Akvaristika, Údržba

Úprava vody

Hits: 35994

Pri úpra­ve vody je nut­né byť obo­zret­ný. Vhod­né sú vedo­mos­ti z ché­mie. Je nut­né si uve­do­miť, že bez zod­po­ved­nos­ti voči živým orga­niz­mom nie je etic­ké pri­stu­po­vať ku expe­ri­men­tom pri zme­nách para­met­rov vody. Uži­toč­né je obo­zná­miť sa s para­met­ra­mi vody. Kva­li­ta­tív­ne všet­ky zme­ny sa dajú vyko­nať mie­ša­ním s vodou iných vlast­nos­tí. Mera­niu para­met­rov vody, úpra­ve tvrdo­s­ti, pH sa čas­to vkla­dá prí­liš veľ­ký význam. Ryby cho­va­né už gene­rá­cie v zaja­tí sú čas­to pris­pô­so­be­né našim pod­mien­kam. Nie je prvo­ra­dé, aby ryby a rast­li­ny žili vo vode s takým pH a hod­no­tou tvrdo­s­ti v akej žijú v prí­ro­de, ale aby sme spl­ni­li čo naj­viac pod­mie­nok pre ich úspeš­ný roz­voj. Neutá­paj­te sa v neus­tá­lom mera­ní a poku­soch o zme­nu. Pre bež­nú akva­ris­tic­kú prax sa para­met­re vody preceňujú.


When tre­a­ting water, cau­ti­on is neces­sa­ry. Kno­wled­ge of che­mis­try is use­ful. It is neces­sa­ry to rea­li­ze that wit­hout res­pon­si­bi­li­ty towards living orga­nisms, it is not ethi­cal to app­ro­ach expe­ri­ments with chan­ges in water para­me­ters. It is use­ful to fami­lia­ri­ze one­self with the para­me­ters of water. Quali­ta­ti­ve­ly, all chan­ges can be made by mixing with water of dif­fe­rent pro­per­ties. Moni­to­ring water para­me­ters, adjus­ting hard­ness, and pH are often ove­remp­ha­si­zed. Fish bred for gene­ra­ti­ons in cap­ti­vi­ty are often adap­ted to our con­di­ti­ons. It is not para­mount for fish and plants to live in water with the same pH and hard­ness as they do in natu­re, but to meet as many con­di­ti­ons as possib­le for the­ir suc­cess­ful deve­lop­ment. Do not get lost in cons­tant mea­su­re­ments and attempts to chan­ge. For regu­lar aqu­arium prac­ti­ce, water para­me­ters are overrated.


Bei der Auf­be­re­i­tung von Was­ser ist Vor­sicht gebo­ten. Kenn­tnis­se in Che­mie sind nütz­lich. Es ist not­wen­dig zu erken­nen, dass es nicht ethisch ist, ohne Verant­wor­tung gege­nüber leben­den Orga­nis­men Expe­ri­men­te mit Verän­de­run­gen der Was­ser­pa­ra­me­ter dur­ch­zu­füh­ren. Es ist nütz­lich, sich mit den Para­me­tern des Was­sers ver­traut zu machen. Quali­ta­tiv kön­nen alle Verän­de­run­gen durch Mis­chen mit Was­ser ande­rer Eigen­schaf­ten vor­ge­nom­men wer­den. Die Über­wa­chung der Was­ser­pa­ra­me­ter, die Anpas­sung der Här­te und des pH-​Werts wer­den oft über­be­tont. Fis­che, die seit Gene­ra­ti­onen in Gefan­gen­schaft gezüch­tet wur­den, sind oft an unse­re Bedin­gun­gen ange­passt. Es ist nicht ents­che­i­dend, dass Fis­che und Pflan­zen in Was­ser mit dem gle­i­chen pH-​Wert und der gle­i­chen Här­te leben wie in der Natur, son­dern dass mög­lichst vie­le Bedin­gun­gen für ihre erfolg­re­i­che Ent­wick­lung erfüllt wer­den. Ver­lie­ren Sie sich nicht in stän­di­gen Mes­sun­gen und Ver­su­chen, etwas zu ändern. Für die regel­mä­ßi­ge Aqu­arium­pra­xis wer­den die Was­ser­pa­ra­me­ter überbewertet.


Zvy­šo­va­nie tep­lo­ty vody ohrie­va­čom je pomer­ne bež­né aj v iných oblas­tiach, nie­len v akva­ris­ti­ke. Ďale­ko ťaž­ší prob­lém je však ako vodu ochla­dzo­vať. Túto otáz­ku rie­šia naj­mä akva­ris­ti zaobe­ra­jú­ci sa cho­vom mor­ských živo­čí­chov. Tu sa ponú­ka mož­nosť využiť prin­cíp pel­tie­ro­vých člán­kov. Pomô­že star­šia mraz­nič­ka, chla­dia­ren­ský prí­stroj a šikov­ný maj­ster. Dru­há mož­nosť je nákup v obcho­de. Ochla­dzo­va­nie vody tým­to spô­so­bom je finanč­ne pomer­ne nároč­né. V malom merít­ku je mož­né využiť ľad, je to však nebez­peč­né – pre­to­že na roz­púš­ťa­nie ľadu je potreb­né veľa ener­gie, Ľad je pev­ná lát­ka a oplý­va tepel­nou kapa­ci­tou – na pre­chod do kva­pal­né­ho sta­vu je nut­né viac ener­gie pri rov­na­kom posu­ne tep­lôt. Postu­puj­me pre­to opatr­ne, aby sme nemu­se­li vyskú­šať tep­lot­né extrémy.


Rai­sing the water tem­pe­ra­tu­re with a hea­ter is quite com­mon in vari­ous are­as, not just in aqu­ariums. Howe­ver, a far more chal­len­ging prob­lem is how to cool the water. This ques­ti­on is pri­ma­ri­ly add­res­sed by aqu­arists dea­ling with the bre­e­ding of mari­ne orga­nisms. Here, the opti­on to uti­li­ze the prin­cip­le of Pel­tier cells pre­sents itself. An old fre­e­zer, ref­ri­ge­ra­ti­on devi­ce, and a skil­led crafts­man can help. The second opti­on is pur­cha­sing from a sto­re. Cooling water in this way is finan­cial­ly deman­ding. On a small sca­le, ice can be used, but it is dan­ge­rous – becau­se mel­ting ice requ­ires a lot of ener­gy. Ice is a solid sub­stan­ce and has a high ther­mal capa­ci­ty – it requ­ires more ener­gy to trans­i­ti­on to a liqu­id sta­te for the same tem­pe­ra­tu­re chan­ge. Let’s pro­ce­ed cau­ti­ous­ly so we don’t have to expe­rien­ce tem­pe­ra­tu­re extremes.


Das Erhöhen der Was­ser­tem­pe­ra­tur mit einem Heiz­ge­rät ist in vers­chie­de­nen Bere­i­chen recht verb­re­i­tet, nicht nur in Aqu­arien. Ein weit sch­wie­ri­ge­res Prob­lem ist jedoch, wie man das Was­ser kühlt. Die­se Fra­ge wird haupt­säch­lich von Aqu­aria­nern behan­delt, die sich mit der Zucht von Mee­res­tie­ren bes­chäf­ti­gen. Hier bie­tet sich die Mög­lich­ke­it, das Prin­zip der Peltier-​Zellen zu nut­zen. Ein alter Gef­riers­chrank, ein Kühl­sys­tem und ein ges­chic­kter Han­dwer­ker kön­nen hel­fen. Die zwe­i­te Opti­on ist der Kauf im Ges­chäft. Das Küh­len des Was­sers auf die­se Wei­se ist finan­ziell ans­pruchs­voll. Im kle­i­nen Maßs­tab kann Eis ver­wen­det wer­den, aber es ist gefähr­lich – denn das Sch­mel­zen von Eis erfor­dert viel Ener­gie. Eis ist ein fes­ter Stoff und hat eine hohe Wär­me­ka­pa­zi­tät – es erfor­dert mehr Ener­gie, um den Über­gang in einen flüs­si­gen Zus­tand für die gle­i­che Tem­pe­ra­tu­rän­de­rung zu bewir­ken. Gehen wir also vor­sich­tig vor, damit wir nicht extre­me Tem­pe­ra­tu­ren erle­ben müssen.


Ak chce­me meniť tvrdo­sť vody, bež­ný­mi lac­ný­mi pros­tried­ka­mi vie­me zabez­pe­čiť len jej zvý­še­nie. Obsah váp­ni­ka a hor­čí­ka zvý­ši­me uhli­či­ta­nom vápe­na­tým – CaCO3, uhli­či­ta­nom horeč­na­tým – MgCO3, síra­nom vápe­na­tým – CaSO4, síra­nom horeč­na­tým – MgSO4, chlo­ri­dom vápe­na­tým – CaCl2. Pri­ro­dze­ne napr. vápen­com. Avšak ak chce­me dosiah­nuť rých­lu zme­nu musí­me pou­žiť sil­nej­šiu kon­cen­trá­ciu. Napo­kon je dostať aj účin­né komerč­né pre­pa­rá­ty, kto­ré doká­žu rých­lo tvrdo­sť zvý­šiť. Pred ove­ľa ťaž­šou otáz­kou sto­jí­me ak sme si zau­mie­ni­li tvrdo­sť zní­žiť. Je mož­né pou­žiť vyzrá­ža­nie kyse­li­nou šťa­ve­ľo­vou, no rov­no­vá­ha toh­to pro­ce­su je malá. Ak by sme však doká­za­li túto vodu mecha­nic­ky veľ­mi jem­ným fil­trom odfil­tro­vať, mož­no by sme dosiah­li žia­da­ný výsle­dok. Vare­nie vody za úče­lom zní­že­nia tvrdo­s­ti je veľ­mi neeko­no­mic­ké. Efekt je mizi­vý. Varom vyzrá­ža­me len uhli­či­ta­no­vú tvrdo­sť a to maxi­mál­ne o 2.7 °dKH. Okrem toho varom ničí­me aj ten kúsok živo­ta, kto­rý vo vode je, pre­to var neod­po­rú­čam. Aktív­ne uhlie čias­toč­ne zni­žu­je tvrdo­sť vody, podob­ne nie­kto­ré dru­hy rast­lín napr. Ana­cha­ris den­sa a živo­čí­chov, naj­mä ulit­ní­kov a las­túr­ni­kov zni­žu­jú obsah Ca a Mg vo vode. Do svo­jich ulít sú schop­né kumu­lo­vať veľ­ké množ­stvo váp­ni­ka, veď sú prak­tic­ky na jeho výsky­te závis­lé. Ampul­la­rie doká­žu vo väč­šom množ­stvo via­zať do svo­jich ulít pomer­ne znač­né množ­stvo váp­ni­ka. Naopak pri jeho nedos­tat­ku chrad­nú, mäk­ne im schrán­ka. Raše­li­na zni­žu­je takis­to v malej mie­re tvrdo­sť vody. Mie­ša­nie vody mäk­šej je samoz­rej­me mož­né na dosia­hnu­tie niž­šej tvrdo­s­ti, fun­gu­je to line­ár­ne. Pre reál­nu prax máme v prin­cí­pe nasle­du­jú­ce možnosti.


If we want to chan­ge the water hard­ness, with com­mon ine­xpen­si­ve means, we can only inc­re­a­se it. We can inc­re­a­se the con­tent of cal­cium and mag­ne­sium with cal­cium car­bo­na­te – CaCO3, mag­ne­sium car­bo­na­te – MgCO3, cal­cium sul­fa­te – CaSO4, mag­ne­sium sul­fa­te – MgSO4, cal­cium chlo­ri­de – CaCl2. Natu­ral­ly, for exam­ple, with limes­to­ne. Howe­ver, if we want to achie­ve a quick chan­ge, we must use a stron­ger con­cen­tra­ti­on. Final­ly, effec­ti­ve com­mer­cial pro­ducts are avai­lab­le that can quick­ly inc­re­a­se hard­ness. Howe­ver, a much more dif­fi­cult ques­ti­on ari­ses if we intend to dec­re­a­se the hard­ness. It is possib­le to use pre­ci­pi­ta­ti­on with oxa­lic acid, but the equ­ilib­rium of this pro­cess is small. Howe­ver, if we were able to fil­ter this water mecha­ni­cal­ly with a very fine fil­ter, we might achie­ve the desi­red result. Boiling water to redu­ce hard­ness is very une­co­no­mi­cal. The effect is mini­mal. Boiling only pre­ci­pi­ta­tes car­bo­na­te hard­ness, up to a maxi­mum of 2.7 °dKH. In addi­ti­on, boiling also des­tro­ys the litt­le life that is in the water, so I do not recom­mend boiling. Acti­va­ted char­co­al par­tial­ly redu­ces water hard­ness, simi­lar­ly some types of plants such as Ana­cha­ris den­sa and ani­mals, espe­cial­ly snails and crus­ta­ce­ans, redu­ce the con­tent of Ca and Mg in the water. They are able to accu­mu­la­te lar­ge amounts of cal­cium in the­ir shells, as they are prac­ti­cal­ly depen­dent on its occur­ren­ce. Ampul­la­ria are able to bind a rela­ti­ve­ly lar­ge amount of cal­cium into the­ir shells in lar­ger quan­ti­ties. Con­ver­se­ly, in its absen­ce, the­ir shells sof­ten. Peat also redu­ces water hard­ness to a small extent. Mixing sof­ter water is of cour­se possib­le to achie­ve lower hard­ness, and it works line­ar­ly. For prac­ti­cal pur­po­ses, we have the fol­lo­wing opti­ons in principle.


Wenn wir die Was­ser­här­te ändern wol­len, kön­nen wir mit gän­gi­gen kos­ten­güns­ti­gen Mit­teln nur deren Erhöhung erre­i­chen. Wir kön­nen den Gehalt an Cal­cium und Mag­ne­sium mit Cal­cium­car­bo­nat – CaCO3, Mag­ne­sium­car­bo­nat – MgCO3, Cal­cium­sul­fat – CaSO4, Mag­ne­sium­sul­fat – MgSO4, Cal­ciumch­lo­rid – CaCl2 erhöhen. Natür­lich, zum Beis­piel mit Kalks­te­in. Wenn wir jedoch eine schnel­le Ände­rung erre­i­chen wol­len, müs­sen wir eine stär­ke­re Kon­zen­tra­ti­on ver­wen­den. Sch­lie­ßlich ste­hen auch wirk­sa­me kom­mer­ziel­le Pro­duk­te zur Ver­fügung, die die Här­te schnell erhöhen kön­nen. Eine viel sch­wie­ri­ge­re Fra­ge stellt sich jedoch, wenn wir die Här­te ver­rin­gern möch­ten. Es ist mög­lich, eine Fäl­lung mit Oxal­sä­u­re zu ver­wen­den, aber das Gle­ich­ge­wicht die­ses Pro­zes­ses ist gering. Wenn wir jedoch die­ses Was­ser mecha­nisch mit einem sehr fei­nen Fil­ter fil­tern könn­ten, könn­ten wir das gewün­sch­te Ergeb­nis erzie­len. Das Abko­chen von Was­ser zur Ver­rin­ge­rung der Här­te ist sehr unef­fek­tiv. Der Effekt ist mini­mal. Beim Kochen fällt nur die Car­bo­nat­här­te aus, maxi­mal bis zu 2,7 °dKH. Darüber hinaus zers­tört das Kochen auch das weni­ge Leben im Was­ser, daher emp­feh­le ich es nicht. Aktiv­koh­le redu­ziert die Was­ser­här­te tei­lwe­i­se, eben­so eini­ge Arten von Pflan­zen wie Ana­cha­ris den­sa und Tie­re, ins­be­son­de­re Schnec­ken und Kreb­stie­re, redu­zie­ren den Gehalt an Ca und Mg im Was­ser. Sie sind in der Lage, gro­ße Men­gen Cal­cium in ihren Scha­len anzu­sam­meln, da sie prak­tisch von des­sen Auft­re­ten abhän­gig sind. Ampul­la­ria sind in der Lage, in größe­ren Men­gen eine rela­tiv gro­ße Men­ge Cal­cium in ihre Scha­len zu bin­den. Umge­ke­hrt erwe­i­chen sich ihre Scha­len bei des­sen Feh­len. Torf ver­rin­gert eben­falls die Was­ser­här­te in gerin­gem Maße. Das Mis­chen von wei­che­rem Was­ser ist natür­lich mög­lich, um eine gerin­ge­re Här­te zu erre­i­chen, und es funk­ti­oniert line­ar. Für prak­tis­che Zwec­ke haben wir im Prin­zip fol­gen­de Möglichkeiten.


Des­ti­lá­cia – v des­ti­lač­nej koló­ne sa voda zba­vu­je iónov. Pri des­ti­lá­cii dochá­dza ku pro­duk­cii znač­né­ho množ­stva odpa­do­vej vody. Pou­ží­va­nie veľ­kých obje­mov vody je nut­né, pre­to­že pri des­ti­lá­cii dochá­dza ku veľ­kých tep­lo­tám, kto­ré je nut­né ochla­dzo­vať. Des­ti­lač­ná koló­na je pomer­ne znač­ná inves­tí­cia, pou­ží­va­jú ju cho­va­te­lia, kto­rí majú väč­šie množ­stvo nádr­ží. Účin­nosť des­ti­lá­cie je veľ­mi vyso­ká. Je nut­né však pove­dať, že des­ti­lo­va­ná voda nie je veľ­mi vhod­ná pre akva­ris­tic­ké úče­ly. Je to voda totiž ste­ril­ná, a aj veľ­mi labil­ná. Pre­to je dob­ré túto vodu mie­šať. Pre ten­to dôvod je ide­ál­na reverz­ná osmó­za. Tech­nic­ká des­ti­lo­va­ná voda z obcho­du nie je veľ­mi vhod­ná pre akva­ris­tov. Pre­vádz­ka samot­nej des­ti­lač­nej koló­ny nepod­lie­ha nija­kým veľ­kých opot­re­be­niam, kaž­do­pád­ne pri nor­mál­nom pou­ží­va­ní nevy­ža­du­je vyso­ké násled­né investície.


Dis­til­la­ti­on – In the dis­til­la­ti­on column, water is strip­ped of ions. Dis­til­la­ti­on gene­ra­tes a sig­ni­fi­cant amount of was­te­wa­ter. The use of lar­ge volu­mes of water is neces­sa­ry becau­se dis­til­la­ti­on invol­ves high tem­pe­ra­tu­res that need to be cooled. The dis­til­la­ti­on column is a con­si­de­rab­le inves­tment, used by bre­e­ders who have a lar­ger num­ber of tanks. The effi­cien­cy of dis­til­la­ti­on is very high. Howe­ver, it must be said that dis­til­led water is not very suitab­le for aqu­arium pur­po­ses. It is ste­ri­le water and very labi­le. The­re­fo­re, it is good to mix this water. Rever­se osmo­sis is ide­al for this rea­son. Tech­ni­cal dis­til­led water from the sto­re is not very suitab­le for aqu­arists. The ope­ra­ti­on of the dis­til­la­ti­on column itself does not under­go any sig­ni­fi­cant wear and tear, and in any case, under nor­mal use, it does not requ­ire high sub­se­qu­ent investments.


Des­til­la­ti­on – In der Des­til­la­ti­ons­sä­u­le wird Was­ser von Ionen bef­re­it. Die Des­til­la­ti­on erze­ugt eine bet­rächt­li­che Men­ge an Abwas­ser. Die Ver­wen­dung gro­ßer Was­ser­men­gen ist erfor­der­lich, da bei der Des­til­la­ti­on hohe Tem­pe­ra­tu­ren auft­re­ten, die gekü­hlt wer­den müs­sen. Die Des­til­la­ti­ons­sä­u­le ist eine erheb­li­che Inves­ti­ti­on, die von Züch­tern ver­wen­det wird, die eine größe­re Anzahl von Tanks haben. Die Effi­zienz der Des­til­la­ti­on ist sehr hoch. Es muss jedoch gesagt wer­den, dass des­til­lier­tes Was­ser für Aqu­arien­zwec­ke nicht sehr gee­ig­net ist. Es han­delt sich um ste­ri­les Was­ser und ist sehr labil. Daher ist es gut, die­ses Was­ser zu mis­chen. Die Umkeh­ros­mo­se ist aus die­sem Grund ide­al. Tech­nis­ches des­til­lier­tes Was­ser aus dem Laden ist für Aqu­aria­ner nicht sehr gee­ig­net. Der Bet­rieb der Des­til­la­ti­ons­sä­u­le selbst unter­liegt kei­nem sig­ni­fi­kan­ten Versch­le­iß und erfor­dert unter nor­ma­len Bedin­gun­gen kei­ne hohen ansch­lie­ßen­den Investitionen.


Reverz­ná osmó­za – pro­ces, pri kto­rom sa využí­va semi­per­me­a­bi­li­ta – polo­prie­pust­nosť. Osmó­za je zná­my pro­ces, pri kto­rom nastá­va výme­na látok pôso­be­ním osmo­tic­ké­ho tla­ku za pred­po­kla­du polo­prie­pust­nos­ti medzi dvo­ma sústa­va­mi. Pre vysvet­le­nie – nemô­že dôjsť ku jed­no­du­chej difú­zii, ku zmie­ša­niu, pre­to­že medzi dvo­ma sys­té­ma­mi exis­tu­je hra­ni­ca, pre­káž­ka. Ale vply­vom toho, že táto hra­ni­ca je polo­prie­pust­ná, vďa­ka osmo­tic­ké­ho tla­ku doj­de ku toku látok. Toto využí­va aj reverz­ná osmó­za, no s tým roz­die­lom, že pri reverz­nej osmó­ze dochá­dza ku odčer­pa­niu iónov cel­kom, nedo­chá­dza ku vyrov­na­niu osmo­tic­ké­ho tla­ku na jed­nej aj dru­hej stra­ne. Tak­to zís­ka­ná je vhod­ná pre akva­ris­tu. Napo­kon ani jej účin­nosť nie je taká vyso­ká ako pri des­ti­lá­cii. Voda z reverz­ky zvy­čaj­ne dosa­hu­je zvy­čaj­ne 110 % pôvod­nej hod­no­ty vodi­vos­ti. Na trhu exis­tu­jú komerč­ne dostup­né osmo­tic­ké koló­ny, kto­ré je mož­né si zakú­piť. Obje­mo­vo neza­be­ra­jú tak veľa mies­ta ako des­ti­lač­né sústa­vy. Opro­ti des­ti­lač­nej sústa­ve majú jed­nu veľ­kú nevý­ho­du v trvan­li­vos­ti – mem­brá­ny a fil­trač­né média osmo­tic­kej koló­ny je nut­né časom meniť, pre­to­že inak reverz­ka pre­sta­ne plniť svo­ju funkciu.


Rever­se osmo­sis – a pro­cess that uti­li­zes semi­per­me­a­bi­li­ty. Osmo­sis is a kno­wn pro­cess in which the exchan­ge of sub­stan­ces occurs due to osmo­tic pre­ssu­re assu­ming semi­per­me­a­bi­li­ty bet­we­en two sys­tems. For cla­ri­fi­ca­ti­on – sim­ple dif­fu­si­on, mixing can­not occur becau­se the­re is a boun­da­ry, an obstac­le bet­we­en two sys­tems. But due to the fact that this boun­da­ry is semi­per­me­ab­le, thanks to osmo­tic pre­ssu­re, the flow of sub­stan­ces occurs. Rever­se osmo­sis also uti­li­zes this, but with the dif­fe­ren­ce that in rever­se osmo­sis, ions are com­ple­te­ly remo­ved, the­re is no equ­ali­za­ti­on of osmo­tic pre­ssu­re on both sides. The water obtai­ned in this way is suitab­le for aqu­arists. Final­ly, its effi­cien­cy is not as high as in dis­til­la­ti­on. Water from a rever­se osmo­sis sys­tem typi­cal­ly rea­ches 110% of the ori­gi­nal con­duc­ti­vi­ty value. The­re are com­mer­cial­ly avai­lab­le rever­se osmo­sis units on the mar­ket that can be pur­cha­sed. They do not take up as much spa­ce as dis­til­la­ti­on sys­tems. Howe­ver, com­pa­red to dis­til­la­ti­on sys­tems, they have one major disad­van­ta­ge in terms of dura­bi­li­ty – mem­bra­nes and fil­tra­ti­on media of the rever­se osmo­sis unit need to be repla­ced over time becau­se other­wi­se, the rever­se osmo­sis sys­tem will fail to func­ti­on properly.


Rever­sos­mo­se – ein Pro­zess, der die Semi­per­me­a­bi­li­tät nutzt. Osmo­se ist ein bekann­ter Pro­zess, bei dem der Aus­tausch von Sub­stan­zen aufg­rund des osmo­tis­chen Drucks unter der Annah­me von Semi­per­me­a­bi­li­tät zwis­chen zwei Sys­te­men erfolgt. Zur Klars­tel­lung – ein­fa­che Dif­fu­si­on, Mis­chung kann nicht auft­re­ten, weil es eine Gren­ze, ein Hin­der­nis zwis­chen zwei Sys­te­men gibt. Aber aufg­rund der Tat­sa­che, dass die­se Gren­ze semi­per­me­a­bel ist, kommt es dank des osmo­tis­chen Drucks zum Fluss von Sub­stan­zen. Die Umkeh­ros­mo­se nutzt dies eben­falls, jedoch mit dem Unters­chied, dass bei der Umkeh­ros­mo­se Ionen volls­tän­dig ent­fernt wer­den, es kei­ne Ausg­le­i­chung des osmo­tis­chen Drucks auf bei­den Sei­ten gibt. Das auf die­se Wei­se gewon­ne­ne Was­ser ist für Aqu­aria­ner gee­ig­net. Sch­lie­ßlich ist sei­ne Effi­zienz nicht so hoch wie bei der Des­til­la­ti­on. Was­ser aus einer Umkeh­ros­mo­se­an­la­ge erre­icht in der Regel 110% des urs­prün­gli­chen Leit­fä­hig­ke­it­swerts. Auf dem Mar­kt sind kom­mer­ziell erhält­li­che Umkeh­ros­mo­se­an­la­gen erhält­lich, die gekauft wer­den kön­nen. Sie neh­men nicht so viel Platz ein wie Des­til­la­ti­ons­sys­te­me. Im Verg­le­ich zu Des­til­la­ti­ons­sys­te­men haben sie jedoch einen wesen­tli­chen Nach­te­il in Bez­ug auf die Halt­bar­ke­it – Mem­bra­nen und Fil­ter­me­dien der Umkeh­ros­mo­se­an­la­ge müs­sen im Lau­fe der Zeit aus­ge­tauscht wer­den, da sonst die Umkeh­ros­mo­se­an­la­ge nicht ord­nungs­ge­mäß funktioniert.


Ion­to­me­ni­čom (Ione­xom) – elek­tro­ly­tic­ká úpra­va cez katexanex, z kto­rých jeden je zápor­ne nabi­tý a pri­ťa­hu­je kati­ó­ny a dru­hý klad­ne a pri­ťa­hu­je ani­ó­ny. Voda pre­chá­dza tými­to dvo­ma hlav­ný­mi čas­ťa­mi a ióny sa na jed­not­li­vých čas­tiach via­žu. Tým sa dosiah­ne demi­ne­ra­li­zá­cia od iónov. Ionex by sa dal aj naj­ľah­šie zosta­viť aj ama­tér­sky. Prob­lé­mom je, že katex a anex má svo­ju kapa­ci­tu. Časom sa musí rege­ne­ro­vať, aby si zacho­val svo­je fyzi­kál­ne vlast­nos­ti a celý sys­tém bol účin­ný. Rege­ne­rá­cia sa vyko­ná­va pôso­be­ním rôz­nych špe­ci­fic­kých látok, v nie­kto­rých prí­pa­doch kuchyn­skou soľou. Ako ionex (menič) na váp­nik sa pou­ží­va napr. per­mu­tit, wofa­tit, cabu­nit. Selek­tív­ne ión­to­me­ni­če sú urče­né pre eli­mi­ná­ciu nie­kto­rých prv­kov – zlo­žiek vody. Na dusík – N je vhod­ný mon­mo­ril­lo­nitcli­nop­ti­olit.


Ion exchan­ge (Ionex) – elect­ro­ly­tic tre­at­ment via a cat­hex and anex, one of which is nega­ti­ve­ly char­ged and att­racts cati­ons, and the other is posi­ti­ve­ly char­ged and att­racts ani­ons. Water pas­ses through the­se two main parts, and ions are bound to the indi­vi­du­al parts. This achie­ves demi­ne­ra­li­za­ti­on from ions. Ionex could also be easi­ly assem­bled ama­te­urish­ly. The prob­lem is that cat­hex and anex have the­ir capa­ci­ty. Over time, it must be rege­ne­ra­ted to main­tain its phy­si­cal pro­per­ties and the enti­re sys­tem to be effec­ti­ve. Rege­ne­ra­ti­on is car­ried out by the acti­on of vari­ous spe­ci­fic sub­stan­ces, in some cases, kit­chen salt. As an ion exchan­ge (chan­ger) for cal­cium, per­mu­tit, wofa­tit, and cabu­nit are used, for exam­ple. Selec­ti­ve ion exchan­gers are desig­ned to eli­mi­na­te cer­tain ele­ments – com­po­nents in water. For nit­ro­gen – N, mon­mo­ril­lo­ni­te, and cli­nop­ti­oli­te are suitable.


Ion­tausch (Ionex) – elek­tro­ly­tis­che Behand­lung über eine Kat­hex und Anex, von denen eine nega­tiv gela­den ist und Kati­onen anzieht, und die ande­re posi­tiv gela­den ist und Ani­onen anzieht. Was­ser durch­lä­uft die­se bei­den Haupt­te­i­le, und Ionen sind an die ein­zel­nen Tei­le gebun­den. Dadurch wird eine Ent­mi­ne­ra­li­sie­rung von Ionen erre­icht. Ionex könn­te auch leicht ama­te­ur­haft zusam­men­ge­baut wer­den. Das Prob­lem ist, dass Kat­hex und Anex ihre Kapa­zi­tät haben. Im Lau­fe der Zeit muss es rege­ne­riert wer­den, um sei­ne phy­si­ka­lis­chen Eigen­schaf­ten zu erhal­ten und das gesam­te Sys­tem effek­tiv zu machen. Die Rege­ne­ra­ti­on erfolgt durch die Wir­kung vers­chie­de­ner spe­zi­fis­cher Sub­stan­zen, in eini­gen Fäl­len durch Spe­i­se­salz. Als Ione­naus­taus­cher (Wechs­ler) für Cal­cium wer­den beis­piel­swe­i­se Per­mu­tit, Wofa­tit und Cabu­nit ver­wen­det. Selek­ti­ve Ione­naus­taus­cher sind darauf aus­ge­legt, bes­timm­te Ele­men­te – Kom­po­nen­ten im Was­ser zu eli­mi­nie­ren. Für Sticks­toff – N sind Mon­mo­ril­lo­nit und Cli­nop­ti­olit geeignet.


Zní­že­nie vodi­vos­ti sa dosa­hu­je rov­na­ký­mi metó­da­mi ako je opí­sa­né pri tvrdo­s­ti vody. Zvý­še­nie vodi­vos­ti det­to. Zdro­jo­vá voda, kto­rú máme k dis­po­zí­cii dis­po­nu­je zväč­ša mier­ne zása­di­tým pH pit­nej vodo­vod­nej vody je oby­čaj­ne oko­lo 7.5. Pre mno­ho rýb je vhod­né zvý­šiť kys­losť na hod­no­ty oko­lo 6.5. Máme nie­koľ­ko mož­nos­tí – buď zme­niť pH čis­to che­mic­ky, ale­bo pri­ro­dze­nej­šie. Zme­na pH je efek­tív­nej­šia vte­dy, keď voda obsa­hu­je menej roz­pus­te­ných látok. Ak obsa­hu­je množ­stvo solí, zme­na pH bude o nie­čo men­šia a prí­pad­né kolí­sa­nie tej­to hod­no­ty bude men­šie. Pôso­be­nie NaCl – soľ na pH vody je pre akva­ris­tu nehod­no­ti­teľ­né, pre­to­že ide o soľ sil­nej zása­dy – NaOH a sil­nej kyse­li­ny – HCl, čiže pro­duk­tov zhru­ba rov­na­kej sily, čiže pH neovp­lyv­ňu­je. Prak­tic­ky na pH pôso­bí, ale len vďa­ka tomu, že aj akvá­ri­ová voda je vod­ný roz­tok obsa­hu­jú­ci rôz­ne lát­ky, s kto­rý­mi NaCl rea­gu­je. Toto pôso­be­nie je však malé a ťaž­ko predpokladateľné.


Reduc­ti­on of con­duc­ti­vi­ty is achie­ved by the same met­hods as desc­ri­bed for water hard­ness. Simi­lar­ly, inc­re­a­sing con­duc­ti­vi­ty. The sour­ce water avai­lab­le to us typi­cal­ly has a slight­ly alka­li­ne pH, with drin­king tap water usu­al­ly around 7.5. For many fish, it is suitab­le to inc­re­a­se the aci­di­ty to valu­es around 6.5. We have seve­ral opti­ons – eit­her chan­ge the pH pure­ly che­mi­cal­ly or more natu­ral­ly. pH chan­ge is more effec­ti­ve when water con­tains fewer dis­sol­ved sub­stan­ces. If it con­tains a lot of salts, the pH chan­ge will be some­what smal­ler, and any fluc­tu­ati­ons in this value will be smal­ler. The effect of NaCl – salt on the pH of water is neg­li­gib­le for the aqu­arist becau­se it is a salt of a strong base – NaOH and a strong acid – HCl, so it does not affect the pH. Prac­ti­cal­ly, NaCl affects pH only becau­se aqu­arium water is a solu­ti­on con­tai­ning vari­ous sub­stan­ces with which NaCl reacts. Howe­ver, this effect is small and dif­fi­cult to predict.


Die Reduk­ti­on der Leit­fä­hig­ke­it wird durch die gle­i­chen Met­ho­den erre­icht wie für die Was­ser­här­te besch­rie­ben. Eben­so die Erhöhung der Leit­fä­hig­ke­it. Das Aus­gang­swas­ser, das uns zur Ver­fügung steht, hat in der Regel einen leicht alka­lis­chen pH-​Wert, wobei das Trink­was­ser aus dem Was­ser­hahn in der Regel bei etwa 7,5 liegt. Für vie­le Fis­che ist es gee­ig­net, die Säu­re auf Wer­te um 6,5 zu erhöhen. Wir haben meh­re­re Mög­lich­ke­i­ten – ent­we­der den pH-​Wert rein che­misch zu ändern oder natür­li­cher. Die pH-​Wert-​Änderung ist wirk­sa­mer, wenn das Was­ser weni­ger gelös­te Sub­stan­zen ent­hält. Wenn es vie­le Sal­ze ent­hält, wird die pH-​Wert-​Änderung etwas kle­i­ner sein, und Sch­wan­kun­gen in die­sem Wert wer­den kle­i­ner sein. Die Wir­kung von NaCl – Salz auf den pH-​Wert des Was­sers ist für den Aqu­aria­ner ver­nach­läs­sig­bar, da es sich um ein Salz einer star­ken Base – NaOH und einer star­ken Säu­re – HCl han­delt und den pH-​Wert nicht bee­in­flusst. Prak­tisch bee­in­flusst NaCl den pH-​Wert nur, weil das Aqu­arien­was­ser eine Lösung ist, die vers­chie­de­ne Sub­stan­zen ent­hält, mit denen NaCl rea­giert. Die­ser Effekt ist jedoch gering und sch­wer vorhersehbar.


Pre zní­že­nie pH je vhod­né pou­ži­tie sla­bej kyse­li­ny 3‑hydrogen fos­fo­reč­nej – H3PO4. H3PO4 je sla­bá kyse­li­na. O tom aké množ­stvo je nut­né sa pre­sved­čiť expe­ri­men­tom. Zme­na pH akým­koľ­vek pôso­be­ním totiž závi­sí aj obsa­hu solí, čias­toč­ne od tep­lo­ty, tla­ku. Len veľ­mi zhru­ba mož­no pove­dať, že ak chce­me zní­žiť pH v 100 lit­ro­vej nádr­ži, apli­ku­je­me H3PO4 rádo­vo v mili­lit­roch. Pou­ži­tie iných kyse­lín neod­po­rú­čam, kaž­do­pád­ne by sa malo jed­nať aj z hľa­dis­ka vašej bez­peč­nos­ti o sla­bé kyse­li­ny jed­no­du­ché­ho zlo­že­nia. H3PO4 je vše­obec­ne pou­ží­va­ná lát­ka na zní­že­nie tvrdo­s­ti. Ak pou­ži­je­me H3PO4 dochá­dza pri tom aj ku tým­to reak­ciám (pri uve­de­ných reak­ciách je mož­né váp­nik Ca nahra­diť za hor­čík Mg): 2H3PO4 + 3Ca(HCO3)2 = Ca3(PO4)2 + 6H2CO3 – kyse­li­na rea­gu­je s dihyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nom vápe­na­tým za vzni­ku roz­pust­né­ho difos­fo­reč­na­nu vápe­na­té­ho a sla­bej kyse­li­ny uhli­či­tej. H2CO3 je nesta­bil­ná a môže sa roz­pad­núť na vodu a oxid uhli­či­tý. Vznik­nu­tý fos­fo­reč­nan môže byť hno­ji­vom pre ryby, sini­ce, ale­bo ria­sy, prí­pad­ne zdro­jom fos­fo­ru pre ryby. 2H3PO4 + Ca(HCO3)2 = Ca(H2PO4)2 + 6H2CO3 - vzni­ká roz­pust­ný dihyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­na­tý. H3PO4 + Ca(HCO3)2 = CaH­PO4 + 2H2CO3 – vzni­ká neroz­pust­ný hyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­na­tý. Ak by sme pred­sa len pou­ži­li sil­né kyse­li­ny: 2HCl + Ca(HCO3)2 = CaCl2 + 2H2CO3 – reak­ci­ou kyse­li­ny chlo­ro­vo­dí­ko­vej (soľ­nej) vzni­ká chlo­rid vápe­na­tý. H2SO4 + Ca(HCO3)2 = CaSO4 + 2H2CO3 - reak­ci­ou kyse­li­ny síro­vej vzni­ká síran vápe­na­tý. Ak zdro­jo­vá voda obsa­hu­je vápe­nec, pre­ja­ví sa puf­rač­ná kapa­ci­ta vody – uhli­či­tan vápe­na­tý CaCO3 totiž rea­gu­je so vznik­nu­tou kyse­li­nou uhli­či­tou za vzni­ku hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nu, čím sa dostá­va­me do kolo­be­hu – vlast­ne do cyk­lu kyse­li­ny uhli­či­tej. Tým­to spô­so­bom sú naše mož­nos­ti ovplyv­niť pH limi­to­va­né. Na urči­tý čas sa pH aj v takom­to prí­pa­de zní­ži, ale nie nadl­ho, to závi­sí naj­mä na kon­cen­trá­cii hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov (od UT) a množ­stva pou­ži­tej kyse­li­ny – je len samoz­rej­mé že puf­rač­ná schop­nosť má svo­je limi­ty. V prí­pa­de vyso­kej tvrdo­s­ti vody je účin­nej­šie pou­žiť neus­tá­le pôso­be­nie CO2.


For redu­cing pH, it is suitab­le to use weak phosp­ho­ric acid (H₃PO₄). H₃PO₄ is a weak acid. The amount neces­sa­ry should be deter­mi­ned by expe­ri­men­ta­ti­on. The pH chan­ge by any means also depends on the salt con­tent, par­tial­ly on tem­pe­ra­tu­re, and pre­ssu­re. It can be rough­ly esti­ma­ted that to lower the pH in a 100-​liter tank, H₃PO₄ should be app­lied in mil­li­li­ters. I do not recom­mend using other acids; howe­ver, for your safe­ty, it should also be a weak acid of sim­ple com­po­si­ti­on. H₃PO₄ is com­mon­ly used to redu­ce hard­ness. When using H₃PO₄, the fol­lo­wing reac­ti­ons occur (in the lis­ted reac­ti­ons, cal­cium Ca can be repla­ced with mag­ne­sium Mg):

2H₃PO₄ + 3Ca(HCO₃)₂ = Ca₃(PO₄)₂ + 6H₂CO₃ – acid reacts with cal­cium bicar­bo­na­te to form solub­le cal­cium phosp­ha­te and weak car­bo­nic acid. H₂CO₃ is uns­tab­le and can bre­ak down into water and car­bon dioxi­de. The resul­ting phosp­ha­te can be fer­ti­li­zer for fish, algae, or a sour­ce of phosp­ho­rus for fish.

2H₃PO₄ + Ca(HCO₃)₂ = Ca(H₂PO₄)₂ + 6H₂CO₃ – solub­le dihyd­ro­gen phosp­ha­te cal­cium is formed.

H₃PO₄ + Ca(HCO₃)₂ = CaH­PO₄ + 2H₂CO₃ – inso­lub­le cal­cium hyd­ro­gen phosp­ha­te is formed.

If we were to use strong acids:

2HCl + Ca(HCO₃)₂ = CaC­l₂ + 2H₂CO₃ – reac­ti­on of hyd­ro­ch­lo­ric acid (muria­tic acid) forms cal­cium chloride.

H₂SO₄ + Ca(HCO₃)₂ = CaSO₄ + 2H₂CO₃ – reac­ti­on of sul­fu­ric acid forms cal­cium sulfate.

