2006, 2006-2010, Časová línia, České, Česko, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Východné Čechy, Zahraničie

Rychnov nad Kněžnou – malé mestečko vo východných Čechách

skala
Hits: 1632

Rych­nov nad Kněž­nou sa nachá­dza na východ od Hrad­ca Krá­lo­vé a neďa­le­ko od poľ­ských hra­níc. Bol som v ňom viac­krát, vždy na mňa pôso­bi­lo ako prí­jem­né, pokoj­né mes­teč­ko. Mes­to Rych­nov je zná­me aj vďa­ka zám­ku, his­to­ric­kej pamiat­ke. Pred­sta­vu­je význam­nú turis­tic­kú atrak­ciu, sym­bo­li­zu­je bohat­stvo a pre­stíž mes­ta. V zámoc­kom are­áli sa nachá­dza­jú pek­né záh­ra­dy a expozície.

Nemec­ký názov pre Rych­nov je Rei­che­nau and der Knie­schna. Jeho roz­lo­ha je nece­lých 35 km2. His­to­ric­ké jad­ro je mes­t­kou pamiat­ko­vou zónou (wikipedia.cs). Prvá písom­ná zmien­ka o Rych­no­ve je z 1.2.1258 v lis­ti­ne Pře­mys­la Ota­ka­ra II., kde je uve­de­ný ako jeden zo sved­kov Her­mann de Riche­na­we – Heřman z Rych­no­va (rych​nov​-city​.cz). S mes­teč­kom bol zalo­že­ný aj kos­tol svä­té­ho Hav­la. Rych­nov­skí páni až do začiat­ku 15. sto­ro­čia boli potom­ko­via Heřma­na (wikipedia.cs). V roku 1783 bol v Rych­no­ve zria­de­ný vrch­nos­ten­ský súd. V roku 1950 doš­lo k pri­po­je­niu nie­kto­rých oko­li­tých obcí. Neskôr k ich osa­mos­tat­ne­niu a od 1.1.1981 opäť k pri­po­je­niu Dlo­hé Vsi, Jaho­do­va, Jam, Jed­li­ny, Lipov­ky, Litoh­ra­du, Luka­víc, Nové­ho a Sta­ré­ho Loko­ta, Rov­ně, Sle­me­na a Syn­ko­va. Po roku 1989 doš­lo k osa­mos­tat­ne­niu obcí Jaho­dov, Luka­vi­ce, Sle­me­no a Syn­kov. V súčas­nos­ti má Rych­nov tie­to čas­ti: Dlou­há Ves, Jámy, Lipov­ka, Litoh­ra­dy, Lokot, Pan­ská Hab­ro­vá, Roveň, Rych­nov. Leží vo východ­ných Čechách, v pod­ho­rí Orlic­kých hôr, pre­te­ká ním rie­ka Kněž­na (rych​nov​-city​.cz).

V mes­te žije tak­mer 12000 oby­va­te­ľov (rych​nov​-city​.cz). Zná­my je Kolo­wrat­ský zámok, počiat­ky výstav­by tej­to baro­ko­vej stav­by spa­da­jú do roku 1670. Cca v roku 1722 bol roz­ší­re­ný, autor­stvo je pri­pi­so­va­né Giovan­ni­mu San­ti­ni­mu (rych​nov​-city​.cz). Pôvod­nú stav­bu má na sve­do­mí prav­de­po­dob­ne Dome­ni­co Orsi (kolo​wrat​.com). Zná­me osob­nos­ti Rych­no­va: herec a dra­ma­tik Jiří Šlitr.

Rych­nov nad Kněž­nou is loca­ted to the east of Hra­dec Krá­lo­vé and near the Polish bor­der. I have visi­ted it seve­ral times, and it alwa­ys struck me as a ple­a­sant, pea­ce­ful town.

The Ger­man name for Rych­nov is Rei­che­nau an der Knie­schna. Its area is just under 35 km². The his­to­ri­cal cen­ter is a muni­ci­pal heri­ta­ge zone (wikipedia.cs). The first writ­ten men­ti­on of Rych­nov is from Feb­ru­ary 1, 1258, in a char­ter of Pře­mysl Ota­kar II, whe­re it is men­ti­oned as one of the wit­nes­ses, Her­mann de Riche­na­we – Heřman from Rych­nov (rych​nov​-city​.cz). The town was foun­ded with the cons­truc­ti­on of the church of St. Gall. The lords of Rych­nov, des­cen­dants of Heřman, ruled until the ear­ly 15th cen­tu­ry (wikipedia.cs).

