Akvaristika, Údržba

Transport a nakladanie s rastlinami a rybami

Hits: 8840

Pri kúpe a aj rastlín by sme si mali najprv poriadne poobzerať. Ryby musia vyzerať zdravo. Neprirodzene zelená, modrá, prípadne žltá voda je pravdepodobne znakom momentálnej alebo predchádzajúcej liečby. Rovnako práve používaná UV lampa musí v nás vyvolať otázky. V prípade, že vieme, že tovar v obchode je práve dovezený, majme radšej trpezlivosť, častokrát najmä dovozové ryby a práve dovezené ryby sa ešte preriedia. Ich prípadný letecký transport je veľmi stresujúci, straty sú úplne bežné. Ryby by sa podľa druhu rýb mali správať adekvátne, nesmú byť apatické nesmú byť na nich badateľné znaky choroby, plesní, odpadávajúcich plutiev, okúsaných častí tela apod. V opačnom prípade, radšej počkajme, než sa ryby trochu aklimatizujú prípadne vyliečia. Na druhej strane mali by sme vedieť, že prítomnosť množstva ľudí, viac-menej provizórne podmienky v tej ktorej akvaristike rybám spôsobujú rybám stres, že ryby nie sú dokonale vyfarbené.

Rastliny môžeme posudzovať tolerantnejšie, pretože v obchodoch takmer nikdy nemajú optimálne podmienky. Trpia viac ako ryby, len ich prejav nie je ľudom tak badateľný, účinok sa prejaví neskôr, zato však symptómy zmeny sa udržia dlhšie časové obdobie. Rastliny by v ideálnom prípade mali kupovať také, ktoré pôsobia sviežim dojmom. Pri transporte rýb aj rastlín je vhodné prihliadať na určité vedomosti. Ryby prenášame najčastejšie v polyetylénových sáčikoch. Potrebujú priestor, avšak treba prihliadať na silne uzavretý systém sáčku – nepreháňajte to s vodou. Je dôležité, aby vo vode bol kyslík, a ten sa pri uzavretí priestoru gumičkou dostáva len z priestoru nad vodou. Takže voda by mala siahať maximálne do polovice sáčiku, odporúčam do tretiny.. Neustály pohyb pri transporte dokáže zabezpečiť neustále zmiešavanie vody so vzduchom. Vzduch je možné natlakovať prístrojom. Existujú dokonca aj kyslíkové tabletky, ich používanie je však pomerne vzácne, pretože nie sú práve tým pravým. Okrem iného sa rozpúšťajú sa pomerne rýchlo. Najmä ak je pH vody vyššie, môže dôjsť k príliš vysokej koncentrácii kyslíka, alebo k nežiaducim metabolickým procesom vo vode. Vhodné je mať prípadne k dispozícii aj vzduchovací motorček, s kameňom na vzduchovanie najmä počas pokojnej fázy transportu. Napr. pri prenose v termoboxe. Existujú verzie aj na baterky, čo sa hodí napr. do auta, vlaku apod.. Prihliadať musíme na teplotu. V prípade ak je zima, a ryby, prípadne rastliny by mohli byť vystavené chladu, je treba zabezpečiť aby boli tieto vplyvy minimalizované.