If the sour­ce water con­tains limes­to­ne, the wate­r’s buf­fe­ring capa­ci­ty will be evi­dent – cal­cium car­bo­na­te CaCO₃ reacts with the resul­ting car­bo­nic acid to form bicar­bo­na­te, ente­ring the car­bo­nic acid cyc­le. In this way, our opti­ons to influ­en­ce pH are limi­ted. pH will dec­re­a­se for a cer­tain time, but not for long; this main­ly depends on the con­cen­tra­ti­on of bicar­bo­na­tes (from CO₂) and the amount of acid used – it’s obvi­ous that the buf­fe­ring capa­ci­ty has its limits. In the case of high water hard­ness, con­ti­nu­ous CO₂ tre­at­ment is more effective.


Für die Redu­zie­rung des pH-​Werts ist die Ver­wen­dung von sch­wa­cher Phosp­hor­sä­u­re (H₃PO₄) gee­ig­net. H₃PO₄ ist eine sch­wa­che Säu­re. Die erfor­der­li­che Men­ge soll­te durch Expe­ri­men­te ermit­telt wer­den. Die pH-​Änderung durch jedes Mit­tel hängt auch vom Salz­ge­halt, tei­lwe­i­se von der Tem­pe­ra­tur und dem Druck ab. Es kann grob ges­chätzt wer­den, dass zur Sen­kung des pH-​Werts in einem 100-​Liter-​Tank H₃PO₄ in Mil­li­li­tern ver­wen­det wer­den soll­te. Ich emp­feh­le nicht, ande­re Säu­ren zu ver­wen­den; jedoch soll­te es aus Sicher­he­itsg­rün­den auch eine sch­wa­che Säu­re mit ein­fa­cher Zusam­men­set­zung sein. H₃PO₄ wird häu­fig zur Redu­zie­rung der Här­te ver­wen­det. Bei der Ver­wen­dung von H₃PO₄ tre­ten die fol­gen­den Reak­ti­onen auf (in den auf­ge­fü­hr­ten Reak­ti­onen kann Cal­cium Ca durch Mag­ne­sium Mg ersetzt werden):

2H₃PO₄ + 3Ca(HCO₃)₂ = Ca₃(PO₄)₂ + 6H₂CO₃ – die Säu­re rea­giert mit Cal­cium­bi­car­bo­nat und bil­det lös­li­ches Cal­ciump­hosp­hat und sch­wa­che Koh­len­sä­u­re. H₂CO₃ ist ins­ta­bil und kann in Was­ser und Koh­len­di­oxid zer­fal­len. Das ents­te­hen­de Phosp­hat kann Dün­ger für Fis­che, Algen oder eine Phosp­ho­rqu­el­le für Fis­che sein.

2H₃PO₄ + Ca(HCO₃)₂ = Ca(H₂PO₄)₂ + 6H₂CO₃ – lös­li­ches Dihyd­ro­genp­hosp­hat­cal­cium entsteht.

H₃PO₄ + Ca(HCO₃)₂ = CaH­PO₄ + 2H₂CO₃ – unlös­li­ches Cal­cium­di­hyd­ro­genp­hosp­hat entsteht.

Wenn wir star­ke Säu­ren ver­wen­den würden:

2HCl + Ca(HCO₃)₂ = CaC­l₂ + 2H₂CO₃ – Reak­ti­on von Salz­sä­u­re (Chlor­was­sers­toff­sä­u­re) bil­det Calciumchlorid.

H₂SO₄ + Ca(HCO₃)₂ = CaSO₄ + 2H₂CO₃ – Reak­ti­on von Sch­we­fel­sä­u­re bil­det Calciumsulfat.

Wenn das Aus­gang­swas­ser Kalks­te­in ent­hält, wird die Puf­fer­ka­pa­zi­tät des Was­sers offen­sicht­lich sein – Cal­cium­car­bo­nat CaCO₃ rea­giert mit der ents­te­hen­den Koh­len­sä­u­re zu Bicar­bo­nat und gelangt in den Koh­len­sä­u­re­zyk­lus. Auf die­se Wei­se sind unse­re Mög­lich­ke­i­ten zur Bee­in­flus­sung des pH-​Werts beg­renzt. Der pH-​Wert wird für eine bes­timm­te Zeit sin­ken, aber nicht lan­ge; dies hängt haupt­säch­lich von der Kon­zen­tra­ti­on der Bicar­bo­na­te (aus CO₂) und der ver­wen­de­ten Säu­re­men­ge ab – es ist offen­sicht­lich, dass die Puf­fer­ka­pa­zi­tät ihre Gren­zen hat. Bei hoher Was­ser­här­te ist eine kon­ti­nu­ier­li­che CO₂-​Behandlung wirksamer.


Pri­ro­dze­ne sa dá zní­žiť pH takis­to. Vhod­né sú napr. jel­šo­vé šiš­ky, zahní­va­jú­ce dre­vo, raše­li­na, výluh z raše­li­ny atď. Všet­ko závi­sí od pozna­nia dru­ho­vých náro­kov jed­not­li­vých rýb a rast­lín. Nie­kto­ré ryby nezná­ša­jú raše­li­no­vý extrakt. Raše­li­no­vý výluh sa čas­to pou­ží­va pre výte­ry napr. tet­ro­vi­tých rýb. Raše­li­na zni­žu­je pH. Zahní­va­jú­ce dre­vo má svo­je úska­lia. Vše­obec­ne sa však dá pove­dať naj­mä pre začí­na­jú­cich akva­ris­tov, že pou­ži­tie rôz­nych mate­riá­lov v akvá­riu nie je také nebez­peč­né ako si väč­ši­na z nich mys­lí. Naopak, svo­jou dlho­do­bej­šou a pozvoľ­nou čin­nos­ťou je ich úči­nok na zme­nu pH ove­ľa pri­ja­teľ­nej­ší ako pri pou­ži­tí čis­tej ché­mie. Navy­še cha­rak­ter kyse­lín, kto­ré sa lúhu­jú z tých­to mate­riá­lov čas­to bla­ho­dar­ne vplý­va­jú aj na zdra­vie rýb, na rast rast­lín. Humí­no­vé kyse­li­ny, orga­nic­ké kom­ple­xy, che­lá­ty a ostat­né orga­nic­ké lát­ky, kto­ré sú čas­to pri­ro­dze­nou súčas­ťou našich rýb a rast­lín aj v ich domovine.


Natu­ral­ly, pH can also be lowe­red. Suitab­le opti­ons inc­lu­de alder cones, deca­y­ing wood, peat, peat extract, etc. Howe­ver, eve­ryt­hing depends on unders­tan­ding the spe­ci­fic requ­ire­ments of indi­vi­du­al fish and plants. Some fish do not tole­ra­te peat extract. Peat extract is often used for dips, for exam­ple, for tet­ra fish. Peat redu­ces pH. Deca­y­ing wood has its dra­wbacks. Howe­ver, it can gene­ral­ly be said, espe­cial­ly for begin­ning aqu­arists, that using vari­ous mate­rials in the aqu­arium is not as dan­ge­rous as most peop­le think. On the con­tra­ry, the­ir long-​term and gra­du­al acti­vi­ty makes the­ir effect on pH chan­ge much more accep­tab­le than using pure che­mi­cals. More­over, the natu­re of the acids lea­ched from the­se mate­rials often has a bene­fi­cial effect on fish health and plant gro­wth. Humic acids, orga­nic com­ple­xes, che­la­tes, and other orga­nic sub­stan­ces that are often a natu­ral part of our fish and plants, even in the­ir nati­ve habi­tats, play a role in this process.


Natür­lich kann der pH-​Wert auch auf natür­li­che Wei­se gesenkt wer­den. Gee­ig­ne­te Opti­onen sind zum Beis­piel Erlen­zap­fen, ver­rot­ten­des Holz, Torf, Tor­faus­zug usw. Alles hängt jedoch von der Kenn­tnis der spe­zi­fis­chen Anfor­de­run­gen ein­zel­ner Fis­che und Pflan­zen ab. Eini­ge Fis­che ver­tra­gen kei­nen Tor­faus­zug. Tor­faus­zug wird oft für Bäder ver­wen­det, zum Beis­piel für Tetra-​Fische. Torf senkt den pH-​Wert. Ver­rot­ten­des Holz hat sei­ne Nach­te­i­le. Im All­ge­me­i­nen kann jedoch beson­ders für Anfänger-​Aquarianer gesagt wer­den, dass die Ver­wen­dung vers­chie­de­ner Mate­ria­lien im Aqu­arium nicht so gefähr­lich ist, wie die meis­ten den­ken. Im Gegen­te­il, durch ihre langf­ris­ti­ge und sch­ritt­we­i­se Akti­vi­tät ist ihr Ein­fluss auf die pH-​Änderung viel akzep­tab­ler als bei Ver­wen­dung rei­ner Che­mi­ka­lien. Außer­dem haben die Säu­ren, die aus die­sen Mate­ria­lien aus­ge­laugt wer­den, oft einen posi­ti­ven Ein­fluss auf die Gesund­he­it der Fis­che und das Wachs­tum der Pflan­zen. Humin­sä­u­ren, orga­nis­che Kom­ple­xe, Che­la­te und ande­re orga­nis­che Sub­stan­zen, die oft natür­li­cher Bes­tand­te­il unse­rer Fis­che und Pflan­zen sind, auch in ihrer Heimat.


Na zvý­še­nie pH sa pou­ží­va sóda bikar­bó­na – NaHCO3. Čo sa však týka zvy­šo­va­nie pH, pou­ží­va sa v ove­ľa men­šej mie­re tým­to čis­to che­mic­kým spô­so­bom. Pri­ro­dze­ným spô­so­bom sa dá zvý­šiť pH naj­lep­šie sub­strá­tom. Uhli­či­ta­ny obsia­hnu­té vo vápen­ci, tra­ver­tí­ne posú­va­jú hod­no­ty pH až na úro­veň nad 8 úpl­ne bež­ne. Veľ­mi jed­no­du­chá úpra­va vody je pou­ži­tie soli. Ak chce­me dosiah­nuť stá­lu hla­di­nu soli, neza­bú­daj­te soľ pri výme­ne a dolie­va­ní vody dopĺňať. Soľ sa pou­ží­va pre nie­kto­ré dru­hy rýb, pre­dov­šet­kým pre bra­kic­ké dru­hy. Bra­kic­ké dru­hy žijú v prí­ro­de na prie­ni­ku slad­kej vody a mor­skej, napr. v ústiach veľ­kých riek do mora. Aj pre nie­kto­ré živo­rod­ky sa odpo­rú­ča vodu soliť. Živo­rod­ky žijú v Juž­nej a Sever­nej Ame­ri­ke vo vodách stred­ne tvr­dých. Vhod­ná dáv­ka pre gup­ky je 2 – 3 poliev­ko­vé lyži­ce soli na 40 lit­rov vody. Pre black­mol­ly – typic­ký bra­kic­ký druh ešte o nie­čo viac – 5 lyžíc na 40 lit­rov vody. Soľ môže­me pou­žiť kuchyn­skú aj mor­skú, kto­rú dostať v potra­vi­nách. Ak začí­na­me s apli­ká­ci­ou soli, buď­me zo začiat­ku opatr­ný, postu­puj­me obo­zret­ne, na soľ ryby zvy­kaj­me rad­šej postup­ne, pre­to­že osmo­tic­ký tlak je zrad­ný. Pri náh­lej zme­ne vodi­vos­ti spô­so­be­nej náh­lym prí­ras­tkom NaCl dôj­de k nega­tív­ne­mu stre­su – naj­mä povrch – koža rýb je náchyl­ná na poško­de­nie. Táto vlast­nosť sa využí­va pri lieč­be.


To inc­re­a­se pH, baking soda – NaHCO3 is used. Howe­ver, when it comes to rai­sing pH, this pure­ly che­mi­cal met­hod is used to a much les­ser extent. Natu­ral­ly, pH can be best inc­re­a­sed by using a sub­stra­te. Car­bo­na­tes con­tai­ned in limes­to­ne, tra­ver­ti­ne com­mon­ly shift pH valu­es​to levels abo­ve 8. A very sim­ple water adjus­tment is the use of salt. If we want to achie­ve a cons­tant level of salt, do not for­get to add salt during water chan­ges and top-​ups. Salt is used for some types of fish, espe­cial­ly for brac­kish spe­cies. Brac­kish spe­cies live in natu­re at the inter­sec­ti­on of fresh and salt­wa­ter, for exam­ple, at the mouths of lar­ge rivers into the sea. Salt is also recom­men­ded for some live­be­a­rers. Live­be­a­rers live in waters of mode­ra­te hard­ness in South and North Ame­ri­ca. The app­rop­ria­te dosa­ge for gup­pies is 2 – 3 tab­les­po­ons of salt per 40 liters of water. For black mol­lies – a typi­cal brac­kish spe­cies – even a litt­le more, 5 tab­les­po­ons per 40 liters of water. We can use both tab­le and sea salt, which can be obtai­ned in sto­res. When star­ting with salt app­li­ca­ti­on, let’s be cau­ti­ous at first, pro­ce­ed care­ful­ly, and let the fish gra­du­al­ly get used to the salt, as osmo­tic pre­ssu­re is tric­ky. A sud­den chan­ge in con­duc­ti­vi­ty cau­sed by a sud­den inc­re­a­se in NaCl will lead to nega­ti­ve stress – espe­cial­ly the sur­fa­ce – the fis­h’s skin is sus­cep­tib­le to dama­ge. This pro­per­ty is uti­li­zed in treatment.


Um den pH-​Wert zu erhöhen, wird Back­pul­ver – NaHCO3 ver­wen­det. Wenn es jedoch darum geht, den pH-​Wert zu erhöhen, wird die­se rein che­mis­che Met­ho­de in viel gerin­ge­rem Maße ver­wen­det. Natür­lich kann der pH-​Wert am bes­ten durch die Ver­wen­dung eines Sub­strats erhöht wer­den. Car­bo­na­te, die in Kalks­te­in und Tra­ver­tin ent­hal­ten sind, vers­chie­ben die pH-​Werte häu­fig auf Wer­te über 8. Eine sehr ein­fa­che Mög­lich­ke­it der Was­se­ran­pas­sung ist die Ver­wen­dung von Salz. Wenn wir einen kons­tan­ten Salz­ge­halt erre­i­chen wol­len, soll­ten wir nicht ver­ges­sen, beim Was­ser­wech­sel und Nach­fül­len Salz hin­zu­zu­fügen. Salz wird für eini­ge Fis­char­ten ver­wen­det, ins­be­son­de­re für Brack­was­se­rar­ten. Brack­was­se­rar­ten leben in der Natur an der Schnitts­tel­le von Süß- und Sal­zwas­ser, zum Beis­piel an den Mün­dun­gen gro­ßer Flüs­se ins Meer. Auch für eini­ge lebend­ge­bä­ren­de Arten wird Salz emp­foh­len. Lebend­ge­bä­ren­de Arten leben in Gewäs­sern mitt­le­rer Här­te in Süd- und Nor­da­me­ri­ka. Die rich­ti­ge Dosie­rung für Gup­pys bet­rägt 2 – 3 Ess­löf­fel Salz pro 40 Liter Was­ser. Für sch­war­ze Mol­lys – eine typis­che Brack­was­se­rart – etwas mehr, 5 Ess­löf­fel pro 40 Liter Was­ser. Wir kön­nen sowohl Tafel- als auch Meer­salz ver­wen­den, das in Ges­chäf­ten erhält­lich ist. Wenn wir mit der Anwen­dung von Salz begin­nen, soll­ten wir zuerst vor­sich­tig vor­ge­hen, vor­sich­tig vor­ge­hen und die Fis­che all­mäh­lich an das Salz gewöh­nen, da der osmo­tis­che Druck tüc­kisch ist. Eine plötz­li­che Ände­rung der Leit­fä­hig­ke­it durch einen plötz­li­chen Ans­tieg von NaCl führt zu nega­ti­vem Stress – ins­be­son­de­re die Oberf­lä­che – die Haut der Fis­che ist anfäl­lig für Schä­den. Die­se Eigen­schaft wird bei der Behand­lung genutzt.


Soľ sa odpo­rú­ča afric­kých jazer­ným cich­li­dám. Obsa­hu­jú pomer­ne vyso­ké kon­cen­trá­cie sodí­ka – Na. V lite­ra­tú­re sa uvá­dza až 0.5 kg na 100 lit­rov vody, ja odpo­rú­čam jed­nu poliev­ko­vú lyži­cu na 40 lit­rov vody. Soľ pôso­bí zrej­me ako tran­s­por­tér meta­bo­lic­kých pro­ce­sov a kata­ly­zá­tor. NaCl naj­skôr diso­ciu­je na kati­ón sodí­ka a ani­ón chló­ru. Chlór pôso­bí ako dez­ifen­kcia a sodík sa podie­ľa na bio­lo­gic­kých reak­ciách. Orga­nic­ké far­bi­vá, lie­či­vá môže­me úspeš­ne odstrá­niť aktív­nym uhlím, čias­toč­ne raše­li­nou. Aktív­ne uhlie vôbec má širo­ké pole uplat­ne­nia. Je pomer­ne účin­nou pre­ven­ci­ou voči náka­ze, pre­to­že adsor­bu­je na seba množ­stvo škod­li­vín. Fun­gu­je ako fil­ter. Má takú štruk­tú­ru, že oplý­va obrov­ským povr­chom, jeden mm3 posky­tu­je až 100150 m² plo­chy. Pou­ží­va sa aj v komerč­ne pre­dá­va­ných fil­troch. Doká­že čias­toč­ne zní­žiť aj tvrdo­sť vody. Tre­ba si však uve­do­miť, že jeho pôso­be­nie je naj­mä v nádr­žiach s rast­li­na­mi nežia­du­ce prá­ve kvô­li svo­jej adsorpč­nej schop­nos­ti. Aktív­ne uhlie totiž okrem iné­ho odo­be­rá rast­li­nám živi­ny. Samoz­rej­me, jeho schop­nos­ti sú vyčer­pa­teľ­né – po istom čase sa kapa­ci­ta nasý­ti a je nut­né aktív­ne uhlie buď rege­ne­ro­vať, ale­bo vyme­niť. Rege­ne­rá­cia je pro­ces che­mic­ký, pre akva­ris­tu prí­liš náklad­ný, vlast­ne zby­toč­ný. Čias­toč­ne by sa dalo rege­ne­ro­vať aktív­ne uhlie varom, ale aj to je dosť neprie­chod­né. Ak máme k dis­po­zí­cii práš­ko­vú for­mu aktív­ne­ho uhlia, máme vyhra­né – jeho účin­nosť je prak­tic­ky naj­vyš­šia a môže­me ho teda pou­žiť naj­men­ší objem. Rie­še­ním je imple­men­tá­cia do fil­tra, ale aj napr. nasy­pa­nie do pan­ču­chy a umiest­ne­nie do nádr­že. Ak sa nám časť rozp­tý­li, nezú­faj­me, aktív­ne uhlie je neškod­né, vodu nekalí.


Salt is recom­men­ded for Afri­can lake cich­lids. They con­tain rela­ti­ve­ly high con­cen­tra­ti­ons of sodium – Na. In lite­ra­tu­re, up to 0.5 kg per 100 liters of water is men­ti­oned, but I recom­mend one tab­les­po­on per 40 liters of water. Salt appe­ars to act as a tran­s­por­ter of meta­bo­lic pro­ces­ses and a cata­lyst. NaCl dis­so­cia­tes first into sodium cati­on and chlo­ri­ne ani­on. Chlo­ri­ne acts as a disin­fec­tant, and sodium par­ti­ci­pa­tes in bio­lo­gi­cal reac­ti­ons. Orga­nic dyes, drugs can be suc­cess­ful­ly remo­ved by acti­va­ted car­bon, par­tial­ly by peat. Acti­va­ted car­bon has a wide ran­ge of app­li­ca­ti­ons. It is a rela­ti­ve­ly effec­ti­ve pre­ven­ti­on against infec­ti­on becau­se it adsorbs a lot of harm­ful sub­stan­ces. It works as a fil­ter. It has such a struc­tu­re that it has a huge sur­fa­ce area, one mm3 pro­vi­des up to 100150 m² of area. It is also used in com­mer­cial­ly avai­lab­le fil­ters. It can also par­tial­ly redu­ce water hard­ness. Howe­ver, it should be rea­li­zed that its acti­on is unde­si­rab­le, espe­cial­ly in tanks with plants, due to its adsorp­ti­on capa­ci­ty. Acti­va­ted car­bon also remo­ves nut­rients from plants. Of cour­se, its capa­bi­li­ties are exhaus­tib­le – after some time, the capa­ci­ty beco­mes satu­ra­ted, and it is neces­sa­ry to eit­her rege­ne­ra­te or repla­ce the acti­va­ted car­bon. Rege­ne­ra­ti­on is a che­mi­cal pro­cess, too cost­ly for the aqu­arist, actu­al­ly unne­ces­sa­ry. Acti­va­ted car­bon could be par­tial­ly rege­ne­ra­ted by boiling, but this is quite imprac­ti­cal. If we have powde­red acti­va­ted car­bon avai­lab­le, we have won – its effi­cien­cy is prac­ti­cal­ly the hig­hest, and the­re­fo­re we can use the smal­lest volu­me. The solu­ti­on is to imple­ment it into the fil­ter, but also for exam­ple, to pour it into a stoc­king and pla­ce it in the tank. If some of it dis­per­ses, do not des­pair, acti­va­ted car­bon is harm­less, it does not cloud the water.


Salz wird afri­ka­nis­chen See­bunt­bars­chen emp­foh­len. Sie ent­hal­ten rela­tiv hohe Natrium­kon­zen­tra­ti­onen – Na. In der Lite­ra­tur wird bis zu 0,5 kg pro 100 Liter Was­ser erwähnt, aber ich emp­feh­le einen Ess­löf­fel pro 40 Liter Was­ser. Salz sche­int als Tran­s­por­te­ur von Stof­fwech­selp­ro­zes­sen und als Kata­ly­sa­tor zu wir­ken. NaCl dis­so­zi­iert zuerst in Natrium-​Kation und Chlorid-​Anion. Chlor wir­kt als Desin­fek­ti­ons­mit­tel, und Natrium nimmt an bio­lo­gis­chen Reak­ti­onen teil. Orga­nis­che Farb­stof­fe, Medi­ka­men­te kön­nen erfolg­re­ich durch Aktiv­koh­le, tei­lwe­i­se durch Torf ent­fernt wer­den. Aktiv­koh­le hat eine Viel­zahl von Anwen­dun­gen. Es ist eine rela­tiv effek­ti­ve Vor­be­ugung gegen Infek­ti­onen, da es vie­le schäd­li­che Sub­stan­zen adsor­biert. Es funk­ti­oniert wie ein Fil­ter. Es hat eine Struk­tur, die eine rie­si­ge Oberf­lä­che bie­tet, ein mm3 bie­tet bis zu 100150 m² Flä­che. Es wird auch in kom­mer­ziell erhält­li­chen Fil­tern ver­wen­det. Es kann auch den Här­teg­rad des Was­sers tei­lwe­i­se redu­zie­ren. Es soll­te jedoch erkannt wer­den, dass sei­ne Wir­kung in Tanks mit Pflan­zen uner­wün­scht ist, aufg­rund sei­ner Adsorp­ti­on­ska­pa­zi­tät. Aktiv­koh­le ent­fernt auch Nährs­tof­fe aus Pflan­zen. Natür­lich sind ihre Fähig­ke­i­ten beg­renzt – nach eini­ger Zeit wird die Kapa­zi­tät gesät­tigt, und es ist not­wen­dig, die Aktiv­koh­le zu rege­ne­rie­ren oder zu erset­zen. Die Rege­ne­ra­ti­on ist ein che­mis­cher Pro­zess, zu teuer für den Aqu­aria­ner, eigen­tlich unnötig. Aktiv­koh­le könn­te tei­lwe­i­se durch Kochen rege­ne­riert wer­den, aber das ist ziem­lich unp­rak­tisch. Wenn etwas davon zers­tre­ut wird, ver­zwe­i­feln Sie nicht, Aktiv­koh­le ist harm­los, sie trübt das Was­ser nicht.


Vo vode z vodo­vod­nej sie­te sa nachá­dza­jú rôz­ne plyn­né zlož­ky, kto­ré sú urče­né pre­dov­šet­kým pre dez­ifen­kciu. Pre člo­ve­ka sú nut­nos­ťou, ale z hľa­dis­ka živo­ta v akvá­ria je ich vplyv nežia­du­ci. Jed­ným z tých­to ply­nov je vše­obec­ne zná­my chlór. Je do jedo­va­tý plyn, aj pre člo­ve­ka, kto­rý však v níz­kych dáv­kach člo­ve­ku neško­dí a zabí­ja bak­té­rie. Pit­ná voda ho obsa­hu­je oby­čaj­ne 0.10.2 mg/​l, maxi­mál­ne do 0.5 mg/​l. Chlór ško­dí naj­mä žiab­ram rýb. Na to, aby sme sa chló­ru zba­vi­li, je napr. odstá­tie vhod­né. Exis­tu­jú na trhu príp­rav­ky na báze thi­osí­ra­nu sod­né­ho – Na2S2O3, kto­ré doká­žu zba­viť vody chló­ru. Odstá­tím vody sa zba­ví­me chló­ru pri­bliž­ne za jeden deň. Vode len musí­me dovo­liť, aby ply­ny mali kade uni­kať – tak­že žiad­ne uzav­re­té ban­das­ky. Čias­toč­ne pri okam­ži­tom napúš­ťa­ní vody, pomô­že čo naj­dl­h­ší tran­s­port vody v hadi­ci. Znač­ná časť chló­ru sa tak­to odpa­rí. Vo vode sa nachá­dza­jú aj iné ply­ny – k doko­na­lé­mu odply­ne­niu odstá­tím dôj­de po šty­roch dňoch. Pre výte­ry nie­kto­rých dru­hov sa pou­ží­va­jú rôz­ne výlu­hy, napr. výlu­hy vod­ných rast­lín. Tie doká­žu vodu doslo­va pri­pra­viť – sta­bi­li­zo­vať, poskyt­núť žia­da­né lát­ky, napr. sto­po­vé lát­ky, resp. doká­že snáď via­zať prí­pad­ne škod­li­vej­šie súčas­ti. Pou­ží­va sa aj dre­vo, dub, jel­ša, vŕba. Hodí sa aj hne­dé uhlie. Raše­li­na fun­gu­je ako čias­toč­ný adsor­bent. Na dru­hej stra­ne vode dodá­va humí­no­vé kyse­li­ny a iné orga­nic­ké lát­ky. Naj­mä v posled­nej dobe sa využí­va svet­lo ultra­fia­lo­vé na úpra­vu vody. Čas­to aj na jej ste­ri­li­zá­ciu od cho­ro­bo­plod­ných zárod­kov. Môže sa využiť aj tým spô­so­bom – kedy zasa­hu­je celý objem vody – napr. v prí­pa­de akút­nej cho­ro­by, no zväč­ša sa UV lam­pa pou­ží­va ako fil­ter, kto­rý účin­ne zba­vu­je vodu roz­lič­ných zárod­kov orga­niz­mov. Voda ošet­re­ná dosta­toč­ne sil­nou UV lam­pou sa napr. neza­ria­su­je. Jej pou­ži­tie eli­mi­nu­je mik­ro­biál­ne náka­zy na mini­mum. UV lam­py mož­no dostať bež­ne na trhu s akva­ris­tic­ký­mi potre­ba­mi. Ako sil­nú lam­pu – s akým prí­ko­nom nám urču­je objem nádr­že. UV lam­pu neod­po­rú­čam pou­ží­vať nepretržite.


In the water from the muni­ci­pal water supp­ly, vari­ous gase­ous com­po­nents are pre­sent, pri­ma­ri­ly inten­ded for disin­fec­ti­on. They are essen­tial for humans, but the­ir impact on aqu­arium life is unde­si­rab­le. One of the­se gases is chlo­ri­ne, which is a well-​known toxic gas, even for humans, but in low doses, it is harm­less to humans and kills bac­te­ria. Drin­king water usu­al­ly con­tains chlo­ri­ne in the ran­ge of 0.10.2 mg/​l, with a maxi­mum of up to 0.5 mg/​l. Chlo­ri­ne is par­ti­cu­lar­ly harm­ful to fish gills. To rid water of chlo­ri­ne, for exam­ple, let­ting it stand is suitab­le. The­re are pro­ducts on the mar­ket based on sodium thi­osul­fa­te – Na2S2O3, which can remo­ve chlo­ri­ne from water. Allo­wing water to stand will rid it of chlo­ri­ne in app­ro­xi­ma­te­ly one day. We just need to allow gases to esca­pe – so no clo­sed con­tai­ners. Par­tial­ly, imme­dia­te water fil­ling will help, with the lon­gest possib­le tran­s­port of water in the hose. A sig­ni­fi­cant por­ti­on of chlo­ri­ne will eva­po­ra­te this way. The­re are also other gases in the water – com­ple­te degas­sing by stan­ding occurs after four days. Vari­ous infu­si­ons are used for the swabs of some spe­cies, such as infu­si­ons of aqu­atic plants. The­se can lite­ral­ly pre­pa­re water – sta­bi­li­ze it, pro­vi­de desi­red sub­stan­ces, such as tra­ce ele­ments, or possib­ly bind more harm­ful com­po­nents. Wood is also used, oak, alder, wil­low. Bro­wn coal is also suitab­le. Peat acts as a par­tial adsor­bent. On the other hand, it adds humic acids and other orga­nic sub­stan­ces to the water. Espe­cial­ly recen­tly, ultra­vi­olet light has been used for water tre­at­ment. Often also for its ste­ri­li­za­ti­on from pat­ho­gens. It can also be used in such a way – when the enti­re volu­me of water is affec­ted – for exam­ple, in the case of an acu­te dise­a­se, but usu­al­ly, the UV lamp is used as a fil­ter, which effec­ti­ve­ly rids the water of vari­ous orga­nism pat­ho­gens. Water tre­a­ted with a suf­fi­cien­tly strong UV lamp, for exam­ple, does not beco­me clou­dy. Its use mini­mi­zes mic­ro­bial infec­ti­ons. UV lamps are rea­di­ly avai­lab­le on the mar­ket for aqu­arium supp­lies. As for a strong lamp – the wat­ta­ge is deter­mi­ned by the volu­me of the tank. I do not recom­mend using the UV lamp continuously.


Im Was­ser aus der städ­tis­chen Was­ser­ver­sor­gung sind vers­chie­de­ne gas­för­mi­ge Bes­tand­te­i­le vor­han­den, die haupt­säch­lich zur Desin­fek­ti­on bes­timmt sind. Sie sind für Men­schen uner­läss­lich, aber ihr Ein­fluss auf das Aqu­arium­le­ben ist uner­wün­scht. Eines die­ser Gase ist Chlor, das ein bekann­tes gif­ti­ges Gas ist, auch für Men­schen, aber in gerin­gen Dosen ist es für Men­schen harm­los und tötet Bak­te­rien ab. Trink­was­ser ent­hält nor­ma­ler­we­i­se Chlor im Bere­ich von 0,10,2 mg/​l, maxi­mal bis zu 0,5 mg/​l. Chlor ist beson­ders schäd­lich für die Kie­men der Fis­che. Um Was­ser von Chlor zu bef­re­ien, ist es beis­piel­swe­i­se gee­ig­net, es ste­hen zu las­sen. Es gibt Pro­duk­te auf dem Mar­kt, die auf Natriumt­hi­osul­fat – Na2S2O3, basie­ren und Chlor aus Was­ser ent­fer­nen kön­nen. Das Ste­hen­las­sen von Was­ser wird es in unge­fähr einem Tag von Chlor bef­re­ien. Wir müs­sen nur den Gasen erlau­ben zu ent­we­i­chen – also kei­ne gesch­los­se­nen Behäl­ter. Tei­lwe­i­se wird das sofor­ti­ge Befül­len mit Was­ser hel­fen, mit dem läng­stmög­li­chen Tran­s­port von Was­ser im Sch­lauch. Auf die­se Wei­se ver­duns­tet ein erheb­li­cher Teil des Chlors. Es gibt auch ande­re Gase im Was­ser – das volls­tän­di­ge Entga­sen durch Ste­hen­las­sen erfolgt nach vier Tagen. Für Abs­tri­che eini­ger Arten wer­den vers­chie­de­ne Infu­si­onen ver­wen­det, wie z.B. Infu­si­onen von Was­serpf­lan­zen. Die­se kön­nen das Was­ser buchs­täb­lich vor­be­re­i­ten – es sta­bi­li­sie­ren, gewün­sch­te Sub­stan­zen bere­its­tel­len, wie z.B. Spu­re­ne­le­men­te, oder mög­li­cher­we­i­se schäd­li­che­re Kom­po­nen­ten bin­den. Auch Holz wird ver­wen­det, Eiche, Erle, Wei­de. Braun­koh­le ist eben­falls gee­ig­net. Torf wir­kt als tei­lwe­i­ser Adsor­bens. Auf der ande­ren Sei­te fügt es dem Was­ser Humin­sä­u­ren und ande­re orga­nis­che Sub­stan­zen hin­zu. Beson­ders in letz­ter Zeit wird ultra­vi­olet­tes Licht zur Was­se­rauf­be­re­i­tung ver­wen­det. Oft auch zur Ste­ri­li­sa­ti­on von Kran­khe­it­ser­re­gern. Es kann auch so ver­wen­det wer­den – wenn das gesam­te Was­ser­vo­lu­men bet­rof­fen ist – zum Beis­piel im Fall einer aku­ten Kran­khe­it, aber in der Regel wird die UV-​Lampe als Fil­ter ver­wen­det, der das Was­ser effek­tiv von vers­chie­de­nen Organismus-​Erregern bef­re­it. Was­ser, das mit einer aus­re­i­chend star­ken UV-​Lampe behan­delt wird, wird zum Beis­piel nicht trüb. Ihr Ein­satz mini­miert mik­ro­biel­le Infek­ti­onen. UV-​Lampen sind auf dem Mar­kt für Aqu­arium­zu­be­hör leicht erhält­lich. Was eine star­ke Lam­pe bet­rifft – die Leis­tung wird durch das Volu­men des Tanks bes­timmt. Ich emp­feh­le nicht, die UV-​Lampe kon­ti­nu­ier­lich zu verwenden.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Evolúcia rodu Tropheus v jazere Tanganika

Hits: 7336

Autor prís­pev­ku: Róbert Toman


The aut­hor of the post: Róbert Toman


Autor des Beit­rags: Róbert Toman


Mwan­dis­hi wa maka­la: Róbert Toman


Afric­ké jaze­rá vypro­du­ko­va­li ohro­mu­jú­co roz­lič­nú fau­nu cich­li­do­vi­tých rýb. Jaze­ro Tan­ga­ni­ka, kto­ré­ho vek sa odha­du­je na 912 mili­ó­nov rokov, je naj­star­šie výcho­do­af­ric­ké jaze­ro a skrý­va mor­fo­lo­gic­ky, gene­tic­ky a beha­vi­orál­ne naj­roz­ma­ni­tej­šiu sku­pi­nu cich­li­do­vi­tých rýb. Mno­ho z vyše 200 popí­sa­ných dru­hov sa delí do geo­gra­fic­ky a gene­tic­ky odliš­ných popu­lá­cií, kto­ré sa líšia hlav­ne v ich sfar­be­ní. Naj­lep­ším prí­kla­dom toh­to javu je ende­mic­ký rod Trop­he­us, v rám­ci kto­ré­ho sa popí­sa­lo 6 dru­hov a viac ako 70 odliš­ne sfar­be­ných miest­nych varian­tov. Okrem Trop­he­us dubo­isi, je cel­ko­vá mor­fo­ló­gia v tom­to rode veľ­mi podob­ná. Trop­he­usy sa hoj­ne vysky­tu­jú v hor­nej pobrež­nej zóne vo všet­kých typoch skal­na­tých bio­to­pov, kde sa kŕmia ria­sa­mi a skrý­va­jú sa pred pre­dá­tor­mi. Pie­soč­na­tým a bah­ni­tým pobre­žiam, ako aj ústiam riek sa strikt­ne vyhý­ba­jú. Je doká­za­né, že Trop­he­usy sa nedo­ká­žu pohy­bo­vať na väč­šie vzdia­le­nos­ti, naj­mä cez voľ­nú vodu, ako dôsle­dok ich vyhra­ne­nej špe­ci­fic­kos­ti život­né­ho pro­stre­dia a ver­nos­ti k urči­té­mu mies­tu a teri­to­ria­li­ty.

Trop­he­us je jeden z naj­štu­do­va­nej­ších rodov jaze­ra. Eto­lo­gic­ké štú­die Trop­he­us moori uká­za­li kom­plex­né vzo­ry sprá­va­nia sa a vyso­ko vyvi­nu­tú sociál­nu orga­ni­zá­ciu. Neexis­tu­je u nich vyhra­ne­ný pohlav­ný dimor­fiz­mus. Obe pohla­via si chrá­nia teri­tó­rium a na roz­diel od mno­hých ďal­ších papu­ľov­cov, Trop­he­usy tvo­ria dočas­né páry počas roz­mno­žo­va­nia. Vývoj ikier a plô­di­ka pre­bie­ha výluč­ne v ústach samíc. Pred­chá­dza­jú­ce fylo­ge­o­gra­fic­ké štú­die Trop­he­usov demon­štro­va­li prek­va­pu­jú­co veľ­ké gene­tic­ké roz­die­ly medzi popu­lá­cia­mi. Trop­he­us dubo­isi bol opí­sa­ný ako naj­pô­vod­nej­šia vet­va a sedem odliš­ných sku­pín vznik­lo väč­ši­nou súčas­ne. Šesť z nich sa vysky­tu­je v indi­vi­du­ál­nych pobrež­ných oblas­tiach a jed­na sku­pi­na sa sekun­dár­ne roz­ší­ri­la a kolo­ni­zo­va­la skal­na­té mies­ta v pod­sta­te po celom jaze­re. Úda­je zís­ka­né ana­lý­zou mito­chon­driál­nej DNA (mtD­NA) uká­za­li, že napriek vše­obec­ne podob­nej mor­fo­ló­gii sa môže sfar­be­nie rýb ohrom­ne líšiť medzi gene­tic­ky blíz­ko prí­buz­ný­mi popu­lá­cia­mi a naopak, môže byť veľ­mi podob­né medzi gene­tic­ky veľ­mi vzdia­le­ný­mi popu­lá­cia­mi ses­ter­ských dru­hov. Tie­to pozo­ro­va­nia sa čias­toč­ne vysvet­ľu­jú ako dôsle­dok para­lel­nej evo­lú­cie podob­ných fareb­ných vzo­rov v rám­ci pri­ro­dze­né­ho výbe­ru ale­bo ako dôsle­dok pries­to­ro­vé­ho kon­tak­tu medzi dvo­ma gene­tic­ky odliš­ný­mi popu­lá­cia­mi po dru­hot­nom kon­tak­te a násled­nom trie­de­ní rodu, kedy sa krí­žen­ci tých­to popu­lá­cií a ich potom­ko­via spät­ne krí­ži­li pred­nost­ne len s člen­mi jed­nej pôvod­nej popu­lá­cie.


Afri­can lakes have pro­du­ced an asto­nis­hin­gly diver­se fau­na of cich­lids. Lake Tan­ga­ny­i­ka, esti­ma­ted to be 9 – 12 mil­li­on years old, is the oldest East Afri­can lake and har­bors the morp­ho­lo­gi­cal­ly, gene­ti­cal­ly, and beha­vi­oral­ly most diver­se group of cich­lids. Many of the over 200 desc­ri­bed spe­cies divi­de into geog­rap­hi­cal­ly and gene­ti­cal­ly dis­tinct popu­la­ti­ons that dif­fer main­ly in the­ir colo­ra­ti­on. The ende­mic genus Trop­he­us is a pri­me exam­ple of this phe­no­me­non, with six spe­cies and over 70 dif­fe­ren­tly colo­red local variants desc­ri­bed wit­hin the genus. Apart from Trop­he­us dubo­isi, the ove­rall morp­ho­lo­gy wit­hin this genus is very simi­lar. Trop­he­us are abun­dant in the upper lit­to­ral zone in all types of roc­ky bio­to­pes, whe­re they feed on algae and seek shel­ter from pre­da­tors. They strict­ly avo­id san­dy and mud­dy sho­res, as well as river mouths. It has been pro­ven that Trop­he­us can­not move over long dis­tan­ces, espe­cial­ly through open water, due to the­ir high­ly spe­ci­fic envi­ron­men­tal requ­ire­ments, site fide­li­ty, and territoriality.