In 1783, a mano­rial court was estab­lis­hed in Rych­nov. In 1950, some sur­roun­ding vil­la­ges were anne­xed, later gai­ning inde­pen­den­ce, and from Janu­ary 1, 1981, they were again anne­xed: Dlo­há Ves, Jaho­do­va, Jam, Jed­li­ny, Lipov­ky, Litoh­rad, Luka­vi­ce, Nové a Sta­ré Loko­ta, Rov­ně, Sle­me­no, and Syn­kov. After 1989, the vil­la­ges Jaho­dov, Luka­vi­ce, Sle­me­no, and Syn­kov gai­ned inde­pen­den­ce. Cur­ren­tly, Rych­nov con­sists of the fol­lo­wing parts: Dlou­há Ves, Jámy, Lipov­ka, Litoh­ra­dy, Lokot, Pan­ská Hab­ro­vá, Roveň, and Rych­nov. It lies in eas­tern Bohe­mia, in the foot­hills of the Orlic­ké Moun­tains, with the Kněž­na River flo­wing through it (rych​nov​-city​.cz).

The town has a popu­la­ti­on of near­ly 12,000 (rych​nov​-city​.cz). The Kolo­wrat Cast­le is well-​known, with cons­truc­ti­on begin­ning around 1670. It was expan­ded around 1722, with Giovan­ni San­ti­ni att­ri­bu­ted to the exten­si­on, and the ori­gi­nal cons­truc­ti­on is like­ly cre­di­ted to Dome­ni­co Orsi (kolo​wrat​.com). Notab­le per­so­na­li­ties from Rych­nov inc­lu­de actor and pla­y­wright Jiří Šlitr.

The town of Rych­nov is also kno­wn for its cast­le, a his­to­ri­cal monu­ment. It repre­sents a sig­ni­fi­cant tou­rist att­rac­ti­on, sym­bo­li­zing the wealth and pre­sti­ge of the city. In the cast­le grounds, the­re are beau­ti­ful gar­dens and exhibits.

Rych­nov nad Kněž­nou befin­det sich öst­lich von Hra­dec Krá­lo­vé und in der Nähe der pol­nis­chen Gren­ze. Ich war mehr­mals dort, es wir­kte immer auf mich wie eine ange­neh­me, ruhi­ge Kleinstadt.

Der deuts­che Name für Rych­nov ist Rei­che­nau an der Knie­schna. Die Flä­che bet­rägt knapp 35 km². Die his­to­ris­che Alts­tadt ist ein städ­tis­ches Denk­mal­ge­biet (wikipedia.cs). Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Rych­nov stammt aus dem 1.2.1258 in der Urkun­de von Pře­mysl Ota­kar II., in der Her­mann de Riche­na­we als einer der Zeugen genannt wird – Her­mann von Rych­nov (rych​nov​-city​.cz). Mit der Stadt wur­de auch die Kir­che des Hei­li­gen Havel geg­rün­det. Die Her­ren von Rych­nov waren bis zum Anfang des 15. Jahr­hun­derts Nach­kom­men von Her­mann (wikipedia.cs). Im Jahr 1783 wur­de in Rych­nov ein Gericht ein­ge­rich­tet. Im Jahr 1950 kam es zur Ein­glie­de­rung eini­ger umlie­gen­der Geme­in­den. Spä­ter zu ihrer Selb­stän­dig­ke­it und ab dem 1.1.1981 erne­ut zur Ein­glie­de­rung von Dlo­hé Vsi, Jaho­do­va, Jam, Jed­li­ny, Lipov­ky, Litoh­rad, Luka­víc, Nové­ho a Sta­ré­ho Loko­ta, Rov­ně, Sle­me­na und Syn­ko­va. Nach 1989 kam es zur Selb­stän­dig­ke­it der Geme­in­den Jaho­dov, Luka­vi­ce, Sle­me­no und Syn­kov. Der­ze­it hat Rych­nov die­se Tei­le: Dlou­há Ves, Jámy, Lipov­ka, Litoh­ra­dy, Lokot, Pan­ská Hab­ro­vá, Roveň, Rych­nov. Es liegt in Ost­böh­men, am Fuße des Adler­ge­bir­ges, durch das der Fluss Kněž­na flie­ßt (rych​nov​-city​.cz).