Ak prenášame väčšie množstvo, vhodné je klimatizované auto, termobox, drevotriesková škatuľa obložená polystyrénom apod. Existujú aj tabletky, ktoré produkujú teplo, ich používanie však je málo rozšírené. V menšom merítku, sáčik ochránime vlastným telom – skryjeme ho pod kabát, pod sveter apod. Pri transporte sú ryby v prostredí, ktoré nezodpovedá ich predstavám, sú stresované, preto sa v tomto prípade prikláňam ku aplikácii nejakého neutralizéra, ktorý ustáli pomery vo vode a ukľudní aj ryby – jedným z takých je aj Aquatan od firmy SERA. Pomôže aj tma. Ak prenášame rastliny na krátky čas, voda je takmer nadbytočná v sáčiku. Obyčajne stačí, aby boli rastliny akoby orosené – len vytiahnuté z vody. Ak mienime rastliny prenášať dlhšiu dobu – viac ako 10 hodín – zalejeme ich vodou len mierne. Problémom pri transporte vodných rastlín je to, že sa vo vode lámu. V prípade, že napr. veziem akvárium s rybami v aute, vypustime vodu skoro až na dno, prikryme ho. Takto sa dá najlepšie preniesť. Zásadný problém je vypustenie rýb. Pretože voda, ktorá je v sáčiku je určite iná ako je tá vaša v akváriu. Okrem iného môže byť zdrojom nákazy. Keď si prinesieme ryby, rastliny, mali by sme postupovať takto. Pripravíme si vedro a sieťku. Najprv je nutné vyrovnať teploty – tej ktorá je v sáčiku a tej, ktorá je vo vašom akváriu. To dosiahneme tým, že sáčik ponoríme na polhodinu do nádrže. Potom sáčik prelejeme do vedra, na ktorom je položená sieťka. Následne ryby zo sieťky prenesieme do akvária, ideálne do karanténnej nádrže. Ak si trúfate, ryby je ohľaduplnejšie možné preniesť do akvária mokrou rukou.. V prvom rade, nikdy nemiešajte vodu z cudzieho zdroja s tou vašou.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Výživa rýb

Hits: 48564

Krmivo je veľmi dôležité, závisí od neho zdravie rýb. Ak kŕmime správne, naše ryby budú v kondícii. Samozrejme, kŕmiť treba špecificky, podľa druhu. Pre niektoré druhy je jedna potrava vhodná, pre iný naopak riziková. Najdôležitejšie je splniť dve základné pravidlá:  neprekrmovať, pestro kŕmiť. Rozlišujeme niekoľko základných typov krmiva:  suché, mrazené a živé. Ryby si dokážu nájsť zdroj svojej výživy aj v akváriu. Ide o zvyšky predtým podanej potravy, rastliny, riasy, mikroorganizmy, prípadne menšej ryby. Nie sú ojedinelé prípady, kedy ryba vydržala bez zásahu človeka aj 3 mesiace. Ak máte normálne fungujúcu nádrž a nechováte nejaké dravé, resp. problémové druhy, nelámte si príliš hlavu s tým, čo budú ryby žrať počas vašej neprítomnosti trvajúcej tri – štyri týždne. Aj v tomto prípade platí, menej je niekedy viac. V prípade kŕmenia rýb je treba často počkať, kým si ryby na nový druh potravy zvyknú – môže sa nám stať, že ryby odmietajú krmivo. Dôvody môžu byť rôzne, ak však toto krmivo je pre naše ryby vhodné, majte trpezlivosť. Výživa rýb má byť pestrá, odporúčam meniť zdroj krmiva čo najčastejšie, aby naše ryby mali dostatok všetkého čo potrebujú. Kŕmenie tučnou stravou neodporúčam, pretože sa to môže skončiť neplodnosťou, spôsobenou ochorením vaječníkov, až vodnatieľkou. Ryby si na svoju potravu zvykajú. Niektoré krmivo im chutí okamžite, na iné sa musia naučiť. Menej skúsení akvaristi majú radšej, keď potrava pláva na hladine, skúsenejší majú radšej potravu, ktorá skôr padá na dno. Ideálne je, ak niektorá potrava sa drží krátko na hladine a neskôr padne a iná padá na dno hneď. Ak dochádza v akváriu ku prekrmovaniu, tak treba vedieť, že aj tá najlepšie pripravená potrava sa začne časom rozkladať. To prináša množstvo nevýhod – zakalenie vody, nedostatok kyslíka, v extrémnych prípadoch plesnivenie potravy. Kŕmme v malých dávkach. Len toľko, koľko dokážu ryby behom piatich minút spotrebovať. Dospelé ryby sa obyčajne kŕmia 2 krát denne. Platí rovnaká zásada ako u človeka, je vhodné kŕmiť menej, ale viackrát denne, ako viac a menej často. Plôdik rýb je nutné kŕmiť aj päťkrát za deň, pretože ich metabolizmus pracuje veľmi rýchlo a ich tráviaca sústava nedokáže prijať väčšie množstvo potravy. Ak by sme tak neučinili, vystavujeme sa tým veľkému riziku vyhladovania. Všeobecne sa dá povedať, že uprednostniť by sme mali krmivo, ktoré má nízky obsah tukov a popola (nerozlíšených častí) a vyšší obsah bielkovín a sacharidov. Esenciálne aminokyseliny rýb: fenylalanín, histidín, izoleucín, leucín, lyzín, methionín, tryptofán, valin, arginín, threonín [1]. V strave rýb by mali byť zastúpené tieto lipidy: triglyceridy, fosfolipidy a voskové estery [1]. Pre samotný spôsob podávania potravy existujú niektoré zaujímavé nápady. Raz som bol svedkom rozhovoru, medzi dvoma chovateľmi. Jeden sa pýtal druhého: „Čím kŕmiš ryby?“ A on odpovedal: „Rukou.“ Tohto by som sa držal, aj keď predchádzajúci dialóg bol vtip. Na trhu sa ale dá kúpiť krmivo, ktoré má mechanizmus, pri ktorom neprichádzate do fyzického kontaktu so samotným krmivom. Granule vám takým zaujímavým mechanizmom spadnú do vody – netreba ich rukou vyberať. Obmedzuje sa tým možnosť nákazy. Osobne to považujem trochu za prehnané a reklamný ťahák. Existuje aj možnosť použitia krmítok. Existujú rôzne typy. Obzvlášť zaujímavá je možnosť použitia automatického krmítka. Dá sa kúpiť, alebo vyrobiť. Nadobúda význam pri vašej neprítomnosti.