Trop­he­us is one of the most stu­died gene­ra in the lake. Etho­lo­gi­cal stu­dies of Trop­he­us moori reve­a­led com­plex beha­vi­or pat­terns and high­ly deve­lo­ped social orga­ni­za­ti­on. The­re is no dis­tinct sexu­al dimorp­hism. Both sexes defend ter­ri­to­ries, and unli­ke many other mouthb­ro­oders, Trop­he­us form tem­po­ra­ry pairs during bre­e­ding. The deve­lop­ment of eggs and fry occurs exc­lu­si­ve­ly in the mouths of fema­les. Pre­vi­ous phy­lo­ge­og­rap­hic stu­dies on Trop­he­us demon­stra­ted sur­pri­sin­gly lar­ge gene­tic dif­fe­ren­ces bet­we­en popu­la­ti­ons. Trop­he­us dubo­isi was desc­ri­bed as the most ances­tral line­a­ge, and seven dis­tinct groups aro­se most­ly simul­ta­ne­ous­ly. Six of them occur in indi­vi­du­al lit­to­ral are­as, and one group secon­da­ri­ly colo­ni­zed roc­ky sites throug­hout the lake. Data obtai­ned from mito­chon­drial DNA (mtD­NA) ana­ly­sis sho­wed that, des­pi­te a gene­ral­ly simi­lar morp­ho­lo­gy, fish colo­ra­ti­on can vary gre­at­ly among gene­ti­cal­ly clo­se­ly rela­ted popu­la­ti­ons. Con­ver­se­ly, it can be very simi­lar among gene­ti­cal­ly dis­tant popu­la­ti­ons of sis­ter spe­cies. The­se obser­va­ti­ons are par­tial­ly explai­ned as a result of paral­lel evo­lu­ti­on of simi­lar color pat­terns through natu­ral selec­ti­on or as a con­se­qu­en­ce of spa­tial con­tact bet­we­en two gene­ti­cal­ly dis­tinct popu­la­ti­ons fol­lo­wing secon­da­ry con­tact and sub­se­qu­ent sor­ting of the genus when hyb­rids of the­se popu­la­ti­ons and the­ir des­cen­dants selec­ti­ve­ly backc­ros­sed with mem­bers of one ori­gi­nal population.


Afri­ka­nis­che Seen haben eine ers­taun­lich viel­fäl­ti­ge Fau­na von Bunt­bars­chen her­vor­geb­racht. Der Tan­gan­ji­ka­see, des­sen Alter auf 9 bis 12 Mil­li­onen Jah­re ges­chätzt wird, ist der ältes­te ostaf­ri­ka­nis­che See und beher­bergt die morp­ho­lo­gisch, gene­tisch und ver­hal­tens­mä­ßig viel­fäl­tigs­te Grup­pe von Bunt­bars­chen. Vie­le der über 200 besch­rie­be­nen Arten tei­len sich in geo­gra­fisch und gene­tisch unters­chied­li­che Popu­la­ti­onen auf, die sich haupt­säch­lich in ihrer Fär­bung unters­che­i­den. Das ende­mis­che Genus Trop­he­us ist ein her­vor­ra­gen­des Beis­piel für die­ses Phä­no­men, mit sechs Arten und über 70 unters­chied­lich gefärb­ten loka­len Varian­ten, die inner­halb des Genus besch­rie­ben wur­den. Abge­se­hen von Trop­he­us dubo­isi ist die Gesamt­morp­ho­lo­gie inner­halb die­ses Genus sehr ähn­lich. Trop­he­us sind reich­lich in der obe­ren Ufer­zo­ne in allen Arten von fel­si­gen Bio­to­pen zu fin­den, wo sie Algen fres­sen und sich vor Raub­tie­ren vers­tec­ken. Sie mei­den strikt san­di­ge und sch­lam­mi­ge Ufer sowie Fluss­mün­dun­gen. Es wur­de nach­ge­wie­sen, dass Trop­he­us sich nicht über wei­te Strec­ken bewe­gen kön­nen, ins­be­son­de­re nicht über fre­ies Was­ser, aufg­rund ihrer hochs­pe­zi­fis­chen Umwel­tan­for­de­run­gen, der Tre­ue zum Lebens­raum und der Territorialität.

Trop­he­us ist eines der am bes­ten erforsch­ten Gat­tun­gen des Sees. Etho­lo­gis­che Stu­dien an Trop­he­us moori zeig­ten kom­ple­xe Ver­hal­tens­mus­ter und eine hoch ent­wic­kel­te sozia­le Orga­ni­sa­ti­on. Es gibt kei­nen aus­gep­räg­ten Gesch­lechts­di­morp­his­mus. Bei­de Gesch­lech­ter ver­te­i­di­gen Ter­ri­to­rien, und im Gegen­satz zu vie­len ande­ren Maulb­rütern bil­den Trop­he­us wäh­rend der Brut­ze­it vorüber­ge­hen­de Paa­re. Die Ent­wick­lung von Eiern und Jung­fis­chen erfolgt aussch­lie­ßlich im Maul der Weib­chen. Frühe­re phy­lo­ge­o­gra­fis­che Stu­dien zu Trop­he­us zeig­ten über­ras­chend gro­ße gene­tis­che Unters­chie­de zwis­chen Popu­la­ti­onen. Trop­he­us dubo­isi wur­de als der urs­prün­glichs­te Stamm besch­rie­ben, und sie­ben vers­chie­de­ne Grup­pen ents­tan­den größten­te­ils gle­i­ch­ze­i­tig. Sechs davon kom­men in ein­zel­nen Ufer­ge­bie­ten vor, und eine Grup­pe besie­del­te sekun­där fel­si­ge Stel­len im gesam­ten See. Die aus der Ana­ly­se der mito­chon­dria­len DNA (mtD­NA) gewon­ne­nen Daten zeig­ten, dass die Fisch­fär­bung trotz einer im All­ge­me­i­nen ähn­li­chen Morp­ho­lo­gie zwis­chen gene­tisch eng ver­wand­ten Popu­la­ti­onen stark vari­ie­ren kann. Umge­ke­hrt kann sie zwis­chen gene­tisch ent­fern­ten Popu­la­ti­onen von Sch­wes­te­rar­ten sehr ähn­lich sein. Die­se Beobach­tun­gen wer­den tei­lwe­i­se als Ergeb­nis paral­le­ler Evo­lu­ti­on ähn­li­cher Farb­mus­ter durch natür­li­che Selek­ti­on oder als Fol­ge des räum­li­chen Kon­takts zwis­chen zwei gene­tisch unters­chied­li­chen Popu­la­ti­onen nach dem sekun­dä­ren Kon­takt und ansch­lie­ßen­der Sor­tie­rung der Gat­tung erk­lärt, wenn Hyb­ri­den die­ser Popu­la­ti­onen und ihre Nach­kom­men selek­tiv mit Mitg­lie­dern einer urs­prün­gli­chen Popu­la­ti­on zurück­gek­re­uzt wurden.


Mazi­wa ya Kiaf­ri­ka yame­ten­ge­ne­za aina tofau­ti sana ya sama­ki wa cich­lid. Ziwa Tan­ga­ny­i­ka, amba­lo umri wake una­ka­di­ri­wa kuwa kati ya mia­ka 9 hadi 12 mili­oni, ni ziwa la Kiaf­ri­ka la Mas­ha­ri­ki lenye kun­di la sama­ki wa cich­lid lenye tofau­ti kub­wa kwa upan­de wa umbo, jene­ti­ki, na tabia. Wen­gi wa spis­hi zai­di ya 200 zili­zo­ele­ze­wa zime­ga­wa­ny­i­ka kati­ka ida­di tofau­ti za kiji­o­gra­fia na kije­ne­ti­ki, zina­zo­to­fau­tia­na hasa kati­ka ran­gi zao. Mfa­no mzu­ri wa hii ni jena­si ya Trop­he­us, amba­yo ina spis­hi 6 na zai­di ya tofau­ti 70 za mitaa zenye ran­gi tofau­ti. Isi­po­ku­wa Trop­he­us dubo­isi, mor­fo­lo­jia ya jum­la kati­ka jena­si hii ni sawa sana. Trop­he­us wana­pa­ti­ka­na sana kati­ka eneo la pwa­ni la juu kati­ka aina zote za maka­zi ya miam­ba, wana­ku­la mwa­ni, na kuji­fi­cha kuto­ka kwa wawin­da­ji. Wanak­we­pa pwa­ni zenye mchan­ga na mato­pe, pamo­ja na viji­to. Imet­hi­bi­tis­hwa kuwa Trop­he­us hawa­we­zi kusa­fi­ri umba­li mre­fu, haswa kupi­tia maji wazi, kama mato­keo ya mazin­gi­ra yao maa­lum na uami­ni­fu kwa eneo fula­ni na utaifa.

Trop­he­us ni moja wapo ya maje­na­si yana­y­o­so­me­wa zai­di kati­ka ziwa. Maso­mo ya tabia ya Trop­he­us moori yame­ony­es­ha mifu­mo min­gi ya tabia na shi­ri­ka kub­wa la kija­mii. Haku­na tofau­ti za kuji­to­ke­za kwa jin­sia. Jin­sia zote mbi­li zina­lin­da eneo lao na, tofau­ti na wen­gi wa papi­lo­ta wen­gi­ne, Trop­he­us hufa­nya jozi za muda waka­ti wa uza­zi. Maen­de­leo ya may­ai na vifa­ran­ga hufa­ny­i­ka kika­mi­li­fu kiny­wa­ni mwa wana­wa­ke. Uta­fi­ti wa zama­ni wa phy­lo­ge­og­rap­hic wa Trop­he­us uli­ony­es­ha tofau­ti za kus­han­ga­za za kije­ne­ti­ki kati ya ida­di ya watu. Trop­he­us dubo­isi ilie­le­zwa kama tawi la awa­li, na vikun­di saba tofau­ti vili­ji­to­ke­za kwa kia­si kikub­wa waka­ti huo huo. Sita kati yao zina­pa­ti­ka­na kati­ka mae­neo ya pwa­ni ya kibi­naf­si, na kikun­di kimo­ja kili­ta­wa­ny­i­ka sekon­da­ri na kuva­mia mae­neo ya miam­ba kari­bu kote ziwa. Tak­wi­mu zili­zo­pa­ti­ka­na kuto­ka kwa ucham­bu­zi wa DNA ya mito­kon­dria (mtD­NA) zili­ony­es­ha kuwa, licha ya mor­fo­lo­jia kwa ujum­la kufa­na­na, ran­gi ya sama­ki ina­we­za kuto­fau­tia­na sana kati ya ida­di za watu zina­zo­hu­sia­na kije­ne­ti­ki na, kiny­ume cha­ke, ina­we­za kuwa sawa sana kati ya ida­di za watu sio kari­bu kije­ne­ti­ki za spis­hi ndu­gu. Maba­di­li­ko haya yana­we­za kue­le­we­ka kwa sehe­mu kama mato­keo ya mage­uzi sawa ya mifa­no ya ran­gi nda­ni ya ute­uzi wa asi­lia au kama mato­keo ya mawa­si­lia­no ya nafa­si kati ya ida­di mbi­li tofau­ti kije­ne­ti­ki baa­da ya mawa­si­lia­no ya sekon­da­ri na usam­ba­za­ji wa tena wa jena­si, amba­po mse­to wa ida­di hizi na wato­to wao uli­fa­ny­i­ka kwa kia­si kikub­wa na wana­cha­ma wa ida­di moja ya awali.


His­to­ric­ké zme­ny jazera

Pred­po­kla­dá sa, že rých­le for­mo­va­nie veľ­kých dru­ho­vých sku­pín výcho­do­af­ric­kých cich­líd spô­so­bu­jú abi­otic­ké (fyzi­kál­ne) fak­to­ry, ako geolo­gic­ké pro­ce­sy a kli­ma­tic­ké uda­los­ti, ako aj bio­lo­gic­ké vlast­nos­ti šíria­cich sa orga­niz­mov. Nie­koľ­ko štú­dií uká­za­lo, že veľ­ké kolí­sa­nie hla­di­ny jaze­ra malo váž­ny vplyv na skal­na­té pro­stre­die a dru­ho­vé spo­lo­čen­stvá vo výcho­do­af­ric­kých prie­ko­po­vých jaze­rách. Jaze­ro bolo váž­ne ovplyv­ne­né zme­nou na suché pod­ne­bie asi pred 1,1 mili­ón­mi rokov, čo spô­so­bi­lo pokles hla­di­ny asi o 650700 m pod súčas­nú hla­di­nu. Potom sa jaze­ro zväč­šo­va­lo postup­ne do obdo­bia asi pred 550 000 rok­mi. Ďal­ší pokles hla­di­ny nastal asi pred 390 000360 000 rok­mi o 360 met­rov, medzi 290 000260 000 rok­mi o 350 m a medzi 190 000170 000 rok­mi to bol pokles o 250 m. V najb­liž­šej his­tó­rii pokles­la hla­di­na počas nesko­ré­ho ple­is­to­cé­nu ľado­vej doby, kedy bolo v Afri­ke suché pod­ne­bie. Ide o obdo­bie spred 40 00035 000 rok­mi (pokles o 160 m) a medzi 23 00018 000 rok­mi (prav­de­po­dob­ne o 600 m). Aký­koľ­vek vzrast hla­di­ny posú­va pobrež­nú líniu a tvo­ria sa nové skal­na­té oblas­ti. Len čo vzdia­le­nos­ti medzi novo for­mo­va­ný­mi oblas­ťa­mi pre­kro­čia schop­nosť šíre­nia sa jed­not­li­vých dru­hov, tok génov sa pre­ru­ší a hro­ma­dia sa gene­tic­ké roz­die­ly medzi popu­lá­cia­mi. Násled­ný pokles hla­di­ny môže viesť k sekun­dár­ne­mu mie­ša­niu, čo vedie k buď k zvy­šu­jú­cej sa gene­tic­kej roz­diel­nos­ti ale­bo prí­buz­nos­ti nových druhov.

Šíre­nie rodu Trop­he­us v jaze­re Tanganika

Na zákla­de gene­tic­kej ana­lý­zy sa urči­li 3 obdo­bia šíre­nia sa Trop­he­usov v jaze­re. Prvé obdo­bie pre­bie­ha­lo počas stú­pa­nia hla­di­ny v obdo­bí medzi 1,1 mil. – 550 000 rok­mi, dru­hé šíre­nie pre­bie­ha­lo počas pokle­su hla­di­ny v obdo­bí medzi 390 000360 000 rok­mi a tre­tie šíre­nie nasta­lo počas pokle­su hla­di­ny v obdo­bí medzi 190 000170 000 rok­mi. Kli­ma­tic­ké zme­ny pred 17 000 rok­mi spô­so­bi­li dra­ma­tic­ký pokles hla­di­ny nie­len v Tan­ga­ni­ke, ale aj v Mala­wi a dokon­ca vysc­hnu­tie jaze­ra Vik­tó­ria. Tie­to uda­los­ti synch­ro­ni­zo­va­li pro­ce­sy diver­zi­fi­ká­cie cich­líd vo všet­kých troch jaze­rách. Naj­dô­ve­ry­hod­nej­šie vysvet­le­nie gene­tic­kých vzo­rov Trop­he­usov sú tri obdo­bia níz­kej hla­di­ny jaze­ra, kedy kle­sa­la hla­di­na naj­me­nej o 550 m, tak­že jaze­ro bolo roz­de­le­né na tri jaze­rá. Sku­pi­ny Trop­he­usov boli roz­de­le­né do osem hlav­ných sku­pín pod­ľa mtD­NA a pod­ľa výsky­tu v jed­not­li­vých loka­li­tách jaze­ra, kto­ré dosta­li názov pod­ľa osád na pobreží:

  • Sku­pi­na A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
  • Sku­pi­na A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
  • Sku­pi­na A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
  • Sku­pi­na A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
  • Sku­pi­na B (Rutun­ga, Kiriza)
  • Sku­pi­na C (Kyeso II.)
  • Sku­pi­na D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
  • Sku­pi­na E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
  • Sku­pi­na F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
  • Sku­pi­na G (Wapem­be juh, Kato­to II., Mvua II.)
  • Sku­pi­na H (Wapem­be sever)

His­to­ri­cal chan­ges of the lake

It is assu­med that the rapid for­ma­ti­on of lar­ge spe­cies groups of East Afri­can cich­lids is cau­sed by abi­otic (phy­si­cal) fac­tors such as geolo­gi­cal pro­ces­ses and cli­ma­tic events, as well as bio­lo­gi­cal cha­rac­te­ris­tics of spre­a­ding orga­nisms. Seve­ral stu­dies have sho­wn that lar­ge fluc­tu­ati­ons in lake levels had a sig­ni­fi­cant impact on roc­ky envi­ron­ments and spe­cies com­mu­ni­ties in East Afri­can rift lakes. The lake was seri­ous­ly affec­ted by a shift to a dry cli­ma­te about 1.1 mil­li­on years ago, cau­sing a drop in the water level by about 650 – 700 meters below the cur­rent level. Then, the lake gra­du­al­ly expan­ded into the peri­od around 550,000 years ago. Anot­her drop in the water level occur­red about 390,000 to 360,000 years ago by 360 meters, bet­we­en 290,000 and 260,000 years ago by 350 meters, and bet­we­en 190,000 and 170,000 years ago, the­re was a drop of 250 meters. In recent his­to­ry, the lake level drop­ped during the late Ple­is­to­ce­ne ice age when the cli­ma­te in Afri­ca beca­me arid. This occur­red app­ro­xi­ma­te­ly 40,00035,000 years ago (a dec­re­a­se of 160 meters) and bet­we­en 23,00018,000 years ago (pro­bab­ly by 600 meters). Any inc­re­a­se in the water level shifts the sho­re­li­ne, for­ming new roc­ky are­as. Once the dis­tan­ces bet­we­en newly for­med are­as exce­ed the abi­li­ty of indi­vi­du­al spe­cies to spre­ad, the gene flow is inter­rup­ted, and gene­tic dif­fe­ren­ces accu­mu­la­te bet­we­en popu­la­ti­ons. Sub­se­qu­ent drops in the water level can lead to secon­da­ry mixing, resul­ting in eit­her inc­re­a­sed gene­tic diver­si­ty or rela­ted­ness of new species.

Dis­se­mi­na­ti­on of the Trop­he­us genus in Lake Tanganyika

Based on gene­tic ana­ly­sis, three peri­ods of Trop­he­us spre­ad in the lake have been iden­ti­fied. The first peri­od occur­red during the rise in lake levels bet­we­en 1.1 mil­li­on – 550,000 years ago, the second spre­ad occur­red during the dec­li­ne in lake levels bet­we­en 390,000360,000 years ago, and the third spre­ad occur­red during the dec­li­ne in lake levels bet­we­en 190,000170,000 years ago. Cli­ma­tic chan­ges around 17,000 years ago cau­sed a dra­ma­tic drop in water levels not only in Tan­ga­ny­i­ka but also in Mala­wi and even the dry­ing up of Lake Vic­to­ria. The­se events synch­ro­ni­zed the pro­ces­ses of cich­lid diver­si­fi­ca­ti­on in all three lakes. The most plau­sib­le expla­na­ti­on for the gene­tic pat­terns of Trop­he­us invol­ves three peri­ods of low lake levels when the water level drop­ped by at least 550 meters, cau­sing the lake to be divi­ded into three sepa­ra­te bodies of water. Trop­he­us groups were divi­ded into eight main groups based on mtD­NA and the­ir occur­ren­ce in spe­ci­fic lake loca­ti­ons, named after sett­le­ments on the shore:

Group A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Group A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Group A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Group A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Group B (Rutun­ga, Kiriza)
Group C (Kyeso II.)
Group D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Group E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Group F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Group G (Wapem­be south, Kato­to II., Mvua II.)
Group H (Wapem­be north)


His­to­ris­che Verän­de­run­gen des Sees

Es wird ver­mu­tet, dass die schnel­le Bil­dung gro­ßer Arten­grup­pen ostaf­ri­ka­nis­cher Bunt­bars­che durch abi­otis­che (phy­si­ka­lis­che) Fak­to­ren verur­sacht wird, wie geolo­gis­che Pro­zes­se und kli­ma­tis­che Ere­ig­nis­se, sowie bio­lo­gis­che Merk­ma­le sich ausb­re­i­ten­der Orga­nis­men. Meh­re­re Stu­dien haben geze­igt, dass gro­ße Sch­wan­kun­gen des Sees­pie­gels ernst­haf­te Auswir­kun­gen auf die fel­si­ge Umge­bung und die Arten­zu­sam­men­set­zung in den ostaf­ri­ka­nis­chen Gra­ben­se­en hat­ten. Der See wur­de vor etwa 1,1 Mil­li­onen Jah­ren ernst­haft von einem Wech­sel zu einem troc­ke­nen Kli­ma bee­in­flusst, was zu einem Rück­gang des Was­ser­spie­gels um etwa 650 – 700 Meter unter das aktu­el­le Nive­au führ­te. Dann ver­größer­te sich der See all­mäh­lich bis zur Peri­ode vor etwa 550.000 Jah­ren. Ein wei­te­rer Rück­gang des Was­ser­spie­gels erfolg­te vor etwa 390.000 bis 360.000 Jah­ren um 360 Meter, zwis­chen 290.000 und 260.000 Jah­ren um 350 Meter und zwis­chen 190.000 und 170.000 Jah­ren erfolg­te ein Rück­gang um 250 Meter. In der jün­ge­ren Ges­chich­te sank der Was­ser­spie­gel wäh­rend der spä­ten Eis­ze­it des Ple­is­to­zäns, als das Kli­ma in Afri­ka troc­ken wur­de. Dies ges­chah etwa vor 40.00035.000 Jah­ren (ein Rück­gang um 160 Meter) und zwis­chen 23.00018.000 Jah­ren (wahrs­che­in­lich um 600 Meter). Jeder Ans­tieg des Was­ser­spie­gels vers­chiebt die Küs­ten­li­nie und es ents­te­hen neue fel­si­ge Gebie­te. Sobald die Abstän­de zwis­chen den neu ents­tan­de­nen Gebie­ten die Ausb­re­i­tungs­fä­hig­ke­it ein­zel­ner Arten übersch­re­i­ten, wird der Genaus­tausch unterb­ro­chen und gene­tis­che Unters­chie­de zwis­chen Popu­la­ti­onen sam­meln sich an. Ein ansch­lie­ßen­der Rück­gang des Was­ser­spie­gels kann zu sekun­dä­rer Durch­mis­chung füh­ren, was ent­we­der zu einer erhöh­ten gene­tis­chen Viel­falt oder Ver­wandts­chaft neuer Arten führt.

Verb­re­i­tung der Gat­tung Trop­he­us im Tanganjikasee

Basie­rend auf gene­tis­chen Ana­ly­sen wur­den drei Zeit­rä­u­me der Verb­re­i­tung von Trop­he­us im See iden­ti­fi­ziert. Die ers­te Peri­ode erfolg­te wäh­rend des Ans­tiegs des Sees­pie­gels zwis­chen 1,1 Mil­li­onen und 550.000 Jah­ren, die zwe­i­te Verb­re­i­tung erfolg­te wäh­rend des Rück­gangs des Sees­pie­gels zwis­chen 390.000 und 360.000 Jah­ren und die drit­te Verb­re­i­tung erfolg­te wäh­rend des Rück­gangs des Sees­pie­gels zwis­chen 190.000 und 170.000 Jah­ren. Kli­ma­tis­che Verän­de­run­gen vor 17.000 Jah­ren führ­ten zu einem dra­ma­tis­chen Rück­gang des Was­ser­spie­gels nicht nur im Tan­gan­ji­ka, son­dern auch im Malawi-​See und sogar zum Aus­trock­nen des Vik­to­ria­se­es. Die­se Ere­ig­nis­se synch­ro­ni­sier­ten die Pro­zes­se der Cich­li­den­di­ver­si­fi­ka­ti­on in allen drei Seen. Die plau­si­bels­te Erk­lä­rung für die gene­tis­chen Mus­ter von Trop­he­us umfasst drei Peri­oden nied­ri­ger Was­sers­tän­de, bei denen der Was­sers­tand um min­des­tens 550 Meter sank und der See in drei sepa­ra­te Gewäs­ser auf­ge­te­ilt wur­de. Die Tropheus-​Gruppen wur­den in acht Hauptg­rup­pen unter­te­ilt, basie­rend auf mtD­NA und ihrem Vor­kom­men an bes­timm­ten See­or­ten, benannt nach Sied­lun­gen am Ufer:

Grup­pe A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Grup­pe A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Grup­pe A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Grup­pe A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Grup­pe B (Rutun­ga, Kiriza)
Grup­pe C (Kyeso II.)
Grup­pe D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Grup­pe E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Grup­pe F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Grup­pe G (Wapem­be süd­lich, Kato­to II., Mvua II.)
Grup­pe H (Wapem­be nördlich)


Swa­hi­li: Maba­di­li­ko ya His­to­ria kati­ka Ziwa

Ina­a­mi­ni­wa kwam­ba kuun­dwa hara­ka kwa vikun­di vikub­wa vya spis­hi za Cich­lid za Afri­ka Mas­ha­ri­ki kuna­chan­gi­wa na mam­bo ya abi­oti­ki (kimwi­li), kama vile mcha­ka­to wa kiji­olo­jia na matu­kio ya hali ya hewa, pamo­ja na sifa za kiba­olo­jia za vium­be vina­vy­o­enea. Uta­fi­ti kad­haa ume­fu­nua kuwa maba­di­li­ko makub­wa ya kiwan­go cha maji yali­ku­wa na atha­ri kub­wa kwe­nye mazin­gi­ra ya miam­ba na jumu­iya ya spis­hi kati­ka mazi­wa ya bon­de la Ufa la Afri­ka Mas­ha­ri­ki. Ziwa lili­pa­ta atha­ri kub­wa kuto­ka­na na maba­di­li­ko ya hali ya hewa kavu kari­bu mia­ka 1.1 mili­oni ili­y­o­pi­ta, iki­sa­ba­bis­ha kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kwa tak­ri­ban mita 650 – 700 chi­ni ya kiwan­go cha sasa. Kis­ha ziwa lika­on­ge­ze­ka pole­po­le hadi kipin­di cha mia­ka tak­ri­ban 550,000 ili­y­o­pi­ta. Kupun­gua kwa kiwan­go kin­gi­ne kili­fa­ny­i­ka tak­ri­ban mia­ka 390,000 hadi 360,000 ili­y­o­pi­ta kwa mita 360, kati ya mia­ka 290,000 hadi 260,000 ili­y­o­pi­ta kwa mita 350, na kati ya mia­ka 190,000 hadi 170,000 ili­y­o­pi­ta kwa kupun­gua kwa mita 250. Kati­ka his­to­ria ya kari­bu, kiwan­go cha maji kili­pun­gua waka­ti wa kipin­di cha Ple­is­to­ce­ne mwis­ho­ni, waka­ti hali ya hewa ili­po­ku­wa kavu bara­ni Afri­ka. Hii ili­to­kea kari­bu mia­ka 40,00035,000 ili­y­o­pi­ta (kipun­gua kwa mita 160) na kati ya mia­ka 23,00018,000 ili­y­o­pi­ta (lab­da kwa mita 600). Onge­ze­ko lolo­te la kiwan­go cha maji kuna­so­ge­za pwa­ni na kusa­ba­bis­ha mae­neo mapya ya miam­ba. Mara tu umba­li kati ya mae­neo mapya yali­y­o­let­wa una­po­vu­ka uwe­zo wa kusam­baa kwa spis­hi binaf­si, mzun­gu­ko wa jeni una­ka­tis­hwa na tofau­ti za kije­ne­ti­ki huku­sa­ny­i­ka kati ya ida­di ya watu. Kupun­gua kwa kiwan­go cha maji baa­da­ye kuna­we­za kusa­ba­bis­ha kuchan­ga­ny­i­ka kwa sekon­da­ri, amba­yo ina­on­go­za kwa kuon­ge­ze­ka kwa tofau­ti za kije­ne­ti­ki au uhu­sia­no wa kari­bu kati ya spis­hi mpya.

Uene­zi wa Jeni la Trop­he­us kati­ka Ziwa Tanganyika

Kulin­ga­na na ucham­bu­zi wa jene­ti­ki, kume­ku­wa na vipin­di vita­tu vya uene­zi wa Trop­he­us kati­ka ziwa. Kipin­di cha kwan­za kili­fa­ny­i­ka waka­ti wa onge­ze­ko la kiwan­go cha maji kati ya mia­ka mili­oni 1.1 hadi 550,000 ili­y­o­pi­ta, uene­zi wa pili uli­fa­ny­i­ka waka­ti wa kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kati ya mia­ka 390,000 hadi 360,000 ili­y­o­pi­ta, na uene­zi wa tatu uli­to­kea waka­ti wa kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kati ya mia­ka 190,000 hadi 170,000 ili­y­o­pi­ta. Maba­di­li­ko ya hali ya hewa mia­ka 17,000 ili­y­o­pi­ta yali­sa­ba­bis­ha kupun­gua kwa kasi kwa kiwan­go cha maji siyo tu kati­ka Tan­ga­ny­i­ka, bali pia kati­ka Ziwa Mala­wi na hata kukaus­ha Ziwa Vik­to­ria. Matu­kio haya yali­sa­wa­zis­ha mcha­ka­to wa uto­fau­tis­ha­ji wa Cich­lid kati­ka mazi­wa yote mata­tu. Mae­le­zo yana­y­o­we­za kue­le­we­ka zai­di ya mifu­mo ya kije­ne­ti­ki ya Trop­he­us yana­ju­mu­is­ha vipin­di vita­tu vya viwan­go vya chi­ni vya maji, amba­po kiwan­go kili­pun­gua kwa anga­lau mita 550, hivyo ziwa liki­ga­wa­ny­wa kati­ka mazi­wa mata­tu tofau­ti. Vikun­di vya Trop­he­us vili­ga­wa­ny­wa kati­ka vikun­di vita­tu vikuu, kulin­ga­na na mtD­NA na mzun­gu­ko wao kwe­nye mae­neo maa­lum ya ziwa, vili­vy­o­pe­wa maji­na ya viton­go­ji kwe­nye pwani:

Kikun­di A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Kikun­di A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Kikun­di A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Kikun­di A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Kikun­di B (Rutun­ga, Kiriza)
Kikun­di C (Kyeso II.)
Kikun­di D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Kikun­di E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Kikun­di F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Kikun­di G (Wapem­be kusi­ni, Kato­to II., Mvua II.)
Kikun­di H (Wapem­be kaskazini)


Na obráz­ku sú zná­zor­ne­né vzťa­hy medzi jed­not­li­vý­mi sku­pi­na­mi rodu Trop­he­us a ich loka­li­zá­cia v jazere.


The rela­ti­ons­hips bet­we­en indi­vi­du­al groups of the genus Trop­he­us and the­ir loca­ti­ons in the lake are illu­stra­ted in the picture.


Auf dem Bild sind die Bez­ie­hun­gen zwis­chen den ein­zel­nen Grup­pen der Gat­tung Trop­he­us und deren Stan­dor­ten im See dargestellt.


Kati­ka picha, uhu­sia­no kati ya vikun­di binaf­si vya jena­si ya Trop­he­us na mae­neo yao kati­ka ziwa unavyoonyeshwa.

Tropheus Phylog[1]

Pri­már­ne šíre­nie rodu Trop­he­us bolo pod­mie­ne­né sil­ným zvý­še­ním hla­di­ny jaze­ra asi pred 700 000 rok­mi. Prvé dve sku­pi­ny (A a B) pochá­dza­li z obsa­de­nia sever­ných čas­tí jaze­ra, sku­pi­na C a D vzni­ka­la na západ­nom pobre­ží cen­trál­nej čas­ti jaze­ra a sku­pi­na E sa roz­ví­ja­la na výcho­de stred­nej čas­ti jaze­ra. Sku­pi­ny F, G a H sa najp­rav­de­po­dob­nej­šie udo­mác­ni­li na juhu jaze­ra. Tre­ba upo­zor­niť, že nedáv­no obja­ve­ná ôsma sku­pi­na C v Kyeso prav­de­po­dob­ne repre­zen­tu­je Trop­he­us annec­tens, pre­to­že Kyeso je loka­li­zo­va­né v tes­nej blíz­kos­ti typu vzo­riek rýb, kto­rý popí­sal Bou­len­ger v roku 1990. Tie­to ryby žili v blíz­kos­ti rýb, kto­ré pat­ria do sku­pi­ny A2, kto­rú obja­vi­li na oboch stra­nách cen­trál­nej čas­ti jazera.

Mor­fo­lo­gic­ké ana­lý­zy uká­za­li, že šesť zo sied­mich jedin­cov malo šty­ri lúče na anál­nej plut­ve a sied­my jedi­nec mal lúčov päť. Ďal­ších pať jedin­cov ulo­ve­ných v Kyeso malo šesť anál­nych lúčov a tiež sa odli­šo­va­li v tva­re úst a sfar­be­ní od T. annec­tens. Je zau­jí­ma­vé, že ryby odchy­te­né v loka­li­te Kyeso pred­tým ozna­če­né ako T. annec­tens pat­ria do sku­pi­ny C na roz­diel od Trop­he­us pol­li (sku­pi­na E) z opač­nej stra­ny jaze­ra, hoci majú podob­nú mor­fo­ló­giu, počet lúčov anál­nej plut­vy a sfarbenie.


The pri­ma­ry spre­ad of the genus Trop­he­us was con­di­ti­oned by a sig­ni­fi­cant inc­re­a­se in the lake level around 700,000 years ago. The first two groups (A and B) ori­gi­na­ted from the occu­pa­ti­on of the nort­hern parts of the lake, groups C and D deve­lo­ped on the wes­tern sho­re of the cen­tral part of the lake, and group E evol­ved in the east of the cen­tral part of the lake. Groups F, G, and H most like­ly beca­me estab­lis­hed in the south of the lake. It should be noted that the recen­tly dis­co­ve­red eighth group C in Kyeso pro­bab­ly repre­sents Trop­he­us annec­tens, as Kyeso is loca­ted in clo­se pro­xi­mi­ty to the type sam­ples of fish desc­ri­bed by Bou­len­ger in 1990. The­se fish lived near fish belo­n­ging to group A2, which was dis­co­ve­red on both sides of the cen­tral part of the lake.

Morp­ho­lo­gi­cal ana­ly­ses sho­wed that six out of seven indi­vi­du­als had four rays on the anal fin, and the seventh indi­vi­du­al had five rays. Anot­her five indi­vi­du­als caught in Kyeso had six anal rays and also dif­fe­red in mouth sha­pe and colo­ra­ti­on from T. annec­tens. Inte­res­tin­gly, the fish caught at the Kyeso site pre­vi­ous­ly iden­ti­fied as T. annec­tens belo­ng to group C, unli­ke Trop­he­us pol­li (group E) from the oppo­si­te side of the lake, alt­hough they have simi­lar morp­ho­lo­gy, the num­ber of anal fin rays, and coloration.


Die pri­mä­re Verb­re­i­tung der Gat­tung Trop­he­us wur­de durch einen sig­ni­fi­kan­ten Ans­tieg des Sees­pie­gels vor etwa 700.000 Jah­ren bedingt. Die ers­ten bei­den Grup­pen (A und B) stamm­ten von der Besied­lung der nörd­li­chen Tei­le des Sees, Grup­pen C und D ent­wic­kel­ten sich am west­li­chen Ufer des zen­tra­len Teils des Sees, und Grup­pe E ents­tand im Osten des zen­tra­len Teils des Sees. Grup­pen F, G und H haben sich höchst­wahrs­che­in­lich im Süden des Sees ange­sie­delt. Es ist zu beach­ten, dass die kürz­lich ent­dec­kte ach­te Grup­pe C in Kyeso wahrs­che­in­lich Trop­he­us annec­tens reprä­sen­tiert, da Kyeso in unmit­tel­ba­rer Nähe der von Bou­len­ger im Jahr 1990 besch­rie­be­nen Typus­pro­ben von Fis­chen liegt. Die­se Fis­che leb­ten in der Nähe von Fis­chen, die zur Grup­pe A2 gehören, die auf bei­den Sei­ten des zen­tra­len Teils des Sees ent­dec­kt wurde.

Morp­ho­lo­gis­che Ana­ly­sen zeig­ten, dass sechs von sie­ben Indi­vi­du­en vier Strah­len auf der Afterf­los­se hat­ten und das sieb­te Indi­vi­du­um fünf Strah­len hat­te. Wei­te­re fünf in Kyeso gefan­ge­ne Indi­vi­du­en hat­ten sechs Afterf­los­sens­trah­len und unters­chie­den sich auch in der Form des Mauls und der Fär­bung von T. annec­tens. Inte­res­san­ter­we­i­se gehören die in der Kyeso-​Stelle gefan­ge­nen Fis­che, die zuvor als T. annec­tens iden­ti­fi­ziert wur­den, zur Grup­pe C, im Gegen­satz zu Trop­he­us pol­li (Grup­pe E) von der gege­nüber­lie­gen­den Sei­te des Sees, obwohl sie eine ähn­li­che Morp­ho­lo­gie, Anzahl der Afterf­los­sens­trah­len und Fär­bung haben.


Usam­ba­za­ji wa kwan­za wa jena­si ya Trop­he­us uli­to­ka­na na onge­ze­ko kub­wa la kiwan­go cha ziwa tak­ri­ba­ni mia­ka 700,000 ili­y­o­pi­ta. Vikun­di vya kwan­za viwi­li (A na B) vilian­zia na eneo la kas­ka­zi­ni la ziwa, vikun­di C na D vili­ji­to­ke­za kwe­nye pwa­ni ya mag­ha­ri­bi ya sehe­mu ya kati ya ziwa, na kun­di E lika­en­de­lea mas­ha­ri­ki mwa sehe­mu ya kati ya ziwa. Vikun­di F, G, na H huen­da vilian­za kuji­to­ke­za kusi­ni mwa ziwa. Ni muhi­mu kutam­bua kuwa kun­di la nane lili­lo­gun­du­li­wa hivi kari­bu­ni C huko Kyeso lina­wa­ki­lis­ha Trop­he­us annec­tens, kwa­ni Kyeso iko kari­bu na sam­pu­li za aina za sama­ki zili­zo­ele­ze­wa na Bou­len­ger mwa­ka 1990. Sama­ki hawa wali­ku­wa kari­bu na sama­ki wana­oan­gu­kia kwe­nye kun­di A2, amba­lo lili­bai­ni­ka pan­de zote mbi­li za sehe­mu ya kati ya ziwa.

Ucham­bu­zi wa umbo uli­ony­es­ha kuwa sita kati ya saba ya watu wali­ku­wa na tin­di nne kwe­nye fini ya haja, na mmo­ja ali­ku­wa na tin­di tano. Watu wen­gi­ne wata­no wali­oka­mat­wa Kyeso wali­ku­wa na tin­di sita kwe­nye fini ya haja na pia wali­to­fau­tia­na kwe­nye umbo la mdo­mo na ran­gi na T. annec­tens. Kuvu­tia, sama­ki wali­oka­mat­wa eneo la Kyeso awa­li wali­oit­wa T. annec­tens wana­hu­sia­na na kun­di C, tofau­ti na Trop­he­us pol­li (kun­di E) upan­de mwin­gi­ne wa ziwa, inga­wa wana umbo sawa, ida­di ya tin­di kwe­nye fini ya haja, na rangi.


Väč­ši­na hlav­ných sku­pín sa roz­ši­ro­va­la do sused­ných oblas­tí počas dru­hé­ho roz­ší­re­nia asi pred 400 000 rok­mi a sku­pi­ny A a D zvlád­li pre­sun k pro­ti­ľah­lé­mu pobre­žiu cen­trál­nej čas­ti Tan­ga­ni­ky. V tom­to obdo­bí sa po obsa­de­ní východ­né­ho pobre­žia sku­pi­na A roz­de­li­la na 4 odliš­né pod­sku­pi­ny. Pod­sku­pi­ny A1A3 sa prav­de­po­dob­ne obja­vi­li po expan­zii na výcho­de sever­né­ho pobre­žia. Pod­sku­pi­na A2 pochá­dza­la z obsa­de­nia seve­ro­zá­pad­né­ho pobre­žia na seve­re aj v stred­nej čas­ti jaze­ra, zatiaľ čo pod­sku­pi­na A4 prav­de­po­dob­ne pochá­dza­la z kolo­ni­zá­cie východ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia. Sku­pi­na D prav­de­po­dob­ne obsa­di­la veľ­mi krát­ky úsek v oblas­ti Cape Kib­we­sa, kam sa pre­síd­li­li zo západ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia. To bolo mož­né jedi­ne v obdo­bí pred 400000 rok­mi, keď kles­la hla­di­na o 550 m, pre­to­že Trop­he­usy nie sú schop­né sa pre­sú­vať pri zvý­še­ní vod­nej hla­di­ny a tým aj zväč­še­ní vzdia­le­nos­tí medzi skal­na­tý­mi čas­ťa­mi jaze­ra cez voľ­nú vodu. Iba pokles hla­di­ny o 550 m posta­čo­val na to, aby sa skal­na­té dno dosta­lo do hĺb­ky asi 50 m, čím sa utvo­ri­li pod­mien­ky na pre­sun Tropheusov.