In der Stadt leben fast 12.000 Ein­woh­ner (rych​nov​-city​.cz). Bekannt ist das Kolowrat-​Schloss, des­sen Bau­be­ginn auf das Jahr 1670 zurück­geht. Es wur­de etwa im Jahr 1722 erwe­i­tert und Giovan­ni San­ti­ni wird als Autor zugesch­rie­ben (rych​nov​-city​.cz). Die urs­prün­gli­che Struk­tur wird wahrs­che­in­lich Dome­ni­co Orsi zugesch­rie­ben (kolo​wrat​.com). Bekann­te Per­sön­lich­ke­i­ten aus Rych­nov: der Schaus­pie­ler und Dra­ma­ti­ker Jiří Šlitr.

Rych­nov nad Kněž­nou znaj­du­je się na wschód od Hra­dec Krá­lo­vé i nie­da­le­ko od gra­ni­cy z Pol­ską. Byłem tam kil­ka razy, zaws­ze spra­wia­ło na mnie wra­że­nie przy­jem­ne­go, spo­koj­ne­go miasteczka.

Nie­miec­ka nazwa Rych­no­va to Rei­che­nau an der Knie­schna. Jego powierzch­nia wyno­si nie­ca­łe 35 km². His­to­rycz­ne cen­trum jest obsza­rem zabyt­ko­wym (wikipedia.cs). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o Rych­no­vie pocho­dzi z 1.2.1258 roku w doku­men­cie Pře­mys­la Ota­ka­ra II., gdzie Her­mann de Riche­na­we jest wymie­ni­ony jako jeden z świad­ków – Her­mann z Rych­no­va (rych​nov​-city​.cz). Z mias­tem zwi­ąza­ny jest również kości­ół św. Hav­la. Pana Rych­nov do poc­ząt­ku XV wie­ku byli potom­ka­mi Her­ma­na (wikipedia.cs). W 1783 roku w Rych­no­vie pows­tał sąd panie­ńs­ki. W 1950 roku doszło do przy­łąc­ze­nia kil­ku oko­licz­nych wsi. Później do ich uzys­ka­nia nie­pod­le­gło­ści i od 1.1.1981 pono­wnie dołąc­ze­nia Dlo­hé Vsi, Jaho­do­va, Jam, Jed­li­ny, Lipov­ky, Litoh­ra­du, Luka­víc, Nové­ho a Sta­ré­ho Loko­ta, Rov­ně, Sle­me­na a Syn­ko­va. Po 1989 roku doszło do uzys­ka­nia nie­pod­le­gło­ści przez miejs­co­wo­ści Jaho­dov, Luka­vi­ce, Sle­me­no i Syn­kov. Obe­cnie Rych­nov ma te części: Dlou­há Ves, Jámy, Lipov­ka, Litoh­ra­dy, Lokot, Pan­ská Hab­ro­vá, Roveň, Rych­nov. Leży w Wschod­nich Cze­chach, w pod­gó­rach Gór Orlic­kich, prze­pły­wa przez nie­go rze­ka Kněž­na (rych​nov​-city​.cz).

W mie­ście miesz­ka nie­mal 12 000 miesz­ka­ńców (rych​nov​-city​.cz). Zna­ne jest zamek Kolo­wrat, któ­re­go poc­ząt­ki budo­wy sięga­ją roku 1670. Oko­ło roku 1722 został roz­bu­do­wa­ny, autorst­wo przy­pi­sy­wa­ne jest Giovan­nie­mu San­ti­nie­mu (rych​nov​-city​.cz). Ory­gi­nal­ną kons­trukc­ję przy­pi­su­je się pra­wdo­po­dob­nie Dome­ni­co Orsi (kolo​wrat​.com). Zna­ne posta­cie z Rych­no­va: aktor i dra­ma­to­pi­sarz Jiří Šlitr.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, Stránka

