2011-2015, 2012, 2016, 2016-2020, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Rakúsko, Stavby, Záhrady, Zahraničie, Zámky

Barokový Schlosshof

skala
Hits: 2084

Sch­loss­hof slú­ži­lo ako práz­dni­no­vé síd­lo Habs­bur­gov­cov. Nachá­dza sa neďa­le­ko od Devín­skej Novej Vsi. Odpo­rú­čam pre­chádz­ku cez Cyk­lo­most Slo­bo­dy, bude to prí­jem­ná polhodinka.

Sch­loss­hof je osa­da mes­teč­ka Engel­harts­tet­ten. V 12. a 13. sto­ro­čí sa zámok Hof uvá­dza ako pev­nosť Hof, pat­ria­ca ku zám­ku Eckars­tau (Wiki­pe­dia). Kom­plex je naj­väč­ším v Stred­nej Euró­pe – viac ako 50 hek­tá­rov. Nachá­dza­jú sa tu boha­té záh­ra­dy, vša­de je plno zele­ne. Okrem toho mini ZOO, pries­tor pre sta­tok, kone, hos­po­dár­ske zvie­ra­tá. Zámok Hof je naj­väč­šou baro­ko­vou stav­bou v Rakús­ku. Jeho novo­do­bá his­tó­ria sa datu­je od roku 1726, kedy napl­ni­li žela­nie Euge­na Savoj­ské­ho. Archi­tek­tom bol Johann Lucas von Hil­deb­randt. Mária Teré­zia dosta­la ten­to zámok v roku 1755 ako dar. Kon­com 19. sto­ro­čia cisár Fran­ti­šek Jozef objekt pre­ne­chal ríš­skej armá­de. Počas 2. sve­to­vej voj­ny objekt slú­žil nemec­kej armá­de a od roku 1945 rokov, soviet­skej. Až po roku 2002 sa zača­la rekon­štruk­cia. Od roku 2005 je zámok sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).

Sch­loss­hof ser­ved as a holi­day resi­den­ce for the Habs­bur­gs. It is loca­ted near Devín­ska Nová Ves. I recom­mend taking a walk through the Cyk­lo­most Slo­bo­dy (Cyc­list Brid­ge of Fre­e­dom), it will be a ple­a­sant half-​hour stroll.

Sch­loss­hof is a sett­le­ment of the town of Engel­harts­tet­ten. In the 12th and 13th cen­tu­ries, the Hof Cast­le is men­ti­oned as the for­tress Hof, belo­n­ging to the Eckars­tau Cast­le (Wiki­pe­dia). The com­plex is the lar­gest in Cen­tral Euro­pe – span­ning over 50 hec­ta­res. The­re are rich gar­dens, eve­ry­whe­re is full of gre­e­ne­ry. In addi­ti­on, the­re is a mini zoo, spa­ce for a farm, hor­ses, and farm ani­mals. Hof Cast­le is the lar­gest Baro­que buil­ding in Aus­tria. Its modern his­to­ry dates back to 1726 when it ful­fil­led the wish of Euge­ne of Savoy. The archi­tect was Johann Lucas von Hil­deb­randt. Maria The­re­sa rece­i­ved this cast­le as a gift in 1755. At the end of the 19th cen­tu­ry, Empe­ror Franz Joseph han­ded the pro­per­ty over to the impe­rial army. During World War II, the buil­ding ser­ved the Ger­man army and sin­ce 1945, the Soviet army. Recons­truc­ti­on began only after 2002. Sin­ce 2005, the cast­le has been open to the pub­lic (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).

Sch­loss­hof dien­te als Ferien­re­si­denz für die Habs­bur­ger. Es befin­det sich in der Nähe von Devín­ska Nová Ves. Ich emp­feh­le einen Spa­zier­gang über die Cyk­lo­most Slo­bo­dy (Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it), es wird ein ange­neh­mer halb­stün­di­ger Spa­zier­gang sein.

Sch­loss­hof ist eine Sied­lung der Stadt Engel­harts­tet­ten. Im 12. und 13. Jahr­hun­dert wird die Hof­burg als Fes­tung Hof erwähnt, die zur Burg Eckars­tau gehör­te (Wiki­pe­dia). Die Anla­ge ist die größte in Mit­te­le­uro­pa – über 50 Hek­tar groß. Es gibt rei­che Gär­ten, übe­rall ist es vol­ler Grün. Außer­dem gibt es einen Mini-​Zoo, Platz für einen Bau­ern­hof, Pfer­de und Nutz­tie­re. Die Hof­burg ist das größte baroc­ke Gebä­u­de in Öster­re­ich. Ihre moder­ne Ges­chich­te reicht zurück bis ins Jahr 1726, als sie den Wun­sch von Eugen von Savo­y­en erfüll­te. Der Archi­tekt war Johann Lucas von Hil­deb­randt. Maria The­re­sia erhielt die­ses Sch­loss 1755 als Ges­chenk. Ende des 19. Jahr­hun­derts über­gab Kai­ser Franz Joseph das Anwe­sen der kai­ser­li­chen Armee. Wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs dien­te das Gebä­u­de der deuts­chen Armee und seit 1945 der sowje­tis­chen Armee. Die Rekons­truk­ti­on begann erst nach 2002. Seit 2005 ist das Sch­loss für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Oravský hrad