Roz­ší­re­nie Tropheus“Kirschfleck”, kto­ré pat­ria do sku­pi­ny F na východ­nom pobre­ží cen­trál­nej čas­ti jaze­ra a na sever od Kib­we­sa, sa zdá byť záhad­né pod­ľa súčas­né­ho roz­ší­re­nia ostat­ných čle­nov tej­to sku­pi­ny (F) na juho­zá­pa­de oko­lo Came­ron Bay. V oblas­ti Kib­we­sa žijú v blíz­kos­ti tri varian­ty Trop­he­usov (Trop­he­us pol­li, T.“Kibwesa” a T.“Kirschfleck”). Pred­sa však vo vzor­kách T.“Kirschfleck” sa zis­ti­lo pod­ľa mtD­NA, že pat­ri­li dvom sku­pi­nám, čo naz­na­ču­je krí­že­nie prav­de­po­dob­ne pôvod­ných oby­va­te­ľov tej­to oblas­ti – sku­pi­ny T. pol­li (E) a pre­síd­le­ných T. Kirschf­leck” (F). Exis­tu­jú dve alter­na­tí­vy: zástup­co­via sku­pi­ny F sa moh­li pre­su­núť pozdĺž západ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia až k hra­ni­ci stred­nej čas­ti jaze­ra. Zostá­va však nejas­né, ako sa moh­la sku­pi­na F pre­su­núť cez tak širo­kú oblasť str­mo kle­sa­jú­ce­ho pobre­žia na zápa­de juž­né­ho pobre­žia, kto­ré v súčas­nos­ti obý­va­jú ryby sku­pi­ny D, bez toho aby zane­cha­li neja­kú gene­tic­kú sto­pu ale­bo men­šiu popu­lá­ciu. Alter­na­tív­ne vysvet­le­nie by moh­lo byť, že sku­pi­na F sa pôvod­ne šíri­la pozdĺž juho­vý­chod­né­ho pobre­žia od Kib­we­sa asi po Wapem­be a neskôr bola nahra­de­ná pre­síd­le­ný­mi zástup­ca­mi sku­pi­ny A, tak­že hap­lo­ty­py (sku­pi­na alel v jed­nom chro­mo­zó­me pre­ná­ša­ná z gene­rá­cie na gene­rá­ciu spo­loč­ne, pri­čom poto­mok dedí dva hap­lo­ty­py – jeden od otca a dru­hý od mat­ky) sku­pi­ny F v Kib­we­sa sú pozos­tat­ky pôvod­ne pod­stat­ne roz­ší­re­nej­šej sku­pi­ny. Ďalej by k tej­to hypo­té­ze bolo mož­né dodať, že sku­pi­na F dru­hot­ne osíd­li­la ich súčas­né teri­tó­rium v oko­lí Came­ron Bay na juho­zá­pa­de počas hlav­né­ho obdo­bia stú­pa­nia hla­di­ny jaze­ra pred 400 000 rok­mi. To by vysvet­ľo­va­lo prí­tom­nosť dvoch odliš­ných hap­lo­ty­pov v popu­lá­cii v Mvua (F a G), ako násle­dok krí­že­nia po dru­hot­nom kon­tak­te so zástup­ca­mi sku­pi­ny F. Ak je táto hypo­té­za prav­di­vá, táto kolo­ni­zá­cia moh­la úpl­ne nahra­diť pred­tým sa vysky­tu­jú­cu sku­pi­nu G, kto­rá má v súčas­nos­ti cen­trum výsky­tu juž­ne od ústia rie­ky Lufu­bu. Ak berie­me do úva­hy fakt, že rie­ka Lufu­bu, ako tre­tí naj­väč­ší zdroj vody pre jaze­ro, pred­sta­vu­je vyso­ko sta­bil­nú eko­lo­gic­kú bari­é­ru, kto­rá odde­ľu­je pobre­žie hory Chai­ti­ka od polo­os­tro­va Inan­gu, potom sku­pi­na G si moh­la udr­žia­vať oblasť pôvod­né­ho roz­ší­re­nia juž­ne od rie­ky Lufu­bu, ale bola nahra­de­ná zástup­ca­mi sku­pi­ny F v Came­ron Bay po pokle­se hladiny.

Počas tre­tie­ho šíre­nia asi pred 200 000 rok­mi sa šíri­li 3 pod­sku­pi­ny sku­pi­ny A pozdĺž pobre­žia, kde sa pôvod­ne vysky­to­va­li. Pod­sku­pi­na A2 sa muse­la pre­miest­niť krí­žom cez jaze­ro z juž­né­ho okra­ja cen­trál­nej čas­ti na východ­né pobre­žie juž­nej čas­ti jaze­ra. Pod­sku­pi­ny A2A4 sa roz­ší­ri­li pozdĺž juho­vý­chod­né­ho pobre­žia viac na juh jaze­ra. V loka­li­te Wapem­be na seve­re sa u jed­né­ho jedin­ca zis­til hap­lo­typ, pod­ľa kto­ré­ho pat­rí do sku­pi­ny H, kto­rá sa roz­ší­ri­la pri pri­már­nom šíre­ní a všet­ky ďal­šie jedin­ce pari­li do dvoch pod­sku­pín A. Dva odliš­né Trop­he­usy žijú v blíz­ko prí­buz­nom vzťa­hu blíz­ko Wapem­be. V Kato­to, hlav­nej hra­ni­ci medzi sku­pi­na­mi A a G sa zis­ti­lo asi 50 % popu­lá­cie s hap­lo­ty­pom sku­pi­ny G a 50% z pod­sku­pín A2A4. Pod­sku­pi­na A2 sa zis­ti­la aj v loka­li­te Katu­ku­la, ale táto popu­lá­cia je tvo­re­ná pre­važ­ne ryba­mi zo sku­pi­ny G.


Most of the main groups expan­ded into adja­cent are­as during the second expan­si­on around 400,000 years ago, and groups A and D mana­ged to move to the oppo­si­te sho­re of the cen­tral part of Lake Tan­ga­ny­i­ka. During this peri­od, after occu­py­ing the eas­tern sho­re, group A split into four dis­tinct subg­roups. Subg­roups A1 and A3 like­ly emer­ged after expan­ding to the east of the nort­hern sho­re. Subg­roup A2 ori­gi­na­ted from the occu­pa­ti­on of the nort­hwest sho­re in the north and cen­tral parts of the lake, whi­le subg­roup A4 pro­bab­ly resul­ted from the colo­ni­za­ti­on of the eas­tern part of the sout­hern sho­re. Group D like­ly occu­pied a very short sec­ti­on near Cape Kib­we­sa, mig­ra­ting from the wes­tern part of the sout­hern sho­re. This was only possib­le around 400,000 years ago when the lake level drop­ped by 550 meters, as Trop­he­us can­not move during rising water levels, which would inc­re­a­se dis­tan­ces bet­we­en roc­ky parts of the lake over open water. Only a drop in the level by 550 meters was suf­fi­cient for the roc­ky bot­tom to reach a depth of about 50 meters, cre­a­ting con­di­ti­ons for the move­ment of Tropheus.

The expan­si­on of Trop­he­us Kirschf­leck,” belo­n­ging to group F, on the eas­tern sho­re of the cen­tral part of the lake and north of Kib­we­sa, seems mys­te­ri­ous com­pa­red to the cur­rent dis­tri­bu­ti­on of other mem­bers of this group (F) to the sout­hwest around Came­ron Bay. In the Kib­we­sa area, three Trop­he­us variants (Trop­he­us pol­li, T. Kib­we­sa,” and T. Kirschf­leck”) live in clo­se pro­xi­mi­ty. Howe­ver, in T. Kirschf­leck” sam­ples, two groups were iden­ti­fied accor­ding to mtD­NA, indi­ca­ting crossb­re­e­ding bet­we­en pro­bab­ly ori­gi­nal inha­bi­tants of this area – T. pol­li (E) group and relo­ca­ted T. Kirschf­leck” (F) group. The­re are two alter­na­ti­ves: repre­sen­ta­ti­ves of group F could have moved along the wes­tern part of the sout­hern sho­re to the bor­der of the cen­tral part of the lake. Howe­ver, it remains unc­le­ar how group F could have moved across such a wide area of ste­ep­ly des­cen­ding wes­tern sho­re on the sout­hern coast, cur­ren­tly inha­bi­ted by fish from group D, wit­hout lea­ving any gene­tic tra­ce or a smal­ler popu­la­ti­on. Alter­na­ti­ve­ly, the group F might have ini­tial­ly spre­ad along the sout­he­as­tern sho­re from Kib­we­sa to Wapem­be and later was repla­ced by relo­ca­ted repre­sen­ta­ti­ves of group A, so hap­lo­ty­pes (a group of alle­les on one chro­mo­so­me pas­sed from gene­ra­ti­on to gene­ra­ti­on toget­her, with offs­pring inhe­ri­ting two hap­lo­ty­pes – one from the fat­her and one from the mot­her) of group F in Kib­we­sa are rem­nants of the ori­gi­nal­ly much more exten­si­ve group. Furt­her­mo­re, accor­ding to this hypot­he­sis, group F might have secon­da­ry colo­ni­zed the­ir cur­rent ter­ri­to­ry around Came­ron Bay in the sout­hwest during the main peri­od of rising lake levels befo­re 400,000 years ago. This would explain the pre­sen­ce of two dif­fe­rent hap­lo­ty­pes in the popu­la­ti­on in Mvua (F and G) as a result of crossb­re­e­ding after secon­da­ry con­tact with repre­sen­ta­ti­ves of group F. If this hypot­he­sis is true, this colo­ni­za­ti­on could have com­ple­te­ly repla­ced the pre­vi­ous­ly occur­ring group G, which cur­ren­tly has the cen­ter of occur­ren­ce south of the Lufu­bu River estu­ary. Con­si­de­ring the fact that the Lufu­bu River, as the third-​largest sour­ce of water for the lake, repre­sents a high­ly stab­le eco­lo­gi­cal bar­rier sepa­ra­ting the coast of the Chai­ti­ka Moun­tains from the Inan­gu Penin­su­la, then group G could have main­tai­ned the area of the ori­gi­nal dis­tri­bu­ti­on south of the Lufu­bu River but was repla­ced by repre­sen­ta­ti­ves of group F in Came­ron Bay after the drop in the lake level.

During the third expan­si­on around 200,000 years ago, three subg­roups of group A spre­ad along the coast whe­re they ori­gi­nal­ly occur­red. Subg­roup A2 had to move across the lake from the sout­hern edge of the cen­tral part to the eas­tern sho­re of the sout­hern part of the lake. Subg­roups A2 and A4 exten­ded along the sout­he­as­tern coast furt­her to the south of the lake. In the Wapem­be loca­ti­on in the north, one indi­vi­du­al was found to have a hap­lo­ty­pe belo­n­ging to group H, which spre­ad during the pri­ma­ry expan­si­on, and all other indi­vi­du­als pai­red into two subg­roups A. Two dis­tinct Trop­he­us indi­vi­du­als live in clo­se pro­xi­mi­ty in the rela­ti­ve rela­ti­ons­hip near Wapem­be. In Kato­to, the main boun­da­ry bet­we­en groups A and G, about 50% of the popu­la­ti­on was found with a hap­lo­ty­pe of group G and 50% from subg­roups A2 and A4. Subg­roup A2 was also found in the Katu­ku­la loca­ti­on, but this popu­la­ti­on is main­ly com­po­sed of fish from group G.


Die Mehr­he­it der Hauptg­rup­pen erwe­i­ter­te sich wäh­rend der zwe­i­ten Ausb­re­i­tung vor etwa 400.000 Jah­ren in benach­bar­te Gebie­te, und die Grup­pen A und D schaff­ten es, zur gege­nüber­lie­gen­den Küs­te des zen­tra­len Teils des Tan­gan­ji­ka­se­es zu gelan­gen. Wäh­rend die­ser Peri­ode, nach der Beset­zung der öst­li­chen Küs­te, spal­te­te sich Grup­pe A in vier vers­chie­de­ne Unter­grup­pen. Die Unter­grup­pen A1 und A3 ents­tan­den wahrs­che­in­lich nach der Expan­si­on nach Osten entlang der nörd­li­chen Küs­te. Die Unter­grup­pe A2 stamm­te aus der Beset­zung der nor­dwest­li­chen Küs­te im Nor­den und in der Mit­te des Sees, wäh­rend die Unter­grup­pe A4 wahrs­che­in­lich aus der Kolo­ni­sie­rung des öst­li­chen Teils der süd­li­chen Küs­te resul­tier­te. Grup­pe D besetz­te wahrs­che­in­lich einen sehr kur­zen Abschnitt in der Nähe von Cape Kib­we­sa, wan­der­te von der west­li­chen Sei­te der süd­li­chen Küs­te aus. Dies war nur mög­lich vor etwa 400.000 Jah­ren, als der Sees­pie­gel um 550 Meter sank, da sich Trop­he­us wäh­rend ste­i­gen­der Was­sers­tän­de nicht bewe­gen kann, was die Ent­fer­nun­gen zwis­chen den fel­si­gen Tei­len des Sees über fre­ies Was­ser erhöhen wür­de. Nur ein Abfall des Pegels um 550 Meter reich­te aus, damit der fel­si­ge Boden eine Tie­fe von etwa 50 Metern erre­ich­te und Bedin­gun­gen für die Bewe­gung von Trop­he­us ges­chaf­fen wurden.

Die Ausb­re­i­tung von Trop­he­us Kirschf­leck”, die zur Grup­pe F gehört, an der öst­li­chen Küs­te des zen­tra­len Teils des Sees und nörd­lich von Kib­we­sa, sche­int im Verg­le­ich zur aktu­el­len Ver­te­i­lung ande­rer Mitg­lie­der die­ser Grup­pe (F) im Südwes­ten um Came­ron Bay mys­te­ri­ös zu sein. In der Gegend von Kib­we­sa leben drei Tropheus-​Varianten (Trop­he­us pol­li, T. Kib­we­sa” und T. Kirschf­leck”) in unmit­tel­ba­rer Nähe. In den Pro­ben von T. Kirschf­leck” wur­den jedoch zwei Grup­pen gemäß mtD­NA iden­ti­fi­ziert, was auf eine Kre­uzung zwis­chen wahrs­che­in­lich urs­prün­gli­chen Bewoh­nern die­ses Gebiets – Grup­pe T. pol­li (E) und umge­sie­del­ten T. Kirschf­leck” (F) – hin­we­ist. Es gibt zwei Alter­na­ti­ven: Ver­tre­ter der Grup­pe F hät­ten sich entlang der west­li­chen Sei­te der süd­li­chen Küs­te bis an die Gren­ze des zen­tra­len Teils des Sees bewe­gen kön­nen. Es ble­ibt jedoch unk­lar, wie die Grup­pe F über eine so wei­te Flä­che ste­il abfal­len­der west­li­cher Küs­te an der Süd­küs­te hät­te wan­dern kön­nen, die der­ze­it von Fis­chen der Grup­pe D bewohnt wird, ohne dabei gene­tis­che Spu­ren oder eine kle­i­ne­re Popu­la­ti­on zu hin­ter­las­sen. Als Alter­na­ti­ve könn­te die Grup­pe F sich urs­prün­glich entlang der südöst­li­chen Küs­te von Kib­we­sa bis nach Wapem­be aus­geb­re­i­tet haben und wur­de spä­ter durch umge­sie­del­te Ver­tre­ter der Grup­pe A ersetzt. Daher sind Hap­lo­ty­pen (eine Grup­pe von Alle­len auf einem Chro­mo­som, die von Gene­ra­ti­on zu Gene­ra­ti­on geme­in­sam wei­ter­ge­ge­ben wer­den, wobei der Nach­kom­me zwei Hap­lo­ty­pen erbt – einen vom Vater und einen von der Mut­ter) der Grup­pe F in Kib­we­sa Über­res­te der urs­prün­glich viel umfan­gre­i­che­ren Grup­pe. Darüber hinaus könn­te nach die­ser Hypot­he­se die Grup­pe F wäh­rend der Haupt­pe­ri­ode des Ans­tiegs des Sees­pie­gels vor 400.000 Jah­ren ihr der­ze­i­ti­ges Ter­ri­to­rium um Came­ron Bay im Südwes­ten sekun­där kolo­ni­siert haben. Dies wür­de die Anwe­sen­he­it von zwei vers­chie­de­nen Hap­lo­ty­pen in der Bevöl­ke­rung in Mvua (F und G) als Ergeb­nis von Kre­uzung nach dem sekun­dä­ren Kon­takt mit Ver­tre­tern der Grup­pe F erk­lä­ren. Wenn die­se Hypot­he­se wahr ist, könn­te die­se Kolo­ni­sie­rung die zuvor auft­re­ten­de Grup­pe G volls­tän­dig ersetzt haben, die der­ze­it das Zen­trum des Auft­re­tens süd­lich der Mün­dung des Flus­ses Lufu­bu hat. Ange­sichts der Tat­sa­che, dass der Fluss Lufu­bu als drittg­rößte Was­se­rqu­el­le für den See eine sehr sta­bi­le öko­lo­gis­che Bar­rie­re dars­tellt, die die Küs­te der Chaitika-​Berge von der Inangu-​Halbinsel trennt, könn­te die Grup­pe G das Gebiet der urs­prün­gli­chen Verb­re­i­tung süd­lich des Flus­ses Lufu­bu bei­be­hal­ten haben, wur­de aber durch Ver­tre­ter der Grup­pe F in Came­ron Bay nach dem Rück­gang des Sees­pie­gels ersetzt.

Wäh­rend der drit­ten Ausb­re­i­tung vor etwa 200.000 Jah­ren bre­i­te­ten sich drei Unter­grup­pen der Grup­pe A entlang der Küs­te aus, wo sie urs­prün­glich vor­ka­men. Die Unter­grup­pe A2 muss­te über den See vom süd­li­chen Rand des zen­tra­len Teils zur öst­li­chen Küs­te des süd­li­chen Teils des Sees zie­hen. Die Unter­grup­pen A2 und A4 ers­trec­kten sich entlang der südöst­li­chen Küs­te wei­ter nach Süden. Am Stan­dort Wapem­be im Nor­den wur­de bei einem Indi­vi­du­um ein Hap­lo­typ gefun­den, der zur Grup­pe H gehört, die sich wäh­rend der pri­mä­ren Ausb­re­i­tung verb­re­i­te­te, und alle ande­ren Indi­vi­du­en paar­ten sich in zwei Unter­grup­pen A. Zwei vers­chie­de­ne Tropheus-​Individuen leben in unmit­tel­ba­rer Nähe in der rela­ti­ven Bez­ie­hung nahe Wapem­be. In Kato­to, der Hauptg­ren­ze zwis­chen den Grup­pen A und G, wur­de bei etwa 50% der Bevöl­ke­rung ein Hap­lo­typ der Grup­pe G und bei 50% aus den Unter­grup­pen A2 und A4 fest­ges­tellt. Die Unter­grup­pe A2 wur­de auch am Stan­dort Katu­ku­la gefun­den, aber die­se Popu­la­ti­on bes­teht haupt­säch­lich aus Fis­chen der Grup­pe G.


Zai­di ya makun­di makuu yali­sam­baa kati­ka mae­neo jira­ni waka­ti wa upa­nu­zi wa pili tak­ri­ba­ni mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta, na makun­di A na D yali­fa­ni­ki­wa kuha­mia upan­de wa pili wa pwa­ni ya kati­ka­ti ya Ziwa Tan­ga­ny­i­ka. Kati­ka kipin­di hiki, baa­da ya kuha­mia pwa­ni ya mas­ha­ri­ki, kun­di la A lili­ga­wa­ny­i­ka kati­ka vikun­di 4 tofau­ti. Vikun­di A1 na A3 lab­da vili­ji­to­ke­za baa­da ya upa­nu­zi upan­de wa mas­ha­ri­ki wa pwa­ni ya kas­ka­zi­ni. Kikun­di cha A2 kilian­zia uva­mi­zi wa pwa­ni ya kaskazini-​magharibi kas­ka­zi­ni na kati­ka­ti mwa ziwa, waka­ti kikun­di cha A4 kili­pa­ti­ka­na kuto­ka­na na uko­lo­ni wa sehe­mu ya mas­ha­ri­ki ya pwa­ni ya kusi­ni. Kikun­di cha D kili­chu­kua kwa uwe­ze­ka­no sehe­mu fupi sana kati­ka eneo la Cape Kib­we­sa, kiki­ha­mia kuto­ka sehe­mu ya mag­ha­ri­bi ya pwa­ni ya kusi­ni. Hii ili­ku­wa ni waka­ti wa pekee kari­bu mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta, amba­po kiwan­go cha maji kilis­hu­ka kwa mita 550. Trop­he­us hawa­we­zi kuha­mia waka­ti wa onge­ze­ko la kiwan­go cha maji, hivyo kuon­ge­ze­ka kwa umba­li kati ya sehe­mu za miam­ba za ziwa juu ya maji wazi. Kupun­gua kwa mita 550 tu kuli­tos­ha kwa saka­fu ya miam­ba kufi­kia kina cha tak­ri­ba­ni mita 50, kuun­da mazin­gi­ra ya uha­mia­ji wa Tropheus.

Usam­ba­za­ji wa Trop­he­us Kirschf­leck,” wana­opa­ti­ka­na kwe­nye kun­di F kwe­nye mwam­bao wa mas­ha­ri­ki wa sehe­mu ya kati ya ziwa na kas­ka­zi­ni mwa Kib­we­sa, una­one­ka­na kuwa wa kisi­ri kulin­ga­na na usam­ba­za­ji wa sasa wa wana­cha­ma wen­gi­ne wa kun­di hili (F) kusi­ni mag­ha­ri­bi mwa Came­ron Bay. Kwe­nye eneo la Kib­we­sa, kuna aina tatu za Trop­he­us (Trop­he­us pol­li, T.“Kibwesa,” na T.“Kirschfleck”) wana­ois­hi kari­bu. Hata hivyo, kwe­nye sam­pu­li za T.“Kirschfleck,” kulin­ga­na na mtD­NA, wali­ku­wa sehe­mu ya makun­di mawi­li, iki­ony­es­ha mchan­ga­ny­i­ko kati ya waka­zi wa awa­li wa eneo hili – kun­di la T. pol­li (E) na T. Kirschf­leck” wali­oha­mis­hwa (F). Kuna njia mbi­li mba­da­la: wawa­ki­lis­hi wa kun­di F wan­ge­we­za kuha­ma kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mag­ha­ri­bi hadi mpa­ka wa sehe­mu ya kati ya ziwa. Hata hivyo, ina­ba­ki wazi jin­si kun­di F lili­vy­o­we­za kuha­mia eneo kub­wa la pwa­ni ya kusi­ni mag­ha­ri­bi ina­y­os­hu­ka kwa kasi, amba­yo kwa sasa ina­ka­li­wa na sama­ki wa kun­di D, bila kuacha isha­ra yoy­o­te ya kije­ne­ti­ki au ida­di ndo­go ya watu. Mae­le­zo mba­da­la yana­we­za kuwa kwam­ba kun­di F awa­li lili­sam­baa kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mas­ha­ri­ki kuto­ka Kib­we­sa hadi Wapem­be na baa­da­ye lika­chu­ku­li­wa na wawa­ki­lis­hi wa kun­di A, hivyo hap­lo­ty­pes (kun­di la ale­li kwe­nye kro­mo­so­mu moja lina­lo­pi­tis­hwa pamo­ja kuto­ka kiza­zi hadi kiza­zi, na uzao una­rit­hi hap­lo­ty­pes mbi­li – moja kuto­ka kwa baba na nyin­gi­ne kuto­ka kwa mama) za kun­di F huko Kib­we­sa ni maba­ki ya kun­di lili­lo­sam­baa awa­li kwa kia­si kikub­wa. Zai­di ya hayo, kwa nad­ha­ria hii, ina­we­za kuon­ge­zwa kwam­ba kun­di F kili­ka­lia tena eneo lake la sasa kari­bu na Came­ron Bay kusi­ni mag­ha­ri­bi waka­ti wa kipin­di kikuu cha onge­ze­ko la kiwan­go cha maji ya ziwa tak­ri­ban mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta. Hii inge­e­le­za uwe­po wa hap­lo­ty­pes mbi­li tofau­ti kati­ka ida­di ya watu ya Mvua (F na G) kama mato­keo ya mchan­ga­ny­i­ko baa­da ya mawa­si­lia­no ya pili na wawa­ki­lis­hi wa kun­di F. Iki­wa nad­ha­ria hii ni kwe­li, uko­lo­ni huu unge­we­za kuchu­kua nafa­si kabi­sa kun­di lili­lo­ku­we­po hapo awa­li la G, amba­lo kwa sasa lina kito­vu cha usam­ba­za­ji kusi­ni mwa mdo­mo wa Mto Lufu­bu. Kwa kuzin­ga­tia ukwe­li kwam­ba Mto Lufu­bu, kama chan­zo cha tatu kikub­wa cha maji kwa ziwa, ina­wa­ki­lis­ha kizu­izi cha eko­lo­jia kili­cho­jen­gwa vizu­ri kina­cho­ten­ga­nis­ha pwa­ni ya Mli­ma Chai­ti­ka na Rasi ya Inan­gu, basi kun­di la G lin­ge­we­za kudu­mis­ha eneo la usam­ba­za­ji la awa­li kusi­ni mwa Mto Lufu­bu laki­ni lika­chu­ku­li­wa na wawa­ki­lis­hi wa kun­di F huko Came­ron Bay baa­da ya kupun­gua kwa viwan­go vya maji.

Waka­ti wa kue­nea kwa tatu kari­bu mia­ka 200,000 ili­y­o­pi­ta, vikun­di vita­tu vya kun­di A vili­sam­baa pwa­ni amba­po awa­li vili­ku­we­po. Kikun­di cha A2 kili­la­zi­mi­ka kuha­mia upan­de wa pili wa ziwa kuto­ka kwe­nye ukin­go wa kusi­ni wa sehe­mu ya kati hadi pwa­ni ya mas­ha­ri­ki ya sehe­mu ya kusi­ni ya ziwa. Vikun­di vya A2 na A4 vili­sam­baa kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mas­ha­ri­ki zai­di ya ziwa. Kati­ka eneo la Wapem­be kas­ka­zi­ni, mtu mmo­ja ali­gun­du­li­wa kuwa na hap­lo­ty­ping ina­y­o­mi­li­ki­wa na kun­di H, amba­yo ili­sam­baa waka­ti wa kue­nea kwa kwan­za, na watu wote wen­gi­ne wali­pan­gwa kati­ka vikun­di viwi­li vya A. Trop­he­us wawi­li tofau­ti wana­we­za kuone­ka­na wanais­hi kati­ka uhu­sia­no wa kari­bu kari­bu na Wapem­be. Kati­ka eneo la Kato­to, mpa­ka mkuu kati ya vikun­di vya A na G, tak­ri­ban 50% ya ida­di ya watu wali­ku­wa na hap­lo­ty­ping ya kun­di G, na 50% wali­ku­wa na vikun­di vya A2 na A4. Kikun­di cha A2 pia kili­gun­du­li­wa kati­ka eneo la Katu­ku­la, laki­ni ida­di ya watu hii kwa kia­si kikub­wa ina­ju­mu­is­ha sama­ki kuto­ka kun­di la G.


Súhrn

Trop­he­usy 7 sku­pín nezme­ni­li dra­ma­tic­ky ich roz­pä­tie výsky­tu, čo môže byť kvô­li sta­bi­li­te ich život­né­ho pro­stre­dia, kto­ré je tvo­re­né kol­mo kle­sa­jú­cim pobre­žím. Tie­to oblas­ti nebo­li prí­liš ovplyv­ne­né kolí­sa­ním hla­di­ny jaze­ra, pre­to­že sa pre­sú­va­li iba sme­rom dolu a hore pozdĺž úte­sov. Jed­na pod­sku­pi­na (A2) sa zis­ti­la tak­mer po celom jaze­re a aj jedin­ci zo vzdia­le­ných popu­lá­cií sú v úzkom vzťa­hu. Keď­že sa zis­ti­li podob­né cha­rak­te­ris­ti­ky roz­ší­re­nia aj iných rodov tan­ga­nic­kých cich­líd (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), prav­de­po­dob­ne mali zme­ny v jaze­re (kli­ma­tic­ké a geolo­gic­ké) podob­ný vplyv na gene­tic­kú štruk­tú­ru popu­lá­cií aj iných druhov.


Sum­ma­ry

The seven groups of Trop­he­us have not dra­ma­ti­cal­ly chan­ged the­ir dis­tri­bu­ti­on ran­ge, which may be att­ri­bu­ted to the sta­bi­li­ty of the­ir envi­ron­ment cha­rac­te­ri­zed by ver­ti­cal­ly des­cen­ding coast­li­nes. The­se are­as were less affec­ted by fluc­tu­ati­ons in the lake­’s water level, as the Trop­he­us moved only up and down along the cliffs. One subg­roup (A2) was found almost throug­hout the enti­re lake, and indi­vi­du­als from dis­tant popu­la­ti­ons show clo­se rela­ti­ons­hips. Simi­lar dis­tri­bu­ti­on cha­rac­te­ris­tics have been obser­ved in other gene­ra of Tan­ga­ny­i­kan cich­lids (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), sug­ges­ting that chan­ges in the lake (cli­ma­tic and geolo­gi­cal) like­ly had a simi­lar impact on the gene­tic struc­tu­re of popu­la­ti­ons of other species.


Zusam­men­fas­sung

Die sie­ben Grup­pen von Trop­he­us haben ihre Verb­re­i­tungs­be­re­i­che nicht dra­ma­tisch verän­dert, was auf die Sta­bi­li­tät ihrer Umge­bung zurück­zu­füh­ren sein könn­te, die durch sen­krecht abfal­len­de Küs­ten gep­rägt ist. Die­se Gebie­te wur­den von Sch­wan­kun­gen des See­was­ser­spie­gels wenig bee­in­flusst, da sich die Trop­he­us nur auf und ab entlang der Klip­pen beweg­ten. Eine Unter­grup­pe (A2) wur­de fast im gesam­ten See gefun­den, und Indi­vi­du­en aus ent­fern­ten Popu­la­ti­onen zei­gen enge Ver­bin­dun­gen. Da ähn­li­che Verb­re­i­tung­smerk­ma­le auch bei ande­ren Gat­tun­gen der Tanganjika-​Buntbarsche (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis) fest­ges­tellt wur­den, deutet dies darauf hin, dass Verän­de­run­gen im See (kli­ma­tis­che und geolo­gis­che) wahrs­che­in­lich einen ähn­li­chen Ein­fluss auf die gene­tis­che Struk­tur von Popu­la­ti­onen ande­rer Arten hatten.


Muh­ta­sa­ri

Trop­he­us wa makun­di 7 hawa­ja­ba­di­lis­ha sana eneo lao la usam­ba­za­ji, amba­lo lina­we­za kuwa kuto­ka­na na utu­li­vu wa mazin­gi­ra yao yana­y­o­to­ka­na na pwa­ni ina­y­os­hu­ka wima. Mae­neo haya hay­aku­at­hi­ri­wa sana na maba­di­li­ko ya kiwan­go cha ziwa, kwa­ni Trop­he­us wali­son­ga tu juu na chi­ni kan­do ya miam­ba. Kun­di moja (A2) lili­pa­ti­ka­na kari­bu kote ziwa, na watu binaf­si kuto­ka makun­di ya mba­li pia wanas­hi­ri­ki uhu­sia­no wa kari­bu. Kwa kuwa sifa sawa za usam­ba­za­ji zime­one­ka­na pia kwa maje­na­si men­gi­ne wa cich­lids wa Tan­ga­ny­i­ka (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), ni kwa kia­si kikub­wa kwam­ba maba­di­li­ko kati­ka ziwa (ya hali ya hewa na kiji­olo­jia) yali­ku­wa na atha­ri sawa kwe­nye muun­do wa kije­ne­ti­ki wa jamii za spis­hi nyingine.


Lite­ra­tú­ra

Baric, S. et al.: Phy­lo­ge­og­rap­hy and evo­lu­ti­on of the Tan­ga­ny­i­kan cich­lid genus Trop­he­us based upon mito­chon­drial DNA saqu­en­ces. J. Mol. Evol., 56, 2003, 54 – 68.
Cohen, A.S., Soreg­han, M.R., Scholz, C.A.: Esti­man­ting the age of for­ma­ti­on of lakes: An exam­ple from Lake Tan­ga­ny­i­ka, East Afri­can Rift Sys­tem. Geolo­gy, 21, 1993, 511 – 514.
Cohen, A.S. et al.: New pala­e­oge­og­rap­hic and lake-​level recons­truc­ti­ons of Lake Tan­ga­ny­i­ka: Impli­ca­ti­ons for tec­to­nic cli­ma­tic and bio­lo­gi­cal evo­lu­ti­on in a rift lake. Basin Res., 9, 1997, 107 – 132.
Gas­se, F. et al.: Water level fluc­tu­ati­ons of Lake Tan­ga­ny­i­ka in pha­se with oce­a­nic chan­ges during the last gla­cia­ti­on and degla­cia­ti­on. Natu­re, 342, 1989, 57 – 59.
Sturm­bau­er, C.: Explo­si­ve spe­cia­ti­on in cich­lid fis­hes of the Afri­can Gre­at Lakes: A dyna­mic model of adap­ti­ve radia­ti­on. J. Fish Biol., 53, 1998, 18 – 36.
Sturm­bau­er, C., Mey­er, A.: Gene­tic diver­gen­ce, spe­cia­ti­on and morp­ho­lo­gi­cal sta­sis in a line­a­ge of Afri­can cich­lid fis­hes. Natu­re, 358, 1992, 578 – 581.
Sturm­bau­er, C. et al.: Lake level fluc­tu­ati­on synch­ro­ni­ze gene­tic diver­gen­ces of cich­lid fis­hes in Afri­can lakes. Mol. Biol. Evol., 18, 2001, 144 – 154.

S pou­ži­tím uve­de­nej lite­ra­tú­ry spra­co­val: Róbert Toman


With the use of the pro­vi­ded lite­ra­tu­re, pro­ces­sed by: Róbert Toman.


Unter Ver­wen­dung der ange­ge­be­nen Lite­ra­tur verar­be­i­tet von: Róbert Toman.


Kwa kutu­mia mare­jeo yali­y­o­to­le­wa, ili­y­o­sin­dik­wa na: Róbert Toman.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Malawi Bloat – choroba afrických cichlíd

Hits: 14891

Autor prís­pev­ku – Róbert Toman

Jed­na z hlav­ných prí­čin neús­pe­chov cho­vu Trop­he­usov je ocho­re­nie, kto­ré­mu zvy­čaj­ne pod­ľah­nú všet­ky ryby behom nie­koľ­kých dní. Toto ocho­re­nie je zná­me pod náz­vom Mala­wi blo­at” ale­bo blo­at”, čo zna­me­ná nafúk­nu­tý”. Hoci sa ozna­ču­je ako mala­ws­ké ocho­re­nie, pos­ti­hu­je aj ryby z jaze­ra Vik­tó­ria a naj­mä Tan­ga­ni­ka. Naj­cit­li­vej­šie sú ryby, kto­ré sa živia pre­važ­ne rast­lin­nou potra­vou. Veľ­mi dôle­ži­té je roz­poz­nať prvé prí­zna­ky ocho­re­nia a ihneď zahá­jiť liečbu.

Prí­zna­ky ocho­re­nia sa pre­ja­vu­jú v nie­koľ­kých štádiách:

Ryby vypľú­va­jú potra­vu až úpl­ne pre­stá­va­jú žrať, pre­hý­ba­jú sa v bokoch zo stra­ny na stra­nu, zväč­ší sa im bruš­ná duti­na (nafúk­nu­tie) a z rit­né­ho otvo­ru im vychá­dza­jú ten­ké bie­le výka­ly namies­to nor­mál­nych čierno-​hnedých. V oko­lí rit­né­ho otvo­ru sa môžu vyskyt­núť čer­ve­né škvr­ny až vried­ky. Počas tých­to prí­zna­kov dochá­dza prav­de­po­dob­ne k váž­ne­mu poško­de­niu peče­ne, obli­čiek a ply­no­vé­ho mechúra.

Ryby veľ­mi schud­nú, skrý­va­jú sa, ležia na dne, kolí­šu sa, majú sťa­že­né dýcha­nie, stmav­nú a behom 12 dní hynú.

Prí­či­ny ochorenia

Je dosť prek­va­pu­jú­ce, aké rôz­ne prí­či­ny môžu spô­so­biť toto váž­ne ocho­re­nie a úhyn tých­to nád­her­ných rýb. Naj­čas­tej­šie sa jed­ná o chy­by cho­va­te­ľa a nej­de len o ocho­re­nie, kto­ré by zaprí­či­ni­lo nevhod­né kŕme­nie (napr. živá potra­va). Ide naprí­klad o väč­šie zása­hy do život­né­ho pro­stre­dia rýb v akvá­riu. Dôvo­dov je niekoľko

Stre­so­va­nie rýb

Trop­he­usy sú veľ­mi cit­li­vé na pôso­be­nie rôz­nych stre­so­rov a mno­hí cho­va­te­lia pri­pi­su­jú hlav­ný dôvod vzni­ku toh­to ocho­re­nia prá­ve pôso­be­niu stre­su. Tým sa zni­žu­je odol­nosť rýb voči ocho­re­niam. Ako stre­so­vý fak­tor sa naj­čas­tej­šie uplat­ňu­je pre­voz rýb, zme­na osád­ky akvá­ria (pri­dá­va­nie nových jedin­cov, naj­mä vlast­né­ho dru­hu a for­my), veľ­ká zme­na zaria­de­nia akvá­ria, odchyt rýb v akvá­riu. V pod­sta­te všet­ky ďal­šie fak­to­ry môže­me ozna­čiť za stresory.

Níz­ky počet jedin­cov chov­nej skupiny

Trop­he­usy žijú hie­rar­chic­ky v húfoch a v prí­pa­de malé­ho počtu jedin­cov ale­bo nedos­tat­ku úkry­tov domi­nant­ný jedi­nec (väč­ši­nou samec) napá­da ostat­né ryby svoj­ho dru­hu a formy.

Nespráv­ne kŕmenie

Trop­he­usy sú rast­li­nož­ra­vé ryby, pre­to sa neod­po­rú­ča skr­mo­vať živo­číš­ne biel­ko­vi­ny, naj­mä nie tep­lo­krv­ných živo­čí­chov (mäso). Hlav­nou zlož­kou potra­vy by mali byť kva­lit­né vloč­ko­vé krmi­vá na báze ria­sy (Spi­ru­li­na). Ďalej je mož­né skr­mo­vať rast­lin­né pro­duk­ty, ako je hláv­ko­vý šalát, vare­né ces­to­vi­ny a podob­ne. Ako dopl­nok sa môžu skr­mo­vať aj mra­ze­né cyk­lo­py, prí­pad­ne kva­lit­né patent­ky, žiab­ro­nôž­ky, ale iba dospe­lým rybám, kto­ré sú už odol­nej­šie. S tou­to potra­vou rad­šej opatr­ne, prí­pad­ne neexpe­ri­men­to­vať vôbec. Rast­li­nož­ra­vé ryby majú dlhý trá­via­ci sys­tém, čomu zod­po­ve­dá aj dlh­ší čas spra­co­va­nia potra­vy. Roz­klad nedos­ta­toč­ne strá­ve­nej ale­bo neú­pl­ne vylú­če­nej potra­vy v čre­vách, môže spô­so­biť podráž­de­nie črev­nej ste­ny a stre­so­vať ryby, čím sa záro­veň otvá­ra ces­ta pre inva­zív­ne parazity.

Pre­kr­mo­va­nie

Dôle­ži­té je podá­vať krmi­vo v malých dáv­kach, nie­koľ­ko­krát den­ne, aby nedoš­lo k jed­no­ra­zo­vé­mu pre­kŕ­me­niu rýb. Trop­he­usy sú veľ­mi žra­vé ryby a v prí­pa­de dostat­ku potra­vy sú schop­né sa nažrať do prask­nu­tia”. Ryby sú veľ­mi náchyl­né naj­mä po pre­ne­se­ní do inej nádr­že, napr. po náku­pe. Vte­dy musí byť cho­va­teľ zvlášť opatr­ný a kŕmiť len veľ­mi stried­mo. Čas­tej­ším kŕme­ním v niž­ších dáv­kach sa dá záro­veň eli­mi­no­vať agre­si­vi­ta medzi jedin­ca­mi vlast­né­ho druhu/​formy.

Zlá kva­li­ta vody

Jeden z ďal­ších veľ­mi dôle­ži­tých fak­to­rov je čis­to­ta vody. Nevy­hnut­ná je pra­vi­del­ná výme­na vody v množ­stve oko­lo 30 % obje­mu nádr­že kaž­dý týž­deň, i keď názo­ry na množ­stvo a obdo­bie výme­ny vody sa líšia. Ďalej je to nedos­ta­toč­né okys­li­čo­va­nie vody, čím je vo vode málo kys­lí­ka pre denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie a kle­sá kva­li­ta vody (zvý­še­ný obsah dusičnanov).

Pri­dá­va­nie soli

Nie­kto­rí cho­va­te­lia pri­dá­va­jú do vody kuchyn­skú soľ z dôvo­du zvý­še­nia pH k alka­lic­ké­mu. Tým­to spô­so­bom však nedo­chá­dza k zvy­šo­va­niu pH, ale ryby rea­gu­jú nie­ke­dy veľ­mi nega­tív­ne na vyš­ší obsah NaCl.

Pôvod­ca ochorenia

V tom­to bode sa názo­ry akva­ris­tov líšia. Nie­kto­rí uvá­dza­jú, že je to ocho­re­nie bak­te­riál­ne­ho pôvo­du, ďal­ší zase para­zi­tár­ne­ho pôvo­du. S naj­väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou sa jed­ná o pro­to­zo­ál­ne­ho para­zi­ta, kto­rý sa nor­mál­ne nachá­dza v čre­vách zdra­vých rýb a v prí­pa­de osla­be­nia jedin­ca, napr. pôso­be­ním stre­su, dochá­dza k roz­mno­že­niu tých­to orga­niz­mov a blo­ku­jú trá­via­ci sys­tém. Tým vzni­ka­jú prob­lé­my s pri­jí­ma­ním potra­vy. Para­zit sa dostá­va cez ste­nu čre­va do telo­vej duti­ny a dochá­dza k nafúk­nu­tiu” bruš­nej duti­ny. Dis­ku­tu­je sa tiež o nákaz­li­vos­ti tej­to cho­ro­by. Prav­de­po­dob­ne je to nákaz­li­vé ocho­re­nie, pre­to­že neocho­rie len jed­na ryba, ale väč­ši­nou tri a viac. Moh­lo by sa zdať, že sa jed­ná o pôso­be­nie stre­so­ru na všet­ky ryby v akvá­riu, a pre­to dochá­dza k ocho­re­niu všet­kých jedin­cov. Prí­zna­ky sa však nepre­ja­vu­jú u všet­kých naraz, ale postup­ne. Napr. prvý deň pre­sta­ne žrať jed­na ryba, dru­hý deň pre­sta­ne žrať ďal­šia a u prvej sa začnú pre­ja­vo­vať prí­zna­ky poško­de­nia trá­via­ce­ho sys­té­mu (nafúk­nu­tie) a tak ďalej.