Referencie www​.sozo​.sk

skala
Hits: 2523

Akva­ris­ti­ka

Citá­cie vo fórach

Foto­gra­fo­va­nie

Bio­ló­gia

Hud­ba

Rôz­ne

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne

Moje priority

skala
Hits: 11258

Zdra­vie je veľ­mi chú­los­ti­vá vec. Čas­to sa ľudom želá v prvom rade zdra­vie, a potom šťas­tie. Asi pre­to, že zdra­vie sa ťaž­ko ​“zís­ka­va” a rých­lo a ľah­ko strá­ca. Ja s tým nesú­hla­sím. Sú ľudia, kto­rí sú zdra­ví ako buk, ale šťast­ní nie sú. Iní majú pod­lo­me­né zdra­vie, ale cítia sa šťast­ní. Zná­my je vtip, že tí na Tita­ni­cu boli všet­ci zdra­ví, ale nema­li šťas­tie. Vo svo­jom živo­te som snáď iba raz počul, že si kto­si dovo­lil posta­viť šťas­tie pred zdra­vie. Bol to kňaz. Veľ­mi mi impo­nu­je, keď sa člo­vek pre­ja­vu­je. Žiad­na sivá myš­ka. Keď je na ňom vidieť, či sa radu­je, či súhla­sí, či je smut­ný, namr­ze­ný atď. Naj­lep­šie keď to vidím cez jeho oči. Exu­pé­ry tvr­dil, že len deti vedia čo hľa­da­jú, vraj majú šťas­tie. Musím sa pri­znať, že mám zjav­né gno­ze­olo­gic­ké sklo­ny. Pozna­nie je pre mňa radosť, uče­nie sa sta­lo pocitom.

“Health is a very deli­ca­te mat­ter. Peop­le are often wis­hed health first and then hap­pi­ness. Per­haps becau­se health is hard to ​‘achie­ve’ and is quick­ly and easi­ly lost. I disag­ree with that. The­re are peop­le who are as healt­hy as an oak, but they are not hap­py. Others have com­pro­mi­sed health, but feel hap­py. The­re­’s a joke that eve­ry­o­ne on the Tita­nic was healt­hy, but they were­n’t luc­ky. In my life, I’ve heard may­be only once that some­one dared to pri­ori­ti­ze hap­pi­ness over health. It was a priest. I’m very impres­sed when a per­son expres­ses them­sel­ves. No gray mou­se. When you can see if the­y­’re rejo­icing, agre­e­ing, sad, upset, etc. Best when I see it through the­ir eyes. Exu­pé­ry clai­med that only chil­dren know what the­y­’re looking for; they have hap­pi­ness, sup­po­sed­ly. I must admit that I have appa­rent gno­se­olo­gi­cal ten­den­cies. Kno­wled­ge is joy for me; lear­ning has beco­me a feeling.”

Šport je úžas­ná vec. Naše sprá­va­nie pri špor­to­vých akti­vi­tách je podob­né ako kedy­si pre­ja­vo­val člo­vek pre­dá­tor v dobe, kedy člo­vek lovil. Vzru­še­nie pri špor­te je veľ­mi podob­né vzru­še­niu, kto­ré prav­de­po­dob­ne poci­ťo­va­li pred­chod­co­via Homo sapiens z obdo­bia pred naším leto­poč­tom. Je to pudo­vá zále­ži­tosť. Pri špor­te poci­ťu­jem jed­no­du­chú radosť z pohy­bu, vypla­vu­jú sa endror­fí­ny, nado­bú­dam dob­rý pocit. Už mno­ho ľudí šport zme­nil k lep­šie­mu. Aj mňa naučil byť nároč­ný na dru­hých, a na seba. Ja sám som kedy­si aktív­nej­šie lyžo­val a hral bas­ket­bal. Ak by som sa mal dnes začí­nať, roz­ho­do­val by som sa kvô­li zdra­viu medzi cyk­lis­ti­kou a plá­va­ním. Plá­va­nia je snáď najv­še­stran­nej­ší šport a cyk­lis­ti­ka je výbor­ná na vytrva­losť a tré­ning výraz­ne pod­po­ru­je srd­ce. Sám dnes už špor­tu­jem menej, občas pes­tu­jem cyk­lis­ti­ku, plá­va­nie, kor­ču­ľo­va­nie a posilňovanie.