skala
Hits: 2922

Orav­ský hrad sa nachá­dza na str­mom vápen­co­vom bra­le nad obcou Orav­ský Podzá­mok, 112 met­rov na rie­kou Ora­va. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Vzni­kol v 13-​om sto­ro­čí na mies­te star­šie­ho osíd­le­nia prav­de­po­dob­ne z doby oko­lo pre­lo­mu leto­poč­tov. Prvá zmien­ka je z roku 1267 (muze​um​.sk). His­to­ri­ci pred­po­kla­da­jú že ho zača­li sta­vať po v páde Tatá­rov na naše úze­mie roku 1241 (ora​va​-lip​tov​.sk). Iné náz­vy: Orav­ský zámok, cas­trum Arwa, cas­trum Arua (Zuza­na Bre­zá­ko­vá). Mal via­ce­ro maji­te­ľov, okrem iné­ho Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho, Mate­ja Kor­ví­na. V rokoch 1556 – 1621 Tur­zov­ci hrad pre­sta­va­li a opev­ni­li (Wiki­pe­dia). V roku 1800 vyho­rel. Obno­vi­li ho Pál­fy­ov­ci a napo­sle­dy bol význam­ne obno­ve­ný v rokoch 1953 – 1968 (muze​um​.sk). V pries­to­roch hra­du je expo­zí­cie Orav­ské­ho múzea. Na hra­de sa nakrú­cal Upír Nos­fe­ra­tu z roku 1922, fil­my Kráľ droz­dia bra­da, Soko­liar Tomáš (Wiki­pe­dia), Adam Šan­ga­la, Lás­ka na vlás­ku (pla​net​slo​va​kia​.sk). Stud­ňu na stred­nom hra­de dal vyhĺbiť Fran­ti­šek Tur­zo v 16. sto­ro­čí, bol hlbo­ká 90 met­rov (Pla­ček, Bóna). Počas celé­ho roka sa na hra­de kona­jú rôz­ne podu­ja­tia, napr. roz­prá­va­nie poves­tí a legiend o Orav­skom hra­de či Soko­liar­sky deň (Ľubo­mír Motyč­ka).

Ora­va Cast­le is situ­ated on a ste­ep limes­to­ne cliff abo­ve the vil­la­ge of Orav­ský Podzá­mok, 112 meters abo­ve the Ora­va River. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, having ori­gi­na­ted in the 13th cen­tu­ry on the site of an older sett­le­ment, like­ly dating back to the turn of the mil­len­nia. The first men­ti­on of the cast­le is from the year 1267 (muze​um​.sk). His­to­rians spe­cu­la­te that its cons­truc­ti­on began fol­lo­wing the inva­si­on of the Tatars into our ter­ri­to­ry in 1241 (ora​va​-lip​tov​.sk). Other names for the cast­le inc­lu­de Ora­va Cast­le, cas­trum Arwa, cas­trum Arua (Zuza­na Bre­zá­ko­vá). It had seve­ral owners, inc­lu­ding Matúš Čák of Tren­čín and Matt­hias Cor­vi­nus. Bet­we­en 1556 and 1621, the Thur­zos recons­truc­ted and for­ti­fied the cast­le (Wiki­pe­dia). In 1800, it was rava­ged by fire, but the Pál­fys res­to­red it, with sig­ni­fi­cant reno­va­ti­ons taking pla­ce from 1953 to 1968 (muze​um​.sk). The cast­le hou­ses exhi­bi­ti­ons from the Ora­va Muse­um. Notab­ly, the cast­le ser­ved as a fil­ming loca­ti­on for the 1922 film Nos­fe­ra­tu, as well as movies like Kráľ droz­dia bra­da, Soko­liar Tomáš (Wiki­pe­dia), Adam Šan­ga­la, and Lás­ka na vlás­ku (pla​net​slo​va​kia​.sk). The well on the cen­tral cour­ty­ard, rea­ching a depth of 90 meters, was exca­va­ted by Fran­ti­šek Tur­zo in the 16th cen­tu­ry (Pla­ček, Bóna). Throug­hout the year, vari­ous events take pla­ce at the cast­le, inc­lu­ding sto­ry­tel­ling ses­si­ons about legends and tales of Ora­va Cast­le and Fal­con­ry Day (Ľubo­mír Motyčka).