Lieč­ba

Lieč­ba je mož­ná iba v prvom štá­diu ocho­re­nia. Čím neskôr sa s lieč­bou začne, tým men­šia je šan­ca na uzdra­ve­nie. Ak sa pre­ja­via prí­zna­ky dru­hé­ho štá­dia ocho­re­nia, je nesko­ro. Väč­ši­nou je potreb­né lie­čiť kom­plet­ne celú nádrž, nepre­lo­vo­vať ryby do zvlášt­nej nádr­že, pre­to­že to ocho­re­nie ešte zhor­ší a ryby hynú. Je však mož­né pou­žiť aj karan­tén­nu nádrž. Na lieč­bu pou­ží­va­jú akva­ris­ti rôz­ne obdo­by anti­bi­oti­ka Met­ro­ni­da­zol (Enti­zol, Emtyl, Fla­gyl, Met­ryl, Pro­tos­tat, Sat­ric, Neo-​Tric), kto­rý sa pou­ží­va v humán­nej medi­cí­ne pri gyne­ko­lo­gic­kých prob­lé­moch, prí­pad­ne ďal­šie dru­hy antibiotík.

Lieč­ba Metronidazolom

Ak sa vyskyt­nú prí­zna­ky 1.štádia ocho­re­nia, vyme­ní sa 30 % vody, aby sa zlep­ši­la kva­li­ta vody, zvý­ši sa vzdu­cho­va­nie a zno­va sa vyme­ní asi 50 % vody. Odpo­rú­ča sa odstrá­niť všet­ky bio­lo­gic­ké fil­tre, pre­to­že lie­či­vá väč­ši­nou zabí­ja­jú denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie. Počas lieč­by sa neza­pí­na osvet­le­nie. Je vhod­né postup­ne zvý­šiť tep­lo­tu na 28 – 30 °C, ale záro­veň aj sil­no vzdu­cho­vať. Zvý­še­ním tep­lo­ty sa zrých­li meta­bo­liz­mus rýb a pod­po­rí ich imu­nit­ný sys­tém. Záro­veň sa zrých­ľu­je život­ný cyk­lus pôvod­cu ocho­re­nia. Met­ro­ni­da­zol sa potom apli­ku­je v dáv­ke 100 mg na 38 l vody. Dáv­ka sa opa­ku­je v prí­pa­de potre­by kaž­dé dva dni až kým ryby nezač­nú pri­jí­mať potra­vu. Ak ryby pre­ži­jú, uzdra­via sa behom týždňa.
Lie­či­vo je mož­né podá­vať aj v potra­ve v prí­pa­de pri obja­ve­ní sa prí­zna­kov ocho­re­nia, ale ešte v čase, keď ryby pri­jí­ma­jú potra­vu. Vte­dy sa dáv­ka lie­či­va roz­pus­tí v lyžič­ke vody z akvá­ria a k tomu sa pri­da­jú gra­nu­le ale­bo vloč­ky, necha­jú sa nasiak­nuť roz­to­kom lie­či­va a krmi­vo sa potom vlo­ží do akvá­ria. Po lieč­be sa vyme­ní 50 % vody.

Lieč­ba ďal­ší­mi antibiotikami

Oxy­tet­ra­cyk­lín hyd­ro­ch­lo­rid – pou­ží­va sa dáv­ka 30 mg (pri veľ­mi tvr­dej vode až 50 mg) na liter vody počas 3 dní. Na 3. deň sa vyme­ní 3050 % vody a lieč­ba sa opa­ku­je. Toto lie­či­vo je zvlášť cit­li­vé na svet­lo, pre­to sa musí dodr­žať spô­sob lieč­by bez osvetlenia.

Mino­cyk­lín – pou­ží­va sa v dáv­ke 7 mg na liter vody počas 2 dní, potom sa vyme­ní 100 % vody a zno­va sa lieč­ba opa­ku­je. Ak sa pou­ží­va viac ako dve dáv­ky, väč­ši­nou je smr­teľ­ný. Pre­to sa pou­ží­va len v prí­pa­de kraj­nej núdze.


Aut­hor of the post – Róbert Toman

One of the main rea­sons for fai­lu­res in kee­ping Trop­he­us is a dise­a­se to which all fish usu­al­ly suc­cumb wit­hin a few days. This dise­a­se is kno­wn as Mala­wi blo­at” or sim­ply blo­at,” mea­ning swol­len.” Alt­hough it is refer­red to as Mala­wi dise­a­se, it also affects fish from Lake Vic­to­ria and espe­cial­ly Lake Tan­ga­ny­i­ka. The most sen­si­ti­ve are fish that pri­ma­ri­ly feed on plant-​based food. It is cru­cial to recog­ni­ze the first symp­toms of the dise­a­se and start tre­at­ment immediately.

The symp­toms of the dise­a­se mani­fest in seve­ral stages:

  • Fish spit out food and even­tu­al­ly stop eating altogether.
  • They bend in the sides, enlar­ge the­ir abdo­mi­nal cavi­ty (swel­ling), and thin whi­te feces come out of the anal ope­ning ins­te­ad of nor­mal brown-​black ones.
  • Red spots or ulcers may appe­ar around the anal opening.
  • During the­se symp­toms, the­re is like­ly seve­re dama­ge to the liver, kid­ne­ys, and swim bladder.

Fish lose a lot of weight, hide, lie at the bot­tom, sway, have dif­fi­cul­ty bre­at­hing, dar­ken, and die wit­hin 1 – 2 days.

Cau­ses of the disease:

It is quite sur­pri­sing how vari­ous cau­ses can lead to this seve­re ill­ness and the death of the­se beau­ti­ful fish. Most com­mon­ly, it is due to mis­ta­kes made by the kee­per, and it’s not just about dise­a­se cau­sed by inapp­rop­ria­te fee­ding (e.g., live food). It inc­lu­des more sig­ni­fi­cant inter­ven­ti­ons in the fis­h’s envi­ron­ment in the aqu­arium. The­re are seve­ral reasons:

  • Stres­sing the fish: Trop­he­us are very sen­si­ti­ve to vari­ous stres­sors, and many kee­pers att­ri­bu­te the main rea­son for the onset of this dise­a­se to stress. This redu­ces the fis­h’s resis­tan­ce to dise­a­ses. The most com­mon stress fac­tor is fish tran­s­port, chan­ges in the aqu­arium popu­la­ti­on (adding new indi­vi­du­als, espe­cial­ly of the same spe­cies and form), sig­ni­fi­cant chan­ges in the aqu­arium setup, and cat­ching fish in the aqu­arium. Essen­tial­ly, all other fac­tors can be con­si­de­red stressors.
  • Low num­ber of indi­vi­du­als in the bre­e­ding group: Trop­he­us live hie­rar­chi­cal­ly in groups, and in the case of a small num­ber of indi­vi­du­als or a lack of hiding pla­ces, the domi­nant indi­vi­du­al (usu­al­ly a male) attacks other fish of the same spe­cies and form.
  • Incor­rect fee­ding: Trop­he­us are her­bi­vo­rous fish, so fee­ding them ani­mal pro­te­ins, espe­cial­ly non-​warm-​blooded ani­mals (meat), is not recom­men­ded. The main com­po­nent of the­ir diet should be high-​quality fla­ke food based on algae (Spi­ru­li­na). They can also be fed plant pro­ducts such as let­tu­ce, cooked pas­ta, and the like. As a supp­le­ment, they can be fed fro­zen cyc­lops or high-​quality pel­lets, shrimp, and bri­ne shrimp, but only to adult fish that are more resis­tant. Be cau­ti­ous with this food, or bet­ter yet, don’t expe­ri­ment at all. Her­bi­vo­rous fish have a long diges­ti­ve sys­tem, cor­res­pon­ding to the lon­ger time needed for food pro­ces­sing. Decom­po­si­ti­on of poor­ly diges­ted or incom­ple­te­ly exc­re­ted food in the intes­ti­nes can cau­se irri­ta­ti­on of the intes­ti­nal wall and stress the fish, ope­ning the way for inva­si­ve parasites.
  • Over­fe­e­ding: It is essen­tial to feed in small por­ti­ons seve­ral times a day to avo­id over­fe­e­ding the fish at once. Trop­he­us are very vora­ci­ous fish, and with enough food, they can gor­ge them­sel­ves to burs­ting.” Fish, espe­cial­ly after being trans­fer­red to anot­her tank, for exam­ple, after pur­cha­se, are par­ti­cu­lar­ly sus­cep­tib­le. At that time, the kee­per must be extra cau­ti­ous and feed very mode­ra­te­ly. Fee­ding more fre­qu­en­tly in smal­ler por­ti­ons can also eli­mi­na­te agg­res­si­on bet­we­en indi­vi­du­als of the same species/​form.
  • Poor water quali­ty: Anot­her cru­cial fac­tor is water cle­an­li­ness. Regu­lar water chan­ges of around 30% of the tank volu­me eve­ry week are neces­sa­ry, alt­hough opi­ni­ons on the amount and timing of water chan­ges vary. Insuf­fi­cient oxy­ge­na­ti­on of the water, lea­ding to low oxy­gen levels for denit­ri­fy­ing bac­te­ria, also con­tri­bu­tes to poor water quali­ty (inc­re­a­sed nit­ra­te content).
  • Adding salt: Some kee­pers add tab­le salt to the water to inc­re­a­se the pH to alka­li­ne levels. Howe­ver, this does not actu­al­ly rai­se the pH, and fish some­ti­mes react very nega­ti­ve­ly to hig­her NaCl content.

Dise­a­se Agent

At this point, the opi­ni­ons of hob­by­ists dif­fer. Some sta­te that it is a dise­a­se of bac­te­rial ori­gin, whi­le others claim it is of para­si­tic ori­gin. Most like­ly, it is a pro­to­zo­al para­si­te that nor­mal­ly resi­des in the intes­ti­nes of healt­hy fish. When the indi­vi­du­al is wea­ke­ned, for exam­ple, due to stress, the­se orga­nisms mul­tip­ly, bloc­king the diges­ti­ve sys­tem. This leads to prob­lems with food inta­ke. The para­si­te enters the body cavi­ty through the intes­ti­nal wall, cau­sing swel­ling” of the abdo­mi­nal cavi­ty. The­re is also dis­cus­si­on about the con­ta­gi­ous­ness of this dise­a­se. It is like­ly a con­ta­gi­ous dise­a­se becau­se not only one fish gets sick but usu­al­ly three or more. It might seem that it is the effect of stress on all fish in the aqu­arium, lea­ding to the ill­ness of all indi­vi­du­als. Howe­ver, the symp­toms do not mani­fest in all at once but gra­du­al­ly. For exam­ple, on the first day, one fish stops eating, on the second day, anot­her stops, and the first one begins to show symp­toms of diges­ti­ve sys­tem dama­ge (swel­ling), and so on.

Tre­at­ment

Tre­at­ment is possib­le only in the first sta­ge of the dise­a­se. The later tre­at­ment begins, the smal­ler the chan­ce of reco­ve­ry. If symp­toms of the second sta­ge of the dise­a­se appe­ar, it is too late. It is usu­al­ly neces­sa­ry to tre­at the enti­re tank com­ple­te­ly; moving fish to a sepa­ra­te tank wor­sens the dise­a­se, and the fish die. Howe­ver, it is possib­le to use a quaran­ti­ne tank. For tre­at­ment, hob­by­ists use vari­ous peri­ods of the anti­bi­otic Met­ro­ni­da­zo­le (Enti­zol, Emtyl, Fla­gyl, Met­ryl, Pro­tos­tat, Sat­ric, Neo-​Tric), which is used in human medi­ci­ne for gyne­co­lo­gi­cal prob­lems, or other antibiotics.

Met­ro­ni­da­zo­le Treatment

If symp­toms of the first sta­ge of the dise­a­se appe­ar, 30% of the water is chan­ged to impro­ve water quali­ty, aera­ti­on is inc­re­a­sed, and about 50% of the water is chan­ged again. It is recom­men­ded to remo­ve all bio­lo­gi­cal fil­ters becau­se medi­ca­ti­ons usu­al­ly kill denit­ri­fy­ing bac­te­ria. During tre­at­ment, ligh­ting is tur­ned off. It is advi­sab­le to gra­du­al­ly rai­se the tem­pe­ra­tu­re to 28 – 30 °C whi­le stron­gly aera­ting. Inc­re­a­sing the tem­pe­ra­tu­re acce­le­ra­tes fish meta­bo­lism and boosts the­ir immu­ne sys­tem. At the same time, the life cyc­le of the dise­a­se agent is acce­le­ra­ted. Met­ro­ni­da­zo­le is then app­lied at a dose of 100 mg per 38 liters of water. The dose is repe­a­ted eve­ry two days as needed until the fish start eating. If the fish sur­vi­ve, they will reco­ver wit­hin a week. The medi­ca­ti­on can also be admi­nis­te­red in food if symp­toms appe­ar during a time when the fish are still eating. The medi­ca­ti­on dose is dis­sol­ved in a spo­on­ful of aqu­arium water, and pel­lets or fla­kes are added, allo­wed to soak in the medi­ca­ti­on solu­ti­on, and then pla­ced in the aqu­arium. After tre­at­ment, 50% of the water is changed.

Tre­at­ment with other antibiotics:

  • Oxy­tet­ra­cyc­li­ne hyd­ro­ch­lo­ri­de: A dose of 30 mg (up to 50 mg in very hard water) per liter of water is used for 3 days. On the 3rd day, 30 – 50% of the water is chan­ged, and the tre­at­ment is repe­a­ted. This medi­ca­ti­on is espe­cial­ly sen­si­ti­ve to light, so the tre­at­ment met­hod wit­hout light must be followed
  • Mino­cyc­li­ne: A dose of 7 mg per liter of water is used for 2 days, then 100% of the water is chan­ged, and the tre­at­ment is repe­a­ted. If used more than twi­ce, it is usu­al­ly fatal. The­re­fo­re, it is used only in cases of extre­me necessity.

Autor des Beit­rags – Róbert Toman

Eine der Haup­tur­sa­chen für Mis­ser­fol­ge bei der Hal­tung von Trop­he­us ist eine Kran­khe­it, der nor­ma­ler­we­i­se alle Fis­che inner­halb weni­ger Tage zum Opfer fal­len. Die­se Kran­khe­it ist als Malawi-​Bloat” oder ein­fach Blo­at” bekannt, was gesch­wol­len” bede­utet. Obwohl es als Malawi-​Krankheit bez­e­ich­net wird, bet­rifft es auch Fis­che aus dem Vik­to­ria­see und ins­be­son­de­re dem Tan­gan­ji­ka­see. Am anfäl­ligs­ten sind Fis­che, die sich haupt­säch­lich von pflanz­li­cher Nahrung ernäh­ren. Es ist ents­che­i­dend, die ers­ten Symp­to­me der Kran­khe­it zu erken­nen und sofort mit der Behand­lung zu beginnen.

Die Symp­to­me der Kran­khe­it zei­gen sich in meh­re­ren Stadien:

1. Die Fis­che spuc­ken Fut­ter aus und hören sch­lie­ßlich ganz auf zu fressen.
2. Sie beugen sich an den Sei­ten, ver­größern ihre Bauch­höh­le (Sch­wel­lung), und ans­tel­le von nor­ma­len braun-​schwarzen tre­ten dün­ne wei­ße Fäka­lien aus der Afte­röff­nung aus.
3. Rote Flec­ken oder Gesch­würe kön­nen um die Afte­röff­nung herum auftreten.
4. Wäh­rend die­ser Symp­to­me kommt es wahrs­che­in­lich zu sch­we­ren Schä­den an Leber, Nie­ren und Schwimmblase.

Die Fis­che ver­lie­ren viel Gewicht, vers­tec­ken sich, lie­gen am Boden, schau­keln, haben Sch­wie­rig­ke­i­ten beim Atmen, ver­dun­keln sich und ster­ben inner­halb von 1 – 2 Tagen.

Ursa­chen der Krankheit:

Es ist über­ras­chend, wie vers­chie­de­ne Ursa­chen zu die­ser sch­we­ren Kran­khe­it und dem Tod die­ser schönen Fis­che füh­ren kön­nen. Am häu­figs­ten liegt es an Feh­lern des Hal­ters, und es geht nicht nur um Kran­khe­i­ten, die durch unge­e­ig­ne­tes Füt­tern (z. B. Lebend­fut­ter) verur­sacht wer­den. Es han­delt sich um größe­re Ein­grif­fe in die Umge­bung der Fis­che im Aqu­arium. Es gibt meh­re­re Gründe:

1. Stress für die Fische:
– Trop­he­us sind sehr emp­find­lich gege­nüber vers­chie­de­nen Stress­fak­to­ren, und vie­le Hal­ter füh­ren den Hauptg­rund für das Auft­re­ten die­ser Kran­khe­it auf Stress zurück. Dies ver­rin­gert die Widers­tands­fä­hig­ke­it der Fis­che gege­nüber Kran­khe­i­ten. Der häu­figs­te Stress­fak­tor ist der Fisch­tran­s­port, Verän­de­run­gen in der Aqu­arium­be­völ­ke­rung (Hin­zu­fügen neuer Indi­vi­du­en, ins­be­son­de­re der­sel­ben Art und Form), sig­ni­fi­kan­te Verän­de­run­gen in der Aqu­ariu­me­in­rich­tung und das Fan­gen von Fis­chen im Aqu­arium. Grund­sätz­lich kön­nen alle ande­ren Fak­to­ren als Stres­so­ren bez­e­ich­net werden.

2. Gerin­ge Anzahl von Indi­vi­du­en in der Zuchtgruppe:
– Trop­he­us leben hie­rar­chisch in Grup­pen, und bei einer gerin­gen Anzahl von Indi­vi­du­en oder einem Man­gel an Vers­teck­mög­lich­ke­i­ten gre­ift das domi­nan­te Indi­vi­du­um (meist ein Männ­chen) ande­re Fis­che der­sel­ben Art und Form an.

3. Fals­che Fütterung:
– Trop­he­us sind pflan­zen­fres­sen­de Fis­che, daher wird davon abge­ra­ten, ihnen tie­ris­che Pro­te­i­ne zu füt­tern, ins­be­son­de­re von nicht warm­blüti­gen Tie­ren (Fle­isch). Die Haupt­kom­po­nen­te ihrer Ernäh­rung soll­te hoch­wer­ti­ges Floc­ken­fut­ter auf Algen­ba­sis (Spi­ru­li­na) sein. Sie kön­nen auch pflanz­li­che Pro­duk­te wie Kopf­sa­lat, gekoch­te Pas­ta und derg­le­i­chen füt­tern. Als Ergän­zung kön­nen gef­ro­re­ne Cyc­lops oder hoch­wer­ti­ge Pel­lets, Gar­ne­len und Arte­mia gefüt­tert wer­den, jedoch nur an erwach­se­ne Fis­che, die widers­tands­fä­hi­ger sind. Seien Sie vor­sich­tig mit die­ser Nahrung oder bes­ser noch, expe­ri­men­tie­ren Sie über­haupt nicht. Pflan­zen­fres­sen­de Fis­che haben ein lan­ges Ver­dau­ungs­sys­tem, was der län­ge­ren Zeit zur Nahrungs­ve­rar­be­i­tung ents­pricht. Der Abbau sch­lecht ver­dau­ter oder unvolls­tän­dig aus­ges­chie­de­ner Nahrung im Darm kann die Dar­mwand rei­zen und die Fis­che stres­sen, was den Weg für inva­si­ve Para­si­ten öffnet.

4. Über­füt­te­rung:
– Es ist wich­tig, in kle­i­nen Por­ti­onen mehr­mals täg­lich zu füt­tern, um eine Über­füt­te­rung der Fis­che zu ver­me­i­den. Trop­he­us sind sehr gef­rä­ßi­ge Fis­che und kön­nen sich bei aus­re­i­chend Fut­ter bis zum Plat­zen” volls­top­fen. Fis­che sind beson­ders nach dem Trans­fer in ein ande­res Bec­ken, zum Beis­piel nach dem Kauf, anfäl­lig. Zu die­sem Zeit­punkt muss der Hal­ter beson­ders vor­sich­tig sein und sehr mäßig füt­tern. Häu­fi­ge­res Füt­tern in kle­i­ne­ren Por­ti­onen kann auch die Agg­res­si­on zwis­chen Indi­vi­du­en der­sel­ben Art/​Form eliminieren.

5. Sch­lech­te Wasserqualität:
– Ein wei­te­rer ents­che­i­den­der Fak­tor ist die Sau­ber­ke­it des Was­sers. Regel­mä­ßi­ge Was­ser­wech­sel von etwa 30% des Bec­ken­vo­lu­mens pro Woche sind not­wen­dig, obwohl sich die Mei­nun­gen über die Men­ge und den Zeit­punkt der Was­ser­wech­sel unters­che­i­den. Unzu­re­i­chen­de Sau­ers­toff­ver­sor­gung des Was­sers, was zu nied­ri­gen Sau­ers­tof­fwer­ten für denit­ri­fi­zie­ren­de Bak­te­rien führt, trägt eben­falls zu sch­lech­ter Was­se­rqu­ali­tät bei (erhöh­ter Nitratgehalt).

6. Zuga­be von Salz:
– Eini­ge Hal­ter fügen dem Was­ser Spe­i­se­salz hin­zu, um den pH-​Wert auf alka­lis­che Wer­te zu erhöhen. Dies erhöht den pH-​Wert jedoch tat­säch­lich nicht, und Fis­che rea­gie­ren manch­mal sehr nega­tiv auf einen höhe­ren NaCl-Gehalt.

Kran­khe­it­ser­re­ger:

An die­sem Punkt unters­che­i­den sich die Mei­nun­gen der Hob­by­is­ten. Eini­ge geben an, dass es eine Kran­khe­it bak­te­riel­len Urs­prungs ist, wäh­rend ande­re behaup­ten, dass es sich um eine para­si­tä­re Ursa­che han­delt. Wahrs­che­in­lich han­delt es sich um einen pro­to­zo­alen Para­si­ten, der nor­ma­ler­we­i­se im Darm gesun­der Fis­che vor­kommt. Wenn das Indi­vi­du­um gesch­wächt ist, beis­piel­swe­i­se durch Stress, ver­meh­ren sich die­se Orga­nis­men und bloc­kie­ren das Ver­dau­ungs­sys­tem. Dies führt zu Prob­le­men bei der Nahrung­sauf­nah­me. Der Para­sit gelangt durch die Dar­mwand in die Kör­per­höh­le und verur­sacht eine Sch­wel­lung” der Bauch­höh­le. Es wird auch über die

Ans­tec­kung die­ser Kran­khe­it dis­ku­tiert. Es ist wahrs­che­in­lich eine ans­tec­ken­de Kran­khe­it, da nicht nur ein Fisch erk­rankt, son­dern in der Regel drei oder mehr. Es könn­te sche­i­nen, dass es sich um die Wir­kung eines Stres­ses auf alle Fis­che im Aqu­arium han­delt, und des­halb erk­ran­ken alle Indi­vi­du­en. Die Symp­to­me tre­ten jedoch nicht gle­i­ch­ze­i­tig auf, son­dern all­mäh­lich. Zum Beis­piel hört ein Fisch am ers­ten Tag auf zu fres­sen, am zwe­i­ten Tag hört ein ande­rer auf zu fres­sen, und bei ers­te­rem zei­gen sich Symp­to­me einer Schä­di­gung des Ver­dau­ungs­sys­tems (Sch­wel­lung) und so weiter.

Behand­lung:

Die Behand­lung ist nur im ers­ten Sta­dium der Kran­khe­it mög­lich. Je spä­ter die Behand­lung beginnt, des­to gerin­ger sind die Chan­cen auf Hei­lung. Wenn die Symp­to­me des zwe­i­ten Sta­diums der Kran­khe­it auft­re­ten, ist es zu spät. Nor­ma­ler­we­i­se muss das gesam­te Bec­ken behan­delt wer­den, Fis­che soll­ten nicht in ein sepa­ra­tes Bec­ken über­fü­hrt wer­den, da dies die Kran­khe­it versch­lim­mern wür­de und die Fis­che ster­ben wür­den. Es ist jedoch mög­lich, ein Quaran­tä­ne­bec­ken zu ver­wen­den. Aqu­aria­ner ver­wen­den vers­chie­de­ne For­men des Anti­bi­oti­kums Met­ro­ni­da­zol (Enti­zol, Emtyl, Fla­gyl, Met­ryl, Pro­tos­tat, Sat­ric, Neo-​Tric) zur Behand­lung. Die­ses Anti­bi­oti­kum wird auch in der huma­nen Medi­zin bei gynä­ko­lo­gis­chen Prob­le­men ein­ge­setzt oder ande­re Arten von Antibiotika.

Behand­lung mit Metronidazol:

Wenn die Symp­to­me des ers­ten Sta­diums der Kran­khe­it auft­re­ten, wird etwa 30% des Was­sers aus­ge­tauscht, um die Was­se­rqu­ali­tät zu ver­bes­sern. Die Belüf­tung wird erhöht, und etwa 50% des Was­sers wer­den erne­ut aus­ge­tauscht. Es wird emp­foh­len, alle bio­lo­gis­chen Fil­ter zu ent­fer­nen, da die Medi­ka­men­te nor­ma­ler­we­i­se die denit­ri­fi­zie­ren­den Bak­te­rien abtöten. Wäh­rend der Behand­lung wird das Licht nicht ein­ges­chal­tet. Es ist rat­sam, die Tem­pe­ra­tur all­mäh­lich auf 28 – 30 °C zu erhöhen und gle­i­ch­ze­i­tig kräf­tig zu belüf­ten. Durch die Erhöhung der Tem­pe­ra­tur wird der Stof­fwech­sel der Fis­che besch­le­unigt, ihr Immun­sys­tem wird unters­tützt, und der Lebens­zyk­lus des Kran­khe­it­ser­re­gers wird besch­le­unigt. Met­ro­ni­da­zol wird dann in einer Dosie­rung von 100 mg pro 38 Liter Was­ser ange­wen­det. Die Dosis wird bei Bedarf alle zwei Tage wie­der­holt, bis die Fis­che wie­der Fut­ter auf­neh­men. Wenn die Fis­che über­le­ben, wer­den sie inner­halb einer Woche gesund.

Das Medi­ka­ment kann auch bei Auft­re­ten von Kran­khe­its­symp­to­men in der Zeit, in der die Fis­che Fut­ter auf­neh­men, in die Nahrung gege­ben wer­den. In die­sem Fall wird die Medi­ka­men­ten­do­sis in einem Tee­löf­fel Aqu­arien­was­ser auf­ge­löst, und dann wer­den Gra­nu­la­te oder Floc­ken hin­zu­ge­fügt. Das Fut­ter wird in der Lösung ein­ge­we­icht und dann in das Aqu­arium gege­ben. Nach der Behand­lung wird etwa 50% des Was­sers ausgetauscht.

Behand­lung mit ande­ren Antibiotika:

1. Oxy­tet­ra­cyc­lin­hyd­roch­lo­rid:
– Eine Dosis von 30 mg (in sehr har­tem Was­ser bis zu 50 mg) pro Liter Was­ser wird für 3 Tage ver­wen­det. Am 3. Tag wer­den 30 – 50% des Was­sers aus­ge­tauscht, und die Behand­lung wird wie­der­holt. Die­ses Medi­ka­ment ist beson­ders lich­temp­find­lich, daher muss die licht­lo­se Behand­lungs­met­ho­de befolgt werden.

2. Mino­cyc­lin:
– Eine Dosis von 7 mg pro Liter Was­ser wird für 2 Tage ver­wen­det, dann wer­den 100% des Was­sers aus­ge­tauscht, und die Behand­lung wird wie­der­holt. Wenn es mehr als zwe­i­mal ver­wen­det wird, ist es nor­ma­ler­we­i­se töd­lich. Daher wird es nur in extre­men Not­fäl­len verwendet.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Organizmy, Príroda, Technika, Živočíchy

Teplota vody

Hits: 2749

Udr­žia­va­nie tep­lo­ty v miest­nos­ti pre tro­pic­kú akva­ris­ti­ku nie­ke­dy nesta­čí. Nej­de ani tak o nedos­ta­toč­nú tep­lo­tu ako o sta­bil­nú tep­lo­tu. Odpo­rú­čam cho­vať také dru­hy rýb, kto­rých tep­lot­né náro­ky na vodu sú rov­na­ké, ale­bo aspoň pri­bliž­né. Veľ­ké kolí­sa­nie tep­lo­ty nie je vhod­né. Via­ce­ro cho­va­te­ľov, mňa nevy­ní­ma­júc občas pou­ži­je čias­toč­ne zní­že­nie tep­lo­ty pri výme­ne vody – otu­žo­va­nie. Nie­kto­ré ryby, napr. pan­cier­níč­ky, kap­ro­zúb­ky, ale iste aj mno­hé iné táto sku­toč­nosť sti­mu­lu­je k roz­mno­žo­va­niu. Je to čias­toč­ná simu­lá­cia obdo­bia daž­ďov. Nie je nie­ke­dy na ško­du, ak tep­lo­ta vody kolí­še v roz­me­dzí 12°C pri strie­da­ní dňa s nocou. V drvi­vej väč­ši­ne prí­pa­dov má sna­hu akva­ris­ta v našom mier­nom pás­me, tep­lo­tu vody zvý­šiť, ale­bo aspoň dodr­žať urči­tú tep­lo­tu, aby nekles­la pod ním sta­no­ve­nú hra­ni­cu. Na ten­to účel slú­žia ohrie­va­če. V prí­pa­de, ak potre­bu­je­me akvá­ri­um ochla­dzo­vať. V takom prí­pa­de sú finanč­né nákla­dy pro­fe­si­onál­ne­ho rie­še­nia už ove­ľa vyš­šie. Mož­no využiť napr. Pel­tie­ro­vé člán­ky. Pou­ži­tie ven­ti­lá­to­ra pred akvá­ri­um, doká­že čias­tko­vo zní­žiť tep­lo­tu len men­šie­ho akvária.

Ohrie­va­če súčas­nos­ti sa vyrá­ba­jú s ter­mos­ta­tom – čiže sú schop­né sa auto­ma­tic­ky vypí­nať po dosia­hnu­tí urči­té­ho stup­ňa. Neod­po­rú­čam už dnes pou­ží­vať ohrie­va­če, kto­ré neob­sa­hu­jú ter­mos­tat – ľah­ko sa vám môže stať, že zabud­ne­te naň a pri men­šej nádr­ži si môže­te svo­je ryby doslo­va uva­riť. Na 1 liter akvá­ria potre­bu­jem oby­čaj­ne 0.51 W prí­ko­nu ohrie­va­ča. Menej ako 0.5 W už nemu­sí sta­čiť – naj­mä pri nádr­žiach vyš­ších ako 50 cm, a viac ako 1 W môže pri dlh­šej neprí­tom­nos­ti a poru­chy prí­stro­ja spô­so­biť rela­tív­ne rých­lo kata­stro­fu. V prí­pa­de, že vodu vymie­ňa­me, odka­ľu­je­me, je vhod­nej­šie ohrie­vač odpo­jiť od elek­tric­kej sie­te. Totiž, v takom prí­pa­de sa môže stať, že časť ohrie­va­ča (naj­mä so sil­nej­ším prí­ko­nom) je sil­ne roz­pá­le­ná a po dopl­ne­ní oby­čaj­ne stu­den­šej vody môže prasknúť.

O vzťa­hu tep­lo­ty vody a rýb sa dá pove­dať, že síce pri niž­šej tep­lo­te sa vysky­tu­je via­ce­ro cho­rôb, z dôvo­du toho, že para­zi­tom sa oby­čaj­ne ďale­ko lep­šie pro­fi­tu­je pri niž­šej tep­lo­te. Na dru­hej stra­ne stu­den­šia voda má aj priaz­ni­vý efekt – zvy­šu­je sa maxi­mál­ny vek a kon­dí­cia rýb. Nepreh­rie­vaj­te viac ako je nut­né, ale ani ryby pri­veľ­mi nepodc­hla­dzuj­te. Ku tej­to prob­le­ma­ti­ke viac v člán­ku Róber­ta Toma­naZvý­še­nie tep­lo­ty vody sa čas­to pou­ží­va pri lie­če­ní cho­rôb. Ryby, kto­ré cho­vá väč­ši­na akva­ris­tov na sve­te pochá­dza­jú z tro­pic­kých a subt­ro­pic­kých oblas­tí, kde je vhod­ná naša izbo­vá tep­lo­ta. To jest tep­lo­ta, kto­rá vyho­vu­je aj člo­ve­ku. Exis­tu­jú samoz­rej­me roz­die­ly, ter­čov­ce obľu­bu­jú vyš­šiu tep­lo­tu, dánia, tet­ry neóno­vé skôr stu­den­šiu vodu (20°C). Tep­lo­ta vody má vzťah ku kon­cen­trá­cii kys­lí­ka vo vode. Čím je tep­lo­ta vody vyš­šia, tým menej kys­lí­ka je vo vode. Tep­lo­ta vody má vplyv, ako som už spo­me­nul, aj na roz­mno­žo­va­cie inštink­ty. Rýb aj vod­ných rast­lín

Aj rast­li­ny sú cit­li­vé na tep­lo­tu. Pre­ja­vy nie sú síce okom tak vidi­teľ­né ako u živo­čí­chov, ale sú o to nevrat­nej­šie. Naopak pove­dal by som, že tep­lot­ným extré­mom viac odo­la­jú mobil­né ryby, ako aktív­nym pohy­bom sa nepre­ja­vu­jú­ce rast­li­ny. Jed­not­li­vé rast­li­ny majú svo­je opti­mum pri rôz­nej tep­lo­te. To je dôvo­dom iné­ho vzhľa­du rast­lín v rôz­nych nádr­žiach. Samoz­rej­me je ten len jeden fak­tor, je však limi­tu­jú­cim vo svo­jej pod­sta­te. Napr. jed­not­li­vé lis­ty môžu byť tmav­šie, bled­šie, môžu rásť ďalej od seba, bliž­šie k sebe, cel­ko­vo rast­li­na môže vyka­zo­vať vyš­šiu pro­duk­ciu, atď. Prí­pad­ne môže nastať situ­ácia, kedy rast­li­ny pri vyso­kých, a veľ­mi níz­kych tep­lo­tách hynú. Vše­obec­ne sa dá pove­dať, že pre bež­né rast­li­ny vysky­tu­jú­ce sa v akvá­riách je vhod­ná naj­vyš­šia dlho­do­bá tep­lo­ta 27°C. Vo svo­je pra­xi som sa čas­to stre­tá­val z názo­rom, že vo vyš­šej tep­lo­te rast­li­ny nepre­ži­jú. Táto situ­ácia nastá­va zrej­me vo väč­ši­ne vašich domác­nos­tí naj­mä v júli, kedy sa let­né horú­ča­vy špl­ha­jú ku šty­rid­siat­ke. Pou­ká­žem na to, že v prí­ro­de takis­to na vrcho­le vege­tač­né­ho obdo­bia páli do vody sln­ko veľ­kou inten­zi­tou. A prá­ve vte­dy rast­li­ny doslo­va ras­tú ako z vody, čas­to kvit­nú. A rov­na­ko to bude aj našich akváriách.


Main­tai­ning the tem­pe­ra­tu­re in a room for tro­pi­cal aqu­ariums is some­ti­mes not enough. It’s not just about insuf­fi­cient tem­pe­ra­tu­re but about a stab­le tem­pe­ra­tu­re. I recom­mend kee­ping fish spe­cies who­se tem­pe­ra­tu­re requ­ire­ments for water are the same or at least simi­lar. Lar­ge tem­pe­ra­tu­re fluc­tu­ati­ons are not suitab­le. Some hob­by­ists, inc­lu­ding myself, occa­si­onal­ly use a par­tial dec­re­a­se in tem­pe­ra­tu­re during water chan­ges – acc­li­ma­ti­za­ti­on. This fact sti­mu­la­tes repro­duc­ti­on in cer­tain fish spe­cies, such as armo­red cat­fish and kil­li­fish. It is a par­tial simu­la­ti­on of the rai­ny sea­son. It is some­ti­mes bene­fi­cial if the water tem­pe­ra­tu­re fluc­tu­ates wit­hin a ran­ge of 12°C bet­we­en day and night. In most cases, aqu­arists in our tem­pe­ra­te zone tend to inc­re­a­se or at least main­tain a cer­tain water tem­pe­ra­tu­re to pre­vent it from drop­ping below a set limit. For this pur­po­se, hea­ters are used. If cooling the aqu­arium is neces­sa­ry, pro­fes­si­onal solu­ti­ons can be more expen­si­ve. Pel­tier modu­les can be used, for exam­ple. Using a fan in front of the aqu­arium can par­tial­ly lower the tem­pe­ra­tu­re, espe­cial­ly in smal­ler tanks.

Modern hea­ters come with a ther­mos­tat, mea­ning they can auto­ma­ti­cal­ly turn off when a cer­tain tem­pe­ra­tu­re is rea­ched. I do not recom­mend using hea­ters wit­hout a ther­mos­tat nowa­da­ys – you might for­get about them, and in smal­ler tanks, you could lite­ral­ly cook your fish. For eve­ry liter of the aqu­arium, I usu­al­ly need 0.51 W hea­ter power. Less than 0.5 W may not be suf­fi­cient, espe­cial­ly for tanks hig­her than 50 cm, and more than 1 W can cau­se a catas­trop­he rela­ti­ve­ly quick­ly in case of a pro­lon­ged absen­ce and a devi­ce mal­func­ti­on. When chan­ging or top­ping up the water, it’s advi­sab­le to dis­con­nect the hea­ter from the power supp­ly. In such a case, part of the hea­ter (espe­cial­ly tho­se with hig­her power) can be extre­me­ly hot, and adding usu­al­ly col­der water after its dep­le­ti­on can cau­se it to crack.

Regar­ding the rela­ti­ons­hip bet­we­en water tem­pe­ra­tu­re and fish, it can be said that alt­hough lower tem­pe­ra­tu­res can lead to vari­ous dise­a­ses, para­si­tes usu­al­ly thri­ve bet­ter at lower tem­pe­ra­tu­res. On the other hand, col­der water has favo­rab­le effects – it inc­re­a­ses the maxi­mum age and con­di­ti­on of fish. Do not over­he­at more than neces­sa­ry, but do not let the fish get too cold eit­her. For more on this issue, refer to Róbert Toma­n’s artic­le. Inc­re­a­sing the water tem­pe­ra­tu­re is often used in dise­a­se tre­at­ment. Most fish com­mon­ly kept by hob­by­ists worl­dwi­de come from tro­pi­cal and subt­ro­pi­cal regi­ons, whe­re our room tem­pe­ra­tu­re is suitab­le. That is a tem­pe­ra­tu­re that suits humans as well. Of cour­se, the­re are dif­fe­ren­ces – dis­cus fish pre­fer hig­her tem­pe­ra­tu­res, dani­os, neon tetras pre­fer cooler water (20°C). Water tem­pe­ra­tu­re has a rela­ti­ons­hip with the con­cen­tra­ti­on of oxy­gen in the water. The hig­her the water tem­pe­ra­tu­re, the less oxy­gen is in the water. Water tem­pe­ra­tu­re also affects repro­duc­ti­ve ins­tincts, both for fish and aqu­atic plants.

Plants are also sen­si­ti­ve to tem­pe­ra­tu­re. Alt­hough the mani­fe­sta­ti­ons are not as visib­le to the eye as in ani­mals, they are irre­ver­sib­le. Con­ver­se­ly, I would say that indi­vi­du­al plants are more resis­tant to tem­pe­ra­tu­re extre­mes than mobi­le fish, who­se appe­a­ran­ce is not affec­ted by acti­ve move­ment. Indi­vi­du­al plants have the­ir opti­mum tem­pe­ra­tu­re. This is the rea­son for the dif­fe­rent appe­a­ran­ce of plants in vari­ous tanks. Of cour­se, it is just one fac­tor, but it is essen­tial­ly limi­ting. For exam­ple, indi­vi­du­al lea­ves can be dar­ker, paler, grow furt­her apart or clo­ser toget­her, and the ove­rall plant may exhi­bit hig­her pro­duc­ti­on, etc. Or, in some cases, plants may die at very high or very low tem­pe­ra­tu­res. Gene­ral­ly, the hig­hest long-​term tem­pe­ra­tu­re suitab­le for com­mon aqu­arium plants is 27°C. In my prac­ti­ce, I often encoun­te­red the opi­ni­on that plants would not sur­vi­ve in hig­her tem­pe­ra­tu­res. This situ­ati­on pro­bab­ly occurs in most hou­se­holds, espe­cial­ly in July when sum­mer heat app­ro­aches for­ty degre­es. I would like to point out that in natu­re, during the peak of the vege­ta­ti­on peri­od, the sun’s inten­si­ty is high over the water. And at that time, plants lite­ral­ly grow like cra­zy, often blo­oming. The same will hap­pen in our aquariums.