“Sports is an ama­zing thing. Our beha­vi­or during sports acti­vi­ties is simi­lar to how humans used to beha­ve as pre­da­tors in the time when humans hun­ted. The exci­te­ment in sports is very simi­lar to the exci­te­ment that our Homo sapiens ances­tors pro­bab­ly felt in the peri­od befo­re our era. It’s an ins­tinc­tu­al mat­ter. In sports, I feel the sim­ple joy of move­ment, endorp­hins are rele­a­sed, and I get a good fee­ling. Sports have chan­ged many peop­le for the bet­ter, inc­lu­ding myself. It taught me to be deman­ding of others and myself. I used to be more acti­ve in ski­ing and pla­y­ing bas­ket­ball. If I were to start today, I would cho­ose bet­we­en cyc­ling and swim­ming for the sake of health. Swim­ming is per­haps the most ver­sa­ti­le sport, and cyc­ling is excel­lent for endu­ran­ce, sig­ni­fi­can­tly sup­por­ting heart trai­ning. Today, I enga­ge in sports less fre­qu­en­tly, occa­si­onal­ly prac­ti­cing cyc­ling, swim­ming, ice ska­ting, and strength training.”

  • Krás­ne krás­ky: Ali Lar­ter, Ange­li­na Jolie, Gwy­neth Palth­row, Char­li­ze The­ron, San­dra Bul­lock, Wino­na Ryder
  • Sym­pa­tic­ké krás­ky: Cat­he­ri­ne Bell, Jar­mi­la Har­ga­šo­vá, Julia Roberts, Juliet­te Bino­che, Wino­na Ryder
  • Zmy­sel­né krás­ky: Anna Paqu­in, Domi­ni­que Swain, Hal­le Ber­ry, Jana Štefánková
  • Skve­lé hereč­ky: Julia Roberts, Juliet­te Bino­che, Meryl Strepp, Anna Paqu­in, Wino­na Ryder, Cat­he­ri­ne Bell, Aud­ru­ey Hep­burn, Cat­he­ri­ne Hep­burn, Jodie Fos­ter, Sha­ron Sto­ne, Nico­le Kid­man, San­dra Bul­lock, Jiři­na Boh­da­lo­vá, Jiři­na Jirás­ko­vá, Emí­lia Vašá­ry­o­vá, Pet­ra Polnišová
  • Skve­lí her­ci: Robert De Niro, Robert Red­ford, Al Paci­no, Paul Newmann, Keneth Bra­nagh, Micha­el Doug­las, Kirk Doug­las, Clint East­wo­od, Jiřé Korn, Joh­ny Depp, Vla­di­mír Dlou­hý, Lukáš Lati­nák, Juraj Kem­ka, Richard Stan­ke, Mor­gan Freeman
  • Skve­lé fil­my: Hen­rich IV., Smr­tia­ci Bume­rang, Ama­de­us, Meno ruže, Jaku­bov reb­rík, Čata, JFK. Tri­ló­gia: Mod­rá, Bie­la, Čer­ve­ná, Dvo­j­itý život Vero­ni­ky, Neko­neč­ný prí­beh, Mla­dé puš­ky, Vykú­pe­nie z väz­ni­ce Shawshank
  • Skve­lí reži­sé­ri: Keneth Bra­nagh, Oli­ver Sto­ne, Ste­ven Spiel­berg, Luis, Bunu­el, Joel Schu­ma­cher, Clint East­wo­od, Juraj Jaku­bis­ko, Robert Redford
  • Skve­lí muzi­kan­ti: Her­bie Han­cock, Chick Corea, Al Di Meola, Paco de Lucia, Seal, Andrej Šeban, Marián Čekov­ský, Peter Breiner
  • Skve­lí foto­gra­fi: Jan Sau­dek, Andrej Bán, Mar­tin Vrab­ko, Šte­fan Čam­bal, Kata­rí­na Mocá­ko­vá, Joe Klamar
  • Skve­lí mode­rá­to­ri: Mar­tin Pyco Rausch, Ade­la Baná­šo­vá, Leoš Mareš