Suché krmivo

Spôsob úpravy suchého krmiva je rôzny. Veľmi častá je úprava do vločiek, granúl, alebo peliet, tabliet. Vločky dokážu prijať prakticky všetky ryby. Granule sú hrubšie pripravené krmivo, ktoré má rôznu veľkosť. Vločky skôr plávajú na hladine, granule padajú na dno: Pelety sa držia dlhší čas na hladine, ale potom spadnú na dno. Tablety padnú na dno, alebo sa prilepia na substrát. Krmivo sa pripravuj napr. lyofilizáciou, kedy je obyčajne vo forme kociek, z ktorých ho treba trhať. Lyofilizácia je spôsob úpravy potravy veľmi nízkou teplotou – je to sušenie mrazom. Forma môže byť aj prášková (napr. pre poter). Často sa lyofilizuje živé krmivo: cyklop, dafnie, artémia, gammarusy. Niektoré druhy krmiva sú tzv. extrudované, to znamená, že väzby boli v tomto krmive sú narušené, čiže skrátené. Extrudované krmivo je energeticky účinnejšie – tohto krmiva je možné podávať menej. Pretože ryby vydajú menej energie na jeho strávenie. Percentuálne zastúpenie jednotlivých základných zložiek výživy je podobne ako u potravín deklarované na obaloch jednotlivých predávaných krmív – obsah tukov (lipidov), cukrov (sacharidov) a bielkovín (proteínov). Je možné, že niekde je uvedený aj obsah vitamínov, ale skôr len kvalitatívne – bez číselného vyjadrenia, rovnako stopové prvky. Mal by sa uvádzaž sa aj obsah popola – t.j. nerozlíšených častí. Niekde je uvedená vláknina, prípadne balastné látky. Čím je obsah popola nižší tým lepšie. Ak potrebujete výživnejšiu stravu, vyberte si krmivo s vyšším obsahom bielkovín. Naopak ak je vhodná strava, ktorej sa podáva viac a mala by byť ťažšie stráviteľná, vyberte si vysoký obsah balastných látok, resp. vlákniny. V sušenej forme sa pripravuje napr. cyklop, dafnia, odslupkovaná artémia, spirulina, nitenky atď. Suché krmivá vo všeobecnosti obsahujú často tieto zložky: rybia múčka, filé, sušené hovädzie srdce, strúhanka, ovos, vaječný žĺtok. Dobré krmivo je napr. Spirulina, odslupkovaná artémia, Chlorela. Kto kŕmi pstruhový krmivom, musí rátať s vyšším obsahom tuku.