Die Auf­rech­ter­hal­tung der Tem­pe­ra­tur in einem Raum für tro­pis­che Aqu­arien reicht manch­mal nicht aus. Es geht nicht nur um unzu­re­i­chen­de Tem­pe­ra­tur, son­dern um eine sta­bi­le Tem­pe­ra­tur. Ich emp­feh­le, Fis­char­ten zu hal­ten, deren Tem­pe­ra­tu­ran­for­de­run­gen für das Was­ser gle­ich oder zumin­dest ähn­lich sind. Gro­ße Tem­pe­ra­tursch­wan­kun­gen sind nicht gee­ig­net. Eini­ge Hob­by­is­ten, ein­sch­lie­ßlich mir, ver­wen­den gele­gen­tlich eine tei­lwe­i­se Tem­pe­ra­tur­sen­kung wäh­rend des Was­ser­wech­sels – Akk­li­ma­ti­sie­rung. Die­ser Fakt sti­mu­liert die Repro­duk­ti­on bei bes­timm­ten Fis­char­ten wie Pan­zer­wel­sen und Kil­li­fis­chen. Es han­delt sich um eine tei­lwe­i­se Simu­la­ti­on der Regen­ze­it. Es ist manch­mal vor­te­il­haft, wenn die Was­ser­tem­pe­ra­tur im Bere­ich von 12°C zwis­chen Tag und Nacht sch­wankt. In den meis­ten Fäl­len neigen Aqu­aria­ner in unse­rer gemä­ßig­ten Zone dazu, die Was­ser­tem­pe­ra­tur zu erhöhen oder zumin­dest auf einem bes­timm­ten Nive­au zu hal­ten, um zu ver­hin­dern, dass sie unter eine fest­ge­leg­te Gren­ze fällt. Hier­für wer­den Heiz­ge­rä­te ver­wen­det. Wenn eine Küh­lung des Aqu­ariums erfor­der­lich ist, kön­nen pro­fes­si­onel­le Lösun­gen teurer sein. Peltier-​Module kön­nen beis­piel­swe­i­se ver­wen­det wer­den. Die Ver­wen­dung eines Lüf­ters vor dem Aqu­arium kann die Tem­pe­ra­tur tei­lwe­i­se sen­ken, ins­be­son­de­re in kle­i­ne­ren Tanks.

Moder­ne Heiz­ge­rä­te sind mit einem Ther­mos­tat aus­ges­tat­tet, was bede­utet, dass sie sich auto­ma­tisch auss­chal­ten kön­nen, wenn eine bes­timm­te Tem­pe­ra­tur erre­icht ist. Ich emp­feh­le heut­zu­ta­ge nicht mehr, Heiz­ge­rä­te ohne Ther­mos­tat zu ver­wen­den – Sie könn­ten sie ver­ges­sen, und in kle­i­ne­ren Tanks könn­ten Sie Ihre Fis­che buchs­täb­lich kochen. Für jeden Liter des Aqu­ariums benöti­ge ich nor­ma­ler­we­i­se 0,51 W Heiz­le­is­tung. Weni­ger als 0,5 W könn­te nicht aus­re­i­chen, ins­be­son­de­re für Tanks über 50 cm Höhe, und mehr als 1 W kann bei län­ge­rer Abwe­sen­he­it und Gerä­te­fehl­funk­ti­on rela­tiv schnell eine Kata­strop­he verur­sa­chen. Beim Wech­seln oder Auf­fül­len des Was­sers ist es rat­sam, den Heiz­kör­per vom Strom­netz zu tren­nen. In einem sol­chen Fall kann ein Teil des Heiz­kör­pers (ins­be­son­de­re bei höhe­rer Leis­tung) extrem heiß sein, und nach dem Auf­fül­len mit nor­ma­ler­we­i­se käl­te­rem Was­ser kann er brechen.

In Bez­ug auf die Bez­ie­hung zwis­chen Was­ser­tem­pe­ra­tur und Fis­chen kann gesagt wer­den, dass nied­ri­ge­re Tem­pe­ra­tu­ren zu vers­chie­de­nen Kran­khe­i­ten füh­ren kön­nen, da Para­si­ten in der Regel bei nied­ri­ge­ren Tem­pe­ra­tu­ren bes­ser gede­i­hen. Ande­rer­se­its hat käl­te­res Was­ser posi­ti­ve Effek­te – es erhöht das maxi­ma­le Alter und die Kon­di­ti­on der Fis­che. Über­hit­zen Sie also nicht mehr als not­wen­dig, aber las­sen Sie die Fis­che auch nicht zu kalt wer­den. Wei­te­re Infor­ma­ti­onen dazu fin­den Sie im Arti­kel von Róbert Toman. Eine Erhöhung der Was­ser­tem­pe­ra­tur wird oft zur Behand­lung von Kran­khe­i­ten ein­ge­setzt. Die meis­ten von Hob­by­is­ten welt­we­it gehal­te­nen Fis­che stam­men aus tro­pis­chen und subt­ro­pis­chen Regi­onen, in denen unse­re Zim­mer­tem­pe­ra­tur gee­ig­net ist. Das ist eine Tem­pe­ra­tur, die auch Men­schen passt. Natür­lich gibt es Unters­chie­de – Dis­kus­fis­che bevor­zu­gen höhe­re Tem­pe­ra­tu­ren, Dani­os, Neon-​Tetras bevor­zu­gen käl­te­res Was­ser (20°C). Die Was­ser­tem­pe­ra­tur hat eine Bez­ie­hung zur Sau­ers­toff­kon­zen­tra­ti­on im Was­ser. Je höher die Was­ser­tem­pe­ra­tur, des­to weni­ger Sau­ers­toff befin­det sich im Was­ser. Die Was­ser­tem­pe­ra­tur bee­in­flusst auch die Fortpf­lan­zung­sins­ti­tu­te, sowohl bei Fis­chen als auch bei Wasserpflanzen.

Auch Pflan­zen rea­gie­ren emp­find­lich auf Tem­pe­ra­tur. Obwohl die Ers­che­i­nun­gen nicht so sicht­bar sind wie bei Tie­ren, sind sie umso irre­ver­sib­ler. Umge­ke­hrt wür­de ich sagen, dass ein­zel­ne Pflan­zen resis­ten­ter gegen Tem­pe­ra­tu­rex­tre­me sind als mobi­le Fis­che, deren Aus­se­hen nicht von akti­ver Bewe­gung bee­in­flusst wird. Ein­zel­ne Pflan­zen haben ihre opti­ma­le Tem­pe­ra­tur. Das ist der Grund für das unters­chied­li­che Aus­se­hen von Pflan­zen in vers­chie­de­nen Tanks. Natür­lich ist es nur ein Fak­tor, aber er ist im Wesen­tli­chen beg­ren­zend. Ein­zel­ne Blät­ter kön­nen dunk­ler, blas­ser sein, wei­ter ause­i­nan­der oder näher zusam­men wach­sen, und die Gesamtpf­lan­ze kann eine höhe­re Pro­duk­ti­on aufwe­i­sen, usw. Oder in eini­gen Fäl­len kön­nen Pflan­zen bei sehr hohen oder sehr nied­ri­gen Tem­pe­ra­tu­ren ster­ben. Im All­ge­me­i­nen ist die höchs­te Lang­ze­it­tem­pe­ra­tur für gän­gi­ge Aqu­arienpf­lan­zen 27°C. In mei­ner Pra­xis bin ich oft auf die Mei­nung ges­to­ßen, dass Pflan­zen höhe­re Tem­pe­ra­tu­ren nicht über­le­ben wür­den. Die­se Situ­ati­on tritt wahrs­che­in­lich in den meis­ten Haus­hal­ten auf, ins­be­son­de­re im Juli, wenn die Som­mer­hit­ze auf vier­zig Grad zus­te­uert. Ich möch­te darauf hin­we­i­sen, dass die Son­ne in der Natur wäh­rend des Höhe­punkts der Vege­ta­ti­ons­pe­ri­ode inten­siv über dem Was­ser sche­int. Und zu die­ser Zeit wach­sen Pflan­zen buchs­täb­lich wie ver­rüc­kt, blühen oft. Das Gle­i­che wird auch in unse­ren Aqu­arien passieren.

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

GIS

Hits: 5037

Rapant Petr Pra­cov­ní návrh prv­ní čás­ti výkla­do­vé­ho slov­ní­ku pro oblast geoin­for­ma­ti­ky 2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, Supp­le­ment, p. 116 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES člá­nok 1211 – 1082

Fan­ta Miro­slav Zahra­nič­ní digi­tál­ní topo­gra­fic­ká a envi­ron­men­tál­ní data střed­ních měří­tek a mož­nos­ti jejich pro­po­je­ní s tuzem­ský­mi daty 2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, Supp­le­ment, p. 120 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES medzi­ná­rod­ná spo­lu­prá­ca, CERCO, MEGRIN, prob­le­ma­ti­ka pro­jek­cie súrad­ných sys­té­mov, Nemec­ko, Sas­ko, Bavor­sko, Rakús­ko, vek­to­ro­vé dáta, ras­tro­vé dáta, envi­ron­men­tál­ne dáta, Poľ­sko, topo­gra­fic­ké dáta člá­nok 1211 – 1082

Peňáz Tomáš Elek­tro­nic­ké mapy a atla­sy v pro­stre­dí WWW z pohľa­du kar­to­gra­fie. 1. Mapy v pavu­či­ne; 2. Zavá­dí­me GIS pro oblast život­ní­ho pros­tře­dí 2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, Supp­le­ment, p. 112 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES moder­né for­my pub­li­ko­va­nia máp a atla­sov, navrho­va­nia GIS pre oblasť život­né­ho pro­stre­dia člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 723 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES DMK – integ­ro­va­ný data­bá­zo­vý nástroj, Ďiaľ­ko­vý prí­stup k infor­mač­né­mu sys­té­mu kata­stru nemo­vi­tos­tí, Pre­zen­tá­cia geoin­for­ma­tic­ké­ho die­la, Archív dát DPZ na AOPK ČR, Uplat­ne­nie GIS pri ria­de­ná les­né­ho pod­ni­ku, Plá­ny roz­vo­ja lesa digi­tál­ne člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 2444 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Ana­lý­za povod­ní v GIS, GIS na Mest­skom úra­de v Pře­ro­vě, Pohan­sko a GIS, Pro­jekt imple­men­tá­cie nástro­jov pries­to­ro­vej ana­lý­zy trhu prá­ce v čin­nos­ti úra­dov prá­ce, Mapa Demá­van­du, Využi­tie DPZ v Plzen­skom kra­ji člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 4455 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Detail­né posú­de­nie zne­čis­ťo­va­nia ovzdu­šia v roz­siah­lom úze­mí pomo­cou GIS – mode­ly pre kra­je, Geodá­ta nad zla­to, Orbis Pic­tus digi­tál­ne, Let­ný kurz BEST – Mana­ging Earth Infor­ma­ti­on člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 5662 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Ako budú­ci uči­te­lia využí­va­jú GIS – geoin­for­mač­né tech­no­ló­gie v regi­onál­nej geo­gra­fii, GIS a dotaz­ní­ko­vé šet­re­nie – Ana­lý­za návrat­nos­ti dotaz­ní­ko­vej štú­die uži­tím GIS a štan­dard­ných šta­tis­tic­kých metód, Vege­tač­ná mapa Pra­hy člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 6370 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS pri hod­no­te­ní hor­ských oblas­tí pre lyžo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 114 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES Mapy na Webe, mapy na sie­ti, Auto­Desk, Auto­Desk Map­Gu­ide, ESRI, Arc­View Inter­net Map Ser­ver, MapOb­jects Inter­ner Map Ser­ver, Inter­graph, GoeMe­dia Web Map, MapIn­fo, MapX­tre­me, Map­Xsi­te, Kine­tix, AUGI Wish List, Arc­View 3.1, voleb­ný ser­ver, CAD Rea­der člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 1422 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES Auto­CAD R14, MGE Rea­der, MGE Inter­graph, Mic­ro­Sta­ti­ons GeoG­rap­hics (MSG), *.DGN, AVRe­ports, Crys­tal Reports. GIS na okres­nom úra­de Příb­ram, Dečín, geo­gra­fic­ké dáta na www, pre­po­je­nie data­báz, tvor­ba GIS na www, Mac­ro­TEL 3.5, zber polo­ho­pis­ných dát člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 2242 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES kon­tro­la polo­ho­pis­ných dát, sie­te SPT Tele­com, geo­gra­fic­ká data­bá­za ArcČR 500, GIS fir­my, GIS v štát­nej sprá­ve, foto­gra­met­ria, IGUG, GPS pri­jí­ma­če, Gar­min GPS III, Magel­lan 2000XL, Eag­le Explo­rer, Magel­lan Pione­er, lase­ro­vé mera­cie prí­stro­je, Arc­CAD v14 člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 4244 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES gra­fic­ké akce­le­rá­to­ry Inten­se 3D Wild­cat, zosú­la­de­nie súrad­níc, trans­for­má­cia súrad­ni­co­vé­ho sys­té­mu, geocen­tric­ký sys­tém WGS-​84, S‑JTSK, S‑42/​83, line­ár­na trans­for­má­cia, neli­ne­ár­na trans­for­má­cia, ťažis­ko iden­tic­kých bodov, GPS, trans­for­mač­né para­met­re člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 4446 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES zbyt­ko­vé rezi­dúa, iden­tic­ké body, CS-​NULRAD-​92, EUREF-​89, stred­né chy­by, zvý­še­nie pres­nos­ti, DatT­ra – Datum Trans­for­ma­ti­on, Tra­Par – Com­pu­ta­ti­on of Trans­for­ma­ti­on Para­me­ters, atmo­sfé­ric­ké korek­cie ACTORem2, ERDAS Ima­gi­ne, dru­ži­co­vý sní­mok, GEOSYSTEMS člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 4649 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES kova­rianč­né mati­ce iden­tic­kých bodov, nive­lá­cia, neho­mo­ge­ni­ta S‑JTSK, nepres­nosť S‑JTSK, foto­gra­met­ria, tvor­ba digi­tál­ne­ho mode­lu teré­nu úze­mia zasia­hnu­té­ho povod­ňa­mi z júla 1997 pre potre­by GIS ana­lýz, ČR, zápla­vo­vá čia­ra, orto­fo­to­ma­pa člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 5063 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES pre­ven­cia s GIS, cie­le­né hos­po­dá­re­nie, Arc­View Busi­ness Ana­lyst, roz­ho­do­va­nie v obcho­de, Rou­te­Xpert, záchran­ný sys­tém, GIS – nástroj dis­pe­če­rov, Mic­ro­soft SQL Ser­ver, Aria­ne, SPOT 4 člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES infor­mač­ný sys­tém ochra­ny prí­ro­dy ISOP, Hima­lá­je ras­tú, Arc­View, Trac­king Ana­lyst, spo­lu­prá­ca s GPS, modul geolo­gia, modul fyto­ce­no­ló­gia, modul bota­ni­ka, modul loka­li­ty, modul zooló­gia, modul MCHÚ, modul pamät­né stro­my, panc­hro­ma­tic­ké zobra­ze­nie člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 812 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES inven­ta­ri­zá­cia poras­tov, cha­rak­ter dát DPZ, loka­li­zá­cia kôrov­ca, spek­tro­zo­nál­ne sním­ko­va­nie, diag­nó­za ras­tri­tí­da, ima­ge pro­ces­sing, JPEG kom­pre­sia, Ima­ge Vie­wer 7.0, I/​RAS C 6.0, spek­tro­zo­nál­na kla­si­fi­ká­cia, fil­trá­cie, spra­co­va­nie obra­zu, trans­for­má­cie člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 1220 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES auto­ma­tic­ká vek­to­ri­zá­cia, Ima­ge Ana­lyst 7.0.1, ana­lý­za ras­tra, archiv letec­kých sním­kov armá­dy ČR, his­tó­ria letec­ké­ho sním­ko­va­nia ČR, uta­jo­va­nie letec­kých sním­kov, využi­tie letec­kých sním­kov, GIS na CHKO, ČÚOP, kon­cep­cia GIS, Vtá­čí ostrov v Chru­di­me člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 2024 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Vel­ké Dářko, lokál­ny infor­mač­ný sys­tém, HELP Ser­vi­ce – Map­ping, výskum tech­no­ló­gií DPZ, aktu­ali­zá­cia dát CORINE, tech­no­ló­gia auto­ma­ti­zo­va­né inter­pre­tá­cie dát DPZ, mul­ti­tem­po­rál­ne ana­lý­zy, neria­de­ná kla­si­fi­ká­cia, auto­ma­ti­zo­va­ná vek­to­ri­zá­cia člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 2428 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES prin­cíp detek­cie homo­gén­nych fareb­ných plôch v kla­si­fi­ko­va­ných dátach, eli­mi­ná­cia mixe­lov, fil­trá­cia mixe­lov, GIS na Webe, Arc/​INFO 8.0, dis­ti­bu­ova­ná soft­wa­ro­vá archi­tek­tú­ra, objek­to­vý dáto­vý model, pod­po­ra UNIX, pod­po­ra Win­do­ws NT, Arc­Ca­ta­log, Arc­Map člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 2829 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES Arc­To­ol­box, SDE 4.0, Arc­Lo­gis­tics, ArcFM, ArcS­DE, ArcE­x­plo­rer, MapOb­jects, Inter­net Map Ser­ver 3.0, Arc­View GIS, Arc­Vo­y­ager, MicroStation/​J, jad­ro Para­so­lid, HSI, ESRI kon­fe­ren­cia, HSI, Ben­tley, Mac­ro­Tel, Mac­ro­Geo, Power­Geo člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 3033 Com­pu­ter Pre­ss Brno medi­cí­na, výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES tvor­ba vege­tač­ných máp pou­ži­tím spek­tro­zo­nál­nych sním­kov a GIS, geoin­ži­nier­stvo, Mic­ro­Sta­ti­on GeoWa­ter, Mic­ro­Sta­ti­on GeoWaste-​Water, digi­ta­li­zá­cia, tvor­ba gra­fic­ké­ho výstu­pu, inter­pre­tá­cia sním­kov, inter­pre­tá­cia terén­ne­ho pries­ku­mu, Tetín­ske ská­ly člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 3440 Com­pu­ter Pre­ss Brno les­níc­tvo, výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES hyd­ro­lo­gic­ké mode­lo­va­nie malých povo­dí, GIS, využi­tie GIS, Fores­ta SG, Bas­MapX, GIS v zdra­vot­níc­tve, GIS v les­níc­tve, infor­mač­nén tech­no­ló­gie varu­jú, infor­mač­né tech­no­ló­gie neza­chrá­nia, Európ­ska hos­po­dár­ska komi­sia pri OSN, ICP Forest člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 4044 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES moni­to­ring sta­vu lesov, defo­liá­cia, GÚSES Stra­ko­ni­ce, bio­cen­trum, bio­ko­ri­dor, mapa aktu­ál­ne­ho sta­vu kra­ji­ny, vrstva sku­pín typov geobi­océ­nov, Topol, ato­ma­tic­ká vek­to­ri­zá­cia AUTOGEN, MVview, SView, Baset 4, WeBa­set člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 4450 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES GIS v pod­ni­ku Brněn­ské vele­tr­hy a výsta­vy, a.s., ESRI pre R/​3, line­ár­ne sie­te, Geopak, GeoDyn­Seg, inži­nier­ske sie­te, vzde­lá­va­nie v GIS‑e, štú­dium prog­ra­mu Uni­GIS, dyna­mic­ká ana­lý­za line­ár­nych prv­kov, Océ, Mic­ro­Sta­ti­on, for­mát RTL, stra­ti­fi­ká­cia kra­ji­ny člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 5052 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES AVHRR, GeoMe­dia pre TopoL, optic­ký sys­tém vyso­ké­ho roz­lí­še­nia, mul­tis­pek­trál­ny ske­ner, hyper­spek­trál­ne mera­nie, mera­nie odra­zo­vých vlast­nos­tí vege­tá­cie, mera­nie odra­zo­vých vlast­nos­tí pôdy, pasív­ne mik­ro­vln­né rádi­omet­re, výber sate­li­tu člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 5258 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES aktív­ne mik­ro­vln­né mera­nie, Hewlett-​Packard Design­Jet 2500CP, MapIn­for Pro­fes­si­onal 5.0, HP-​GL/​2, HP-​RTL, Ado­be PostSc­ript Level 3, har­dwa­ro­vý RIP, auto­ma­tic­ká far­be­ná kalib­rá­cia, far­by PANTONE, MUTOH Fal­con RJ-​800, MUTOH Fal­con RJ-​4000, PCMIA kar­ta člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 5864 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES GIS pre tvor­bu kra­ji­ny, MŽP ČR člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 112 Com­pu­ter Pre­ss Brno kar­to­gra­fia, digi­tál­na foto­gram­met­ria, výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES správ­na tvor­ba mapy, kar­to­gra­fia a GIS, kar­to­gra­fic­ké chy­by, GIS nie je mapa, pse­udo­ma­py, digi­tál­na foto­gram­met­ria, spra­co­va­nie obra­zu, počí­ta­čo­vé vide­nie, fil­tro­va­nie, ostre­nie, zme­na kon­tras­tu, auto­ma­tic­ké roz­poz­ná­va­nie objek­tov člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1214 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES auto­ma­tic­ké gene­ro­va­nie digi­tál­ne­ho mode­lu teré­nu, neope­ra­tív­nosť auto­ma­tic­ké­ho pro­ce­su, manu­ál­ne opra­vy, trian­gu­lá­cia, digi­tál­ny foto­gram­met­ric­ký sys­tém, zís­ka­nie digi­tál­nych sním­kov, rádi­omet­ric­ké korek­cie, anag­ly­fy, pola­ri­zo­va­ná obra­zov­ka člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1415 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES pola­ri­zo­va­né oku­lia­re, ima­ge shut­te­ring, korek­cia vyro­va­ním his­to­gra­mu, korek­cia úbyt­ku svet­la, fil­trá­cia obra­zu, odstrá­ne­nie šumu, ostre­nie obra­zu, ste­reo vyhod­no­co­va­nie, gene­ro­va­nie DMT, hľa­da­nie maxím kore­lač­ných fun­kcií, tvor­ba orto­fo­tos­ním­ku člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1517 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES letec­ká foto­gra­fia, cen­trál­na pro­jek­cia, rôz­na výš­ka, radiál­ne posu­ny, dife­ren­ciál­ne pre­kres­le­nie sním­ku, pre­kres­le­nie mos­tu, narov­na­nie skrá­te­ných budov, foto­gram­met­ric­ký soft­wa­re, Open­GIS, OGC – Open­GIS Con­sor­tium, otvo­re­ný sys­té­mo­vý základ, TOPOBASE člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1719 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES Orac­le Spa­tial Data Car­trid­ge, relač­ná data­bá­za, refe­renč­ná integ­ri­ta, C‑Plan AG, jed­no­duch­ší import, jed­no­duch­ší export, pre­vod­ní­ky, SPOT 4, ERS1, por­trét z obež­nej drá­hy, ske­ner VEGETATION, HRVIR, spek­trál­ne pás­ma, glo­bál­na oce­áno­gra­fia, AÉROSPATIAL člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1936 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES Mete­os­tat – MSG, SEXTANT AVIONIQUE, GLONASS, GPSGIS, cie­le­né hos­po­dá­re­nie, off-​line, on-​line, pria­me pre­po­je­nie, nepria­me pre­po­je­nie, GeoBá­za, Ozi Explo­rer, geofan­tá­zia, 3D atri­bu­tál­ne geodá­ta, 3D ana­lý­za, GIS kon­fe­ren­cia, POZEM 5.20, LIDS IT, Review+ člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 3654 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES Vie­wer+, Web­Vie­wer+, LKW Liech­tens­te­in, digi­tál­ne spra­co­va­nie geolo­gic­kých a úče­lo­vých máp 1:50 000, digi­ta­li­zá­cia, vek­to­ri­zá­cia, refe­renč­ná mapa Plz­ne, MIS, mapo­vé lis­ty na fóliach PET, les­níc­ke digi­tál­ne mapy, TopoL, digi­ta­li­zá­cia vrs­tiev, ORBIS MAPPER člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 5466 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES tlač máp, POHAN, GIS v arche­oló­gií, Pohan­sko, pre­zen­tá­cia arche­olo­gic­kých dát, ana­lý­za arche­olo­gic­kých dát, Ter­ra­Ser­ver, data­bá­za dru­ži­co­vých sním­kov, geokó­do­va­nie člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 1. časť 1999 Geoin­fo, No. 1, Supp­le­ment, p. 120 Com­pu­ter Pre­ss Brno GIS, geo­gra­fia CES Úvod do GIS, využi­tie GIS, difi­ní­cia GIS, GISCAD, his­tó­ria GIS, dáta, pries­to­ro­vé dáta, geodá­ta člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 2. časť 1999 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Brno GIS, geo­gra­fia CES GIS, reál­ny objekt, geopr­vok, vlast­nos­ti geoprv­ku, pries­tor, sta­no­va­nie polo­hy, geore­fe­ren­cia, geokó­do­va­nie, glo­bál­ne súrad­ni­co­vé sys­té­my, lokál­ne súrad­ni­co­vé sys­té­my, geo­gra­fic­ký súrad­ni­co­vý sys­tém, kar­téz­sky súrad­ni­co­vý sys­tém, pria­me sta­no­ve­nie polo­hy člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 2. časť 1999 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 915 Com­pu­ter Pre­ss Brno GIS, geo­gra­fia CES nepria­me sta­no­ve­nie polo­hy, mera­nie vzdia­le­nos­ti, met­ri­ka, euk­li­dov­ská met­ri­ka, man­hat­ta­nov­ská met­ri­ka, topo­ló­gia, graf inci­den­cie, graf pri­ľah­los­ti, pries­to­ro­vé vlast­nos­ti geoprv­ku, tema­tic­ká zlož­ka geoprv­ku, iden­ti­fi­kač­ná vlast­nosť, domé­na člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 2. časť 1999 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 1520 Com­pu­ter Pre­ss Brno GIS, geo­gra­fia CES nede­fi­no­va­ná hod­no­ta, nezná­ma hod­no­ta, časo­vé vlast­nos­ti geoprv­ku, neak­tu­ál­ne dáta, zachy­te­nie času, funkč­né vlast­nos­ti geoprv­ku, akost­né vlast­nos­ti geoprv­ku člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 13 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES dáto­vé mode­ly, život­nosť dát, dáto­vé mode­lo­va­nie, dáto­vé štruk­tú­ry, trans­for­má­cia reál­ne­ho sve­ta do pro­stre­dia GIS, GIS ako obraz reál­ne­ho sve­ta, men­tál­ny model, rea­li­ta, stra­ta infor­má­cií, prí­stu­py k zosta­vo­va­niu dáto­vých mode­lov člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 34 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES javo­vo orien­to­va­ný prí­stup k zosta­vo­va­niu dáto­vých mode­lov, apli­kač­ne orien­to­va­ný prí­stup k zosta­vo­va­niu dáto­vých mode­lov, dáto­vý model v GIS, kla­sic­ké dáto­vé mode­ly, objek­to­vo orien­to­va­né dáto­vé mode­ly, ras­tro­vý dáto­vý model, vek­to­ro­vý dáto­vý model člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 46 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES hyb­rid­ný dáto­vý model, ras­tor­vý dáto­vý model, bun­ka ras­tru, neexis­ten­cia expli­cit­ne vyjad­re­nej topo­ló­gie, fak­tor ovplyv­ňu­jú­ci repre­zen­tá­ciu, kon­ti­nu­ál­ny ras­ter, ukla­da­nie dát, tex­to­vý súbor, mati­ca, run-​lenght-​encoding, quadt­ree, leaf node, lis­to­vý uzol člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 68 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES inter­nal node, medzi­ľah­lý uhol, root node, kore­ňo­vý uzol, line­ár­na quadt­ree, Mor­to­nov kľúč, pyra­mí­da, rea­li­zá­cia jed­not­li­vých zlo­žiek popi­su geoprv­kov, vek­to­ro­vý dáto­vý model, sche­ma­tic­ké čle­ne­nie pod­ľa geoprv­kov, jedi­nečc­ný iden­ti­fi­ká­tor, vek­tor, bod člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 89 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES línia, arc, oblúk, uzol, node, vrchol, ver­tex, plo­cha, nespo­je­né dáto­vé mode­ly, topo­lo­gic­ké dáto­vé mode­ly, topo­lo­gic­ký model, MGE, pria­me zazna­me­ná­va­nie geomet­ric­kej zlož­ky geoprv­ku v gra­fic­kej podo­be, ukla­da­nie tema­tic­kej zlož­ky člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 910 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES jed­no­du­ché súbo­ro­vo orien­to­va­né dáto­vé štruk­tú­ry, hie­rar­chic­ké dáto­vé štruk­tú­ry, stro­mo­vé štruk­tú­ry, koreň, rodi­čov­ský prvok, sie­ťo­vé dáto­vé štruk­tú­ry, relač­né dáto­vé štruk­tú­ry, sys­tém ria­de­nia bázy dát – SRBD – Data Base Mana­ge­ment Sys­tem – DBMS člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 1112 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES vek­to­ro­vý dáto­vý model a časo­vá zlož­ka, ArcS­torm, zhod­no­te­nie vek­to­ro­vé­ho dáto­vé­ho mode­lu, pries­to­ro­vá data­bá­za, geomet­ric­ká zlož­ka, tema­tic­ká zlož­ka, časo­vá zlož­ka, zlož­ka popi­su vzťa­hov, zlož­ka popi­su ope­rá­cií, hyb­rid­ný dáto­vý model člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 12 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES jed­not­né spra­co­va­nie vek­to­ro­vých a ras­tro­vých dát, line­ár­ne quadt­ree, edge node, hra­no­vá bun­ka, objek­to­vo orien­to­va­né dáto­vé mode­ly, kri­ti­ka dáto­vých štruk­túr, ukla­da­nie a rých­losť mani­pu­lá­cie s dáta­mi, pres­nosť repre­zen­tá­cia reál­ne­ho sve­ta člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 1213 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES reduk­cia geoprv­kov, loka­li­zá­cia geoprv­kov, odde­le­nosť tema­tic­kých úda­jov, sťa­že­nie tvor­by pries­to­ro­vých ana­lýz, objek­to­vo orien­to­va­ný GISOOGIS, OODBMS – objek­to­vo orien­to­va­ný data­bá­zo­vý sys­tém, relač­né data­bá­zy, objek­to­vo orien­to­va­né data­bá­zy člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 1315 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES popis geoprv­ku, zhod­no­te­nie dáto­vých mode­lov, ras­tro­vý dáto­vý model, vek­to­ro­vý dáto­vý model, objek­to­vo orien­to­va­ný dáto­vý model, štruk­tú­ra apli­ká­cie GIS, plá­no­va­nie GIS, zavá­dza­nie GIS, doba návrat­nos­ti, inves­tí­cie, nákla­dy a prí­no­sy člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 1518 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES agre­sív­ne inves­to­va­nie, pra­vid­lo 8020, plá­no­va­nie vs. pro­jek­to­va­nie GIS, návrh data­bá­zy, kon­ver­zia dát, inter­pre­tá­cia zdro­ja, údrž­ba dát člá­nok 1211 – 1082

Huxhold W.E., Levin­sohn A.G. Mana­ging Geog­rap­hic Infor­ma­ti­on Sys­tem pro­jects 1995 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford GIS ENG GIS, manaž­ment neznámy

Kolář J. Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my 10. 1997 ČVUT Pra­ha GIS, geo­gra­fia CES GIS skriptá

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 118 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Mož­nos­ti digi­tál­ne­ho spra­co­va­nia uzem­no­plá­no­va­cej doku­men­tá­cie, GIS okre­su Tábor, Kra­jin­né plá­no­va­nie a GIS, príp­ra­va pod­kla­dov pre územ­ný plán obce, GIMIS, MGE PC, MDL apli­ká­cie, MAG, dáta sú načí­ta­né z relač­nej data­bá­zy, trans­for­má­cia ASP do HTML (XML) člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 1820 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS – kli­ent Inter­net Explo­re­ru, Využi­tie DPZ na moni­to­ring malop­loš­ných chrá­ne­ných úze­mí, vzá­jom­né vzťa­hy a súvis­los­ti, inter­pre­tač­ný kľúč, mul­tis­pek­trál­na kla­si­fi­ká­cia, ruč­ná inter­pre­tá­cia, vizu­ál­na inter­pre­tá­cia, MCHÚ, rekti­fi­ká­cia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2022 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zame­ra­nie vlí­co­va­cích bodov, metó­da trans­for­má­cie, orto­rek­ti­fi­ká­cia, kva­li­ta sním­kov, ana­ló­go­vé letec­ké sním­ky, stmav­nu­tie okra­jov letec­kých sním­kov, ana­ló­go­va ver­sus digi­tál­ne vyhod­no­te­nie sním­kov, vyhod­no­te­nie tema­tic­kých vrs­tiev člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES auto­ma­tic­ký ver­sus vizu­ál­ny spô­sob vyhod­no­te­nia, dru­ži­co­vé dáta, stred­né infra­čer­ve­né spek­trum, zdra­vot­ný stav vege­tá­cie, vlh­kosť pôdy, fareb­né sním­ky, panc­hro­ma­tic­ké sním­ky, vhod­nosť typu sním­kov, spek­tro­zo­nál­ne sním­ky, mul­tis­pek­trál­ne sním­ky člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2224 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES letec­ké sním­ky, Zís­ka­nie dát – tech­no­ló­gie, digi­ta­li­zá­cia máp, porov­na­nie technicko-​ekonomických para­met­rov jed­not­li­vých metód, pries­to­ro­vá pres­nosť dát, nákla­dy na zís­ka­nie dát, veľ­mi pres­né dáta, dru­ži­co­vá geodé­zia, GPS metó­dy, orto­fo­to­gram­met­ria člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 16 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES vek­to­ro­vá gra­fi­ka, Auto­desk SDF, ESRI Sha­pe­fi­le, WebCGM, W3C, SVG – Sca­lab­le Vec­tor Grap­hics, Inter­net Map­per, WWW GIS, PGS LAVA/​MAGMA, Integ­rá­cia GIS a infor­mač­ných sys­té­mov, digi­tál­ny pries­to­ro­vý model sve­ta, colo­or­ga­ni­zač­né infor­mač­né pro­ce­sy člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 68 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES pod­po­ra ria­de­nia, SRP – Spa­tial Resour­ce Plan­ning, ERP – Enter­pri­se Resour­ce Plan­ning, atri­bú­to­vé dáta, sprá­va ter­ma­tic­kých dát, využi­tie WWW pro­stre­dia, budúc­nosť GIS, objek­to­vo kom­po­nent­né GIS, dáto­vý model GIS, skrip­ty AML, DBMS, geomet­ric­ký model člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 913 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES run-​time, edi­tá­cia mno­ži­ny hete­ro­gén­nych prv­kov, mode­lo­va­nie zlo­ži­tých prv­kov v sie­ťach, geomet­ria para­met­ri­zo­va­ných kri­viek, ver­zo­va­né sprá­vy sys­té­mu, opti­mis­tic­ké zám­ky, rôz­na repre­zen­tá­cia jed­né­ho prv­ku, vir­tu­ál­ny rea­li­ta a GIS, 3D model, VRML člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 1318 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES Ako sa začí­na­lo s DPZ, Stře­dis­ko dál­ko­vé­ho průz­ku­mu Země – SDPZ, mul­tis­pek­trál­ny pro­jek­tor, ana­ly­tic­ký pre­kre­slo­vač RECTIMAT, Kar­tof­lex, Topo­cart, His­tó­ria, súčas­nosť a budúc­nosť koz­mic­ké­ho DPZ, ame­ric­ké foto­p­ries­kum­né sate­li­ty, CORONA, ARGON, LANYARD člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 1819 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES špi­onáž­ne lety CIA, U‑2, Power­so­va afé­ra, Nati­onal Pho­to Inter­pre­ta­ti­on Cen­tre, pilo­to­va­né lety GEMINI, Synop­tic Ter­rain Pho­tog­rap­hy – S‑005, Synop­tic Weat­her Pho­tog­rap­hy – S‑006, prog­ram Apol­lo, orbi­tál­na sta­ni­ca SKYLAB, Land­sat člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 2024 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES SPOT – Sys­te­me Pour l‘observation de la Ter­re, IRS, WiFS, radar, ERS1, ERS2, JERS, Fuyo, RADARSAT1, Jet Pro­pul­si­on Labo­ra­to­ry – JPL, SEASAT, Shutt­le Ima­ging Radar‑A – SIR‑A, SIR‑B, STS-​59, STS-​68, Ter­ra, Earth Orbi­ter, Earth Obser­ving, SPOT 5 člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 2430 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES LIGHTSAR, Quick­Bird, Infor­mač­ný sys­tém diaľ­nič­nej a cest­nej sie­te ČR, Výcho­do­čes­ký cen­trál­ny dáto­vý sklad správ­cov sie­te, regi­onál­ne zdru­že­nie správ­cov sie­tí, tech­no­ló­gia relač­ných data­báz, aktu­ali­zá­cia dáto­vé­ho skla­du, nevý­ho­dy DGN výkre­sov, GeoAr­chiv člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 3036 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES ER Map­per 6.0, letec­ká meračs­ká foto­gra­fia, geomet­ric­ká trans­for­má­cia, vytvá­ra­nie mozai­ky letec­kých sním­kov, rádi­omet­ric­ké vyrov­na­nie, kla­si­fi­ká­cia mul­tis­pek­trál­ne­ho obra­zu, IDRISI, Car­ta­Linx, mul­tik­ri­te­riál­ne roz­ho­do­va­nie, mul­ti­des­ti­nát­ne roz­ho­do­va­nie člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 3662 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES manaž­ment v pod­mien­kách neis­to­ty – uncer­tai­ni­ty mana­ge­ment, Arc­View GIS 3.2, Data­ba­se Access 2.0, Cad­Re­a­der načí­ta DGN, DXF, DWG, Ame­ba – IS, Mest­ské kata­stry v Nica­ra­gue, Digi­tal Print Room – sys­tém pre ukla­da­nie digi­tál­nych výkre­sov člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 414 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES GIS vp vod­nom hos­po­dár­stve, HEIS ČR, GS Web, GISy­Po – GIS povo­dí, Hod­nos­te­nie zne­čis­te­nia ovzdu­šia v ČR, imis­né moni­to­ro­va­cie sie­te, sle­do­va­nie atmo­sfé­ric­kej depo­zí­cie, ISKO – Infor­mač­ný sys­tém kva­li­ty ovzdu­šia, národ­ná emis­ná bilan­cia člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 1425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES REZZO – Regis­ter emi­sií a zdro­jov zne­čis­ťo­va­nia ovzdu­šia, mapo­va­nie imi­sií a ich depo­zí­cie, kon­cen­trá­cie ŤK kle­sa­jú, Neza­mest­na­nosť v ČR, 3D GIS, GRASS, GRASS 3D exten­si­on, Metain­for­mač­né sys­té­my a geoin­for­má­cie, CAGI – Čes­ká aso­ciá­cia pre geoin­for­má­cie člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 26 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES GDDD – Geog­rap­hi­cal Data Desc­rip­ti­on Direc­to­ry, GEIXS – Geolo­gi­cal Elect­ro­nic Infor­ma­ti­on Exchan­ge, ILS – Infor­ma­ti­on Loca­tor Ser­vi­ce, NCGI – Nati­onal Cle­a­rin­ghou­se for Geoin­for­ma­ti­on, SNIG – Nati­onal Sys­tem for Geog­rap­hic Infor­ma­ti­on člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 2650 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ESMI – Euro­pe­an Spa­tial Meta­da­ta Infras­truct­ru­re, Eko­no­mi­ka koz­mic­ké­ho DPZ, Ukla­da­nie pries­to­ro­vých dát v relač­ných data­bá­zach, popis geomet­rie, pries­to­ro­vé data­bá­zy, Baset 4.0, T‑mapViewer, ESRI, JRC Ispra, CGMS – Crop Gro­wth Moni­to­ring Sys­tem člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 5060 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES sle­do­va­nie para­met­rov ovply­ňu­jú­cich výno­sy poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín a pred­po­ve­de ich výno­sov člá­nok 1211 – 1082

Vože­ní­lek Vít, Kaňok Jaro­mír Tvor­ba tema­tic­kých máp v GIS, 1. časť 1999 Geoin­fo, No. 4, Supp­le­ment, p. 36 Com­pu­ter Pre­ss Brno tema­tic­ká kar­to­gra­fia, GIS CES tema­tic­ká mapa, dru­hy tema­tic­kých máp, teme­tic­ká kar­to­gra­fia, tema­tic­ká mapa, geo­gra­fic­ká mapa, ana­ly­tic­ké mapy, kom­plax­né mapy, syn­te­tic­ké mapy, kon­štrukč­né zákla­dy tema­tic­kých máp, refe­renč­né plo­chy, geoid, rotač­ný refe­renč­ný elip­so­id člá­nok 1211 – 1082

Vože­ní­lek Vít, Kaňok Jaro­mír Tvor­ba tema­tic­kých máp v GIS, 1. časť 1999 Geoin­fo, No. 4, Supp­le­ment, p. 68 Com­pu­ter Pre­ss Brno tema­tic­ká kar­to­gra­fia, GIS CES Bes­se­lov elip­so­id, Kra­sov­ské­ho elip­so­id, Hay­for­dov elip­so­id, elip­so­id IAG 1967, refe­renč­ný elis­po­id WGS 1980, refe­renč­ný elis­po­id WGS 1984, refe­renč­ná guľa, refe­renč­ná rovi­na, kar­to­gra­fic­ké zobra­ze­nia, plo­chy zobra­zo­va­cích plôch, kar­to­gra­fic­ké skres­le­nie člá­nok 1211 – 1082