Zamek Ora­ws­ki znaj­du­je się na stro­mym kli­fie z wapie­nia ponad wsią Orav­ský Podzá­mok, 112 met­rów nad rze­ką Ora­wa. Jest to naro­do­we dzie­dzict­wo kul­tu­ro­we. Zbu­do­wa­ny został w XIII wie­ku na miejs­cu wcze­śniejs­ze­go osied­la, pra­wdo­po­dob­nie z okre­su prze­ło­mu tysi­ąc­le­ci. Pier­ws­ze wzmian­ki o zamku pocho­dzą z roku 1267 (muze​um​.sk). His­to­ry­cy spe­ku­lu­ją, że jego budo­wę roz­poc­zęto po najaz­dach Tata­rów na nasze tery­to­rium w 1241 roku (ora​va​-lip​tov​.sk). Inne nazwy zamku to Zamek Ora­ws­ki, cas­trum Arwa, cas­trum Arua (Zuza­na Bre­zá­ko­vá). Miał wie­lu wła­ści­cie­li, w tym Matú­ša Čáka z Tren­čí­na i Macie­ja Kor­wi­na. W latach 1556 – 1621 Thur­zo­wie prze­bu­do­wa­li i umoc­ni­li zamek (Wiki­pe­dia). W 1800 roku ule­gł poża­ro­wi. Odbu­do­wa­li go Pál­fy­o­wie, a ostat­nie znac­zące pra­ce reno­wa­cyj­ne przep­ro­wa­dzo­no w latach 1953 – 1968 (muze​um​.sk). Zamek mie­ści eks­po­zyc­je Muze­um Ora­ws­kie­go. Zamek był miejs­cem kręce­nia fil­mu Nos­fe­ra­tu z 1922 roku, a także fil­mów takich jak Kráľ droz­dia bra­da, Soko­liar Tomáš (Wiki­pe­dia), Adam Šan­ga­la i Lás­ka na vlás­ku (pla​net​slo​va​kia​.sk). Stud­nię na dzie­dzi­ńcu głó­wnym o głębo­ko­ści 90 met­rów wyko­pał Fran­ti­šek Tur­zo w XVI wie­ku (Pla­ček, Bóna). Przez cały rok w zamku odby­wa­ją się różne wydar­ze­nia, w tym opo­wie­ści o legen­dach i his­to­riach zamku Ora­ws­kie­go czy Dzień Sokol­nict­wa (Ľubo­mír Motyčka).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Neživé, Oravské, Slovenské, Technika, Technika

Výstava kočiarov v Oravskom Podzámku

skala
Hits: 1663

Výsta­va kočia­rov v Orav­skom Podzám­ku pred­sta­vu­je zau­jí­ma­vú zbier­ku kočia­rov, ponú­ka­júc náv­štev­ní­kom pohľad do his­tó­rie tej­to dopra­vy. Roz­ma­ni­tá šká­la kočia­rov na výsta­ve zahŕňa prí­kla­dy z rôz­nych ér, pri­čom kaž­dý odrá­ža štýl a fun­kci­ona­li­tu svo­jej doby. Výsta­va nie­len zdô­raz­ňu­je tech­no­lo­gic­ký pokrok v návrhu kočia­rov, ale aj pre­skú­ma kul­túr­ne a spo­lo­čen­ské aspek­ty spo­je­né s tými­to dru­hom dopra­vy. Slú­ži aj ako cen­ný vzde­lá­va­cí zdroj, zacho­vá­va­jú­ci remes­lo výro­by kočia­rov a jeho význam pri for­mo­va­ní spô­so­bu, akým sa ľudia pohy­bo­va­li v minulosti.

The car­ria­ge exhi­bi­ti­on in Orav­ský Podzá­mok pre­sents an intri­gu­ing col­lec­ti­on of car­ria­ges, pro­vi­ding visi­tors with a glim­pse into the his­to­ry of this mode of tran­s­por­ta­ti­on. The diver­se ran­ge of car­ria­ges on disp­lay inc­lu­des exam­ples from dif­fe­rent eras, each ref­lec­ting the sty­le and func­ti­ona­li­ty of its time. The exhi­bi­ti­on not only high­lights tech­no­lo­gi­cal advan­ce­ments in car­ria­ge design but also explo­res the cul­tu­ral and socie­tal aspects asso­cia­ted with this form of tran­s­por­ta­ti­on. It ser­ves as a valu­ab­le edu­ca­ti­onal resour­ce, pre­ser­ving the craft of car­ria­ge manu­fac­tu­ring and its sig­ni­fi­can­ce in sha­ping the way peop­le moved in the past.