„Náhradné“ krmivo

Ako náhradu prirodzených zdrojov krmiva je možné použiť bežne dostupný sortiment potravín. Veľa druhov rýb s nadšením prijíma hrach. Odstráňte hornú slupku, roztlačte trochu (podľa druhu rýb) a môžete „servírovať“. Najmä pre vyliahnutý poter sa často používa v prvých dňoch uvarený vaječný žĺtok. Dajte pozor na rozklad tohto materiálu, pretože táto veľmi čistá bielkovina sa rozkladá v krátkom čase. No ani vaječný bielok zrejme neostane rybami nepovšimnutý. Namočené, nabobtnalé ovsené vločky, alebo krúpy prijímajú niektoré väčšie druhy rýb, podobne čiastočne uvarené zemiaky. Menej vhodné je ovocie. Spestrením je zelenina: uhorka (napr. pre prísavníky, alebo cichlidy), melón, mrkva, špenát (aj čerstvý, aj mrazený mixovaný), mangold, šalát, cukina, dyňa, kapusta, kaleráb, brokolica, kel, čínska kapusta, atď. Vhodná je aj napr. žihľava. Žihľavu sparím zaliatím vriacou vodou, následne nasekám a dám zmraziť. Ako krmivo možno použiť aj cestoviny ako špagety, kolienka a pod.. Ryby prijímajú aj ryžu (všetko samozrejme varené v čistej vode bez soli). Ak navaríme väčšie množstvo, čo nám ostane po skŕmení uchovávame v mrazničke. Aj pre vyfarbenie rýb je veľmi vhodná sladká paprika. Niektorí chovatelia si vyrábajú zmesi rôzneho zloženia, ktoré premiešajú a udržiavajú v mraze. Zabezpečia si tým okrem iného pestré zloženie potravy.

Mrazené krmivo

Mrazené krmivo poskytuje hodnotný zdroj výživy. Dá sa kúpiť v chovateľských obchodoch, prípadne zaobstarať vlastnými silami nachytaním a následným zmrazením, alebo kúpením v živej forme a následným zmrazením. Mrazenú potravu je vhodné dávkovať po menších častiach, aj kvôli tomu, aby sa rýchlo roztopila vo vode. Kŕmiť sa dá aj tak, že vezmeme väčší kus mrazenej potravy, namočíme ho do akvária. Nikdy som mrazenú potravu nedával vopred rozmraziť, neviem si to ani reálne predstaviť, akoby som kŕmil v chovni, kde je sto nádrží, takýmto spôsobom. Na trhu sa vyskytujú napr. tieto typy mrazenej potravy:

