cen­tral ins­ti­tu­ti­ons are hea­dqu­ar­te­red here. It used to be the capi­tal of the Cen­tral Slo­vak regi­on. Par­tial­ly pre­ser­ved for­ti­fi­ca­ti­ons and a cast­le are found in Ban­ská Bys­tri­ca. The Hron River flo­ws through the city. Abo­ve the city rises the Urpín Hill, after which the local beer is named. The city ser­ves as a tran­s­por­ta­ti­on hub on the rou­tes Zvo­len – Vrút­ky to Brez­no and Čer­ve­ná Ska­la, to Dono­va­ly, and to Ružom­be­rok. The city does­n’t have its own air­port, but the inter­na­ti­onal Sliač Air­port is loca­ted near­by. Ban­ská Bys­tri­ca is home to one of the most beau­ti­ful ceme­te­ries I have ever seen. In Ger­man, Ban­ská Bys­tri­ca is cal­led Neusohl, in Hun­ga­rian Besz­ter­ce­bá­nya, and in Latin Neoso­lium. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at an alti­tu­de of 362 meters (Wiki­pe­dia). Near­ly 80,000 peop­le live here, making it the sixth-​largest city in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). In 1720, 2,646 peop­le lived here, and in 1918 the­re were 10,776 resi­dents (Jozef Ďurian­čik). The city was inha­bi­ted as ear­ly as the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The sett­le­ment of Bys­tri­ca, loca­ted in the Zvo­len Basin, in the Hron Val­ley bet­we­en the Krem­ni­ca, Sta­ro­hor­ské vrchy, and Poľa­na, beca­me sig­ni­fi­cant thanks to Saxon colo­nists who laid the foun­da­ti­on for mining pro­duc­ti­on in toda­y­’s city (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Sin­ce 1255, Ban­ská Bys­tri­ca has been a roy­al town of Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia). In the past, mining focu­sed main­ly on cop­per, iron, and sil­ver (Wiki­pe­dia). In 1380, the Uni­on of Cen­tral Slo­vak Mining Towns was foun­ded here (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). In 1494, the com­pa­ny Unga­ris­cher Han­del (Hun­ga­rian Tra­de, or Neusoh­ler Kup­fer­han­del) was estab­lis­hed, beco­ming one of the lar­gest and most modern mining com­pa­nies of the 16th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). In 1495, the Turzovsko-​Fugger Com­pa­ny with cop­per was foun­ded (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Due to the Tur­kish expan­si­on, the city was for­ti­fied with sto­ne walls in 1589 (Wiki­pe­dia). In 1605, the town was occu­pied and plun­de­red by the haj­duks of Step­hen Bocs­kay. In 1620, Gab­riel Bet­hlen was elec­ted Hun­ga­rian king (in toda­y­’s Bet­hlen Hou­se on Dol­ná Stre­et). Tra­di­ti­onal Rad­van fairs have been held sin­ce 1655. The city the­a­ter star­ted ope­ra­ting in 1841 (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

During World War II, after the outb­re­ak of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing, Ban­ská Bys­tri­ca beca­me the poli­ti­cal, mili­ta­ry, and admi­ni­stra­ti­ve cen­ter of Slo­va­kia. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil was loca­ted here, and dele­ga­ti­ons from the Cze­cho­slo­vak emig­rant govern­ment in Lon­don and repre­sen­ta­ti­ves of the Mos­cow lea­ders­hip of the Com­mu­nist Par­ty of Cze­cho­slo­va­kia came here. The Anglo-​American and Soviet mili­ta­ry mis­si­ons were also based here (Wiki­pe­dia). In 1981, Roose­velt Hos­pi­tal was han­ded over. In 1992, Matej Bel Uni­ver­si­ty was estab­lis­hed, and in 1997, the his­to­ry of the Aca­de­my of Arts began (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Thanks to its his­to­ri­cal cen­ter and pro­xi­mi­ty to the moun­tains, the city is a popu­lar win­ter and sum­mer tou­rist des­ti­na­ti­on (Wiki­pe­dia). The medie­val city cen­ter has been dec­la­red a muni­ci­pal monu­ment reser­ve sin­ce 1955. The area of the city cast­le (Bar­ba­kan) is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia).

The City Cast­le ori­gi­na­ted along­si­de the ori­gi­nal mining sett­le­ment that pre­ce­ded the foun­ding of the city. The cast­le­’s func­ti­on was to pro­tect the yields from the extrac­ti­on of pre­ci­ous metals and the roy­al tre­a­su­ry. A repre­sen­ta­ti­ve of the king and the church resi­ded here, and the city coun­cil met here. The com­plex inc­lu­des the Church of the Vir­gin Mary, Mate­j’s Hou­se, the so-​called Slo­vak Church, the town hall, the rec­to­ry buil­ding, sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons with bas­ti­ons, and the entran­ce gate with the Bar­ba­kan. In 2005, a com­ple­te recons­truc­ti­on of the City Cast­le took pla­ce. Sin­ce 2009, a café and res­tau­rant have been ope­ra­ting in the cast­le area (wiki​pe​dia​.sk).