Beau­ti­ful Beau­ties: Ali Lar­ter, Ange­li­na Jolie, Gwy­neth Pal­trow, Char­li­ze The­ron, San­dra Bul­lock, Wino­na Ryder Sym­pat­he­tic Beau­ties: Cat­he­ri­ne Bell, Jar­mi­la Har­ga­šo­vá, Julia Roberts, Juliet­te Bino­che, Wino­na Ryder Sen­su­al Beau­ties: Anna Paqu­in, Domi­ni­que Swain, Hal­le Ber­ry, Jana Šte­fán­ko­vá Gre­at Act­res­ses: Julia Roberts, Juliet­te Bino­che, Meryl Stre­ep, Anna Paqu­in, Wino­na Ryder, Cat­he­ri­ne Bell, Aud­rey Hep­burn, Cat­he­ri­ne Hep­burn, Jodie Fos­ter, Sha­ron Sto­ne, Nico­le Kid­man, San­dra Bul­lock, Jiři­na Boh­da­lo­vá, Jiři­na Jirás­ko­vá, Emí­lia Vašá­ry­o­vá, Pet­ra Pol­ni­šo­vá Gre­at Actors: Robert De Niro, Robert Red­ford, Al Paci­no, Paul Newman, Ken­neth Bra­nagh, Micha­el Doug­las, Kirk Doug­las, Clint East­wo­od, Jiří Korn, John­ny Depp, Vla­di­mír Dlou­hý, Lukáš Lati­nák, Juraj Kem­ka, Richard Stan­ke, Mor­gan Fre­e­man Gre­at Films: Hen­ry IV, Dead­ly Boome­rang, Ama­de­us, The Name of the Rose, Jaco­b’s Lad­der, A Squ­ad, JFK. Tri­lo­gy: Blue, Whi­te, Red, The Doub­le Life of Vero­ni­ka, The Neve­rEn­ding Sto­ry, Young Guns, The Sha­ws­hank Redemp­ti­on Gre­at Direc­tors: Ken­neth Bra­nagh, Oli­ver Sto­ne, Ste­ven Spiel­berg, Luis Bunu­el, Joel Schu­ma­cher, Clint East­wo­od, Juraj Jaku­bis­ko, Robert Red­ford Gre­at Musi­cians: Her­bie Han­cock, Chick Corea, Al Di Meola, Paco de Lucia, Seal, Andrej Šeban, Marián Čekov­ský, Peter Bre­i­ner Gre­at Pho­tog­rap­hers: Jan Sau­dek, Andrej Bán, Mar­tin Vrab­ko, Šte­fan Čam­bal, Kata­rí­na Mocá­ko­vá, Joe Kla­mar Gre­at Hosts: Mar­tin Pyco Rausch, Ade­la Baná­šo­vá, Leoš Mareš

Nemám rád, keď ľudia vra­via, že nema­li šťas­tie. Po zápa­se nie­ke­dy fanú­šik jed­né­ho z muž­stiev začne tvr­diť, že ​“oni” vyhra­li, pre­to­že mali šťas­tie. Že bran­kár mal naprí­klad šťas­tie, pre­to­že to bola tyč­ka. Omyl – ten stre­lec bol pros­te slab­ší – netra­fil do brá­ny. Keď bran­kár chy­tí ťaž­kú stre­lu, nie je to v jeho šťas­tí, ale v jeho schop­nos­tiach a v schop­nos­tiach úto­čia­ce­ho hrá­ča bran­ká­ra pre­ko­nať. Za sla­bosť pova­žu­jem, keď sa kto­si začne vyho­vá­rať na šťas­tie. Šťas­tie je v tom, ako sa cíti­me, nedá sa ho mať ako penia­ze, ako neja­kú hmot­nú vec, je to stav. Nemám rád loté­rie. Hry, kde sa pod­ľa môj­ho názo­ru využí­va ľud­ská hlú­posť, tro­chu cham­ti­vosť. Mož­no namie­tať, že nie­kto vyhrá, ale pove­dz­te mi koľ­ko per­cent? Vyrá­taj­te si prav­de­po­dob­nosť? Slo­vá o tom, že múd­rosť má svo­je hra­ni­ce, a že blbosť je neko­neč­ná, je mož­no tro­chu pre­hna­ný, ale majú čosi do seba. Veľ­mi zle sa komu­ni­ku­je, keď je nie­kto hlú­py. Aby som to roz­de­lil, ako sa vra­ví, nie­ke­dy by som skôr koňa naučil hrať na kla­vír, ako sa doho­dol s hlú­pym. Skús­te hlú­pe­mu vysvet­liť, že je hlú­py. Ani múd­re­ho nie je ľah­ké pre­sved­čiť o tom, že je múd­ry. Veľ­mi čas­to sa borím aj s nein­for­mo­va­nos­ťou. O čo ľah­šie by sa komu­ni­ko­va­lo, pra­co­va­lo, keby sme boli správ­ne infor­mo­va­ný. Zákla­dom je infor­má­cia, ostat­né je technológia.