  • patentky – larvy pakomára Chironomus plumosus – veľmi obľúbená potrava takmer všetkých rýb. Kombinujú sa niekedy s astaxantínom.
  • cyklop – veľmi vhodná výživná potrava pre všetky druhy rýb,
  • dafnie – menej výživná potrava, ktorá obsahuje veľa vody,
  • moina – drobná výživná dafnia, ktorá obsahuje v telách menej vody,
  • vírnik – drobný živočích,
  • koretryChaoborus plumicornis – hodnotné krmivo, ktoré sa dá efektívne nachytať aj v zime,
  • čierna larva komára piskľavého – Culex pipiens – potrava, ktorá sa kvalitatívne veľmi podobá na potravu prirodzenú pre ryby v ich pôvodnom prostredí v prírode,
  • sladkovodná žiabronôžka – ide o druh z nášho mierneho pásma, dorastajúci 1 cm,
  • artémia – mrazená forma morskej Artemia salina,
  • nitenkyTubifex – nitenky neodporúčam kupovať mrazené. Nikdy som nepočul o mrazených nitenkách z obchodu, ktoré by nepripomínali blato. Nitenky je vhodné kúpiť živé, niečo hneď skŕmiť a potom vo svojej mrazničke zamraziť – potom budú nitenky v akceptovateľnej mrazenej podobe.
  • hovädzie srdce – výživná potrava vhodná napr. pre niektoré veľké americké cichlidy,
  • filé – mixované mäso rýb – vhodné krmivo najmä pre dravé ryby,
  • gammarusOrchestia gamacellus je vhodná potrava pre väčšie druhy rýb,
  • rybie mäso – krmivo pre dravé druhy rýb. v predaji sú aj mrazené morské ryby využiteľné zrejme pre morskú akvaristiku,
  • krevetyLeander adsperus – vhodná potrava pre väčšie druhy rýb,
  • mysisMysis relicta je malý kôrovec,
  • morské riasy, spirulina, mäso z mušlí, rôzne zmesi – nepreberné množstvo druhov mrazených krmív, ktoré sa postupne stále viac spestrujú.

Živé krmivo

Tento typ krmiva je veľmi vhodný pre ryby, pretože je to potrava, ktorá je podobná potrave, ktorú ryby prijímajú v prírode. Máme možnosť si ju chytiť v prírode, alebo si ju dochovať. Má vysoký obsah vitamínov, je pre naše ryby zdravá. Argumenty o nákaze u mňa stoja na hlinených nohách. Riziko vždy existuje, ale na výžive je postavený úspešný život našich rýb. Živá strava je nenahraditeľná. Z nakazenej lokality určite žiadny rozumný akvarista nebude získavať potravu a menšiu infekciu musia byť schopné ryby potlačiť. Práve tým, že sú dobre živené. Živá potrava navyše núti výraznejšie ryby ku zmene správania, keďže sa potrava aktívne pohybuje. O živé krmivo sa treba starať viac ako o ryby. O mnohých živých krmivách mám samostatné články.