Wys­ta­wa powo­zów w Orav­ský Podzá­mok pre­zen­tu­je fas­cy­nu­jącą kolekc­ję powo­zów, ofe­ru­jąc odwie­dza­jącym spojr­ze­nie w his­to­rię tego środ­ka tran­s­por­tu. Różno­rod­na gama powo­zów na wys­ta­wie obej­mu­je przy­kła­dy z różnych epok, z każdym odzwier­cied­la­jącym styl i fun­kc­jo­nal­no­ść swo­jej epo­ki. Wys­ta­wa nie tyl­ko pod­kre­śla postępy tech­no­lo­gicz­ne w pro­jek­to­wa­niu powo­zów, ale także bada aspek­ty kul­tu­ro­we i spo­łecz­ne zwi­ąza­ne z tym rodza­jem tran­s­por­tu. Pełni również rolę cen­ne­go źró­dła edu­ka­cyj­ne­go, zacho­wu­jąc rze­mi­osło pro­dukc­ji powo­zów i jego znac­ze­nie w ksz­ta­łto­wa­niu spo­so­bu, w jaki ludzie porus­za­li się w przeszłości.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Oslavné, Považské, Reportáže, Slovenské

Beckovské slávnosti

skala
Hits: 2933

V Bec­ko­ve sa kaž­do­roč­ne kona­jú Bec­kov­ské sláv­nos­ti. Súčas­ťou toh­to podu­ja­tia sú napr. jar­mo­ky, pre­hliad­ky his­to­ric­kých reme­siel, rôz­ne atrak­cie, súťa­že, kon­cer­ty, rytier­ske súbo­je. Sú tra­dič­nou kul­túr­nou a spo­lo­čen­skou uda­los­ťou. Kaž­do­roč­ne pri­ťa­hu­jú množ­stvo náv­štev­ní­kov. Ponú­ka­jú zau­jí­ma­vý prog­ram pre všet­ky veko­vé kate­gó­rie. Bež­ne vystu­pu­jú zná­mi umel­ci zo svo­jou hudob­ný­mi vystú­pe­nia­mi, pre­bie­ha­jú ukáž­ky ľudo­vých reme­siel, podá­va­jú sa gas­tro­no­mic­ké špe­cia­li­ty. Kona­jú sa his­to­ric­ké pre­zen­tá­cie, kto­ré oži­vu­jú his­tó­riu regi­ó­nu. Súťa­ží sa v rôz­nych kate­gó­riách, kona­jú sa výsta­vy, atrak­cie pre deti. Sláv­nos­ti majú čas­to tema­tic­ký cha­rak­ter. Bec­kov­ské sláv­nos­ti majú poten­ciál zdru­žo­vať komu­ni­tu, posil­ňo­vať vzťa­hy medzi oby­va­teľ­mi a pop­ri tom ponú­kať prí­le­ži­tosť spoz­nať bohat­stvo, kul­tú­ru regiónu.

In Bec­kov, the Bec­kov Fes­ti­vals are held annu­al­ly. The event inc­lu­des vari­ous acti­vi­ties such as mar­kets, tours of his­to­ri­cal crafts, vari­ous att­rac­ti­ons, com­pe­ti­ti­ons, con­certs, and knight­ly duels. They are a tra­di­ti­onal cul­tu­ral and social event that att­racts a lar­ge num­ber of visi­tors eve­ry year. The fes­ti­vals offer an inte­res­ting prog­ram for all age groups. Reno­wned artists com­mon­ly per­form with musi­cal pre­sen­ta­ti­ons, folk crafts are demon­stra­ted, and gas­tro­no­mic spe­cial­ties are ser­ved. His­to­ri­cal pre­sen­ta­ti­ons take pla­ce, brin­ging the regi­on’s his­to­ry to life. Com­pe­ti­ti­ons are held in dif­fe­rent cate­go­ries, exhi­bi­ti­ons are orga­ni­zed, and the­re are att­rac­ti­ons for chil­dren. The fes­ti­vals often have a the­ma­tic cha­rac­ter. Bec­kov Fes­ti­vals have the poten­tial to uni­te the com­mu­ni­ty, strengt­hen rela­ti­ons­hips among resi­dents, and, at the same time, pro­vi­de an oppor­tu­ni­ty to explo­re the rich­ness and cul­tu­re of the region.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post