I dis­li­ke it when peop­le say they were unluc­ky. After a match, some­ti­mes a fan of one of the teams starts clai­ming that ​“they” won becau­se they were luc­ky. That the goal­ke­e­per, for exam­ple, was luc­ky becau­se it hit the post. Mis­ta­ke – that sho­oter was just wea­ker – he did­n’t hit the goal. When a goal­ke­e­per cat­ches a hard shot, it’s not luck but his skills and the abi­li­ty of the attac­king pla­y­er to over­co­me the goal­ke­e­per. I con­si­der it a weak­ness when some­one starts bla­ming luck. Hap­pi­ness is in how we feel; it can­not be posses­sed like money or some mate­rial thing; it is a sta­te. I don’t like lot­te­ries. Games whe­re, in my opi­ni­on, human foolish­ness is explo­ited, a bit of gre­ed. You can argue that some­one wins, but tell me how many per­cent? Cal­cu­la­te the pro­ba­bi­li­ty? The words about wis­dom having its limits and stu­pi­di­ty being infi­ni­te may be a bit exag­ge­ra­ted, but they have somet­hing to them. Com­mu­ni­ca­ting with some­one foolish is very dif­fi­cult. To split hairs, as they say, some­ti­mes I would rat­her teach a hor­se to play the pia­no than make a deal with a fool. Try explai­ning to a fool that they are foolish. It’s not easy to con­vin­ce a wise per­son that they are wise eit­her. I often strugg­le with igno­ran­ce as well. How much easier com­mu­ni­ca­ti­on and work would be if we were well-​informed. Infor­ma­ti­on is the basis; eve­ryt­hing else is technology.

Nezná­šam tele­fo­nic­ké ponu­ky. Vytrva­le a rých­le ich odmie­tam. A tým rých­lej­šie, čím poču­jem v tele­fó­ne hlas ​“číta­jú­ce­ho robo­ta”. Člo­vek na dru­hej stra­ne lin­ky vte­dy buď je sla­bý, ale­bo leni­vý. Moja odpo­veď na ponu­ky je: ​“Ďaku­jem, dopo­ču­tia”. Hlbo­ko sa mi bri­dia super­la­tí­vy, pre­dov­šet­kým v tele­víz­nych sprá­vach. Keď poču­jem slo­vá ako bru­tál­ne, naj­väč­ší apod., tak som si sko­ro istý, že prís­pev­ku nemám veriť. Obslu­ha čaš­ní­kov v našich reštau­rá­ciách je čas­to zlá. Vôbec, posky­to­va­nie slu­žieb je na Slo­ven­sku jeden veľ­ký prú­ser. Som zve­da­vý, kedy koneč­ne z toho ​“vyras­tie­me.” Nemám rád neroz­hod­nosť, naj­mä vo veciach pracovných.

I hate tele­mar­ke­ting calls. I per­sis­ten­tly and quick­ly reject them. The fas­ter, the moment I hear the voice of a ​“rea­ding robot” on the pho­ne. The per­son on the other end of the line is eit­her weak or lazy. My res­pon­se to such offers is: ​“Thank you, good­bye.” Super­la­ti­ves, espe­cial­ly in tele­vi­si­on news, deep­ly bot­her me. When I hear words like bru­tal, the big­gest, etc., I’m almost cer­tain I should­n’t trust the report. The ser­vi­ce in our res­tau­rants is often bad. In gene­ral, ser­vi­ce pro­vi­si­on in Slo­va­kia is a big mess. I’m curi­ous when we will final­ly ​“grow out of” that. I don’t like inde­ci­si­on, espe­cial­ly in work matters.

Use Facebook to Comment on this Post