  • Patentky – larva pakomára Chironomus spp. – viacerých príbuzných druhov, napr. Chironomus plumosus je ostro červenej farby. Takmer všetky ryby patentku radi prijímajú. Patentky sa v hojnom množstve vyskytujú v chladnej vode.
  • Koretry. Ak chytáme dafnie, cyklopy, ľahko sa nám môže stať, že nám do sita zablúdi aj koretra – larva pakomára Chaoborus plumicornis (Corethra plumicornis). Najmä v chladnejších mesiacoch sa v sitách akvaristov vyskytuje častejšie. Žije aj vo veľmi studenej vode, pod hrubou vrstvou ľadu cez zimu. Koretra je priehľadná, povedal by som sklovitá. Premiestňuje sa pohybom podobným zmršťovaniu. Je dravá, takže pri menších rybách nesmieme prehnať jej množstvo, ktoré rybám poskytneme. Považuje sa za veľmi hodnotné krmivo, v ponuke je aj v mrazenej forme.
  • Gammarus Orchestia gammacellus je živočích vyskytujúci sa vo vode, bežne je známy aj pod názvom krivák (nesprávne ráčik). Patrí medzi podrad Gamaridea – kriváky, rad Amphipoda – rôznonôžky, nadrad Peracarida, podtriedu Malacostraca, triedu Crustacea. Patrí medzi kôrovce.
  • Dážďovky – Lumbricidae. Vhodné sú menšie druhy – Eisenia, Allolobophora, napr. pre väčšie druhy cichlíd, v prípade konzumovateľnosti aj najbežnejší druh Lumbricus terrestris. Vhodné však je, podobne ako u Tubifexov, aby sa dážďovkám vyprázdnila pred požitím rybami tráviaca sústava. Zaujímavé je, že práve dážďovky sú z hľadiska obsahu komplexným krmivom – obsahujú totiž všetky látky potrebné pre zdarný chov rýb. Dážďovky využívajú aj záhradkári na spracovanie organického odpadu pri tvorbe kompostu. Ak chcete skúsiť aj vy chovať dážďovky, tak to môžete skúsiť. Do nejakej nádoby dajme napr. staré lístie, ktoré prekryjeme hlinou, pridáme zopár jedincov – násadu a udržujeme vlhkosť. Aby bolo dostatok potravy pre dážďovky, pridávame čas od času hnijúce drevo, kuchynské odpadky, záhradný odpad, prípadne opäť listy stromov. Ja som veľmi pasívne skúšal dážďovky chovať, prakticky som nedosiahol žiadny akceptovateľný výsledok
  • Hmyz. Zástupcovia neprebernej tejto triedy článkonožcov sú zdrojom viacerých druhov krmiva vhodného pre akvaristov. Hmyz je najviac prehliadaný zdroj výživy, pričom v prírode ryby bežne hmyz lovia. Mal by tvoriť 5 % potravy. Mnohé sú prirodzenou potravou rýb v ich domovine, napr. šidláAnisoptera, vážkyOdonata, chrobáky Coleoptera. Najmä tzv. múčne červy, čo je zástupca podradu Polyphaga, čeľade Tenebrionidae Tenebrio molitor. Svoj význam majú z hľadiska chovateľstva hlavne v teraristike, no akvaristi ich môžu využiť, najmä kým je ich pokožka ešte mäkká. Muchy Brachycera – kedysi sa larvy múch bežne používali, švábyBlattodea. Tri čeľade rovnokrídlovcov Orthoptera: svrčky – Gryllidae, koníky – Acrididae, kobylky – Tettigoniidae, voškyAphidoidea, pakobylkyPhasmatodea, motýle – Lepidoptera, vidlonôžkyMysisdacea – napr. Mysis relicta, pošvatky – Plecoptera, potočníky – Trichoptera, podenkyEphemeroptera, komáre – Nematocera, mrave – Formicidae z triedy blanokrídlovcov – Hymenoptera – dospelce konzumujú radi iba niektoré ryby.Pred chytaním, zbieraním kukiel veľkého množstva by som chcel odradiť, nechajte prosím radšej mravce žiť.
  • Článkonožce. Napr. chvostoskokyCollembola (častý hosť našich kvetináčov – prejavujú sa skákavým pohybom): napr. Hydropodura aquatica, Isotoma, Smithurus viridis, krill – Carnela – drobné kôrovce.
  • Komár – Culex pipiens je komár piskľavý. Vyskytuje sa hojne najmä v nížinných oblastiach v lužných lesoch, pravdepodobne ho všetci dobre poznáme. Larva tohto komára je vhodná pre ryby. Chovatelia gupiek ňou kŕmia samičky pred pôrodom. V mrazenej forme je v ponuke obyčajne pod názvom čierna larva. Ak ich nachytáme živé, mali by sme dbať, aby ryby stačili požrať celú dávku, pretože metamorfóza tohto tvora je pomerne rýchla. V opačnom prípade sa nám môžu vykukliť dospelé imága, ktoré sú hladné po našej teplej krvi. Neviem či vám potom bude stačiť povedať „Baby nebláznite? ;-)“. Ak to neviete, štípu iba samičky :-).
  • Ryby. Ako krmivo sa dá použiť aj poter (plôdik), prípadne menšie ryby. Dá sa zhruba povedať, že veľkosť oka určuje veľkosť koristi. Ryba rybu zožerie bez problémov, ak je výška koristi menšia ako veľkosť oka dravca. Dravé ryby obyčajne napádajú svoju korisť určitým spôsobom – niektoré útočia spredu, iné zozadu, resp. útočia na hlavu, alebo od chvosta. Ak pristúpime k tomu, že kŕmime takouto potravou, musíme rátať s tým, že v našich jedincoch sa prebudí ešte viac túžba po rybe a častokrát aj po vlastných potomkoch. Aj neživé rybie filé, rybie mäso, hovädzie srdce napomáha týmto chúťkam. Ako mäso sa hodí viac uvarené chudé kuracie a už vyššie spomínané hovädzie srdce. Chytať drobné ryby v rybníkoch, jazierkach a vodných tokoch nie je povolené, a je to aj rizikové z hľadiska zavlečenia chorôb. Napokon tam kde v prírode žijú ryby nie je vhodné odtiaľ nosiť živý materiál, kvôli oveľa vyššej možnosti prenosu choroboplodných zárodkov. Ak chceme, prípadne musíme mať zdroj rýb na skŕmenie, hodia sa na tento účel napr. niektoré živorodky: gupky, mečovky, platy, blackmolly, prípadne niektoré ikernačky: dánia, ale aj skaláre, guramy. Nádrž o 20 samiciach gupky Poecilia reticulata s 5 – 10 samcami bohato stačí pre jedno priemerné akvárium v byte – je zárukou, pri zachovaní určitých pravidiel, neustáleho prísunu živej potravy pre bežné akvárium.
  • Ako krmivo sa hodia aj červy húb (aj jedovatých). Nemožno zabudnúť ani na vodné slimáky, ktoré sú pre niektoré taxóny spestrením menu. Napr. pre väčšie cichlidy, štvorzubce.