Vože­ní­lek Vít, Kaňok Jaro­mír Tvor­ba tema­tic­kých máp v GIS, 1. časť 1999 Geoin­fo, No. 4, Supp­le­ment, p. 811 Com­pu­ter Pre­ss Brno tema­tic­ká kar­to­gra­fia, GIS CES plo­chy, uhly, dĺž­ky, dĺž­ko­vé skres­le­nie, ploš­né skres­le­nie, uhlo­vé skres­le­nie, vyrov­ná­va­cie zobra­ze­nie, kom­pen­zač­né zobra­ze­nie, ekvi­de­for­má­ty, izo­ko­ly, výber kar­to­gra­fic­ké­ho zobra­ze­nia, súrad­ni­co­vé sys­té­my, jed­no­znač­né urče­nie plo­chy, zeme­pis­né súrad­ni­ce člá­nok 1211 – 1082

Vože­ní­lek Vít, Kaňok Jaro­mír Tvor­ba tema­tic­kých máp v GIS, 1. časť 1999 Geoin­fo, No. 4, Supp­le­ment, p. 1113 Com­pu­ter Pre­ss Brno tema­tic­ká kar­to­gra­fia, GIS CES pries­to­ro­vé pra­vo­úh­le súrad­ni­ce, kar­to­gra­fic­ké súrad­ni­ce, pra­vo­úh­le rovin­né súrad­ni­ce, polár­ne rovin­né súrad­ni­ce, obsah tema­tic­kých máp, topo­gra­fic­ký pod­klad, tema­tic­ký obsah, zosta­ve­nie obsa­hu tema­tic­kej mapy, kar­to­gra­fic­ké pro­ce­dú­ry člá­nok 1211 – 1082

Vože­ní­lek Vít, Kaňok Jaro­mír Tvor­ba tema­tic­kých máp v GIS, 1. časť 1999 Geoin­fo, No. 4, Supp­le­ment, p. 1319 Com­pu­ter Pre­ss Brno tema­tic­ká kar­to­gra­fia, GIS CES metó­dy kar­to­gra­fic­ké­ho zná­zor­ňo­va­nia, kom­po­zí­cia tema­tic­kých máp, základ­né kom­po­zič­né prv­ky, mapo­vé pole, názov mapy, mier­ka, legen­da, tvor­ba legen­dy, štruk­tu­ra­li­zá­cia tema­tic­ké­ho obsa­hu, nad­stav­bo­vé kom­po­zič­né prv­ky, tiráž, sme­rov­ka, logo, tabuľ­ky člá­nok 1211 – 1082

Vože­ní­lek Vít, Kaňok Jaro­mír Tvor­ba tema­tic­kých máp v GIS, 1. časť 1999 Geoin­fo, No. 4, Supp­le­ment, p. 1920 Com­pu­ter Pre­ss Brno tema­tic­ká kar­to­gra­fia, GIS CES gra­fy, dia­gra­my, sché­my, ved­ľaj­šie mapy, obráz­ky, tex­to­vé polia, blok­dia­gra­my, citá­cie, regis­tre, zozna­my, rekla­my člá­nok 1211 – 1082

Vože­ní­lek Vít, Kaňok Jaro­mír Tvor­ba tema­tic­kých máp v GIS, 2. časť 1999 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment, p. 120 Com­pu­ter Pre­ss Brno tema­tic­ká kar­to­gra­fia, GIS CES zná­zor­ne­nie kva­li­ta­tív­nych zna­kov, figu­rál­ne zna­ky, bodo­vé zna­ky, čia­ro­vé zna­ky, líni­ové zna­ky, are­álo­vé zna­ky, ploš­né zna­ky, sché­my, tabuľ­ky, gra­fy, dia­gra­my člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 415 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES gene­rá­cia Land­sa­tov, Land­sat 7, Land­sat 1, Land­sat 2, Land­sat 3, Land­sat 4, Land­sat 5, Land­sat 6, Land­sat 7, Buza­na – men­tál­ne mapy – Mind maps, GITA – Geos­pa­tial Infor­ma­ti­on & Tech­no­lo­gy Asso­cia­ti­on, AM/​FM sys­tém, auto­ma­tic­ké mapo­va­nie a spá­va vyba­ve­nia člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 1629 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES letec­ká foto­gram­met­ria, štart dru­ži­ce IKONOS, Spa­ce­I­ma­ging, roz­lí­še­nie 1m, GIS a dyna­mic­ký model rozp­ty­lu zne­čis­ťu­jú­cich látok v ovzdu­ší, foro­gram­met­ria v Pho­To­poL Ste­reo v. 5.5, vizu­ali­zá­cia zmien kra­jin­nej pokrýv­ky, zosuv pôdy, pred­po­klad zosu­vov člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 3037 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES územ­ný roz­voj Bra­ti­sla­vy v rokoch 19491997, his­to­ric­ký vývoj mes­ta, kli­ma­tic­ké mode­ly, GCM, AGCM – model atmo­sfé­ry, OGCM – model oce­ánu, pred­po­veď kli­ma­tic­ké­ho sys­té­mu, gene­ra­li­zá­cia digi­tál­nych geomor­fo­lo­gic­kých máp člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 3854 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES zovše­obec­ne­nie mapo­vých prv­kov, výber vyjad­ro­va­ných sku­toč­nos­tí, kar­to­gra­fic­ká har­mo­ni­zá­cia, digi­tál­na kar­to­gra­fia, kom­pre­sia digi­tál­nych obráz­kov, ECW – Enhan­ced com­pres­sed wave­let, Ima­ge Web Ser­ver, tele­fón s GPS, MapIn­foP­rof­fe­si­onal 5.5, ArcIn­fo 8 člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 5560 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES ArcS­DE 8 člá­nok 1211 – 1082

Vože­ní­lek Vít, Kaňok Jaro­mír Tvor­ba tema­tic­kých máp v GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 6, Supp­le­ment, p. 121 Com­pu­ter Pre­ss Brno tema­tic­ká kar­to­gra­fia, GIS CES Pre­zen­tá­cia kva­li­ta­tív­nych a kvan­ti­ta­tív­nych infor­má­cií, kvan­ti­ta­tív­ne úda­je, kar­to­dia­gra­my, kar­to­gra­my, ana­lý­za teč­ko­vé mapy, dasy­met­ric­ká ana­lý­za, dasy­met­ric­ké metó­dy, ana­lý­za kar­to­gra­mic­ká, metó­dy izo­li­nií, dele­nie stup­níc, stup­ni­ce člá­nok 1211 – 1082

Mapa obje­mo­vej akti­vi­ty radó­nu v pôdach a kon­cen­trá­cie radó­nu v pod­zem­ných vodách, SR 2000 Geoin­fo, No. 1 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 613 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Vod­né nádr­že v ohro­ze­ní, využi­tie DPZGIS pri hod­no­te­ní tran­s­port­ných pro­ce­sov v povo­dí, hroz­ba pôd­nej eró­zie, iden­ti­fi­ká­cia a kvan­ti­fi­ká­cia ško­dy pomo­cou DPZGIS, degra­dá­cia pôdy, výpo­čet eróz­ne­ho odno­su, vizu­ál­ny pre­jav eró­zie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 1316 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES mor­fo­lo­gic­ké zme­ny povr­chu, NDVI – nor­ma­li­zo­va­ný dife­ren­co­va­ný vege­tač­ný index, eróz­ny pro­ces, are­ál aku­mu­lá­cie, tran­s­port uvoľ­ne­né­ho pôd­ne­ho mate­riá­lu, expo­zí­cia, sklo­ni­tosť nad 15°, Integ­ro­va­né hod­no­te­nie eróz­ných rizík, pôd­na eró­zia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 16 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES hod­no­te­nie kra­ji­ny z hľa­dis­ka náchyl­nos­ti k vod­nej eró­zii, ero­zi­vi­ta, ero­di­bi­li­ta – náchyl­nosť k eró­zii, USLE – Wisch­me­ie­ro­va – Smit­ho­va uni­ver­zál­na rov­ni­ca sta­ty pôdy – Uni­ver­sal Soil Loss Equ­ati­on, kra­ji­na a eróz­ny pro­ces, rule-​based mode­lo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 1622 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Mode­lo­va­nie eróz­nych pro­ce­sov, sklo­na tvar povr­chu, geolo­gic­ké pome­ry, pôd­ne pome­ry, land use, simu­lo­va­né eróz­ne pro­ce­sy, Byt IN pri povod­niach, mode­lo­va­nie roz­sa­hu zapla­vo­va­ných úze­mí v oko­lí hor­nej čas­ti toku rie­ky Mora­vy na Slo­ven­sku člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 2225 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES sof­vér Delft FLS – dvoj­roz­mer­né mode­lo­va­nie povo­dňo­vých javov, mode­lo­va­nie povod­ne, simu­lá­cia povod­ne, Pro­jekt JEN – Jed­not­né evi­den­ce nemo­vi­tos­tí v Praž­skej ener­ge­ti­ke, majet­ko­práv­ne vzťa­hy, evi­den­cia sta­vieb, sta­veb­ná doku­men­tá­cia, evi­den­cia pozem­kov člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 2528 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES evi­den­cia sta­vieb, tvor­ba digi­tál­ne­ho mode­lu teré­nu pomo­cou dru­ži­co­vých dát, spra­co­va­nie dru­ži­co­vých ste­re­o­dvo­jíc, kore­lá­cia, výber vlí­co­va­cích bodov, pre­vod do epi­po­lár­nej geomet­rie, radar­gra­met­ria, spra­co­va­nie rada­ro­vých inter­fe­ro­met­ric­kých dvo­jíc člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES inter­fe­ro­met­ria, odra­zi­vosť povr­chu, fázo­vá zlož­ka, troj­roz­mer­ný model zem­ské­ho povr­chu, gene­rá­cia výš­ko­vé­ho mode­lu, dru­ži­co­vý digi­tál­ny model teré­nu, šumo­vé hod­no­ty, vyhla­de­nie, výš­ko­vá pres­nosť, inte­rak­cia slneč­né­ho žia­re­nia a zem­ské­ho povr­chu člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 2836 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES inte­rak­cia rada­ro­vé­ho žia­re­nia a zem­ské­ho povr­chu, výš­ka vege­tá­cie, výš­ka zástav­by, prie­beh teré­nu, odmas­ko­va­nie rôz­nych typov zem­ské­ho kry­tu apli­ká­ci­ou poly­no­mic­kej trans­for­má­cie, zeme­me­rač­stvo, per­spek­tí­vy vo vzde­lá­va­ní v GIS-​och člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 3661 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS na základ­nej ško­le, tab­let Wacom Intu­os A3, MIS SPIN, fy Ste­re­op­ho­to, Sym­pó­zium Digi­tál­na pla­né­ta Zem, Peking 29.11. – 2.12.1999, dekla­rá­cia o Digi­tál­nej pla­né­te Zem, obsah roč­ní­ku 1999 člá­nok 1211 – 1082

Vože­ní­lek Vít, Kaňok Jaro­mír Tvor­ba tema­tic­kých máp v GIS, 4. časť 2000 Geoin­fo, No. 1, Supp­le­ment Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES hod­no­te­nie tema­tic­kých máp, pro­duk­cia tema­tic­kých máp a atla­sov, tema­tic­ké mapy Čes­ké­ho zeme­me­račs­ké­ho a kata­strál­ne­ho úra­du – ČÚZK, tema­tic­ké mapy Geo­gra­fic­ké­ho ústa­vu ČSAV člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 110 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Kanad­ské vlád­ne ini­cia­tí­vy v oblas­ti GIS, Kanad­ská infra­štruk­tú­ra geop­ries­to­ro­vých úda­jov – KIGÚ, CEONET – Cana­dian Earth Obser­va­ti­on Network – Kanad­ská sieť pre sle­do­va­nie Zeme, mapy, sate­lit­né sním­ky, Národ­ný atlas Kana­dy, TWIST na webe člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 1014 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Využi­tie tech­no­ló­gie webo­vé­ho apli­kač­né­ho ser­ve­ru, IMS – Inter­net Map­Ser­ver, tech­no­ló­gia apli­kač­né­ho ser­ve­ru, Team Web Infor­ma­tio Sys­tem, Nové ces­ty k uží­va­te­ľom v Trans­ga­se, XML, WAPGIS – využi­tie inter­ne­to­vých a mobil­ných tech­no­ló­gií, pro­to­kol WAP člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 1416 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES jad­ro XML, XSL – Exten­sib­le Sty­les­he­et Lan­gu­age, vytvo­re­nie dyna­mic­kých strá­nok PHP, Data­Squ­all, WASP – Magic Ser­ver Page, jazyk Magic, Kodak má na IKONOS 2 kame­ru, IKONOS, Modul opti­cal Teles­co­pe Assem­bly, vybrú­se­né zrkad­lo, modul Focal Pla­ne Unit člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 1620 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES modul Digi­tal Pro­ces­sing Unit, GIS mes­ta Ostra­va na Inter­ne­tu a intra­ne­tu, sprí­stup­ne­nie dát, MapOb­jects 1.2, MapOb­jects IMS 2.0, mapo­vý ser­ver, ODBC­Di­rect, GIS na želez­ni­ci – Pasport odvet­via elek­tro­tech­ni­ky a ener­ge­ti­ky Čes­kých dráh, Čes­ké drá­hy člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 2227 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Sku­toč­né sny o pro­jek­te GAIA, Ráz kra­ji­ny ČR, GISDPZ pomá­ha­jú k iden­ti­fi­ká­cii a hod­no­te­niu rázu kra­ji­ny, kra­jin­ný ráz, zis­ťo­va­nie kra­jin­né­ho rázu, bio­ta, súčas­ná kra­ji­na, typi­zá­cia kra­ji­ny člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 2835 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Pre­ci­si­on far­ming – nový prí­stup k pes­to­va­niu poľ­no­hos­po­dár­ských plo­dín, letec­ké mul­tis­pek­trál­ne sním­ko­va­nie, odraz žia­re­nia, NDVI, mapo­va­nie výno­sov, GIS na okres­nom úra­de – využi­tie GIS pozem­ko­vý­mi úrad­mi člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 3641 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Geo­gra­fic­ké infor­má­cie pre poľ­no­hos­po­dár­stvo, pre­ci­si­on far­ming – PF, živi­ny v pôde, pH pôdy, zhut­ne­nie pôdy – pene­to­gram, mapa úro­dy, výnos, stav zabu­ri­ne­nia, štruk­tú­ra zabu­ri­ne­nia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 4243 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Infor­má­cie o život­nom pro­stre­dí z ves­mí­ru – Prog­ram pozo­ro­va­nia Zeme EOS – Earth Obser­ving Sys­tem, sate­li­ty, ves­mír­ne labo­ra­tó­ria ISS, bio­ló­gia eko­sy­té­mov, bio­ché­mia eko­sys­té­mov, bio­ló­gia cyk­lu uhlí­ky, bio­ché­mia cyk­lu uhlí­ka, obeh vody, obeh ener­gie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 43 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES varia­bi­li­ta klí­my, pred­po­veď poča­sia, ché­mia atmo­sfé­ry, výskum pev­né­ho zem­ské­ho tele­sa, prie­beh hyd­ro­lo­gic­kých pro­ce­sov, prie­beh bio­che­mic­kých pro­ce­sov, prie­beh atmo­sfé­ric­kých pro­ce­sov, prie­beh eko­lo­gic­kých pro­ce­sov, prie­beh geofy­zi­kál­nych pro­ce­sov člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 4344 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES sate­li­ty, ERBS, UARS, TOPEX, NSCAT/​ADEOS, TOMS/​Earth Pro­be 96, TRMM, SeaWiFS/​OrbView2, POES, LANDSAT 5, DMPS, ERS1, ERS2, JERS1, ADEOS, Ter­ra AM, QuickS­cat, Lan­sat 7, ACRIMSAT, NMP/​EO‑1, METEOR 3M1, Jason‑1, ENVISAT Series, ADEOS II, ESSP/​VCL, EOS PM člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 4445 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ESSP/​GRACE, ICE­Sat, ALOS, SORCE, EOS CHEM, ISS SAGE III, ESSP/​PICASSO-​CENA, ESSP/​CloudSat, METOP Series, ATMOS Series, pred­met moni­to­rin­gu a pou­ži­té prí­stro­je, slneč­né žia­re­nie, cel­ko­vá slneč­ná radiá­cia, ultra­fia­lo­vé spek­trum žia­re­nia, atmo­sfé­ra člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 45 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES oblač­nosť, tok žia­re­nia na hor­nú hra­ni­cu atmo­sfé­ry a zem­ský povrch, zráž­ky, tep­lo­ta atmo­sfé­ry, che­miz­mus tro­po­sfé­ry a ozó­nu, che­miz­mus stra­to­sfé­ry, stra­to­sfé­ric­ké a tro­po­sfé­ric­ké aero­só­ly, atmo­sfé­ric­ká vlh­kosť, pev­ni­na, pokry­tiem plôch, využi­tie plôch člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 45 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES dyna­mi­ka vege­tá­cia, dyna­mi­ka zmien vege­tá­cie, povr­cho­vá tep­lo­ta, výskyt požia­rov, roz­ší­re­nie požia­rov, tep­lot­né ano­má­lie, vplyv vul­ka­nic­kej čin­nos­ti, frek­ven­cia výsky­tu erup­cií a súvi­sia­ce tep­lot­né ano­má­lie a dopa­dy, vlh­kosť na pev­ni­ne, oce­án člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 45 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES povr­cho­vá tep­lo­ta vody, fytop­lank­tón, rozp­tý­le­ná orga­nic­ká hmo­ta, polia vet­rov, kry­o­sfé­ra, ľad na pev­ni­ne, top­gra­fia pev­nin­ské­ho ľadov­co­vé­ho ští­tu, kolí­sa­nie obje­mu ľadov­co­vé­ho ští­tu, zme­na ľadov­cov, moni­to­ring mor­ské­ho ľadu, roz­ší­re­nie mor­ské­ho ľadu člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 4549 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES kon­cen­trá­cia mor­ské­ho ľadu, pohyb mor­ské­ho ľadu, tep­lo­ta mor­ské­ho ľadu, sne­ho­vá pokrýv­ka, roz­ší­re­nie sne­ho­vej pokrýv­ky, vod­ný objem sne­hovj pokrýv­ky, GIS a budú­ci uči­te­lia zeme­pi­su – príp­ra­va štu­den­tov Peda­go­gic­kej fakul­te MU v Brne, GIS v škol­skej pra­xi člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 5055 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Výu­ka GIS v sme­re geodé­zie na Sta­veb­nej fakul­te ČVUT v Pra­he, recen­zia GS Web, GEOVAP, dáto­vý sklad, relač­ná data­bá­za, pod­po­ra red­li­nin­gu, ArcIn­fo a Arc­View na čes­kej scé­ne, ARCDATA Pra­ha s.r.o., kon­fe­ren­cia GIS Ostra­ba 2000 člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 5659 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Infor­mač­né sys­té­my v les­níc­tve a poľ­no­hos­po­dár­stve, Casino-​21, SETI@home, zachy­te­nie sig­ná­lu mimo­zem­skej civi­li­zá­cie, kli­ma­tic­ké mode­lo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciách, lek­cia I 2000 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES relá­cie, tabuľ­ky, relač­ný model dát, tabuľ­ka ako repre­zen­tá­cia relá­cie, integ­rit­né obme­dze­nie, sché­ma relač­nej data­bá­zy, ope­rá­cie s relá­cia­mi, selek­cia a pro­jek­cia, spo­je­nie, kar­téz­sky súčin, zjed­no­te­nie, prie­nik, roz­diel, ope­rá­cie za relač­nou algeb­rou člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciách, lek­cia I 2000 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 820 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES jazyk SQL, defi­ní­cia dát v SQL, typy dát v SQL, CREATE TABLE, ALTER TABLE, DROP TABLE, CREATE SCHEMA, inde­xy v SQL, mani­pu­lá­cia dát v SQL, SELECT, jed­no­du­ché prí­ky­zy v SQL, tri logic­ké hod­no­ty, arit­me­ti­ka, agre­gač­né fun­kcie, KONSTRUKT GROUP BY, člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciách, lek­cia I 2000 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 2024 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Séman­ti­ka agre­gač­ných fun­kcií, hod­no­to­vé výra­zy člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. Špe­ciál, p. 118 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Kata­ster nehnu­teľ­nos­tí v ČR, Kokeš, MISYS, Využi­tie nových tech­no­ló­gií v Kata­stri nehnu­teľ­nos­tí SR, Acti­veX, apli­ká­cia Kata­ster, Berit a kata­ster, nové ISKN, Inter­ne­ti­za­ce ČR, Inter­net v štát­nej sprá­ve a smasprá­ve, Sieť refe­renč­ných sta­níc DGPSČRSR člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. Špe­ciál, p. 1820 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES napo­je­nie na sieť, zame­ra­nie polo­ho­vých súrad­níc, Auto­CAD Map 2000, prá­ca s gra­fic­ký­mi dáta­mi, prá­ca s negra­fic­ký­mi infor­má­cia­mi, glo­bál­ny súrad­ni­co­vý sys­tém, pre­zen­tá­cia a vykres­ľo­va­nie, plá­vu­ce výre­zy, roz­vr­hnu­tie, Arc­Pad 5, mobil­né mapo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. Špe­ciál, p. 2025 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES spo­lu­prá­ca Inter­graph a Ben­tley, ATLAS DMT 3.8, MapIn­fo Pro­fes­si­onal 6.0, Topol Digit – prá­ca s vek­to­ro­vý­mi dáta­mi, HP Design­Jet 1055CM, PUK­Ni – pre­hlia­dač­ka, tec­no­ló­gia GeoMe­dia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2526 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES panc­hro­ma­tic­ké sním­ky SPOT, letec­ká foto­gram­met­ria, zem­ra­nie pomo­cou GPS, geode­tic­ké zame­ra­nie, ArcIn­fo, CLAPAS a les­níc­ke mapy, hete­ro­ge­ni­ta, auto­ma­tic­ké spra­co­va­nie sate­lit­ných dát, auto­ma­tic­ká kla­si­fi­ká­cia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2627 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fil­trač­ná metó­da CLAPAS – Clas­se­ment de Pay­sa­ges et Seg­men­ta­ti­on, frek­venč­né his­to­gra­my, kla­si­fi­ko­va­né kete­gó­rie, gene­ra­li­zá­cia obra­zu, refe­renč­né kra­jin­né motí­vy, mini­mál­na veľ­kosť, maxi­mál­na veľ­kosť, spra­co­va­nie štvor­co­vé­ho okna člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2731 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES hod­no­ty pries­to­ro­vých vzdia­le­nost­ných vek­to­rov, algo­rit­mus Man­hat­tan, algo­rit­mus Kol­mo­go­rov, Digi­tál­na foto­gram­met­ria ATLAS + TopoL = 3D GIS, digi­tál­ny model teré­nu, tvor­ba orto­fo­to­máp, auto­ma­tic­ká kore­lá­cia ste­re­opá­rov, ste­reo vyhod­no­co­va­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 31 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES tech­no­ló­gia auto­ma­ti­zo­va­nej tvor­by vrs­tev­níc, výpo­čet orien­tá­cií sním­kov aero­trian­gu­lač­ným mode­lom Aero­Sys, auto­ma­tic­ká kore­lá­cia ste­re­opá­rov, odstrá­ne­nie chýb kore­lá­cie v ste­ro móde, hob­lo­va­nie, eli­mi­ná­cia chýb, vyhla­de­nie mode­lu, kon­tro­la mode­lu člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 3139 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES edi­tá­cia mode­lu, pre­po­čí­ta­ve­nie vrs­tev­níc, SPOT Ima­ge, Moni­to­ro­va­nie úze­mia ovplyv­ne­né­ho ťaž­bou úra­no­vej rudy, urán, metó­da hlav­ných kom­po­nen­tov, gama spek­tro­met­ria, mode­lo­va­nie radó­no­vé­ho rizi­ka, zakys­ľo­va­nie les­ných pôd, oxid siri­či­tý člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 3943 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Význam GIS pri roz­ho­do­va­ní o využi­teľ­nos­ti pozem­ných pros­tried­kov pre váp­ne­nie les­ných pôd, sva­ho­vá dostup­nosť, zapra­vo­va­nie do pôdy, pre­jazd apli­kač­né­ho pros­tried­ku po poras­te, Pred­po­ved­ná a varov­ná služ­ba, Čes­ký narod­ní výbor pro sni­žo­va­ní kata­strof člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 43 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Zvý­še­ná pozor­nosť pois­ťov­ní, Mni­chov­ská pois­ťo­va­cia spo­loč­nosť, eko­no­mic­ké stra­ty, prí­rod­né kata­stro­fy, zvý­še­nie počtu prí­rod­ných kata­strof, mete­oro­lo­gic­ké javy, hyd­ro­lo­gic­ké javy, povod­ne, zákon o krí­zo­vom ria­de­ní a integ­ro­va­nom zachran­nom sys­té­me člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 4348 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES varov­ná služ­ba, pred­po­ved­ná služ­ba, zní­že­nie dopa­dov povod­ní o 30%, prí­va­lo­vé povod­ne, extrém­ne búr­ko­vé zráž­ky, zráž­ko­mer­né sys­té­my, vodo­mer­né čid­lá, ALERT, orga­ni­zá­cia varov­nej a pred­po­ved­nej služ­by ČHMÚ, Men­tál­ne mapo­va­nie MMOST člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 4851 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES MMOST – Mond Map Orga­nic Stu­dy Tech­ni­que, foto­gra­fic­ké číta­nie, uvoľ­ne­ná bde­losť – rela­xed aler­tness, zoznam kľú­čo­vých slov, spúš­ta­cie slo­vá – trig­ger words, reví­zia zís­ka­ných infor­má­cií, upres­ne­nie cie­ľa číta­nia, rých­le číta­nie, Geoap­li­ká­cia roku člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 5160 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES MISYS fy GEPRO, Modu­lár­ny infor­mač­ný sys­tém pre mes­tá a obce, GIS v armá­de ČR, Digi­tál­ne tech­nic­ké mapy v Par­du­bi­ciach, Inter­graph, GeoMe­dia 4.0 člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 68 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Súčas­nosť a budúc­nosť dife­renč­ných metód určo­va­nia polo­hy pomo­cou navi­gač­ných dru­žíc, dru­ži­co­vá navi­gá­cia, chy­by urče­nia polo­hy, stred­ná chy­ba mera­nia vzdia­le­nos­tí, EGNOS, Gali­leo, situ­ácia po vypnu­tí SA, moder­ni­zá­cia dru­ži­co­vej navi­gá­cie, GPS člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 811 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zave­de­nie dru­hé­ho civil­né­ho kmi­toč­tu L2 1227.6 MHz, kori­go­va­nie ohy­bu v iono­sfé­re, zni­že­nie chy­by na 5 m, tre­tí civil­ný kmi­to­čet 1176.45 MHz, GPS – kom­plex­né tech­no­ló­gie, Mož­nos­ti využi­tie GPSDGPSČR, C/​A kód, DGPS, ALF – služ­ba Tele­ko­mu, Tri­mus člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 1115 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES import dát z Psi­onu do PC, úče­lo­vé sle­do­va­nie vozi­diel, kni­ha jázd, apli­ká­cie DGPS Tri­mus, špe­ciál­ne mera­nie v zales­ne­nom úze­mí, GPS v rukách geomor­fo­ló­ga, nasta­ve­nie GPS para­met­rov, prí­ji­mač GeoEx­plo­rer, kalib­rá­cia a plá­no­va­nie GPS mera­nia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 1625 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Budúc­nosť sie­te GPS, Refe­renč­ná sieť sta­níc v ČR, zlo­čin, trest, Využi­tie GPS v poli­caj­nej pra­xi, Potre­ba GPS na okres­nom úra­de, jed­no­frek­venč­ný TRIMBLE Path­fin­der Pro­XR, Letec­ké sním­ky rieč­nej nivy, Využi­tie letec­kých sní­mok na SVP, Povo­die Duna­ja člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 26 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Využi­tie rada­ro­vých dru­ži­co­vých dát pri roz­poz­ná­va­ní poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín, prí­nos dru­ži­co­vých dát pre poľ­no­hos­po­dár­stvo, množ­stvo name­ra­né­ho odra­ze­né­ho žia­re­nia rada­ro­vých sní­ma­čov, tech­nic­ké para­met­re rada­ru, para­met­re zem­ské­ho povrv­hu člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 2627 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zme­na vlh­kos­ti pôdy, zme­na ref­lex­ných schopnps­tí pôdy, kla­si­fi­ká­cia poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín, odra­zi­vosť pre poľ­no­hos­po­dár­ske plo­di­ny, čso­vá rada scén, koefi­cient odra­zi­vos­ti, vývoj odra­zi­vos­ti plôch poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín v čase, ana­lý­za odra­zi­vos­ti člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 2830 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES neria­de­ná kla­si­fi­kač­ná ana­lý­za, ISODATA clus­te­ring, Synt­he­tic chan­nel com­po­si­tes, Byte sli­ced com­po­si­te, Ort­ho­En­gi­ne Radar Edi­ti­on, EASI/​PACE, PCI Geoma­tics, GISAT, mana­žer­ské nad­stav­by infor­mač­ných sys­té­mov, ana­lý­za dát, GeoMe­dia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 3034 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Infor­mač­ný sys­tém drob­ných vod­ných tokov ČR, prog­ram Topas, prog­ram Tok­Trans, Infor­mač­ný sys­tém vodo­vo­dov a kan­li­zá­cií, Mana­žér SMS­Man, Kam s odpa­dom – úlo­ha pre GIS, Vyhľa­dá­va­nie sklád­ko­vých loka­lít pomo­cou geoin­for­mač­ných tech­no­ló­gií, SRP vi WEB člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 3538 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Spa­tial Resour­ce Plan­ning – pries­to­ro­vé plá­no­va­nie zdro­jov, Smal­lword WEB, Smal­lword Scout, gra­fic­ký výrez, tabuľ­ky, mera­nie vzdia­len­so­tí, mera­nie plôch gra­fic­kých objek­tov, inte­rak­tív­ne požia­dav­ky, lok­li­zá­cia výsled­kov, Pra­ha na dla­ni člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 3844 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES wapo­vá apli­ká­cia Mapa Pra­hy 1, for­mát WBMP, Ako nájsť dáta – Metain­for­mač­ný sys­tém CAGI, CAGI – Čes­ká aso­ciá­cia pre geoin­for­má­cie, Všet­ko na Intra­net, Integ­ro­va­ný tech­nic­ký infor­mač­ný sys­tém 2000SPP, Slov­trans­gaz, ITIS, Poly-​Shape člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 4451 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Trans­for­má­cia línií na poly­gó­ny v Arc­View, vyhľa­da­nie prie­ni­ku línií, GIS pre mes­tá a obce, Siri­on, TopoL Inter­net ser­ver, Nati­onal Geog­rap­hic Maps, Fores­ta SG člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 5258 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GLOBE – Glo­bal Lear­ning And Obser­va­ti­ons to Bene­fits the Envi­ron­ment – Celo­sve­to­vé pozo­ro­va­nie život­né­ho pro­stre­dia, GIS Seč 2000, Archi­tek­ti a GIS, Glo­bál­ne pries­to­ro­vé infra­štruk­tú­ry v Juž­nej Afri­ke člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 5962 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Ďiaľ­ko­vý pries­kum život­né­ho pro­stre­dia (kon­fe­ren­cia) člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Rakús­ky zeme­me­račs­ká úrad, Plán roz­vo­ja lesa, Mapo­va­nie bio­to­pov, Plá­ny uspo­ria­da­nia kra­ji­ny – eko­lo­gic­ké plá­no­va­nie kra­ji­ny, tvor­ba bio­ko­ri­do­rov, bio­cen­tier, uspo­ria­da­nie eko­lo­gic­kej sie­te kra­ji­ny, Geolo­gic­ký infor­mač­ný sys­tém GEOLOGIS člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Úrad hor­no­ra­kús­kej zem­skej vlá­dy, Poľ­sko, Gló­wny Urzad Geodez­ji i Kar­to­gra­fii, bez GIS data­báz, HYDRO – mana­ge­ment spod­ných vôd, IWIEP – chrá­ne­né oblas­ti, JAWO – moni­to­ring povr­cho­vých tečú­cich vôd, MONBADA – moni­to­ring spod­ných vôd člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ML – les­níc­ky moni­to­ring, SAYPW, SAZPK – ana­ly­tic­ký sys­tém zne­čis­te­nia ovzdu­šia, SIGOP – nebez­peč­né odpa­dy, pre­po­je­nie čes­kých a zahra­nič­ných dát, pre­vod na S‑JTSK, správ­ne urče­nie geo­gra­fic­ké­ho dátu­mu člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 2428 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Poznám­ky k čes­kým pred­bež­ným nor­mám pre geo­gra­fic­kú infor­má­ciu, Pro­ti­po­vo­dňo­vá ochra­na – Mora­va a Beč­va, prin­cí­py pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny, Flo­od Mana­ge­ment in the Czech Repub­lic, DHI Water and Envi­ron­ment (Dán­sko), DHI Hyd­ro­in­form člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Danish Envi­ron­men­tal Pro­tec­ti­on Agen­cy, Danish Coope­ra­ti­on for Envi­ron­ment in Eas­tern Euro­pe – DANCEE, zráž­ko – odto­ko­vý model a hyd­ro­dy­na­mic­ký model rie­ky Mora­va, SW Mike 11, sme­ry pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zme­na využi­ta pôdy v povo­dí, obno­va retenč­nej fun­kcie údol­nej nivy, schop­nosť vege­tač­né­ho kry­tu spo­ma­liť povr­cho­vý odtok člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zme­ny osev­ných postupv, sme­ru orby, roz­čle­ne­nie veľ­kých plôch bio­ko­ri­dor­mi, zme­na využi­tia ornej pôdy, na lúky a lesy, veľ­ká sklo­ni­tosť teré­nu – nut­ná zme­na, tes­ne pri vod­nom toku – nut­ná zme­na na lúky, obno­va retenč­nej fun­kcie údol­nej nivy člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 811 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS v boji s neza­mest­na­nos­ťou, Digi­tál­ny model kra­ji­ny a jeho využi­tie k iden­ti­fi­ká­cii eróz­nych rizík v povo­dí, odto­ko­vý model, požiar­ny model, rozp­ty­lo­vý model, CORMIX, WASP5, MIKE11, ZNEC, STREAM, STROM, QUAL2E, ITACA, ANSWERS, CREAMS, AGNPS, SMODERP člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 1122 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES WEPP, SWRB, EUROSEM, SPUR, PEG, dPEG, Ero­si­on 3D, model Ero­si­on 3D, vstup­né dáta prog­ra­mu Ero­si­on 3D, Mode­lo­va­nie hyd­ro­lo­gic­kých feno­mé­nov, prog­ra­mo­va­cie jazy­ky AML, Ave­nue, MINDER, GIS na Šuma­ve, GIS a spo­lu­prá­ca v ochra­ne prí­ro­dy nepoz­ná hra­ni­ce člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 2229 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Skal­né útva­ry reli­é­fu, Zis­ťo­va­nie záko­ni­tos­tí výsky­tu skal­ných tva­rov nástroj­mi GIS, GPS Trim­ble, VRS – Vir­tu­ál­na refe­renč­ná sta­ni­ca, cen­ti­met­ro­vá pres­nosť, KRASGIS‑e, využi­tie GIS v ochra­ne prí­ro­dy, využi­tie GIS vo výsku­me, bio­lo­gic­ké hod­no­te­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 2930 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES kli­ma­tic­ké hod­no­te­nie, geomor­fo­lo­gic­ké hod­no­te­nie, kon­štruk­cia rezov reli­é­fu, štú­die osl­ne­nia, štú­dium pocho­va­ných fosíl­nych kra­so­vých javov, spra­co­va­nie sta­rých ban­ských máp, spra­co­va­nie geofy­zi­kál­nych dát, Zber polo­ho­vých dát s met­ro­vou pres­nos­ťou člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 30 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES sig­nál GPS, fázo­vá zlož­ka, geodé­zia, budo­va­nie geode­tic­kých zákla­dov, inži­nier­ska geodé­zia, sta­veb­ná geodé­zia, auto­ri­zo­va­ný uží­va­teľ, služ­ba PPS, GPS pri­jí­mač, kryp­to­gra­fic­ký kľúč, šif­ro­va­ný P‑kód, Y‑kód, neau­to­ri­zo­va­ný uží­va­teľ, služ­ba SPS, C/​A kód člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 3036 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ, letec­ká arche­oló­gia CES kmi­to­čet L1, SA, fázo­vé mera­nie, dife­renč­né mera­nie – DGPS, zruš­nie chy­by SA, ostat­né chy­by, rozp­tyl mera­nie GPS s a bez SA, Encyk­lo­pé­dia Chrá­ne­né úze­mia ČR, Pohľad do minu­los­ti – letec­ká arche­oló­gia, tie­ňo­vé efek­ty, šik­mé ran­né sln­ko člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 36 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ, letec­ká arche­oló­gia CES šik­mé večer­né sln­ko, rozo­ra­né mohy­ly, valy, prie­ko­py, medze sta­rých polí, plu­ži­ny, čerstvý sne­ho­vý pokryv, pôd­ne prí­zna­ky, výplň jám, výplň chát, výplň prie­kop, pôda, rozo­ra­né valy, vege­tač­né prí­znakx, iná štruk­tú­ra zahĺbe­ní do pod­lo­žia – podor­ni­čie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 36 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ, letec­ká arche­oló­gia CES far­ba pôdy, zapl­ne­nie zahĺbe­nia, obo­ha­te­nie živi­na­mi, obo­ha­te­nie fos­fát­mi, splác­hnu­tá orni­ca, obo­ha­te­ni odpad­ka­mi, moc­nej­šia vrstva pôdy, vlh­šia pôda, dlh­šie kore­ne rast­lín, hus­tej­šie ras­te­né obi­lie, rých­lej­šie dozrie­va­jú­ce obi­lie, prie­pust­né pod­lo­žie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 3640 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ, letec­ká arche­oló­gia CES vysý­cha­jú­ce pod­lo­žie, pies­ky, štr­ko­pies­ky, spra­še, suché leto, obil­ni­ny, šik­mé svet­lo, výš­ka 200500 met­rov, veľ­ká hus­to­ta nále­získ, prie­me­ro­va­nie geofy­zi­kou – cézi­ovým mag­ne­to­met­rom, Netra­dič­né využi­tie šik­mých letec­kých sním­kov, výho­dy, bez nák­lo­nu člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 4043 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Nák­lon vrtuľ­ní­ku do 10°, sko­ré dopo­lud­nie, plas­tic­kosť úze­mia, kon­trast medzi osl­ne­ný­mi a zatie­ne­ný­mi plo­cha­mi, slab­ľia dyna­mi­ka ovzdu­šia, spra­co­va­teľ­ský postup šik­mých letec­kých sním­kov člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 4449 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Mapy pre Čer­no­byl – tes­to­va­nie vhod­nos­ti dru­ži­co­vých sním­kov pre tvor­bu topo­gra­fic­kej a tema­tic­kej mapy na Ukra­ji­ne, T‑WIST, Test GPS pri­jí­ma­čov, 12 kaná­lo­vé para­lel­né pri­jí­ma­če, hus­to zasta­va­né oblas­ti, les­na­té oblas­ti, GARMIN, eTrex Sum­mit, GPS 12XL člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 4954 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GPS III Plus, Stre­et­Pi­lot, navi­gá­cia pre jaz­du auto­mo­bi­lom, Met­ro­Gu­ide, Info­Ma­pa 7.0, mož­nosť uby­to­va­nia, mož­nosť čer­pa­nia ben­zí­nu, svo­je vlast­né ras­tro­vé dáta, šta­tis­ti­ka, Inter­graph v roku 2000, Jozef Havaš, Ivan Kříž, GPS a čes­ká kar­to­gra­fia člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 5460 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Geodé­zie ČS, XIX. kon­gres ISPRS, GIS v Olo­mou­ci, GDTA – digi­tál­na kar­to­gra­fia vo Fran­cúz­sku člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 815 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Integ­rá­cia dát v prí­ro­de, rene­san­cia geo­gra­fic­kých vedo­mos­tí, Dáta sys­té­me PREFARM – moder­né poľ­no­hos­po­dár­stvo v infor­mač­nej spo­loč­nos­ti, úspo­ra prie­mys­lo­vých hno­jív, úspo­ra vápe­na­tých hno­jív, účel­nej­šie využí­va­nie plo­dín, efek­tív­nej­šie hos­po­dá­re­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 15 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES pre­ci­si­on making, pre­cíz­ne poľ­no­hos­po­dár­stvo, zís­ka­nie výno­so­vej úrov­ne, výno­so­vý moni­tor LH 565, roz­me­tač hno­jív, vyhod­no­co­va­nie obra­zov polí dozrie­va­jú­cich plo­dín , výno­so­vý pred­po­klad, roz­diel­ny výno­so­vý poten­ciál člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 1516 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES roz­diel­ny vstup inten­zi­fi­kač­ných fak­to­rov, zóny pôd­ne­ho poten­ciá­lu, zee­fek­tív­ne­nie, mana­ge­ment zón, varia­bil­né dáv­ko­va­nie dusí­ka, mera­nie aktu­ál­nej potre­by dohno­je­nia na zákla­de obsa­hu chlo­ro­fy­lu v lis­toch, závis­losť chlo­ro­fyl – hno­je­nie, N‑tester člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 1617 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES hno­je­nie on-​line, pri­po­je­nie k ser­ve­ru s dáta­mi polí, infor­má­cie o svo­jich poliach na počí­ta­či, znač­ná pries­to­ro­vá varia­bi­li­ta, efek­tív­nej­šie využi­tie pôd­ne­ho poten­ciá­lu, uspeš­nej­šie hos­po­dá­re­nie, Kar­to­gra­fic­ké die­lo a autor­ský zákon, pou­ži­tie, využi­tie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 1720 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zne­uži­tie, autor­ský zákon, Luž­né lesy, kom­plex luž­ných lesov na súto­ku Dyje a Mora­vy, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia, BR Pála­va, Digi­tál­ne dáta stred­ných merí­tok u našich suse­dov, Nemec­ko – ATKIS – Úrad­ný topograficko-​kartografický infor­mač­ný sys­tém člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 2021 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ATKIS-​DLM 25 – Digi­ta­les Lands­chafts­mo­del, Digi­ta­les Gelän­de­mo­dell, for­mát SICAD-​SQD, EDBS – Ein­he­it­li­chen DatenBank-​Schnittstelle, SIEMENS, kon­verz­né prog­ra­my, GISCON, SASKO, Säch­sis­chen Lan­de­samt für Umwelt und Geolo­gie, Bavor­sko člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Mapo­va­nie bio­to­pov – Bio­top­kar­tie­rung – BIO, Mapo­va­nie dru­ho­vej ochra­ny – Arten­schutz­kar­tie­rung ‑ASK, Chrá­ne­né úze­mia – Schutz­ge­biet­ska­tas­ter, Schutz­ge­bietr­gren­zen, Pries­to­ro­vé čle­ne­nie kra­ji­ny – Rau­mord­nungs­ka­tas­ter – ROK člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS vod­né­ho hos­po­dár­stva – Geog­rap­his­ches Infor­ma­ti­ons­sys­tem Was­ser­wirts­chaft, GIS-​Was, Bay­eris­ches Lan­de­samt für Was­ser­wirts­chaft, Digi­tál­na geolo­gic­ká mapa Bavor­ska – Digi­ta­le Geolo­gis­che Kar­te von Bay­ern člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Ochra­na pod­zem­ných vôd – Kar­ten der Schutz­funk­ti­on der Grun­dwas­ser­rüber­dec­kung, Bay­eris­ches Geolo­gis­ches Lan­de­samt, Poľ­no­hos­po­dár­ska sta­no­višt­ná mapa, Les­nic­ký rám­co­vý plán, fun­kcie lesa, Les­ná hos­po­dár­ska mapa, Les­nic­ká sta­no­visšt­ná mapa člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Les­ná hos­po­dár­ska mapa pre štát­ne lesy, Rakús­ko, Bun­de­samt für Eich und Ver­mes­sung­swe­sen – BEV, DGM – digi­tál­ny model teré­nu, Digi­tál­ny model kra­ji­ny, topo­gra­fic­ký model člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES objek­to­vý dáto­vý model s dopra­vou, síd­la­mi, pries­to­ro­vým čle­ne­ním, využi­tím kra­ji­ny­sú­bor hra­níc les­ných plôch, terén, mená topo­gra­fic­kých objek­tov, Digi­ta­le Ortop­ho­tos Öster­re­i­chis­che Luft­bild­kar­te – orto­fo­to­ma­py, tema­tic­ké envi­ron­men­tál­ne dáta člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 2223 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Spol­ko­vý úrad pre život­né pro­stre­die, kata­lóg dát o život­nom pro­stre­dí, Spol­ko­vé minis­tres­tvo pre poľ­no­hos­po­dár­stvo a les­níc­tvo, digi­tál­na les­nic­ká data­bá­za GIS dát GIS-​Forst, data­bá­za život­né­ho pro­stre­dia NÖGIS člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Infor­mač­ný sys­tém o spod­ných a povr­cho­vých vodách, Pás­ma zdro­jov spod­ných vôd – pred­po­kla­da­né zdro­je pit­nej vody, Ochran­né pás­ma vôd a mies­ta odbe­ru pit­nej vody, Prí­rod­né par­ky, chrá­ne­né kra­jin­né oblas­ti, prí­rod­né rezer­vá­cie, Hra­ni­ce lesa člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zapo­je­nie údol­nej nivy na pre potre­by povo­dňo­ve­ho prie­to­ku, umož­ne­nie maxi­mál­ne­ho roz­lie­va­nia, využi­tie pri­ro­dze­nej trans­for­má­cie povo­dňo­vej vlny, zní­že­nie kul­mi­nač­ných prie­to­kov, úpl­ne odstrá­ne­nie pozdĺž­nych hrá­dzí, obno­va lesov a lúk člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zavod­ne­nie odsta­ve­ných ramien rieč­ne­ho kory­ta, zvý­še­nie retenč­nej schop­nos­ti údol­nej nivy zvý­še­ním nive­le­ty nie­kto­rých prieč­nych komu­ni­ká­cií, výstav­ba odsa­de­ných hrá­dzí pozdĺž obcí v údol­nej nive, lokál­na ochra­na, ochran­né hrá­dze pozdĺž zástav­by člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES nádr­že, pol­de­ry, vod­né nádr­že, nové vod­né­ná­dr­že, nad­lep­šo­va­nie prie­to­kov v obdo­bí sucha, záso­bo­va­nie vodou, výro­ba elek­tric­kej ener­gie, pre­ru­še­nie mig­rá­cie rýb, trva­lé zapla­ve­nie údo­lia, suché nádr­že – pol­de­ry, využi­tie pol­de­rov ako lúky, obto­ko­vé kaná­ly člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 2830 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ume­lé kory­tá, prob­le­ma­tic­ká rea­li­zá­cia obto­ko­vý kaná­lov, urých­le­nie postu­pov povo­dňo­vej vlny, záto­po­vé mapy, navr­hnu­té sce­ná­re pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny, zme­na využi­tia pôdy v povo­dí a obno­ve­nie retenč­nej a eko­lo­gic­kej fun­kcie údol­nej nivy člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3032 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES lokál­ne ochra­na sídel­ných útva­rov, pre­ve­de­nie 45% ornej pôdy na povo­die – 25% lesy, 75% lúky, ohrá­dzo­va­nie, nádrž Tep­li­ce – 165 mili­ó­nov m3, pol­der­Tep­li­ce, pol­der Mohel­ni­ce, nádrž Hanu­šo­vi­ce, prie­plav Dunaj – Odra – Labe, lokál­na ochra­na miest člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 32 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES 10 sce­ná­rov pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny, eko­no­mic­ké zhod­no­te­nie pro­ti­po­vo­dňo­vých opat­re­ní, Tho­mas Ihly, Gran­tley Smith, výpo­čet povodň­no­vých škôd – flo­od dama­ge ana­ly­sis tool, ana­lý­za eko­no­mic­ké výhod­nos­ti navrho­va­ných opat­re­ní – bene­fit cost ana­ly­sis člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3334 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES SIAS – agent – zabez­pe­če­ný prí­stup k geoin­for­má­ciam na Inter­ne­te, Smal­lworld Inter­net App­li­ca­ti­on, Ser­ver fir­my GE Smal­lworld, štan­dar­dy XML, WMS – Web Map­ping Stan­dard kon­zor­cia Open GIS, GML (Geog­rap­hic Mar­kup Lan­gu­age), PNG, JPEG, GML, HTML, TXT, SQL člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3435 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES pod­po­ra Orac­le Spa­tial, DXF/​DWG, SHP, eCog­ni­ti­on – objek­to­vo orien­to­va­ná obra­zo­vá ana­lý­za pre kla­si­fi­ká­ciu dát DPZ, kla­si­fi­kač­né postu­py vyhod­no­co­va­nia dát, algo­rit­my a tech­no­ló­gie inte­li­gent­né­ho roz­poz­ná­va­nia obra­zov člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 35 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES seg­men­tá­cia obra­zo­vých dát na zákla­de spek­trál­nych a tex­tu­rál­nych para­met­rov, vlast­ná kla­si­fi­ká­cia, seg­men­tá­cia pod­ľa veľ­kos­ti objek­tov, Defi­niens, PCI Geoma­tics, geo­gra­fic­ký for­mát GeoGa­te­way, prav­de­po­dob­nost­ná kla­si­fi­ká­cia Maxi­mum Like­li­ho­od a Iso­da­ta člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3537 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Land­sat The­ma­tic Map­per, SPOT XS, Moni­to­ro­va­nie zmien využi­tia kra­ji­ny pros­tried­ka­mi DPZ, ana­lý­za v časo­vom hori­zon­te, digi­tál­ne spra­co­va­nie obra­zu a kla­si­fi­ká­cia, digi­tál­ne spra­co­va­nie obra­zu, pred­spra­co­va­nie obra­zu, zvý­raz­ne­nie obra­zu člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3738 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES kla­si­fi­ká­cia obra­zu, neria­de­ná kla­si­fi­ká­cia, vytvá­ra­nie zhlu­kov pixe­lov zo sním­ku v n‑rozmernom pries­to­re, kla­si­fi­ká­cia algo­rit­mom ISOCLUSS, zhlu­ko­va­nie tried modu­lom AGGREG, zis­ťo­va­nie a ana­lý­za zmien, vyhod­no­te­nie dát člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3842 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES inter­pre­tá­cia výsled­kov porov­ná­va­nia, metó­dy iden­ti­fi­ká­cie zmien v kra­ji­ne pros­tried­ky­mi GIS, dife­ren­cie, obra­zo­vé podie­ly, porov­na­nie výsled­kov kla­si­fi­ká­cie, ana­lý­za vek­to­ru spek­trál­nej zme­ny, GLOBE5 rokov prog­ra­mu, DPZ na stred­nej ško­le, Mul­tiS­pec člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 4244 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES vege­tač­né inde­xy, index NDVI – nor­ma­li­zo­va­ný dife­ren­co­va­ný vege­tač­ný index, Zabez­pe­čo­va­cie sys­té­my áut, vyhľa­dá­va­nie odcu­dze­ných áut, LO-​JACK, rádi­ona­vi­gá­cia, Sher­log, Test GPS pri­jí­ma­čov, Magel­lan GPS Bla­zer 12, magel­lan GPS 315, Magel­lan GPS Color TRAK člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 4455 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Magel­lan GPS MAP 410, Veľ­trh GIS v Seči, prof. Ing. Bohu­slav Vever­ka DrSc., Gei­in­for­ma­ti­ka na doprav­nej kon­fe­ren­cii, Dru­ži­co­vá navi­gá­cia v letec­tve, Pre­cíz­ne poľ­no­hos­po­dár­stvo Olo­mouc, Tech­no­lo­gic­ké nor­my geo­gra­fic­kých infor­má­cií, Forum Geoma­ti­cum v Brne člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 5562 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Uží­va­te­lia T‑Mapy v Hrad­ci Krá­lo­vé, GeoFo­rum cs 2000, Uží­va­te­lia Hyd­ro­soft a Siri­on, Arc­GIS – uží­va­te­lia ESRIERDASČR, Využi­tie DPZ, súčas­ný stav a per­spek­tí­vy, Tat­ry – kon­fe­ren­cia GIS 2000 člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciach 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 4, Supp­le­ment, p. 113 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES pohľa­dy, CREATE VIEW, aktu­ali­zá­cia pohľa­dov, sys­té­mo­vý kata­lóg, ochra­na dát voči neo­práv­ne­né­mu prí­stu­pu, prog­ra­mo­va­nie s SQL, hos­ti­teľ­ská ver­zia SQL, jazyk modu­lov, dyna­mic­ké SQL, trans­kak­cie, štruk­tú­ra SQL92, štan­dar­dy, objek­to­ve relač­né data­bá­zy člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciach 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 4, Supp­le­ment, p. 1321 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES objek­to­vé data­bá­zy, ODMG, roz­ší­ri­teľ­nosť, uží­va­teľ­sky defi­no­va­né typy a fun­kcie, ODBC, objek­to­vý relač­ný model, dáto­vé typy SQL 1999, abs­trakt­né dáto­vé typy, fun­kcie ver­sus metó­dy, typ riad­ku, typ odka­zu, typ kolek­cie, SQL v komerč­ných sys­té­moch člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciach 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 4, Supp­le­ment, p. 2128 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES štan­dar­di­zá­cia OOOR tech­no­ló­gií člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 1016 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Geo­gra­fic­ké dáta v ČR, meta­dá­ta, veľ­mi níz­ke poplat­ky v štát­nych orga­niá­ciach, verej­ne dostup­né digi­tál­na dáta, ZABAGED, vek­to­ro­vá topo­gra­fic­ká data­bá­za z atri­bút­mi, Dáta o kra­ji­ne vče­ra a dnes, 160 rokov tvá­re čes­kej kul­tur­nej kra­ji­ny člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 1617 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES 162 rokov čes­kej kul­túr­nej kra­ji­ny, koefi­cient mie­ry antro­po­gén­ne­ho ovplyv­ne­nia kra­ji­ny člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 1730 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS v medi­cí­ne – hod­no­te­nie vply­vu von­kaj­šie­ho zne­čis­te­nia ovzdu­šia na výsky­te aler­gií, regres­ná ana­lý­za, Kli­ma­tic­ké zme­ny a ochra­na prí­ro­dy, zvý­še­nie kon­cen­trá­cie CO2, sce­ná­re, Dáta o kra­ji­ne člá­nok 1211 – 1082