The city cen­ter itself con­sists of the elon­ga­ted Slo­ven­ské národ­né povs­ta­nia squ­are with the Marian Column, foun­tain, and the lea­ning city tower. The city also fea­tu­res Rad­van­ský Cast­le, Bárc­zy Cast­le, Tiha­ny Cast­le, the Church of the Assump­ti­on of the Vir­gin Mary, Thur­zo Hou­se, Benic­ký Hou­se, the Domi­nik Sku­tec­ký Gal­le­ry, the Cat­hed­ral of St. Fran­cis Xavier, Ebner Hou­se, the Epis­co­pal Pala­ce on SNP Squ­are, the lea­ning Clock Tower, Sto­ne Vil­la, Nati­onal Hou­se (Wiki­pe­dia), the Church of St. Eli­za­beth, Bet­hlen Hou­se (ban​ska​bys​tri​ca​.sk), and the SNP Memorial.

The Cha­pel of St. Bar­ba­ra, the pat­ron saint of miners, con­tains an altar by Mas­ter Paul of Levo­ča. Mate­j’s Hou­se was the resi­den­ce of a roy­al offi­cial. The area also inc­lu­des the Old Town Hall – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). The city is home to the Sta­te Ope­ra, the dan­ce the­a­ter Štú­dio tan­ca,” the Pup­pet The­a­ter on Ráz­ces­tie, and the The­a­ter from the Pas­sa­ge, which, as the only one in Slo­va­kia, emplo­ys actors with men­tal disa­bi­li­ties. The bien­nial pup­pet­ry cre­a­ti­on fes­ti­val Báb­kar­ská Bys­tri­ca” takes pla­ce here (Wiki­pe­dia). The Cen­tral Slo­vak Muse­um is loca­ted in Thur­zo Hou­se. The City Cast­le hou­ses the Sta­te Gal­le­ry. The Muse­um of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing inc­lu­des more than 200,000 exhi­bits. The city also pro­vi­des spa­ce for the Lite­ra­ry and Music Muse­um and the Postal Muse­um of the Slo­vak Post (Wiki­pe­dia). The HC 05 hoc­key club, the FK Duk­la foot­ball club, and the well-​known Army Sports Club Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) ope­ra­te here (Wiki­pe­dia). In 1959, the first Cze­cho­slo­vak film fes­ti­val took pla­ce in Ban­ská Bys­tri­ca, whe­re film­ma­kers such as Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, and Ján Roháč (

Ivan Kli­meš) pre­sen­ted the­ir works. Ban­ská Bys­tri­ca con­sists of the­se city dis­tricts: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. The Fon­čor­da hou­sing esta­te is well-​known, with parts inc­lu­ding For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). Notab­le indi­vi­du­als born in Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de (Wiki­pe­dia): Musi­cal com­po­sers Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, Wri­ters Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­ra­ry scien­tist, scre­en­wri­ter), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (pla­y­wright and the­a­ter the­orist), Pain­ter Domi­nik Sku­tec­ký, Ope­ra sin­ger Mar­tin Babjak
Ope­ra direc­tor Marián Chu­dov­ský, Pho­tog­rap­her Karol Benic­ký, Actors Pavol Bie­lik (direc­tor and scre­en­wri­ter), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (now also a film pro­du­cer), Ján Kole­ník, Hoc­key pla­y­ers Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (now coach of the local hoc­key team), Tomáš Suro­vý, Cross-​country skier Ale­na Procházková.

Ban­ská Bys­tri­ca was asso­cia­ted with figu­res such as wri­ters Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, poet Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), Bis­hop Rudolf Baláž, wri­ter and his­to­rian Matej Bel, poet Andrej Slád­ko­vič, Gene­ral Ján Golian, inven­tor Jozef Mur­gaš, wri­ter Hana Ponic­ká, foot­bal­ler Marek Ham­šík, hoc­key pla­y­ers Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Twin cities of Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de, among others: Dur­ham, Uni­ted King­dom; Hra­dec Krá­lo­vé, Czech Repub­lic; Vršac, Ser­bia; Laris­sa, Gre­e­ce; Tula, Rus­sia; Zadar, Cro­atia; Saint-​Étienne, Fran­ce; Char­les­ton, USA (Wiki­pe­dia); Sal­gó­tar­ján, Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia).”


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post