Larvy opisovaných živočíchov žijú v rôznych prostrediach, v zemi, pod kôrou stromov, vo vode. Dospelé imága hmyzu sa chytajú do sietí najlepšie na lúkach s nepokosenou trávou.

Literatúra [1] Dominique Bureau – http://www.malawicichlidhomepage.com/aquainfo/nutrition.html

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Výživa

Nitenky – najznámejšie živé krmivo medzi širokou verejnosťou

Hits: 11478

Nitenky Tubifex tubifex sa v minulosti pomerne hojne vyskytovali v oblastiach, kde bol vypúšťaný odpad – organické znečistenie do vodných tokov – v blízkosti pivovarov, sladovní, sódovkárni, celulózok, priemyselných podnikov. Žijú v bahne pomalšie tečúcich, resp. pokojnejších tokov. V tokoch sú zavŕtané do bahna, vedia sa veľmi ostražito vtiahnuť hlboko do dna. Tubifex sa dá nájsť takmer v každom toku u nás, ale nie v množstve, ktoré je pre akvaristu zaujímavé. Dnes už je voda často predtým transformovaná v čističkách, odpadu je menej, živiny chýbajú. Nitenky ako ich poznajú akvaristi majú hnedočervenú farbu. V prírode je ich farba variabilná a závisí od množstva kyslíka vo vode. Nitenky v prírode môžu byť aj bielej farby.

Skrmovanie niteniek

Nitenky sú veľmi vhodná potrava napr. pre sumcovité ryby, pancierniky, prísavníky, sumčeky. Vo svojich črevách im koluje bahno ešte dlho po ich odlovení. Preto sa musia riadne premývať a po nalovení nechať aspoň tri dni vytráviť. Sú veľmi závislé od čerstvej vody, oveľa viac ako živé patentky, preto sa musia často preplachovať vodou, prípadne sa pre ne necháva neustály prítok a odtok vody. Vhodné je uchovávať ich napr. v plochých miskách napr. na spodku chladničky. Dokážu sa zavŕtať do dna, kde môžu buď hniť, alebo sa niekedy môže stať, že sa po čase masovejšie vyroja. Ak si zoženiete živé nitenky, odporúčam hneď časť skŕmiť a zvyšok sami zamrazte. Nemusíte sa báť. Ak si ich zamrazíte samy, zostanú v stave akceptovateľnom. Ide o to, že som nepočul ešte o mrazených nitenkách z obchodu, ktoré by nevyzerali po rozmrazení skôr ako blato :-(.