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 36 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES infor­má­cie, pries­tor, pries­to­ro­vý infor­mač­ný sys­tém, infor­mač­ný sys­tém, infor­ma­ti­ka, infor­má­cia, sprá­va, spra­co­va­nie, sig­nál, alfa infor­má­cia, beta infor­má­cia, kód, slo­vo, údaj, dáta, syn­tax, inter­pre­tá­cia, hod­no­ta dát, sys­te­ma­tic­ké spra­co­va­nie kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 68 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES algo­rit­mus, auto­ma­tic­ké spra­co­va­nie, teore­tic­ká infor­ma­ti­ka, prak­tic­ká infor­ma­ti­ka, tech­nic­ká infor­ma­ti­ka, apli­ko­va­ná infor­ma­ti­ka, geoin­for­ma­ti­ka, geoma­ti­ka, geoob­jekt, pred­met geoin­for­ma­ti­ky, pred­met geoma­ti­ky, pries­to­ro­vé poj­my, pries­tor kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 811 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES geo­gra­fic­ký pries­tor, geomet­ria, topo­ló­gia, súrad­ni­co­vý sys­tém, polo­ho­va­teľ­nosť, jed­no­znač­nosť polo­hy, kvan­ti­fi­ká­cia polo­hy, met­ri­ka, mera­nie vzdia­le­nos­tí, kar­te­zián­sky súrad­ni­co­vý sys­tém, Euk­li­dov­ská met­ri­ka, mno­ži­no­vý model reli­é­fu kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 1113 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES Boole­ov­ská teória mno­žín, pre­chod­né vyjad­re­nie, model neos­trých mno­žín, fuz­zy sets, geoob­jekt, pries­to­ro­vý objekt, geo­gra­fic­ká infor­má­cia, digi­tál­na infor­má­cia, geodá­ta, pries­to­ro­vé úda­je, geo­gra­fic­ké úda­je, geo­gra­fic­ký infor­mač­ný sys­tém, GIS kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 1428 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES hie­rar­chia GIS, vedec­ký odbor GIS, tech­no­ló­gia, apli­ká­cie, infor­mač­ný sys­tém, aspek­ty GIS, kar­to­gra­fic­ký pros­trie­dok, data­bá­zo­vý pros­trie­dok, ana­ly­tic­ký pros­trie­dok, defi­ní­cia, his­tó­ria GIS, MIADS, SYMAP, SAGE, ODYSSEY, Arc/​INFO, CAD, CAM, AM/​FM sys­tém kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 2854 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES DBMS, DPZ, šta­tis­tic­ké prog­ra­my, štruk­tú­ra GIS, fun­kcia GIS, har­dwa­re GIS, soft­wa­re GIS, sociál­ne záze­mie, lite­ra­tú­ra, Auto-​Carto, zákla­dy geoin­for­ma­ti­ky, mode­lo­va­nie geo­gra­fic­kých objek­tov, model rea­li­ty, pries­to­ro­vá dimen­zia, dyna­mi­ka geoob­jek­tov kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 5457 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES topo­lo­gic­ká dyna­mi­ka geoob­jek­tov, tema­tic­ká dimen­zia, štvr­tá dimen­zia, pries­to­ro­vá roz­ší­ri­teľ­nosť, atri­bú­ty objek­tu, pries­to­ro­vá varia­bi­li­ta, pries­to­ro­vý pro­ces, popis pries­to­ro­vých zmien, geo­gra­fic­ká polo­ha, nulo­vá hla­di­no­vá plo­cha, geoid kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 5771 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES refe­renč­ný elip­so­id, datum, zem – guľa, Ferr­ský polud­ník, WGS – World Geode­tic Sys­tem, refe­renč­ná plo­cha, kar­to­gra­fic­ké zobra­ze­nie, S‑JTSK, trian­gu­lač­ný list, mapo­vý list, klad mapo­vých lis­tov, pries­to­ro­vé vzťa­hy geo­gra­fic­kých dát, atri­bú­ty, čas kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 7293 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES chro­nom, mode­lo­va­nie, abs­trak­cia rea­li­ty, relač­ný vzťah, polia, pole, mode­lo­va­nie pries­to­ru na poliach, pries­to­ro­vá auto­ko­re­lá­cia, objekt, mode­lo­va­nie pries­to­ru na objek­toch, repre­zen­tá­cia pries­to­ro­vých objek­tov, mapa, vek­to­ro­vá pre­zen­tá­cia kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 93108 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES veľ­ký objem dát, bod, uzol, línia, hra­na, oblúk, stu­peň, reťaz, poly­gón, plo­cha, vrstvo­vi­tosť, objek­to­vý prí­stup, vek­to­ro­vé dáto­vé mode­ly, vek­to­ro­vé štruk­tú­ry, špa­ge­to­vý model, topo­lo­gic­ký model, hie­rar­chic­ký model, GBF/​DIME, POLYVERT, ARC/​INFO kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 110113 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES ras­tro­vá repre­zen­tá­cia pries­to­ro­vých objek­tov, štvor­co­vá mriež­ka, voxel, lat­ti­ce, hexa­go­nál­na mriež­ka, tro­j­u­hol­ní­ko­vá tes­se­lá­cia, nepra­vi­del­ná tro­j­u­hol­ní­ko­vá sieť – TIN, Delau­nay trian­gu­lá­cia, Voro­noi dia­gram, Thies­se­no­ve poly­gó­ny, Dirich­tet tes­se­lá­cia kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 113114 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES kri­té­rium prázd­nej kruž­ni­ce, Delau­nay kri­té­rium, kri­té­rium maxi­mál­ne­ho uhla, štvor­strom, quadt­ree, geomet­ria v ras­tro­vej repre­zen­tá­cii, topo­ló­gia v ras­tro­vej repre­zen­tá­cii, tema­ti­ka v ras­tro­vej repre­zen­tá­cii, ras­ter, defi­ní­cia ras­tra, dis­krét­ny pries­tor kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 114118 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES inde­xo­va­nie ras­tra, roz­li­šo­va­cia schop­nosť, met­ri­ka, tema­ti­ka, vrstvy, štruk­tu­ro­va­nie ras­tro­vých dát, pria­me dáto­va­nie bun­ky, pria­me dato­va­nie infor­mač­nej vrstvy, pria­me dato­va­nie objek­tu, kom­pre­sia ras­tro­vých dát kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 119122 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES metó­da dĺž­ko­vých kódov – run len­ght enco­ding, Mor­to­no­ve pora­die, binár­ne adre­so­va­nie, Pea­no­va kriv­ka, Pea­no­ve pora­die, reťaz­co­vé kódy, blo­ko­vé kódy, kódo­va­nie úse­kov riad­kov, kódo­va­nie štvor­stro­mu, dáto­va­nie infor­mač­nej vrstvy kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 124129 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES digi­tál­ny model reli­é­fu – DTM, DTM, DEM, zdroj vstup­ných úda­jov, radar­gram­met­ria, ras­tro­vý model teré­nu, lat­ti­ces, inter­po­lo­va­nie, IDW – Inver­se Dis­tan­ce Weigh­ting, nepra­vi­del­né roz­miest­ne­nie bodo­vé­ho poľa, zdi­gi­ta­li­zo­va­né vrs­tev­ni­ce kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 129132 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES zras­te­ri­zo­va­né vrs­tev­ni­ce, poly­ed­ric­ký model, plá­to­vý model, nepra­vi­del­né tro­j­u­hol­ní­ko­vé sie­te, hra­ni­ce dele­nia, okríd­le­ná hra­na, TIN štruk­tú­ry, body na sin­gu­la­ri­tách, štan­dard­ná trian­gu­lá­cia, neob­me­dze­ná trian­gu­lá­cia, obme­dze­ná trialn­gu­lá­cia, porov­na­nie kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 132138 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES výber repre­zen­tá­cií, uni­form­né pries­to­ro­vé čle­ne­nie, vek­to­ro­vá repre­zen­tá­cia, ras­tro­vá repre­zen­tá­cia, data­bá­zo­vé sys­té­my, spra­co­va­nie úda­jov, zdie­ľa­nie, sys­tém ria­de­nia bázy dát DBMS, polož­ka, záznam, súbor, data­bá­za, data­bá­zo­vý sys­tém, enti­ta kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 138142 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES objekt, dáto­vé pole, štruk­tú­ra dát, kata­lóg dát, orga­ni­zá­cia dát, sché­ma dát, user view, kon­cep­tu­ál­na orga­ni­zá­cia data­bá­zy, požia­dav­ky na data­bá­zo­vý sys­tém, data­bá­zo­vý prog­ram SQL, objek­to­vá orien­tá­cia, data­bá­zo­vé mode­ly, hie­rar­chic­ký model kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 143150 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES sie­ťo­vý model, navi­gač­ná štruk­tú­ra, relač­ný model, relá­cia, tabuľ­ka, kľúč, nor­ma­li­zá­cia, nor­má­lo­vé for­my, objek­to­vý model, objekt, prog­ra­my pre dáto­vé štruk­tú­ry, výber štruk­tú­ry pre GIS, pries­to­ro­vé dáta, nepries­to­ro­vé dáta, alter­na­tív­ne GIS archi­tek­tú­ry kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 151155 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES ras­tro­vý prí­stup, sys­té­my MAP, tool­kit prí­stup, flat súbo­ry, tabuľ­ky úda­jov, spo­loč­ný kľúč, relač­ný model, duál­ne sys­té­my, RDBMS, prá­ca s pries­to­ro­vý­mi údaj­mi, integ­rá­cia geo­gra­fic­kých a atri­bú­to­vých úda­jov, frag­men­tá­cia úda­jov, roz­ší­re­né relač­né sys­té­my kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 156169 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES objek­to­vý model, sie­te, dis­tri­bu­ova­né data­bá­zy, funkč­nosť GIS, typic­ké čin­nos­ti v rám­ci pro­jek­tov GIS, cie­le GIS, budo­va­nie data­bá­zy, mani­pu­lá­cia s údaj­mi, integ­rá­cia úda­jov, ana­lý­zy úda­jov, syn­té­zy úda­jov, výstu­py GIS, vizu­ali­zá­cia dát, vstup úda­jov kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 169174 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES napl­ňo­va­nie data­bá­zy, výber vhod­ných dát, výber vhod­ných pod­kla­dov, meta­dá­ta, pria­me mera­nie, nepria­me mera­nie, zazna­me­ná­va­nie dát, ana­lý­za zázna­mu, digi­tál­ny záznam, digi­ta­li­zá­cia, exis­tu­jú­ce mapy ako pod­klad, geode­tic­ké mera­nia, úda­je GPS kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 175179 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES foto­gram­met­ric­ké úda­je, foto­in­ter­pre­tá­cia, digi­tál­ne spra­co­va­nie obra­zu, ste­re­o­sko­pic­ký vnem, ste­re­o­sko­pic­ké vyhod­no­te­nie, kore­lá­cie, rádi­omet­ric­ké úpra­vy, rekti­fi­ká­cia, vstup úda­jov z DPZ, ras­te­ri­zá­cia sním­kov, foto­gram­met­ria, DPZ kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 179188 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES mul­tis­pek­trál­nosť sním­kov, atmo­sfé­ric­ké okná, radar, mik­ro­vl­ny, spek­tro­met­ric­ká kriv­ka, roz­de­ľo­vač paprskov, LANDSAT TM, SPOT, L.MSS, porov­na­nie LANDSATSPOT, vstup z dru­hot­ných kar­to­gra­fic­kých zdro­jov, manu­ál­ny vstup úda­jov cez klá­ves­ni­cu kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 188197 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES digi­ta­li­zá­cia, digi­ti­zér, tab­let, bodo­vá metó­da, prú­do­vá metó­da, pra­cov­ná oblasť, regis­trá­cia mapy, rie­še­nie chýb digi­ta­li­zá­cie, on scre­en metó­dy, ske­no­va­nie, CCD, vek­to­ri­zá­cia, kon­ver­zia úda­jov, štan­dar­di­zá­cia úda­jo­av, for­mát úda­jov, nor­ma­li­zá­cia kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 198204 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES štan­dar­di­zá­cia, CORBA, OMG, 3DOLE, SQL, SQL3/​MM, OPEN GIS, budo­va­nie topo­ló­gie, vstup atri­bú­to­vých úda­jov, iden­ti­fi­ká­to­ry, defi­ní­cia počiat­kov, defi­ní­cia prie­seč­ní­kov, modul CLEAN, modul BUILD, speg­het­ti digi­ti­zing, vyčis­te­nie digi­ta­li­zo­va­né­ho pod­kla­du kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 205210 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES vstup atri­bú­to­vých úda­jov, reštruk­tu­ra­li­zá­cia dát, zme­na topo­lo­gic­kých vzťa­hov, orga­ni­zá­cia pries­to­ro­vých úda­jov, pries­to­ro­vé čle­ne­nie vek­to­ro­vej repre­zen­tá­cie, sto­tož­ne­nie okra­jov, zme­na veľ­kos­ti bun­ky ras­tru, zme­na roz­li­šo­va­cej úrov­ne, kla­si­fi­ká­cia kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 210211 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES mani­pu­lá­cia atri­bú­to­vých hod­nôt, zlu­čo­va­nie, poly­gon dis­sol­ve, rekla­si­fi­kač­né postu­py, zme­na mapo­vej pro­jek­cie, trans­for­má­cia súrad­ni­co­vé­ho sys­té­mu, pre­vzor­ko­va­nie, ana­ly­tic­ká trans­for­má­cia, pro­jek­cia, kar­to­gra­fic­ké zobra­ze­nia kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 211215 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES jed­not­ný súrad­ni­co­vý sys­tém, numa­ric­ké trans­for­má­cie, line­ár­na kon­form­ná trans­for­má­cia, Hel­mer­to­va trans­for­má­cia, refe­renč­né body, poly­no­mic­ká trans­for­má­cia, afin­ná trans­for­má­cia, pre­vzor­ko­va­nie, najb­liž­ší sused, bili­ne­ár­na inter­po­lá­cia kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 215221 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES kubic­ká kon­vo­lú­cia, efekt lome­ných čiar, stra­ta extré­mov, vyhla­dzo­va­nie hrán, gene­ra­li­zá­cia v GIS‑e, kva­li­ta úda­jov, pro­ce­dú­ry gene­ra­li­zá­cie, zacho­va­nie štruk­tú­ry infor­má­cie, gene­ra­li­zá­cia línií, Douglas-​Peucknerova metó­da, pre­vzor­ko­va­nie kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 221223 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES štruk­tu­rál­na gene­ra­li­zá­cia ras­tra, numericko-​atribútová gene­ra­li­zá­cia, numericko-​kategorizačná gene­ra­li­zá­cia, kate­go­ri­zá­cia, bez­me­rít­ko­vé data­bá­zy, merít­ko­vé data­bá­zy, kola­bo­va­nie, posun, agre­go­va­nie, reduk­cia, kon­ver­zia pre­zen­tá­cií kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 224226 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES kon­ver­zia vektor-​raster, ske­le­to­ni­zá­cia, kos­tro­va­nie, metó­da cen­tro­idu, metó­da pre­vlá­da­jú­ce­ho typu, metó­da naj­dô­le­ži­tej­šie­ho typu, metó­da podie­lu obsa­de­né­ho pixe­lu, kon­ver­zia raster-​vektor, gene­ra­li­zo­va­nie prie­be­hu, vyhla­dzo­va­nie prie­be­hu kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 228232 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES dol­nop­rie­pust­né fil­tro­va­nie, vyhla­dzo­va­nie, zjed­no­du­še­nie loka­li­zá­cie, mani­pu­lá­cia s digi­tál­nym mode­lom teré­nu, fil­trá­cia, roz­de­ľo­va­nie, spo­jo­va­nie, kon­ver­zia, iden­ti­fi­ká­cia kos­try reli­é­fu, fil­tro­vá metó­da, hie­rar­chic­ká metó­da, heuris­tic­ká metó­da kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 233248 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES ana­lý­za a syn­té­za úda­jov GIS, mani­pu­lá­cia s údaj­mi, pries­to­ro­vé ope­rá­cie, otáz­ky na data­bá­zu, pre­hľa­dá­va­nie data­bá­zy, over­lay, iden­ti­fi­ká­cia nových poly­gó­nov – clip­ping, pre­sie­va­cie mapo­va­nie, krí­žo­vá kla­si­fi­ká­cia, mapo­vá algeb­ra kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 248253 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES spra­co­va­nie ras­tro­vej repre­zen­tá­cie, ope­rá­to­ry, fun­kcie, objek­ty, čin­nos­ti, para­met­re, mak­rá, lokál­ne fun­kcie, fokál­ne fun­kcie, zonál­ne fun­kcie, glo­bál­ne fun­kcie, vzdia­le­nost­né ana­lý­zy, vzdia­le­nost­ný povrch, nákla­do­vá vzdia­le­nosť kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 253265 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES ani­zot­ro­pi­ci­ta pries­to­ru, frikč­ný pries­tor, odpor, fak­tor terén­ne­ho reli­é­fu, ver­ti­kál­ny fak­tor, hori­zon­tál­ny fak­tor, vzdia­le­nost­né zóny = buf­fe­ring, fun­kcia šíre­nia, fun­kcia prú­de­nia, ana­lý­za mode­lu teré­nu, para­met­re reli­é­fu, sklon, odvo­de­nie vrs­tev­níc kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 266273 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES ana­lý­za vidi­teľ­nos­ti, ana­lý­za sie­tí, uzol, mode­lo­va­nie zaťa­že­nia sie­te, výber opti­mál­nej tra­sy, Disks­trov algo­rit­mus, opti­mál­na okruž­ná tra­sa, alo­ká­cia zdro­jov, defi­no­va­nie izoch­ron, ana­lý­za sním­kov DPZ, korek­cia sním­kov, peri­odic­ké páso­va­nie kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 273278 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES náhod­ný šum, peri­odic­ké výpad­ky riad­kov, polo­ha Zeme voči sln­ku, pre­šká­lo­va­nie, line­ár­na streč, satu­rač­ná streč, his­to­gra­mo­vá ekva­li­zá­cia, Gaus­sov­ský streč, fil­trá­cia, dis­krét­na kon­vo­lú­cia, trans­for­má­cia obra­zov, kom­po­zit­ný obraz kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 279281 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES ana­lý­za hlav­ných kom­po­nen­tov, vege­tač­né inde­xy, pomer­né obra­zy, kla­si­fi­ká­cia obra­zov, neria­de­ná kla­si­fi­ká­cia, zhlu­ko­vá ana­lý­za, sig­na­tú­ry, rov­no­bež­ko­vá kla­si­fi­ká­cia, paral­le­lo­pi­ped kla­si­fi­ká­cia, metó­da mini­mál­nej vzdia­le­nos­ti od prie­me­ru kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 281287 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES metó­da maxi­mál­nej prav­de­po­dob­nos­ti, ana­ly­tic­ké ope­rá­cie – postu­py, data­bá­zo­vé otáz­ky, odvo­de­né mapo­va­nie, deri­va­te map­ping, mode­lo­va­nie pro­ce­sov, vizu­ali­zá­cia dát, vytvá­ra­nie výstu­pov, obraz, vizu­ál­na repre­zen­tá­cia rea­li­ty kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 288293 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES digi­tál­ne spra­co­va­nie obra­zu – DIP – digi­tal ima­ge pro­ces­sing, mate­ma­tic­ký popis optic­ké­ho obra­zu, digi­ta­li­zá­cia obra­zu, ras­tro­va­nie, vizu­ali­zá­cia, gra­fic­ká komu­ni­ká­cia, extrak­cia, ear­ly visi­on, low visi­on, abs­trak­cia obra­zov, ana­lý­za scén kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 294296 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES roz­poz­ná­va­nie objek­tov, gra­fic­ká repre­zen­tá­cia, gra­fic­ké spra­co­va­nie úda­jov v počí­ta­čo­vom pro­stre­dí, vizu­ál­na per­cep­cia rele­vant­ných vzťa­hov, veľ­kosť, jas, svet­losť, vzor, far­ba, smer, for­ma, sys­tém sve­to­vých súrad­níc, sys­tém nor­ma­li­zo­va­ných súrad­níc kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 296301 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES štvo­r­ec 0.10.1, sys­tém súrad­níc zaria­de­ní, hĺb­ka far­by, RGB model, CMY, CMYK model, subt­rak­tív­ne mie­ša­nie farieb, fareb­né fil­tre, model HSV, IHS model, post script for­mát, page desc­rip­ti­on lan­gu­age – PDL, vše­obec­ný for­mát gra­fic­kej repre­zen­tá­cie kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 302308 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES mož­nos­ti soft­vé­ro­vé­ho rie­še­nia prob­le­ma­ti­ky GIS, využi­tie adi­tív­ne­ho soft­vé­ru, kon­zek­vent­né rie­še­nie prob­le­ma­ti­ky GIS, CAD, digi­tál­na kar­to­gra­fia, výstup­ný pro­dukt z GIS, inte­rak­tív­ne zobra­ze­nie, tlač máp, ploš­né jed­not­ky, cho­rop­le­to­vé mapy kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 308314 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES kar­to­gra­fic­ké mapy, pro­xi­mál­ne mapy, izog­ra­dač­né mapy, dasy­met­ric­ké mapy, polo­ha, hod­no­ta atri­bú­tu, vrs­tev­ni­co­vé – izo­lí­ni­ové mapy, sym­bo­lic­ké – figu­rál­ne mapy, líni­ové – čia­ro­vé mapy, prie­me­to­vé zobra­ze­nia, rôz­ne dru­hy zobra­ze­nia, ani­má­cia kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 314333 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES význam gra­fov, pre­vádz­ko­vé aspek­ty GIS, hod­no­te­nie kva­li­ty geo­gra­fic­kých úda­jov, ver­nosť, pres­nosť, roz­li­šo­va­cia schop­nosť, polo­ho­vá ver­nosť, logic­ká sklad­ba, meta­dá­to­vé infor­má­cie, chy­by úda­jov v GIS, Imple­men­tá­cia a využí­va­nie GIS, ana­lý­za potrieb kni­ha 80 – 7226-​091‑X

Tuček Ján Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my. Prin­cí­py a prax 1998 p. 336394 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha 1 GIS CES návrh GIS, soft­vér GIS, ArcIn­fo, modu­ly, AML, Arc­To­ols, Arc­View, Ave­nue, MapOb­jects, MGE, relač­ný sys­tém RIS, Geome­dia, Idri­si, TopoL, MapIn­fo, infra­štruk­tú­ra pre geoin­for­má­cie, geoda­ta – cle­a­rin­ghou­se, Apli­ká­cie GIS, Per­spek­tí­vy roz­vo­ja GIS kni­ha 80 – 7226-​091‑X

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 32 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS a slneč­ná ener­gia, určo­va­nie pries­to­ro­vej varia­bi­li­ty prí­ko­nu slneč­né­ho žia­re­nia v hor­ských oblas­tiach, prob­lém odme­ra­nia množ­stva dopa­da­jú­ce­ho slneč­né­ho žia­re­nia, prog­ram SOLEI-​32 – výpo­čet ploš­nej varia­bi­li­ty dopa­da­jú­cej slneč­nej ener­gie člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 3334 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES albe­do – koefi­cient odra­zu dopa­da­jú­ce­ho žia­re­nia, index oblač­nos­ti, prog­ram PESOLEI, Kra­ji­na – obraz sta­vu spo­loč­nos­ti, využi­tie GIS k regis­trá­cii a ana­lý­zam mien v kra­ji­ne, ana­lý­za dri­ving for­ces, eko­no­mi­ka spô­so­bu­je zme­ny v kra­ji­ne člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 3440 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zme­ny vo využi­tí poľ­no­hos­po­dár­skej a les­nej pôdy v ČR20 sto­ro­čí, vplyv miest­ne­ho hos­po­dár­stva, vplyv prí­ro­dy, vplyv polo­hy, posu­dzo­va­nie vply­vu ľud­ských akti­vít na ŽP, Cest­ný obchvat mes­ta Chru­dim, digi­tál­ne dáta, Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my a SQL člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 4049 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES pries­to­ro­vé dáta, relač­né data­bá­zy, geomet­ric­ký model, Medzi­ná­rod­ná spo­lu­prá­ca a GIS, MII­GAiK, del­ta Vol­gy v Kas­pic­kom mori, veľ­ké zme­ny v zato­pe­ných úze­miach – veľ­mi níz­ka sklo­nis­tosť – 0.05 °C na veľ­kej plo­che, GeoMe­dia 4.0 – zme­ny člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 5056 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES dyna­mic­ké mapy na Inter­ne­te, TMa­py, Auto­CAD Land Deve­le­op­ment Desk­top 2i – recen­zia, COGO body, tvor­ba DMT člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 815 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS v ban­kov­níc­tve, ban­ko­ma­to­vé pre­vádz­ky v cen­tre Bra­ti­sla­vy, Ana­lý­za obsluž­ných zón ban­ko­ma­tov, vyčle­ne­nie jed­no­du­chých obsluž­ných zón vzdia­le­nost­ný­mi ana­lý­za­mi a alo­kač­nou ana­lý­zou v cest­nej sie­ti, Rea­li­zá­cia GIS v Dolech Nástup Tuši­mi­ce – v bani člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 1624 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Má zmy­sel budo­vať GIS vo verej­nej sprá­ve ?, Využi­tie les­níc­kych typo­lo­gic­kých máp pre GIS, les­níc­ka typo­ló­gia, Využi­tie GIS v mode­lo­va­ní ploš­né­ho zne­čis­te­nia, model SWAT, Eko­lo­gic­ká sta­bi­li­zá­cia kra­ji­ny v zápla­vo­vom úze­mí pomo­cou GIS, hyd­ro­lo­gic­ké mode­ly člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 2439 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES kon­flikt medzi ÚSES a kon­cep­ci­ou pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny, pri­ori­ty zara­de­nia bio­cen­tra do ÚSES, Atlas SSR, Atlas ŽP v Pra­he na Inter­ne­te, Objek­to­vá orien­tá­cia v tele­ko­mu­ni­kač­ných a dis­tri­buč­ných spo­loč­nos­tiach člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 3952 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES infor­má­cie nesú pre­važ­ne pries­to­ro­vé cha­rak­te­ris­ti­ky, Autor­sko­práv­na ochra­na geo­gra­fic­kej infor­má­cie, Mož­né zdro­je infor­má­cií pre výskum a vývoj GIS a súvi­sia­cich oblas­tí, GIS doku­men­tu­je zme­ny kra­ji­ny na Sibí­ri, antro­po­gén­na tech­no­gén­na púšť člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 5380 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Digi­tál­na foto­gram­met­ria, Zeme­me­rač­stvo a kata­ster II., GPS GARMIN člá­nok 1211 – 1082

Tuček Ján, Sit­ko Roman Sys­té­my pre pod­po­ru roz­ho­do­va­nia 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, Supp­le­ment, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES DSS, SDSS, apli­ko­va­ná infor­ma­ti­ka, auto­ma­ti­zo­va­ný infor­mač­ný sys­tém, ume­lá inte­li­gen­cia, roz­ho­do­va­nie pries­to­ro­vých prob­lé­mov ako pro­ces, fak­tro­ry, obme­dze­nia, výbe­ro­vá fun­kcia, heuris­ti­ka, cieľ roz­ho­do­va­nia, hod­no­te­nie, tech­ni­ky a soft­vé­ro­vé pro­duk­ty člá­nok 1211 – 1082

Tuček Ján, Sit­ko Roman Sys­té­my pre pod­po­ru roz­ho­do­va­nia 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, Supp­le­mentm, p. 9 – Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES DSS a ich gene­rá­to­ry, úlo­ha SDSSGIS, pros­tried­ky pre budo­va­nie báz bez zna­los­tí, neos­trá logi­ka, fuz­zy logi­ka, prí­kla­dy apli­ká­cií SDSS člá­nok 1211 – 1082

Use Facebook to Comment on this Post