Lov niteniek

Nitenky sa chytajú tak, že sa podoberie celý substrát, na ktorom ich vidíme, pretože sa veľmi rýchlo bojazlivo vťahujú do substrátu. Z neho ich dostaneme tak, že navrch nasypeme čistý piesok. Nitenky postupne prelezú nad piesok, z ktorého ich už ľahšie dostaneme. Iný spôsob (Neubauer in verb, 2009): nalovený materiál dáme napr. do nízkej nádoby, napr. do prepravky na zákusky. Maximálne 5-7 cm vrstvu. Zakryjeme ich starou záclonou, nalejeme vlažnú vodu aby bola asi dva cm nad substrát. Necháme ich v tmavej miestnosti s izbovou teplotou. Nitenky sa začnú dusiť a zhruba za hodinu – dve začnú preliezať cez záclonu. Zo záclony ich ľahko vezmeme hustým hrebeňom na vlasy.

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2009, Atlasy, Časová línia, Mäkkýše, Príroda, Živočíchy

Vodné ulitníky a lastúrniky

Hits: 26145

V nádržiach sa väčšinou chovajú ulitníky – Gastropoda, v menšej miere aj lastúrniky Lamellibranchia (Bivalvia). Ďalšie triedy Monoplacophhora, Scaphopoda a Cephalopoda (hlavonožce) nie. Patria však medzi mäkkýše. V tejto akvaristickej sekcii uvažujem iba o vodných druhoch, suchozemské sú predmetom skôr teraristiky.

Pojem slimáky je často používaný. Nepoužíva sa celkom správne, mali by sme vravieť o ulitníkoch, dokonca aj o lastúrnikoch. Ulitníky plnia v akváriu aj funkciu konzumentov nespotrebovanej hmoty – hnijúcich listov, nespotrebovaných zbytkov potravy, uhynutých rýb, iných organických zbytkov. Často je ich činnosť žiaduca najmä v prítomnosti odchovných nádrží, kde sa teoreticky môže viac hromadiť organický odpad. Niektoré z nich – napr. ampulárie, však dokážu svojimi exkrementami pri veľkej veľkosti značne zaťažiť vodu, preto sa na veľkého jedinca Ampullaria odporúča 30 l vody.

Slimáky sa živia aj riasami, pri nedostatku potravy aj rastlinami, v ktorých dokážu vytvoriť malé dierky. Ulita (lastúra) slimákov je zložená aj z vápnika, preto vo vodách veľmi mäkkých sa vodným slimákom nedarí – vápnik vyžadujú. V prípade jeho nedostatku sú ich schránky mäkké a slimákom celkovo chátrajú. To znamená, že ulitníky vo väčšom množstve významne vplývajú na tvrdosť vody. Ak máme takúto vodu, slimákom sa pridáva do vody napr. sépiová kosť, prípadne iná forma dostupná forma vápnika. Z hľadiska tvorby pohlavných buniek to sú prevažne hermafroditi (obojpohlavný), ale aj gonochoristi. Slimáky sú pre niektoré druhy rýb potravou, samozrejme najmä menšie druhy. Vedia si na nich pochutnať rájovce, iné labyrintky, cichlidy, štvorzubce.

Druhy (foto) (15)

  • Antemone helena
  • Clithon sp.
  • Dreissenia polymorpha
  • Gyraulus sp.
  • Marisa cornuarietis
  • Melanoides granifera
  • Melanoides tuberculata
  • Neritina natalensis
  • Pisidium sp.
  • Planorbella sp.
  • Pomacea bridgesii (Ampullarius australis) – dorastá do 6 – 7 cm
  • Pomacea cf. lineata
  • Radix peregra
  • Sphaerium corneum
  • Tylomelania sp.

Iné druhy: Acroloxus lacustris, Ancylus fluviatilis, Ferrissia, Lymnea stagnalis, Physa fontinalis, Physastra proteus, Planorbis corneus, Planorbis sp., Sphaerium rivicola, Viviparus viviparus

 

Use Facebook to Comment on this Post